$\"Zdroj:$ <\/a>
Zdroj: Pixabay<\/a><\/p><\/div>\n
Ale vlastne ak\u00fd dar? uvedomila si skr\u00fa\u0161ene. Ke\u010f \u010dakala Maelcora, za\u017e\u00edvala celkom in\u00e9 pocity. Le\u017e teraz bola chudobn\u00e1, v hanbe, a na svet malo pr\u00eds\u0165 die\u0165a bez otca, pri\u010dom nevedela u\u017eivi\u0165 ani to prv\u00e9. No Myah r\u00e1zne v\u0161etko vzala do vlastn\u00fdch r\u00fak. Zaviedla Alitu na najvrchnej\u0161ie poschodie domu rozko\u0161\u00ed, tam, kde v podobe jednotliv\u00fdch ve\u017ei\u010diek vystupovali zo strechy izby pre najlep\u0161ie platiacich z\u00e1kazn\u00edkov. Nemali spolo\u010dn\u00e9 steny s nijak\u00fdmi in\u00fdmi miestnos\u0165ami, iba podlahu, ktor\u00e1 bola izb\u00e1m pod nimi stropom \u2013 neprenikali z nich preto skoro \u017eiadne zvuky. Boli tie\u017e v\u00e4\u010d\u0161ie a lep\u0161ie zariaden\u00e9 ako kom\u00f4rky o poschodie ni\u017e\u0161ie. Kri\u010diacu \u010derven\u00fa farbu l\u00e1tok vystriedala jemne telov\u00e1. Nad ka\u017edou z obrovsk\u00fdch postel\u00ed visel baldach\u00fdn na mohutnej drevenej podpere. Sem zaviedla Myah Alitu a nariadila jej tam zosta\u0165 \u2013 o doru\u010denie pe\u0148az\u00ed k jej sestre na Maelcorovo \u017eivobytie sa postar\u00e1. Ve\u010dera, ktor\u00fa v ten de\u0148 Alite doniesli, bola vyberanej\u0161ia ne\u017e kedy predt\u00fdm \u2013 lahodn\u00e9 vyk\u0155men\u00e9 husacie pe\u010dene, chlieb jemn\u00fd ako p\u00e1perie mo\u010diarnych p\u00e1lok a k tomu ovocie, ak\u00e9 v tomto ro\u010dnom obdob\u00ed ne\u013eahko zohna\u0165. Alita zadumane prevracala v prstoch strapec hrozna napit\u00e9ho \u0161\u0165avou a rozm\u00fd\u0161\u013eala, \u010do to m\u00e1 znamena\u0165.<\/p>\n
Na druh\u00fd de\u0148 sa dvere otvorili a vo\u0161la Myah v sprievode Zusny. Odviedli Alitu na ni\u017e\u0161ie poschodie do dlhej izby v strede predelenej z\u00e1clonou. Inak v nej videla u\u017e iba l\u00f4\u017eko. Nebola prekvapen\u00e1, ke\u010f jej prik\u00e1zali vyzliec\u0165 sa a \u013eahn\u00fa\u0165 si na poste\u013e. Star\u00e1 \u017eena nariadila Alite roztiahnu\u0165 nohy. Urobila tak, a pri\u0161li prv\u00e9 vysvet\u013euj\u00face slov\u00e1: \u201eMus\u00edm vidie\u0165, \u010di po obrade nebude\u0161 krv\u00e1ca\u0165. Pod\u013ea toho zist\u00edm, \u010di sa vydaril.\u201c<\/p>\n
Alita na \u0148u zm\u00e4tene pozrela. U\u017e jej mys\u013eou prebehol potrat, ale teraz sa zdalo, \u017ee o ni\u010d tak\u00e9 nep\u00f4jde… a o to to bolo desivej\u0161ie.<\/p>\n
Vtom za\u010dula ruch. Obr\u00e1tila hlavu k z\u00e1vesu a v\u010faka tie\u0148om dopadaj\u00facim na\u0148 pri svetle z okna videla vojs\u0165 nieko\u013ek\u00fdch \u013eud\u00ed. Prinajmen\u0161om jedna z nich bola \u017eena. V protisvetle jasne rozozn\u00e1vala \u0161t\u00edhly driek, vystupuj\u00faci hrudn\u00edk a dlh\u00e9 vlasy. Aj nezn\u00e1mu vyzliekli a ulo\u017eili na l\u00f4\u017eko.<\/p>\n
Alita nadvihla hlavu a vtedy jej star\u00e1 \u017eena n\u00e1hle prilo\u017eila k \u00fastam misku s hustou, no priezra\u010dnou tekutinou. \u201ePi,\u201c prik\u00e1zala.<\/p>\n
Ni\u010d na tejto z\u00e1le\u017eitosti sa jej nep\u00e1\u010dilo. Pri hocijakej oplzlosti od z\u00e1kazn\u00edka by poci\u0165ovala men\u0161\u00ed strach a odpor ako ten, \u010do sa v nej zbieral teraz. Ale zachytila Myahin pr\u00edsny poh\u013ead a tak za\u010dala s\u0165a\u017eka preh\u013ata\u0165 hust\u00fd n\u00e1poj. Kr\u00e1tko nato poc\u00edtila, akoby sa jej starosti tla\u010dili pre\u010d. Napriek obav\u00e1m ju prem\u00e1hala ospalos\u0165. Mal\u00e1tne oto\u010dila hlavu sp\u00e4\u0165 k z\u00e1vesu, za ktor\u00fdm le\u017ealo \u0161t\u00edhle diev\u010da. O myse\u013e sa jej obtrela ot\u00e1zka, \u010di o nej t\u00e1 za z\u00e1vesom vie.<\/p>\n
Zrazu sa mykla. Alebo sk\u00f4r chcela. Bezfarebn\u00e1 tekutina sp\u00f4sobila, \u017ee stratila v\u00e4\u010d\u0161inu vl\u00e1dy nad vlastn\u00fdm telom, a preto sa sotva pohla, ke\u010f sa jej brucha dotklo nie\u010do p\u00e1livo studen\u00e9. Pomaly zdvihla hlavu. Zusna dr\u017eala v ruke dlh\u00fd n\u00e1stroj, ktor\u00fdm jej z\u013eahka prech\u00e1dzala po bruchu. To, \u010do ju tak chladilo, bola farba zost\u00e1vaj\u00faca za n\u00edm.<\/p>\n
Nie\u010do jej ma\u013euje na ko\u017eu.<\/p>\n
Alitin\u00fdm vedom\u00edm op\u00e4\u0165 pl\u00e1vala ot\u00e1zka, \u010di bude ma\u0165 z\u00e1kazn\u00edka s chu\u0165ou na tehotn\u00fa \u017eenu. Ale ve\u010f na nej e\u0161te \u0165archavos\u0165 nie je bada\u0165…<\/p>\n
Vtom po\u010dula tich\u00fd vzdych. Pozrela na z\u00e1ves. K \u017eene za n\u00edm sa skl\u00e1\u0148ala osoba s rovnak\u00fdm n\u00e1strojom v ruke prech\u00e1dzaj\u00facim po jej plochom bru\u0161ku.<\/p>\n
Robia s \u0148ou to ist\u00e9, \u010do so mnou. Pre\u010do? Sp\u00fdtala by sa, ale jazyk jej o\u0165a\u017eel a zrak sa rozostril. Pozvo\u013ena obr\u00e1tila poh\u013ead k starene, ktor\u00e1 jej na bruchu vytv\u00e1rala nezn\u00e1me symboly. Dotyk \u0161tetca chladil a \u0161teklil.
\nA zrazu jej do u\u0161\u00ed vnikol hlas. Zvl\u00e1\u0161tne \u0165ahav\u00fd, spevav\u00fd, v re\u010di, ktorej nerozumela, a predsa v \u0148om zachytila nie\u010do zn\u00e1me, \u010dosi, \u010do u\u017e kedysi po\u010dula…<\/p>\n
V\u00fdchod. Pr\u00edzvuk v\u00fdchodu. Ale jazyk je celkom nezn\u00e1my. Cudzie slov\u00e1 \u0148ou prenikali a zvl\u00e1\u0161tne ju rozochvievali.<\/p>\n
Zakl\u00ednadl\u00e1. \u010carodeji z v\u00fdchodu.<\/p>\n
Zr\u00fdchlil sa jej dych. Nie!<\/em> chcela skr\u00edknu\u0165. Na toto neprist\u00fapim. S\u00fahlasila som s t\u00fdm, \u017ee budem dobytkom, ale nie s t\u00fdm, aby na mne vykon\u00e1vali nejak\u00e9 k\u00fazla…<\/em><\/p>\n
Nevydala v\u0161ak ani hl\u00e1ska. Nemohla urobi\u0165 ni\u010d. Hust\u00fd n\u00e1poj, \u010do vypila, akoby sa vzn\u00e1\u0161al v\u0161ade naokolo. Dok\u00e1zala len napoly v mr\u00e1kot\u00e1ch oto\u010di\u0165 hlavu a pozrie\u0165 na siluetu \u017eeny le\u017eiacej za z\u00e1clonou. M\u00e1 aj ona strach? Ani jej ni\u010d nepovedali? Tie\u017e si myslela, \u017ee bude iba neviestkou, a v skuto\u010dnosti ju zaviazali k \u010domusi hor\u0161iemu?<\/p>\n
Nevedela. Obavy sa jej prehr\u00fdzali do srdca a napriek tomu sa jej zmoc\u0148oval sp\u00e1nok. Dr\u017eala sa posledn\u00fdch zvy\u0161kov vedomia. A zvy\u0161kov n\u00e1dej\u00ed, \u017ee to je len divadlo z omamn\u00e9ho bylinn\u00e9ho v\u00fdvaru, p\u00f4sobiv\u00fdch slov a symbolov, \u017ee \u010dary nejestvuj\u00fa, ve\u010f nikto o nich u\u017e storo\u010dia nepodal jasn\u00e9 svedectvo…<\/p>\n
Hmlu jej vn\u00edmania prerazila boles\u0165.<\/p>\n
Alita vykr\u00edkla a sch\u00falila sa. A\u017e nesk\u00f4r si uvedomila zvl\u00e1\u0161tnos\u0165 toho, \u017ee sa v\u00f4bec sch\u00fali\u0165 m\u00f4\u017ee \u2013 nemoh\u00facnos\u0165 sa stratila. A v podbru\u0161ku pod poma\u013eovanou poko\u017ekou ju \u010dosi pichlo. Boles\u0165 u\u017e odznela, ale predt\u00fdm bola ve\u013emi siln\u00e1. St\u00e1le lapala po dychu.<\/p>\n
Zusna \u2013 \u010darodejnica, vedela teraz Alita, je \u010darodejnicou, ni\u010d\u00edm in\u00fdm \u2013 ju potla\u010dila v oblasti hrudn\u00edka, aby ju dostala zo skr\u00fatenej polohy. Odtiahla jej ruky z lona, n\u00e1sil\u00edm roztiahla nohy. \u201e\u017diadna krv,\u201c ozn\u00e1mila.<\/p>\n
\u201e\u010ci\u017ee sa to \u2019darilo?\u201c Myah vst\u00e1vala.<\/p>\n
\u201eAk bohovia daj\u00fa. E\u0161te nie je ni\u010d ist\u00e9. Nechajte ju le\u017ea\u0165 a sledujte najm\u00e4 v prv\u00fdch d\u0148och.\u201c Starena sa zvrtla na odchod.<\/p>\n
Alitine o\u010di vyh\u013eadali Myah.<\/p>\n
\u201eNeviem o ni\u010d viac ne\u017e ty,\u201c vyhl\u00e1sila bordelmama. \u201e\u2019ta\u0148 le\u017ea\u0165, ako ti \u2019zala. A tu m\u00e1\u0161 ov\u010diu hu\u0148u, prikry sa. Nechceme, aby si \u2019chladla.\u201c<\/p>\n
Alita obr\u00e1tila zrak k siluet\u00e1m za z\u00e1vesom. Na jej po\u010dudovanie \u0161t\u00edhla nezn\u00e1ma za n\u00edm u\u017e sedela a postavy okolo nej ju obliekali. Obom im vykonali to ist\u00e9, ale t\u00e1 druh\u00e1 smela vsta\u0165.<\/p>\n
V n\u00e1hlom popude natiahla ruku, chytila zvlnen\u00fa l\u00e1tku…<\/p>\n
\u201eNie!\u201c Myah bola skokom pri nej a vyrvala jej z\u00e1clonu z hrste. Tv\u00e1rila sa naozaj vydesene. St\u00e1la pri Alite, a\u017e k\u00fdm spolo\u010dnos\u0165 za z\u00e1vesom neodi\u0161la.<\/p>\n
Alita sa obr\u00e1tila na druh\u00fd bok. Takto nevyzer\u00e1 ten, kto nevie ni\u010d viac.<\/p>\n
K ve\u010deru ju Myah odprevadila nasp\u00e4\u0165 do izby nad strechou. Alita c\u00edtila \u00fanavu, no ke\u010f ju bordelmama previedla cez prah, op\u00fdtala sa, ako dlho tu e\u0161te zostane. Odpove\u010fou jej bolo vyh\u00fdbav\u00e9 mumlanie.<\/p>\n
\u201ePostoj,\u201c oto\u010dila sa Alita k Myah, ke\u010f t\u00e1 chcela vyk\u013aznu\u0165 von. \u201eMus\u00edm vedie\u0165, kedy uvid\u00edm svojho syna.\u201c<\/p>\n
\u201eTo \u2019tia\u013e vedia len bohovia.\u201c<\/p>\n
\u201ePo\u010dkaj!\u201c Alita dr\u017eala dvere. \u201eNem\u00f4\u017eem ho necha\u0165 u sestry, treba…\u201c<\/p>\n
\u201e\u00d3, netr\u00e1p sa. Peniaze na jeho \u2019vobytie, ove\u013ea viac ne\u017e \u2019to\u010dne potrebuje, mu doprav\u00edme.\u201c<\/p>\n
Alitu to tro\u0161ku uspokojilo \u2013 prinajmen\u0161om klesla obava zo zloby sestrinho mu\u017ea. Ak jeho rodine zaru\u010d\u00ed zlato, azda Maelcora nepred\u00e1 do otroctva ani nenech\u00e1 v lese napospas vlkom. Napriek tomu…<\/p>\n
\u201eChcem ho vidie\u0165,\u201c povedala. \u201eMus\u00edm ho vidie\u0165.\u201c<\/p>\n
No dubov\u00e9 dvere sa zabuchli, zapadla z\u00e1vora, a nezdvihla sa a\u017e do nasleduj\u00faceho r\u00e1na, ke\u010f jej jedna neviestka doniesla jedlo.<\/p>\n
V nasleduj\u00facich d\u0148och sa ni\u010d nezlep\u0161ilo. Myah ju odmietala pusti\u0165 z komnaty. Alita sem-tam po\u010das otvoren\u00ed dver\u00ed uvidela pred nimi str\u00e1\u017ee… dokonca, ak ju zrak neklamal, kr\u00e1\u013eovsk\u00e9 str\u00e1\u017ee. Neviestky nosiace jedlo, rozkladaj\u00face ohe\u0148 v krbe, staraj\u00face sa o \u010distotu jej tela aj miestnosti, Alite ni\u010d o pr\u00ed\u010din\u00e1ch zvl\u00e1\u0161tneho zajatia nevyzradili \u2013 dozaista preto, \u017ee sam\u00e9 ni\u010d nevedeli. Rovnako nepochodila ani u Myah. \u201e\u2019bila si robi\u0165 \u2019\u013evek, \u010do ti mu\u017e \u010di \u017eena nariadi,\u201c pripom\u00ednala jej spr\u00e1vky\u0148a nevestinca. \u201eA pritom od \u2019ba ani tak ve\u013ea ne\u017eiadame. Nemus\u00ed\u0161 zdie\u013ea\u0165 poste\u013e s \u2019\u017emi, nemus\u00ed\u0161 pracova\u0165. \u2019jou robotou je iba jes\u0165, oddychova\u0165, a na ni\u010d sa \u2019pytova\u0165. Za to \u2019t\u00e1va\u0161 priehr\u0161tia duk\u00e1tov. \u2019pad\u00e1 ti to m\u00e1lo?\u201c<\/p>\n
Alita sa v\u0161ak upokojila a\u017e vtedy, ke\u010f sa stretla so synom. Jej sestra ho priniesla do domu rozko\u0161\u00ed, zhrozen\u00e1 sama zo seba, na akom mieste sa to ocitla, a zjavne t\u00fa\u017eiaca \u010do najr\u00fdchlej\u0161ie od\u00eds\u0165. Ani si len nesadla. Alita obozretn\u00fdmi ot\u00e1zkami zistila, \u017ee sestrin man\u017eel skuto\u010dne prestal ma\u0165 n\u00e1mietky vo\u010di \u010fal\u0161iemu hladn\u00e9mu krku v dome, a k tomu die\u0165a\u0165u neviestky, odkedy im za to za\u010dala pr\u00fadi\u0165 tak\u00e1 \u0161tedr\u00e1 odmena. Matke spadol obrovsk\u00fd kame\u0148 zo srdca. No ke\u010f si chcela Maelcora privin\u00fa\u0165 na hru\u010f, Myah prizeraj\u00faca sa cel\u00e9mu stretnutiu zastavila jej na\u0165ahuj\u00face sa ruky.<\/p>\n
\u201eNie dv\u00edha\u0165,\u201c povedala. A tak Alita objala chlapca pok\u013ea\u010dia\u010dky.<\/p>\n
Alita si s rados\u0165ou i z\u00e1rmutkom uvedomila, ako r\u00fdchlo jej syn rastie. A rovnako r\u00fdchlo, ak nie r\u00fdchlej\u0161ie, prebiehali zmeny s jej telom. Prv\u00e9 dni po \u010dudnom obrade o\u010dak\u00e1vala potrat, maj\u00fac na pam\u00e4ti t\u00fa zvl\u00e1\u0161tnu boles\u0165 \u2013 ale nech zna\u010dila \u010doko\u013evek, nezopakovala sa. A \u010d\u00edm viac sa dv\u00edhalo jej brucho, t\u00fdm viac r\u00e1stla aj jej chu\u0165 na jedlo. Dobroty dost\u00e1vala vskutku vyberan\u00e9. Chrumkav\u00fd chlieb, pa\u0161t\u00e9ty tak\u00e9 jemn\u00e9, \u017ee by ich nedbali serv\u00edrova\u0165 aj na stole samotn\u00e9ho kr\u00e1\u013ea, \u010derstv\u00e9 mlieko sladu\u010dk\u00e9 ako med, ovocie od v\u00fdmyslu sveta. B\u00fdvalo toho viac, ne\u017e Alita vl\u00e1dala zjes\u0165, a i tak sledovala odn\u00e1\u0161an\u00e9 zvy\u0161ky so silnou \u013e\u00fatos\u0165ou \u2013 ona, \u010do b\u00fdvala po cel\u00fd \u017eivot \u010dastej\u0161ie hladn\u00e1 ako s\u00fdta. Jedlo v\u0161ak pre \u0148u znamenalo nielen p\u00f4\u017eitok, ale aj jedno z m\u00e1la rozpt\u00fdlen\u00ed, ktor\u00e9 izba pon\u00fakala. Okrem neho jej u\u017e zost\u00e1valo len \u0161itie, a sledovanie dvora z okna.<\/p>\n
Hoci Maelcor sa mal pod\u013ea v\u0161etk\u00e9ho dobre, \u010doskoro za\u010dala poci\u0165ova\u0165 zvl\u00e1\u0161tny nepokoj. E\u0161te nikdy sa neocitla bez pr\u00e1ce, bez diania, iba sama so svojimi my\u0161lienkami. Robila do posledn\u00e9ho d\u0148a svojho z\u013eahnutia, a Maelcor sa narodil vo vi\u0161\u0148ovom sade. P\u00f4rodn\u00e1 babica nesk\u00f4r vyjadrila \u00fadiv nad t\u00fdm, ako dobre Alita v\u0161etko zvl\u00e1dla, i to, ako r\u00fdchlo sa po povit\u00ed die\u0165a\u0165a postavila op\u00e4\u0165 na nohy a dala sa znova do pr\u00e1ce. Bola to siln\u00e1 \u017eena, \u017eiadne vt\u00e1\u010datko \u2013 kon\u010datiny mala na dievku robustn\u00e9, e\u0161te aj hrub\u00e9 vlasy vlniace sa v tmav\u00fdch lokniach podporovali dojem mohutnosti a odolnosti. Teraz jej robustn\u00e9 \u010drty e\u0161te zrobustneli, le\u017e neobalili sa tvrd\u00fdmi svalmi, ale m\u00e4kk\u00fdm tukom. Darmo \u2013 ve\u013ea potravy a nedostatok pohybu urobili svoje. A to ju postupne nap\u013a\u0148alo \u00fazkos\u0165ou. Nie pre vzh\u013ead, ale pre nemoh\u00facnos\u0165, ktor\u00e1 sa do nej vlievala s ka\u017ed\u00fdm \u010fal\u0161\u00edm z\u00e1hybom ko\u017ee, pre t\u00fa \u0165archu tela, pre slabos\u0165 \u00fadov. Desila ju postupn\u00e1 strata sily, a dobre vedela, \u017ee to nie je sp\u00f4soben\u00e9 die\u0165a\u0165om pod jej srdcom. Tehotenstvo s Maelcorom vyzeralo \u00faplne inak.<\/p>\n
Nemenej ju tr\u00e1pili rozli\u010dn\u00e9 my\u0161lienky. Cel\u00e9 dni tr\u00e1vila na sedadielku pri okne, \u0165ahan\u00e1 sem t\u00fa\u017ebou za slnkom, vzduchom, a dian\u00edm. V\u010faka sledovaniu dvora si \u010doskoro bola na\u010distom, \u017ee ju naozaj str\u00e1\u017eia kr\u00e1\u013eovsk\u00ed vojaci. V\u00eddala toti\u017e, ako sa vymie\u0148ali, ako novopr\u00edchodzie str\u00e1\u017ee zosadali z kon\u00ed, a dupot \u010di\u017eiem oz\u00fdvaj\u00faci sa po chv\u00edli za jej dverami potvrdil, \u017ee sem nepri\u0161li po to, \u010do ostatn\u00ed mu\u017ei… alebo nie iba po to.<\/p>\n
Ale po \u010do teda?<\/p>\n
Die\u0165a. Ur\u010dite ide o die\u0165a. No nerozumela tomu. Pre\u010do by sa hrad zauj\u00edmal o bastarda, ktor\u00e9ho matkou sa stane biedna poddan\u00e1, a ktor\u00e9mu otca netu\u0161ila ani ona sama?<\/p>\n
Iba\u017ee… by jeho otec nebol nezn\u00e1my. Keby patril do v\u00fdznamn\u00e9ho rodu… \u010di dokonca…<\/p>\n
Ale to by nebolo mo\u017en\u00e9. Po\u010dala v de\u0148 Farkadanovej svadby alebo kr\u00e1tko potom a vtedy bola cel\u00e1 kr\u00e1\u013eovsk\u00e1 rodina a ve\u013emo\u017ei na hrade, hodovali a veselili sa v\u0161etk\u00fdm na o\u010diach. \u0164a\u017eko by sa niekto z dvora odpl\u00fd\u017eil do nevestinca. Ale keby… zovrela si ruky. No keby predsa… bola by \u0161\u013eachtica, princa, \u010di dokonca kr\u00e1\u013ea spoznala? Sotva \u2013 pri svojom postaven\u00ed videla kr\u00e1\u013eovsk\u00fa rodinu len raz za \u017eivot a i to z dia\u013eky. Ke\u010f si zlo\u017eia honosn\u00e9 \u0161aty, a\u017e prive\u013emi sa podobaj\u00fa na be\u017en\u00fd \u013eud.<\/p>\n
Zachvela sa pri my\u0161lienke, \u017ee by v sebe mohla nosi\u0165 v\u00fdznamn\u00e9ho \u013eavobo\u010dka. Len\u017ee bastardi, hoc aj kr\u00e1\u013eov, s\u00fa na tom spolo\u010densky ni\u017e\u0161ie ne\u017e ten najbiednej\u0161\u00ed sedliak. Bez oh\u013eadu na to, ak\u00e1 krv v \u0148om koluje, nemal by pr\u00e1vo na tr\u00f3n, na ni\u010d. A navy\u0161e, mu\u017eov sa u nej v priebehu p\u00e1r dn\u00ed, \u010do vykon\u00e1vala pr\u00e1cu neviestky, vystriedalo nieko\u013eko. Nikto nemohol vedie\u0165… ani ona sama nevedela…<\/p>\n
Nie, je vyl\u00fa\u010den\u00e9, aby die\u0165a chceli pre jeho p\u00f4vod. M\u00f4\u017eu ho potrebova\u0165 iba pre\u0148 samotn\u00e9 \u2013 pre jeho drobn\u00e9, nevinn\u00e9 tel\u00ed\u010dko. De\u0148 po dni pl\u00e1vali jej mys\u013eou \u010doraz temnej\u0161ie chm\u00fary. Zamietla v\u00fdchovu bezcitn\u00e9ho bojovn\u00edka, v pr\u00edpade, \u017ee bude ma\u0165 syna, aj v\u00fdchovu neviestky nepoznaj\u00facej stud, ak porod\u00ed dc\u00e9ru. Na to mohli vzia\u0165 plno in\u00fdch, opusten\u00fdch det\u00ed. Jej my\u0161lienky sa st\u00e1le \u010dastej\u0161ie upierali k temn\u00e9mu magick\u00e9mu umeniu v\u00fdchodu, k zvestiam pren\u00e1\u0161an\u00fdm polo\u0161eptom medzi tk\u00e1\u010dkami, k ch\u00fdrom tak\u00fdm stra\u0161n\u00fdm, a\u017e im, podobne ako pri ch\u00fdroch o sob\u00e1\u0161i Harnah a Farkadana, bolo \u0165a\u017ek\u00e9 uveri\u0165 \u2013 a napriek tomu Alitu m\u00e1tali. Obety temn\u00fdm, padl\u00fdm bohom, prekliata m\u00e1gia vyu\u017e\u00edvaj\u00faca krv neviniatok a kusy detsk\u00fdch tiel…<\/p>\n
Otriasla sa. Z\u00e1le\u017ealo na tom? Nechcela to die\u0165a, preto\u017ee bolo plodom hanby a nie l\u00e1sky. Malo by jej z\u00e1le\u017ea\u0165 len na Maelcorovi, syn\u010dekovi, kv\u00f4li ktor\u00e9mu vzkl\u00ed\u010dil druh\u00fd \u017eivot pod jej srdcom. Bola by sa sna\u017eila po\u010datiu zabr\u00e1ni\u0165, keby jej to boli povolili; pri divn\u00fdch \u010daroch v izbe so z\u00e1vesom ju nech\u00e1vala chladnou predstava, \u017ee jej ho z tela vyrv\u00fa. A predsa… Bola tu sama, a pritom nebola. \u010coraz \u010dastej\u0161ie sa pristihla pri tom, ako si pohl\u00e1dza brucho a mysl\u00ed na bezmenn\u00e9 die\u0165a, ktor\u00e9 ju neop\u00fa\u0161\u0165a vo dne ani v noci, ktor\u00e9 poch\u00e1dza z nej a st\u00e1va sa \u010doraz viac \u0148ou.<\/p>\n
A potom sa plod za\u010dal h\u00fdba\u0165. Alita c\u00edtila, ako kope, c\u00edtila \u017eivot. Strach, \u017ee jej ten \u017eivot vezm\u00fa, ubl\u00ed\u017eia mu, sa do nej zahr\u00fdzal \u010doraz hlb\u0161ie. M\u00e1rne si pripom\u00ednala, \u017ee jeho nezn\u00e1my otec je opovrhnutiahodn\u00fd \u2013 napokon, opovrhnutiahodn\u00fdm sa stal aj otec Maelcora a napriek tomu svojho syna neprestala milova\u0165. Nech ho splodil ktoko\u013evek, mali\u010dk\u00e9 za to nem\u00f4\u017ee. Mohlo sa narodi\u0165 rovnako kr\u00e1\u013eovnej, ako aj neviestke. Tak pre\u010do by ho mali tresta\u0165? Pre\u010do by mala ponecha\u0165 bezbrann\u00e9 stvorenie nezn\u00e1memu, stra\u0161n\u00e9mu osudu?<\/p>\n
Ke\u010f kon\u010dil piaty mesiac od jej posledn\u00e9ho krv\u00e1cania, rozhodla sa ujs\u0165.<\/p>\n
Dvere str\u00e1\u017eili, ale ost\u00e1valo okno \u2013 to v\u0161ak delili od zeme tri podla\u017eia. Potrebovala povraz, a siln\u00fd. Na\u0161\u0165astie, v dome rozko\u0161\u00ed o tkaniny nebola n\u00fadza, a Alitine prsty dlh\u00e9 roky pracuj\u00face s l\u00e1tkami boli dos\u0165 sk\u00fasen\u00e9, aby rozoznali odoln\u00e9 s\u00fakno od nekvalitn\u00e9ho. Sk\u00famala prikr\u00fdvky, roho\u017ee, z\u00e1vesy, plachty i baldach\u00fdn, ohmat\u00e1vala l\u00e1tku, sk\u00fa\u0161ala ju natrhn\u00fa\u0165. Vhodn\u00fd materi\u00e1l na\u0161la v placht\u00e1ch. Ke\u010f jej doniesli obed s no\u017eom na kr\u00e1janie m\u00e4sa, hne\u010f ako sa za diev\u010da\u0165om zavreli dvere, pustila sa do pr\u00e1ce \u2013 po jedle toti\u017e n\u00f4\u017e v\u017edy odn\u00e1\u0161ali. Narezala z ka\u017edej plachty po dlhom p\u00e1se. Zvy\u0161ok obliala \u0161\u0165avou z \u010derstvo vytla\u010den\u00e9ho hrozna, aby ju vyhodili a nepri\u0161li tak pri v\u00fdmene bielizne a n\u00e1slednom pran\u00ed a hladen\u00ed na to, \u017ee kus ch\u00fdba. Nevyprate\u013en\u00fa k\u00f4pku s\u00facu u\u017e iba na sp\u00e1lenie nikto podrobne prezera\u0165 nebude. Toto zopakovala e\u0161te raz, tentoraz s tmav\u00fdm v\u00fdvarom, no a\u017e po istej dobe, aby nepadlo podozrenie. \u010casu mala vo svojej samote dos\u0165 \u2013 len sa nesmela pom\u00fdli\u0165 v po\u010d\u00edtan\u00ed dn\u00ed od po\u010datia, aby nez\u013eahla sk\u00f4r, ako sa jej pl\u00e1n podar\u00ed vykona\u0165.<\/p>\n
Za\u010dala splieta\u0165 povraz. Uvedomovala si, \u017ee mus\u00ed bezpe\u010dne unies\u0165 vysok\u00fa v\u00e1hu jej aj die\u0165a\u0165a. Uviazala slu\u010dku vznikaj\u00faceho lana na dreven\u00fa podperu postele a kr\u00e1tko sa na nej pohojdala. Potom ho zvesila a pozorne sk\u00famala, \u010di sa vl\u00e1kna nerozpletaj\u00fa. Spokojnos\u0165 s v\u00fdsledkom ju prim\u00e4la plies\u0165 a sk\u00fa\u0161a\u0165 povraz \u010falej. Za da\u017edivej noci, ke\u010f pred nevestincom nesvietili \u017eiadne svetl\u00e1, spustila jeden koniec z okna, cez previs strechy, no vytiahla ho \u010dist\u00fd. Plietla \u010falej a o nieko\u013eko noc\u00ed pokus zopakovala. Tentoraz po vytiahnut\u00ed povrazu na\u0161la jeho druh\u00fd koniec u\u0161pinen\u00fd od blata. Bol dos\u0165 dlh\u00fd a pevn\u00fd \u2013 vydr\u017eala sa na \u0148om h\u00fapa\u0165 cel\u00e9 hodiny. Len\u017ee ona sa na \u0148om po opusten\u00ed domu rozko\u0161\u00ed h\u00fapa\u0165 nebude. Bude \u0161plha\u0165, \u0161plha\u0165 so svoj\u00edm ob\u0165a\u017ekan\u00fdm telom, ktor\u00e9ho slabos\u0165 ju znepokojovala. Preto sa sna\u017eila kon\u010datiny posilni\u0165. Ako oporu pou\u017e\u00edvala kon\u0161trukciu postele a cvi\u010dila \u2013 najprv opatrne, v\u017edy len kr\u00e1tko, neprep\u00ednala svoje sily. Nebolo celkom za\u017eehnan\u00e9 riziko pred\u010dasn\u00e9ho p\u00f4rodu. \u010co ak by v t\u00fa\u017ebe zachr\u00e1ni\u0165 die\u0165a naopak prispela k jeho skonu? A st\u00e1le mala \u010das, hoci brucho sa jej ka\u017ed\u00fdm d\u0148om zv\u00e4\u010d\u0161ovalo. Postupne sa odva\u017eovala ve\u0161a\u0165 na oporu baldach\u00fdnu a pomaly t\u00fa dobu predl\u017eova\u0165\u2013 n\u00fati\u0165 ruky aspo\u0148 trochu zosilnie\u0165. Robila, \u010do sa len dalo, aj s nohami, ktor\u00e9 bude na \u00fateku potrebova\u0165 e\u0161te viac. Ruky posl\u00fa\u017eia iba do chv\u00edle, k\u00fdm zlezie na zem, ale nohy… le\u017e izba, hoci v\u00e4\u010d\u0161ia ne\u017e in\u00e9, bola st\u00e1le pr\u00edli\u0161 mal\u00e1, chodenie dookola ve\u013emi nepom\u00e1halo a na\u0165ahovan\u00edm l\u00fdtok podo\u0161vy nestvrdli.<\/p>\n
Napokon vystriehla noc, ke\u010f Mesiac jasne svietil, no dom rozko\u0161\u00ed nenav\u0161t\u00edvilo ve\u013ea mu\u017eov. Do uzl\u00edka zabalila jedlo, \u010do si po tro\u0161ke schov\u00e1vala pod matrac \u2013 jablk\u00e1, stvrdnut\u00fd, no st\u00e1le jedl\u00fd chlieb, \u00fadeniny, v\u0161etko trv\u00e1cne. Potom uviazala jeden koniec lana na st\u013ap postele. Druh\u00fd vyhodila oknom, a opatrne zverila svoju v\u00e1hu zviazan\u00fdm placht\u00e1m.<\/p>\n
Vo\u013en\u00e1. Kone\u010dne vo\u013en\u00e1. Stojac na dvore zad\u00fdchan\u00e1 pustila povraz, ktor\u00fd jej odrel dlane, no daroval slobodu. Teraz potrebovala sk\u00f4r tiene ne\u017e mesa\u010dn\u00fd svit. Zakr\u00e1dala sa pre\u010d z miesta, ktor\u00e9 bolo po osem splnov jej v\u00e4zen\u00edm.<\/p>\n
Vnorila sa medzi stromy. Kr\u00e1\u010dala n\u00e1hlivo, ale nie behom, aby nepresilila telo a nedon\u00fatila ho vypudi\u0165 nemluv\u0148a. Letn\u00fd, tepl\u00fd vietor \u0161umel l\u00edst\u00edm, hral sa s jej vlasmi aj suk\u0148ami. Azda sa dostane k sestre e\u0161te prv ne\u017e jej \u00fatek odhalia. Vezme Maelcora a hne\u010f p\u00f4jde \u010falej \u2013 on pobe\u017e\u00ed na svojich neist\u00fdch, iba dvojro\u010dn\u00fdch n\u00f4\u017ekach. In\u00e1 mo\u017enos\u0165 nie je. Nies\u0165 ho nem\u00f4\u017ee, preto\u017ee teraz nos\u00ed in\u00e9 die\u0165a. Na chv\u00ed\u013eu ju takmer premohol strach \u2013 nevedela sa postara\u0165 ani o jedn\u00e9ho potomka, ako sa postar\u00e1 o dvoch? Ale potom si pripomenula, ak\u00fd osud by jej zatia\u013e nenaroden\u00e9 asi \u010dakal, a vedela, \u017ee to zvl\u00e1dne. Mus\u00ed. M\u00e1 jedlo na p\u00e1r dn\u00ed, a vy\u017eobron\u00ed od sestry aspo\u0148 trochu zlata, ktor\u00e9 malo \u00eds\u0165 na Maelcorovu v\u00fd\u017eivu. A pokia\u013e… pokia\u013e sa bude zdr\u00e1ha\u0165 peniaze vyda\u0165, pohroz\u00ed, \u017ee povie \u0161vagrovi o jej n\u00e1v\u0161teve v nevestinci. Ak by sa dozvedel, \u017ee jeho \u017eena bola na takom ne\u010distom mieste, zml\u00e1til by ju. Srdce sa jej zovrelo nad predstavou vydierania vlastnej krvi, jedinej, ktor\u00e1 jej na tomto svete okrem syna ostala… ale Alitin \u010das sa bl\u00ed\u017ei a zlato skr\u00e1tka potrebuje.<\/p>\n
Za\u010dula za sebou hlasy.<\/p>\n
Mu\u017ei. Pod\u013ea zvuku hrub\u00ed s\u0165a storo\u010dn\u00e9 bresty. Der\u00fa sa divo\u010dinou, akoby im patrila. A psy. Psy! Jasne rozpoznala brechot celej svorky.<\/p>\n
Nebes\u00e1 jej nepriali. U\u017e zistili, \u017ee u\u0161la \u2013 tak skoro! \u2013, a teraz ju prenasleduj\u00fa ako zver.<\/p>\n
Ak predt\u00fdm pochybovala o ich zl\u00fdch z\u00e1meroch s nenaroden\u00fdm die\u0165a\u0165om, teraz u\u017e nie. Vykasala si sukne a rozbehla sa tak r\u00fdchlo, ako len s n\u00e1kladom svojho tela vl\u00e1dala. No ak psy zachytia jej stopu, snaha je m\u00e1rna. Neu\u0161la by im ani ako mlad\u00e9 \u0161t\u00edhle diev\u010da, nie to e\u0161te ako ob\u0165a\u017ekan\u00e1 \u017eena.<\/p>\n
Musela zastavi\u0165, aby chytila dych. Zdalo sa jej, \u017ee hlasy aj brechot s\u00fa \u010falej \u2013 skoro spl\u00fdvali s vetrom. Potom sa v\u0161ak znova za\u010dali bl\u00ed\u017ei\u0165, r\u00fdchlej\u0161ie ne\u017e predt\u00fdm. Zavetrili ju!<\/p>\n
Op\u00e4\u0165 sa rozbehla.<\/p>\n
Nevedela, v ak\u00fa sp\u00e1su m\u00e1 d\u00fafa\u0165. Len utekala, preto\u017ee v\u0161etko bolo lep\u0161ie, ne\u017e odovzdane \u010daka\u0165 na svoj osud. Vtom to poc\u00edtila. \u0160klbnutie v hlbin\u00e1ch tela. A potom znova.<\/p>\n
Nie! Ruky si za behu polo\u017eila na brucho. Vedela, poznala to. U\u017e to raz za\u017eila \u2013 kr\u00e1tko predt\u00fdm, ako pri\u0161iel na svet Maelcor.<\/p>\n
Toho sa ob\u00e1vala najviac. Die\u0165a sa z jej strachu a n\u00e1mahy za\u010dalo p\u00fdta\u0165 von. Mala e\u0161te \u010das, ale netu\u0161ila ko\u013eko \u2013 kontrakcie bud\u00fa \u010doraz \u010dastej\u0161ie a silnej\u0161ie, znemo\u017enia jej uteka\u0165, n\u00e1sledne chodi\u0165…<\/p>\n
Do brechotu a sku\u010dania sa primie\u0161al in\u00fd zvuk. Zur\u010danie vody. Vy\u010derpane ho nasledovala. Predrala sa cez h\u00fa\u0161tinu jel\u0161\u00ed a v slabom svite prenikaj\u00facom pomedzi kon\u00e1re videla, \u017ee dorazila na breh toku. Na potok bol \u0161irok\u00fd a vcelku pokojn\u00fd. Jeho mierne vody om\u00fdvali piesok na dne, ktor\u00fd na dolnom toku \u013eudia ry\u017eovali a v\u010faka drobn\u00fdm leskl\u00fdm zrnk\u00e1m, \u010do v \u0148om nach\u00e1dzali, im dali meno Zlatorieka. Tu bol jej pr\u00fad zatia\u013e prir\u00fdchly na ukladanie zlata \u2013 no nie a\u017e tak\u00fd r\u00fdchly, aby sa dnom nedalo kr\u00e1\u010da\u0165.<\/p>\n
O\u017eila v nej iskri\u010dka n\u00e1deje. Od mu\u017ea lovca vedela, \u017ee voda berie pach pre\u010d a psy ho neuc\u00edtia.<\/p>\n
Prenasledovatelia u\u017e boli bl\u00edzko. Rozozn\u00e1vala aj \u00fatr\u017eky slov: \u201eNevestinec… \u00fatek… Myah… \u017eensk\u00e1… z\u00fari\u0165…\u201c Na viac ne\u010dakala. Vykasala si sukne e\u0161te vy\u0161\u0161ie a vkro\u010dila do Zlatorieky. Do n\u00f4h sa jej zahryzol chlad a na okamih odmietali \u00eds\u0165 \u010falej. Prekonala to. Brechot sa mie\u0161al so spevom vody. Kamene boli klzk\u00e9, h\u013abka premenliv\u00e1. U\u017e nemalo zmysel dr\u017ea\u0165 si sukne, spodni\u010dka sa jej namo\u010dila tak \u010di tak. Silu sa oplatilo vynaklada\u0165 len na \u010do najr\u00fdchlej\u0161\u00ed postup vpred a snahu nespadn\u00fa\u0165 na okruhliakoch. Dovolila si obzrie\u0165 sa \u2013 na brehu pl\u00e1polali svetl\u00e1 fakl\u00ed. Spolu s brechotom mizli v dia\u013eke.<\/p>\n
A zrazu sa znova pribli\u017eovali.<\/p>\n
Vietor! Obr\u00e1til sa, dul Alite do tv\u00e1re, odh\u0155\u0148aj\u00fac z nej vlasy s\u0165a ne\u017en\u00fd milenec, no v skuto\u010dnosti bol zradcom, vrahom. Psy kv\u00f4li vhodn\u00e9mu smeru vetra zachytili pach z jej vlasov, ko\u017ee, \u0161iat. V kr\u00e1tkom, divokom obzret\u00ed zahliadla aj pribli\u017euj\u00face sa ohne a n\u00e1znaky post\u00e1v. A na brehoch sa rozprestieral iba les, v ktorom by sa mo\u017eno, za pomoci bohov, ukryla pred o\u010dami mu\u017eov, ale nie pred \u0148uf\u00e1kmi psov. Nemala kam ujs\u0165. Zmeravela stojac po p\u00e1s v rieke, v bruchu c\u00edtila \u010fal\u0161\u00ed s\u0165ah…<\/p>\n
A vz\u00e1p\u00e4t\u00ed sa iskri\u010dka n\u00e1deje op\u00e4\u0165 rozhorela. Pod vodou vietor neduje.<\/p>\n
Oto\u010dila sa tv\u00e1rou k prenasledovate\u013eom. Po nieko\u013ek\u00fdch krokoch na\u0161la na dne zur\u010diaceho pr\u00fadu vhodn\u00e9 miesto a l\u00edhala si na chrb\u00e1t. Ani strach nezjemnil zad\u00fa\u0161aj\u00faci chlad vody, husiu ko\u017eu na miestach, ktor\u00e9 pr\u00e1ve pohltila, a nejasn\u00fa \u013e\u00fatos\u0165 za teplom a suchom \u0161iat meniacich sa pod hladinou na odporn\u00e9 chaluhy plantaj\u00face sa okolo tela. Poriadne, zhlboka sa nad\u00fdchla, a okamih nato sa voda zavrela aj nad jej tv\u00e1rou. Posledn\u00fdm nenamo\u010den\u00fdm miestom zostal vystupuj\u00faci kon\u010diar brucha \u2013 ako ho postupne zalievala voda, premkol ju strach, \u010di je Zlatorieka dos\u0165 hlbok\u00e1, aby ju pojala cel\u00fa.<\/p>\n
Ale podarilo sa to.<\/p>\n
Na dne bol hluk vody hrub\u0161\u00ed, no in\u00fd. \u010cochv\u00ed\u013ea aj v \u0148om rozpoznala psy a hlasy. Roztvoren\u00fdmi o\u010dami zase zahliadla odlesky svetiel z hladiny. Bl\u00ed\u017eili sa. Rozum jej tvrdil, \u017ee ju neuvidia \u2013 na to bola hladina pr\u00edli\u0161 s\u010deren\u00e1 a svetlo prislab\u00e9, navy\u0161e prich\u00e1dzalo zboku. Pri v\u00fdchode a z\u00e1pade slnka sa voda men\u00ed na zrkadlo, do hlb\u00edn p\u00fa\u0161\u0165a len polud\u0148aj\u0161\u00ed svit, to Alita vedela. Napriek tomu si chv\u00ed\u013eu bola ist\u00e1, \u017ee ju maj\u00fa. Pri\u0161li bl\u00edzko, pr\u00edli\u0161 bl\u00edzko. Po\u010dula ich a videla svetl\u00e1 ve\u013emi jasne. O\u010dak\u00e1vala hrub\u00fa ruku na svojom pleci \u0165ahaj\u00facu ju von z rieky, z\u00fafalstvo, vietor na mokrej poko\u017eke, ale aj \u00fa\u013eavu z n\u00e1dychu. Telo volalo po vzduchu \u010doraz hlasnej\u0161ie a ona si takmer \u017eelala, aby ju zdvihli z vody, ktor\u00fa bohovia stvorili pre \u017eivot r\u00fdb, nie \u013eud\u00ed. Pomaly vyp\u00fa\u0161\u0165ala z \u00fast bublinky do okolit\u00e9ho hust\u00e9ho chladu.<\/p>\n
Zrazu c\u00edtila, \u017ee die\u0165a v nej sa pohlo. Koplo. Najprv slab\u0161ie, potom n\u00e1stoj\u010divej\u0161ie. Pred Alitou sa zjavil hrozn\u00fd obraz dusiaceho sa nemluvniatka. Ona pod vodou nejak\u00fd \u010das vydr\u017e\u00ed, ale \u010do mali\u010dk\u00e9? \u010co ak je pre neho vzduch cennej\u0161\u00ed ako pre \u0148u? \u010co ak tak\u00e9 slab\u00e9 stvorenie neustoj\u00ed to\u013eko, \u010do dospel\u00fd \u010dlovek?<\/p>\n
Na okamih bola rozhodnut\u00e1 vynori\u0165 sa, no sama netu\u0161ila, \u010do ju zadr\u017ealo \u2013 azda vedomie, \u017ee ak teraz nevytrv\u00e1, v\u0161etko \u00fasilie vynalo\u017eila zbyto\u010dne a obaja s\u00fa straten\u00ed. A vz\u00e1p\u00e4t\u00ed sa rozkmitan\u00e9 svetlo fakl\u00ed pohlo dopredu, \u0161tekot zvo\u013ena ust\u00e1val…<\/p>\n
Prudko sa posadila a hltavo nad\u00fdchla.<\/p>\n
Sotva jej voda stiekla z hlavy, myknut\u00edm sa obzrela. Ale hoci nepriatelia a psy boli st\u00e1le na doh\u013ead, nev\u0161imli si ju. \u0160li proti vetru, pre\u0161li \u010falej ne\u017e ona, a t\u00fdm spravili z vetra jej spojenca.<\/p>\n
Po\u010dkala, k\u00fdm sa svetielka nestratili, a potom e\u0161te chv\u00ed\u013eku, hoci jej telom lomcovala tria\u0161ka. Die\u0165a v nej sa op\u00e4\u0165 pohlo. \u017dije! S n\u00e1mahou sa drala na zmeraven\u00e9 nohy a vykro\u010dila korytom rieky. N\u00fatila sa do \u010doraz rezkej\u0161ieho kroku. Len tak si vr\u00e1ti \u017eivotodarn\u00e9 teplo.<\/p>\n
Jej telo sa s bl\u00ed\u017eiacim sa p\u00f4rodom stiahlo znova a zas.<\/p>\n
Mesiac zapadal a na obzore sa u\u017e \u010drtali prv\u00e9 zn\u00e1mky \u00fasvitu, ke\u010f sa Alita dotackala na \u010distinku. Bled\u00e1 ako tv\u00e1r Luny, \u017ealostne vy\u010derpan\u00e1. Ka\u017ed\u00e9 dva kroky zastala a obl\u00e1pala si brucho v bezmocnom k\u0155\u010di. Darmo si v lese zvliekla a vy\u017em\u00fdkala \u0161aty \u2013 od\u013eah\u010dila ich s\u00edce, no zostali mokr\u00e9 a odoberali vz\u00e1cne teplo jej aj die\u0165a\u0165u. Bohovia v\u0161ak vysly\u0161ali jej modlitby a predsa len do\u0161la k chalupe svojej sestry. Tu mus\u00ed porodi\u0165 \u2013 inak sa ned\u00e1. Kontrakcie prich\u00e1dzali pr\u00edli\u0161 \u010dasto. Ke\u010f zoslabnutou rukou zab\u00fachala na dvere, d\u00fafala, \u017ee bohovia vypo\u010duj\u00fa aj druh\u00fa \u010das\u0165 jej prosieb a die\u0165a bude \u017ei\u0165, hoci zost\u00e1vali e\u0161te dva t\u00fd\u017edne do p\u00f4vodne o\u010dak\u00e1van\u00e9ho d\u0148a z\u013eahnutia.<\/p>\n
Alitina sestra otvorila dvere. V\u00fdraz v jej tv\u00e1ri pri\u0161elky\u0148u varoval, av\u0161ak neskoro \u2013 ktosi sestru odstr\u010dil a Alita uvidela izbu za \u0148ou pln\u00fa kr\u00e1\u013eovsk\u00fdch str\u00e1\u017e\u00ed. Zalapala po dychu. Prehnut\u00e1 \u010fal\u0161\u00edm s\u0165ahom sa obr\u00e1tila, len\u017ee str\u00e1\u017ee u\u017e vybiehali aj spoza senn\u00edka a krav\u00edna. Bola obk\u013e\u00fa\u010den\u00e1.<\/p>\n
V mr\u00e1kot\u00e1ch sa oto\u010dila sp\u00e4\u0165 do chalupy. Silnej\u00faca boles\u0165 za\u010dala prekr\u00fdva\u0165 v\u0161etko, aj hr\u00f4zu. A predsa nemohla veri\u0165 vlastn\u00fdm o\u010diam, ke\u010f sa mu\u017ei rozostupovali a ona po\u010dula nezn\u00e1my, vysok\u00fd \u017eensk\u00fd hlas hovori\u0165: \u201eVravela som, \u017ee by neu\u0161la bez svojho syna.\u201c<\/p>\n
Diev\u010dina, ktor\u00e1 to vyslovila, vstala zo stoli\u010dky. Takisto bola vo vysokom stupni \u0165archavosti, a ned\u00e1vno plakala. Jej tv\u00e1r niesla stopy ob\u00e1v, hnevu, ale aj \u00fa\u013eavy. Inak bola zar\u00e1\u017eaj\u00faco kr\u00e1sna, neuverite\u013ene kr\u00e1sna, nemo\u017ene kr\u00e1sna… preto\u017ee tie n\u00e1dherne dlh\u00e9 a rovn\u00e9 vlasy s\u0165a zlat\u00fd piesok vyry\u017eovan\u00fd zo Zlatorieky, ve\u013ek\u00e9 siv\u00e9 o\u010di, \u010dist\u00e1 ple\u0165 a v\u00fdrazn\u00e9 prsia mohli patri\u0165 len jedinej osobe.<\/p>\n
\u201ePrincezn\u00e1 Harnah,\u201c vyd\u00fdchla Alita, topiac sa v zm\u00e4tku a bolesti.<\/p>\n
Bud\u00faca kr\u00e1\u013eovn\u00e1 k nej r\u00e1zne podi\u0161la. \u010cosi v jej tv\u00e1ri prim\u00e4lo Alitu myslie\u0165 si, \u017ee jej d\u00e1 zaucho \u2013 n\u00e1val jedu sa v\u0161ak stratil. Harnah sklopila zrak a polo\u017eila dla\u0148 na Alitino brucho, ktor\u00e9 pohladila tak jemne, a\u017e vyvolala spomienku na jej mu\u017ea. Tak sa jej dot\u00fdkal, ke\u010f \u010dakala Maelcora.<\/p>\n
\u201eJe tak\u00e1 studen\u00e1!\u201c vyh\u0155kla Harnah. \u201eIhne\u010f ju osu\u0161te a zohrejte, rozumiete?!\u201c<\/p>\n
Alita cez hmlu videla, ako k nej ktosi prist\u00fapil. \u017deny, sl\u00fa\u017eky. A v tej chv\u00edli poc\u00edtila vlhkos\u0165 na stehn\u00e1ch, nie chladn\u00fa vlhkos\u0165 rie\u010dnej vody, ale tepl\u00fa vlhkos\u0165 svojho vn\u00fatra.<\/p>\n
Le\u017eala v izbici na posteli, kde sp\u00e1vala jej sestra so v\u0161etk\u00fdmi de\u0165mi \u2013 tie boli teraz vyhnan\u00e9 na dvor. Str\u00e1\u017ee pritiahli k jedin\u00e9mu obloku v chalupe skri\u0148u, aby nik nemohol ani vidie\u0165, ani po\u010du\u0165, \u010do sa deje vo vn\u00fatri. Kr\u00e1tko pred zatarasen\u00edm okna v\u0161ak Alita v d\u017eavote sestrinho potomstva rozpoznala hlas mal\u00e9ho Maelcora, za \u010do poc\u00edtila nesmiernu v\u010fa\u010dnos\u0165 nebes\u00e1m. Do istej miery ju upokojila aj starostlivos\u0165, ktor\u00fa jej venovali. Kr\u00e1\u013eovsk\u00e9 sl\u00fa\u017eky ju vyzliekli, prikryli, zak\u00farili v miestnosti. Bola pri nej Zusna… a Harnah. Ostala, hoci v\u0161etky sl\u00fa\u017eky a str\u00e1\u017ee sa pobrali pre\u010d. Nesp\u00fa\u0161\u0165ala z Ality o\u010di.<\/p>\n
\u201eNemus\u00edte tu by\u0165, princezn\u00e1,\u201c povedala \u010darodejnica.<\/p>\n
Harnah pokr\u00fatila hlavou. \u201eZa in\u00fdch okolnost\u00ed by som tu bola. Osta\u0165 pri tejto \u017eene je najmenej, \u010do m\u00f4\u017eem urobi\u0165. Ako inak vynahradi\u0165 to, \u017ee klameme bohov, odmietame ich z\u00e1kony, ktor\u00fdmi riadia svet?\u201c<\/p>\n
\u201eAk by toto bohovia nechceli, nezverili by \u013eu\u010fom k\u00fazla,\u201c odvetila Zusna. \u201eMus\u00edme to vykon\u00e1va\u0165 pre dobro v\u00e1s aj r\u00ed\u0161e v\u00e1\u0161ho otca.\u201c<\/p>\n
Z Harnahinej kr\u00e1snej tv\u00e1re sa nestratila \u013e\u00fatos\u0165. Starena pre\u0161la do kuchyne po prevaren\u00fa vodu a Alita s princeznou osameli. Jeden z \u010doraz silnej\u0161\u00edch n\u00e1valov bolesti pr\u00e1ve pre\u0161iel a nechal rodi\u010dku spoten\u00fa, vy\u010derpan\u00fa… a ni\u010d nech\u00e1paj\u00facu.<\/p>\n
\u201eVa\u0161a jasnos\u0165,\u201c podarilo sa jej prehovori\u0165. \u201e…a tu? V tomto stave?\u201c<\/p>\n
Harnah sa zasmiala, napoly s\u00facitne a napoly poh\u0155davo. Potiahla za vo\u013ene zaviazan\u00e9 \u0161n\u00farky na bokoch, \u010d\u00edm uvo\u013enila \u0161aty, ktor\u00e9 si n\u00e1sledne pretiahla cez hlavu. Zlat\u00e9 vlasy sa stali vodop\u00e1dom zos\u00fdpaj\u00facim sa na jej chrb\u00e1t.<\/p>\n
Alitin u\u017easnut\u00fd poh\u013ead sk\u013azol na uzl\u00edky na princezninom chrbte. Pridr\u017eiavali biele pl\u00e1tno obsahuj\u00face to, \u010do pod \u0161atami tvorilo oblinu jej brucha. Harnah si ich rozviazala \u2013 a vank\u00fa\u0161 v plachte padol na udupan\u00fa hlinu podlahy. Pod n\u00edm sa odhalil jej \u0161t\u00edhly driek a n\u00e1dherne ploch\u00e9 brucho s pupkom ako vsaden\u00fd \u0161perk.<\/p>\n
Alita sa nezmohla na slovo. Princezn\u00e1, zbaven\u00e1 pr\u00ed\u0165a\u017ee, sa zase obliekla.<\/p>\n
Vo\u0161la Zusna. Zrak jej padol na vank\u00fa\u0161 na zemi. \u201ePani moja,\u201c oslovila Harnah s n\u00e1znakom karhania v hlase. \u201eNemali ste…\u201c<\/p>\n
\u201eU\u017e to nepotrebujem. M\u00f4j \u010das predsa nadi\u0161iel,\u201c usmiala sa na Alitu.<\/p>\n
Ot\u00e1zkam zabr\u00e1nil \u010fal\u0161\u00ed n\u00e1val bolesti.<\/p>\n
S\u0165a\u017eka otvorila o\u010di. Hrdlo mala vyprahnut\u00e9, ale napriek tomu nepo\u017eiadala o vodu. Viac toti\u017e chcela \u010dosi in\u00e9.<\/p>\n
\u201eDie\u0165a,\u201c zachr\u010dala. \u201eMoje die\u0165a.\u201c<\/p>\n
\u201eDiev\u010datko sa narodilo zdrav\u00e9, madam,\u201c odvetila sl\u00fa\u017eka, ktor\u00e1 v tej chv\u00edli u\u017e st\u00e1la pri nej a prikladala jej k per\u00e1m vlhk\u00fa handri\u010dku. \u201eAle vy ste e\u0161te slab\u00e1.\u201c<\/p>\n
\u201eChcem ho vidie\u0165,\u201c n\u00e1stojila. \u201eDajte mi ho.\u201c<\/p>\n
\u010ci u\u017e na jej popud alebo n\u00e1hodou vtedy vst\u00fapila do izby Harnah s uzl\u00ed\u010dkom v ruk\u00e1ch.
\nPre\u010do princezn\u00e1 dr\u017e\u00ed bastarda, navy\u0161e od neviestky? A ako ho k sebe tisne, ako na\u0148 h\u013ead\u00ed… ten poh\u013ead sa Alite ani trochu nep\u00e1\u010dil. Nie preto, \u017ee by bol zl\u00fd. Naopak.<\/p>\n
\u201eMoje die\u0165a,\u201c vystrela k nej slab\u00e9 ruky.<\/p>\n
Harnah zdvihla poh\u013ead od doj\u010da\u0165a v n\u00e1ru\u010d\u00ed. \u201eTo nie je tvoje die\u0165a.\u201c<\/p>\n
\u201eNarodilo sa…\u201c<\/p>\n
\u201eNarodilo sa z teba, \u017eena. Ale matka som ja.\u201c<\/p>\n
\u201eNerozumiem…\u201c Neuniklo jej, \u017ee princeznino vystupovanie sa zmenilo. U\u017e nebola ustra\u0161en\u00e1 a s\u00facitn\u00e1. Teraz sa v jej t\u00f3ne zjavilo \u010dosi z panskej pov\u00fd\u0161enosti.<\/p>\n
Harnah jej napokon podala uzl\u00ed\u010dek a Alita uvidela dc\u00e9rku. Akiste od p\u00f4rodu uplynul u\u017e ist\u00fd \u010das, preto\u017ee tv\u00e1ri\u010dku mala such\u00fa a ple\u0165 svetl\u00fa. Princezn\u00e1 odhrnula k\u00fasok prikr\u00fdvky a odhalil sa chum\u00e1\u010dik vl\u00e1skov pripom\u00ednaj\u00facich p\u00e1perie \u2013 a e\u0161te v\u00e4\u010d\u0161mi Harnahine vlasy. Alitinu hlavu v\u0161ak zdobili tmav\u00e9 ku\u010dery a nikto v jej rode, dokia\u013e ho poznala, nebol svetlovlas\u00fd. Aj Maelcor sa narodil s tmav\u00fdm porastom na hlave.<\/p>\n
\u201eV tv\u00e1ri sa poddala na Farkadana,\u201c povedala princezn\u00e1. \u201eNo vlasy a o\u010di m\u00e1 po mne.\u201c<\/p>\n
Alita ohromene zdvihla zrak. \u201eAle, va\u0161a jasnos\u0165…\u201c<\/p>\n
\u201e\u0164archavos\u0165 a p\u00f4rod s\u00fa ve\u013emi nebezpe\u010dn\u00e9,\u201c pohodila Harnah zlatovlasou hlavou. \u201e\u017deny pri p\u00f4rodoch trpia, umieraj\u00fa, deti vych\u00e1dzaj\u00fa z ned\u00f4stojn\u00fdch miest, ktor\u00e9 sa neslu\u0161\u00ed oby\u010dajn\u00e9mu \u013eudu vidie\u0165, ani ke\u010f je to lek\u00e1r urodzen\u00fdch p\u00e1nov \u010di p\u00f4rodn\u00e1 babica.\u201c<\/p>\n
\u201eTak to mus\u00ed by\u0165,\u201c za\u0161epkala Alita skoro nepo\u010dute\u013ene.<\/p>\n
Harnah akoby si to nev\u0161imla. \u201eA \u010do ak by niekto zavra\u017edil princezn\u00fa \u010dakaj\u00facu dedi\u010da tr\u00f3nu? R\u00ed\u0161a by pri\u0161la o bud\u00facu kr\u00e1\u013eovn\u00fa aj o pokra\u010dovate\u013ea rodu.\u201c<\/p>\n
Bola to pravda. Hist\u00f3ria kr\u00e1\u013eovsk\u00e9ho rodu poznala vrahov, ktor\u00ed sa nezastavili ani pred zabit\u00edm \u0165archavej \u017eeny.<\/p>\n
\u201eAle pre\u010do, pre\u010do to\u013eko riskova\u0165, pre\u010do to\u013eko trpie\u0165, ke\u010f je aj in\u00e1 mo\u017enos\u0165? Prastar\u00e1 a skoro zabudnut\u00e1, no Farkadan n\u00e1stojil na tom, aby sme opr\u00e1\u0161ili umenie k\u00fazeln\u00edkov v\u00fdchodu. Nesmierne ma miluje \u2013 nikdy by nezniesol, keby sa mi nie\u010do stalo. Ani za cenu toho, \u017ee by som mu dala dedi\u010da.\u201c<\/p>\n
\u201eK\u00fazeln\u00edkov…\u201c zopakovala Alita ako v mr\u00e1kot\u00e1ch.<\/p>\n
\u201eO\u0165archavela som s Farkadanom, no na\u0161e die\u0165a si vynosila a porodila ty. Ale b\u00e1la som sa, \u017ee sme o\u0148 pri\u0161li… vie\u0161, \u010do si mohla \u00fatekom sp\u00f4sobi\u0165, ty bl\u00e1zniv\u00e1? Mohlo umrie\u0165 v tvojom lone alebo sa narodi\u0165 v biede. N\u00e1sledn\u00ed\u010dka tr\u00f3nu by vyrastala v chudobe a pova\u017eovala by sa za dc\u00e9ru neviestky!\u201c Harnahine o\u010di sa zaleskli hnevom… \u010di \u017eia\u013eom?<\/p>\n
\u201eAle… ale… nech\u00e1pem. Vy ste \u010dakali die\u0165a… ale i ja som \u010dakala die\u0165a. Ak sa po tom obrade va\u0161e die\u0165a ocitlo v mojom lone, \u010do sa stalo s moj\u00edm?\u201c<\/p>\n
\u201eJe pre\u010d,\u201c odvetila princezn\u00e1. \u201ePre\u010d, aby urobilo miesto Farkadanovmu potomkovi.\u201c<\/p>\n
Alita na \u0148u zdrven\u00e1 h\u013eadela. \u00c1no, jej b\u00e1b\u00e4tko nikdy nemalo by\u0165 po\u010dat\u00e9. Ale cel\u00fd \u010das dumania v nevestinci i po\u010das \u00fateku lesom si myslela, \u017ee jej nemluv\u0148a je toto \u2013 to, ktor\u00e9 Harnah medzi\u010dasom op\u00e4\u0165 prebrala do svojho n\u00e1ru\u010dia. Po posledn\u00fdch slov\u00e1ch sklonila hlavu k novorodencovi a usmiala sa do jeho ru\u017eovej tv\u00e1re. Potom sa obr\u00e1tila a vy\u0161la z izby.<\/p>\n
Sledovala chrb\u00e1t princeznej a ani si nev\u0161imla, kedy k nej prist\u00fapila Zusna, ktor\u00e1 bola zrejme cel\u00fd \u010das tam. Strhla sa, a\u017e ke\u010f na \u0148u \u010darodejnica prehovorila: \u201eNosite\u013eka kr\u00e1\u013eovsk\u00e9ho potomka nesmie ma\u0165 ani najmen\u0161iu vedomos\u0165 o tom, \u010do nos\u00ed pod srdcom. Mus\u00ed si myslie\u0165, \u017ee ho naozaj po\u010dala ona \u2013 a tomu by sotva uverila, ak by som plod premiestnila do lona panny. A tie\u017e t\u00e1 \u017eena mus\u00ed by\u0165 v okamihu obradu \u0165archav\u00e1, v rovnakom stupni \u0165archavosti ako \u017eena, ktorej die\u0165a preberie. Iba tak ho jej telo pr\u00edjme.\u201c<\/p>\n
\u201eLen\u017ee… pros\u00edm o odpustenie, ale narodenie princa \u010di princeznej z tela oby\u010dajnej poddanej je predsa pre Jeho v\u00fdsos\u0165 ned\u00f4stojn\u00e9…\u201c<\/p>\n
\u201eA o \u010do d\u00f4stojnej\u0161ie je, ke\u010f sa dedi\u010d tr\u00f3nu narod\u00ed medzi nohami kr\u00e1\u013eovnej, v muk\u00e1ch svojej matky?\u201c zachripela Zusna. \u201eDie\u0165atko je jej krv, Hanrahina a Farkadanova. Na ni\u010dom inom nez\u00e1le\u017e\u00ed. Teda,\u201c pripustila, \u201ee\u0161te aj na tom, aby chr\u00e1nen\u00fd jej \u017eivot. Farkadan je cel\u00fd bez seba hr\u00f4zou z predstavy, \u017ee by ju p\u00f4rod \u010di potrat zabil. A to by sa mohlo \u013eahko sta\u0165. M\u00e1 pri\u00fatle boky.\u201c<\/p>\n
Alita si trochu jedovito pomyslela, \u017ee a\u017e tak\u00e9 \u00fazke boky Harnah zase nem\u00e1. Vedela, akej straty sa Farkadan ob\u00e1va viac, ako straty svojej milovanej. B\u00e1l sa, \u017ee jeho man\u017eelka s\u00edce pre\u017eije, ale on pr\u00edde o jej pln\u00e9 prsia, \u0161t\u00edhle nohy, os\u00ed driek, ktor\u00fd mo\u017eno dok\u00e1zal obopn\u00fa\u0165 svojimi dlh\u00fdmi prstami. \u0164archavos\u0165 u\u017e raz tak\u00e9 zmeny prin\u00e1\u0161a. O tom vedela svoje.<\/p>\n
Zusna hovorila o obave o \u017eivot \u2013 no ukr\u00fdvalo sa za t\u00fdm viac. Obava o pohodlie oboch rodi\u010dov. Na\u010do sa teperi\u0165 dev\u00e4\u0165 mesiacov s \u010doraz v\u00e4\u010d\u0161\u00edm bruchom, ke\u010f takto si ho aspo\u0148 v s\u00fakrom\u00ed svojich komn\u00e1t m\u00f4\u017ee zlo\u017ei\u0165? Na\u010do trpie\u0165 nevo\u013enos\u0165ami v prv\u00fdch t\u00fd\u017ed\u0148och od po\u010datia? A na\u010do sa vzd\u00e1va\u0165 hrie\u0161nych radov\u00e1nok pred p\u00f4rodom i po\u010das \u0161estonedelia?<\/p>\n
Pova\u017eovala priv\u00e1dzanie det\u00ed na svet v krvi a bolestiach za prirodzen\u00e9. Teraz za\u010d\u00ednala ch\u00e1pa\u0165, \u017ee narodi\u0165 sa ako princezn\u00e1, mohla sa toho vyvarova\u0165. Urodzen\u00ed nemusia ni\u010d nepr\u00edjemn\u00e9, \u010do mus\u00ed prost\u00fd \u013eud. Ba ani tak prich\u00e1dza\u0165 na svet.<\/p>\n
\u201e\u010co teraz bude so mnou?\u201c sp\u00fdtala sa.<\/p>\n
\u201eNajprv \u0165a chcela da\u0165 zbi\u010dova\u0165…\u201c odvetila Zusna.<\/p>\n
Alitou trhlo.<\/p>\n
\u201eA to by bol e\u0161te mierny trest za to, ko\u013eko strachu si \u00fatekom z nevestinca sp\u00f4sobila. V minulosti sa n\u00e1hradn\u00e9 matky usmrcovali, aby nemohli \u0161\u00edri\u0165 tajomstvo, \u017ee kr\u00e1\u013eovn\u00e9 nevynosia svojich potomkov sam\u00e9, ale nielen preto. Ke\u010f sa bl\u00ed\u017eil ich \u010das, bruch\u00e1 im otvorili no\u017eom, aby die\u0165a vybrali \u017eiv\u00e9 a neriskovali p\u00f4rod, ktor\u00fd by nemluv\u0148a mohol zabi\u0165 \u010di dokali\u010di\u0165…\u201c<\/p>\n
Alita bola \u010doraz bled\u0161ia.<\/p>\n
\u201eLen\u017ee ty si pri p\u00f4rode kri\u010dala obavami o die\u0165a, o to, \u017ee ho po naroden\u00ed zavra\u017edia… a Harnah sa nazd\u00e1va, \u017ee si chcela jej dc\u00e9renku iba chr\u00e1ni\u0165. Ni\u010d, len chr\u00e1ni\u0165.\u201c<\/p>\n
Strnulo prik\u00fdvla. Princezn\u00e1 akoby zabudla na to, \u017ee Alita sa pred \u00fatekom i po\u010das neho domnievala, \u017ee die\u0165a je jej a nie Harnahino \u2013 ale to nebolo ni\u010d, \u010do by niekomu z dvora chcela pripom\u00edna\u0165. Nie, k\u00fdm sa mus\u00ed stara\u0165 o Maelcora.<\/p>\n
\u201eTak\u017ee dostane\u0161 zvy\u0161ok pe\u0148az\u00ed, ako by si ich dostala, keby si a\u017e do z\u013eahnutia zostala u Myah.\u201c<\/p>\n
Mala by sa radova\u0165. Bude ma\u0165 dos\u0165 zlata na to, aby sa nieko\u013eko rokov nemusela b\u00e1\u0165 o \u017eivobytie, a z\u00edska ho bez toho, aby sa vr\u00e1tila k potupnej pr\u00e1ci neviestky. Napriek tomu ju zachvacovalo z\u00fafalstvo. Princezn\u00e1 si novorodeniatko odnesie na hrad a Alite sotva dovolia ho e\u0161te niekedy vidie\u0165.<\/p>\n
\u201ePros\u00edm, vezmite ma so sebou!\u201c vyh\u0155kla Alita, sama \u0161okovan\u00e1 svojou tr\u00fafalos\u0165ou. \u201eAko slu\u017eobn\u00fa \u010di otroky\u0148u… nemluv\u0148a potrebuje moje mlieko.\u201c<\/p>\n
Zusna sa zasmiala. \u201eJej v\u00fdsos\u0165 m\u00e1 to\u013eko dojok, ko\u013eko len chce.\u201c<\/p>\n
\u201eTak jej m\u00f4\u017eem vynosi\u0165 \u010fal\u0161ie deti. M\u00f4\u017eem da\u0165 kr\u00e1\u013eovsk\u00e9mu rodu synov…\u201c<\/p>\n
\u010carodejnica pokr\u00fatila hlavou. \u201eNepo\u010dula si, \u017eena, ako som hovorila, \u017ee v minulosti boli n\u00e1hradn\u00e9 matky pri p\u00f4rode popraven\u00e9? Nikto, ani ony samotn\u00e9, nesmeli pozna\u0165 tajomstvo toho, \u010do vlastne nosia pod srdcom. Plody boli k\u00fazlami pren\u00e1\u0161an\u00e9 do l\u00f4n oby\u010dajn\u00fdch \u017eien aj preto, aby boli dedi\u010di tr\u00f3nu chr\u00e1nen\u00ed pred vra\u017edou. Peniaze s\u00fa preto aj za tvoje ml\u010danie, \u017eena… hoci sotva by ti niekto uveril, keby si v\u0161etko rozpovedala. Dnes u\u017e \u010dary nie s\u00fa na dennom poriadku, mnoh\u00ed v ne u\u017e ani neveria… Napriek tomu je pr\u00edli\u0161 nebezpe\u010dn\u00e9, aby si sa znova stala matkou princezninho potomka. Bude ma\u0165 s Farkadanom \u010fal\u0161ie deti, \u00f3, \u00e1no. Jej plodnos\u0165 zostane nedotknut\u00e1, lebo ju nikdy neohroz\u00ed p\u00f4rod. D\u00e1 Farkadanovi aj synov, ve\u013ea synov \u2013 ale vynosia ich \u010fal\u0161ie \u017eeny, ka\u017ed\u00e9 in\u00e1, neznal\u00e1 pravdy.\u201c<\/p>\n
Zusna zdvihla z udupanej hliny vank\u00fa\u0161. \u201eHarnah aj dedi\u010da tr\u00f3nu prenesieme na hrad v zakryt\u00fdch nosidl\u00e1ch, v tajnosti. Tam kr\u00e1tko na to z\u013eahne. Sestre povedz, \u017ee si porodila m\u0155tve die\u0165a, a \u017ee napokon nie si t\u00e1, ktor\u00fa sme h\u013eadali.\u201c<\/p>\n
Alita sa st\u00e1le c\u00edtila rozbo\u013eaven\u00e1 a slab\u00e1, a teraz aj hor\u0161ie \u2013 priam pr\u00e1zdna. Pomyslela na svoje \u017eelanie, aby sa Maelcor narodil ako princ. Nemo\u017en\u00e9 sa stalo mo\u017en\u00fdm \u2013 \u010fal\u0161ie nemluv\u0148a, \u010do priviedla na svet, bolo princeznou, a bude o\u0148 postaran\u00e9 tak dobre, ako nemohla d\u00fafa\u0165 ani v najkraj\u0161\u00edch snoch… a na d\u00f4va\u017eok maj\u00fa z \u010doho \u017ei\u0165 aj ona a jej syn. Ale nebla\u017eilo ju to. Cena za to, \u017ee porodila die\u0165a do najmocnej\u0161ej a najbohat\u0161ej rodiny v r\u00ed\u0161i, sa jej videla prive\u013ek\u00e1.<\/p>\n
Priviedla ho s\u00edce na svet, ale nebola mu matkou.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Prv\u00fdkr\u00e1t zverejnen\u00e9 na www.enigma.sk 27. 6. 2016 a 10. 7. 2016 Keby som sa tak narodila v kr\u00e1\u013eovskom pal\u00e1ci, prem\u00fd\u0161\u013eala Alita, teraz by ma neprehliadali ako dojn\u00fa kravu na trhu. \u0164a\u017eko sa ubr\u00e1nila podobn\u00fdm my\u0161lienkam, vlastne v tejto chv\u00edli bola za ne v\u010fa\u010dn\u00e1. V\u010fa\u010dn\u00e1 za \u010doko\u013evek, \u010do odp\u00fatalo jej pozornos\u0165 od r\u00fak bezosty\u0161ne bl\u00fadiacich (pokračovať v čítaní…) <\/a><\/span><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"parent":31,"menu_order":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","template":"","meta":{"footnotes":""},"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/3312"}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=3312"}],"version-history":[{"count":3,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/3312\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":5074,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/3312\/revisions\/5074"}],"up":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/31"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=3312"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}