﻿{"id":3848,"date":"2017-05-09T16:39:19","date_gmt":"2017-05-09T14:39:19","guid":{"rendered":"http:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=3848"},"modified":"2025-01-21T14:33:00","modified_gmt":"2025-01-21T13:33:00","slug":"sts-109","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=3848","title":{"rendered":"STS-109"},"content":{"rendered":"<p class=\"male2\" style=\"text-align: justify;\"><em><a href=\"https:\/\/sk.wikipedia.org\/w\/index.php?title=STS-109&amp;oldid=6495088\" target=\"_blank\" rel=\"noopener noreferrer\">Prv\u00fdkr\u00e1t publikovan\u00e9 na slovenskej Wikip\u00e9dii.<\/a> Autor: Jana Plauchov\u00e1 ako Eryn Blaireov\u00e1. <a href=\"http:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=2893\">Spoluautori:<\/a> Vegetator (oprava preklepov, formul\u00e1cia), Lalina (rozp\u00edsanie mena)<br \/>\n<\/em><\/p>\n<p class=\"male2\" style=\"text-align: justify;\"><em>Text je dostupn\u00fd pod <a class=\"external text\" href=\"https:\/\/creativecommons.org\/licenses\/by-sa\/3.0\/\" rel=\"nofollow\">Creative Commons Attribution-ShareAlike License 3.0<\/a> a <a class=\"external text\" href=\"https:\/\/www.gnu.org\/copyleft\/fdl.html\" rel=\"nofollow\">GFDL<\/a>.<\/em><\/p>\n<hr \/>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><a href=\"http:\/\/www.adhara.sk\/wp-content\/uploads\/2017\/05\/496px-STS-109_patch.svg_.png\"><img loading=\"lazy\" decoding=\"async\" class=\"alignright size-medium wp-image-3844\" src=\"http:\/\/www.adhara.sk\/wp-content\/uploads\/2017\/05\/496px-STS-109_patch.svg_-248x300.png\" alt=\"\" width=\"248\" height=\"300\" srcset=\"https:\/\/www.adhara.sk\/wp-content\/uploads\/2017\/05\/496px-STS-109_patch.svg_-248x300.png 248w, https:\/\/www.adhara.sk\/wp-content\/uploads\/2017\/05\/496px-STS-109_patch.svg_.png 496w\" sizes=\"(max-width: 248px) 100vw, 248px\" \/><\/a><a href=\"http:\/\/www.adhara.sk\/wp-content\/uploads\/2017\/05\/960px-STS-109_crew.jpg\"><img loading=\"lazy\" decoding=\"async\" class=\"alignright size-medium wp-image-3846\" src=\"http:\/\/www.adhara.sk\/wp-content\/uploads\/2017\/05\/960px-STS-109_crew-300x240.jpg\" alt=\"\" width=\"300\" height=\"240\" srcset=\"https:\/\/www.adhara.sk\/wp-content\/uploads\/2017\/05\/960px-STS-109_crew-300x240.jpg 300w, https:\/\/www.adhara.sk\/wp-content\/uploads\/2017\/05\/960px-STS-109_crew-768x614.jpg 768w, https:\/\/www.adhara.sk\/wp-content\/uploads\/2017\/05\/960px-STS-109_crew.jpg 960w\" sizes=\"(max-width: 300px) 100vw, 300px\" \/><\/a>STS-109<\/strong> alebo HST SM-3B bola <a href=\"http:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=403\">misia americk\u00e9ho raketopl\u00e1nu<\/a> <a href=\"https:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=8920\">Columbia<\/a>, servisn\u00e1 misia raketopl\u00e1nu k <a href=\"https:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=4742\">Hubbleovmu vesm\u00edrnemu \u010falekoh\u013eadu<\/a> (HST). Bola to z\u00e1rove\u0148 posledn\u00e1 misia Columbie, pri ktorej bezpe\u010dne prist\u00e1la na Zemi, prebiehaj\u00faca necel\u00fd rok pred poslednou tragicky kon\u010diacou misiou <a href=\"http:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=1300\">STS-107<\/a>.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Nako\u013eko predch\u00e1dzaj\u00faca servisn\u00e1 misia <a href=\"https:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=4457\">STS-103<\/a> musela od\u0161tartova\u0165 pred\u010dasne, po\u010das tejto misie sa vykonali aj niektor\u00e9 \u010dinnosti pl\u00e1novan\u00e9 na predch\u00e1dzaj\u00facu misiu. Preto bol let ozna\u010dovan\u00fd aj ako HST Service Mission 3B (predch\u00e1dzaj\u00faca misia mala ozna\u010denie HST Service Mission 3A). Hlavn\u00fdmi cie\u013emi letu bola v\u00fdmena oboch ve\u013ek\u00fdch sol\u00e1rnych panelov observat\u00f3ria, v\u00fdmena energetickej jednotky PCU (Power Control Unit), v\u00fdmena kamery FOC (Faint Object Camera) za ACS (Advanced Camera for Surveys) a doplnenie chladiaceho syst\u00e9mu. V priebehu letu sa uskuto\u010dnilo p\u00e4\u0165 v\u00fdstupov do otvoren\u00e9ho priestoru (EVA).<\/p>\n<h2>Pos\u00e1dka<\/h2>\n<ul>\n<li>Scott D. Altman (3), velite\u013e<\/li>\n<li>Duane G. Carey (1), pilot<\/li>\n<li>John M. Grunsfeld (4), prv\u00fd letov\u00fd \u0161pecialista<\/li>\n<li>Nancy Jane Currie (4), druh\u00fd letov\u00fd \u0161pecialista<\/li>\n<li>James H. Newman (4), \u0161tvrt\u00fd letov\u00fd \u0161pecialista<\/li>\n<li>Richard M. Linnehan (3), tret\u00ed letov\u00fd \u0161pecialista<\/li>\n<li>Michael J. Massimino (1), piaty letov\u00fd \u0161pecialista<\/li>\n<\/ul>\n<p>V z\u00e1tvork\u00e1ch je uveden\u00fd celkov\u00fd po\u010det letov do vesm\u00edru vr\u00e1tane tejto misie.<\/p>\n<h2>Pr\u00edpravy na \u0161tart<\/h2>\n<p style=\"text-align: justify;\"><a href=\"http:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=468\">Orbiter<\/a> Columbia po svojom poslednom lete STS-93, po\u010das ktor\u00e9ho vyniesol na obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu r\u00f6ntgenov\u00fd \u010falekoh\u013ead <a href=\"https:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=4296\">Chandra<\/a>, prech\u00e1dzal gener\u00e1lnou opravou a moderniz\u00e1ciou Orbiter Maintenance Down Period. \u00dapravy prebiehali u\u017e od roku 1999, ale na Kennedyho vesm\u00edrne stredisko sa raketopl\u00e1n vr\u00e1til a\u017e 5. marca 2001. Po zlo\u017een\u00ed z chrbta transportn\u00e9ho lietadla ho technici previezli do hang\u00e1ru OPF-1. Za\u010diatkom novembra 2001 dostala Columbia, nach\u00e1dzaj\u00faca sa v tom \u010dase v hang\u00e1ri OPF-3, trojicu nov\u00fdch motorov SSME. V raketovej mont\u00e1\u017enej hale VAB sa zatia\u013e zostavoval komplex zlo\u017een\u00fd z hlavnej palivovej n\u00e1dr\u017ee pre raketopl\u00e1n (ET) a \u0161tartovac\u00edch motorov SRB. Prv\u00fd d\u00e1tum \u0161tartu, 14. febru\u00e1r 2002, musel by\u0165 odlo\u017een\u00fd, preto\u017ee kv\u00f4li probl\u00e9mom s gyroskopom Hubbleovho \u010falekoh\u013eadu bola do programu misie zahrnut\u00e1 aj jeho v\u00fdmena. Pr\u00edprava novej gyroskopickej s\u00fapravy na Zemi a n\u00e1cvik jeho v\u00fdmeny pos\u00e1dkou si vyn\u00fatil odklad.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">17. janu\u00e1ra 2002 bola Columbia v hale VAB pripojen\u00e1 ku komplexu ET-SRB. Technici zistili chybu na transport\u00e9ri prev\u00e1\u017eaj\u00facom raketopl\u00e1n na rampu, preto bol prevoz na rampu odlo\u017een\u00fd. Prebehol a\u017e 28. janu\u00e1ra. 31. janu\u00e1ra a 1. febru\u00e1ra prebehlo sk\u00fa\u0161obn\u00e9 odpo\u010d\u00edtavanie TCDT. 15. febru\u00e1ra dorazil na rampu n\u00e1klad. Vlastn\u00e9 odpo\u010d\u00edtavanie za\u010dalo v stave T -43 hod\u00edn 25. febru\u00e1ra 2002 o 10.00 miestneho \u010dasu. \u0160tart bol odlo\u017een\u00fd o jeden de\u0148, nie v\u0161ak pre technick\u00fa z\u00e1vadu, ale kv\u00f4li predpovedi n\u00edzkych tepl\u00f4t na kozmodr\u00f3me. N\u00edzka teplota pri \u0161tarte bola toti\u017e jeden z faktorov, ktor\u00e9 sp\u00f4sobili <a href=\"http:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=852\">hav\u00e1riu raketopl\u00e1nu Challenger<\/a>. Na zasadan\u00ed 28. febru\u00e1ra bolo rozhodnut\u00e9, \u017ee Columbia od\u0161tartuje 1. marca v \u010dase 11:22:02 UT. Po\u010dasie u\u017e vyhovovalo a \u010fal\u0161ie pr\u00edpravy prebiehali hladko. 1. marca v \u010dase 02:20 UT za\u010dali technici plni\u0165 n\u00e1dr\u017e ET pohonn\u00fdmi hmotami.<\/p>\n<h2>Priebeh letu<\/h2>\n<div id=\"attachment_3845\" class=\"wp-caption alignright\" style=\"width: 300px\"><a href=\"http:\/\/www.adhara.sk\/wp-content\/uploads\/2017\/05\/799px-Columbia_launch_March_1_2002.jpg\"><img loading=\"lazy\" decoding=\"async\" class=\"size-medium wp-image-3845\" src=\"http:\/\/www.adhara.sk\/wp-content\/uploads\/2017\/05\/799px-Columbia_launch_March_1_2002-300x225.jpg\" alt=\"\" width=\"300\" height=\"225\" srcset=\"https:\/\/www.adhara.sk\/wp-content\/uploads\/2017\/05\/799px-Columbia_launch_March_1_2002-300x225.jpg 300w, https:\/\/www.adhara.sk\/wp-content\/uploads\/2017\/05\/799px-Columbia_launch_March_1_2002-768x577.jpg 768w, https:\/\/www.adhara.sk\/wp-content\/uploads\/2017\/05\/799px-Columbia_launch_March_1_2002.jpg 799w\" sizes=\"(max-width: 300px) 100vw, 300px\" \/><\/a><p class=\"wp-caption-text\">Raketopl\u00e1n Columbia \u0161tartuje cez oblaky na misiu STS-109<\/p><\/div>\n<h3>\u0160tart<\/h3>\n<p style=\"text-align: justify;\">\u0160tart prebehol bez probl\u00e9mov 1. marca 2002. Columbia sa od rampy odp\u00fatala v \u010dase 11:22:02,080 UT, dve min\u00faty po \u0161tarte sa od nej oddelili \u0161tartovacie motory, ktor\u00e9 prist\u00e1li v Atlantiku, T +510 sek\u00fand po \u0161tarte sa vypli aj hlavn\u00e9 motory SSME a raketopl\u00e1n sa pohyboval po suborbit\u00e1lnej dr\u00e1he. \u0160es\u0165 sek\u00fand po vypojen\u00ed hlavn\u00fdch motorov, e\u0161te pred odhoden\u00edm hlavnej n\u00e1dr\u017ee, v\u0161ak technici z telemetrie zistili, \u017ee prietok chladiaceho m\u00e9dia v prim\u00e1rnom okruhu termoregula\u010dn\u00e9ho syst\u00e9mu prudko klesal. Hoci druh\u00fd okruh pracoval norm\u00e1lne, v minulosti by tak\u00fdto probl\u00e9m viedol k pr\u00edkazu na n\u00e1vrat na Zem. Vedenie letu v\u0161ak dalo s\u00fahlas s podmiene\u010dn\u00fdm pokra\u010dovan\u00edm misie. V \u010dase 12:07:14 UT sa z\u00e1\u017eihom orbit\u00e1lnych motorov OMS Columbia dostala na obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu vo v\u00fd\u0161ke 199 a\u017e 574 km.<\/p>\n<h3 style=\"text-align: justify;\">St\u00edhanie Hubblea<\/h3>\n<p style=\"text-align: justify;\">Okolo 13:20 UT boli otvoren\u00e9 dvere do n\u00e1kladov\u00e9ho priestoru, \u010d\u00edm sa zaistila norm\u00e1lna funkcia radi\u00e1torov umiestnen\u00fdch v dver\u00e1ch. V\u010faka tomuto kroku sa situ\u00e1cia oh\u013eadom prietoku fre\u00f3nu chladiacim okruhom optimalizovala. Nako\u013eko sa chyba mohla op\u00e4\u0165 zjavi\u0165 po uzavret\u00ed dver\u00ed, povolenie na \u010fal\u0161ie pokra\u010dovanie letu ost\u00e1valo st\u00e1le len podmiene\u010dn\u00e9. V \u010dase 15:58:03 UT a 16:44:12 UT Columbia uskuto\u010dnila dva korek\u010dn\u00e9 man\u00e9vre na st\u00edhanie \u010falekoh\u013eadu.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">2. marca prebehla \u010fal\u0161ia korekcia dr\u00e1hy a za\u010dali sa pr\u00edpravy na pl\u00e1novan\u00e9 v\u00fdstupy do otvoren\u00e9ho priestoru. Letov\u00ed \u0161pecialisti tie\u017e overili funk\u010dnos\u0165 manipul\u00e1toru RMS a n\u00e1sledne kamerou umiestnenou na jeho konci skontrolovali n\u00e1klad. V ten ist\u00fd de\u0148 sa uskuto\u010dnilo v Houstone zasadanie, ktor\u00e9 malo zhodnoti\u0165 situ\u00e1ciu s termoregula\u010dn\u00fdm syst\u00e9mom. Rozhodnutie znelo pokra\u010dova\u0165 v lete.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">3. marca po \u010fal\u0161\u00edch dvoch korek\u010dn\u00fdch man\u00e9vroch sa raketopl\u00e1n dostal len 15 km za \u010falekoh\u013ead. Velite\u013e Scott Altman postupne vyrovnal r\u00fdchlos\u0165 stroja s obe\u017enou r\u00fdchlos\u0165ou \u010falekoh\u013eadu. V \u010dase 08:52 UT klesla vzdialenos\u0165 pod 100 metrov a v \u010dase 09:31 UT Currieov\u00e1 \u010falekoh\u013ead zachytila dia\u013ekov\u00fdm manipul\u00e1torom. Dru\u017eicov\u00e9 observat\u00f3rium bolo n\u00e1sledne pripojen\u00e9 k mont\u00e1\u017enemu stolu FSS v n\u00e1kladovom priestore raketopl\u00e1nu.<\/p>\n<h3 style=\"text-align: justify;\">Oprava \u010falekoh\u013eadu<\/h3>\n<p style=\"text-align: justify;\">Prvou pl\u00e1novanou oper\u00e1ciou bolo zvinutie slne\u010dn\u00fdch panelov a ich v\u00fdmena za nov\u00e9. Z tohto d\u00f4vodu bol \u010falekoh\u013ead najprv pripojen\u00fd na palubn\u00e9 zdroje Columbie a potom sa panely nato\u010dili kolmo k pozd\u013a\u017enej ose tubusu, \u010do je najvhodnej\u0161ia orient\u00e1cia pre ich zas\u00favanie. Po skon\u010den\u00ed pr\u00edprav v \u010dase 13:20 UT dalo riadiace stredisko \u010falekoh\u013eadu povel na zas\u00favanie prv\u00e9ho panelu. Panel sa zasunul a\u017e po resetnut\u00ed mikrosp\u00edna\u010da. S men\u0161\u00edmi probl\u00e9mami sa o 14:46 UT skon\u010dilo zas\u00favanie oboch panelov.<\/p>\n<h4>EVA-1<\/h4>\n<p style=\"text-align: justify;\">4. marca sa rozbehla vlastn\u00e1 oprava teleskopu. Grunsfeld a Linnehan v \u010dase 06:37 UT vyst\u00fapili do otvoren\u00e9ho priestoru. Linnehan najprv demontoval panel na pravoboku \u010falekoh\u013eadu, zatia\u013e \u010do Grunsfeld za\u010dal s demont\u00e1\u017eou star\u00e9ho di\u00f3dov\u00e9ho boxu. Potom dvojica astronautov namontovala nov\u00fd box a n\u00e1sledne aj nov\u00fd sol\u00e1rny panel, ktor\u00fd je s\u00edce men\u0161\u00ed, ale v\u00fdkonnej\u0161\u00ed. Po \u00faspe\u0161nom dokon\u010den\u00ed v\u0161etk\u00fdch pl\u00e1novan\u00fdch \u00faloh sa astronauti v \u010dase 13:26 UT vr\u00e1tili do prechodovej komory a v \u010dase 13:30 UT za sebou uzavreli vstupn\u00fd prielez. Prv\u00fd v\u00fdstup trval 7 hod\u00edn a 1 min\u00fatu.<\/p>\n<h4>EVA-2<\/h4>\n<p style=\"text-align: justify;\">Druh\u00fd v\u00fdstup absolvovali nasleduj\u00faci de\u0148 Newman a Massimino. Newman za\u010dal s demont\u00e1\u017eou druh\u00e9ho star\u00e9ho sol\u00e1rneho panelu a Massimino medzit\u00fdm uvo\u013e\u0148oval skrutky pridr\u017eiavaj\u00face panel kryj\u00faci rozvodn\u00fd blok PCU. Po odmontovan\u00ed sol\u00e1rneho panela v \u010dase 07:51 UT bol star\u00fd panel umiesten\u00fd do n\u00e1kladov\u00e9ho priestoru a nahradil ho nov\u00fd panel. Uskuto\u010dnila sa tie\u017e v\u00fdmena di\u00f3dov\u00e9ho bloku podobne ako v predch\u00e1dzaj\u00faci de\u0148. \u010eal\u0161ou \u00falohou dvojice astronautov bola v\u00fdmena gyroskopov RWA-1. Star\u00fd blok demontoval Massimino a Newman zatia\u013e pripravoval nov\u00fd blok gyroskopov na uvo\u013enenie z transportn\u00e9ho nosi\u010da. Po \u00faspe\u0161nom v\u00fdstupe kon\u010diacom v \u010dase 13:56 UT sa obaja astronauti vr\u00e1tili do prechodovej komory. Druh\u00e1 kozmick\u00e1 prech\u00e1dzka trvala 7 hod\u00edn 16 min\u00fat.<\/p>\n<div id=\"attachment_3847\" class=\"wp-caption alignleft\" style=\"width: 300px\"><a href=\"http:\/\/www.adhara.sk\/wp-content\/uploads\/2017\/05\/Hubble_on_the_payload_bay_just_prior_to_being_released_by_the_STS-109_crew.jpg\"><img loading=\"lazy\" decoding=\"async\" class=\"size-medium wp-image-3847\" src=\"http:\/\/www.adhara.sk\/wp-content\/uploads\/2017\/05\/Hubble_on_the_payload_bay_just_prior_to_being_released_by_the_STS-109_crew-300x217.jpg\" alt=\"\" width=\"300\" height=\"217\" srcset=\"https:\/\/www.adhara.sk\/wp-content\/uploads\/2017\/05\/Hubble_on_the_payload_bay_just_prior_to_being_released_by_the_STS-109_crew-300x217.jpg 300w, https:\/\/www.adhara.sk\/wp-content\/uploads\/2017\/05\/Hubble_on_the_payload_bay_just_prior_to_being_released_by_the_STS-109_crew.jpg 447w\" sizes=\"(max-width: 300px) 100vw, 300px\" \/><\/a><p class=\"wp-caption-text\">Poh\u013ead z kab\u00edny pre pos\u00e1dku na \u010falekoh\u013ead umiestnen\u00fd v n\u00e1kladovom priestore Columbie<\/p><\/div>\n<h4>EVA-3<\/h4>\n<p style=\"text-align: justify;\">6. marca prebehol v\u00fdstup, ktor\u00fd bol ozna\u010dovan\u00fd ako najob\u0165a\u017enej\u0161\u00ed, preto\u017ee jeho cie\u013eom bola v\u00fdmena rozvodnej jednotky PCU, ktor\u00e1 nebola na v\u00fdmenu na obe\u017enej dr\u00e1he v\u00f4bec stavan\u00e1. V priebehu pr\u00edprav na v\u00fdstup nastali probl\u00e9my, ke\u010f astronaut John Grunsfeld tesne pred za\u010dat\u00edm v\u00fdstupu zistil, \u017ee z chladenej spodnej bielizne jeho skafandru unik\u00e1 voda. T\u00e1to voda sl\u00fa\u017eila na odvod telesn\u00e9ho tepla astronautov do klimatiza\u010dnej jednotky na chrbte skafandrov. Vedenie letu rozhodlo, \u017ee Grunsfeld si mus\u00ed vzia\u0165 nov\u00fa horn\u00fa polovicu skafandru. To v\u00fdstup oddialilo. Vedenie letu uva\u017eovalo aj o tom, \u017ee zmen\u00ed pl\u00e1n v\u00fdstupu a namiesto zlo\u017eitej oper\u00e1cie v\u00fdmeny rozvodnej jednotky PCU by sa pri tomto v\u00fdstupe nain\u0161talovala kamera ACS, \u010do je jednoduch\u0161ia a \u010dasovo menej n\u00e1ro\u010dn\u00e1 \u00faloha. Napokon sa v\u0161ak zmena pl\u00e1nu neuskuto\u010dnila a po novej starostlivej kontrole skafandrov Grunsfeld a Linnehan v \u010dase 08:27 UT za\u010dali tret\u00ed v\u00fdstup do otvoren\u00e9ho priestoru.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Linnehan najprv odpojil konektory rozvodnej jednotky, \u010do bola zlo\u017eit\u00e1 pr\u00e1ca vzh\u013eadom na to, \u017ee boli umiestnen\u00e9 na mieste so zl\u00fdm pr\u00edstupom. Posledn\u00fdch \u0161es\u0165 k\u00e1blov odpojil Grunsfeld a on tie\u017e vytiahol uvo\u013enen\u00fa PCU z vn\u00fatra observat\u00f3ria. Linnehan umiestnil star\u00fa jednotku na transportn\u00fd nosi\u010d v n\u00e1kladovom priestore a Grunsfeld vybral nov\u00fa jednotku PCU, upevnil ju vn\u00fatri observat\u00f3ria a pripojil k nej potrebn\u00e9 k\u00e1ble. Potom sa pustil do in\u0161tal\u00e1cie poistkov\u00fdch blokov do \u0161tyroch podru\u017en\u00fdch rozvodn\u00fdch skr\u00ed\u0148, ktor\u00e9 chr\u00e1nia jednotliv\u00e9 spotrebi\u010de \u010falekoh\u013eadu. Po skon\u010den\u00ed tejto \u010dinnosti pripojili astronauti k rozvodnej sieti \u010falekoh\u013eadu akumul\u00e1torov\u00e9 bat\u00e9rie a v nadpl\u00e1ne odstr\u00e1nili \u010das\u0165 nepotrebnej tepelnej izol\u00e1cie, ktor\u00e1 chr\u00e1nila elektroniku \u010falekoh\u013eadu pred podchladen\u00edm v priebehu odpojenia PCU. V\u00fdstup sa skon\u010dil v \u010dase 15:16 UT a trval 6 hod\u00edn 48 min\u00fat.<\/p>\n<h4>EVA-4<\/h4>\n<p style=\"text-align: justify;\">7. marca prebehol \u0161tvrt\u00fd v\u00fdstup do kozmu. Absolvovali ho Newman a Masssimino. V\u00fdstup za\u010dal v \u010dase 09:00 UT. Cie\u013eom v\u00fdstupu bolo vymeni\u0165 star\u00fa kameru FOC (Faint Object Camera) za nov\u00fa ACS (Advanced Camera for Surveys). Riadiace stredisko najprv FOC vypojilo a potom astronauti uvo\u013enili z\u00e1mky na spodnej strane observat\u00f3ria a uvo\u013enili k\u00e1ble a skrutky pridr\u017eiavaj\u00face star\u00fa kameru vn\u00fatri pr\u00edstrojov\u00e9ho \u00faseku \u010falekoh\u013eadu. Newman potom star\u00fa kameru vytiahol a spolu s Massiminom premiestnili nov\u00fa kameru na miesto in\u0161tal\u00e1cie. Newman za asistencie Massimina vlo\u017eil ACS dovn\u00fatra a potom ju obaja priskrutkovali a zapojili k\u00e1ble. Po skon\u010den\u00ed pr\u00e1ce s ACS umiestnili star\u00fa FOC do krytu, v ktorom bola na obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu dopraven\u00e1 AVS.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Massimino potom vyniesol k observat\u00f3riu blok elektroniky pre riadenie chladiaceho syst\u00e9mu kamery NICMOS a namontoval ho. Po skon\u010den\u00ed mont\u00e1\u017ee e\u0161te skontroloval uzavretie dvierok, za ktor\u00fdmi bol syst\u00e9m PCU a Newman odstr\u00e1nil zvy\u0161n\u00e9 panely tepelnej izol\u00e1cie. V\u00fdstup sa skon\u010dil v \u010dase 16:30 UT a trval sedem a pol hodiny.<\/p>\n<h4>EVA-5<\/h4>\n<p style=\"text-align: justify;\">Posledn\u00e1, piata vych\u00e1dzka, sa za\u010dala 8. marca v \u010dase 08:46 UT. Z\u00fa\u010dastnili sa jej Grunsfeld a Linnehan. Hlavnou n\u00e1pl\u0148ou v\u00fdstupu bola in\u0161tal\u00e1cia nov\u00e9ho chladiaceho syst\u00e9mu pre pr\u00edstroj NICMOS, ktor\u00fd nefungoval od roku 1999. Nov\u00fd chladiaci syst\u00e9m obsahoval ne\u00f3nov\u00fd chladiaci okruh a jeho s\u00fa\u010das\u0165ou bol aj radi\u00e1tor, ktor\u00fd astronauti na HST namontovali tie\u017e pri tomto v\u00fdstupe. Prv\u00e9 usadenie radi\u00e1toru v\u0161ak nebolo presn\u00e9, preto ho astronauti museli odmontova\u0165, znovu presnej\u0161ie usadi\u0165 a definit\u00edvne priskrutkova\u0165. V\u00fdstup EVA-5 trval 7 hod\u00edn 20 min\u00fat a skon\u010dil v \u010dase 16:06 UT. S\u00fahrnn\u00e1 d\u013a\u017eka v\u0161etk\u00fdch piatich v\u00fdstupov bola 35 hod\u00edn a 55 min\u00fat, \u010do bolo zo v\u0161etk\u00fdch servisn\u00fdch misi\u00ed najviac.<\/p>\n<h3>Vypustenie Hubblea<\/h3>\n<div id=\"attachment_3843\" class=\"wp-caption alignright\" style=\"width: 228px\"><a href=\"http:\/\/www.adhara.sk\/wp-content\/uploads\/2017\/05\/456px-STS-109-HST-s109e5700.jpg\"><img loading=\"lazy\" decoding=\"async\" class=\"size-medium wp-image-3843\" src=\"http:\/\/www.adhara.sk\/wp-content\/uploads\/2017\/05\/456px-STS-109-HST-s109e5700-228x300.jpg\" alt=\"\" width=\"228\" height=\"300\" srcset=\"https:\/\/www.adhara.sk\/wp-content\/uploads\/2017\/05\/456px-STS-109-HST-s109e5700-228x300.jpg 228w, https:\/\/www.adhara.sk\/wp-content\/uploads\/2017\/05\/456px-STS-109-HST-s109e5700.jpg 456w\" sizes=\"(max-width: 228px) 100vw, 228px\" \/><\/a><p class=\"wp-caption-text\">Hubbleov \u010falekoh\u013ead po oprave<\/p><\/div>\n<p style=\"text-align: justify;\">Po\u010das toho ist\u00e9ho d\u0148a Columbia tie\u017e vykonala jeden korek\u010dn\u00fd man\u00e9ver, ktor\u00fd zv\u00fd\u0161il dr\u00e1hu raketopl\u00e1nu a pripojen\u00e9ho \u010falekoh\u013eadu o 5 kilometrov.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">\u010ealekoh\u013ead bol uvo\u013enen\u00fd 9. marca po posledn\u00fdch previerkach a \u00faplnom dobit\u00ed jeho akumul\u00e1torov\u00fdch bat\u00e9ri\u00ed. Massimino uchopil \u010falekoh\u013ead dia\u013ekov\u00fdm manipul\u00e1torom a po odpojen\u00ed v\u0161etk\u00fdch spojov medzi n\u00edm a raketopl\u00e1nom ho zdvihol nad n\u00e1kladov\u00fd priestor. Min\u00fatu po jeho vypusten\u00ed urobili piloti Columbie man\u00e9ver, ktor\u00fdm sa raketopl\u00e1n od \u010falekoh\u013eadu vzdialil. Nasleduj\u00facich 7 rokov sa k Hubbleovmu \u010falekoh\u013eadu nepribl\u00ed\u017eil nijak\u00fd raketopl\u00e1n.<\/p>\n<h3>Prist\u00e1tie<\/h3>\n<p style=\"text-align: justify;\">Columbia obiehala Zem po samostatnej dr\u00e1he e\u0161te 10. marca a 11. marca, kedy sa tie\u017e uskuto\u010dnil rozhovor pos\u00e1dky raketopl\u00e1nu s pos\u00e1dkou <a href=\"https:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=8697\">Medzin\u00e1rodnej vesm\u00edrnej stanice<\/a> uskuto\u010dnen\u00fd cez dru\u017eicu syst\u00e9mu TDRS. 11. marca sa rozbehli pr\u00edpravy na prist\u00e1tie a previerky v\u0161etk\u00fdch syst\u00e9mov. Vlastn\u00e9 pr\u00edpravy na prist\u00e1tie za\u010dali 12. marca v \u010dase 03:00 UT o\u017eiven\u00edm potrebn\u00fdch \u010dast\u00ed po\u010d\u00edta\u010dov a naviga\u010dn\u00fdch zariaden\u00ed. V \u010dase 05:54 UT dalo riadiace stredisko s\u00fahlas s prist\u00e1t\u00edm na Floride. N\u00e1kladov\u00fd priestor raketopl\u00e1nu sa uzavrel, piloti preto\u010dili raketopl\u00e1n do polohy pre brzdiaci man\u00e9ver a v \u010dase 08:22:39 UT sa za\u010dal vlastn\u00fd man\u00e9ver trvaj\u00faci 244 sek\u00fand.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Columbia vst\u00fapila do atmosf\u00e9ry v \u010dase 09:01 UT nad Tich\u00fdm oce\u00e1nom. V \u010dase 09:31:53 UT dosadla hlavn\u00fdm podvozkom na dr\u00e1hu 33 a v \u010dase 09:33:11 UT sa zastavila.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Po ukon\u010den\u00ed misie trvalo e\u0161te nieko\u013eko dn\u00ed, k\u00fdm sa pozorovania HST obnovili, preto\u017ee najprv bolo potrebn\u00e9 vyladi\u0165 v\u0161etky syst\u00e9my \u010falekoh\u013eadu, aby ich funkcia bola optim\u00e1lna. Prv\u00e9 sk\u00fa\u0161obn\u00e9 pozorovania novou kamerou ACS s vedeck\u00fdmi cie\u013emi prebehli 2. apr\u00edla 2002.<\/p>\n<h2>Zdroje<\/h2>\n<ul>\n<li><a href=\"http:\/\/mek.kosmo.cz\/pil_lety\/usa\/sts\/sts-109\/lk.htm\" target=\"_blank\" rel=\"noopener noreferrer\">STS-109 v L+K: Znovu v slu\u017eb\u00e1ch astron\u00f3mov (po \u010desky)<\/a><\/li>\n<li><a href=\"http:\/\/mek.kosmo.cz\/pil_lety\/usa\/sts\/sts-109\/index.htm\" target=\"_blank\" rel=\"noopener noreferrer\">STS-109 Co\/F-27 v MEK (po \u010desky)<\/a><\/li>\n<\/ul>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Prv\u00fdkr\u00e1t publikovan\u00e9 na slovenskej Wikip\u00e9dii. Autor: Jana Plauchov\u00e1 ako Eryn Blaireov\u00e1. Spoluautori: Vegetator (oprava preklepov, formul\u00e1cia), Lalina (rozp\u00edsanie mena) Text je dostupn\u00fd pod Creative Commons Attribution-ShareAlike License 3.0 a GFDL. STS-109 alebo HST SM-3B bola misia americk\u00e9ho raketopl\u00e1nu Columbia, servisn\u00e1 misia raketopl\u00e1nu k Hubbleovmu vesm\u00edrnemu \u010falekoh\u013eadu (HST). Bola to z\u00e1rove\u0148 posledn\u00e1 misia Columbie, pri ktorej<span class=\"more-excerpt\"><a class=\"more-excerpt-link\" href=\"https:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=3848\"> (pokra&#269;ova&#357; v &#269;&iacute;tan&iacute;&#8230;)  <\/a><\/span><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"parent":677,"menu_order":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","template":"","meta":{"footnotes":""},"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/3848"}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=3848"}],"version-history":[{"count":7,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/3848\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":8941,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/3848\/revisions\/8941"}],"up":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/677"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=3848"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}