$\"Raketopl\u00e1n$ <\/a>

Raketopl\u00e1n Columbia pripraven\u00fd na prv\u00fd \u0161tart (STS-1)<\/p><\/div>\n

Space Shuttle<\/strong> bol kozmick\u00fd program NASA pilotovan\u00fdch raketopl\u00e1nov Space Shuttle. Trval od roku 1972, kedy bol zah\u00e1jen\u00fd, do roku 2011.<\/p>\n

Z technologick\u00e9ho h\u013eadiska bol tento program \u00faplne odli\u0161n\u00fd od v\u0161etk\u00fdch predch\u00e1dzaj\u00facich americk\u00fdch pilotovan\u00fdch kozmick\u00fdch programov (Mercury, Gemini, Apollo). Zatia\u013e\u010do kozmick\u00e9 lode<\/a> v t\u00fdchto programoch mohli letie\u0165 do vesm\u00edru<\/a> len raz a vyn\u00e1\u0161ali ich nosn\u00e9 rakety, space shuttle bol s\u010dasti znovupou\u017eite\u013en\u00fd a pri pravidelnej \u00fadr\u017ebe a moderniz\u00e1cii mal by\u0165 schopn\u00fd absolvova\u0165 a\u017e 50 letov. Z\u00e1rove\u0148 je jedinou kozmickou lo\u010fou schopnou vyn\u00e1\u0161a\u0165 pos\u00e1dku aj objemn\u00fd n\u00e1klad do vesm\u00edru s\u00fa\u010dasne. P\u00f4vodn\u00e9 pl\u00e1ny po\u010d\u00edtali so znovupou\u017eite\u013enos\u0165ou cel\u00e9ho stroja, ale n\u00e1klady na v\u00fdvoj tak\u00e9hoto kozmick\u00e9ho dopravn\u00e9ho prostriedku by boli prive\u013ek\u00e9. Projekt sa v \u00favodnej f\u00e1ze nieko\u013ekokr\u00e1t menil a kone\u010dn\u00e1 realiz\u00e1cia sa dost\u00e1vala do sklzu najm\u00e4 pre rozpo\u010dtov\u00e9 probl\u00e9my.<\/p>\n

Program Space Shuttle bol tie\u017e najdlh\u0161ie trvaj\u00facim americk\u00fdm kozmick\u00fdm programom a programom s najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm mno\u017estvom letov. Do jeho ukon\u010denia v j\u00fali 2011 sa uskuto\u010dnilo 135 letov. Dva lety skon\u010dili hav\u00e1riou, pri ktorej zahynuli v oboch pr\u00edpadoch sedem\u010dlenn\u00e9 pos\u00e1dky strojov. Napriek tomu program Space Shuttle pretrval a jeho posledn\u00fdm ve\u013ek\u00fdm cie\u013eom bolo dobudovanie Medzin\u00e1rodnej vesm\u00edrnej stanice<\/a>.<\/p>\n

V\u00fdvoj predst\u00e1v<\/h2>\n
$\"285px-Shuttle_Patch.svg\"$ <\/a>Problematika viacn\u00e1sobne pou\u017eite\u013en\u00e9ho kozmick\u00e9ho prostriedku bola na za\u010diatku hist\u00f3rie pilotovan\u00fdch letov preberan\u00e1 len okrajovo. Brzdenie v atmosf\u00e9re<\/a> po n\u00e1vrate z kozmu, ktor\u00e9 by pon\u00fakalo v\u00e4\u010d\u0161ie mo\u017enosti man\u00e9vrovania, boli spo\u010diatku h\u013eadan\u00e9 kv\u00f4li nutnosti zlep\u0161i\u0165 schopnos\u0165 telesa prist\u00e1\u0165 vo zvolenej oblasti. Prv\u00fdm projektom kozmick\u00e9ho klz\u00e1ku bol X-20 zn\u00e1my aj ako Dyna-Solar firmy Boeing. Na jeho realiz\u00e1ciu sa vynalo\u017eili zna\u010dn\u00e9 n\u00e1klady, ale v roku 1963 bol projekt zru\u0161en\u00fd v prospech vojenskej dru\u017eicovej stanice MOL (nesk\u00f4r tie\u017e zru\u0161enej). Tieto v\u00fdskumy v\u0161ak boli pr\u00ednosn\u00e9 pre \u010fal\u0161ie n\u00e1vrhy okr\u00eddlen\u00fdch kozmick\u00fdch lod\u00ed.<\/p>\n
Projekt Space Shuttle nasledoval po programe Apollo<\/a>, ktor\u00e9 vyvrcholen\u00edm sa stali prist\u00e1tia americk\u00fdch pos\u00e1dok na Mesiaci. Po tomto \u00faspechu predniesla na prejedn\u00e1van\u00ed bud\u00facej koncepcie americkej kozmonautiky \u0161peci\u00e1lna komisia STG (Space Task Group) n\u00e1vrh cesty \u010dloveka na Mars. \u010eal\u0161ie n\u00e1vrhy zah\u0155\u0148ali pl\u00e1ny na stanicu na zemskej orbite, trvale ob\u00fdvate\u013en\u00fa mesa\u010dn\u00fa z\u00e1klad\u0148u a viacn\u00e1sobne pou\u017eite\u013en\u00fd kozmick\u00fd dopravn\u00fd prostriedok. Hlavn\u00fdm probl\u00e9mom realiz\u00e1cie t\u00fdchto n\u00e1vrhov v\u0161ak boli financie. V roku 1971 dostala NASA od svojho zalo\u017eenia po prv\u00fdkr\u00e1t zn\u00ed\u017een\u00fd rozpo\u010det. To znamenalo, \u017ee musela nielen zamietnu\u0165 \u00favahy o ceste na Mars a \u010fal\u0161\u00edch ve\u013ekolep\u00fdch n\u00e1vrhoch, ale zastaven\u00fd bol aj program Apollo. Jedin\u00fdm n\u00e1vrhom, v ktorom NASA \u010falej pokra\u010dovala, sa stal v\u00fdvoj viacn\u00e1sobne pou\u017eite\u013en\u00e9ho kozmick\u00e9ho dopravn\u00e9ho prostriedku. Pod\u013ea slov prezidenta Nixona by sa mal n\u00e1js\u0165 lacnej\u0161\u00ed a menej n\u00e1ro\u010dn\u00fd sp\u00f4sob dopravy telies do kozmu, ne\u017e ak\u00fdm boli nosn\u00e9 rakety. Projekt v\u00fdvoja raketopl\u00e1nu dostal ve\u013ek\u00fa podporu aj zo stany arm\u00e1dy, ktor\u00e1 chcela dopravu v\u00e4\u010d\u0161iny bud\u00facich dru\u017e\u00edc do kozmu previes\u0165 na raketopl\u00e1ny. V\u00fdvojov\u00fd program bol schv\u00e1len\u00fd v roku 1972.<\/p>\n
Projekt bol v\u0161ak od samotn\u00e9ho za\u010diatku poznamenan\u00fd nedostatkom financi\u00ed. Prv\u00e9 predstavy po\u010d\u00edtali a\u017e so 150 \u0161tartmi ro\u010dne. V roku 1975 sa po\u010d\u00edtalo priemerne so 60 letmi za rok (pl\u00e1n bol 725 letov za 12 rokov), v roku 1980 u\u017e len zhruba so 40 \u0161tartmi za rok (487 letov v priebehu 12 rokov) a v roku 1982, ke\u010f u\u017e mali raketopl\u00e1ny prv\u00e9 sk\u00fa\u0161obn\u00e9 lety za sebou, s 23 \u0161tartmi za rok (278 letov za 12 rokov). V skuto\u010dnosti prebehlo po\u010das 30-ro\u010dnej hist\u00f3rie programu iba 135 \u0161tartov, \u010do je priemerne 4,5 \u0161tartu za rok.<\/p>\n
$\"Koncepty$ <\/a>
Koncepty raketopl\u00e1nu<\/p><\/div>\n
Spo\u010diatku existovali dve mo\u017enosti, ako by mal viacn\u00e1sobne vyu\u017eite\u013en\u00fd kozmick\u00fd dopravn\u00fd prostriedok vyzera\u0165. Prv\u00e1 bola dvojstup\u0148ov\u00fd stroj skladaj\u00faci sa z dvoch samostatn\u00fdch okr\u00eddlen\u00fdch kozmick\u00fdch lod\u00ed. Druh\u00fd variant predstavoval len jedno okr\u00eddlen\u00e9 teleso, ktor\u00e9 by nieslo dve odhadzovacie n\u00e1dr\u017ee na kvapaln\u00fd vod\u00edk a kysl\u00edk. V j\u00fani 1970 vyp\u00edsalo vedenie NASA s\u00fa\u0165a\u017e na spracovanie predbe\u017en\u00e9ho projektu raketopl\u00e1nu. V\u00fdvoj dvojstup\u0148ovej varianty raketopl\u00e1nu sa v\u0161ak uk\u00e1zal by\u0165 ne\u00fanosne drah\u00fdm. NASA preto zostala pri n\u00e1vrhu jeden a polstup\u0148ov\u00e9ho variantu raketopl\u00e1nu, \u010do znamen\u00e1 variantu, v ktorom prv\u00fd a druh\u00fd raketov\u00fd stupe\u0148 pracuj\u00fa s\u00fa\u010dasne, ale druh\u00fd omnoho dlh\u0161ie ako prv\u00fd. Tento n\u00e1vrh podrobne rozpracov\u00e1vali firmy Grumman a Boeing. N\u00e1vrh firmy Grumann v\u0161ak po\u010d\u00edtal s t\u00fdm, \u017ee odhadzovacia n\u00e1dr\u017e nes\u00faca kvapaln\u00fd vod\u00edk a kysl\u00edk sa pri ka\u017edom lete zni\u010d\u00ed. Cel\u00fd stroj tak u\u017e nemohol by\u0165 viacn\u00e1sobne pou\u017eite\u013en\u00fd. Nako\u013eko v\u0161ak n\u00e1klady na v\u00fdvoj tak\u00e9hoto typu stroja boli men\u0161ie, ne\u017e ne\u00fanosne ve\u013ek\u00e9 n\u00e1klady na v\u00fdvoj kozmickej lode, ktor\u00e1 by mohla zopakova\u0165 let cel\u00e1, NASA prist\u00fapila na prv\u00fa mo\u017enos\u0165. To s\u00edce zmen\u0161ilo n\u00e1klady na v\u00fdvoj, ale vzr\u00e1stli n\u00e1klady na prev\u00e1dzku takejto kozmickej lode.<\/p>\n
Vo fin\u00e1lnom n\u00e1vrhu sa space shuttle napokon skladal zo \u0161tyroch hlavn\u00fdch \u010dast\u00ed: z dru\u017eicov\u00e9ho stup\u0148a<\/a> (orbitera), ktor\u00fd bol jeho najzlo\u017eitej\u0161ou s\u00fa\u010das\u0165ou – niesol kr\u00eddla, kab\u00ednu pre pos\u00e1dku, ako aj v\u0161etok n\u00e1klad, z odhadzovacej n\u00e1dr\u017ee ET (najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed kon\u0161truk\u010dn\u00fd prvok), z ktorej sa do dru\u017eicov\u00e9ho stup\u0148a po\u010das \u0161tartu priv\u00e1dza palivo (kvapaln\u00fd vod\u00edk a kysl\u00edk) a z dvojice \u0161tartovac\u00edch motorov SRB. Zatia\u013e\u010do orbiter a motory SRB boli znovupou\u017eite\u013en\u00e9, preto\u017ee dok\u00e1zali po splnen\u00ed svojho \u00fa\u010delu prist\u00e1\u0165 na Zemi (orbiter k\u013azav\u00fdm letom podobn\u00fdm prist\u00e1vaniu lietadla;, SRB na pad\u00e1koch), n\u00e1dr\u017e ET sa nedala znova pou\u017ei\u0165 a pri ka\u017edom lete zanikla zhoren\u00edm v atmosf\u00e9re. Orbiter bol pri n\u00e1vrate z kozmu chr\u00e1nen\u00fd origin\u00e1lnym tepeln\u00fdm \u0161t\u00edtom, ktor\u00fd pozost\u00e1va z obrovsk\u00e9ho mno\u017estva navz\u00e1jom ve\u013emi tesne priliehaj\u00facich \u017eiaruvzdorn\u00fdch dla\u017ed\u00edc. Podobne ako po\u010det \u0161tartov postupne klesali aj predstavy o po\u010dte pou\u017eit\u00ed ka\u017ed\u00e9ho orbitera. P\u00f4vodn\u00e9 pl\u00e1ny hovorili a\u017e o 500 letoch ka\u017ed\u00e9ho dru\u017eicov\u00e9ho stup\u0148a, nesk\u00f4r, po spresnen\u00ed technick\u00fdch podmienok, poklesli na sto letov. Skuto\u010dnos\u0165 bola tak\u00e1, \u017ee najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed po\u010det letov, ktor\u00e9 kedy jeden orbiter absolvoval, bol 39.<\/p>\n
Dod\u00e1vatelia<\/h2>\n
26. j\u00fala 1972 NASA ozn\u00e1mila, \u017ee hlavn\u00fdm dod\u00e1vate\u013eom raketopl\u00e1nu a v\u00fdrobcom jeho dru\u017eicov\u00e9ho stup\u0148a bude firma North American Avation (dnes North American Rockwell). Prvotn\u00fd kontrakt po\u010d\u00edtal s v\u00fdrobou piatich letuschopn\u00fdch exempl\u00e1rov orbitera. Prv\u00e1 misia sa mala uskuto\u010dni\u0165 v roku 1978, dva roky po dokon\u010den\u00ed prv\u00e9ho prototypu. North American Avation bola prostredn\u00edctvom svojej pobo\u010dky Rocketdyne aj dod\u00e1vate\u013eom hlavn\u00fdch motorov raketopl\u00e1nu. Zmluvy na v\u00fdrobu \u010fal\u0161\u00edch \u010dast\u00ed, u ktor\u00fdch sa nepredpokladal tak\u00fd zd\u013ahav\u00fd v\u00fdvoj, NASA uzavrela a\u017e nesk\u00f4r. V\u00fdrobu odhadzovacej n\u00e1dr\u017ee s palivom ozna\u010denej ako External Tank (ET) dostala firma Martin Marietta (dnes Lockheed Martin) a pomocn\u00e9 \u0161tartovacie motory vyrobila Morton Thiokol (dnes Alliant Systems). Detaily prvej koncepcie boli dokon\u010den\u00e9 v okt\u00f3bri 1972. Pr\u00e1ce na niektor\u00fdch komponentoch dostali subdod\u00e1vatelia, napr\u00edklad syst\u00e9m orbit\u00e1lnych motorov Orbital Maneuvering System (OMS) dodal McDonnel Douglas.<\/p>\n
Po\u017eiadavka na viacn\u00e1sobn\u00e9 pou\u017eitie stroja je v programe Space Shuttle k\u013e\u00fa\u010dov\u00e1. Prv\u00e9 \u0161t\u00fadie podcenili jej n\u00e1ro\u010dnos\u0165. Raketopl\u00e1n musel ma\u0165 dlhodobo zaru\u010den\u00fa mechanick\u00fa a tepeln\u00fa odolnos\u0165 po\u010das nam\u00e1hania pri \u0161tarte a prist\u00e1t\u00ed. Projekt sa st\u00e1val finan\u010dne ve\u013emi n\u00e1ro\u010dn\u00fdm. nedarilo sa dr\u017ea\u0165 jeho v\u00fdvojov\u00fd harmonogram ani rozpo\u010det.<\/p>\n
Sk\u00fa\u0161obn\u00e9 prototypy<\/h2>\n
$\"Pathfinder$ <\/a>
Pathfinder pri sk\u00fa\u0161kach<\/p><\/div>\n
17. septembra 1976 prebehlo sl\u00e1vnostn\u00e9 predstavenie prv\u00e9ho dru\u017eicov\u00e9ho stup\u0148a raketopl\u00e1nu (orbitera) a z\u00e1rove\u0148 jeho odovzdanie NASA. Mal v\u00fdrobn\u00e9 \u010d\u00edslo OV-101 a dokon\u010dili ho v Downey (Kalifornia). P\u00f4vodne mal by\u0165 pomenovan\u00fd Constitution (\u00dastava), ale na z\u00e1klade celon\u00e1rodnej listovej kampane bol na n\u00e1tlak fan\u00fa\u0161ikov telev\u00edzneho seri\u00e1lu Star Trek nakoniec pomenovan\u00fd Enterprise. Enterprise v\u0161ak e\u0161te nebol ur\u010den\u00fd na vesm\u00edrne lety, hoci nesk\u00f4r sa uva\u017eovalo o jeho prestavbe na letuschopn\u00fd exempl\u00e1r (ktor\u00e1 sa ale nikdy neuskuto\u010dnila). K tomu mu ch\u00fdbali niektor\u00e9 d\u00f4le\u017eit\u00e9 prvky, napr\u00edklad motory SSME. Sl\u00fa\u017eil len na atmosf\u00e9rick\u00e9 sk\u00fa\u0161ky prist\u00e1vania, ktor\u00e9 prebiehali tak, \u017ee ho \u0161peci\u00e1lne upraven\u00e9 lietadlo Shuttle Carrier Aircraft (STA) vynieslo do v\u00fd\u0161ky okolo 10 km a potom s\u00e1m k\u013azav\u00fdm letom prist\u00e1val. Spo\u010diatku, pri sledovan\u00ed z\u00e1kladn\u00fdch aerodynamick\u00fdch vlastnost\u00ed, bol raketopl\u00e1n po\u010das cel\u00e9ho letu pripevnen\u00fd k lietadlu, niekedy e\u0161te s aerodynamick\u00fdm n\u00e1stavcom na motorovej sekcii. Nesk\u00f4r sa k testovac\u00edm letom na chrbte lietadla pridala pos\u00e1dka raketopl\u00e1nu.<\/p>\n
Samostatn\u00e9 sk\u00fa\u0161obn\u00e9 lety niesli ozna\u010denie Aproach and Landing Tests (ALT) a z\u00fa\u010dastnili sa ich dve dvoj\u010dlenn\u00e9 pos\u00e1dky. Pr\u00edprava pos\u00e1dok na let prebiehala v \u0161peci\u00e1lne upravenom lietadle Shuttle Training Aircraft (STA), v ktorom bolo miesto druh\u00e9ho (\u013eav\u00e9ho) pilota nahraden\u00e9 rovnak\u00fdm riaden\u00edm, ak\u00e9 je v raketopl\u00e1ne. Prv\u00fd samostatn\u00fd let, pri ktorom STA uvo\u013enil Enterprise na samostatn\u00fd let, sa uskuto\u010dnil 12. augusta 1977. Samostatn\u00e9 lety raketopl\u00e1nu prebiehali s aerodynamick\u00fdm n\u00e1stavcom, ale aj bez neho. Prebiehali tie\u017e sk\u00fa\u0161ky transportu raketopl\u00e1nu na chrbte STA na ve\u013ek\u00e9 vzdialenosti. Sk\u00fa\u0161obn\u00e9 lety s Enterprise skon\u010dili v roku 1977. Hoci tieto testy uk\u00e1zali, \u017ee raketopl\u00e1ny s\u00fa schopn\u00e9 lieta\u0165 v zemskej atmosf\u00e9re a prist\u00e1va\u0165, objavili sa nov\u00e9 probl\u00e9my a cel\u00fd projekt sa dost\u00e1val do \u010dasov\u00e9ho sklzu. Kongres USA zamietol finan\u010dn\u00e9 prostriedky na stavbu piateho raketopl\u00e1nu \u2013 ich flotila sa preto skladala len zo \u0161tyroch strojov. Hoci vedenie NASA zn\u00ed\u017een\u00e9 finan\u010dn\u00e9 prostriedky st\u00e1le ve\u013emi kritizovalo, napokon NASA musela vy\u0161krtn\u00fa\u0165 zo zoznamu realizovan\u00fdch pl\u00e1nov aj \u010fal\u0161ie polo\u017eky, napr\u00edklad stavbu bezpe\u010dnostn\u00fdch bari\u00e9r pozd\u013a\u017e prist\u00e1vac\u00edch dr\u00e1h.<\/p>\n
V roku 1977 bola v Marshall Space Flight Center postaven\u00e1 maketa raketopl\u00e1nu. Tento exempl\u00e1r nebol schopn\u00fd ani atmosf\u00e9rick\u00fdch letov – pou\u017e\u00edval sa len na testovanie pozemn\u00fdch zariaden\u00ed a pr\u00edpravu person\u00e1lu na pr\u00e1ce so skuto\u010dn\u00fdmi raketopl\u00e1nmi. Maketa raketopl\u00e1nu dostala nesk\u00f4r pomenovanie Pathfinder a v s\u00fa\u010dasnosti je vystaven\u00e1 v United States Space & Rocket Center.<\/p>\n
Pr\u00edpravn\u00e9 pr\u00e1ce pre prv\u00fd \u0161tart<\/h2>\n
$\"Columbia$ <\/a>
Columbia kr\u00e1tko po zlo\u017een\u00ed z lietadla Boeing 747 (STA) 24. marca 1979, kedy prv\u00fdkr\u00e1t dorazila na Kennedyho vesm\u00edrne stredisko<\/p><\/div>\n
V roku 1978 sa na let za\u010dala pripravova\u0165 prv\u00e1 dvoj\u010dlenn\u00e1 pos\u00e1dka, ktor\u00fa tvorili piloti John Young a Robert Crippen. Prv\u00fd opera\u010dn\u00fd raketopl\u00e1n s menom Columbia<\/a> dostala NASA a\u017e v marci 1979, \u010do v\u0161ak bol u\u017e prv\u00fd term\u00edn (hoci v tej dobe d\u00e1vno neaktu\u00e1lny) predpokladan\u00e9ho \u0161tartu. Pri sk\u00fa\u0161obnom lete lietadla STA s Columbiou na chrbte v\u0161ak niektor\u00e9 z dla\u017ed\u00edc jej tepelnej ochrany opadli a po\u0161kodili nieko\u013eko in\u00fdch dla\u017ed\u00edc. Stroj sa n\u00e1sledne musel d\u00e1va\u0165 do poriadku a tak sa na Kennedyho vesm\u00edrne stredisko vyd\u00e1val s dvojt\u00fd\u017ed\u0148ov\u00fdm oneskoren\u00edm. Dorazil tam 24. marca, no vtedy e\u0161te ani z\u010faleka nebol v letuschopnom stave. Ch\u00fdbali mu e\u0161te hlavn\u00e9 motory, pomocn\u00e9 gener\u00e1tory hydrauliky, palivov\u00e9 \u010dl\u00e1nky, riadiace po\u010d\u00edta\u010de, tepeln\u00e1 izol\u00e1cia motorov a 7800 do\u0161ti\u010diek tepelnej ochrany (in\u00fd zdroj uv\u00e1dza a\u017e 30 000). Columbia bola pritom prv\u00fd stroj, ktor\u00fd mal by\u0165 vybaven\u00fd motormi SSME a kompletnou tepelnou ochranou. Prv\u00fd d\u00e1tum \u0161tartu bol stanoven\u00fd na 31. marec 1980. V auguste 1979 dostala Columbia motory SSME, s ktor\u00fdmi boli dlho zna\u010dn\u00e9 technick\u00e9 probl\u00e9my. Prvou kompletnou a letuschopnou \u010das\u0165ou raketopl\u00e1nu boli motory SRB \u2013 dvojica raketov\u00fdch motorov na tuh\u00e9 pohonn\u00e9 hmoty, ktor\u00e9 sa z boku prip\u00e1jaj\u00fa k n\u00e1dr\u017ei ET. Ich posledn\u00fd test, po ktorom boli vyhl\u00e1sen\u00e9 za letuschopn\u00e9, prebehol 17. septembra 1979.<\/p>\n
Probl\u00e9my s tepeln\u00fdm \u0161t\u00edtom<\/h2>\n
V snahe u\u0161etri\u0165 finan\u010dn\u00e9 prostriedky firma Rockwell najala na lepenie do\u0161ti\u010diek tepelnej ochrany vysoko\u0161kolsk\u00fdch \u0161tudentov, ktor\u00ed v\u0161ak pr\u00e1cu vykonali nespo\u013eahlivo. Niektor\u00e9 do\u0161ti\u010dky sa museli strhn\u00fa\u0165 a znova prilepi\u0165. Nasleduj\u00faceho roku sa krit\u00e9ri\u00e1 na dynamick\u00fa pevnos\u0165 tepeln\u00e9ho \u0161t\u00edtu zv\u00fd\u0161ili a tak bolo treba vymeni\u0165 \u010fal\u0161\u00edch 3400 do\u0161ti\u010diek. Medzi nimi i tak\u00e9, ktor\u00e9 u\u017e raz boli menen\u00e9. Rekon\u0161trukcia tepeln\u00e9ho \u0161t\u00edtu si napokon vy\u017eiadala cel\u00fd rok a skon\u010dila sa a\u017e 16. novembra 1980. A\u017e potom, 24. novembra, sa Columbia mohla presun\u00fa\u0165 do mont\u00e1\u017enej haly Vehicle Assembly Building (VAB), v ktorej bola pripojen\u00e1 k n\u00e1dr\u017ei ET. K ET sa zase z oboch str\u00e1n symetricky prip\u00e1jaj\u00fa motory SRB a cel\u00fd tento komplex bol zostaven\u00fd na mobilnom vyp\u00fa\u0161\u0165acom zariaden\u00ed Mobile Launcher platform (MLP). 29. decembra sa MPL aj so svoj\u00edm n\u00e1kladom vydal na sedemhodinov\u00fa cestu na \u0161tartovac\u00ed komplex 39-A, kde boli zah\u00e1jen\u00e9 z\u00e1vere\u010dn\u00e9 sk\u00fa\u0161ky.<\/p>\n
U\u017e pred prv\u00fdm \u0161tartom sa vyskytli obavy vypl\u00fdvaj\u00face z krehkosti dla\u017ed\u00edc, ktor\u00e9 by mohli by\u0165 po\u0161koden\u00e9 padaj\u00facimi kusmi materi\u00e1lu (najm\u00e4 \u013eadu) pri \u0161tarte. Objavil sa dokonca n\u00e1vrh in\u0161pekcie tepeln\u00e9ho \u0161t\u00edtu pri prvom lete, ale n\u00e1vrh bol napokon zru\u0161en\u00fd s t\u00fdm, \u017ee dla\u017edice zodpovedaj\u00fa krit\u00e9ri\u00e1m. Napokon, hoci z prv\u00e9ho a 26 \u010fal\u0161\u00edch letov sa Columbia bezpe\u010dne vr\u00e1tila, sa obavy uk\u00e1zali by\u0165 opodstatnen\u00e9. Pri misii STS-107<\/a> v roku 2003 toti\u017e dla\u017edice chr\u00e1niace \u013eav\u00e9 kr\u00eddlo Columbie po\u0161kodil po\u010das \u0161tartu kus izola\u010dnej peny odpadnutej z n\u00e1dr\u017ee ET. Po\u0161kodenie bolo tak\u00e9 z\u00e1va\u017en\u00e9, \u017ee Columbia sa pri n\u00e1vrate do atmosf\u00e9ry rozpadla a cel\u00e1 jej sedem\u010dlenn\u00e1 pos\u00e1dka zahynula.<\/p>\n
Prv\u00e9 lety<\/h2>\n
$\"Vzlet$ <\/a>
Vzlet raketopl\u00e1nu Columbia na prv\u00fa exped\u00edciu STS-1<\/p><\/div>\n
Prv\u00e1 misia v programe Space Shuttle<\/a> mala ozna\u010denie STS-1. Predch\u00e1dzalo jej viac ako \u0161tvord\u0148ov\u00e9 odpo\u010d\u00edtavanie, pri\u010dom pl\u00e1novan\u00fd d\u00e1tum \u0161tartu bol 10. apr\u00edl 1981. Pre poruchu na jednom z riadiacich po\u010d\u00edta\u010dov sa musel \u0161tart odlo\u017ei\u0165 o dva dni. Columbia tak vzlietla na svoju prv\u00fa misiu 12. apr\u00edla 1981, \u010do bolo z\u00e1rove\u0148 20. v\u00fdro\u010die \u0161tartu prv\u00e9ho \u010dloveka do vesm\u00edru. Misia STS-1 trvala dva dni a prebehla bez v\u00e4\u010d\u0161\u00edch komplik\u00e1ci\u00ed. Bol to prv\u00fd pilotovan\u00fd americk\u00fd let od roku 1975, kedy sa skon\u010dil program Apollo.<\/p>\n
Po bezprobl\u00e9movom prist\u00e1t\u00ed Columbie na Edwardsovej leteckej z\u00e1kladni sa asi o pol roka vydala Columbia do vesm\u00edru znova<\/a>. Jej pos\u00e1dku tvoril velite\u013e Joseph Henry Engle a pilot Richard Harrison Truly. Hoci let mal pod\u013ea pl\u00e1nu trva\u0165 5 dn\u00ed, napokon sa musel rap\u00eddne skr\u00e1ti\u0165 na dva dni a \u0161es\u0165 hod\u00edn, a bol dokonca o sedem min\u00fat krat\u0161\u00ed ako prv\u00fd testovac\u00ed let. D\u00f4vodom bol v\u00fdpadok jednej z dvoch palubn\u00fdch bat\u00e9ri\u00ed. Nasledovali \u010fal\u0161ie testovacie lety STS-3 a STS-4, st\u00e1le s dvoj\u010dlennou pos\u00e1dkou. A\u017e piata misia, STS-5 sa dala pova\u017eova\u0165 za prv\u00fd opera\u010dn\u00fd let, preto\u017ee po\u010das nej boli z n\u00e1kladov\u00e9ho priestoru Columbie po prv\u00fdkr\u00e1t vypusten\u00e9 dve dru\u017eice. Pos\u00e1dka raketopl\u00e1nu sa z\u00e1rove\u0148 roz\u0161\u00edrila na \u0161tyri osoby.<\/p>\n
$\"Poh\u013ead$ <\/a>
Poh\u013ead zo zadn\u00fdch okienok raketopl\u00e1nu na laborat\u00f3rium Spacelab po\u010das jeho prv\u00e9ho letu, STS-9<\/p><\/div>\n
\u0160iesty let raketopl\u00e1nu do vesm\u00edru u\u017e neabsolvovala Columbia, ale \u010fal\u0161\u00ed exempl\u00e1r orbitera Challenger, ktor\u00fd bol odovzdan\u00fd NASA 30. j\u00fana 1982. Challenger bol p\u00f4vodne skon\u0161truovan\u00fd len ako testovac\u00ed stroj, \u010domu zodpoved\u00e1 aj jeho ozna\u010denie STA-099, ale NASA ho prestavala na plnohodnotn\u00fd raketopl\u00e1n. Challenger mal oproti Columbii mal\u00e9 kon\u0161truk\u010dn\u00e9 rozdiely, v\u010faka \u010domu bola jeho pr\u00e1zdna hmotnos\u0165 o 1128 kg men\u0161ia. Na svoj prv\u00fd let od\u0161tartoval 4. apr\u00edla 1983. Challenger vypustil do vesm\u00edru prv\u00fa dru\u017eicu zo s\u00e9rie Tracking and Data Relay Satellite (TDRS), ktor\u00e9 u\u013eah\u010dovali komunik\u00e1ciu raketopl\u00e1nov so Zemou. Celkov\u00fd po\u010det vypusten\u00fdch dru\u017e\u00edc TDRS bol 9, ale nie v\u0161etky sa dostali do vesm\u00edru v n\u00e1kladovom priestore raketopl\u00e1nu. Po\u010das tejto misie sa vysk\u00fa\u0161al aj prv\u00fd v\u00fdstup astronautov<\/a> z raketopl\u00e1nu do otvoren\u00e9ho priestoru. O viac ne\u017e rok nesk\u00f4r absolvoval svoj prv\u00fd let aj tret\u00ed dokon\u010den\u00fd raketopl\u00e1n OV-103 s menom Discovery<\/a> a o \u010fal\u0161\u00ed rok aj OV-104 Atlantis. Od roku 1984 sa misie prestali ozna\u010dova\u0165 poradov\u00fdm \u010d\u00edslom, ale pre\u0161lo sa na zlo\u017eitej\u0161\u00ed syst\u00e9m, ktor\u00fd v\u0161ak pretrval len dva roky, k\u00fdm sa vr\u00e1tilo k p\u00f4vodn\u00e9mu ozna\u010deniu.<\/p>\n
\u00da\u010del misi\u00ed<\/h2>\n
Okrem vyp\u00fa\u0161\u0165ania dru\u017e\u00edc na obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu a ich op\u00e4tovn\u00e9ho zachyt\u00e1vania mal raketopl\u00e1n ve\u013ek\u00fa \u00falohu pri vedeckom v\u00fdskume. V niektor\u00fdch misi\u00e1ch, ktor\u00e9 mo\u017eno ozna\u010di\u0165 ako „vedeck\u00e9“, mal raketopl\u00e1n vo svojom n\u00e1kladovom priestore hermetizovan\u00e9 laborat\u00f3rium vyr\u00e1ban\u00e9 \u0161peci\u00e1lne pre raketopl\u00e1n. Star\u0161\u00ed model tohto laborat\u00f3ria bol Spacelab, nov\u0161\u00ed Spacehab. V pos\u00e1dke raketopl\u00e1nu, ktor\u00e1 m\u00f4\u017ee by\u0165 a\u017e sedem\u010dlenn\u00e1, sa v \u00falohe letov\u00fdch \u0161pecialistov nach\u00e1dzali vedci a lek\u00e1ri. Cie\u013eom v\u00fdskumov bolo sledovanie procesov prebiehaj\u00facich v bezv\u00e1hovom stave a \u00fa\u010dinky bezv\u00e1hov\u00e9ho stavu na \u017eiv\u00e9 organizmy, ako aj sledovanie procesov prebiehaj\u00facich na Zemi, v jej atmosf\u00e9re, \u010di v okolitom kozme.<\/p>\n
\u010eal\u0161ou skupinou misi\u00ed boli vojensk\u00e9 misie, ktor\u00e9 prebiehali do roku 1986. Pri vojensk\u00fdch letoch i\u0161lo o vyp\u00fa\u0161\u0165anie odpo\u010d\u00favac\u00edch \u010di v\u00fdstra\u017en\u00fdch dru\u017e\u00edc.<\/p>\n
Ve\u013ek\u00fd v\u00fdznam mali raketopl\u00e1ny aj pri vyn\u00e1\u0161an\u00ed kozmick\u00fdch sond na obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu Zeme, skadia\u013e sa potom prostredn\u00edctvom vlastn\u00fdch motorov vydali na cesty k in\u00fdm plan\u00e9tam. Medziplanet\u00e1rne sondy vypusten\u00e9 raketopl\u00e1nom boli Magellan, Galileo a Ulysses.<\/p>\n
Kozmodr\u00f3my programu<\/h2>\n
P\u00f4vodn\u00e9 pl\u00e1ny hovorili o tom, \u017ee raketopl\u00e1n by mal by\u0165 schopn\u00fd \u0161tartova\u0165 z dvoch kozmodr\u00f3mov: Z Kennedyho vesm\u00edrneho strediska na (KSC) Floride a z kalifornsk\u00e9ho Vandenberg Air Force Base. V oboch pr\u00edpadoch sa \u0161tartovac\u00edmi rampami raketopl\u00e1nu mali sta\u0165 star\u0161ie rampy prebudovan\u00e9 na \u00fa\u010del programu Space Shuttle. V pr\u00edpade Kennedyho strediska sa pre \u00fa\u010dely raketopl\u00e1nu prebudoval \u0161tartovac\u00ed komplex 39, z ktor\u00e9ho predt\u00fdm \u0161tartovali rakety programu Apollo, k\u00fdm vo Vandenberg AFB sa za t\u00fdmto \u00fa\u010delom prebudov\u00e1vali rampy pre rakety Titan 3M (MOL). Na oboch z\u00e1kladniach sa vybudovala tie\u017e prist\u00e1vacia dr\u00e1ha. K\u00fdm pr\u00e1ce na Kennedyho stredisku \u00faspe\u0161ne prebehli a\u017e do konca, pr\u00e1ce na Vandenberg AFB sa predra\u017eovali a dost\u00e1vali do sklzu. Okrem be\u017en\u00fdch probl\u00e9mov financie narastali aj kv\u00f4li geografick\u00fdm a klimatick\u00fdm odli\u0161nostiam Vandemberg AFB od KSC. Vzdialenos\u0165 mont\u00e1\u017enej budovy a obslu\u017enej ve\u017ee od \u0161tartovacej rampy je na Vandenberg AFB ve\u013emi mal\u00e1, \u010do vytv\u00e1ralo nutnos\u0165 posilni\u0165 ich ochranu proti akustick\u00fdm, tlakov\u00fdm a tepeln\u00fdm \u00fa\u010dinkom \u0161tartu. Z\u00e1rove\u0148 sa predpokladala intenz\u00edvnej\u0161ia tvorba n\u00e1mrazy na n\u00e1dr\u017ei ET, ako na v\u00fdchodnej\u0161om kozmodr\u00f3me. V r\u00e1mci \u00fasporn\u00fdch opatren\u00ed sa postupne zru\u0161ila v\u00fdstavba niektor\u00fdch objektov pl\u00e1novan\u00fdch pre t\u00fato z\u00e1klad\u0148u. \u00daspe\u0161ne sa podarilo ukon\u010di\u0165 pred\u013a\u017eenie dr\u00e1hy mobilnej obslu\u017enej ve\u017ee a upravi\u0165 centrum pre riadenie \u0161tartu raketopl\u00e1nov. N\u00e1dr\u017e ET sa mala na kozmodr\u00f3m prev\u00e1\u017ea\u0165 \u0161peci\u00e1lnym plavidlom, do pr\u00edstavu vzdialen\u00e9ho od miesta \u0161tartu asi 3,5 km, motory SRB sa mali prepravova\u0165 vlakom vo forme jednotliv\u00fdch segmentov. 137 km v\u00fdchodne od miesta predpokladan\u00e9ho \u0161tartu raketopl\u00e1nov bolo zriaden\u00e9 aj stredisko na \u010distenie a demont\u00e1\u017e motorov SRB vyloven\u00fdch po \u0161tarte z mora. Z tohto kozmodr\u00f3mu mali \u0161tartova\u0165 preva\u017ene vojensk\u00e9 lety. Napokon, po hav\u00e1rii raketopl\u00e1nu Challenger v roku 1986, vyu\u017e\u00edvanie raketopl\u00e1nu arm\u00e1dou skon\u010dilo a od pl\u00e1nu pou\u017e\u00edva\u0165 na \u0161tarty raketopl\u00e1nov Vandenberg Air Force Base sa \u00faplne upustilo. Jedin\u00fdm kozmodr\u00f3mom, z ktor\u00e9ho lety programu Space Shuttle \u0161tartovali, teda zostal KSC.<\/p>\n
Hav\u00e1ria Challengera<\/h2>\n
$\"Raketopl\u00e1n$ <\/a>
Raketopl\u00e1n Challenger v okamihu de\u0161trukcie<\/p><\/div>\n
Ve\u013ek\u00fdm zlomom v programe raketopl\u00e1nov sa stala hav\u00e1ria raketopl\u00e1nu Challenger<\/a>, vo svojom \u010dase najtragickej\u0161ia kozmick\u00e1 misia. Challenger od\u0161tartoval 28. janu\u00e1ra 1986 so sedem\u010dlennou pos\u00e1dkou na misiu, ktor\u00e1 mala pod\u013ea pl\u00e1nu trva\u0165 sedem dn\u00ed. Ciele misie boli zmie\u0161an\u00e9: vypustenie dvojice dru\u017e\u00edc (z ktor\u00fdch jedna bola druhou dru\u017eicou s\u00e9rie TDRS) a astronomick\u00e9 pozorovania a experimenty. Let v\u0161ak trval len 73 sek\u00fand – potom raketopl\u00e1n explodoval a cel\u00e1 jeho pos\u00e1dka zahynula. Pr\u00ed\u010dinou bola netesnos\u0165 motoru SRB, a n\u00e1sledn\u00fd \u00fanik spal\u00edn, ktor\u00e9 prep\u00e1lili povrch motora a nesk\u00f4r aj jeho spoj s ET, n\u00e1sledkom \u010doho motor prerazil stenu n\u00e1dr\u017ee a jej obsah sa vznietil. Katastrofu sledovali v priamom prenose div\u00e1ci po celom svete.<\/p>\n
Po hav\u00e1rii boli lety raketopl\u00e1nov pozastaven\u00e9 na viac ako dva a pol roka. Zdr\u017ealo a skomplikovalo sa t\u00fdm vypustenie mnoh\u00fdch v\u00fdznamn\u00fdch dru\u017e\u00edc a sond, napr\u00edklad sondy Galileo a Hubblovho vesm\u00edrneho \u010falekoh\u013eadu<\/a>. Raketopl\u00e1n prekonal ve\u013ek\u00e9 kon\u0161truk\u010dn\u00e9 zmeny, zaviedli sa nov\u00e9 bezpe\u010dnostn\u00e9 opatrenia, no jeho prev\u00e1dzkov\u00e9 n\u00e1klady t\u00fdm e\u0161te vzr\u00e1stli. V roku 1988 sa lety obnovili. Ako n\u00e1hrada za zni\u010den\u00fd Challenger bol postaven\u00fd v porad\u00ed u\u017e piaty orbiter – Endeavour.<\/p>\n
90.-te roky<\/h2>\n
V 90. rokoch 20. storo\u010dia absolvovali raketopl\u00e1ny ve\u013ea \u00faspe\u0161n\u00fdch misi\u00ed, medzi ktor\u00e9 patr\u00ed najm\u00e4 vynesenie Hubbleovho vesm\u00edrneho \u010falekoh\u013eadu na obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu a jeho n\u00e1sledn\u00e1 oprava. Ro\u010dne sa uskuto\u010dnilo pribli\u017ene 6-7 \u0161tartov. Nov\u00fd orbiter Endeavour prv\u00fdkr\u00e1t vzlietol 7. m\u00e1ja 1992, pri\u010dom cie\u013eom jeho misie STS-49 bolo zachyti\u0165 dru\u017eicu Intelsat-6, ktor\u00e1 sa dostala na nespr\u00e1vnu obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu.<\/p>\n
V roku 1993 bol vyhl\u00e1sen\u00fd program Shuttle-Mir, \u010do bola dohoda o spolupr\u00e1ci medzi Ruskom a Spojen\u00fdmi \u0161t\u00e1tmi vo v\u00fdskume vesm\u00edru. V r\u00e1mci tohto programu raketopl\u00e1ny desa\u0165kr\u00e1t nav\u0161t\u00edvili rusk\u00fa stanicu Mir<\/a>, pri\u010dom v deviatich pr\u00edpadoch sa s \u0148ou aj spojili a podie\u013eali sa na doprave z\u00e1sob, v\u00fdmene \u010dlenov pos\u00e1dky a pri lete STS-74 raketopl\u00e1n Atlantis doniesol Miru nov\u00fa modul – Docking Module (DM). Naj\u010dastej\u0161ie sa na cestu k Miru vyd\u00e1val orbiter Atlantis. Naposledy nav\u0161t\u00edvil raketopl\u00e1n Mir v j\u00fani 1998 a o tri roky nesk\u00f4r t\u00e1to stanica riadene zanikla v zemskej atmosf\u00e9re. Sk\u00fasenosti z misi\u00ed k Miru boli d\u00f4le\u017eitou pr\u00edpravou pre vybudovanie Medzin\u00e1rodnej vesm\u00edrnej stanice (ISS).<\/p>\n
Medzin\u00e1rodn\u00e1 vesm\u00edrna stanica je spolo\u010dn\u00fd projekt viacer\u00fdch \u0161t\u00e1tov, z ktor\u00fdch niektor\u00e9 vyrobili pre stanicu vlastn\u00fd modul. V\u0161etky americk\u00e9 aj zahrani\u010dn\u00e9 moduly okrem rusk\u00fdch vyniesli na stanicu pr\u00e1ve space shuttle. Z\u00e1kladom ISS bol rusk\u00fd modul Zarja, ku ktor\u00e9mu raketopl\u00e1n Endeavour v roku 1998 doviezol americk\u00fd modul Unity. Podobne ako v pr\u00edpade Miru, aj ISS raketopl\u00e1ny nav\u0161tevovali aj za \u00fa\u010delom z\u00e1sobovania a zmeny pos\u00e1dky.<\/p>\n
V roku 1999 raketopl\u00e1n Columbia \u00faspe\u0161ne vyniesol na obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu r\u00f6ntgenov\u00e9 observat\u00f3rium Chandra<\/a>, ktor\u00e9 spolu s Hubleov\u00fdm \u010falekoh\u013eadom patr\u00ed medzi Ve\u013ek\u00e9 kozmick\u00e9 observat\u00f3ri\u00e1.<\/p>\n
V\u00fdstavba ISS<\/h2>\n
$\"Endeavour$ <\/a>
Endeavour pred pripojen\u00edm k ISS<\/p><\/div>\n
Koncom 20. storo\u010dia a na za\u010diatku 21. storo\u010dia sa naj\u010dastej\u0161\u00edm cie\u013eom letov raketopl\u00e1nov st\u00e1vala Medzin\u00e1rodn\u00e1 vesm\u00edrna stanica ISS. Prv\u00e1 tak\u00e1to misia, STS-88, \u0161tartovala 4. decembra 1998. Raketopl\u00e1n k nej dopravil a pripojil mno\u017estvo jej modulov, napr\u00edklad Destiny, Harmony, \u010di trojdielne japonsk\u00e9 laborat\u00f3rium Kib\u00f3. Z\u00e1rove\u0148 sa spolu s rusk\u00fdmi lo\u010fami Sojuz a Progress staral aj o z\u00e1sobovanie a v\u00fdmenu \u010dlenov pos\u00e1dky. Dok\u00e1zal tie\u017e meni\u0165 v\u00fd\u0161ku obe\u017enej dr\u00e1hy stanice. K stanici lietal raketopl\u00e1n v\u017edy so spojovac\u00edm uzlom ODS (Orbiter Docking System), ktor\u00fd umo\u017e\u0148oval jeho hermetick\u00e9 spojenie so stanicou. Ka\u017ed\u00fd let bol spojen\u00fd s nieko\u013ek\u00fdmi v\u00fdstupmi do otvoren\u00e9ho vesm\u00edru, po\u010das ktor\u00fdch astronauti pracovali z vonkaj\u0161ej strany stanice.<\/p>\n
Zmeny po trag\u00e9dii Columbie<\/h2>\n
$\"Jeden$ <\/a>
Jeden z jedine\u010dn\u00fdch z\u00e1berov raketopl\u00e1nu (v tomto pr\u00edpade Endeavouru) pripojen\u00e9ho k ISS, ktor\u00fd vznikol z paluby kozmickej lode Sojuz TMA-20<\/p><\/div>\n
Na za\u010diatku 21. storo\u010dia mali misie raketopl\u00e1nov k ISS prioritu. Misi\u00ed s in\u00fdm cie\u013eom bolo podstatne menej a po roku 2000 sa im venoval u\u017e len raketopl\u00e1n Columbia. Ten, preto\u017ee mal ako sk\u00fa\u0161obn\u00fd prototyp najv\u00e4\u010d\u0161iu hmotnos\u0165, sa nemohol zatia\u013e podie\u013ea\u0165 na v\u00fdstavbe ISS, hoci do bud\u00facnosti sa s jeho n\u00e1v\u0161tevami ISS po\u010d\u00edtalo.<\/p>\n
V\u0161etky pl\u00e1ny sa ale zmenili po misii STS-107, \u0161estn\u00e1s\u0165d\u0148ovej vedeckej misii, ktor\u00e1 skon\u010dila tragicky<\/a>. Pri n\u00e1vrate do zemskej atmosf\u00e9ry sa raketopl\u00e1n rozpadol a cel\u00e1 pos\u00e1dka zahynula. Lety raketopl\u00e1nov boli, podobne ako po hav\u00e1rii Challengera, pozastaven\u00e9, \u010do malo negat\u00edvny dopad aj na v\u00fdstavbu Medzin\u00e1rodnej vesm\u00edrnej stanice. Raketopl\u00e1ny aj pozemsk\u00e9 zariadenia a person\u00e1l op\u00e4\u0165 pre\u0161li cel\u00fdm radom \u00faprav, testov a zdokonalen\u00ed. Predov\u0161etk\u00fdm bola obmedzen\u00e1 mo\u017enos\u0165 odpad\u00e1vania \u010dast\u00edc z ET pri \u0161tarte, bol zdokonalen\u00fd syst\u00e9m optick\u00e9ho sn\u00edmania \u0161tartu, a zlep\u0161ila sa schopnos\u0165 orbitera zn\u00e1\u0161a\u0165 n\u00e1razy od \u00falomkov. Program n\u00e1vratu raketopl\u00e1nov do vesm\u00edru bol nazvan\u00fd Return to Flight. Bezpe\u010dnos\u0165 pos\u00e1dok raketopl\u00e1nu malo zlep\u0161i\u0165 aj to, \u017ee a\u017e do ukon\u010denia letov mali v\u0161etky stroje lieta\u0165 len k ISS, kde by astronauti mohli v pr\u00edpade po\u0161kodenia po\u010dka\u0165 do pr\u00edletu z\u00e1chrannej exped\u00edcie. Nesk\u00f4r vedenie NASA zmenilo rozhodnutie a povolilo jedin\u00fa v\u00fdnimku, ktorou sa stala servisn\u00e1 misia STS-125<\/a> k Hubbleovmu vesm\u00edrnemu \u010falekoh\u013eadu. Po\u010das tejto misie v\u0161ak bol na druhej \u0161tartovacej rampe pripraven\u00fd raketopl\u00e1n Endeavour, ktor\u00fd v pr\u00edpade z\u00e1va\u017en\u00e9ho probl\u00e9mu mohol uskuto\u010dni\u0165 z\u00e1chrann\u00fa misiu. Oprava \u010falekoh\u013eadu napokon prebehla \u00faspe\u0161ne a z\u00e1chrann\u00e1 misia nebola potrebn\u00e1.<\/p>\n
V snahe u\u0161etri\u0165 prostriedky NASA pl\u00e1novala jeden z orbiterov, Atlantis, vyradi\u0165 z \u010dinnosti o dva roky sk\u00f4r ako zvy\u0161n\u00e9 dva. Napokon ale Atlantis zostal opera\u010dn\u00fdm raketopl\u00e1nom a dokonca v d\u013a\u017eke svojej akt\u00edvnej \u010dinnosti prekonal Endeavour o necel\u00e9 dva mesiace a Discovery o viac ako \u0161tyri mesiace.<\/p>\n
Ukon\u010denie letov raketopl\u00e1nov sa pl\u00e1novalo na rok 2010, napokon ale posledn\u00fd z nich – Atlantis – vzlietol a\u017e 8. j\u00fala 2011. Misia s ozna\u010den\u00edm STS-135 bola v\u00fdnimo\u010dn\u00e1 t\u00fdm, \u017ee nako\u013eko bola posledn\u00e1 a nebolo k nej mo\u017en\u00e9 vysla\u0165 z\u00e1chrann\u00fd raketopl\u00e1n, po\u010det \u010dlenov pos\u00e1dky aj ich fyziologick\u00e9 parametre boli zvolen\u00e9 tak, aby sa v pr\u00edpade v\u00e1\u017enej poruchy v\u0161etci mohli vr\u00e1ti\u0165 na Zem z ISS v kozmickej lodi Sojuz. Misia STS-135 bola hlavne z\u00e1sobovacia. V\u00fdstavba americkej \u010dasti stanice ISS skon\u010dila predposlednou misiou raketopl\u00e1nu, STS-134, ktor\u00fa absolvoval Endeavour. STS-134 mala by\u0165 posledn\u00e1 v programe Space Shuttle, ale vy\u0161e polroka pred jej za\u010diatkom bola schv\u00e1len\u00e1 aj misia STS-135, p\u00f4vodne pl\u00e1novan\u00e1 len ako pr\u00edpadn\u00e1 z\u00e1chrann\u00e1 misia.<\/p>\n
N\u00e1hradou za raketopl\u00e1ny mali by\u0165 lode nov\u00e9ho kozmick\u00e9ho programu Constellation.<\/p>\n
\u010casov\u00e1 os letov orbiterov<\/h2>\n
$\"3d59e6173952a939cb2980b2f74c1934\"$ <\/a><\/p>\n
Pozri aj<\/h2>\n
\n
Space Shuttle<\/a><\/li>\n
Dru\u017eicov\u00fd stupe\u0148 raketopl\u00e1nu<\/a><\/li>\n
Space Shuttle External Tank<\/a><\/li>\n
Space Shuttle Solid Rocket Booster<\/a><\/li>\n
Zoznam pilotovan\u00fdch vesm\u00edrnych letov<\/a><\/li>\n<\/ul>\n
Zdroje<\/h2>\n
\n
JAN KOL\u00c1\u0158: Raketopl\u00e1n p\u0159ed startem – probl\u00e9my z\u016fst\u00e1vaj\u00ed<\/a><\/li>\n
Lubor LEJ\u010cEK: POT\u00cd\u017dE S TEPELN\u00ddM \u0160T\u00cdTEM RAKETOPL\u00c1NU<\/a><\/li>\n
Karel Pacner, Anton\u00edn V\u00edtek: P\u016flstolet\u00ed kosmonautiky (Epocha 2008)<\/li>\n
Tom\u00e1\u0161 P\u0159ibyl: Den, kdy se nevr\u00e1tila Columbia (JUNIOR, 2003)<\/li>\n
Bed\u0159ich R\u016f\u017ei\u010dka, Lubom\u00edr Popel\u00ednsk\u00fd (1986). Rakety a Kosmodromy. Na\u0161e vojsko.<\/li>\n<\/ol>\n
Mohlo by v\u00e1s zauj\u00edma\u0165<\/h2>\n
\n
Zauj\u00edmavosti o raketopl\u00e1noch<\/a><\/li>\n
STS-31<\/a><\/li>\n
STS-61<\/a><\/li>\n
STS-82<\/a><\/li>\n
STS-87<\/a><\/li>\n
STS-103<\/a><\/li>\n
STS-107<\/a><\/li>\n
STS-109<\/a><\/li>\n
STS-114<\/a><\/li>\n
STS-118<\/a><\/li>\n
STS-120<\/a><\/li>\n
STS-122<\/a><\/li>\n<\/ul>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Prv\u00fdkr\u00e1t publikovan\u00e9 na slovenskej Wikip\u00e9dii. Autor: Jana Plauchov\u00e1 ako Eryn Blaireov\u00e1. Spoluautori: Saskardin (gram. korekcie), Vegetator (gram. korekcie), Juloml (aktualiz\u00e1cie), maajo25 (gram. korekcie) Text je dostupn\u00fd pod Creative Commons Attribution-ShareAlike License 3.0 a GFDL. Space Shuttle bol kozmick\u00fd program NASA pilotovan\u00fdch raketopl\u00e1nov Space Shuttle. Trval od roku 1972, kedy bol zah\u00e1jen\u00fd, do roku 2011. (pokračovať v čítaní…) <\/a><\/span><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"parent":677,"menu_order":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","template":"","meta":{"footnotes":""},"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/403"}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=403"}],"version-history":[{"count":26,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/403\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":8934,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/403\/revisions\/8934"}],"up":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/677"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=403"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}