{"id":333,"date":"2014-05-04T12:05:21","date_gmt":"2014-05-04T10:05:21","guid":{"rendered":"http:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=333"},"modified":"2017-05-16T14:02:47","modified_gmt":"2017-05-16T12:02:47","slug":"veci-ktore-nie-su-porovnatelne","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=333","title":{"rendered":"Veci, ktor\u00e9 nie s\u00fa porovnate\u013en\u00e9"},"content":{"rendered":"
\"\"<\/a>

Zdroj: Pixabay<\/a>, upraven\u00e9<\/p><\/div>\n

\"\"<\/a>

Zdroj: Pixabay<\/p><\/div>\n

Prv\u00fdkr\u00e1t zverejnen\u00e9 na www.enigma.sk 26. 4. 2011<\/em><\/a><\/p>\n

 <\/p>\n

Ide\u00e1lne r\u00e1no. Sk\u00faste si ho predstavi\u0165. Vytvorte si v duchu prostredie, do ktor\u00e9ho by ste sa chceli zobudi\u0165. \u017diadny bud\u00edk na svitan\u00ed, \u017eiadne elektri\u010dky pod oknom, \u017eiadna \u013e\u00fatos\u0165, \u017ee ste pre\u017eili \u010fal\u0161iu noc. Ni\u010d z toho. Toto m\u00e1 by\u0165 ide\u00e1lny za\u010diatok ide\u00e1lneho d\u0148a. A viac! Sp\u00f4sobom, pre ak\u00fd sa rozhodnete, sa budete zob\u00fadza\u0165 do konca \u017eivota. M\u00e1 to len jednu chybu: ten sp\u00f4sob mus\u00ed by\u0165 jednotn\u00fd. Iste, bud\u00fa v \u0148om mal\u00e9 obmeny, ale princ\u00edp mus\u00ed by\u0165 zachovan\u00fd. Nav\u017edy rovnak\u00fd, nav\u017edy tak\u00fd, ak\u00fd si zvol\u00edte.<\/p>\n

 <\/p>\n

Preb\u00fadza sa. Prostredie je nezn\u00e1me, ale nevyvol\u00e1 to v nej paniku. Nesna\u017e\u00ed sa \u010do najr\u00fdchlej\u0161ie zorientova\u0165, aby sa neskot\u00fa\u013eala z postele. Netreba. Poste\u013e je dos\u0165 \u0161irok\u00e1 a ona le\u017e\u00ed v strede. Spo\u010diatku nevie, na\u010do sa d\u00edva, ale je to kr\u00e1sne. Mihotav\u00e9 svietiace pl\u00f4\u0161ky na teplom \u010dervenohnedom pozad\u00ed. Pochop\u00ed. H\u013ead\u00ed na dreven\u00fd strop. \u0160ikm\u00fd strop podkrovia. Cez okno svieti slnko. Presvet\u013euje drobn\u00e9 medzery medzi listami stromov. Tie sa premietaj\u00fa na dreven\u00e9 oblo\u017eenie. Ony vytv\u00e1raj\u00fa jasn\u00fa mozaiku. Jej premenlivos\u0165 sp\u00f4sobuje v\u00e1nok. Sleduje to s tak\u00fdm zaujat\u00edm, ako u\u017e d\u00e1vno ni\u010d. A\u017e pozvo\u013ena si za\u010d\u00edna uvedomova\u0165 nie\u010do zvl\u00e1\u0161tne. Nie\u010do nezvy\u010dajn\u00e9. Ni\u010d ju nebol\u00ed. Norm\u00e1lne sa z\u013eakne. Ako sa m\u00f4\u017ee prebudi\u0165 bez toho, aby ju ni\u010d nebolelo? Je m\u0155tva? A c\u00edti nie\u010do, \u010do u\u017e neza\u017eila tak dlho, \u017ee za\u010dala pochybova\u0165 o jeho existencii. Odpo\u010dinutos\u0165. Zobudila sa odpo\u010dinut\u00e1. Je to v\u00f4bec mo\u017en\u00e9?<\/p>\n

Prebrala sa v polohe na chrbte. V takej nespala od detsk\u00fdch \u010dias. Na sebe m\u00e1 dvojdielne py\u017eamo. Je kockovan\u00e9. Prikr\u00fdva ju perina takisto s kockovan\u00fdm vzorom. Len inej farby. Jasne si uvedomuje rozdiel oproti ka\u017edodennej realite. Vlastn\u00e1 hmotnos\u0165 ju nezab\u00e1ra od matraca a nevyvol\u00e1va jej prele\u017eaniny. L\u00e1tka jej poko\u017eku nehryzie, ledva o sebe svojim dotykom d\u00e1va vedie\u0165. Teplota pod perinou nie je pot vyvol\u00e1vaj\u00faca hor\u00fa\u010dava, mimo periny zase nie je husiu ko\u017eu navodzuj\u00faca zima. Pohodlie. Panebo\u017ee, pam\u00e4t\u00e1 si e\u0161te na tak\u00e9 slovo? Preval\u00ed sa na bok a napoly \u010dak\u00e1, \u017ee v\u0161etky tieto pocity zmizn\u00fa. To\u013eko dobra naraz nem\u00f4\u017ee by\u0165 skuto\u010dn\u00e9ho. Nie. Pretrv\u00e1va to. \u010co ako je to neuverite\u013en\u00e9, priestor prestal proti nej bojova\u0165. Prestal ju odmieta\u0165.<\/p>\n

No, mo\u017eno to znamen\u00e1 len to, \u017ee je naozaj m\u0155tva. Ale nie. Mali\u010dk\u00e9 odch\u00fdlky od dokonalosti jej nahov\u00e1raj\u00fa, \u017ee \u017eije. Dr\u00f4t visiaci z plaf\u00f3nu namiesto lampy. N\u00e1hly ostrej\u0161\u00ed zvuk, akoby niekto dole prudko pustil tanier. A napokon, mal by \u010dlovek, ktor\u00fd vst\u00fapi do raja, pocit pln\u00e9ho mo\u010dov\u00e9ho mech\u00fara? C\u00edti, \u017ee \u010doskoro tu bude musie\u0165 poh\u013eada\u0165 k\u00fape\u013e\u0148u.<\/p>\n

Obr\u00e1ten\u00edm z\u00edskala in\u00fd v\u00fdh\u013ead. Vid\u00ed zvy\u0161ok izby. Okno. No\u010dn\u00fd stol\u00edk. Skri\u0148a. Pootvoren\u00e9 dvere. A dreven\u00e9 oblo\u017eenie nielen stropu, ale aj v\u0161etk\u00fdch stien. Spom\u00edna si, \u017ee drevo v nej v\u017edy vyvol\u00e1valo z\u00e1van nostalgickej t\u00fa\u017eby. A\u017e teraz sa naplnila. Hlasy. Prich\u00e1dzaj\u00fa cez dvere. Zvuky rannej kuchyne. To sa ned\u00e1 pom\u00fdli\u0165. Id\u00fa zdola. Skadia\u013e zdola? Nevie. Nepozn\u00e1 to tu a predsa je jej to zn\u00e1me. Nielen\u017ee sa neboj\u00ed. D\u00f4veruje. Nielen im, nezn\u00e1mym a predsa tak\u00fdm bl\u00edzkym \u013eu\u010fom z kuchyne. D\u00f4veruje cel\u00e9mu d\u0148u, ktor\u00fd za\u010d\u00edna takto. D\u00f4veruje, \u017ee tak\u00fdto de\u0148 sa nezrodil preto, aby ju trestal.<\/p>\n

Len\u017ee \u010dlovek nem\u00f4\u017ee ma\u0165 v\u0161etko.<\/p>\n

 <\/p>\n

Preb\u00fadza sa. Okolie je pr\u00edjemne svetl\u00e9. Nar\u00fa\u0161a ho len jedin\u00e1 vec. Vid\u00ed ju zakalen\u00fdm poh\u013eadom. V polosp\u00e1nku sa po nej na\u0165ahuje. Nevie, \u010do to je, ale vie, \u017ee ju chce. \u010cas preb\u00fadzania testuje h\u013abku na\u0161ich em\u00f3ci\u00ed. Pr\u00edjemnos\u0165 danej veci m\u00e1 u\u017e tak v\u017eit\u00fa, \u017ee si nemus\u00ed uvedomi\u0165 v\u0161etky s\u00favislosti. Pritla\u010d\u00ed tv\u00e1r k l\u00e1tke. Je kockovan\u00e1. Zvl\u00e1\u0161tna zhoda. Ojedinel\u00e1 zhoda. Vdychuje v\u00f4\u0148u. L\u00e1tka patr\u00ed ko\u0161eli. Nie je to jej ko\u0161e\u013ea.<\/p>\n

Vz\u00e1p\u00e4t\u00ed si uvedom\u00ed svoju pochabos\u0165. Pre\u010do sa uspokoj\u00ed s ko\u0161e\u013eou, ke\u010f m\u00e1 pri sebe z\u00e1rove\u0148 aj p\u00f4vod jej v\u00fdnimo\u010dnosti? Obracia hlavu na druh\u00fa stranu postele. Skuto\u010dne. Pri \u0148om samotnom v\u00fdznamnos\u0165 jeho ko\u0161ele prudko bledne. E\u0161te sp\u00ed. Pris\u00fava sa k nemu opatrne. Jej strach je n\u00e1sledkom nezvyku na ide\u00e1lne r\u00e1na. Strach, \u017ee ho to m\u00f4\u017ee ru\u0161i\u0165. \u017de v polosp\u00e1nku nebude vedie\u0165, kto ona je. Nenatiahne k nej ruku a neprivinie si ju, ako by to automaticky urobila ona. \u010casom t\u00e1to obava vyprch\u00e1. No zatia\u013e je len na za\u010diatku. V prvom z ide\u00e1lnych r\u00e1n.<\/p>\n

Pozoruje jeho tv\u00e1r celkom zbl\u00edzka. Vid\u00ed drobn\u00e9 ch\u013apky. Rast\u00faca brada. Mo\u017eno u\u017e za hodinu si ich ohol\u00ed. Jej v\u0161ak v tejto chv\u00edli neprek\u00e1\u017eaj\u00fa. Naopak, fascinuj\u00fa ju. Uva\u017euje, ak\u00fd by to bol pocit, keby po nich pre\u0161la prstom. \u010ci e\u0161te prevl\u00e1da hladkos\u0165 poko\u017eky, alebo jeho l\u00edcu u\u017e dodali drsnos\u0165. S\u00fa ve\u013emi mal\u00e9. Jej zmysly s\u00fa v\u0161ak prebuden\u00e9. Prebuden\u00e9 tak, ako by nikdy neboli v predch\u00e1dzaj\u00facich r\u00e1nach, po\u010das ktor\u00fdch musela fackova\u0165 svoje vedomie, aby sa kone\u010dne ako-tak rozh\u00fdbalo. Ve\u013emi ju l\u00e1ka overi\u0165 si to. Ale v\u00e1ha. V\u00e1ha, preto\u017ee sa boj\u00ed, \u017ee ho zobud\u00ed. St\u00e1le si nie je ist\u00e1, \u010di je pre neho lep\u0161ie prebudi\u0165 sa na jej pohladenie, alebo necha\u0165 ho nadbehn\u00fa\u0165 si e\u0161te p\u00e1r min\u00fat sp\u00e1nku. Vie, \u010do by povedal, keby sa ho na to sp\u00fdtala. Ale to e\u0161te nesta\u010d\u00ed. Aj na \u0161\u0165astie si mus\u00edte privykn\u00fa\u0165.<\/p>\n

Aby odolala poku\u0161eniu, pren\u00e1\u0161a svoj poh\u013ead nad jeho nah\u00fd bok. Vid\u00ed okno. Za n\u00edm sivobielu \u0161trukt\u00faru mrakov. Samozrejme mus\u00ed by\u0165 zamra\u010den\u00e9. V\u0161etko m\u00e1 pod\u010diarkova\u0165 kontrast. V\u0161etko okrem kockovanej l\u00e1tky. Aj protiklady b\u00fdvaj\u00fa nie\u010d\u00edm prepojen\u00e9.<\/p>\n

Jej poh\u013ead je pri\u0165ahovan\u00fd sp\u00e4\u0165. Op\u00e4\u0165 uva\u017euje, \u010di riskne, \u017ee ho prebud\u00ed. Rozm\u00fd\u0161\u013ea\u0165 nad t\u00fdm, \u010do by bolo najlep\u0161ie pre niekoho druh\u00e9ho, je pre \u0148u vcelku nov\u00fd pocit. A prekvapivo pr\u00edjemnej\u0161\u00ed, ne\u017e kedy \u010dakala. Netu\u0161ila, \u017ee stara\u0165 sa o in\u00e9ho m\u00f4\u017ee by\u0165 tak\u00e9 nap\u013a\u0148aj\u00face. Ale toto je jej sen a ona vie, \u017ee existuje e\u0161te nie\u010do nap\u013a\u0148aj\u00facej\u0161ie.<\/p>\n

 <\/p>\n

Opatrne sklad\u00e1 nohy z postele. Najprv narazia na podlahu, dreven\u00fa, ako v\u0161etko ostatn\u00e9. Potom na m\u00e4kk\u00e9 papu\u010dky s hlavami zvieratiek. S\u00fa detsk\u00e9. Sem v\u0161ak patria. Zvuky z kuchyne sa st\u00e1le oz\u00fdvaj\u00fa. Naraz sa niekto hlasnej\u0161ie zasmeje a ona za\u010duje napomenutie. Slov\u00e1m nerozumie, ale domyslie\u0165 si nie je \u0165a\u017ek\u00e9: \u201ePssst, m\u00f4\u017ee\u0161 zobudi\u0165…\u201c Vyvol\u00e1 to v nej expl\u00f3zie radosti. Niekto na \u0148u berie oh\u013ead! PANEBO\u017dE, NA \u0147U SKUTO\u010cNE NIEKTO BERIE OH\u013dAD!<\/p>\n

Vst\u00e1va, ale chce si \u010do najviac vychutna\u0165 chv\u00ed\u013eu. Od\u010fa\u013euje okamih stretnutia. Prist\u00fapi k no\u010dn\u00e9mu stol\u00edku. Drevo na jeho okraji je o\u0161kret\u00e9. Nevad\u00ed jej to. Dokonalos\u0165 sa ukr\u00fdva v nedokonalostiach. Nedokonalos\u0165 n\u00e1s ubezpe\u010duje, \u017ee e\u0161te \u017eijeme.<\/p>\n

Vid\u00ed stromy, cez ktor\u00e9 presvit\u00e1 slne\u010dn\u00e9 svetlo. Aj na stol\u00edku vytv\u00e1raj\u00fa jeho l\u00fa\u010de prech\u00e1dzaj\u00face cez vrstvy vetvi\u010diek a listov sveteln\u00fa mozaiku. Polo\u017e\u00ed na\u0148 ruku a detsky sa raduje, ako jej po nej tancuj\u00fa svetielka. \u010cosi na tom pocite jej v\u0161ak pripad\u00e1 cudzie. Za chv\u00ed\u013eu si to uvedom\u00ed. Ona predsa nezn\u00e1\u0161a slnko! Reflex\u00edvne odtiahne ruku. Ale je to len zvyk. Opatrne vracia dla\u0148 sp\u00e4\u0165. Zvolila si. Existuje ve\u013ea pr\u00edjemn\u00fdch z\u00e1\u017eitkov. Ale aj medzi nimi sa nach\u00e1dzaj\u00fa veci, ktor\u00e9 nie s\u00fa porovnate\u013en\u00e9.<\/p>\n

Pozoruje sveteln\u00fa hru na svojich prstoch a vie, \u017ee jed z jej krvi zmizol.<\/p>\n

Mohlo by v\u00e1s zauj\u00edma\u0165<\/h2>\n