﻿{"id":3454,"date":"2016-11-22T12:00:29","date_gmt":"2016-11-22T11:00:29","guid":{"rendered":"http:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=3454"},"modified":"2016-11-22T12:00:29","modified_gmt":"2016-11-22T11:00:29","slug":"suhvezdie-juzny-kriz","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=3454","title":{"rendered":"S\u00fahvezdie Ju\u017en\u00fd kr\u00ed\u017e"},"content":{"rendered":"<p>Uk\u00e1\u017eka s\u00fahvezdia, kapitoly z knihy <a href=\"http:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=141\">S\u00fahvezdia od Androm\u00e9dy po \u017dirafu<\/a><\/p>\n<p><a href=\"http:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=183\">Slovn\u00ed\u010dek<\/a><\/p>\n<h2><em>Crux (Australis), genit\u00edv Crucis, skratka Cru<\/em><\/h2>\n<p style=\"text-align: justify;\">Bez nads\u00e1dzky mo\u017eno poveda\u0165, \u017ee Ju\u017en\u00fd kr\u00ed\u017e je najzn\u00e1mej\u0161ie s\u00fahvezdie ju\u017enej oblohy. Jeho \u0161tyri ve\u013emi jasn\u00e9 <a href=\"http:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=708\">hviezdy<\/a> utv\u00e1raj\u00fa neprehliadnute\u013en\u00fd obrazec kr\u00ed\u017ea. V strede v\u0161ak neobsahuje nijak\u00fa hviezdu, aby vznikol tvar X podobne ako u tzv. Severn\u00e9ho kr\u00ed\u017ea, asterizmu v <a href=\"http:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=1899\">s\u00fahvezd\u00ed Labute<\/a>. Je preto zauj\u00edmav\u00e9, \u017ee spojnice jeho najjasnej\u0161\u00edch hviezd sa odjak\u017eiva kri\u017eovali, ke\u010f s\u00fahvezdie mo\u017eno zakresli\u0165 aj ako takmer symetrick\u00fd \u0161tvoruholn\u00edk. Na rozdiel od v\u00e4\u010d\u0161iny in\u00fdch ju\u017en\u00fdch s\u00fahvezd\u00ed, Ju\u017en\u00fd kr\u00ed\u017e m\u00e1 aj dlh\u00fa hist\u00f3riu, hoci starovek\u00e9 n\u00e1rody ho za samostatn\u00e9 s\u00fahvezdie nepova\u017eovali. Ptolemaios ho zara\u010foval k s\u00fahvezdiu Centaura, ktor\u00fd ho z troch str\u00e1n obklopuje. Okrem Gr\u00e9kov ho z Alexandrie okolo roku 0 pozorovali aj Rimania, ktor\u00ed ho nazvali \u201cTr\u00f3nom C\u00e9sarov\u00fdm\u201d na po\u010des\u0165 ve\u013ek\u00e9ho r\u00edmskeho cis\u00e1ra Augusta. Poznali ho aj kult\u00fary Bl\u00edzkeho v\u00fdchodu a samozrejme obyvatelia ju\u017enej pologule, pre ktor\u00fdch je zviazan\u00fd s mnoh\u00fdmi m\u00fdtami a legendami. Maori z Nov\u00e9ho Z\u00e9landu ho naz\u00fdvali kotvou, ktor\u00e1 dr\u017e\u00ed v\u0161etky hviezdy. Niektor\u00e9 austr\u00e1lske kmene si v \u0148om predstavovali raju, pri\u010dom hlavn\u00e9 hviezdy zn\u00e1zor\u0148ovali dvojicu \u017eralokov. Inkovia ho pripom\u00ednaj\u00fa pri oslav\u00e1ch v kameni na Machu Picchu, v hinduistickej astrol\u00f3gii sa Ju\u017en\u00fd kr\u00ed\u017e naz\u00fdva Trishanku.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">V d\u00f4sledku precesie v\u0161ak Gr\u00e9ci postupne prestali tieto ju\u017en\u00e9 kon\u010diny oblohy v\u00edda\u0165 a zabudlo sa na\u0148. S\u00fahvezdie znovuobjavili \u0161panielski a portugalsk\u00ed moreplavci na svojich objavite\u013esk\u00fdch cest\u00e1ch po ju\u017enej pologuli, pri ktor\u00fdch s\u00fa\u010dasne zbierali aj poznatky o ju\u017enej oblohe, \u010do bolo pre nich d\u00f4le\u017eit\u00e9, preto\u017ee na mori boli hviezdy jedin\u00fd naviga\u010dn\u00fd prostriedok. Prv\u00e9 zmienky o Ju\u017enom kr\u00ed\u017ei sa objavuj\u00fa za\u010diatkom 16. storo\u010dia. V roku 1501 Amerigo Vespucci do svojich hviezdnych m\u00e1p zakreslil hviezdy Ju\u017en\u00e9ho kr\u00ed\u017ea a tie\u017e hviezdy\u00a0\u03b1 a\u00a0\u03b2 Centauri, ktor\u00e9 sl\u00fa\u017eia ako pom\u00f4cky na jeho h\u013eadanie. V roku 1517 nap\u00edsal n\u00e1morn\u00edk Andrea Corsalis o tomto malom symetrickom s\u00fahvezd\u00ed, \u017ee je \u201ctak\u00e9 kr\u00e1sne, \u017ee \u017eiadne nebesk\u00e9 znamenie s n\u00edm nemo\u017eno porovn\u00e1va\u0165\u201d. Za p\u00f4vodcu n\u00e1zvu Ju\u017en\u00fd kr\u00ed\u017e sa zvy\u010dajne poklad\u00e1 franc\u00fazsky astron\u00f3m A. Royer, hoci bolo zn\u00e1me u\u017e dve storo\u010dia predt\u00fdm. Jeho kr\u00e1sa a d\u00f4le\u017eit\u00e1 naviga\u010dn\u00e1 \u00faloha \u2013 dvojica jeho hviezd toti\u017e ukazuje k ju\u017en\u00e9mu svetov\u00e9mu p\u00f3lu podobne, ako dvojica hviezd Ve\u013ek\u00e9ho voza ukazuje k severn\u00e9mu svetov\u00e9mu p\u00f3lu \u2013 ho ve\u013emi presl\u00e1vili. Bol naz\u00fdvan\u00fd \u201cSv\u00e4t\u00fd kr\u00ed\u017e\u201d a Ju\u017en\u00e1 Amerika sa od prv\u00fdch prist\u00e1t\u00ed portugalsk\u00fdch lod\u00ed na jej pobre\u017e\u00ed pod\u013ea neho naz\u00fdvala \u201cZem Sv\u00e4t\u00e9ho kr\u00ed\u017ea\u201d. Jeho podoba sa dodnes zachovala v \u0161t\u00e1tnom znaku a vo vlajke Braz\u00edlie, v\u00fdznamn\u00e9 miesto zaujal tie\u017e na vlajk\u00e1ch Nov\u00e9ho Z\u00e9landu a Austr\u00e1lie. Z roku 1592 sa dochovala jeho ilustr\u00e1cia od Mollineuxa z Anglicka. Je mo\u017en\u00e9, \u017ee toto s\u00fahvezdie je zmienen\u00e9 aj v Danteho O\u010distci. P\u00ed\u0161e sa v \u0148om toti\u017e o \u201c\u0161tyroch hviezdach bl\u00edzko ju\u017en\u00e9ho p\u00f3lu\u201d, pri\u010dom ale m\u00f4\u017ee \u00eds\u0165 aj o symboly \u0161tyroch ob\u010dianskych cnost\u00ed. Naz\u00fdvali ho tie\u017e \u201cJu\u017en\u00fdmi hodinami\u201d, preto\u017ee z jeho polohy na ju\u017enej oblohe mo\u017eno od\u010d\u00edta\u0165 pribli\u017en\u00fd \u010das. Podobn\u00fa \u00falohu na severnej pologuli pln\u00ed <a href=\"http:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=2287\">Ve\u013ek\u00fd voz<\/a>, ale u Ju\u017en\u00e9ho kr\u00ed\u017ea je podoba s hodinovou ru\u010di\u010dkou predsa len zrete\u013enej\u0161ia, preto\u017ee sa okolo ju\u017en\u00e9ho p\u00f3lu ot\u00e1\u010da v smere hodinov\u00fdch ru\u010di\u010diek, k\u00fdm Ve\u013ek\u00fd voz obieha p\u00f3l v protismere hodinov\u00fdch ru\u010di\u010diek.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Od s\u00fahvezdia Centaura sa ako samostatn\u00e1 skupina hviezd Ju\u017en\u00fd kr\u00ed\u017e od\u010dlenil v roku 1598, kedy ho Petrus Plancius na svojom hviezdnom gl\u00f3buse umiestnil medzi nohy Centaura. Pod\u013ea in\u00e9ho zdroja sa Ju\u017en\u00fd kr\u00ed\u017e oddelil od Centaura a\u017e v roku 1679. V ka\u017edom pr\u00edpade, v s\u00fa\u010dasnosti je najmen\u0161\u00edm samostatn\u00fdm s\u00fahvezd\u00edm oblohy. \u010eal\u0161ou jeho raritou je, \u017ee hrani\u010d\u00ed iba s dvomi s\u00fahvezdiami \u2013 z troch str\u00e1n je to u\u017e spom\u00ednan\u00fd Centaurus, z juhu mal\u00e9 s\u00fahvezdie Mucha.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Pr\u00eddavn\u00e9 meno \u201cju\u017en\u00fd\u201d v predpone slovensk\u00e9ho (\u010desk\u00e9ho) a latinsk\u00e9ho n\u00e1zvu nie je v\u0161ade zau\u017e\u00edvan\u00e9. V latin\u010dine sa naz\u00fdva v preklade len Kr\u00ed\u017eom, \u010do zrejme nar\u00e1\u017ea na to, \u017ee \u017eiadny Severn\u00fd kr\u00ed\u017e ofici\u00e1lne neexistuje, aj ke\u010f p\u00e4\u0165 hviezd zo s\u00fahvezdia Labute, \u00fatvar o poznanie v\u00e4\u010d\u0161\u00ed ale menej jasn\u00fd ne\u017e Ju\u017en\u00fd kr\u00ed\u017e, sa tak zvykne naz\u00fdva\u0165.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><a href=\"http:\/\/www.adhara.sk\/wp-content\/uploads\/2016\/11\/Acrux.jpg\"><img loading=\"lazy\" decoding=\"async\" class=\"alignleft size-full wp-image-3447\" src=\"http:\/\/www.adhara.sk\/wp-content\/uploads\/2016\/11\/Acrux.jpg\" alt=\"acrux\" width=\"260\" height=\"232\" \/><\/a>Hviezdy a objekty:<\/strong> Najjasnej\u0161ia hviezda Ju\u017en\u00e9ho kr\u00ed\u017ea je\u00a0\u03b1 Crucis s menom Acrux (obr. vpravo), jagav\u00e1 dvojhviezda pozost\u00e1vaj\u00faca z dvojice \u017eerav\u00fdch hviezd. V obrazci kr\u00ed\u017ea tvor\u00ed symbolicky jeho z\u00e1klad\u0148u. Jej meno je modern\u00e9ho p\u00f4vodu a poch\u00e1dza jednoducho zo spojenia \u201cA\u201d \u010do zna\u010d\u00ed\u00a0\u03b1 s latinsk\u00fdm n\u00e1zvom pre Ju\u017en\u00fd kr\u00ed\u017e, Crux. Tento n\u00e1zov sa prv\u00fdkr\u00e1t objavil v atlase oblohy americk\u00e9ho astron\u00f3ma E. Burritta z roku 1835.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">So svojou pozoruhodnou magnit\u00fadou 0,8 (star\u0161ie zdroje ud\u00e1vaj\u00fa viac ne\u017e 1,0) je to trin\u00e1sta najjasnej\u0161ia hviezda oblohy, ak teda po\u010d\u00edtame obe jej zlo\u017eky ako jeden celok. Magnit\u00fady jednotliv\u00fdch jej zlo\u017eiek s\u00fa 1,58 a 2,09 (ud\u00e1vaj\u00fa sa ale aj hodnoty 1,3 a 1,8) a obe s\u00fa namodrav\u00e9 podobry (respekt\u00edve, pod\u013ea in\u00e9ho zdroja je jasnej\u0161ia zlo\u017eka podobor a slab\u0161ia na hlavnej postupnosti). Spektr\u00e1lne typy s\u00fa nejednozna\u010dn\u00e9, obe hviezdy le\u017eia na pomedz\u00ed O a B, no \u010dastej\u0161ie sa pre ne ud\u00e1va typ B. Jasnej\u0161ia zlo\u017eka, \u03b1<sup>1<\/sup>, je samotn\u00e1 20. najjasnej\u0161ou hviezdou oblohy. \u0164a\u017eko v\u0161ak hovori\u0165 samotn\u00e1 \u2013 okrem jasn\u00e9ho sprievodcu \u03b1<sup>2<\/sup>, ktor\u00fd ju obieha po eliptickej dr\u00e1he, je op\u00e4\u0165 spektroskopickou dvojhviezdou s pomerne vyrovnan\u00fdmi zlo\u017ekami. Tie maj\u00fa hmotnos\u0165 asi 10-n\u00e1sobok a 14-n\u00e1sobok hmotnosti <a href=\"http:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=2887\">Slnka<\/a> a obehn\u00fa sa v peri\u00f3de 75,78 d\u0148a, pod\u013ea star\u0161\u00edch zdrojov krat\u0161ej. Ich obe\u017en\u00e1 dr\u00e1ha je ve\u013emi v\u00fdstredn\u00e1, vz\u00e1jomn\u00e1 vzdialenos\u0165 sa men\u00ed od 0,5 po 1,5 AU. Hmotnej\u0161ia zlo\u017eka mus\u00ed ma\u0165 na povrchu teplotu takmer 30 000 kelvinov. T\u00fato nerozl\u00ed\u0161ite\u013en\u00fa vn\u00fatorn\u00fa dvojicu obieha v ove\u013ea v\u00e4\u010d\u0161ej vzdialenosti \u2013 najmenej 400 AU \u2013 zlo\u017eka \u03b1<sup>2<\/sup>, s ktorou tvor\u00ed vn\u00fatorn\u00fd p\u00e1r \u013eahko rozpoznate\u013en\u00fa, \u0161irok\u00fa dvojhviezdu, jednu z najpozoruhodnej\u0161\u00edch dvojhviezd na oblohe. Zlo\u017eky \u03b1<sup>1<\/sup> a \u03b1<sup>2<\/sup> pripom\u00ednaj\u00face modrobiele diamanty del\u00ed uhlov\u00e1 vzdialenos\u0165 4,0\u201d-4,7\u201d, na ich rozl\u00ed\u0161enie posta\u010d\u00ed \u010falekoh\u013ead s priemerom objekt\u00edvu 6 cm. Navz\u00e1jom sa obehn\u00fa v peri\u00f3de najmenej 1 300 rokov. Teplota na povrchu \u03b1<sup>2<\/sup> je 27 000 K a t\u00e1to hviezda m\u00e1 hmotnos\u0165 13 hmotnost\u00ed Slnka. Pod\u013ea star\u0161ieho zdroja je i ona spektroskopick\u00e1 dvojhviezda s obe\u017enou dobou zlo\u017eiek 56 dn\u00ed, ale nov\u0161ie zdroje to nepotvrdzuj\u00fa. Z \u03b1<sup>2<\/sup> by vn\u00fatorn\u00fd p\u00e1r tvoriaci zlo\u017eku \u03b1<sup>1<\/sup> vyzeral ako dva dobre rozoznate\u013en\u00e9 bodov\u00e9 zdroje svetla, av\u0161ak \u017eiariace spolo\u010dne ako skoro 10 000 Mesiacov v splne! Hmotnosti v\u0161etk\u00fdch troch zlo\u017eiek nazna\u010duj\u00fa, \u017ee raz vybuchn\u00fa ako supernovy, i ke\u010f najmenej hmotn\u00fd \u010dlen trojhviezdy, spektroskopick\u00fd sprievodca \u03b1<sup>\uf031<\/sup>, je na hrane a mohol by z toho vyviaznu\u0165 aj ako mas\u00edvny biely trpasl\u00edk.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Syst\u00e9m Acrux sa od n\u00e1s vz\u010fa\u013euje r\u00fdchlos\u0165ou 11 km\/s. Napriek tomu, \u017ee v re\u00e1li jeho vzdialenos\u0165 vzrast\u00e1, na z\u00e1klade zdrojov rozli\u010dn\u00e9ho d\u00e1ta by sa mohlo zda\u0165, akoby sa pribli\u017eoval, preto\u017ee inform\u00e1cie o jej vzdialenosti ud\u00e1vali \u010doraz ni\u017e\u0161iu hodnotu. Pod\u013ea star\u0161\u00edch odhadov bola t\u00e1to vzdialenos\u0165 okolo 400 ly (408-370), pod\u013ea druhej \u00fapravy katal\u00f3gu Hipparcos je to v\u0161ak len 325 ly. Samozrejme, spory vo vzdialenosti s\u00fa dan\u00e9 len nepresnos\u0165ami v pozorovan\u00ed.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">V tom istom zornom poli tri\u00e9dra sa k nim pridru\u017euje aj tretia slab\u0161ia hviezda, ktor\u00e1 sa v\u0161ak k syst\u00e9mu Acrux len n\u00e1hodne premieta. V skuto\u010dnosti le\u017e\u00ed ove\u013ea bli\u017e\u0161ie ako on. Tento optick\u00fd sprievodca m\u00e1 magnit\u00fadu 4,9, spektr\u00e1lny typ B4 IV a uhlov\u00fa vzdialenos\u0165 od fyzickej dvojhviezdy 90\u201d.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Zaf\u00edrovo modr\u00e1\u00a0\u03b2 Crucis m\u00e1 meno nejasn\u00e9ho p\u00f4vodu \u2013 Mimosa. M\u00f4\u017ee poch\u00e1dza\u0165 z mena kr\u00e1sneho kvetu rast\u00faceho na ju\u017enej pologuli. D\u00e1 sa stretn\u00fa\u0165 aj s ozna\u010den\u00edm Becrux, ktor\u00e9 m\u00e1 rovnak\u00fd p\u00f4vod ako meno Acrux, no nie je zau\u017e\u00edvan\u00e9. Tvor\u00ed v\u00fdchodn\u00e9 rameno kr\u00ed\u017ea. Vo vidite\u013enom svetle tento podobor \u017eiari 2 000-kr\u00e1t jasnej\u0161ie ako Slnko a jeho povrchov\u00e1 teplota je 27 000 K. Priemer sa odhaduje na 6,6 priemeru Slnka a hmotnos\u0165 odvoden\u00e1 zo svietivosti a povrchovej teploty na 14 hmotnost\u00ed Slnka. Pribli\u017ene o 6 mili\u00f3nov rokov vybuchne ako supernova. T\u00fdmito parametrami sa teda podob\u00e1 najhmotnej\u0161ej zlo\u017eke trojhviezdy Acrux, no le\u017e\u00ed k n\u00e1m bli\u017e\u0161ie, preto je jej zdanliv\u00e1 magnit\u00fada porovnate\u013en\u00e1 s magnit\u00fadou celej trojice \u017eerav\u00fdch modrobielych zlo\u017eiek Acruxu. Aj Mimosa m\u00e1 sprievodcov, no tie jej jasnos\u0165 nijako vidite\u013ene nezvy\u0161uj\u00fa \u2013 najjasnej\u0161\u00ed z nich, Mimosa B, m\u00e1 toti\u017e magnit\u00fadu 10 a\u017e 11. T\u00e1to slab\u00e1 uhl\u00edkov\u00e1 sprievodn\u00e1 hviezdi\u010dka je krvavo \u010dervenej farby a s hlavnou zlo\u017ekou tvor\u00ed v \u010falekoh\u013eade neuverite\u013en\u00fd kontrast. Jeho uhlov\u00e1 vzdialenos\u0165 je 43\u201d a nevie sa, \u010di hlavn\u00fa zlo\u017eku skuto\u010dne obieha. Pokia\u013e \u00e1no, deje sa tak vo vzdialenosti 3 600 AU a peri\u00f3da jeho obehu je 55 000 rokov. Druh\u00fd sprievodca, Mimosa C, le\u017e\u00ed a\u017e 370\u201d od hlavnej zlo\u017eky a v tomto pr\u00edpade s istotou ide iba o zdanliv\u00e9ho spolo\u010dn\u00edka. Hlavn\u00e1 hviezda m\u00e1 ale e\u0161te aj m\u00e1lo hmotn\u00e9ho spektroskopick\u00e9ho sprievodcu, hviezdu v \u0161t\u00e1diu formovania, ktor\u00e1 e\u0161te nedosiahla hlavn\u00fa postupnos\u0165. K tomu v\u0161etk\u00e9mu je hlavn\u00e1 zlo\u017eka premennou hviezdou typu \u03b2 \uf020CMa \u010di\u00a0\u03b2 Cephei. V Oblohe na dlani sa m\u00f4\u017eeme do\u010d\u00edta\u0165, \u017ee jej magnit\u00fada sa men\u00ed v rozsahu od 1,25 do 1,57 v peri\u00f3de 6 hod\u00edn. Pod\u013ea Jima Kallera je ale t\u00fdch peri\u00f3d nieko\u013eko, najkrat\u0161ia 4,588 hodiny a najdlh\u0161ia 8,618 hodiny, \u010do d\u00e1va v priemere pribli\u017ene t\u00fdch 6 hod\u00edn.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><a href=\"http:\/\/www.adhara.sk\/wp-content\/uploads\/2016\/11\/Gacrux.jpg\"><img loading=\"lazy\" decoding=\"async\" class=\"alignright size-full wp-image-3448\" src=\"http:\/\/www.adhara.sk\/wp-content\/uploads\/2016\/11\/Gacrux.jpg\" alt=\"gacrux\" width=\"225\" height=\"188\" \/><\/a>P\u00f4vod mena\u00a0\u03b3 Crucis, Gracrux, je podobn\u00fd ako pri Acruxe \u2013 vznikol spojen\u00edm za\u010diatku slova gama \u2013 \u201cGa\u201d s latinsk\u00fdm Crux. Spolu so Shaulou zo \u0160korpi\u00f3na obsadil prie\u010dku 24., v inom zdroji 20. najjasnej\u0161ej hviezdy oblohy. U\u017e aj pozorovanie vo\u013en\u00fdm okom prezrad\u00ed, \u017ee Gacrux (obr. v\u013eavo) sa od zvy\u0161n\u00fdch troch hviezd obrazca kr\u00ed\u017ea ve\u013emi l\u00ed\u0161i \u2013 je to \u010derven\u00fd obor, k\u00fdm ostatn\u00e9 tri hviezdy s\u00fa hor\u00face a modrobiele. V obrazci kr\u00ed\u017ea sa nach\u00e1dza na jeho vrchole. Ak \u0161tyri a pol kr\u00e1t pred\u013a\u017eime spojnicu hviezd Gacrux \u2013 Acrux, dostaneme sa k ju\u017en\u00e9mu svetov\u00e9mu p\u00f3lu. T\u00e1to naviga\u010dn\u00e1 pom\u00f4cka mala pre n\u00e1morn\u00edkov v 16. storo\u010d\u00ed rovnak\u00fd v\u00fdznam ako Pol\u00e1rka na severnej oblohe.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Gacrux je takisto \u013eahko rozl\u00ed\u0161ite\u013en\u00e1 dvojhviezda. Hlavn\u00e1 zlo\u017eka s magnit\u00fadou 1,63 je chladn\u00fd \u010derven\u00fd obor typu M, na ktor\u00e9ho povrchu je teplota 3 400 K. Svieti ako 1 500 S\u013ank, jeho priemer je 113-n\u00e1sobkom slne\u010dn\u00e9ho priemeru. Je vzdialen\u00fd 88 sveteln\u00fdch rokov, star\u0161ie odhady boli zna\u010dne nadhodnoten\u00e9. Dve uhlov\u00e9 min\u00faty alebo 111 (119) uhlov\u00fdch sek\u00fand od seba m\u00e1 optick\u00e9ho sprievodcu s magnit\u00fadou pod\u013ea r\u00f4znych zdrojov 6,4-6,7, ktor\u00e9ho rozozn\u00e1 u\u017e po\u013en\u00fd \u010falekoh\u013ead. Sprievodn\u00e1 hviezda m\u00e1 typ A, je v\u0161ak len zdanliv\u00fdm spolo\u010dn\u00edkom Gacruxu \u2013 v skuto\u010dnosti le\u017e\u00ed \u0161tyrikr\u00e1t \u010falej ako on. Keby sme sa d\u00edvali z tejto hviezdy, zdalo by sa, \u017ee Gacrux a Slnko tvoria dvojhviezdny syst\u00e9m. Gacrux v\u0161ak m\u00f4\u017ee ma\u0165 aj zatia\u013e nepotvrden\u00e9ho fyzick\u00e9ho sprievodcu, nevidite\u013en\u00e9ho bieleho trpasl\u00edka. Nazna\u010duje to mierne zv\u00fd\u0161en\u00fd obsah b\u00e1ria na jeho povrchu, ktor\u00e9 sa tam mohlo dosta\u0165 vo forme hviezdneho vetra zo sprievodcu. Z\u00e1rove\u0148 je Gacrux polopravideln\u00e1 premenn\u00e1 hviezda so zmenami jasnosti dosahuj\u00facimi nieko\u013eko desat\u00edn magnit\u00fady. Do priestoru vy\u017earuje silne premenliv\u00fd hviezdny vietor. V tom istom zornom poli tri\u00e9dra mo\u017eno vidie\u0165 aj tretiu hviezdu.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">\u03b4\u00a0Crucis, z\u00e1padn\u00e9 rameno Ju\u017en\u00e9ho kr\u00ed\u017ea, nem\u00e1 vlastn\u00e9 meno. Mo\u017eno preto, \u017ee je v\u00fdrazne slab\u0161ia ako zvy\u0161n\u00e9 tri hviezdy z\u00e1kladn\u00e9ho obrazca. Jej rameno je v obrazci z\u00e1rove\u0148 o \u010dosi krat\u0161ie, ako rameno tvoren\u00e9 Mimosou. Spektr\u00e1lny typ\u00a0\u03b4 Crucis, B2, je podobn\u00fd Acruxu a Mimose, je v\u0161ak trochu chladnej\u0161ia a preto slab\u0161ia. Z\u00e1rove\u0148 le\u017e\u00ed \u010falej od Zeme ako zmienen\u00e9 dve jasnej\u0161ie hviezdy. M\u00e1 teplotu 22 550 K, \u017eiarivos\u0165 5 600 S\u013ank, priemer 4,9 priemeru Slnka a hmotnos\u0165 8,5-n\u00e1sobok hmotnosti Slnka. Prostredn\u00edctvom svojho hviezdneho vetra str\u00e1ca hmotu 1 000-kr\u00e1t r\u00fdchlej\u0161ie ako Slnko. Existuje po dobu krat\u0161iu ako 30 mili\u00f3nov rokov. Je pr\u00edli\u0161 m\u00e1lo hmotn\u00e1 na supernovu a jej osudom je pravdepodobne sta\u0165 sa ve\u013emi hmotn\u00fdm bielym trpasl\u00edkom. Podobne ako Mimosa je premennou hviezdou typu\u00a0\u03b2 Cephei. Zmeny jasnosti predstavuj\u00fa len nieko\u013eko percent a ich peri\u00f3da je 3,7 hod\u00edn.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Piata najjasnej\u0161ia hviezda\u00a0\u03b5 Crucis v\u00fdrazne naru\u0161uje symetriu kr\u00ed\u017ea. Le\u017e\u00ed takmer na spojnici\u00a0\u03b4 Crucis s Acruxom. Spolu s hviezdami kr\u00ed\u017ea sa v\u0161ak vyskytuje na vlajke v\u0161etk\u00fdch \u0161t\u00e1tov, ktor\u00e9 Ju\u017en\u00fd kr\u00ed\u017e obsahuj\u00fa, s v\u00fdnimkou Nov\u00e9ho Z\u00e9landu. Aj ona je, podobne ako Gacrux, oran\u017eov\u00e1, \u010do sa prejav\u00ed najm\u00e4 na astrofotografi\u00e1ch. Jej relat\u00edvne chladn\u00fd povrch s teplotou 4 150 K vy\u017earuje to\u013eko svetla ako 330 S\u013ank. M\u00e1 hmotnos\u0165 1,7-n\u00e1sobku hmotnosti Slnka a priemer 35-n\u00e1sobku priemeru Slnka. Pred dvoma miliardami rokov za\u010dala svoj \u017eivot ako hviezda typu A. Je to nepravideln\u00e1 premenn\u00e1 s jasnos\u0165ou kol\u00edsaj\u00facou v rozsahu 3,4-4 mag. Gacrux ani\u00a0\u03b5 Crucis sa nepohybuj\u00fa priestorom spolo\u010dne s ostatn\u00fdmi troma hviezdami kr\u00ed\u017ea a z tohto d\u00f4vodu sa v priebehu najbli\u017e\u0161\u00edch 100 000 rokov tvar s\u00fahvezdia strat\u00ed.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">S\u00fahvezdie Ju\u017en\u00fd kr\u00ed\u017e si mo\u017eno predstavi\u0165 aj ako drav\u00e9ho vt\u00e1ka \u010di \u0161arkana, ktor\u00e9ho \u0161tyri hlavn\u00e9 hviezdy tvoria \u0161tyri rohy. Druhej mo\u017enosti pom\u00e1ha aj to, \u017ee od spodku \u0161arkana, Acruxu, sa v\u00fdchodn\u00fdm smerom tiahne skupinka hviezd, ktor\u00e9 predstavuj\u00fa jeho chvost. Jednou z nich je aj\u00a0\u03b6 Crucis, \u010fal\u0161ia hor\u00faca modrobiela hviezda. V \u010falekoh\u013eade uvid\u00edme vo vzdialenosti 34\u201d od nej sprievodcu 12. magnit\u00fady. Ke\u010f\u017ee v\u0161ak nezdie\u013ea jej pohyb, ide iba o optick\u00e9ho spolo\u010dn\u00edka. \u010eal\u0161ia hviezda tohto \u201cchvosta\u201d,\u00a0\u03b7 Crucis, je v\u00fdzna\u010dn\u00e1 t\u00fdm, \u017ee m\u00e1 okolo seba prachov\u00fd disk. Aj t\u00e1to hviezda m\u00e1 zdanliv\u00fdch sprievodcov, dokonca dvoch, oboch s magnit\u00fadou pribli\u017ene 12. Jeden je vzdialen\u00fd 36\u201d a druh\u00fd 46\u201d. \u201cChvost\u00edk\u201d pokra\u010duje hviezdami \u03b8<sup>1<\/sup> a \u03b8<sup>2<\/sup> a zakon\u010duje ho \u03bb zo s\u00fahvezdia Centaura.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">V zdanlivej bl\u00edzkosti Gacruxu le\u017e\u00ed hviezda\u00a0\u03bc Crucis s magnit\u00fadou 3,7. V malom \u010falekoh\u013eade, mo\u017eno aj v tri\u00e9dri, pozna\u0165, \u017ee je zlo\u017een\u00e1 z dvoch hviezd magnit\u00fad 4,03 a 5,17 vo vz\u00e1jomnej vzdialenosti 35\u201d. Je to fyzick\u00e1 dvojhviezda, preto\u017ee obe zlo\u017eky sa pohybuj\u00fa vesm\u00edrom rovnak\u00fdm smerom. Obe hviezdy s\u00fa triedy B hlavnej postupnosti, i ke\u010f jasnej\u0161ia u\u017e hrani\u010d\u00ed so zaraden\u00edm podobor. Jasnej\u0161ia zlo\u017eka \u03bc<sup>1<\/sup> m\u00e1 8 hmotnost\u00ed Slnka a svietivos\u0165 2 400 S\u013ank. \u013dah\u0161ia zlo\u017eka \u03bc<sup>2<\/sup> s p\u00e4\u0165n\u00e1sobkom hmotnosti Slnka sa nach\u00e1dza od hmotnej\u0161ej najmenej 3 900 AU \u010faleko a zatia\u013e nebola pozorovan\u00e1 nijak\u00e1 zmena jej polohy vo\u010di hmotnej\u0161ej zlo\u017eke. P\u00f4soben\u00edm gravit\u00e1cie in\u00fdch hviezd sa v bud\u00facnosti t\u00e1to dvojhviezda mo\u017eno rozpadne na dve samostatn\u00e9 zlo\u017eky.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><a href=\"http:\/\/www.adhara.sk\/wp-content\/uploads\/2016\/11\/klenotnica.jpg\"><img loading=\"lazy\" decoding=\"async\" class=\"alignleft size-medium wp-image-3450\" src=\"http:\/\/www.adhara.sk\/wp-content\/uploads\/2016\/11\/klenotnica-300x300.jpg\" alt=\"klenotnica\" width=\"300\" height=\"300\" srcset=\"https:\/\/www.adhara.sk\/wp-content\/uploads\/2016\/11\/klenotnica-300x300.jpg 300w, https:\/\/www.adhara.sk\/wp-content\/uploads\/2016\/11\/klenotnica-150x150.jpg 150w, https:\/\/www.adhara.sk\/wp-content\/uploads\/2016\/11\/klenotnica-768x770.jpg 768w, https:\/\/www.adhara.sk\/wp-content\/uploads\/2016\/11\/klenotnica.jpg 1000w\" sizes=\"(max-width: 300px) 100vw, 300px\" \/><\/a>Hoci Ju\u017en\u00fd kr\u00ed\u017e je najmen\u0161ie s\u00fahvezdie, nach\u00e1dza sa v \u0148om zop\u00e1r p\u00f4sobiv\u00fdch objektov, o \u010do sa zasl\u00fa\u017eil aj fakt, \u017ee cel\u00e9 s\u00fahvezdie okrem najsevernej\u0161ej \u010dasti le\u017e\u00ed na Mlie\u010dnej ceste, v oblasti bohatej na hviezdy. Najjasnej\u0161ia je p\u00f4vabn\u00e1 otvoren\u00e1 hviezdokopa, jedna z najkraj\u0161\u00edch na oblohe, ktor\u00e1 nesie ozna\u010denie, ako keby bola jedinou hviezdou \u2013 \u03ba \uf020Crucis (obr. v\u013eavo). Je to d\u00f4sledok toho, \u017ee sa koncentruje okolo hviezdy s t\u00fdmto ozna\u010den\u00edm, modrobieleho nadobra magnit\u00fady 5,9. Zn\u00e1ma je aj pod katal\u00f3gov\u00fdm ozna\u010den\u00edm NGC 4755 alebo vlastn\u00fdm menom \u0160perkovnica (v \u010de\u0161tine Klenotnice), ktor\u00e9 jej dal John Herschel. Le\u017e\u00ed v zdanlivej bl\u00edzkosti hviezdy Mimosa, juhoz\u00e1padne od nej na s\u00faradniciach AR = 12h 54\u2032 28\u201d, DEC = -60\u00b0 24\u2032 23\u201d. V\u010faka magnit\u00fade 4,2-5,2 je vidite\u013en\u00e1 aj vo\u013en\u00fdm okom ako pomerne jasn\u00e1 \u0161kvrna v Mlie\u010dnej ceste. Zaber\u00e1 plochu pribli\u017ene ako Mesiac v splne, pod\u013ea in\u00e9ho zdroja 12\u2032. Jej najjasnej\u0161ie hviezdy vidite\u013en\u00e9 tri\u00e9drom \u010di mal\u00fdm \u010falekoh\u013eadom dosahuj\u00fa \u0161iestu magnit\u00fadu. Pri pozorovan\u00ed po\u013en\u00fdm \u010falekoh\u013eadom s dobrou svetelnos\u0165ou alebo hvezd\u00e1rskym \u010falekoh\u013eadom so \u0161irokouhl\u00fdm okul\u00e1rom je mimoriadne p\u00f4sobiv\u00e1. Pova\u017euje sa za klenot ju\u017enej oblohy v\u010faka tomu, \u017ee v bl\u00edzkosti jej stredu, medzi modrobielymi iskriv\u00fdmi hviezdami sa nach\u00e1dza prudko kontrastuj\u00faci rub\u00ednovo\u010derven\u00fd nadobor. Nadobor je \u0161tvrtou najjasnej\u0161ou hviezdou kopy a okolo neho je trojuholn\u00edk tvoren\u00fd trojicou ur\u010duj\u00facich hviezd. Spolu so slab\u00fdmi hviezdami tvoria zrete\u013en\u00e9 p\u00edsmeno \u201cA\u201d. Na astrofotografi\u00e1ch tejto kopy s\u00fa rozli\u010dn\u00e9 farby jej \u010dlenov obzvl\u00e1\u0161\u0165 zrete\u013en\u00e9. T\u00fdm vytv\u00e1ra dojem skrinky vykladanej drahokamami.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Cel\u00e1 kopa obsahuje pribli\u017ene 100 hviezd nach\u00e1dzaj\u00facich sa v priestore s priemerom okolo 20 ly, \u010di\u017ee ide o ve\u013emi bohat\u00fa otvoren\u00fa hviezdokopu. Hviezdy sa koncentruj\u00fa smerom k jej stredu, vo vn\u00fatornom priestore s priemerom 9 ly je ich asi 50. Ich vek je menej ako 10 mili\u00f3nov rokov, \u010d\u00edm je \u0160perkovnica jednou z najmlad\u0161\u00edch zn\u00e1mych otvoren\u00fdch hviezdok\u00f4p. Le\u017e\u00ed vo vzdialenosti 7 500-8 150 ly, \u010di\u017ee jej svetlo, ktor\u00e9 vid\u00edme dnes, bolo v skuto\u010dnosti vy\u017eiaren\u00e9 u\u017e pred stavbou Ve\u013ek\u00fdch pyram\u00edd v Egypte. Dlho sa v\u0161ak predpokladalo, \u017ee le\u017e\u00ed podstatne bli\u017e\u0161ie, odhady z 80.-tych rokov hovorili o 2 700 ly. Jasnos\u0165 kopy zni\u017euje nieko\u013eko tmav\u00fdch mrakov le\u017eiacich medzi \u0148ou a nami. K t\u00fdmto mrakom patr\u00ed aj \u010fal\u0161\u00ed ve\u013emi v\u00fdznamn\u00fd objekt s\u00fahvezdia, tmav\u00e1 hmlovina Uho\u013en\u00e9 vrece (v angli\u010dtine Coal Sack). Za\u010d\u00edna takmer na rozhran\u00ed so s\u00fahvezd\u00edm Centaurus, prech\u00e1dza popri \u0160perkovnici a vyp\u013a\u0148a juhov\u00fdchodn\u00fa \u010das\u0165 s\u00fahvezdia a\u017e k hviezde Acrux. Jej rozmer je 4\u00b0 (pod\u013ea in\u00e9ho zdroja 7\u00b0 x 5\u00b0), \u010do je osem priemerov Mesiaca v splne (pod\u013ea \u010fal\u0161ieho zdroja zaber\u00e1 plochu 12 Mesiacov v splne). Mierne presahuje aj do oboch susedn\u00fdch s\u00fahvezd\u00ed. Za tmavej noci ju dobre vidie\u0165 aj vo\u013en\u00fdm okom v\u010faka tomu, \u017ee prekr\u00fdva svetl\u00e9 pozadie Mlie\u010dnej cesty. Pripom\u00edna dieru v Mlie\u010dnej ceste. N\u00e1zov je v\u00fdsti\u017en\u00fd \u2013 t\u00e1to temn\u00e1 oblas\u0165 s v\u00fdrazne ni\u017e\u0161\u00edm po\u010dtom hviezd ako okolit\u00e9 \u010dasti oblohy je jeden z najhustej\u0161\u00edch mrakov medzihviezdnej hmoty. Svetlo hviezd, ktor\u00e9 sa nach\u00e1dzaj\u00fa za \u0148ou, zoslabuje o jednu a\u017e dve magnit\u00fady. Na z\u00e1klade absorpcie, ktor\u00e1 u tohto mraku pr\u00edli\u0161 nez\u00e1vis\u00ed na vlnovej d\u013a\u017eke, sa vedci domnievaj\u00fa, \u017ee Uho\u013en\u00e9 vrece je tvoren\u00e9 v\u00e4\u010d\u0161\u00edmi prachov\u00fdmi \u010dasticami, pri\u010dom pod v\u00e4\u010d\u0161\u00edmi sa myslia r\u00e1dovo mikrometre. Mra\u010dno je chladn\u00e9 a obsahuje tie\u017e vod\u00edk. Vzdialenos\u0165 oblaku od Zeme je asi 450-600 ly.<\/p>\n<div id=\"attachment_3449\" class=\"wp-caption aligncenter\" style=\"width: 1800px\"><a href=\"http:\/\/www.adhara.sk\/wp-content\/uploads\/2016\/11\/Juzny-kriz.jpg\"><img loading=\"lazy\" decoding=\"async\" class=\"size-full wp-image-3449\" src=\"http:\/\/www.adhara.sk\/wp-content\/uploads\/2016\/11\/Juzny-kriz.jpg\" alt=\"Na tejto dlho exponovanej sn\u00edmke je vidite\u013en\u00e9 cel\u00e9 s\u00fahvezdie Ju\u017en\u00fd kr\u00ed\u017e, farby hviezd aj najv\u00fdraznej\u0161ie objekty. Hmlovina Uho\u013en\u00e9 vrece so z\u00e1padn\u00fdm okrajom le\u017eiacim medzi Mimosou a Acruxom sa zrete\u013ene vyn\u00edma na jasnom pozad\u00ed Mlie\u010dnej cesty. K\u00fasok nad temnou hmlovinou, mierne juhoz\u00e1padne od Mimosy je \u0160perkovnica vidite\u013en\u00e1 ako jasn\u00fd objekt podobn\u00fd hviezde. Ru\u017eovkast\u00e1 oblas\u0165 v pravom spodnom rohu sn\u00edmky je hmlovina Be\u017eiace kura a patr\u00ed do s\u00fahvezdia Centaurus.\" width=\"1800\" height=\"1200\" srcset=\"https:\/\/www.adhara.sk\/wp-content\/uploads\/2016\/11\/Juzny-kriz.jpg 1800w, https:\/\/www.adhara.sk\/wp-content\/uploads\/2016\/11\/Juzny-kriz-300x200.jpg 300w, https:\/\/www.adhara.sk\/wp-content\/uploads\/2016\/11\/Juzny-kriz-768x512.jpg 768w\" sizes=\"(max-width: 1800px) 100vw, 1800px\" \/><\/a><p class=\"wp-caption-text\"><em>Na tejto dlho exponovanej sn\u00edmke je vidite\u013en\u00e9 cel\u00e9 s\u00fahvezdie Ju\u017en\u00fd kr\u00ed\u017e, farby hviezd aj najv\u00fdraznej\u0161ie objekty. Hmlovina Uho\u013en\u00e9 vrece so z\u00e1padn\u00fdm okrajom le\u017eiacim medzi Mimosou a Acruxom sa zrete\u013ene vyn\u00edma na jasnom pozad\u00ed Mlie\u010dnej cesty. K\u00fasok nad temnou hmlovinou, mierne juhoz\u00e1padne od Mimosy je \u0160perkovnica vidite\u013en\u00e1 ako jasn\u00fd objekt podobn\u00fd hviezde. Ru\u017eovkast\u00e1 oblas\u0165 v pravom spodnom rohu sn\u00edmky je hmlovina Be\u017eiace kura a patr\u00ed do s\u00fahvezdia Centaurus.<\/em><\/p><\/div>\n<p style=\"text-align: justify;\">NGC 4349 (AR = 12h 25\u2032 18\u201d, DEC = -61\u00b0 58\u2032 32\u201d), NGC 4609 (AR = 12h 43\u2032 09\u201d, DEC = -63\u00b0 02\u2032 27\u201d) a NGC 4103 (AR = 12h 07\u2032 28\u201d, DEC = -61\u00b0 19\u2032 35\u201d) s\u00fa tri otvoren\u00e9 hviezdokopy siedmej magnit\u00fady. NGC 4609 je z nich najjasnej\u0161ia a najkompaktnej\u0161ia.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong> Poloha:<\/strong> Podobne ako je na severnej oblohe z\u00e1kladn\u00fdm orienta\u010dn\u00fdm znakom Ve\u013ek\u00fd voz, na ju\u017enej t\u00fato \u00falohu pln\u00ed Ju\u017en\u00fd kr\u00ed\u017e. Nako\u013eko ide o v\u00fdrazn\u00e9, pekne tvarovan\u00e9 s\u00fahvezdie, neh\u013ead\u00e1 sa \u0165a\u017eko. Napriek tomu jestvuje riziko, \u017ee si ho pozorovatelia splet\u00fa s tzv. neprav\u00fdm Ju\u017en\u00fdm kr\u00ed\u017eom, \u010do sa pred storo\u010diami st\u00e1valo n\u00e1morn\u00edkom osudn\u00fdm, ke\u010f sa pod\u013ea neprav\u00e9ho kr\u00ed\u017ea pok\u00fa\u0161ali ur\u010di\u0165 polohu ju\u017en\u00e9ho svetov\u00e9ho p\u00f3lu. Oba kr\u00ed\u017ee, prav\u00fd i neprav\u00fd tvoren\u00fd hviezdami b\u00fdval\u00e9ho s\u00fahvezdia Lo\u010f Argo, le\u017eia na Mlie\u010dnej ceste, tvoria ich \u0161tyri hviezdy a neprav\u00fd m\u00e1 dokonca aj svoju verziu ru\u0161ivej hviezdy\u00a0\u03b5 Crucis, hoci v jeho pr\u00edpade je t\u00e1to hviezda skoro o magnit\u00fadu slab\u0161ia ako skuto\u010dn\u00e1 \u03b5. Je tu ale nieko\u013eko v\u00fdzna\u010dn\u00fdch rozdielov. Prav\u00fd Ju\u017en\u00fd kr\u00ed\u017e le\u017e\u00ed v\u00fdchodnej\u0161ie ako neprav\u00fd. Je men\u0161\u00ed, kompaktnej\u0161\u00ed a jeho prie\u010dny \u201ctr\u00e1m\u201d je vych\u00fdlen\u00fd na opa\u010dn\u00fa stranu, ako u neprav\u00e9ho kr\u00ed\u017ea. V rohu neprav\u00e9ho kr\u00ed\u017ea tie\u017e nen\u00e1jdeme hmlovinu Uho\u013en\u00e9 vrece, no a napokon najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00ed orienta\u010dn\u00fd znak \u2013 na skuto\u010dn\u00fd Ju\u017en\u00fd kr\u00ed\u017e ukazuje spojnica dvojice nezamenite\u013ene jasn\u00fdch hviezd Rigil a Hadar z Centaura.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Cel\u00e9 s\u00fahvezdie Ju\u017en\u00e9ho kr\u00ed\u017ea je prakticky vklinen\u00e9 do Centaura, pod jeho bruchom \u2013 na v\u00fdchod od neho sa nach\u00e1dzaj\u00fa Centaurove predn\u00e9 nohy, na z\u00e1pad zadn\u00e9. Pozorovate\u013en\u00fd za\u010d\u00edna by\u0165 o k\u00fasok severnej\u0161ie, ako le\u017e\u00ed obratn\u00edk Raka \u2013 od 25. rovnobe\u017eky, v celej kr\u00e1se ho mo\u017eno vidie\u0165 pribli\u017ene od 20. rovnobe\u017eky. Pre obyvate\u013eov ju\u017enej pologule ve\u010der vych\u00e1dza na oblohu najvy\u0161\u0161ie v apr\u00edli a v m\u00e1ji.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong>Rozloha v \u0161tvorcov\u00fdch stup\u0148och:<\/strong> 68<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong>Hrani\u010diace s\u00fahvezdia:<\/strong> Centaurus, Mucha<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table style=\"margin-left: auto; margin-right: auto;\" border=\"1\" width=\"630\" cellspacing=\"0\" cellpadding=\"0\">\n<tbody>\n<tr>\n<td valign=\"top\" width=\"158\">\n<p align=\"center\"><b>Hviezda<\/b><\/p>\n<\/td>\n<td valign=\"top\" width=\"76\">\n<p align=\"center\"><b>\u03b1 <\/b><b>(RA)<\/b><\/p>\n<\/td>\n<td valign=\"top\" width=\"73\">\n<p style=\"text-align: center;\" align=\"center\"><b>\u03b4 (<\/b><b>DEC)<\/b><\/p>\n<\/td>\n<td valign=\"top\" width=\"97\">\n<p align=\"center\"><b>Vzdialenos\u0165<\/b><\/p>\n<p style=\"text-align: center;\" align=\"center\"><b>(ly)<\/b><\/p>\n<\/td>\n<td valign=\"top\" width=\"85\">\n<p align=\"center\"><b>R\u00fdchlos\u0165<\/b><\/p>\n<p align=\"center\"><b>(km\/s)<\/b><\/p>\n<\/td>\n<td valign=\"top\" width=\"38\">\n<p align=\"center\"><b>M<sub>v<\/sub><\/b><\/p>\n<\/td>\n<td valign=\"top\" width=\"87\">\n<p align=\"center\"><b>spektr\u00e1lny typ<\/b><\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n<tr>\n<td valign=\"top\" width=\"158\">\n<p style=\"text-align: center;\" align=\"center\">\u03b1 Acrux<\/p>\n<\/td>\n<td valign=\"top\" width=\"76\">\n<p align=\"center\">12h 27\u2032<\/p>\n<\/td>\n<td valign=\"top\" width=\"73\">\n<p align=\"center\">-63,1\u00b0<\/p>\n<\/td>\n<td valign=\"top\" width=\"97\">\n<p align=\"center\">320<\/p>\n<\/td>\n<td valign=\"top\" width=\"85\"><\/td>\n<td valign=\"top\" width=\"38\">\n<p align=\"center\">0,8<\/p>\n<\/td>\n<td valign=\"top\" width=\"87\">\n<p align=\"center\">B0 IV + B1 V<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n<tr>\n<td valign=\"top\" width=\"158\">\n<p style=\"text-align: center;\" align=\"center\">\u03b2 Mimosa<\/p>\n<\/td>\n<td valign=\"top\" width=\"76\">\n<p align=\"center\">12h 48\u2032<\/p>\n<\/td>\n<td valign=\"top\" width=\"73\">\n<p align=\"center\">-59,7\u00b0<\/p>\n<\/td>\n<td valign=\"top\" width=\"97\">\n<p align=\"center\">353<\/p>\n<\/td>\n<td valign=\"top\" width=\"85\"><\/td>\n<td valign=\"top\" width=\"38\">\n<p align=\"center\">1,2<\/p>\n<\/td>\n<td valign=\"top\" width=\"87\">\n<p align=\"center\">B0 III<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n<tr>\n<td valign=\"top\" width=\"158\">\n<p style=\"text-align: center;\" align=\"center\">\u03b3 Gacrux<\/p>\n<\/td>\n<td valign=\"top\" width=\"76\">\n<p align=\"center\">12h 31\u2032<\/p>\n<\/td>\n<td valign=\"top\" width=\"73\">\n<p align=\"center\">-57,1\u00b0<\/p>\n<\/td>\n<td valign=\"top\" width=\"97\">\n<p align=\"center\">88<\/p>\n<\/td>\n<td valign=\"top\" width=\"85\"><\/td>\n<td valign=\"top\" width=\"38\">\n<p align=\"center\">1,6<\/p>\n<\/td>\n<td valign=\"top\" width=\"87\">\n<p align=\"center\">M3 II<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n<tr>\n<td valign=\"top\" width=\"158\">\n<p style=\"text-align: center;\" align=\"center\">\u03b4<\/p>\n<\/td>\n<td valign=\"top\" width=\"76\">\n<p align=\"center\">12h 15\u2032<\/p>\n<\/td>\n<td valign=\"top\" width=\"73\">\n<p align=\"center\">-58,7\u00b0<\/p>\n<\/td>\n<td valign=\"top\" width=\"97\">\n<p align=\"center\">364<\/p>\n<\/td>\n<td valign=\"top\" width=\"85\"><\/td>\n<td valign=\"top\" width=\"38\">\n<p align=\"center\">2,8<\/p>\n<\/td>\n<td valign=\"top\" width=\"87\">\n<p align=\"center\">B2 IV<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n<tr>\n<td valign=\"top\" width=\"158\">\n<p style=\"text-align: center;\" align=\"center\">\u03b5<\/p>\n<\/td>\n<td valign=\"top\" width=\"76\">\n<p align=\"center\">12h 22\u2032<\/p>\n<\/td>\n<td valign=\"top\" width=\"73\">\n<p align=\"center\">-60,5\u00b0<\/p>\n<\/td>\n<td valign=\"top\" width=\"97\">\n<p align=\"center\">228<\/p>\n<\/td>\n<td valign=\"top\" width=\"85\"><\/td>\n<td valign=\"top\" width=\"38\">\n<p align=\"center\">3,6<\/p>\n<\/td>\n<td valign=\"top\" width=\"87\">\n<p align=\"center\">K3\/K4 III<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p><em><a href=\"http:\/\/www.adhara.sk\/wp-content\/uploads\/2016\/11\/kriz-volnym-okom.jpg\"><img loading=\"lazy\" decoding=\"async\" class=\"alignleft size-medium wp-image-3451\" src=\"http:\/\/www.adhara.sk\/wp-content\/uploads\/2016\/11\/kriz-volnym-okom-300x195.jpg\" alt=\"kriz-volnym-okom\" width=\"300\" height=\"195\" srcset=\"https:\/\/www.adhara.sk\/wp-content\/uploads\/2016\/11\/kriz-volnym-okom-300x195.jpg 300w, https:\/\/www.adhara.sk\/wp-content\/uploads\/2016\/11\/kriz-volnym-okom-768x499.jpg 768w, https:\/\/www.adhara.sk\/wp-content\/uploads\/2016\/11\/kriz-volnym-okom.jpg 981w\" sizes=\"(max-width: 300px) 100vw, 300px\" \/><\/a>Vo\u013en\u00fdm okom:<\/em> Ju\u017en\u00fd kr\u00ed\u017e s dvojicou jasn\u00fdch hviezd zo s\u00fahvezdia Centaura le\u017eiacich v\u00fdchodne od neho \u2013 Rigil a Hadar \u2013 ktor\u00e9 na\u0148 ukazuj\u00fa.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><a href=\"http:\/\/www.adhara.sk\/wp-content\/uploads\/2016\/11\/mapa-crux.png\"><img loading=\"lazy\" decoding=\"async\" class=\"aligncenter size-full wp-image-3452\" src=\"http:\/\/www.adhara.sk\/wp-content\/uploads\/2016\/11\/mapa-crux.png\" alt=\"mapa-crux\" width=\"311\" height=\"333\" srcset=\"https:\/\/www.adhara.sk\/wp-content\/uploads\/2016\/11\/mapa-crux.png 311w, https:\/\/www.adhara.sk\/wp-content\/uploads\/2016\/11\/mapa-crux-280x300.png 280w\" sizes=\"(max-width: 311px) 100vw, 311px\" \/><\/a><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong>P\u00f4vod obr\u00e1zkov:<\/strong><\/p>\n<ul>\n<li>Acrux, Gacrux, a panoramatick\u00fd poh\u013ead na Ju\u017en\u00fd kr\u00ed\u017e: <a href=\"http:\/\/commons.wikimedia.org\/wiki\/File:Deep_Crux_wide_field_with_fog.jpg\" target=\"_blank\">Naskies<\/a><\/li>\n<li>\u0160perkovnica: ESO\/Y. Beletsky<\/li>\n<li>Ju\u017en\u00fd kr\u00ed\u017e vo\u013en\u00fdm okom: Roberto Mura<\/li>\n<li>Mapa: Autor<\/li>\n<\/ul>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><em>Uk\u00e1\u017eky \u010fal\u0161\u00edch s\u00fahvezd\u00ed n\u00e1jdete<a href=\"http:\/\/www.mamtalent.cz\/suhvezdia-od-andromedy-po-zirafu.phtml?program=1&amp;ma__0__id_b=13254\" target=\"_blank\"> tu<\/a>.<\/em><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<hr \/>\n<p>Na z\u00e1klade tohto textu vznikli nasledovn\u00e9 \u010dl\u00e1nky:<\/p>\n<ul>\n<li><a href=\"https:\/\/sk.wikipedia.org\/w\/index.php?title=Ju%C5%BEn%C3%BD_kr%C3%AD%C5%BE&amp;oldid=5507460\" target=\"_blank\">Ju\u017en\u00fd kr\u00ed\u017e<\/a><\/li>\n<\/ul>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Uk\u00e1\u017eka s\u00fahvezdia, kapitoly z knihy S\u00fahvezdia od Androm\u00e9dy po \u017dirafu Slovn\u00ed\u010dek Crux (Australis), genit\u00edv Crucis, skratka Cru Bez nads\u00e1dzky mo\u017eno poveda\u0165, \u017ee Ju\u017en\u00fd kr\u00ed\u017e je najzn\u00e1mej\u0161ie s\u00fahvezdie ju\u017enej oblohy. Jeho \u0161tyri ve\u013emi jasn\u00e9 hviezdy utv\u00e1raj\u00fa neprehliadnute\u013en\u00fd obrazec kr\u00ed\u017ea. V strede v\u0161ak neobsahuje nijak\u00fa hviezdu, aby vznikol tvar X podobne ako u tzv. Severn\u00e9ho kr\u00ed\u017ea, asterizmu<span class=\"more-excerpt\"><a class=\"more-excerpt-link\" href=\"https:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=3454\"> (pokra&#269;ova&#357; v &#269;&iacute;tan&iacute;&#8230;)  <\/a><\/span><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"parent":141,"menu_order":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","template":"","meta":{"footnotes":""},"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/3454"}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=3454"}],"version-history":[{"count":9,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/3454\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":3463,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/3454\/revisions\/3463"}],"up":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/141"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=3454"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}