$\"\"$ <\/a>

Umelcova predstava sondy Rosseta vo vesm\u00edre<\/p><\/div>\n

Rosetta<\/strong> bola komet\u00e1rna sonda Eur\u00f3pskej kozmickej agent\u00fary (ESA). P\u00f4vodne mala sk\u00fama\u0165 kom\u00e9tu 46P\/Wirtanen, ale po hav\u00e1rii rakety Ariane 5 v roku 2002 sa zmenil d\u00e1tum \u0161tartu aj cie\u013e sondy. Namiesto toho zamierila ku kom\u00e9te 67\/P \u010curjumov-Gerasimenko, na ktorej povrch spustila ako prv\u00e1 sonda v hist\u00f3rii prist\u00e1vac\u00ed modul – Philae<\/strong><\/em>.<\/p>\n

Vedeck\u00fa v\u00fdbavu sondy Rosetta tvorilo celkove 16 pr\u00edstrojov s celkovou hmotnos\u0165ou 150 kg. Modul Philae s celkovou hmotnos\u0165ou 100 kg niesol 8 pr\u00edstrojov, ktor\u00e9 boli ur\u010den\u00e9 na sk\u00famanie povrchu kom\u00e9ty. \u010cas\u0165 sondy vyv\u00edjal aj ko\u0161ick\u00fd \u00dastav experiment\u00e1lnej fyziky Slovenskej akad\u00e9mie vied. Sonda bola pomenovan\u00e1 po zn\u00e1mej Rosettskej doske.<\/p>\n

Ku kom\u00e9te 67\/P \u010curjumov-Gerasimenko Rosetta doletela<\/a> po desa\u0165ro\u010dnom putovan\u00ed, v roku 2014. V priebehu misie absolvovala nieko\u013eko preletov okolo Zeme (uskuto\u010dnili sa v rokoch 2005, 2007 a 2009), Marsu a plan\u00e9tok 2867 \u0160teins a 21 Lutetia. Sonda bola naveden\u00e1 na obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu okolo kom\u00e9ty a vysadila na jej povrch mal\u00e9 prist\u00e1vacie puzdro Philae vybaven\u00e9 pr\u00edstrojmi na priame sk\u00famanie komet\u00e1rneho jadra. 30. septembra 2016 dosadla na povrch kom\u00e9ty aj samotn\u00e1 sonda, \u010d\u00edm sa jej misia skon\u010dila.<\/p>\n

Popis telesa<\/h2>\n
Sonda mala pribli\u017ene tvar kv\u00e1dra s rozmermi 2,8\u00d72,1\u00d72,0 metra. V strede telesa sa nach\u00e1dzala a spodnou podstavou prech\u00e1dzala vertik\u00e1lna valcov\u00e1 \u0161achta motorov\u00e9ho \u00faseku s priemerom 1,194 m vyroben\u00e1 z hlin\u00edku a vystu\u017een\u00e1 prstencami. Elektrick\u00fa energiu jej vyr\u00e1bala dvojica sol\u00e1rnych panelov s rozp\u00e4t\u00edm 32 metrov. Mno\u017estvo energie, ktor\u00e9 dod\u00e1vali sonde, sa menilo v z\u00e1vislosti od jej vzdialenosti od Slnka. V af\u00e9liu to bolo 400 W, vo vzdialenosti 3,4 AU 850 W. Okrem sol\u00e1rnych panelov mala aj \u0161tyri dob\u00edjate\u013en\u00e9 akumul\u00e1torov\u00e9 bat\u00e9rie.<\/p>\n
Sonda sa skladala z dvoch z\u00e1kladn\u00fdch blokov: z modulu u\u017eito\u010dn\u00e9ho za\u0165a\u017eenia PSM (Payload Support Module), ktor\u00fd obsahoval vedeck\u00e9 pr\u00edstroje, a slu\u017eobn\u00e9ho modulu BSM (Bus Support Module) so syst\u00e9mami zabezpe\u010duj\u00facimi prev\u00e1dzku sondy. Na jednom boku bola namontovan\u00e1 nat\u00e1\u010dacia ant\u00e9na a z druhej strany bol upevnen\u00fd prist\u00e1vac\u00ed apar\u00e1t Philae. Panel s vedeck\u00fdmi pr\u00edstrojmi po dosiahnut\u00ed cie\u013ea cesty neust\u00e1le mieril na kom\u00e9tu, zatia\u013e \u010do sol\u00e1rne panely boli oto\u010den\u00e9 k Slnku.<\/p>\n
Ke\u010f\u017ee vzdialenos\u0165 Rosetty od Slnka<\/a> sa ve\u013emi menila, sonda musela odol\u00e1va\u0165 ve\u013ek\u00fdm teplotn\u00fdm rozdielom. Z tohto d\u00f4vodu bola vybaven\u00e1 ohrievac\u00edmi telesami.<\/p>\n
Sonda mala tie\u017e motorov\u00fd \u00fasek, ktor\u00fd jej umo\u017e\u0148oval robi\u0165 potrebn\u00e9 man\u00e9vre. Palivo pre motor sa nach\u00e1dzalo v dvoch n\u00e1dr\u017eiach, pri\u010dom ka\u017ed\u00e1 mala objem 1 106 litrov. K motorovej jednotke patrili aj \u0161tyri 35-litrov\u00e9 n\u00e1dr\u017ee so stla\u010den\u00fdm plynom. Orient\u00e1cia sa udr\u017eiavala s\u00e9riou 24 motor\u010dekov, ka\u017ed\u00fd s \u0165ahom 10 N.<\/p>\n
Povely na sondu boli vysielan\u00e9 v p\u00e1sme S a v opa\u010dnom smere vysielanie prebiehalo v p\u00e1smach S a X.<\/p>\n
$\"\"$ <\/a>
Sol\u00e1rny panel Rosetty<\/p><\/div>\n
Vedeck\u00e9 pr\u00edstroje<\/h3>\n
\n
zobrazovac\u00ed syst\u00e9m OSIRIS (Optical, Spectroscopic and Infrared Remote Imaging Syst\u00e9m)<\/li>\n
\u0161irokouhl\u00e1 kamera (WAC \u2013 Wide Angle Camera)<\/li>\n
\u00fazkouhl\u00e1 kamera (NAC \u2013 Narrow Angle Camera)<\/li>\n
ultrafialov\u00fd spektrometer ALICE (UV Spectrometer)<\/li>\n
VIRTIS (Visible and IR Mapping Spectroscopy)<\/li>\n
mikrovlnn\u00fd spektrometer MIRO (Microwave Instrument)<\/li>\n
plynov\u00fd a hmotov\u00fd spektrograf ROSINA (Rosetta Orbiter Spectrometer for Ion and Neutral Analysis)<\/li>\n
prachov\u00fd hmotnostn\u00fd spektrometer COSIMA (Cometary Secondary Ion Mass Analyzer)<\/li>\n
pr\u00edstroj pre \u010dasticov\u00fa morfol\u00f3giu MIDAS (Micro Imaging Dust Analysis Syst\u00e9m)<\/li>\n
r\u00e1diov\u00fd spektrometer CONSERT (Comet Nucleus Sounding Experiment)<\/li>\n
detektor a analyz\u00e1tor prachov\u00fdch \u010dast\u00edc GIADA (Grain Impact Analyser and Dust Accumulator)<\/li>\n
elektroastatick\u00fd analyz\u00e1tor IES (Ion and Electron Senzor)<\/li>\n
MODULUS Berenice (Methods of determining and Understanding Light elements from<\/li>\n
Unequivocal Stable isotope compositions)<\/li>\n
RSS (Radio Science Investigation)<\/li>\n
pr\u00edstroj na detailn\u00e9 \u0161t\u00fadium plazmy LAP (Langmuir Probe)<\/li>\n
magnetometer MAG (Fluxgate Magnetometer)<\/li>\n
analyz\u00e1tor plazmy ICA (Ion Composition Analyser)<\/li>\n
impedan\u010dn\u00e1 sonda MIP (Mutual Impedance Probe)<\/li>\n<\/ul>\n
Pr\u00edpravy na \u0161tart<\/h2>\n
Ako u\u017e bolo spom\u00ednan\u00e9, p\u00f4vodn\u00fdm cie\u013eom sondy bola kom\u00e9ta 46P\/Wirtanen. \u0160tart sa mal uskuto\u010dni\u0165 v janu\u00e1ri 2003, ale len mesiac pred pl\u00e1novan\u00fdm \u0161tartom do\u0161lo k hav\u00e1rii rakety Ariane 5, rovnakej nosnej rakety, ak\u00e1 mala vynies\u0165 do vesm\u00edru aj Rosettu. \u0160tart sondy bol pozdr\u017ean\u00fd do vy\u0161etrenia pr\u00ed\u010din hav\u00e1rie. Po skon\u010den\u00ed vy\u0161etrovania v\u0161ak u\u017e kom\u00e9ta a Zem neboli vo vz\u00e1jomne vhodnej polohe, preto sa v m\u00e1ji 2003 prist\u00fapilo k n\u00e1hradn\u00e9mu rie\u0161eniu. Cie\u013e sondy vymenili za kom\u00e9tu 67\/P \u010curjumov-Gerasimenko. T\u00e1to kom\u00e9ta objaven\u00e1 v roku 1969 meria na d\u013a\u017eku 4,1 km a v\u00e1\u017ei 10 000 000 000 ton.<\/p>\n
3. decembra 2003 sa ukon\u010dili pr\u00edpravy Rosetty na \u0161tart. 27. janu\u00e1ra 2004 sa sonda za\u010dala nap\u013a\u0148a\u0165 pohonn\u00fdmi l\u00e1tkami a 10. febru\u00e1ra bol na \u0148u umiestnen\u00fd adapt\u00e9r ACU (Adapteur de Charge Utile), ktor\u00fd ju sp\u00e1jal s nosnou raketou. 16. febru\u00e1ra bola Rosetta pripevnen\u00e1 na nosn\u00fa raketu. 24. febru\u00e1ra previezli pripraven\u00fa nosn\u00fa raketu aj s jej n\u00e1kladom z mont\u00e1\u017enej budovy na miesto \u0161tartu. Prv\u00fd pokus o \u0161tart 26. febru\u00e1ra bol odvolan\u00fd 20 min\u00fat pred z\u00e1\u017eihom motorov rakety pre zl\u00e9 po\u010dasie na kozmodr\u00f3me. Aj druh\u00fd pokus o \u0161tart nasleduj\u00faceho d\u0148a bol odvolan\u00fd. Sonda napokon \u00faspe\u0161ne od\u0161tartovala 2. marca v \u010dase 07:17:44 UT.<\/p>\n
Priebeh letu<\/h2>\n
2 min\u00faty 30 sek\u00fand po \u0161tarte boli odhoden\u00e9 pomocn\u00e9 rakety. 10 min\u00fat 30 sek\u00fand po \u0161tarte svoju \u010dinnos\u0165 ukon\u010dil prv\u00fd stupe\u0148 rakety a oddelil sa od komplexu. Sonda letela po vy\u010dk\u00e1vacej dr\u00e1he a\u017e do 09:14:29 UT, kedy sa zap\u00e1lil druh\u00fd stupe\u0148 rakety a postupne jej r\u00fdchlos\u0165 zv\u00fd\u0161il a\u017e nad druh\u00fa \u00fanikov\u00fa r\u00fdchlos\u0165. V \u010dase 09:32:36 UT sa Rosetta oddelila od nosnej rakety a st\u00e1le sa vz\u010fa\u013eovala od Zeme. V \u010dase 09:34 UT sonda op\u00e4\u0165 nadviazala spojenie so sledovacou stanicou v Kourou, ktor\u00e1 skontrolovala jej stav. V \u010dase 09:37 UT riadenie sondy prebralo stredisko ESOC. 5. marca sonda opustila sf\u00e9ru gravita\u010dn\u00e9ho vplyvu Zeme.<\/p>\n
$\"\"$ <\/a>
Sch\u00e9ma pl\u00e1novanej dr\u00e1hy sondy Rosetta vyzna\u010den\u00e1 \u017eltou farbou. \u010ciarkovane je nazna\u010den\u00e1 bud\u00faca cesta sondy, nepreru\u0161ovanou \u010diarou dr\u00e1ha, ktor\u00fa u\u017e preletela.<\/p><\/div>\n
Cesta ku kom\u00e9te je zlo\u017eit\u00e1, e\u0161te zlo\u017eitej\u0161ia, ako predpokladal p\u00f4vodn\u00fd letov\u00fd pl\u00e1n. Po \u0161tarte sa sonda nach\u00e1dzala na heliocentrickej dr\u00e1he v bl\u00edzkosti obe\u017enej dr\u00e1hy Zeme. Po roku samostatn\u00e9ho letu sa pribl\u00ed\u017eila k Zemi, ktorej gravita\u010dn\u00e9 pole zmenilo dr\u00e1hu sondy a umo\u017enilo jej pribl\u00ed\u017eenie k Marsu vo febru\u00e1ri 2007. Po\u010das letu k Marsu ultrafialov\u00fd spektrometer sondy sledoval kom\u00e9tu 9P\/Tempel 1 v priebehu impaktu projektilu \u010fal\u0161ej komet\u00e1rnej sondy Deep Impact. V roku 2006 kamerov\u00fd syst\u00e9m OSIRIS urobil celkove 283 sn\u00edmok plan\u00e9tky 2867 Steins, v\u010faka ktor\u00fdm bolo mo\u017en\u00e9 upresni\u0165 d\u013a\u017eku rot\u00e1cie plan\u00e9tky (6,052 \u00b1 0,007 hodiny).<\/p>\n
24. febru\u00e1ra 2007, po\u010das pribli\u017eovania sondy k Marsu, Rosetta zah\u00e1jila sledovanie plan\u00e9ty. 25. febru\u00e1ra sa sonda dostala do r\u00e1diov\u00e9ho z\u00e1krytu Marsu (plan\u00e9ta tienila jej r\u00e1diov\u00e9 spojenie so Zemou) a v \u010dase 02:15 UT preletela pericentrom Marsu vo v\u00fd\u0161ke 250 km. Gravita\u010dn\u00fd man\u00e9ver pri Marse op\u00e4\u0165 v\u00fdrazne zmenil dr\u00e1hu Rosetty, \u010d\u00edm umo\u017enil jej druh\u00fd prelet okolo Zeme. Po\u010das vz\u010fa\u013eovania sa sondy od Marsu sonda op\u00e4\u0165 sledovala plan\u00e9tu a jej mesiac Phobos a nameran\u00e9 \u00fadaje vysielala na Zem.<\/p>\n
13. novembra sa uskuto\u010dnil druh\u00fd prelet a gravita\u010dn\u00fd man\u00e9ver okolo Zeme. Rosetta minula Zem vo vzdialenosti 5 301 km od jej povrchu. Koncom marca 2008 boli syst\u00e9my sondy uveden\u00e9 do hibern\u00e1cie, z ktorej sa sonda prebudila koncom j\u00fala 2008.<\/p>\n
Prelet okolo plan\u00e9tky 2867 \u0160teins<\/h3>\n
$\"\"$ <\/a>
Sn\u00edmka plan\u00e9tky 2867 \u0160teins<\/p><\/div>\n
$\"\"$ <\/a>
Sn\u00edmka plan\u00e9tky 21 Lutetia<\/p><\/div>\n
4. augusta 2008 sa za\u010dalo naviga\u010dn\u00e9 sn\u00edmkovanie plan\u00e9tky 2867 \u0160teins. Prv\u00e9 sn\u00edmky plan\u00e9tky zhotovila zo vzdialenosti 24 mil. km, k najv\u00e4\u010d\u0161iemu pribl\u00ed\u017eeniu do\u0161lo 5. septembra 2008. Prelet prebehol vo vzdialenosti 800 km r\u00fdchlos\u0165ou 8,6 km\/s. Po\u010das preletu do\u0161lo ku kr\u00e1tkemu pl\u00e1novan\u00e9mu preru\u0161eniu spojenia so sondou. Z vedeck\u00e9ho vybavenia pracovala len kamera OSIRIS a monitor radia\u010dn\u00e9ho prostredia SREM, ostatn\u00e9 pr\u00edstroje boli vypnut\u00e9. Z\u00edskan\u00e9 \u00fadaje za\u010dala sonda o polnoci z 5. na 6. septembra zo z\u00e1znamu vysiela\u0165 na Zem. 6. septembra zverejnila ESA prv\u00e9 v\u00fdsledky v\u00fdskumu uroben\u00e9ho po\u010das preletu. Tvar plan\u00e9tky je podobn\u00fd briliantu s rozmermi 5,9 x 4,0 km. Na severe sa nach\u00e1dza ve\u013ek\u00fd impaktn\u00fd kr\u00e1ter s priemerom asi 2 km. Celkov\u00e9 objaven\u00e9 mno\u017estvo kr\u00e1terov s priemerom v\u00e4\u010d\u0161\u00edm ako 200 metrov je 23.<\/p>\n
Prelet okolo plan\u00e9tky 21 Lutetia<\/h3>\n
10. j\u00fala 2010 sonda preletela okolo plan\u00e9tky Lutetia, s priemerom 130 km najv\u00e4\u010d\u0161ej plan\u00e9tky, ak\u00e1 bola v tej dobe presk\u00faman\u00e1 kozmickou sodnou (prekonal ju a\u017e prieskum plan\u00e9tky 4 Vesta sondou Dawn v roku 2011). Najbli\u017e\u0161ie pribl\u00ed\u017eenie nastalo na vzdialenos\u0165 3 162 km, pr\u00edstroje v\u0161ak pracovali dlh\u00e9 hodiny predt\u00fdm aj potom. Najpodrobnej\u0161ie sn\u00edmky dosahovali rozl\u00ed\u0161enie a\u017e 60 m na pixel. Na z\u00e1klade \u00fadajov z\u00edskan\u00fdch sondou vedci vytvorili ve\u013emi podrobn\u00fa mapu telesa. Na asteroide boli objaven\u00e9 kr\u00e1tery, najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed s priemerom 57 km, zosuvy p\u00f4dy a siete line\u00e1rnych zlomov.<\/p>\n
$\"\"$ <\/a>
Rados\u0165 pracovn\u00edkov riadiaceho strediska sondy Rosetta v European Space Operations Centre po prijat\u00ed sign\u00e1lu sondy po ukon\u010den\u00ed hibern\u00e1cie v janu\u00e1ri 2014<\/p><\/div>\n
Podstatn\u00fa \u010das\u0165 zvy\u0161ku letu ku kom\u00e9te medzi rokmi 2011 a 2014 str\u00e1vila Rosetta v hlbokej hibern\u00e1cii. Celkov\u00e1 d\u013a\u017eka hibern\u00e1cie bola 957 dn\u00ed. Z hibern\u00e1cie sa sonda prebrala v priebehu janu\u00e1ra 2014.<\/p>\n
Pribl\u00ed\u017eenie ku kom\u00e9te<\/h3>\n
Sonda bola na obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu okolo kom\u00e9ty naveden\u00e1 6. augusta 2014. I\u0161lo o historicky prv\u00e9 navedenie \u010dlovekom vyroben\u00e9ho telesa na orbitu okolo kom\u00e9ty. Do 17. augusta sa vzdialenos\u0165 Rosetty od tohto telesa udr\u017eiavala vo v\u00fd\u0161ke okolo 100 km. Potom za\u010dala s\u00e9ria zostupn\u00fdch man\u00e9vrov, ktor\u00fdmi sa sonda e\u0161te viac pribl\u00ed\u017eila k cie\u013eov\u00e9mu telesu. T\u00edmy odborn\u00edkov za\u010dali u\u017e od navedenia Rosetty na prv\u00fa obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu vybera\u0165 miesto pre prist\u00e1tie modulu Philae. Meran\u00edm Dopplerovho efektu odborn\u00edci zistili hmotnos\u0165 jadra kom\u00e9ty 67\/P \u010curjumov-Gerasimenko \u2013 pribli\u017ene 10 mili\u00e1rd ton. Ako miesto prist\u00e1tia bola vybran\u00e1 oblas\u0165, ktor\u00fa na z\u00e1klade s\u00fa\u0165a\u017ee verejnosti o najlep\u0161\u00ed n\u00e1zov ESA pomenovala Agilkia (pod\u013ea ostrova na N\u00edle v ju\u017enom Egypte).<\/p>\n
Vysadenie Philae<\/h3>\n
12. novembra 2014 sa od Rosetty oddelil prist\u00e1vac\u00ed modul Philae a za\u010dal sa od nej vz\u010fa\u013eova\u0165 r\u00fdchlos\u0165ou 18 cm\/s. Vypustenie prebehlo 22,5 km od stredu kom\u00e9ty. Cel\u00fd zostup trval sedem hod\u00edn. Philae presne pod\u013ea pl\u00e1nu vyklopil nohy a ant\u00e9ny. Pri aktiv\u00e1cii trysky, ktor\u00e1 mala modul pri dosadnut\u00ed vo ve\u013emi n\u00edzkej gravit\u00e1cii kom\u00e9ty pritla\u010di\u0165 k povrchu, sa v\u0161ak naskytol probl\u00e9m a tryska sa neaktivovala. Modul sa o 16:33 stredoeur\u00f3pskeho \u010dasu dotkol kom\u00e9ty ve\u013emi bl\u00edzko stredu vytipovanej oblasti. Povrchu sa v\u0161ak nedotkli v\u0161etky tri jeho nohy, preto\u017ee to mala zabezpe\u010di\u0165 pr\u00e1ve zlyhan\u00e1 tryska. Tesne po tomto prvom dosadnut\u00ed bol modul na povrchu vyfotografovan\u00fd aj materskou sondou Rosettou. Pod\u013ea t\u00fdchto z\u00e1berov zanechal v prachu po dopade ve\u013ek\u00fa ryhu. Modul sa od kom\u00e9ty odrazil a za\u010dal rotova\u0165, preto\u017ee dosadnutie deaktivovalo jeho zotrva\u010dn\u00edk (gyroskop), ktor\u00fd ho udr\u017eiaval v stabilnej polohe. Riadiace stredisko zachyt\u00e1valo kol\u00edsav\u00fd r\u00e1diov\u00fd sign\u00e1l a sol\u00e1rne panely modulu nepod\u00e1vali stabiln\u00fd v\u00fdkon. N\u00e1sledkom slabej gravit\u00e1cie kom\u00e9ty Philae letel skoro dve hodiny, k\u00fdm op\u00e4\u0165 dopadol. Po\u010das tej doby sa vzdialil od miesta pl\u00e1novan\u00e9ho prist\u00e1tia asi kilometer. Po dopade sa op\u00e4\u0165 odrazil, no u\u017e men\u0161ou r\u00fdchlos\u0165ou. Po p\u00e1r min\u00fatach definit\u00edvne prist\u00e1l. Tam zostal v polohe, pri ktorej m\u00e1 na podklade iba dve nohy, k\u00fdm tretia tr\u010d\u00ed do priestoru. V oblasti dopadu Slnko svieti iba 90 min\u00fat ka\u017ed\u00fa oto\u010dku kom\u00e9ty, \u010d\u00edm modul nemohol z\u00edskava\u0165 elektrick\u00fa energiu zo sol\u00e1rnych panelov. Zostal preto odk\u00e1zan\u00fd iba na bat\u00e9rie, \u010d\u00edm sa doba jeho \u010dinnosti oproti pl\u00e1nu zna\u010dne skr\u00e1tila. Odhadovan\u00e1 doba \u010dinnosti bat\u00e9ri\u00ed bola 62 a\u017e 64 hod\u00edn. Jeho vedeck\u00e9 pr\u00edstroje v\u0161ak pracovali a spojenie s materskou sondou fungovalo. Napokon tak odoslal na Zem skoro 90 % o\u010dak\u00e1van\u00fdch vedeck\u00fdch \u00fadajov. Kamery CIVA napr\u00edklad poslali fotografie z povrchu kom\u00e9ty, z ktor\u00fdch sa tie\u017e odvodila poloha a n\u00e1klon modulu. Pr\u00edstroj MUPUS zase zistil, \u017ee na povrchu kom\u00e9ty panuje teplota -48\u00b0C.<\/p>\n
$\"\"$ <\/a>
Prist\u00e1vac\u00ed modul Philae<\/p><\/div>\n
$\"\"$ <\/a>
Mozaika jadra kom\u00e9ty 67P\/Churyumov-Gerasimenko<\/p><\/div>\n
Ako sa bl\u00ed\u017eil o\u010dak\u00e1van\u00fd koniec \u017eivotnosti bat\u00e9ri\u00ed Philae, vedci prist\u00fapili k riskantnej\u0161\u00edm experimentom. Modul sa napr\u00edklad pok\u00fasil o v\u0155tanie, k \u010domu sa vedci neodva\u017eovali prist\u00fapi\u0165 sk\u00f4r ne\u017e bud\u00fa hotov\u00e9 z\u00e1kladn\u00e9 merania, preto\u017ee hrozilo, \u017ee bez ukotvenia sa pri tejto aktivite preklop\u00ed.<\/p>\n
15. novembra v d\u00f4sledku nedostatku elektrickej energie Philae upadol do stavu hibern\u00e1cie. Odborn\u00edci nevylu\u010dovali, \u017ee ak sa v bud\u00facnosti sveteln\u00e9 podmienky na mieste jeho prist\u00e1tia zlep\u0161ia, modul dok\u00e1\u017ee sol\u00e1rnymi panelmi nabi\u0165 svoje bat\u00e9rie a preberie sa. To sa v j\u00fali 2015, v \u010dase takmer najbli\u017e\u0161ieho pribl\u00ed\u017eenia kom\u00e9ty k Slnku, aj stalo. Modul sa v\u0161ak kr\u00e1tko na to znova a tentoraz u\u017e nav\u017edy odml\u010dal. Po viac ako roku m\u00e1rneho \u010dakania na sign\u00e1ly z Philae vyplo riadiace stredisko komunika\u010dn\u00fd kan\u00e1l na Rosette, \u010d\u00edm definit\u00edvne znemo\u017enilo sonde komunikova\u0165 s modulom. 2. septembra 2016 sa sonde podarilo na jednej z bl\u00edzkych sn\u00edmok kom\u00e9ty modul zachyti\u0165.<\/p>\n
Koniec misie<\/h2>\n
V septembri 2016 bola kom\u00e9ta so sondou Rosetta vzdialen\u00e1 u\u017e 700 mili\u00f3nov kilometrov od Zeme a sign\u00e1ly prekonali t\u00fato vzdialenos\u0165 za 40 min\u00fat. Na jej sol\u00e1rne panely dopadalo \u010doraz menej svetla. Z\u00e1rove\u0148 u\u017e spotrebovala zna\u010dn\u00fa \u010das\u0165 svojho paliva. Misia, u\u017e vtedy dlh\u0161ia ne\u017e predpokladal p\u00f4vodn\u00fd pl\u00e1n, tak z fyzik\u00e1lnych pr\u00ed\u010din nemohla pokra\u010dova\u0165 \u010falej. Vedci sa preto rozhodli riadene sondu posla\u0165 na kom\u00e9tu, hoci na to nebola stavan\u00e1. Jej zostup vyu\u017eili na posledn\u00fd v\u00fdskum tohto telesa. Hoci dosadnutie malo prebehn\u00fa\u0165 len r\u00fdchlos\u0165ou pol metra za sekundu, vedelo sa, \u017ee rozl\u00e1me jej sol\u00e1rne panely a t\u00fdm ju definit\u00edvne po\u0161kod\u00ed.<\/p>\n
29. septembra 2016 o 22:50 LSE\u010c vo v\u00fd\u0161ke 19 km nad kom\u00e9tou vykonala sonda svoj posledn\u00fd motorick\u00fd man\u00e9ver, ktor\u00fd ju naviedol na kol\u00edzny kurz s kom\u00e9tou. Pri tejto pr\u00edle\u017eitosti urobila najdetailnej\u0161\u00ed prieskum kom\u00e9ty. Aby Rosetta po\u010das svojho riaden\u00e9ho dopadu stihla odosla\u0165 \u010do najviac sn\u00edmok, musela ich skomprimova\u0165 20-kr\u00e1t viac ne\u017e je be\u017en\u00e9. Z tohto d\u00f4vodu posielala sn\u00edmky v ni\u017e\u0161om rozl\u00ed\u0161en\u00ed ako dovtedy. Ke\u010f\u017ee jej kamery neboli navrhnut\u00e9 na sn\u00edmkovanie z tak\u00fdch mal\u00fdch vzdialenost\u00ed, posledn\u00e9 z\u00e1bery boli zna\u010dne rozmazan\u00e9. Posledn\u00e1 prijat\u00e1 sn\u00edmka pri\u0161la z v\u00fd\u0161ky 51 metrov. Okrem z\u00edskavania sn\u00edmok sonda tie\u017e zbierala inform\u00e1cie o hustote a zlo\u017een\u00ed plynov komy kom\u00e9ty, plazmy, hustote prachu, povrchovej teplote telesa. Urobila jej ultrafialov\u00e9 spektrum a mapovala jej gravita\u010dn\u00e9 pole. Inform\u00e1cie zo sondy sa bud\u00fa analyzova\u0165 e\u0161te cel\u00e9 roky. Na rozdiel od sondy NEAR Shoemaker<\/a>, ktor\u00e1 kedysi podobne ako prv\u00e1 prist\u00e1la na asteroide, Rosetta u\u017e po dosadnut\u00ed na povrch nekomunikovala. Vedci jej komunika\u010dn\u00fd syst\u00e9m z\u00e1merne vyradili e\u0161te pred dosadnut\u00edm, aby v bud\u00facnosti nemohol ru\u0161i\u0165 komunik\u00e1ciu s in\u00fdmi misiami.<\/p>\n
Referencie<\/h2>\n
\n
ESS [online]. [Cit. 2017-08-30]. Dostupn\u00e9 online<\/a>.<\/li>\n
http:\/\/www.kosmonautix.cz\/2013\/11\/esa-14-dil-pristani-na-komete\/<\/a><\/li>\n
http:\/\/www.astro.cz\/clanek\/6497<\/a><\/li>\n
http:\/\/www.kosmonautix.cz\/2014\/11\/kosmotydenik-113-dil-10-11-16-11-2014\/<\/a><\/li>\n
http:\/\/www.kosmonautix.cz\/2014\/11\/co-se-stalo-s-philae\/<\/a><\/li>\n
http:\/\/blogs.esa.int\/rosetta\/2014\/11\/16\/philae_spotted_after_first_landing\/<\/a><\/li>\n
http:\/\/www.kosmonautix.cz\/2014\/11\/philae-dela-vedu\/<\/a><\/li>\n
http:\/\/www.astro.cz\/apod\/ap141114.html<\/a><\/li>\n
http:\/\/www.astro.cz\/clanek\/6501<\/a><\/li>\n
http:\/\/www.kosmonautix.cz\/2016\/07\/dobrou-noc-philae-definitivne\/<\/a><\/li>\n
http:\/\/www.kosmonautix.cz\/2016\/09\/nasli-jsme-philae\/<\/a><\/li>\n
http:\/\/www.kosmonautix.cz\/2016\/07\/jak-pristane-rosetta-na-komete\/<\/a><\/li>\n
http:\/\/www.kosmonautix.cz\/2016\/09\/zive-rosetta-pristava-na-komete\/<\/a><\/li>\n<\/ol>\n
Zdroje<\/h2>\n
\n
2004-006A \u2013 Rosetta v encyklop\u00e9dii Space-40<\/a><\/li>\n
Sonda Rosetta v MEK<\/a><\/li>\n
DATAB\u00c1ZE KOSMICK\u00ddCH SOND PRO PR\u016eZKUM T\u011aLES SLUNE\u010cN\u00cd SOUSTAVY: Rosetta<\/a><\/li>\n
Rosetta \u2013 priebeh letu<\/a><\/li>\n<\/ul>\n
Mohlo by v\u00e1s zauj\u00edma\u0165<\/h2>\n
\n
Opportunity<\/a><\/li>\n
NEAR Shoemaker<\/a><\/li>\n
Slne\u010dn\u00e1 s\u00fastava<\/a><\/li>\n<\/ul>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Prv\u00fdkr\u00e1t publikovan\u00e9 na slovenskej Wikip\u00e9dii. Autor: Jana Plauchov\u00e1 ako Eryn Blaireov\u00e1. Spoluautori: IP 85.216.197.37 (oprava preklepov), RONALDO-SK (oprava preklepov), IP 77.247.224.25 (doplnenie inform\u00e1cie), IP 78.98.213.140 (oprava d\u00e1tumu \u0161tartu), Pelex (oprava preklepu), Teslaton (gramatika, oprava slova) Text je dostupn\u00fd pod Creative Commons Attribution-ShareAlike License 3.0 a GFDL. Rosetta bola komet\u00e1rna sonda Eur\u00f3pskej kozmickej agent\u00fary (ESA). P\u00f4vodne (pokračovať v čítaní…) <\/a><\/span><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"parent":677,"menu_order":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","template":"","meta":{"footnotes":""},"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/4075"}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=4075"}],"version-history":[{"count":5,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/4075\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":4080,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/4075\/revisions\/4080"}],"up":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/677"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=4075"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}