{"id":383,"date":"2014-05-27T16:34:53","date_gmt":"2014-05-27T14:34:53","guid":{"rendered":"http:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=383"},"modified":"2023-11-06T13:40:56","modified_gmt":"2023-11-06T12:40:56","slug":"slovo-na-zaver-nula-kelvinov","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=383","title":{"rendered":"Hist\u00f3ria vzniku Nula kelvinov"},"content":{"rendered":"

P\u00f4vodn\u00fd doslov, ktor\u00fd som nap\u00edsala pre prvopis rom\u00e1nu, a\u00a0ktor\u00fd sa do vydanej verzie nedostal. Pozor, vyzr\u00e1dza dej!\u00a0<\/strong><\/em><\/p>\n

Slovo na z\u00e1ver<\/h1>\n

Na za\u010diatku bola veta. Iste. V\u017edy je to veta. Neexistuje kniha, ktor\u00e1 by za\u010d\u00ednala bez vety. Ale t\u00e1to veta nebola prvou vetou samotn\u00e9ho rom\u00e1nu. Bola to in\u0161pira\u010dn\u00e1 veta. Veta, \u010do od\u0161tartovala zlo\u017eit\u00fa sple\u0165 my\u0161lienok, ktor\u00fdch n\u00e1sledkom je t\u00e1to kniha. Jej znenie si u\u017e \u017eia\u013e nepam\u00e4t\u00e1m, ale pam\u00e4t\u00e1m si, kto ju vyslovil. Pre\u010do potom moje po\u010fakovanie na za\u010diatku knihy nepatr\u00ed autorke vety? Uzn\u00e1vam, je v\u00a0tom kus krivdy. Len\u017ee veta ma dostala len do polovice cesty. Za polovicu ma dostali t\u00ed, ktor\u00fdm \u010fakujem. A\u00a0dostali ma tam v\u00a0\u010dase, ke\u010f som sa u\u017e vzd\u00e1vala v\u0161etk\u00fdch n\u00e1dej\u00ed, \u017ee sa niekedy pohnem \u010falej, \u017ee t\u00e1to kniha bude raz dokon\u010den\u00e1 a uzrie svetlo sveta.<\/p>\n

Vysvetl\u00edm to. Viete, ka\u017ed\u00fd m\u00f4j pr\u00edbeh m\u00e1 svoj pr\u00edbeh<\/a>, a\u00a0tento mi pripad\u00e1 v\u00a0mnohom zauj\u00edmav\u00fd, preto v\u00e1m ho chcem pribl\u00ed\u017ei\u0165. Pod vplyvom jednej vety, ktor\u00fa vyslovila moja mama, sa mi zrazu v mysli za\u010dala budova\u0165 cel\u00e1 te\u00f3ria cestovania v\u00a0\u010dase na nov\u00fd sp\u00f4sob. Presun v\u00a0\u010dase je v\u00a0skuto\u010dnosti len priestorov\u00fd posun. Vedela som, \u017ee z\u00a0tejto my\u0161lienky mus\u00ed by\u0165 sci-fi rom\u00e1n. A\u00a0bol. P\u00f4vodne v\u0161ak ove\u013ea jednoduch\u0161\u00ed. Hlavn\u00e9 my\u0161lienky pr\u00edbehu Nula kelvinov som musela najprv prekona\u0165 v\u00a0\u013eah\u0161ie str\u00e1vite\u013enej podobe. Bola to pr\u00edprava. Tento dnes u\u017e zaniknut\u00fd pr\u00edbeh ozna\u010dujem v\u00a0duchu ako Nula kelvinov alternat\u00edva A. Za pozornos\u0165 stoj\u00ed, \u017ee medzi hlavn\u00e9 my\u0161lienky Nula kelvinov zara\u010fujem nielen nov\u00fd sp\u00f4sob cestovania v\u00a0\u010dase a\u00a0jeho n\u00e1sledky, ale aj z\u00e1vere\u010dn\u00fd rozchod Davida a\u00a0Molly<\/a>. \u00c1no, u\u017e alternat\u00edva A\u00a0obsahovala postavy Davida a\u00a0Molly, hoci sa vtedy inak volali a\u00a0in\u00e9 boli aj ich \u00falohy v\u00a0deji (\u201eDavid\u201c alternat\u00edvy A\u00a0nebol ten, kto sa pok\u00fa\u0161al cestova\u0165 v\u00a0\u010dase, ale ten, kto situ\u00e1ciu in\u00e9ho cestovate\u013ea v\u00a0\u010dase zachra\u0148oval \u2013 \u010di\u017ee niekto ako Browling<\/a>, Haise, Conrad alebo Kingsley).<\/p>\n

To bolo, mysl\u00edm, za\u010diatkom jesene 2003. Potom som ods\u00fadila alternat\u00edvu A\u00a0ako \u00fapln\u00fa hl\u00fapos\u0165, ktor\u00e1 nestoj\u00ed za to, aby niekedy uvidela papier. Okrem in\u00e9ho aj preto, lebo mi pripadala presladen\u00e1. Alternat\u00edva A mo\u017eno za zve\u010dnenie nest\u00e1la… no neuplynulo ve\u013ea \u010dasu a\u00a0u\u017e ma postretol pr\u00edbeh Nula kelvinov, alternat\u00edva B, v\u00a0ktorom sa nach\u00e1dzali v\u0161etky hlavn\u00e9 my\u0161lienky z\u00a0alternat\u00edvy A. Len boli\u00a0e\u0161te viac zamotan\u00e9 a\u00a0za\u010dalo sa v\u00a0\u0148om objavova\u0165 spomalen\u00e9 starnutie.<\/p>\n

V\u00a0kr\u00e1tkom obdob\u00ed som spoznala ve\u013ek\u00fa \u010das\u0165 prvej polovice knihy. Moja znalos\u0165 deja skon\u010dila tesne za sc\u00e9nou, v\u00a0ktorej Molly vybehne zo skladu a\u00a0stretne sa s Evou. Zah\u0155\u0148ala teda cel\u00e9 z\u00e1kladn\u00e9 vysvetlenie. Vedela som, kto je David Settle<\/a>, ak\u00fd pokus vykonal, ako to dopadlo, pre\u010do starne pomal\u0161ie. \u010co som ale nepoznala, bol d\u00f4vod, pre\u010do jeho pokus o\u00a0cestovanie v\u00a0\u010dase zlyhal. A\u00a0tie\u017e sa mi zdalo \u010dudn\u00e9 to ve\u013ek\u00e9 mno\u017estvo neh\u00f4d, no nezam\u00fd\u0161\u013eala som sa nad n\u00edm. Myslela som, \u017ee sl\u00fa\u017eia hlavne na to, aby predstavili \u010ditate\u013eom \u00falohu Haisea, Browlinga, Conrada a\u00a0Kingsleyho, a aby sp\u00f4sobili, \u017ee David sa za\u010dne nad svojimi z\u00e1zra\u010dn\u00fdmi zachr\u00e1neniami v\u00a0\u017eivote zam\u00fd\u0161\u013ea\u0165, \u010d\u00edm\u00a0na\u0161tartuje sple\u0165 udalost\u00ed, ktor\u00e9 vy\u00fastia k\u00a0jeho pr\u00edchodu do skladu. Ich nadpriemerne vysok\u00fd po\u010det som pripisovala len be\u017en\u00e9mu neprirodzen\u00e9mu nakumulovaniu n\u00e1hod, ktor\u00e9 je charakteristick\u00e9 skoro pre ka\u017ed\u00e9 kni\u017en\u00e9 \u010di filmov\u00e9 dobrodru\u017estvo. Nikdy by mi nenapadlo, \u017ee dokonca aj toto bude ma\u0165 vysvetlenie. Jednoducho vtedy ako \u0161estn\u00e1s\u0165ro\u010dnej mi ni\u010d, ani dej, ani vysvetlenia, \u010falej ako za sc\u00e9nu po prenose do roku 2003 nesiahali. Vlastne to p\u00f4vodne ani v\u00f4bec nebol prenos do roku 2003. Vzh\u013eadom na to, \u017ee som dej tvorila v\u00a0roku 2003 a\u00a0to bola pre m\u0148a vtedy s\u00fa\u010dasnos\u0165, automaticky som predpokladala, \u017ee po prenose o\u00a0dva roky sp\u00e4\u0165 postavy vyst\u00fapia v\u00a0roku 2001. D\u00e1tumy som v\u0161ak musela dodato\u010dne zmeni\u0165, aby s\u00fahlasili \u2013 aspo\u0148 ako-tak \u2013 s\u00a0d\u00e1tumami vydania skladieb a\u00a0hudobn\u00fdch albumov spom\u00ednan\u00fdch v deji. Mne zn\u00e1me \u010dasti deja v\u00a0roku 2003 toti\u017e neobsahovali ani zmienku o\u00a0nijakej zo spom\u00ednan\u00fdch piesn\u00ed a\u00a0taktie\u017e som v\u00f4bec netu\u0161ila, \u017ee David hral na gitaru (logicky som preto ani nevedela, za ak\u00fdch okolnost\u00ed sa zozn\u00e1mili David a\u00a0Molly). Pokia\u013e sa v\u00e1m zd\u00e1, \u017ee album X&Y je napriek tomu spom\u00ednan\u00fd o\u00a0nie\u010do sk\u00f4r, ne\u017e bol skuto\u010dne vydan\u00fd, zd\u00e1 sa v\u00e1m dobre. Ja v\u0161ak m\u00f4\u017eem argumentova\u0165 t\u00fdm, \u017ee \u010dasopriestor bol naru\u0161en\u00fd a\u00a0na z\u00e1klade princ\u00edpu mot\u00fdlikov\u00e9ho efektu\u00a0 mohol by\u0165 ten album vydan\u00fd aj sk\u00f4r. Moja kniha je predsa o\u00a0nie\u010dom, \u010do sa nikdy nestalo a\u00a0\u010do sa ani nepok\u00fa\u0161a<\/em> o\u00a0sebe tvrdi\u0165, \u017ee sa stalo.<\/p>\n

\"P\u00f4vodn\u00fd<\/a>

P\u00f4vodn\u00fd n\u00e1vrh ob\u00e1lky pre Nula kelvinov, ktor\u00fd sa do vydanej verzie tie\u017e nedostal<\/p><\/div>\n

Tak\u017ee v\u00a0roku 2003 som mala o\u00a0tejto knihe zhruba polovicu v\u0161etk\u00fdch inform\u00e1ci\u00ed, ktor\u00e9 ju tvoria dnes. Moja znalos\u0165 deja s\u00edce siahala mierne za polovicu, ale nebola spojit\u00e1. Obsahovala biele miesta. A jedin\u00e9, \u010do som z\u00a0deja za sc\u00e9nou bezprostredne po prenose do minulosti vedela, bolo to, ako to skon\u010d\u00ed. Av\u0161ak len hmlisto. A\u017e tak hmlisto, \u017ee mi koniec dokonca pripadal pomerne \u0161\u0165astn\u00fd \u2013 nu\u017e oproti tomu, \u017ee v \u0148om nikto nezomrie stra\u0161nou smr\u0165ou ako v\u00a0in\u00fdch mojich rom\u00e1noch, to na prv\u00fd poh\u013ead s\u00a0t\u00fdmito postavami dopadlo ve\u013emi dobre.<\/p>\n

Z\u00a0mojej neznalosti cel\u00e9ho deja vypl\u00fdvalo aj nieko\u013eko myln\u00fdch predpokladov o\u00a0\u0148om. A\u00a0jedn\u00fdm z\u00a0nich bol aj predpoklad, \u017ee mi ur\u010dite \u010doskoro napadne aj zvy\u0161ok knihy. Preto\u017ee nenapadol. Proste sa ni\u010d nedialo. Mollin\u00fdm stretnut\u00edm s\u00a0b\u00fdvalou kamar\u00e1tkou sa tvorba pozastavila. Ne\u0161lo sa dosta\u0165 sa t\u00fato hranicu poslednej sc\u00e9ny. Bola som z\u00a0toho smutn\u00e1, preto\u017ee\u00a0 pr\u00edbeh ma ve\u013emi zaujal a\u00a0dychtila som dozvedie\u0165 sa, ako to bude \u010falej. Zaujal ma aj napriek tomu, \u017ee jeho prv\u00e1 tretina mi u\u017e vtedy pripadala dos\u0165 nudn\u00e1 (s v\u00fdnimkou \u00fapln\u00e9ho za\u010diatku \u2013 t\u00e1 sc\u00e9na s\u00a0Kyleovou bandou a\u00a0kami\u00f3nom, a\u017e do chv\u00edle, k\u00fdm Conrad neza\u010dal na Davida vrieska\u0165, sa mi p\u00e1\u010dila). Zato odkedy sa David prv\u00fdkr\u00e1t stretol s\u00a0danou \u0161tvoricou, som sa naopak nevedela od knihy odtrhn\u00fa\u0165 \u2013 no \u017eia\u013e musela som sa, lebo, ako som u\u017e viackr\u00e1t spom\u00ednala, \u010falej ako za Molline stretnutie s\u00a0b\u00fdvalou kamar\u00e1tkou to ne\u0161lo. A\u00a0samozrejme, s\u00a0tak\u00fdmi rozsiahlymi medzerami v\u00a0deji nepripadalo nie\u010do ako nap\u00edsanie tejto knihy v\u00f4bec do \u00favahy. Nezost\u00e1valo mi ni\u010d in\u00e9 ne\u017e \u010daka\u0165, kedy pr\u00edde zvy\u0161ok. \u010cakala som mesiace, ktor\u00e9 sa napokon natiahli na roky. Ni\u010d. Pr\u00edbeh spal tak hlboko, a\u017e by sa dalo poveda\u0165, \u017ee je v\u00a0k\u00f3me.<\/p>\n

Pre\u0161li \u0161tyri roky, mnohon\u00e1sobne dlh\u0161\u00ed \u010das, ne\u017e bolo u\u00a0m\u0148a dovtedy najdlh\u0161ie preru\u0161enie tvorby pr\u00edbehu<\/a>. Ne\u010dudujte sa, \u017ee som u\u017e prestala d\u00fafa\u0165. Ale potom zrazu pr\u00edbeh o\u017eil! Pokra\u010dovanie pri\u0161lo na sklonku jesene 2007. Medzery sa vyp\u013a\u0148ali, prich\u00e1dzali nov\u00e9 vysvetlenia a\u00a0v\u0161etko za\u010d\u00ednalo do seba zapada\u0165. Dozvedela som sa, pre\u010do Davidov prv\u00fd pokus o\u00a0prenose \u010dasom zlyhal, odhalila som tajomstvo neh\u00f4d, paranorm\u00e1lnych javov a\u00a0jaziev v\u00a0\u010dasopriestore. Bola som nesmierne pote\u0161en\u00e1 a, zahanbene prizn\u00e1vam, aj dojat\u00e1, ke\u010f som si v\u00a0duchu pre\u010d\u00edtala posledn\u00fa, 30. kapitolu. Rovnako zahanbene prizn\u00e1vam, \u017ee p\u00f4vodne v\u00a0tomto rom\u00e1ne nemalo by\u0165 ani z\u010faleka to\u013eko vedy. Ke\u010f som mala \u0161estn\u00e1s\u0165 a\u00a0prv\u00fdkr\u00e1t som sa s\u00a0t\u00fdmto pr\u00edbehom zozn\u00e1mila, predstavovala som si to toti\u017e zna\u010dne jednoducho. Vytvorenie teploty nula kelvinov pod\u013ea mojich vtedaj\u0161\u00edch predst\u00e1v nemal by\u0165 s dostato\u010dne pokro\u010dilou technol\u00f3giou probl\u00e9m. Alebo, na spomalenie \u013eudsk\u00e9ho v\u00fdvoja bude ur\u010dite sta\u010di\u0165 nejak\u00fd jeden z\u00e1zra\u010dn\u00fd enz\u00fdm s\u00a0pr\u00edvetiv\u00fdm, \u013eahko zapam\u00e4tate\u013en\u00fdm n\u00e1zvom. A\u017e nesk\u00f4r som sa dozvedela, \u017ee navodeniu teploty nula kelvinov stoj\u00ed v\u00a0ceste tretia termodynamick\u00e1 veta, ktor\u00fa bolo najprv treba \u201evyvr\u00e1ti\u0165\u201c. A\u00a0takisto som zistila, \u017ee len s\u00a0jedn\u00fdm<\/em> z\u00e1zra\u010dn\u00fdm enz\u00fdmom, \u010do aj fikt\u00edvnym, to nep\u00f4jde. Nepote\u0161ilo ma, ani ke\u010f som na strednej \u0161kole po\u010dula o\u00a0crossing-overoch, \u010fal\u0161ej prek\u00e1\u017eke v\u00a0spo\u010diatku zdanlivo jednoduchom vytvoren\u00ed Davida Settlea juniora z\u00a0chromoz\u00f3mov rodi\u010dov. Moja prv\u00e1 my\u0161lienka v\u017edy, ke\u010f som sa dozvedela nov\u00fd podobn\u00fd znepokojuj\u00faci poznatok z\u00a0pr\u00edslu\u0161n\u00fdch odborov, bola: a\u00a0\u010do to narob\u00ed s\u00a0rom\u00e1nom Nula kelvinov? Ka\u017ed\u00e1 komplik\u00e1cia toti\u017e pre m\u0148a znamenala vym\u00fd\u0161\u013eanie \u010doraz v\u00e4\u010d\u0161ieho mno\u017estva zlo\u017eitej\u0161\u00edch vysvetlen\u00ed, pri\u010dom som dobre vedela, \u017ee \u010ditatelia v\u00e4\u010d\u0161inou tieto odborn\u00e9 kecy neob\u013eubuj\u00fa. Ale \u010do u\u017e narob\u00edm. No ke\u010f to u\u017e muselo by\u0165, bola by som ve\u013emi ve\u013emi rada, keby niekoho toto len \u013eahk\u00e9 obtretie o\u00a0vedu zaujalo nato\u013eko, \u017ee by s\u00e1m za\u010dal zo zvedavosti p\u00e1tra\u0165, ako je to naozaj. A\u00a0je jedno, \u010di ide o\u00a0fyziku alebo o\u00a0molekulov\u00fa biol\u00f3giu.<\/p>\n

Po jari 2008 pri\u0161lo \u010fal\u0161ie preru\u0161enie tvorby \u2013 teraz u\u017e \u201elen\u201c na jeden a\u00a0pol roka. Mno\u017estvo textu, ktor\u00e9 som potom domyslela v\u00a0roku 2009, tesne pred za\u010dat\u00edm p\u00edsania, bolo miziv\u00e9. Ale a\u017e vtedy, hoci sa to zd\u00e1 komick\u00e9, som sa kone\u010dne dozvedela men\u00e1 t\u00fdch \u0161tyroch cestovate\u013eov v\u00a0\u010dase z\u00a0bud\u00facnosti a, z\u00e1sluhou semestra molekul\u00e1rnej biol\u00f3gie, aj enz\u00fdmu, ktor\u00fd by dok\u00e1zal spomali\u0165 Davidov rast. Presnej\u0161ie enz\u00fdmov, preto\u017ee som si napokon musela prizna\u0165, \u017ee potrebujeme prinajmen\u0161om dva hlavn\u00e9 enz\u00fdmy a\u00a0mnoho podporn\u00fdch.<\/p>\n

Ale ve\u013emi sa na kone\u010dnej podobe cel\u00e9ho pr\u00edbehu pri\u010dinili tie\u017e \u00favahy, ktor\u00e9 som viedla cestou do \u0161koly. \u00c1no, dobre \u010d\u00edtate, do \u0161koly. Neviem, \u010di len mne cesta do \u0161koly pripad\u00e1 nato\u013eko nudn\u00e1, \u017ee som n\u00faten\u00e1 uva\u017eova\u0165 aj nad tak\u00fdmi \u0161ialen\u00fdmi te\u00f3riami, \u017ee ich pr\u00e1vom mo\u017eno naz\u00fdva\u0165 \u201esuperkon\u0161pira\u010dn\u00e9\u201c. S\u00fa to te\u00f3rie o\u00a0tom, \u017ee ja, ako tu kr\u00e1\u010dam po chodn\u00edku a\u00a0prem\u00fd\u0161\u013eam, som pred malou chv\u00ed\u013eou predsa e\u0161te v\u00f4bec nemusela existova\u0165. Mo\u017eno som vznikla len pred min\u00fatou a\u00a0v\u0161etky moje spomienky na d\u00e1vnej\u0161ie udalosti s\u00fa vyvolan\u00e9 jedine t\u00fdm, \u017ee m\u00f4j mozog u\u017e vznikol s\u00a0t\u00fdmi spomienkami. M\u00f4\u017ee mi niekto poda\u0165 nevyvr\u00e1tite\u013en\u00fd d\u00f4kaz, \u017ee pred min\u00fatou, hodinou, p\u00e1r d\u0148ami som skuto\u010dne existovala? M\u00f4\u017ee niekto dok\u00e1za\u0165, \u017ee vtedy tu existoval aj cel\u00fd svet naokolo? Iste, mne sa zd\u00e1, \u017ee som v\u0161etko tak presved\u010divo pre\u017e\u00edvala, dokonca \u017ee som nad nie\u010d\u00edm rovnak\u00fdm uva\u017eovala u\u017e v\u010dera… a\u00a0predv\u010derom… ale jedin\u00fd okamih, o\u00a0ktorom naozaj viem, \u017ee je skuto\u010dn\u00fd, je tento okamih. Len tento jedin\u00fd bod pr\u00edtomnosti, ni\u010d viac a\u00a0ni\u010d menej. To, \u017ee si dobre pam\u00e4t\u00e1m veci spred p\u00e1r dn\u00ed, v\u00f4bec nevylu\u010duje mo\u017enos\u0165, \u017ee tie spomienky nevznikli skuto\u010dn\u00fdm pre\u017eit\u00edm dan\u00fdch dn\u00ed, a\u00a0ja skuto\u010dne existujem len nejak\u00fdch p\u00e1r min\u00fat alebo dokonca len sek\u00fand.<\/p>\n

Viete, niekedy si mysl\u00edm, \u017ee ke\u010f niekto chod\u00ed dlh\u00e9 roky do \u0161koly s\u00e1m rovnakou cestou, bu\u010f skon\u010d\u00ed ako spisovate\u013e sci-fi, alebo v\u00a0bl\u00e1zinci.<\/p>\n

Jedno s\u00a0druh\u00fdm sa navz\u00e1jom nevylu\u010duje.<\/p>\n

Jana Plauchov\u00e1, 13. okt\u00f3ber 2009 \u2013 3. febru\u00e1r 2010<\/em><\/p>\n

 <\/p>\n

Mohlo by v\u00e1s zauj\u00edma\u0165<\/h2>\n