﻿{"id":3558,"date":"2017-01-04T10:13:15","date_gmt":"2017-01-04T09:13:15","guid":{"rendered":"http:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=3558"},"modified":"2022-06-14T14:30:41","modified_gmt":"2022-06-14T12:30:41","slug":"near-shoemaker","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=3558","title":{"rendered":"NEAR Shoemaker"},"content":{"rendered":"<p class=\"male2\" style=\"text-align: justify;\"><em><a href=\"https:\/\/sk.wikipedia.org\/w\/index.php?title=NEAR_Shoemaker&amp;oldid=6418614\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">Prv\u00fdkr\u00e1t publikovan\u00e9 na slovenskej Wikip\u00e9dii.<\/a> Autor: Jana Plauchov\u00e1 ako Eryn Blaireov\u00e1. <a href=\"http:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=2893\">Spoluautori<\/a>: Helix84 (oprava pravopisnej chyby), Kresadlo (oprava preklepov a pravopisu), Vegetator (oprava pravopisn\u00fdch ch\u00fdb), IP 95.103.238.8 (oprava preklepu)<br \/>\n<\/em><\/p>\n<p class=\"male2\" style=\"text-align: justify;\"><em>Text je dostupn\u00fd pod <a class=\"external text\" href=\"https:\/\/creativecommons.org\/licenses\/by-sa\/3.0\/\" rel=\"nofollow\">Creative Commons Attribution-ShareAlike License 3.0<\/a> a <a class=\"external text\" href=\"https:\/\/www.gnu.org\/copyleft\/fdl.html\" rel=\"nofollow\">GFDL<\/a>.<\/em><\/p>\n<hr \/>\n<div id=\"attachment_3560\" class=\"wp-caption alignright\" style=\"width: 227px\"><a href=\"http:\/\/www.adhara.sk\/wp-content\/uploads\/2017\/01\/453px-NEARCraft.jpg\"><img loading=\"lazy\" decoding=\"async\" class=\"wp-image-3560 size-medium\" src=\"http:\/\/www.adhara.sk\/wp-content\/uploads\/2017\/01\/453px-NEARCraft-227x300.jpg\" alt=\"Sonda NEAR v nosnej rakete Delta II\" width=\"227\" height=\"300\" srcset=\"https:\/\/www.adhara.sk\/wp-content\/uploads\/2017\/01\/453px-NEARCraft-227x300.jpg 227w, https:\/\/www.adhara.sk\/wp-content\/uploads\/2017\/01\/453px-NEARCraft.jpg 453w\" sizes=\"(max-width: 227px) 100vw, 227px\" \/><\/a><p class=\"wp-caption-text\">Sonda NEAR v nosnej rakete Delta II<\/p><\/div>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong>NEAR Shoemaker<\/strong> (<strong>N<\/strong>ear <strong>E<\/strong>arth <strong>A<\/strong>steroid <strong>R<\/strong>endezvous) bola kozmick\u00e1 sonda NASA, ktor\u00e1 sk\u00famala plan\u00e9tku 433 Eros a stala sa jeho umelou dru\u017eicou. Bola to prv\u00e1 sonda vypusten\u00e1 v r\u00e1mci programu Discovery. Z\u00e1rove\u0148 to bola prv\u00e1 sonda, ktor\u00e1 prist\u00e1la na povrchu plan\u00e9tky. Asteroid Eros sa tak stal po Mesiaci, Marse a <a href=\"https:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=5329\">Venu\u0161i<\/a> \u0161tvrt\u00fdm vesm\u00edrnym telesom, na ktorom prist\u00e1la kozmick\u00e1 sonda a vykonala merania.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Jej hlavn\u00e9 ciele boli stanovenie ve\u013ekosti, tvaru, hmotnosti, rozlo\u017eenia gravita\u010dn\u00e9ho po\u013ea, mineralogick\u00e9ho zlo\u017eenia, geol\u00f3gia, morfol\u00f3gia a zlo\u017eenie povrchu, rozlo\u017eenie hmoty vo vn\u00fatri telesa a p\u00e1tranie po existencii pr\u00edpadn\u00e9ho magnetick\u00e9ho po\u013ea. Pred dosiahnut\u00edm svojho hlavn\u00e9ho cie\u013eov\u00e9ho telesa, asteroidu Eros, sonda preletela okolo plan\u00e9tky Mathilde. Riadiace stredisko sondy, Mission Operations Center, s\u00eddilo v are\u00e1li Johns Hopkins University, Baltimore.<\/p>\n<h2>Popis sondy<\/h2>\n<p style=\"text-align: justify;\">NEAR bola sonda \u00faplne stabilizovan\u00e1 v troch osiach. Energiu z\u00edskavala prostredn\u00edctvom \u0161tyroch sol\u00e1rnych panelov s rozmermi 1,8 \u00d7 1,2 m, ktor\u00e9 v p\u00e1sme plan\u00e9tok dod\u00e1vali v\u00fdkon 400 W a dob\u00edjali akumul\u00e1tor. Na z\u00e1znamy \u00fadajov sl\u00fa\u017eili dve polovodi\u010dov\u00e9 ve\u013ekokapacitn\u00e9 pam\u00e4te 0,67 Gbit a 1,1 Gbit. Na spojenie so Zemou sa pou\u017e\u00edvala parabolick\u00e1 ant\u00e9na s priemerom 1,5 metra. Na korekcie dr\u00e1hy bola sonda NEAR vybaven\u00e1 motorom na kvapaln\u00e9 pohonn\u00e9 hmoty a jej stabiliz\u00e1ciu zais\u0165ovali \u0161tyri gyroskopy. Vzletov\u00e1 hmotnos\u0165 sondy dosahovala 805 kg.<\/p>\n<div id=\"attachment_3562\" class=\"wp-caption alignright\" style=\"width: 300px\"><a href=\"http:\/\/www.adhara.sk\/wp-content\/uploads\/2017\/01\/Near_Shoemaker.jpg\"><img loading=\"lazy\" decoding=\"async\" class=\"size-medium wp-image-3562\" src=\"http:\/\/www.adhara.sk\/wp-content\/uploads\/2017\/01\/Near_Shoemaker-300x212.jpg\" alt=\"Umelcova predstava o sonde NEAR Shoemaker v bl\u00edzkosti plan\u00e9tky Eros\" width=\"300\" height=\"212\" srcset=\"https:\/\/www.adhara.sk\/wp-content\/uploads\/2017\/01\/Near_Shoemaker-300x212.jpg 300w, https:\/\/www.adhara.sk\/wp-content\/uploads\/2017\/01\/Near_Shoemaker.jpg 512w\" sizes=\"(max-width: 300px) 100vw, 300px\" \/><\/a><p class=\"wp-caption-text\">Umelcova predstava o sonde NEAR Shoemaker v bl\u00edzkosti plan\u00e9tky Eros<\/p><\/div>\n<h3>Vedeck\u00e9 pr\u00edstroje<\/h3>\n<ul>\n<li>CCD (Charge Coupled Device) kamera MSI (Multispectral Imager) pracuj\u00faca v spektr\u00e1lnej oblasti 0,4-1,1 mikrometrov.<\/li>\n<li>spektrometer pracuj\u00faci v oblasti r\u00f6ntgenov\u00e9ho a gama \u017eiarenia XGRS (X-ray\/Gamma-Ray Spectrometer); tvoren\u00fd dvoma detektormi:\n<ul>\n<li>spektrometer XRS (X-Ray Spectrometer) pracuj\u00faci v oblasti energi\u00ed 1-10 keV (zorn\u00fd uhol 5\u00b0, rozl\u00ed\u0161enie 2 km\/100 km)<\/li>\n<li>gamaspektrometer GRS (Gamma-Ray Spectrometer) pracuj\u00faci v oblasti energi\u00ed 0,3-10 MeV (zorn\u00e9 pole 45\u00b0)<\/li>\n<\/ul>\n<\/li>\n<li>64-kan\u00e1lov\u00fd spektrometer pracuj\u00faci v oblasti bl\u00edzkeho infra\u010derven\u00e9ho \u017eiarenia NIS (Near-IR Spectrograph) pracuj\u00faci v spektr\u00e1lnej oblasti 0,8-2,7 mm (priestorov\u00e9 rozl\u00ed\u0161enie 0,65 \u00d7 1,3 km, resp. 1,3 \u00d7 1,3 km)<\/li>\n<li>trojosov\u00fd cievkov\u00fd magnetometer (citlivos\u0165 45 nT)<\/li>\n<li>laserov\u00fd dia\u013ekometer NLR (NEAR Laser Rangefinder) pracuj\u00faci na vlnovej d\u013a\u017eke 10 mm s presnos\u0165ou \u00b1300 m.<\/li>\n<\/ul>\n<h2>Priebeh misie<\/h2>\n<p style=\"text-align: justify;\">O realiz\u00e1cii projektu sondy NEAR rozhodli predstavitelia NASA u\u017e v roku 1993. Sonda od\u0161tartovala pod menom NEAR 17. febru\u00e1ra 1996 s nosnou raketou Delta II zo z\u00e1kladne Eastern Test Range. 18. febru\u00e1ra 1997 sa vzdialila od <a href=\"http:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=2887\">Slnka<\/a> na 327 mili\u00f3nov kilometrov. Bola to najv\u00e4\u010d\u0161ia vzdialenos\u0165, ak\u00fa kedy akt\u00edvna sonda vybaven\u00e1 sol\u00e1rnymi panelmi vo svojej dobe dosiahla, a\u017e k\u00fdm ju neprekonala sonda Juno vyslan\u00e1 k <a href=\"https:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=3943\">Jupiteru<\/a>.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">27. j\u00fana 1997 NEAR preletela vo vzdialenosti 1 212 km od plan\u00e9tky 253 Mathilde r\u00fdchlos\u0165ou 9,93 km\/s. Po\u010das najv\u00e4\u010d\u0161ieho pribl\u00ed\u017eenia v priebehu 25 min\u00fat spravila sonda 144 sn\u00edmok s vysok\u00fdm rozl\u00ed\u0161en\u00edm. Z t\u00fdchto sn\u00edmok sa zistilo o Mathilde mno\u017estvo \u00fadajov: jej rozmery, hustota, ve\u013ekos\u0165 najv\u00e4\u010d\u0161ieho kr\u00e1tera a podobne.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">23. janu\u00e1ra 1998 prebehol v bl\u00edzkosti Zeme gravita\u010dn\u00fd man\u00e9ver. Sonda NEAR sa prelietala okolo Zeme vo vzdialenosti 539,12 km geocentrickou r\u00fdchlos\u0165ou 12,74 km\/s. Prelet okolo Zeme bol vyu\u017eit\u00fd aj na kalibr\u00e1ciu magnetometra MAG, palubnej kamery MSI a r\u00f6ntgenov\u00e9ho a gama spektrometra XGRS.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Prv\u00e9 sn\u00edmky plan\u00e9tky Eros za\u010dala sonda posiela\u0165 u\u017e po\u010das pribli\u017eovania k plan\u00e9tke, ke\u010f bola od nej e\u0161te 4 mili\u00f3ny kilometrov \u010faleko. Sonda a plan\u00e9tka sa vz\u00e1jomne pribli\u017eovali r\u00fdchlos\u0165ou takmer kilometer za sekundu. Z prv\u00fdch sn\u00edmok sa podarila ur\u010di\u0165 rota\u010dn\u00e1 doba Erosu na 5,3 hodiny.<\/p>\n<div id=\"attachment_3561\" class=\"wp-caption alignleft\" style=\"width: 300px\"><a href=\"http:\/\/www.adhara.sk\/wp-content\/uploads\/2017\/01\/640px-433eros.jpg\"><img loading=\"lazy\" decoding=\"async\" class=\"size-medium wp-image-3561\" src=\"http:\/\/www.adhara.sk\/wp-content\/uploads\/2017\/01\/640px-433eros-300x203.jpg\" alt=\"Plan\u00e9tka 433 Eros, ktor\u00e1 sa stala cie\u013eom sondy NEAR Shoemaker\" width=\"300\" height=\"203\" srcset=\"https:\/\/www.adhara.sk\/wp-content\/uploads\/2017\/01\/640px-433eros-300x203.jpg 300w, https:\/\/www.adhara.sk\/wp-content\/uploads\/2017\/01\/640px-433eros.jpg 640w\" sizes=\"(max-width: 300px) 100vw, 300px\" \/><\/a><p class=\"wp-caption-text\">Plan\u00e9tka 433 Eros, ktor\u00e1 sa stala cie\u013eom sondy NEAR Shoemaker<\/p><\/div>\n<p style=\"text-align: justify;\">20. decembra 1998 bolo zah\u00e1jen\u00e9 brzdenie v bl\u00edzkosti asteroidu Eros. Tento prv\u00fd pokus navedenia sondy na obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu v\u0161ak nevy\u0161iel. V d\u00f4sledku prekro\u010denia naprogramov\u00e9ho limitu bo\u010dnej zlo\u017eky \u0165ahu palubn\u00fd po\u010d\u00edta\u010d ukon\u010dil man\u00e9ver a previedol sondu do bezpe\u010dnostn\u00e9ho m\u00f3du. Sonda navy\u0161e nemala nijak\u00fd kontakt s riadiacim strediskom. Spojenie sa podarilo nadviaza\u0165 za jeden a pol d\u0148a, ale namiesto navedenia sondy na obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu u\u017e bol mo\u017en\u00fd len prelet s najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm pribl\u00ed\u017een\u00edm k plan\u00e9tke vo vzdialenosti 3 827 kilometrov. Do tohoto okamihu sonda zhotovila viac ne\u017e 1100 sn\u00edmok, najlep\u0161ie s rozl\u00ed\u0161en\u00edm 500 metrov.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Druh\u00fd pokus o navedenie sondy na orbitu plan\u00e9tky prebehol a\u017e vo febru\u00e1ri 2000. Predch\u00e1dzal tomu korek\u010dn\u00fd man\u00e9ver sondy, pri\u010dom jej heliocentrick\u00e1 r\u00fdchlos\u0165 vzr\u00e1stla na 19 km\/s, a vz\u00e1jomn\u00e1 r\u00fdchlos\u0165 sondy a plan\u00e9tky na 80 m\/s. Z\u00e1\u017eih raketov\u00fdch motorov sondy trval dve min\u00faty. 14. febru\u00e1ra 2000 bola sonda NEAR \u00faspe\u0161ne naveden\u00e1 na obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu okolo plan\u00e9tky Eros. Stalo sa tak po dvoch stret\u00e1vac\u00edch man\u00e9vroch, ktor\u00e9 prebehli \u00faplne bez probl\u00e9mov. U\u017e nieko\u013eko hod\u00edn po naveden\u00ed na obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu za\u010dalo sn\u00edmkovanie povrchu. Sn\u00edmkovanie asteroidu a \u010fal\u0161ie vedeck\u00e9 merania z r\u00f4zne vysok\u00fdch obe\u017en\u00fdch dr\u00e1h pokra\u010dovali cel\u00fd nasleduj\u00faci rok.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">14. marca 2000 bola sonda <strong>premenovan\u00e1 na NEAR Shoemaker<\/strong>. Stalo sa tak na po\u010des\u0165 v\u00fdznamn\u00e9ho americk\u00e9ho astron\u00f3ma a planet\u00e1rneho geol\u00f3ga Eugena Shoemakera, ktor\u00fd v roku 1997 tragicky zahynul pri autonehode.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Po splnen\u00ed v\u0161etk\u00fdch \u00faloh a vy\u010derpan\u00ed takmer v\u0161etk\u00fdch pohonn\u00fdch hm\u00f4t bolo rozhodnut\u00e9 zakon\u010di\u0165 misiu p\u00f4vodne nepl\u00e1novan\u00fdm prist\u00e1t\u00edm na plan\u00e9tke Eros. Prist\u00e1tie nastalo 12. febru\u00e1ra 2001. O 15:31 svetov\u00e9ho \u010dasu za\u010dalo postupn\u00e9 zni\u017eovanie dr\u00e1hy. Dr\u00e1ha klesala na 7,5 kilometra, potom na 5 km a na 3 kilometre. Vo v\u00fd\u0161ke 1 250 metrov o 19:50 bol zah\u00e1jen\u00fd brzdiaci man\u00e9ver a o dev\u00e4\u0165 min\u00fat f\u00e1za z\u00e1vere\u010dn\u00e9ho brzdenia prostredn\u00edctvom raketov\u00e9ho motora, ktor\u00fd bol tesne pred kontaktom s povrchom vypnut\u00fd. Sonda dopadla na povrch r\u00fdchlos\u0165ou 1,5 a\u017e 1,8 m\/s na s\u00faradniciach 35\u00b0 j.\u0161., 81\u00b0 v.d., \u010do bolo asi 200 metrov od p\u00f4vodne pl\u00e1novan\u00e9ho miesta prist\u00e1tia. Kontakt nastal o 20:01:52 svetov\u00e9ho \u010dasu. V priebehu zostupu pracovala kamera. Celkove z\u00edskala 69 z\u00e1berov, posledn\u00e9 z v\u00fd\u0161ky okolo 120 metrov s rozl\u00ed\u0161en\u00edm a\u017e 1 cm. Aj po prist\u00e1t\u00ed bolo so sondou zachovan\u00e9 slab\u00e9 spojenie, kv\u00f4li nevhodn\u00e9mu uhlu kamier v\u0161ak neposlala \u017eiadne sn\u00edmky povrchu. Spojenie so sondou bolo preru\u0161en\u00e9 na konci febru\u00e1ra 2001. Odvtedy sonda NEAR Shoemaker ne\u010dinne le\u017e\u00ed na boku opret\u00e1 o sol\u00e1rne panely na okraji rozsiahlej prelia\u010deniny Himeros, na rozhran\u00ed dvoch geologicky rozdielnych oblast\u00ed. Sie\u0165 stan\u00edc Deep Space Network sa v decembri roku 2002 e\u0161te raz pok\u00fasila sondu kontaktova\u0165, no ne\u00faspe\u0161ne.<\/p>\n<h2>Pozri aj<\/h2>\n<ul>\n<li><a href=\"https:\/\/sk.wikipedia.org\/wiki\/433_Eros\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">433 Eros<\/a><\/li>\n<\/ul>\n<h2>Zdroje<\/h2>\n<ul>\n<li>NEAR \/ Shoemaker [online]. REV. 2002-03-28. <a href=\"http:\/\/mek.kosmo.cz\/sondy\/usa\/near\/index.htm\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">Dostupn\u00e9 online. <\/a>(\u010desky)<\/li>\n<li>V\u00cdTEK, Anton\u00edn. 1996-008A &#8211; NEAR Shoemaker [online]. REV. 2010-07-06. <a href=\"https:\/\/www.lib.cas.cz\/space.40\/1996\/INDEX1.HTM\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">Dostupn\u00e9 online.<\/a> (\u010desky)<\/li>\n<\/ul>\n<h2>Mohlo by v\u00e1s zauj\u00edma\u0165<\/h2>\n<ul>\n<li><a href=\"http:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=2537\">Opportunity<\/a><\/li>\n<li><a href=\"http:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=4075\">Rosetta<\/a><\/li>\n<li><a href=\"http:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=2331\">Kozmick\u00fd let<\/a><\/li>\n<li><a href=\"https:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=6698\">Zauj\u00edmavosti o kozmick\u00fdch sond\u00e1ch<\/a><\/li>\n<li><a href=\"https:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=5588\">Zauj\u00edmavosti o plan\u00e9tkach, kom\u00e9tach, meteoroch a meteoritoch<\/a><\/li>\n<\/ul>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Prv\u00fdkr\u00e1t publikovan\u00e9 na slovenskej Wikip\u00e9dii. Autor: Jana Plauchov\u00e1 ako Eryn Blaireov\u00e1. Spoluautori: Helix84 (oprava pravopisnej chyby), Kresadlo (oprava preklepov a pravopisu), Vegetator (oprava pravopisn\u00fdch ch\u00fdb), IP 95.103.238.8 (oprava preklepu) Text je dostupn\u00fd pod Creative Commons Attribution-ShareAlike License 3.0 a GFDL. NEAR Shoemaker (Near Earth Asteroid Rendezvous) bola kozmick\u00e1 sonda NASA, ktor\u00e1 sk\u00famala plan\u00e9tku 433 Eros<span class=\"more-excerpt\"><a class=\"more-excerpt-link\" href=\"https:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=3558\"> (pokra&#269;ova&#357; v &#269;&iacute;tan&iacute;&#8230;)  <\/a><\/span><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"parent":677,"menu_order":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","template":"","meta":{"footnotes":""},"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/3558"}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=3558"}],"version-history":[{"count":7,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/3558\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":7325,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/3558\/revisions\/7325"}],"up":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/677"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=3558"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}