$\"\"$ <\/a>

Tigrie pruhy \u2013 trhliny v \u013eadovej k\u00f4re<\/p><\/div>\n

Na \u013eadovom povrchu je mo\u017en\u00e9 rozpozna\u0165 najmenej p\u00e4\u0165 r\u00f4znych typov ter\u00e9nov: po\u010detn\u00e9 deform\u00e1cie, trhliny a prelia\u010diny, ale iba m\u00e1lo kr\u00e1terov, mnoh\u00e9 pretvoren\u00e9 plastick\u00fdm te\u010den\u00edm povrchov\u00fdch vrstiev mesiaca. Niektor\u00e9 oblasti s\u00fa posiate kr\u00e1termi ve\u013emi nahusto, k\u00fdm in\u00e9 neobsahuj\u00fa skoro \u017eiadne. To sved\u010d\u00ed o odli\u0161nom veku t\u00fdchto oblast\u00ed. Najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed kr\u00e1ter m\u00e1 priemer asi 35 km. Na Encelade s\u00fa tie\u017e mierne sa zva\u017euj\u00face pohoria s v\u00fd\u0161kou do dvoch kilometrov.<\/p>\n

Na niektor\u00fdch sn\u00edmkach zo sondy Cassini s\u00fa vidite\u013en\u00e9 rozh\u00e1dzan\u00e9 \u013eadov\u00e9 bloky s priemerom asi 10 \u2013 100 m. Charakter t\u00fdchto oblast\u00ed je zna\u010dne odli\u0161n\u00fd od zvy\u0161ku mesiaca.<\/p>\n

Je zrejm\u00e9, \u017ee cel\u00fd povrch je relat\u00edvne mlad\u00fd (niektor\u00e9 oblasti mlad\u0161ie ako 100 mili\u00f3nov rokov) a od v e\u013ek\u00e9ho bombardovania kr\u00e1tko po vzniku slne\u010dnej s\u00fastavy<\/a> bol najmenej raz pretaven\u00fd. Preto sa predpoklad\u00e1 existencia akt\u00edvneho kryovulkanizmu a azda aj podpovrchov\u00e9ho oce\u00e1nu v h\u013abkach okolo 10 km. Geologicky akt\u00edvna je najm\u00e4 ju\u017en\u00e1 pologu\u013ea mesiaca. Rozsiahle ryhy a praskliny na severnej pologuli tiahnuce sa neraz aj cez kr\u00e1tery v\u0161ak dokazuj\u00fa, \u017ee nejak\u00e9 zn\u00e1mky geologickej aktivity nesie aj severn\u00e1 pologu\u013ea mesiaca.<\/p>\n

Tigrie p\u00e1sy<\/h3>\n
Tigrie p\u00e1sy s\u00fa obrovsk\u00e9, v podstate rovnobe\u017en\u00e9 trhliny v \u013eadovej k\u00f4re Enceladu. Tiahnu sa v d\u013a\u017eke mnoho kilometrov. Pravdepodobne vznikli v d\u00f4sledku p\u00f4sobenia slapov\u00fdch s\u00edl len ned\u00e1vno, mo\u017eno len pred nieko\u013ek\u00fdmi desiatkami rokov. Infra\u010derven\u00e9 z\u00e1bery zo sondy Cassini uk\u00e1zali, \u017ee trhliny a ich okolie maj\u00fa najv\u00e4\u010d\u0161iu teplotu z cel\u00e9ho povrchu mesiaca v\u00f4bec. To viedlo k zisteniu, \u017ee pr\u00e1ve z t\u00fdchto trhl\u00edn tryskaj\u00fa na povrch \u013eadov\u00e9 font\u00e1ny. Presn\u00e9 miesto v\u00fdtryskov sa podarilo ur\u010di\u0165 na z\u00e1klade \u00fadajov z preletu sondy nad povrchom Encelada 11. augusta 2008. \u0160tyri \u00fastia gejz\u00edrov, ktor\u00e9 vtedy vedci objavili, dostali pomenovanie Dama\u0161ek, Bagdad, Alexandria a K\u00e1hira.<\/p>\n
Vn\u00fatro<\/h2>\n
$\"\"$ <\/a>
Umeleck\u00e1 predstava prierezu mesiaca pod jeho akt\u00edvnym ju\u017en\u00fdm p\u00f3lom<\/p><\/div>\n
Enceladus je pomerne mal\u00fd, napriek tomu v\u0161ak vykazuje rozsiahlu geologick\u00fa aktivitu. Vyvol\u00e1vaj\u00fa ju pravdepodobne slapov\u00e9 sily plan\u00e9ty Saturn, podobne ako pri Jupiterov\u00fdch mesiacoch Io a Europa. Slapov\u00e9 trenie \u013eadov\u00fdch blokov mesiaca umo\u017e\u0148uje jeho excentrick\u00e1 dr\u00e1ha. Ke\u010f je Enceladus najbli\u017e\u0161ie k plan\u00e9te, p\u00f4sob\u00ed na\u0148 toti\u017e nezanedbate\u013ene v\u00e4\u010d\u0161ia gravita\u010dn\u00e1 sila, ako ke\u010f je od plan\u00e9ty naj\u010falej. Pod jej vplyvom sa \u013eadov\u00e9 bloky tvoriace k\u00f4ru mesiaca pos\u00favaj\u00fa r\u00e1dovo nieko\u013eko desiatok centimetrov. Pri tomto periodickom pohybe hm\u00f4t mesiaca vznik\u00e1 teplo, ktor\u00e9 udr\u017eiava vrstvy pod jeho povrchom v kvapalnom stave. Mesiac m\u00e1 teda podpovrchov\u00fd oce\u00e1n. P\u00f4vodne sa predpokladalo, \u017ee tento oce\u00e1n sa nerozprestiera pod celou \u013eadovou k\u00f4rou, ale iba pod ju\u017en\u00fdm p\u00f3lom telesa, ktor\u00e9 je geologicky najakt\u00edvnej\u0161ie. Na z\u00e1klade \u010dinnosti sondy Cassini zah\u0155\u0148aj\u00facej zmeny obe\u017enej dr\u00e1hy mesiaca, zmeny jeho gravit\u00e1cie a merania intenzity magnetick\u00e9ho po\u013ea sa zistilo, \u017ee tento podpovrchov\u00fd oce\u00e1n je glob\u00e1lny, \u010di\u017ee le\u017e\u00ed pod cel\u00fdm povrchom.<\/p>\n
Predpoklad\u00e1 sa, \u017ee k vzniku podpovrchov\u00e9ho oce\u00e1nu m\u00f4\u017ee prispieva\u0165 aj skuto\u010dnos\u0165, \u017ee dr\u00e1hy Encelada a Dione s\u00fa v rezonan\u010dnej v\u00e4zbe, \u010do vyvol\u00e1va vn\u00fatri obidvoch mesiacov dodato\u010dn\u00e9 slapov\u00e9 sily. Spolup\u00f4sobi\u0165 m\u00f4\u017ee aj mesiac Mimas. Vplyv slapov\u00fdch s\u00edl by v\u0161ak nesta\u010dil na roztavenie \u013eadu, preto sa vedci domnievaj\u00fa, \u017ee vn\u00fatro Encelada mus\u00ed obsahova\u0165 aj in\u00e9 tekut\u00e9 l\u00e1tky s n\u00edzkym bodom varu.<\/p>\n
Prstenec E a \u010fal\u0161ie mesiace<\/h2>\n
$\"\"$ <\/a>
Enceladus s prstencom E<\/p><\/div>\n
Prstenec E je vonkaj\u0161\u00ed prstenec syst\u00e9mu Saturnovych prstencov rozprestieraj\u00faci sa vo vzdialenostiach rovnaj\u00facich sa trom a\u017e \u00f4smim polomerom Saturna, \u010do zodpoved\u00e1 vzdialenosti 181 000 \u2013 482 000 km od stredu plan\u00e9ty. Tvoria ho extr\u00e9mne mal\u00e9 \u010dastice s rozmermi okolo jedn\u00e9ho mikrometra. Pozd\u013a\u017e dr\u00e1hy Enceladu, ktor\u00fd v prstenci obieha, je prstenec v\u00fdrazne zjasnen\u00fd. Astron\u00f3movia predpokladaj\u00fa, \u017ee \u010dastice do tohto \u0161irok\u00e9ho dif\u00fazneho prstenca dod\u00e1va pr\u00e1ve Enceladus. \u013dadov\u00e9 v\u00fdtrisky z Encelada s\u00fa mo\u017eno dokonca zodpovedn\u00e9 aj svetl\u00e9 povrchy mesiacov Tethys, Mimas, Dione a Rhea. Vyvrhovan\u00e9 \u010dastice \u013eadu v podobe miniat\u00farnych kry\u0161t\u00e1likov sa zarez\u00e1vaj\u00fa do \u013eadov\u00fdch povrchov t\u00fdchto mesiacov vysok\u00fdmi r\u00fdchlos\u0165ami nieko\u013eko km\/s. Bez t\u00fdchto \u013eadov\u00fdch \u010diasto\u010diek by povrch mesiacov postupne zo\u0161edol v d\u00f4sledku bombardovania elektricky nabit\u00fdmi \u010dasticami slne\u010dn\u00e9ho vetra.<\/p>\n
Kozmick\u00fd prieskum<\/h2>\n
Prv\u00e9 sn\u00edmky mesiaca vyhotovila po\u010das preletu okolo Saturna sonda Voyager 1 v decembri 1980, ale sn\u00edmky s lep\u0161\u00edm rozl\u00ed\u0161en\u00edm, umo\u017e\u0148uj\u00facim jeho vedeck\u00e9 sk\u00famanie, z\u00edskal a\u017e Voyager 2 v auguste 1981.<\/p>\n
$\"\"$ <\/a>
Enceladus na sn\u00edmke sondy Voyager 2<\/p><\/div>\n
Intenz\u00edvny prieskum Encelada sa za\u010dal z\u00e1sluhou sondy Cassini, ktor\u00e1 okolo neho mnohokr\u00e1t ve\u013emi tesne preletela. Enceladus bol hne\u010f po Titane druh\u00fdm najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00edm cie\u013eom v\u00fdskumu tejto sondy medzi mesiacmi. \u00dalohou sondy bolo overi\u0165 platnos\u0165 hypot\u00e9zy o geologickej aktivite a tie\u017e o tom, \u010di \u010dastice poch\u00e1dzaj\u00face z akt\u00edvnych gejz\u00edrov z\u00e1sobuj\u00fa \u010dasticami prstenec E. Sn\u00edmky mesiaca zo sondy Cassini maj\u00fa a\u017e 10-kr\u00e1t v\u00e4\u010d\u0161ie rozl\u00ed\u0161enie ako jeho sn\u00edmky z Voyagerov 1 a 2.<\/p>\n
Prv\u00e9 tri prelety sondy Cassini nad Enceladom prebehli 17. febru\u00e1ra, 9. marca a 14. j\u00fala 2005. Po prv\u00fdkr\u00e1t sa sonda pribl\u00ed\u017eila na 1 179 km, po druh\u00fdkr\u00e1t na 500 km, po tret\u00edkr\u00e1t iba na 175 km. Podarilo sa z\u00edska\u0165 ve\u013ea sn\u00edmok s vysok\u00fdm rozl\u00ed\u0161en\u00edm. Merania magnetick\u00e9ho po\u013ea v bl\u00edzkosti Encelada odhalilo pr\u00edtomnos\u0165 i\u00f3nov, pravdepodobne ionizovanej vody, poch\u00e1dzaj\u00facich zrejme z ve\u013emi riedkej atmosf\u00e9ry. \u010eal\u0161ie prelety vo v\u00e4\u010d\u0161ej vzdialenosti sa uskuto\u010dnili 29. marca (64 000 km) a 21. m\u00e1ja 2005 (93 000 km). 14. j\u00fala roku 2005 Cassini preletel okolo tohto mesiaca vo v\u00fd\u0161ke iba 175 km, \u010do bol v tej dobe najbli\u017e\u0161\u00ed uskuto\u010dnen\u00fd prelet v hist\u00f3rii kozmonautiky. Po\u010das preletu pr\u00edstroj MAG (magnetometer) monitoroval interakcie Encelada s plazmou Saturnovej magnetosf\u00e9ry. Pri preletov\u00fdch meraniach bolo dok\u00e1zan\u00e9, \u017ee Enceladus m\u00e1 riedku atmosf\u00e9ru. Po\u010das dvoch obletov zaznamenal magnetometer ohyb silo\u010diar magnetick\u00e9ho po\u013ea okolo Enceladu, \u010do mohla sp\u00f4sobi\u0165 iba pr\u00edtomnos\u0165 atmosf\u00e9ry. Sn\u00edmky mesiaca Enceladus s vysok\u00fdm rozl\u00ed\u0161en\u00edm zachyt\u00e1vali v\u00fdtrysky \u013eadov\u00e9ho materi\u00e1lu. 9. okt\u00f3bra 2008 sa uskuto\u010dnil prelet, ktor\u00fd bol v\u00fdnimo\u010dn\u00fd t\u00fdm, \u017ee bol ve\u013emi tesn\u00fd. Sonda sa pribl\u00ed\u017eila k tomuto mesiacu len na vzdialenos\u0165 25 km od jeho povrchu.<\/p>\n
Pod\u013ea sn\u00edmok Encelada z decembra 2008 zo sondy Cassini sa niektor\u00e9 ter\u00e9nne \u00fatvary na Encelade pohybuj\u00fa. Prehliadky najnov\u0161\u00edch sn\u00edmok uk\u00e1zali, \u017ee ve\u013ek\u00e9 \u010dasti povrchu sa posunuli jedn\u00fdm smerom. Ide o neobvykl\u00fd prejav tektonickej aktivity, ktor\u00fd nazna\u010duje, \u017ee pod povrchom Encelada sa nach\u00e1dza oce\u00e1n kvapalnej vody.<\/p>\n
S bl\u00ed\u017eiacim sa koncom misie sondy Cassini za\u010dala sonda prelieta\u0165 aj ponad severn\u00fd p\u00f3l Enceladu. Nemohla to urobi\u0165 po\u010das prv\u00fdch rokov slu\u017eby, preto\u017ee v tom \u010dase bol p\u00f3l mesiaca trvale v tieni. Posledn\u00e9 prelety urobila dosluhuj\u00faca sonda koncom roku 2015. Predposledn\u00fd z nich bol v\u00fdzna\u010dn\u00fd t\u00fdm, \u017ee jeho najbli\u017e\u0161\u00ed bod le\u017eal len vo v\u00fd\u0161ke 48 km nad povrchom telesa a sonda pri \u0148om preletela priamo cez gejz\u00edr. Celkov\u00fd po\u010det preletov tejto sondy okolo Encelada dosiahol \u010d\u00edslo 22.<\/p>\n
Mo\u017enos\u0165 \u017eivota<\/h2>\n
$\"\"$ <\/a>
Kresba sondy Cassini so Saturnom v pozad\u00ed<\/p><\/div>\n
Ke\u010f\u017ee pod \u013eadovou k\u00f4rou mesiaca sa ve\u013emi pravdepodobne nach\u00e1dza voda v tekutom skupenstve, ned\u00e1 sa vyl\u00fa\u010di\u0165 ani existencia \u017eiv\u00fdch organizmov na tomto mesiaci. V porovnan\u00ed s in\u00fdmi telesami slne\u010dnej s\u00fastavy<\/a> je Enceladus jedn\u00fdm z najn\u00e1dejnej\u0161\u00edch kandid\u00e1tov na h\u013eadanie \u017eivota mimo Zeme. Ale pokia\u013e na Encelade \u017eivot je, s najv\u00e4\u010d\u0161ou pravdepodobnos\u0165ou s\u00fa to len formy mikroorganizmov, schopn\u00fdch \u017ei\u0165 v extr\u00e9mnych podmienkach. Larry Esposito z Coloradskej univerzity o vode na Encelade tvrd\u00ed: \u201eNie je v\u00f4bec jasn\u00e9, \u010di podzemn\u00e1 voda na Encelade je pre \u017eivot vhodn\u00e1. Sonda Cassini by t\u00fato ot\u00e1zku mala presk\u00fama\u0165 pri \u010fal\u0161\u00edch preletoch.\u201c Sonda je v\u0161ak schopn\u00e1 overi\u0165 nanajv\u00fd\u0161 vhodnos\u0165 podmienok pre \u017eivot, na priamu detekciu \u017eivota vybaven\u00e1 nebola.<\/p>\n
Bob Brown, pracovn\u00edk pracuj\u00faci na misii Cassini, povedal na konferencii vo Viedni, \u017ee Enceladus m\u00e1 k dispoz\u00edcii z\u00e1kladn\u00e9 chemick\u00e9 stavebn\u00e9 kamene pre vznik \u017eivota alebo aspo\u0148 jeho predchodcov. Jeffrey Kargel z Arizonskej univerzity v\u0161ak v \u010dl\u00e1nku pre \u010dasopis Science nap\u00edsal, \u017ee pr\u00edpadn\u00fd \u017eivot ale bude v najlep\u0161om pr\u00edpade mikrobi\u00e1lny, hlboko pod povrchom v mrazivom podpovrchovom oce\u00e1ne: „\u017diadny \u017eivot, pokia\u013e by existoval, by nemohol by\u0165 za tak\u00fdchto podmienok hojn\u00fd. Musel by zn\u00e1\u0161a\u0165 n\u00edzke teploty, minimum metabolizovate\u013enej energie a mo\u017eno aj dos\u0165 drsn\u00e9 chemick\u00e9 prostredie. Viac-menej v\u0161ak nem\u00f4\u017eeme vyl\u00fa\u010di\u0165 mo\u017enos\u0165, \u017ee by Enceladus mohol by\u0165 vzdialenou z\u00e1klad\u0148ou \u017eivota.“ Pr\u00edtomnos\u0165 \u017eivota dodnes nebola dok\u00e1zan\u00e1 ani vyvr\u00e1ten\u00e1.<\/p>\n
Mytol\u00f3gia<\/h2>\n
M\u00fdtick\u00fd Enceladus (v gr\u00e9ckej mytol\u00f3gii Enkelados) bol jedn\u00fdm z gigantov, potomkov bohyne Zeme Gaie. Giganti boli obludn\u00ed obri s nesmiernou silou. Vzb\u00farili sa proti bohom s\u00eddliacim na Olympe pod veden\u00edm Dia, ale boli porazen\u00ed. Encelada najvy\u0161\u0161\u00ed boh Zeus op\u00e1lil bleskom a preto z boja u\u0161iel. Na \u00fateku v\u0161ak na neho bohy\u0148a At\u00e9na hodila ostrov (dnes zn\u00e1my ako Sic\u00edlia). Pod\u013ea tohto m\u00fdtu je pr\u00e1ve Enceladus zodpovedn\u00fd za plamene, ktor\u00e9 \u0161\u013eahaj\u00fa zo sopky Etna, preto\u017ee po\u010f \u0148ou s\u00eddli.<\/p>\n
Gal\u00e9ria<\/h2>\n\n\t\t