﻿{"id":4564,"date":"2018-04-17T22:40:13","date_gmt":"2018-04-17T20:40:13","guid":{"rendered":"http:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=4564"},"modified":"2024-05-20T11:03:04","modified_gmt":"2024-05-20T09:03:04","slug":"zaujimavosti-o-zemi-a-mesiaci","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=4564","title":{"rendered":"Zauj\u00edmavosti o Zemi a Mesiaci"},"content":{"rendered":"<h3>Pozri tie\u017e \u010dl\u00e1nok <a href=\"https:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=8512\">Mesiac<\/a><\/h3>\n<h1>Viete, \u017ee&#8230;<\/h1>\n<h2><a href=\"http:\/\/www.adhara.sk\/wp-content\/uploads\/2018\/04\/Apollo-8-Zem-Mesiac.jpg\"><img loading=\"lazy\" decoding=\"async\" class=\"alignright size-medium wp-image-4562\" src=\"http:\/\/www.adhara.sk\/wp-content\/uploads\/2018\/04\/Apollo-8-Zem-Mesiac-300x300.jpg\" alt=\"\" width=\"300\" height=\"300\" srcset=\"https:\/\/www.adhara.sk\/wp-content\/uploads\/2018\/04\/Apollo-8-Zem-Mesiac-300x300.jpg 300w, https:\/\/www.adhara.sk\/wp-content\/uploads\/2018\/04\/Apollo-8-Zem-Mesiac-150x150.jpg 150w, https:\/\/www.adhara.sk\/wp-content\/uploads\/2018\/04\/Apollo-8-Zem-Mesiac.jpg 768w\" sizes=\"(max-width: 300px) 100vw, 300px\" \/><\/a>Zem<\/h2>\n<ul>\n<li>&#8230;n\u00e1zor, \u017ee Zem obieha okolo <a href=\"http:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=2887\">Slnka<\/a> a nie naopak, sa objavil u\u017e v staroveku?<\/li>\n<li>&#8230;v stredoveku u\u010denci u\u017e vedeli, \u017ee Zem je gu\u013eat\u00e1?<\/li>\n<li>&#8230;prv\u00fdkr\u00e1t videla Zem ako celok pos\u00e1dka <a href=\"https:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=5215\">kozmickej lode Apollo<\/a> 8?<\/li>\n<li>&#8230;v roku 2006 skoro 500 mili\u00f3nov \u013eud\u00ed uverilo absurdn\u00e9mu tvrdeniu, \u017ee ke\u010f v\u0161etci naraz posko\u010dia, zmenia t\u00fdm obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu Zeme?<\/li>\n<li>\u2026priemer zemsk\u00e9ho tie\u0148a v priemernej vzdialenosti Mesiaca je 9 170 km?<\/li>\n<li>&#8230;koniec \u00fapln\u00e9ho zemsk\u00e9ho tie\u0148a sa nach\u00e1dza v bl\u00edzkosti bodu L2?<\/li>\n<li>&#8230;excentricita zemskej obe\u017enej dr\u00e1hy ro\u010dne kles\u00e1 asi o 0,0000004?<\/li>\n<li>&#8230;najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed impaktn\u00fd kr\u00e1ter na povrchu Zeme je Vredefort, ktor\u00e9ho priemer je asi 300 km?<\/li>\n<li>&#8230;STEREO je dvojica sond, z ktor\u00fdch jedna sa nach\u00e1dza na obe\u017enej dr\u00e1he 45\u00b0 \u201epred\u201c Zemou a druh\u00e1 45\u00b0 \u201eza\u201c Zemou?<\/li>\n<li>&#8230;keby v\u0161etka voda z povrchu a atmosf\u00e9ry Zeme vytvorila gu\u013eu, jej polomer by bol len pribli\u017ene 700 km?<\/li>\n<li>&#8230;iba 3 % hmotnosti Zeme pripadaj\u00fa na jej vodu?<\/li>\n<\/ul>\n<h3>Fyzik\u00e1lne vlastnosti Zeme<\/h3>\n<ul>\n<li>&#8230;Zem nie je len najv\u00e4\u010d\u0161ia terestrick\u00e1 plan\u00e9ta <a href=\"http:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=962\">slne\u010dnej s\u00fastavy<\/a>, ale tie\u017e najr\u00fdchlej\u0161ie rotuj\u00faca?<\/li>\n<li>&#8230;najhustej\u0161ou plan\u00e9tou slne\u010dnej s\u00fastavy je Zem (a tesne za \u0148ou nasleduje <a href=\"http:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=1460\">Merk\u00far<\/a>)?<\/li>\n<li>&#8230;Zem je takmer desa\u0165kr\u00e1t \u0165a\u017e\u0161ia ako Mars?<\/li>\n<li>&#8230;hmotnos\u0165 v\u0161etk\u00fdch mesiacov slne\u010dnej s\u00fastavy je len 0,12 hmotnosti Zeme?<\/li>\n<li>&#8230;pol\u00e1rne splo\u0161tenie Zeme sa ve\u013emi pomaly zmen\u0161uje, preto\u017ee od skon\u010denia poslednej doby \u013eadovej sa zmen\u0161il tlak \u013eadovcov v bl\u00edzkosti p\u00f3lov, ktor\u00fd Zem deformoval?<\/li>\n<li>&#8230;ka\u017ed\u00fd bod rovn\u00edka obieha okolo stredu na\u0161ej <a href=\"https:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=6020\">plan\u00e9ty<\/a> r\u00fdchlos\u0165ou 465 m\/s?<\/li>\n<li>&#8230;zemsk\u00e1 k\u00f4ra sa pod vplyvom slapov\u00fdch s\u00edl Mesiaca zdv\u00edha a kles\u00e1 a\u017e o 30 cm?<\/li>\n<li style=\"list-style-type: none;\"><\/li>\n<\/ul>\n<h3>Vz\u0165ahy Slnko-Zem<\/h3>\n<ul>\n<li>&#8230;vzdialenos\u0165 Zem-Slnko by sme pr\u00fadov\u00fdm lietadlom prekonali asi za 19 rokov?<\/li>\n<li>&#8230;ka\u017ed\u00fd rok dopadne zo Slnka na Zem 10 000-kr\u00e1t viac energie, ako je jej ro\u010dn\u00e1 spotreba \u013eudstvom?<\/li>\n<li>\u2026keby Slnko nesvietilo, objekty zo vzdialen\u00e9ho vesm\u00edru by dok\u00e1zali ohria\u0165 na\u0161u Zem na 4 K?<\/li>\n<li>&#8230;v\u010faka presn\u00fdm radarov\u00fdm meraniam vzdialenosti Zeme a Venu\u0161e je dnes stredn\u00e1 vzdialenos\u0165 Zeme od Slnka zn\u00e1ma s chybou len 3 metre?<\/li>\n<li>&#8230;najvy\u0161\u0161ia priemern\u00e1 teplota na Zemi &#8211; +42\u00b0C &#8211; bola pred 3,7 miliardami rokov, v dob\u00e1ch, kedy bol \u017eiariv\u00fd v\u00fdkon Slnka cite\u013ene ni\u017e\u0161\u00ed?<\/li>\n<\/ul>\n<h3>Atmosf\u00e9ra a okolie Zeme<\/h3>\n<ul>\n<li>&#8230;atmosf\u00e9ra Zeme tvor\u00ed menej ako mili\u00f3ntinu z jej celkovej hmotnosti?<\/li>\n<li>&#8230;Zem str\u00e1ca ka\u017ed\u00fa sekundu 3 000 gramov vod\u00edka a 50 gramov h\u00e9lia?<\/li>\n<li>&#8230;no\u010dn\u00e9 svietiace <a href=\"http:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=1927\">oblaky<\/a> maj\u00fa p\u00f4vod pravdepodobne v medziplanet\u00e1rnej hmote?<\/li>\n<li>&#8230;na\u0161u Zem obklopuje prachov\u00fd obal, v ktorom je zv\u00fd\u0161en\u00e1 hustota \u010dast\u00edc v porovnan\u00ed s okolit\u00fdm medziplanet\u00e1rnym prostred\u00edm?<\/li>\n<li>&#8230;magnetick\u00e9 pole chr\u00e1ni Zem pred slne\u010dn\u00fdm vetrom a jeho \u010dastice zachyt\u00e1va v takzvan\u00fdch Van Allenov\u00fdch radia\u010dn\u00fdch p\u00e1soch?<\/li>\n<li>&#8230;bez sklen\u00edkov\u00e9ho efektu by priemern\u00e1 teplota na Zemi bola -21\u00b0?<\/li>\n<li>&#8230;v atmosf\u00e9re Zeme sa neust\u00e1le vzn\u00e1\u0161a asi 1 mili\u00f3n ton meteorick\u00e9ho prachu poch\u00e1dzaj\u00faceho z mikrometeoroidov a zvy\u0161kov meteoroidov?<\/li>\n<li>&#8230;prv\u00e1 mesa\u010dn\u00e1 sonda, Luna 1, cielene vytvorila vo vzdialenosti 113 000 km od Zeme umel\u00fa kom\u00e9tu zo sod\u00edka?<\/li>\n<li>&#8230;vo v\u00fd\u0161ke, v ktorej obieha ISS, je gravit\u00e1cia Zeme len pribli\u017ene o 15 % men\u0161ia ne\u017e na zemskom povrchu?<\/li>\n<li>&#8230;v roku 1859 nastala n\u00e1sledkom gigantickej slne\u010dnej erupcie na Zemi tak\u00e1 rozsiahla pol\u00e1rna \u017eiara, \u017ee severn\u00e1 a ju\u017en\u00e1 pol\u00e1rna \u017eiara sa na rovn\u00edku prel\u00ednali?<\/li>\n<li>&#8230;po\u010das pol\u00e1rnej noci v\u00e4\u010d\u0161inou nie je \u00fapln\u00e1 tma?<\/li>\n<li>&#8230;pod vplyvom Mesiaca kol\u00ed\u0161e atmosf\u00e9rick\u00fd tlak na Zemi o nieko\u013eko pascalov a teplota o 0,02\u00b0C?<\/li>\n<\/ul>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<h2><a href=\"http:\/\/www.adhara.sk\/wp-content\/uploads\/2018\/04\/Mesiac-atmosfera.jpg\"><img loading=\"lazy\" decoding=\"async\" class=\"alignright size-medium wp-image-4563\" src=\"http:\/\/www.adhara.sk\/wp-content\/uploads\/2018\/04\/Mesiac-atmosfera-300x200.jpg\" alt=\"\" width=\"300\" height=\"200\" srcset=\"https:\/\/www.adhara.sk\/wp-content\/uploads\/2018\/04\/Mesiac-atmosfera-300x200.jpg 300w, https:\/\/www.adhara.sk\/wp-content\/uploads\/2018\/04\/Mesiac-atmosfera.jpg 640w\" sizes=\"(max-width: 300px) 100vw, 300px\" \/><\/a>Mesiac<\/h2>\n<ul>\n<li>&#8230;jasnos\u0165 Mesiaca v splne kles\u00e1 vplyvom v\u00fdstrednosti obe\u017enej dr\u00e1hy Mesiaca okolo Zeme o cel\u00fdch 10 %?<\/li>\n<li>\u00a0&#8230;ve\u013ekos\u0165ou i hustotou je Mesiacu Zeme najpodobnej\u0161\u00ed <a href=\"http:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=3943\">Jupiterov<\/a> mesiac <a href=\"https:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=7843\">Io<\/a>?<\/li>\n<li>&#8230;to, \u017ee Mesiac sa zd\u00e1 by\u0165 bl\u00edzko obzoru v\u00e4\u010d\u0161\u00ed ako ke\u010f je na oblohe vy\u0161\u0161ie, je len optick\u00fd klam?<\/li>\n<li>\u00a0&#8230;doba obehu Mesiaca okolo Zeme sa pribli\u017ene rovn\u00e1 d\u013a\u017eke rot\u00e1cie Slnka okolo jeho osi?<\/li>\n<li>&#8230;pod\u013ea simul\u00e1cii sa\u00a0Mesiac\u00a0dostal do\u00a0viazanej rot\u00e1cie\u00a0sk\u00f4r, ne\u017e sa v\u00f4bec kompletne sformoval?<\/li>\n<li>&#8230; rovnak\u00e9\u00a0gravita\u010dn\u00e9\u00a0p\u00f4sobenie ako\u00a0Mesiac\u00a0m\u00e1 na v\u00e1s osoba s hmotnos\u0165ou 80 kg vo vzdialenosti 40 metrov?<\/li>\n<li>\u00a0&#8230;febru\u00e1r je jedin\u00fd mesiac v roku, v ktorom nemus\u00ed z\u00e1konite nasta\u0165 spln?<\/li>\n<li>&#8230;Mesiac v splne dosahuje svoju najni\u017e\u0161iu v\u00fd\u0161ku nad obzorom v lete a najv\u00e4\u010d\u0161iu v zime?<\/li>\n<li>\u00a0&#8230;pri poh\u013eade zo zemsk\u00e9ho p\u00f3lu Mesiac striedavo dva t\u00fd\u017edne nezapadne a \u010fal\u0161ie dva t\u00fd\u017edne str\u00e1vi pod horizontom?<\/li>\n<li>&#8230;n\u00e1\u0161 Mesiac je pravdepodobne jedin\u00fdm mesiacom v slne\u010dnej s\u00fastave, ktor\u00fd <a href=\"http:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=1253\">vznikol<\/a> ako n\u00e1sledok obrovskej kol\u00edzie?<\/li>\n<li>&#8230;bezprostredne po svojom\u00a0vzniku\u00a0Mesiac\u00a0pravdepodobne obiehal len vo vzdialenosti zhruba 25 000 km od Zeme, v porovnan\u00ed s dne\u0161nou hodnotou 384 000 km?<\/li>\n<li>\u00a0&#8230;11. septembra 2013 bol na Mesiaci spozorovan\u00fd dosia\u013e najenergetickej\u0161\u00ed dopad meteoritu?<\/li>\n<li>\u00a0&#8230;do priestoru medzi Zemou a Mesiacom by sa zmestili v\u0161etky ostatn\u00e9 plan\u00e9ty slne\u010dnej s\u00fastavy?<\/li>\n<li>\u00a0&#8230;prv\u00fd nepilotovan\u00fd let k Mesiacu sa USA podaril a\u017e na tret\u00ed pokus a ich prelet bol ove\u013ea vzdialenej\u0161\u00ed od mesa\u010dn\u00e9ho povrchu ne\u017e prv\u00fd rusk\u00fd prelet?<\/li>\n<li>&#8230;Galileo Galilei\u00a0bol rozhodn\u00fdm odporcom hypot\u00e9zy, \u017ee\u00a0pr\u00edliv a odliv\u00a0sp\u00f4sobuje\u00a0Mesiac?<\/li>\n<\/ul>\n<h3>Povrch Mesiaca<\/h3>\n<ul>\n<li>\u00a0&#8230;na povrch Mesiaca by sa zmestili tri najv\u00e4\u010d\u0161ie \u0161t\u00e1ty sveta?<\/li>\n<li>&#8230;Leonardo da Vinci veril, \u017ee \u0161kvrny na Mesiaci menia svoj tvar?<\/li>\n<li>\u00a0&#8230;na privr\u00e1tenej strane Mesiaca sa nach\u00e1dza ove\u013ea viac mor\u00ed ako na odvr\u00e1tenej?<\/li>\n<li>&#8230;zdraviu \u0161kodliv\u00e9 ionizuj\u00face \u017eiarenie je na povrchu Mesiaca intenz\u00edvnej\u0161ie ne\u017e v medziplanet\u00e1rnom priestore v rovnakej vzdialenosti od Slnka?<\/li>\n<li>\u00a0&#8230;na povrchu Mesiaca st\u00e1lo doteraz celkovo dvan\u00e1s\u0165 \u013eud\u00ed?<\/li>\n<li>&#8230;od roku 2013 m\u00e1me v\u010faka sonde LRO sn\u00edmky Mesiaca s rozl\u00ed\u0161en\u00edm pribli\u017ene na jeden meter?<\/li>\n<li>\u00a0&#8230;najchladnej\u0161ie zn\u00e1me miesto v slne\u010dnej s\u00fastave (-240\u00b0C) sa nach\u00e1dza na povrchu mesiaca najbli\u017e\u0161ieho k Slnku?<\/li>\n<li>&#8230;jedna z te\u00f3rii vysvet\u013euje hrub\u0161iu k\u00f4ru na\u00a0odvr\u00e1tenej strane Mesiaca\u00a0t\u00fdm, \u017ee na t\u00fato stranu\u00a0<b>Mesiaca<\/b>\u00a0v d\u00e1vnej minulosti pomaly narazil druh\u00fd, men\u0161\u00ed,\u00a0prirodzen\u00fd satelit\u00a0Zeme?<\/li>\n<\/ul>\n<hr \/>\n<p style=\"text-align: justify;\">Zalo\u017een\u00e9 na materi\u00e1loch zozbieran\u00fdch v rokoch 2007-2021 a postupne publikovan\u00fdch na <a href=\"http:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=677\">wikp\u00e9distick\u00fdch<\/a> port\u00e1loch <a href=\"https:\/\/sk.wikipedia.org\/wiki\/Port%C3%A1l:Astron%C3%B3mia\" target=\"_blank\" rel=\"noopener noreferrer\">Astron\u00f3mia<\/a> a <a href=\"https:\/\/sk.wikipedia.org\/wiki\/Port%C3%A1l:Slne%C4%8Dn%C3%A1_s%C3%BAstava\" target=\"_blank\" rel=\"noopener noreferrer\">Slne\u010dn\u00e1 s\u00fastava<\/a>. Obr\u00e1zky poch\u00e1dzaj\u00fa z <a href=\"https:\/\/commons.wikimedia.org\/wiki\/Hlavn%C3%A1_str%C3%A1nka\" target=\"_blank\" rel=\"noopener noreferrer\">Wikimedia Commons<\/a>.<\/p>\n<h2>Mohlo by v\u00e1s zauj\u00edma\u0165<\/h2>\n<ul>\n<li><a href=\"http:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=4411\">Zauj\u00edmavosti o Slnku<\/a><\/li>\n<li><a href=\"http:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=4492\">Zauj\u00edmavosti o Merk\u00fare a Venu\u0161i <\/a><\/li>\n<li><a href=\"https:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=4704\">Zauj\u00edmavosti o Marse a Fobose<\/a><\/li>\n<li><a href=\"https:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=5588\">Zauj\u00edmavosti o plan\u00e9tkach, kom\u00e9tach, meteoroch a meteoritoch<\/a><\/li>\n<li><a href=\"http:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=2669\">Viete, \u017ee Mesiac nie je plan\u00e9ta?<\/a><\/li>\n<\/ul>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Pozri tie\u017e \u010dl\u00e1nok Mesiac Viete, \u017ee&#8230; Zem &#8230;n\u00e1zor, \u017ee Zem obieha okolo Slnka a nie naopak, sa objavil u\u017e v staroveku? &#8230;v stredoveku u\u010denci u\u017e vedeli, \u017ee Zem je gu\u013eat\u00e1? &#8230;prv\u00fdkr\u00e1t videla Zem ako celok pos\u00e1dka kozmickej lode Apollo 8? &#8230;v roku 2006 skoro 500 mili\u00f3nov \u013eud\u00ed uverilo absurdn\u00e9mu tvrdeniu, \u017ee ke\u010f v\u0161etci naraz posko\u010dia,<span class=\"more-excerpt\"><a class=\"more-excerpt-link\" href=\"https:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=4564\"> (pokra&#269;ova&#357; v &#269;&iacute;tan&iacute;&#8230;)  <\/a><\/span><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"parent":6704,"menu_order":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","template":"","meta":{"footnotes":""},"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/4564"}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=4564"}],"version-history":[{"count":8,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/4564\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":8581,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/4564\/revisions\/8581"}],"up":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/6704"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=4564"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}