{"id":4202,"date":"2017-10-21T13:14:46","date_gmt":"2017-10-21T11:14:46","guid":{"rendered":"http:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=4202"},"modified":"2017-10-21T13:21:27","modified_gmt":"2017-10-21T11:21:27","slug":"fiktivne-riziko-skutocne-riziko","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=4202","title":{"rendered":"Fikt\u00edvne riziko, skuto\u010dn\u00e9 riziko"},"content":{"rendered":"
\"\"<\/a>

Zdroj: Commons<\/a><\/p><\/div>\n

U\u017e od \u00fatleho detstva sa stret\u00e1vam s podivnou chybou v \u013eudskom myslen\u00ed. Postihuje rozli\u010dn\u00fdch \u013eud\u00ed. Nazvala som ju syndr\u00f3mom fikt\u00edvneho rizika.<\/p>\n

Zjednodu\u0161ene povedan\u00e9 je syndr\u00f3m fikt\u00edvneho rizika to, ke\u010f \u010dlovek \u0161alie strachom z rizika, ktor\u00e9 je nere\u00e1lne, respekt\u00edve ve\u013emi m\u00e1lo pravdepodobn\u00e9, a pritom ignoruje po\u0161kodzovanie, ktor\u00e9 je nen\u00e1padn\u00e9, no ist\u00e9. A rob\u00ed to tak vo vz\u0165ahu k sebe, ako k druh\u00fdm. Uvediem konkr\u00e9tny pr\u00edklad, ktor\u00fd mo\u017eno bra\u0165 doslovne, preto\u017ee je \u010dast\u00fdm pr\u00edpadom syndr\u00f3mu fikt\u00edvneho rizika.<\/p>\n

Les. Pozn\u00e1m \u013eud\u00ed, \u010do by tam nevkro\u010dili ani za svet. Pre\u010do? Lebo medve\u010f. Doslova. Boja sa medve\u010fov. Dokonca nato\u013eko, \u017ee do lesa nekro\u010dia ani s pla\u0161iacim zvon\u010dekom, expanznou pi\u0161to\u013eou, skr\u00e1tka s ni\u010d\u00edm.<\/p>\n

Medve\u010f je extr\u00e9mne mal\u00e9 riziko. Viem to, lebo viac ako tri roky sa hojne t\u00falam lesmi a v \u017eivote som v nich \u017eiadneho nevidela. A to sa t\u00falam \u00fadajne ve\u013emi zamedve\u010fovan\u00fdmi oblas\u0165ami, aj v da\u017edi a za s\u00famraku, kedy by mali by\u0165 tieto \u0161elmy akt\u00edvnej\u0161ie. No nikdy som nenarazila na ni\u010d desivej\u0161ie od veveri\u010dky.<\/p>\n

Moje sk\u00fasenosti (a nielen oh\u013eadom medve\u010fov, ale to u\u017e je in\u00fd pr\u00edbeh) v\u0161ak nikoho nepresved\u010dili. Naopak, moji bl\u00edzki presvied\u010daj\u00fa m\u0148a, aby som do lesa ne\u0161la. Lebo ke\u010f som tis\u00edckr\u00e1t medve\u010fa nestretla, na tis\u00edc prv\u00fd ho u\u017e ur\u010dite stretnem. Nepom\u00e1ha nijak\u00e1 racionalita, nijak\u00e9 argumenty, nijak\u00e1 uk\u00e1\u017eka, \u017ee v lese ma naozaj ni\u010d nezo\u017eerie.<\/p>\n

Ale zauj\u00edmav\u00e1 je jedna vec. Ke\u010f t\u00fdchto \u013eud\u00ed trpiacich medve\u010fof\u00f3biou dostanem aspo\u0148 na chv\u00ed\u013eu von, nikdy sa nenatr\u00fa opa\u013eovac\u00edm kr\u00e9mom. K\u00fdm ja sa natieram v\u017edy.<\/p>\n

Ultrafialov\u00e9 \u017eiarenie, pred ktor\u00fdm opa\u013eovac\u00ed kr\u00e9m chr\u00e1ni, nie je medve\u010f. Neodhryzne v\u00e1m hlavu ani v\u00e1s jedin\u00fdm l\u00fa\u010dom nesp\u00e1li na prach, to je pravda. Azda preto ho mnoh\u00ed \u013eudia nepova\u017euj\u00fa v\u00f4bec za nebezpe\u010dn\u00e9. Ale ono nebezpe\u010dn\u00e9 je. A to hlavne t\u00fdm, \u017ee… je. V\u017edy. Za ka\u017ed\u00e9ho po\u010dasia. Na\u0148 na rozdiel od medve\u010fa nenaraz\u00edte, len ak m\u00e1te smolu. Napadne v\u00e1s zaka\u017ed\u00fdm. Absol\u00fatne zaka\u017ed\u00fdm. Zaka\u017ed\u00fdm, ke\u010f vystr\u010d\u00edte nos z tie\u0148a. Jeho p\u00f4sobenie je pomal\u00e9 a spravidla vy\u017eaduje mnohoro\u010dn\u00e9 hromadenie, aby prepuklo do choroby. Ale nejestvuje d\u00e1vka, ktor\u00e1 by nebola \u0161kodliv\u00e1, ktor\u00e1 by v\u00e1s s istotou nevedela ohrozi\u0165, ktor\u00e1 by nezni\u017eovala prah ohrozenia \u010fal\u0161ieho o\u017earovania. A na konci tejto cesty v\u00e1s \u010dak\u00e1 pekne-kr\u00e1sne… rakovina. A predsa mi nikto nikdy nepovedal: necho\u010f do toho lesa, preto\u017ee je tam UV. Natri sa opa\u013eovac\u00edm kr\u00e9mom, lebo vonku p\u00f4sob\u00ed UV.<\/p>\n

Netu\u0161\u00edm, pre\u010do maj\u00fa niektor\u00ed \u013eudia tak\u00fd probl\u00e9m toto pochopi\u0165. Ohrozuj\u00face nie je len to, \u010do v\u00e1m vie sp\u00f4sobi\u0165 okam\u017eit\u00fa smr\u0165 alebo zmrza\u010denie. Tak\u00fdch vec\u00ed je, v\u010fakabohu, ve\u013emi m\u00e1lo. A ve\u013emi ma prekvapuje, \u017ee s\u00fa z nich najvydesenej\u0161\u00ed pr\u00e1ve t\u00ed, \u010do sa s nimi nikdy bezprostredne nestretli.<\/p>\n

\u017divot nie je ak\u010dn\u00fd. Je pomal\u00fd. A re\u00e1lne ohrozenie je presne tak\u00e9. Pomal\u00e9, no ne\u00fanavn\u00e9. Pracuj\u00face po mnoh\u00e9 a mnoh\u00e9 roky. Pomaly, postupne v\u00e1s rozo\u017eieraj\u00face.<\/p>\n

In\u00fdm pr\u00edkladom s\u00fa zl\u00e9 osoby. Zauj\u00edmav\u00e9, ko\u013eko \u013eud\u00ed sa boj\u00ed, \u017ee ich bl\u00edzkeho napadne na ulici \u0161ialen\u00fd \u00fachyl\u00e1k, ale absol\u00fatne ich netr\u00e1pi, ke\u010f ich bl\u00edzkym \u017eivot pomaly ni\u010dia ne\u00fanavn\u00e9 toxick\u00e9 osoby. A tento mas\u00edvne prevl\u00e1daj\u00faci typ \u00fatokov m\u00e1 svoju logiku. Napadnutie na ulici je trestn\u00fd \u010din. Pomal\u00e1 toxicita trestn\u00e1 bohu\u017eia\u013e nie je. Hoci \u00fa\u010dinky m\u00e1 po mnoh\u00fdch rokoch v kone\u010dnom d\u00f4sledku rovnak\u00e9.<\/p>\n

Myslite na to, ke\u010f p\u00f4jdete najbli\u017e\u0161ie do lesa.<\/p>\n

A nezabudnite sa natrie\u0165 opa\u013eovac\u00edm kr\u00e9mom.<\/p>\n

Mohlo by v\u00e1s zauj\u00edma\u0165<\/h2>\n