$\"Raketopl\u00e1n$ <\/a>

Raketopl\u00e1n Atlantis<\/a> pr\u00e1ve prist\u00e1va a t\u00fdm ukon\u010duje misiu STS-110<\/p><\/div>\n

Dru\u017eicov\u00fd stupe\u0148<\/strong> raketopl\u00e1nu naz\u00fdvan\u00fd aj vlastn\u00fd raketopl\u00e1n<\/strong> alebo orbiter<\/strong> bola najzlo\u017eitej\u0161ia a najd\u00f4le\u017eitej\u0161ia \u010das\u0165 cel\u00e9ho americk\u00e9ho raketopl\u00e1nu<\/a>. Z\u00e1rove\u0148 to bola jedin\u00e1 \u010das\u0165 raketopl\u00e1nu, ktor\u00e1 sa dostala do vesm\u00edru a potom pristala. Z h\u013eadiska leteckej terminol\u00f3gie i\u0161lo o jednoplo\u0161n\u00edk so samonosn\u00fdm kr\u00eddlom v tvare dvojitej delty. Sl\u00fa\u017eil na dopravu n\u00e1kladu a os\u00f4b na obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu okolo Zeme a sp\u00e4\u0165. \u0160tartoval ako klasick\u00e1 raketa<\/a>, n\u00e1vrat prebiehal riaden\u00fdm k\u013azav\u00fdm prist\u00e1t\u00edm podobn\u00fdm prist\u00e1vaniu lietadla.<\/p>\n

Orbiter mal celkov\u00fa d\u013a\u017eku 37,24 m, v\u00fd\u0161ku 17,25 m a rozp\u00e4tie kr\u00eddel 23,79 m. Jeho pr\u00e1zdna hmotnos\u0165 bola r\u00f4zna pri jednotliv\u00fdch exempl\u00e1roch (Columbia<\/a> bola naj\u0165a\u017e\u0161ia) a pohybovala sa okolo 90 ton. Trup stroja tvorila kon\u0161trukcia z hlin\u00edkov\u00fdch zliatin. Pre najviac mechanicky nam\u00e1han\u00e9 \u010dasti sa pou\u017eila oce\u013e a tit\u00e1nov\u00e9 zliatiny. Skladal sa z troch hlavn\u00fdch kon\u0161truk\u010dn\u00fdch \u010dast\u00ed:<\/p>\n

\n
predn\u00e1 \u010das\u0165 \u2013 dvojpodla\u017en\u00e1 kab\u00edna pre pos\u00e1dku;<\/li>\n
stredn\u00e1 \u010das\u0165 \u2013 trup s n\u00e1kladov\u00fdm priestorom;<\/li>\n
zadn\u00e1 \u010das\u0165 \u2013 motorov\u00fd priestor s motormi SSME.<\/li>\n<\/ul>\n
Predn\u00e1 \u010das\u0165<\/h2>\n
Predn\u00e1 \u010das\u0165 raketopl\u00e1nu m\u00e1 d\u013a\u017eku 8,74 metrov. Jej v\u00e4\u010d\u0161iu \u010das\u0165 zaber\u00e1 kab\u00edna pre pos\u00e1dku, \u010falej sa v nej nach\u00e1dza blok stabiliza\u010dn\u00fdch a man\u00e9vrovac\u00edch motorov RCS (Reaction Control System, predn\u00fd blok ozna\u010dovan\u00fd tie\u017e ako FRCS \u2013 Forward Reaction Control System) a predn\u00e1 podvozkov\u00e1 \u0161achta. Predn\u00e1 \u010das\u0165 je vyroben\u00e1 zo s\u00fastavy nitovan\u00fdch panelov, prie\u010dok a rebier. Sklad\u00e1 sa z dvoch z\u00e1kladn\u00fdch \u010dast\u00ed \u2013 hornej a dolnej. Horn\u00e1 obsahuje 6 okienok s hr\u00fabkou 16 milimetrov vyroben\u00fdch z taven\u00e9ho kreme\u0148a. Odol\u00e1vaj\u00fa teplot\u00e1m a\u017e 480 \u00b0C z vonkaj\u0161ej strany a 426 \u00b0C z vn\u00fatornej.<\/p>\n
V prednej \u010dasti je ako samostatn\u00fd kon\u0161truk\u010dn\u00fd diel vlo\u017een\u00e1 kab\u00edna pre pos\u00e1dku. Kab\u00edna m\u00e1 tvar zrezan\u00e9ho ku\u017ee\u013ea orientovan\u00e9ho vrcholom dopredu. Jej vn\u00fatorn\u00fd objem je 71,5 metrov kubick\u00fdch. Kab\u00edna m\u00e1 vlastn\u00fd syst\u00e9m okienok, z ktor\u00fdch \u0161es\u0165 zodpoved\u00e1 \u0161iestim okienkam v z\u00e1kladnej kon\u0161trukcii. Aj vn\u00fatorn\u00e9 okn\u00e1 maj\u00fa hr\u00fabku 16 mm, s\u00fa vyroben\u00e9 z temperovan\u00e9ho hlinito-kremi\u010dit\u00e9ho skla a ich vonkaj\u0161\u00ed povrch je pokryt\u00fd reflexnou vrstvou odr\u00e1\u017eaj\u00facou \u0161kodliv\u00e9 infra\u010derven\u00e9 \u017eiarenie. Kab\u00edna pre pos\u00e1dku m\u00e1 navy\u0161e dvojicu okien smeruj\u00facu nahor, \u010fal\u0161iu dvojicu namieren\u00fa do n\u00e1kladov\u00e9ho priestoru a jedno okienko vo vstupn\u00fdch dver\u00e1ch do kab\u00edny. \u013dav\u00e9 okienko na vrchole kab\u00edny mohlo by\u0165 v pr\u00edpade n\u00fadze pyrotechnicky odstrelen\u00e9 a pou\u017eit\u00e9 ako n\u00fadzov\u00fd v\u00fdchod. Kab\u00edna pre pos\u00e1dku je k prednej \u010dasti raketopl\u00e1nu prichyten\u00e1 len v \u0161tyroch bodoch, aby sa zn\u00ed\u017eil tepeln\u00fd prenos z vonkaj\u0161ieho prostredia. Z d\u00f4vodov tepelnej izol\u00e1cie je kab\u00edna pokryt\u00e1 tie\u017e mylarovou izol\u00e1ciou a pozl\u00e1tenou f\u00f3liou.<\/p>\n
$\"Poh\u013ead$ <\/a>
Poh\u013ead do kokpitu raketopl\u00e1nu Atlantis na obe\u017enej dr\u00e1he<\/p><\/div>\n
Samotn\u00e1 kab\u00edna pre pos\u00e1dku je rozdelen\u00e1 na tri paluby. Horn\u00e1 paluba sa naz\u00fdva pilotn\u00e1 alebo letov\u00e1, a nach\u00e1dza sa tu sedadlo velite\u013ea letu (v\u013eavo) a pilota (vpravo). V tejto kab\u00edne s\u00fa s\u00fastreden\u00e9 v\u0161etky prvky riadenia. Nad oknami s\u00fa napr\u00edklad umiestnen\u00e9 palivometre, v\u013eavo od sedadla velite\u013ea s\u00fa to syst\u00e9my podpory \u017eivota (ventil\u00e1cia, tlak vzduchu, hladina kysl\u00edka a dus\u00edka, teplota vzduchu\u2026), na sten\u00e1ch a strope s\u00fa vyp\u00edna\u010de elektrick\u00fdch obvodov. Ka\u017ed\u00fd z pilotov mal k dispoz\u00edcii ru\u010dn\u00e9 riadenie pre rota\u010dn\u00e9 a transla\u010dn\u00e9 man\u00e9vre, pre ovl\u00e1danie aerodynamickej brzdy a ped\u00e1lov\u00e9 riadenie kormidiel. Miesto na manipul\u00e1ciu s u\u017eito\u010dn\u00fdm za\u0165a\u017een\u00edm je situovan\u00e9 v zadnej stene pilotnej paluby. Z tejto paluby sa ovl\u00e1dal cel\u00fd raketopl\u00e1n, vyp\u00fa\u0161\u0165anie dru\u017e\u00edc z n\u00e1kladov\u00e9ho priestoru a manipul\u00e1tor RMS. Za sedadlami pilotov s\u00fa demontovate\u013en\u00e9 kresl\u00e1 pre \u010fal\u0161\u00edch \u010dlenov pos\u00e1dky. Priamo za sedadlom velite\u013ea je v podlahe priechod na stredn\u00fa alebo obytn\u00fa palubu.<\/p>\n
Obytn\u00e1 paluba obsahuje na \u013eavej strane bo\u010dn\u00fd prielez pre n\u00e1stup a v\u00fdstup pos\u00e1dky. Prielez m\u00e1 priemer 1 010 mm a hmotnos\u0165 60 kg. Dvere prielezu je mo\u017en\u00e9 zvonka aj zvn\u00fatra otvori\u0165 mechanicky, v pr\u00edpade n\u00fadze pyrotechnicky. Dvere s\u00fa vykl\u00e1pan\u00e9 smerom nadol; za predpokladu, \u017ee raketopl\u00e1n st\u00e1l vo zvislej polohe na \u0161tartovacej rampe, to bolo do\u013eava. Nad prielezom je d\u00f4le\u017eit\u00e1, ale nikdy nepou\u017eit\u00e1 \u010das\u0165 z\u00e1chrann\u00e9ho syst\u00e9mu \u2013 teleskopick\u00e1 ty\u010d. Vstupn\u00fd prielez je vybaven\u00fd tie\u017e nafukovacou k\u013aza\u010dkou podobne ako maj\u00fa be\u017ene dopravn\u00e9 lietadl\u00e1, aby pri pr\u00edpadnom n\u00fadzovom prist\u00e1t\u00ed pos\u00e1dka mohla opusti\u0165 raketopl\u00e1n. Na pravej strane raketopl\u00e1nu je men\u0161\u00ed n\u00fadzov\u00fd prielez. \u010eal\u0161\u00ed prielez vedie do n\u00e1kladov\u00e9ho priestoru raketopl\u00e1nu. Sl\u00fa\u017ei na prechod do prechodovej komory alebo do laborat\u00f3ria v n\u00e1kladovom priestore. Prechodov\u00e1 komora b\u00fdvala v\u00e4\u010d\u0161inou in\u0161talovan\u00e1 externe. Zadn\u00e1 stena kab\u00edny pre pos\u00e1dku je kv\u00f4li zjednodu\u0161eniu \u00fadr\u017eby ku kab\u00edne iba priskrutkovan\u00e1, nie je teda celistv\u00e1.<\/p>\n
V obytnej palube sa nach\u00e1dzaj\u00fa tie\u017e \u0161tyri k\u00f3je na odpo\u010dinok astronautov. Okrem toho je vybaven\u00e1 sanit\u00e1rnym zariaden\u00edm, z\u00e1chodom (syst\u00e9m WCS), um\u00fdvadlom a kuchynkou. Nach\u00e1dzaj\u00fa sa tu aj skrinky na ulo\u017eenie potrav\u00edn, osobn\u00fdch vec\u00ed astronautov, manu\u00e1lov, vedeck\u00e9ho vybavenia a pod. V \u010dase \u0161tartu a prist\u00e1vania s\u00fa tu umiestnen\u00e9 tie\u017e tri demontovate\u013en\u00e9 sedadl\u00e1 pre pos\u00e1dku ozna\u010den\u00e9 \u010d\u00edslami 5, 6 a 7.<\/p>\n
Za prie\u010dkou v prednej \u010dasti obytnej paluby sa nach\u00e1dza v\u00e4\u010d\u0161ina riadiacej elektroniky vr\u00e1tane piatich palubn\u00fdch po\u010d\u00edta\u010dov. Riadenie syst\u00e9mov raketopl\u00e1nu zais\u0165uje p\u00e4\u0165 hlavn\u00fdch po\u010d\u00edta\u010dov typu IBM AP-101S (p\u00f4vodne AP-101) s v\u00fdkonom viac ako 1 mili\u00f3n oper\u00e1ci\u00ed za sekundu a s opera\u010dnou pam\u00e4\u0165ou 256K 32-bitov\u00fdch slov. Po\u010das kritick\u00fdch f\u00e1z letu, ako je vzlet a prist\u00e1tie, boli \u0161tyri po\u010d\u00edta\u010de prepojen\u00e9 a navz\u00e1jom sa kontrolovali. Piaty, vybaven\u00fd jednoduch\u0161\u00edm programov\u00fdm vybaven\u00edm, sl\u00fa\u017eil ako z\u00e1loha.<\/p>\n
$\"Atlantis$ <\/a>
Atlantis prepravovan\u00fd na transportnom lietadle Shuttle Carrier Aircraft<\/p><\/div>\n
Pod podlahou obytnej paluby sa nach\u00e1dza spodn\u00e1 alebo technick\u00e1 paluba. Je tu klimatiza\u010dn\u00e9 zariadenie a syst\u00e9my podpory \u017eivota. Do tejto paluby nie je be\u017ene pr\u00edstup, pos\u00e1dka sa tam m\u00f4\u017ee dosta\u0165 iba po demontovan\u00ed podlahov\u00fdch panelov v obytnej palube. Syst\u00e9m podpory \u017eivota, odborne naz\u00fdvan\u00fd ECLSS (Environmental Control and Life Support System), m\u00e1 dve \u010dasti: Syst\u00e9m sl\u00fa\u017eiaci na podporu a udr\u017eiavanie atmosf\u00e9ry a syst\u00e9m tepelnej regul\u00e1cie.<\/p>\n
Naviga\u010dn\u00fd syst\u00e9m vyu\u017e\u00edval najm\u00e4 tri inerci\u00e1lne plo\u0161iny IMU (Inertial Measurement Units), ktor\u00e9 z\u00e1sobovali palubn\u00e9 po\u010d\u00edta\u010de inform\u00e1ciami o aktu\u00e1lnej orient\u00e1cii dru\u017eicov\u00e9ho stup\u0148a v priestore a o negravita\u010dn\u00fdch zr\u00fdchleniach (napr. sp\u00f4soben\u00fdch pr\u00e1cou motorov). Na ich nastavovanie sl\u00fa\u017eili automatick\u00e9 aj manu\u00e1lne zameriava\u010de hviezd. Negravita\u010dn\u00e9 zr\u00fdchlenie merala aj \u010fal\u0161ia s\u00faprava \u0161tyroch line\u00e1rnych akcelerometrov. V priebehu stret\u00e1vac\u00edch man\u00e9vrov sa na stanovenie vzdialenosti dru\u017eicov\u00e9ho stup\u0148a od cie\u013ea a relat\u00edvnej r\u00fdchlosti pou\u017e\u00edval palubn\u00fd r\u00e1diolok\u00e1tor. Pre navig\u00e1ciu v z\u00e1vere prist\u00e1tia sl\u00fa\u017eil prij\u00edma\u010d syst\u00e9mu TACAN. Ku koncu programu sa sk\u00fa\u0161obne pou\u017e\u00edval naviga\u010dn\u00fd syst\u00e9m GPS. Vlastn\u00fa pilot\u00e1\u017e letu zais\u0165oval prostredn\u00edctvom hlavn\u00fdch po\u010d\u00edta\u010dov autopilot, ktor\u00fd mohol tie\u017e prebera\u0165 pr\u00edkazy pilotov z ru\u010dn\u00fdch ovl\u00e1dac\u00edch prvkov umiestnen\u00fdch na letovej palube.<\/p>\n
Komunika\u010dn\u00fd syst\u00e9m pracoval v p\u00e1smach Ku (15,25 a\u017e 17,25 GHz) a S (1,7 a\u017e 2,4 GHz). V\u00e4\u010d\u0161ina spojen\u00ed s riadiacim strediskom bola sprostredkovan\u00e1 cez dru\u017eice syst\u00e9mu TDRSS (Tracking and Data Relay Satellite System), umiestnen\u00fdch na geostacion\u00e1rnej dr\u00e1he. V prv\u00fdch pribli\u017ene 4 min\u00fatach letu mohol syst\u00e9m pracuj\u00faci v p\u00e1sme S komunikova\u0165 s pozemnou stanicou na kozmodr\u00f3me priamo. Pre spojenie s Medzin\u00e1rodnou kozmickou stanicou v jej bl\u00edzkosti alebo s \u010dlenmi pos\u00e1dky pracuj\u00facimi v skafandroch vo vo\u013enom priestore sa pou\u017e\u00edval syst\u00e9m pracuj\u00faci v p\u00e1sme UKV (243 a\u017e 300 MHz). Tento syst\u00e9m sl\u00fa\u017eil aj ako z\u00e1lo\u017en\u00fd pre spojenie s pozemn\u00fdmi stanicami.<\/p>\n
Pred kab\u00ednou pre pos\u00e1dku sa nach\u00e1dza blok man\u00e9vrovac\u00edch motorov RCS a podvozkov\u00e1 \u0161achta. T\u00e1to \u0161achta m\u00f4\u017ee poja\u0165 a\u017e 610 kg balastnej z\u00e1\u0165a\u017ee pou\u017e\u00edvanej pri niektor\u00fdch misi\u00e1ch z d\u00f4vodu \u013eah\u0161ieho ovl\u00e1dania stroja.<\/p>\n
N\u00e1kres prednej \u010dasti<\/h2>\n
$\"1.priehradky$ <\/a>
1.priehradky na ulo\u017eenie predmetov,
2. okienka,
3. priechod medzi pilotnou a obytnou palubou,
4. sedadlo \u010d. 1 (poz\u00edcia velite\u013ea),
5. sedadlo \u010d. 2 (poz\u00edcia pilota),
6. sedadlo \u010d. 4,
7. sedadlo \u010d. 3,
8. sedadlo \u010d. 6,
9. sedadlo \u010d. 7,
10. priestor pre leteck\u00fa elektrotechniku,
11. dvierka pre pr\u00edstup k hydroxidu l\u00edtnemu (Lithium Hydroxide Door),
12. prechodov\u00e1 komora,
13. sedadlo \u010d. 5,
14. miesto pripojenia za\u010diatku kr\u00eddla k trupu,
15. vstupn\u00fd prielez do raketopl\u00e1nu,
16. predn\u00e9 man\u00e9vrovacie motory (FRCS \u2013 Forward Reaction Control System)<\/p><\/div>\n
Stredn\u00e1 \u010das\u0165<\/h2>\n
Trup s rozmermi 18,3 \u00d7 5,2 \u00d7 4,0 m je tvoren\u00fd celkove dvan\u00e1stimi prep\u00e1\u017ekami z horizont\u00e1lnych a vertik\u00e1lnych dielov, pri\u010dom v miestach pripojenia kr\u00eddel s\u00fa pre zv\u00fd\u0161enie bezpe\u010dnosti e\u0161te v\u00fdstu\u017ee v tvare T. V trupe je umiestnen\u00fd n\u00e1kladov\u00fd priestor, uzavierate\u013en\u00fd dvojkr\u00eddlov\u00fdmi dverami, na ktor\u00fdch vn\u00fatornej strane s\u00fa radi\u00e1tory (vy\u017earova\u010de) klimatiza\u010dn\u00e9ho syst\u00e9mu. Tieto radi\u00e1tory prostredn\u00edctvom glykolovej slu\u010dky odv\u00e1dzali z vn\u00fatra dru\u017eicov\u00e9ho stup\u0148a odpadov\u00e9 teplo. Aby mohli spr\u00e1vne fungova\u0165, museli by\u0165 dvere do n\u00e1kladov\u00e9ho priestoru vo vesm\u00edre otvoren\u00e9. Predn\u00e9 dva panely sa po otvoren\u00ed dver\u00ed navy\u0161e odklopili od dver\u00ed o 35,5 stup\u0148a. Dvere s\u00fa vyroben\u00e9 z materi\u00e1lu na b\u00e1ze uhl\u00edka a epoxidu s jadrom z nomexu. Ka\u017ed\u00e1 z dvoch \u010dast\u00ed dver\u00ed je k n\u00e1kladov\u00e9mu priestoru prichyten\u00e1 pomocou 13-tich z\u00e1vesov. Dvere do n\u00e1kladov\u00e9ho priestoru sa niekedy ozna\u010duj\u00fa skratkou PLBD (Payload Bay Doors).<\/p>\n
$\"Orbiter$ <\/a>
Orbiter Discovery po prist\u00e1t\u00ed na Kennedyho vesm\u00edrnom stredisku<\/p><\/div>\n
V trupe sa okrem in\u00e9ho nach\u00e1dzal dia\u013ekov\u00fd manipul\u00e1tor RMS (Remote Manipulator System), naz\u00fdvan\u00fd aj manipula\u010dn\u00e9 rameno \u010di Kanadsk\u00e1 ruka, tri palivov\u00e9 bat\u00e9rie s v\u00fdkonom 3 \u00d7 7 kW (v maxime 3 \u00d7 12 kW) a \u0161tyri n\u00e1dr\u017ee s kysl\u00edkom a \u0161tyri n\u00e1dr\u017ee s vod\u00edkom potrebn\u00fdm pre ich prev\u00e1dzku. Bol tu umiestnen\u00fd tie\u017e v\u0161etok v\u00e4\u010d\u0161\u00ed u\u017eito\u010dn\u00fd n\u00e1klad. Mohla to by\u0165 jedna alebo viac dru\u017e\u00edc, sondy, moduly pre vesm\u00edrnu stanicu (Mir, ISS), z\u00e1sobovacie kontajnery, alebo vesm\u00edrne laborat\u00f3rium, ktor\u00e9 bolo hermeticky spojen\u00e9 s obytnou palubou orbitera. Star\u0161\u00ed typ vesm\u00edrneho laborat\u00f3ria je eur\u00f3psky Spacelab, od letu STS-57 a\u017e po let STS-107 sa pou\u017e\u00edval nov\u0161\u00ed Spacehab. V n\u00e1kladovom priestore b\u00fdvala tie\u017e in\u0161talovan\u00e1 prechodov\u00e1 komora sl\u00fa\u017eiaca na v\u00fdstup do otvoren\u00e9ho priestoru. N\u00e1klad sa prichyt\u00e1val o n\u00e1kladov\u00fd priestor za pomoci 124 pou\u017eite\u013en\u00fdch \u00fachytn\u00fdch skrutiek. V podpalub\u00ed n\u00e1kladov\u00e9ho priestoru boli hne\u010f za prednou \u010das\u0165ou po \u013eavej a pravej strane umiestnen\u00e9 bat\u00e9rie PRSD (Power Reactant Storage and Distribution) na kvapaln\u00fd kysl\u00edk a vod\u00edk, ktor\u00e9 poskytovali raketopl\u00e1nu elektrick\u00fa energiu. Do elektrorozvodnej siete raketopl\u00e1nu bol dod\u00e1van\u00fd pr\u00fad s nap\u00e4t\u00edm 28 voltov. N\u00e1dr\u017ee na kvapaln\u00fd vod\u00edk a kysl\u00edk boli gu\u013eovit\u00e9ho tvaru a ich po\u010det sa menil v z\u00e1vislosti od potrieb konkr\u00e9tnej misie. Pri procese v\u00fdroby elektrick\u00e9ho pr\u00fadu vznikal ako u\u017eito\u010dn\u00fd odpad voda.<\/p>\n
Zadn\u00e1 \u010das\u0165<\/h2>\n
Zadn\u00e1 \u010das\u0165 orbitera sa naz\u00fdva motorov\u00e1 sekcia. M\u00e1 d\u013a\u017eku 5,48 metra, \u0161\u00edrku 6,7 metra a v\u00fd\u0161ku 6,09 metra. V tejto \u010dasti s\u00fa umiestnen\u00e9 tri turbo\u010derpadl\u00e1 APU (Auxiliary Power Units) hydraulick\u00e9ho syst\u00e9mu na ovl\u00e1danie motorov SSME a aerodynamick\u00fdch riadiacich pl\u00f4ch. Hydraulick\u00fd syst\u00e9m APU mal v\u00fdkon 100kW.<\/p>\n
V motorovom priestore sa nach\u00e1dzaj\u00fa tri kysl\u00edkovod\u00edkov\u00e9 motory SSME (Space Shuttle Main Engines), ktor\u00e9 s\u00fa dominantou cel\u00e9ho raketopl\u00e1nu. Vyrobila ich americk\u00e1 spolo\u010dnos\u0165 Rocketdyne. Mali nomin\u00e1lny \u0165ah 3 \u00d7 2,1 MN vo v\u00e1kuu. Palivo bolo dod\u00e1van\u00e9 z externej palivovej n\u00e1dr\u017ee ET. Pri jednom \u0161tarte pracovali motory nepretr\u017eite 520 sek\u00fand, celkov\u00e1 z\u00e1loha \u017eivotnosti bola najmenej 28 600 s, to je 7 1\/2 hodiny prev\u00e1dzky do gener\u00e1lnej prehliadky. Po ka\u017edom lete raketopl\u00e1nu boli odstr\u00e1nen\u00e9 a poslan\u00e9 na kontrolu. Pri nevyhnutnej \u00fadr\u017ebe mohol by\u0165 motor pou\u017eit\u00fd a\u017e 55-kr\u00e1t. V\u00fdrobn\u00e1 cena jedn\u00e9ho exempl\u00e1ra SSME presahovala 40 mili\u00f3nov dol\u00e1rov.<\/p>\n
$\"Poh\u013ead$ <\/a>
Poh\u013ead na obrovsk\u00e9 motory raketopl\u00e1nu SSME<\/p><\/div>\n
Raketov\u00e9 motory raketopl\u00e1nu pracovali pri extr\u00e9mnych rozdieloch teploty. Kvapaln\u00fd vod\u00edk bol skladovan\u00fd pri teplote \u2212253 \u00b0C. Pri spa\u013eovan\u00ed s kvapaln\u00fdm kysl\u00edkom v spa\u013eovacej komore teplota dosahovala a\u017e 3 300 \u00b0C, \u010do je teplota varu \u017eeleza. Dod\u00e1vku pohonn\u00fdch l\u00e1tok do spa\u013eovac\u00edch kom\u00f4r t\u00fdchto motorov zais\u0165ovali turbo\u010derpadl\u00e1, pri\u010dom \u010das\u0165 kvapaln\u00e9ho vod\u00edka bola najsk\u00f4r veden\u00e1 stenami trysky, ktor\u00e9 boli takto regenerat\u00edvne chladen\u00e9. V\u010faka tomuto sp\u00f4sobu chladenia teplota povrchu spa\u013eovacej komory neprekro\u010dila hodnotu 567 \u00b0C.<\/p>\n
V\u0161etky tri motory boli ulo\u017een\u00e9 v\u00fdkyvne a ich vychy\u013eovan\u00edm hydraulick\u00fdmi ovl\u00e1da\u010dmi sa dal riadi\u0165 smer letu raketopl\u00e1nu po\u010das jeho vzletu na obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu. Tieto motory sa pou\u017e\u00edvali len pri \u0161tarte. Po oddelen\u00ed hlavnej n\u00e1dr\u017ee ET u\u017e neboli pripojen\u00e9 na \u017eiadny pr\u00edvod paliva a na obe\u017enej dr\u00e1he nemali nijak\u00fa funkciu.<\/p>\n
Pod motorov\u00fdm priestorom je umiestnen\u00fd trupov\u00fd elev\u00f3n. Nad motorov\u00fdm priestorom po stran\u00e1ch k\u00fdlovej plochy s kormidlami a aerodynamickou brzdou s\u00fa pripevnen\u00e9 dva moduly man\u00e9vrovac\u00edch motorov OMS (Orbital Maneuvring System), ka\u017ed\u00fd s jedn\u00fdm motorom OME s \u0165ahom 26,7 kN. Motory OME sa pou\u017e\u00edvali na kone\u010dn\u00e9 navedenie raketopl\u00e1nu na obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu alebo na za\u010datie prist\u00e1vacieho man\u00e9vru. S\u00fa v\u00fdklopn\u00e9 a ka\u017ed\u00e1 jednotka OMS m\u00e1 hmotnos\u0165 117 kg.<\/p>\n
Okrem motorov OME nesie blok OMS e\u0161te 12 riadiacich motorov RCS (Reaction Control System) s \u0165ahom 3,87 kN. Ako pohonn\u00e9 l\u00e1tky pre OMS a RCS sl\u00fa\u017eil monometylhydraz\u00edn a oxid dusi\u010dit\u00fd. Palivov\u00e9 n\u00e1dr\u017ee pre OME maj\u00fa maxim\u00e1lnu kapacitu 3 345 kg oxidu dusi\u010dit\u00e9ho a 2 028 kg okysli\u010dovadla, motory RCS a FRCS maj\u00fa k dispoz\u00edcii najviac 659 kg okysli\u010dovadla a 416 kg paliva. \u010eal\u0161\u00ed modul RCS, blok FRCS, so 14 motormi s \u0165ahom 3,87 kN a dvoma motormi s \u0165ahom 111 N je zabudovan\u00fd vpredu, pred priestorom pre pos\u00e1dku. Celkov\u00fd po\u010det raketov\u00fdch motorov v raketopl\u00e1ne je 49 a delia sa na 4 r\u00f4zne typy.<\/p>\n
Do strednej a zadnej \u010dasti raketopl\u00e1nu je v priebehu \u0161tartu a prist\u00e1vania vh\u00e1\u0148an\u00e1 zmes plynov, v\u010faka \u010domu je z t\u00fdchto priestorov vytla\u010dovan\u00e1 prebyto\u010dn\u00e1 vlhkos\u0165 a pr\u00edpadn\u00e9 nebezpe\u010dn\u00e9 plyny (napr\u00edklad vod\u00edk).<\/p>\n
V motorovej sekcii je tie\u017e aerodynamick\u00e9 kormidlo (smerovka). Pohybliv\u00e1 \u010das\u0165 smerovky je dvojit\u00e1 a mohla sa vykl\u00e1pa\u0165 do\u013eava alebo doprava. Pri s\u00fa\u010dasnom vykl\u00e1pan\u00ed jedn\u00fdm smerom sl\u00fa\u017eila ako smerov\u00e9 kormidlo. Pokia\u013e boli tieto dve \u010dasti roztvoren\u00e9, raketopl\u00e1n brzdil. Smerovka, podobne ako ostatn\u00e9 aerodynamick\u00e9 prvky, bola pou\u017e\u00edvan\u00e1 len pri lete v atmosf\u00e9re a to v\u00e4\u010d\u0161inou pri r\u00fdchlostiach v rozsahu Mach 5 a\u017e 10.<\/p>\n
\u010eal\u0161ou \u010das\u0165ou raketopl\u00e1nu je dvojica kr\u00eddel. Ka\u017ed\u00e9 sa sklad\u00e1 z pozd\u013a\u017enych a prie\u010dnych rebier a nosn\u00edkov. Maxim\u00e1lna hr\u00fabka kr\u00eddla je 1,52 metra, jeho d\u013a\u017eka v mieste ohybu kr\u00eddla dosahuje 18,28 metra. V mieste jeho ohybu sa nach\u00e1dza podvozkov\u00e1 \u0161achta. Ku kr\u00eddlam s\u00fa pripevnen\u00e9 elev\u00f3ny vykl\u00e1pate\u013en\u00e9 o 40\u00b0 nahor a 25\u00b0 smerom dole. Ka\u017ed\u00fd elev\u00f3n sa sklad\u00e1 z troch \u010dast\u00ed, pri\u010dom ka\u017ed\u00e1 \u010das\u0165 m\u00e1 tri z\u00e1chytn\u00e9 body.<\/p>\n
Raketopl\u00e1n m\u00e1 tie\u017e trojbodov\u00fd podvozok. Predn\u00fd podvozok je kryt\u00fd dvojkr\u00eddlov\u00fdmi dvermi, zadn\u00fd je kryt\u00fd jednoduch\u00fdmi dvermi. Predn\u00fd podvozok je ovl\u00e1date\u013en\u00fd, nesie dve pneumatiky s priemerom 80 cm. Zadn\u00fd podvozok m\u00e1 ka\u017ed\u00fd dve dvojice pneumat\u00edk s priemerom 110 cm. Tlak vo vn\u00fatri pneumat\u00edk je 1,8 MPa. Po vyklopen\u00ed podvozku u\u017e nie je mo\u017en\u00e9 podvozok automaticky zatiahnu\u0165 \u2013 jeho zatiahnutie sa konalo manu\u00e1lne a\u017e v mont\u00e1\u017enom hang\u00e1ri. Pre skr\u00e1tenie dojazdu po prist\u00e1t\u00ed je v spodnej \u010dasti k\u00fdlovej plochy zabudovan\u00fd brzdiaci p\u00e1skov\u00fd pad\u00e1k.<\/p>\n
Tepeln\u00e1 ochrana<\/h2>\n
Povrch raketopl\u00e1nu je pokryt\u00fd syst\u00e9mom tepelnej ochrany TPS (Thermal Protection System) chr\u00e1niacim trup raketopl\u00e1nu pred aerodynamick\u00fdm ohrevom po\u010das zostupu do atmosf\u00e9ry Zeme. Najviac nam\u00e1han\u00e9 \u010dasti, t. j. predok trupu a n\u00e1be\u017en\u00e1 hrana kr\u00eddla, s\u00fa chr\u00e1nen\u00e9 panelmi z uhl\u00edkov\u00e9ho lamin\u00e1tu, pokryt\u00e9ho glaz\u00farou zo zmesi oxidu hlinit\u00e9ho, oxidu kremi\u010dit\u00e9ho a karbidu krem\u00edka ako ochranou proti oxid\u00e1cii. Odborne sa tento typ tepelnej ochrany naz\u00fdva RCC (Reinforced Carbon-Carbon \u2013 vystu\u017een\u00fd uhl\u00edk-uhl\u00edk). Spodok trupu a kr\u00eddla s\u00fa pokryt\u00e9 dla\u017edicami z vysokopor\u00e9zneho oxidu kremi\u010dit\u00e9ho, ktor\u00e9 s\u00fa vyroben\u00e9 z kremennej vaty, s \u010diernou glaz\u00farou, zais\u0165uj\u00facou vysok\u00fa emitivitu (sp\u00e4tn\u00e9 vy\u017earovanie) tepeln\u00e9ho \u017eiarenia. Horn\u00e1 \u010das\u0165 kr\u00eddla, boky trupu a boky k\u00fdlovej plochy s\u00fa pokryt\u00e9 podobn\u00fdmi kremenn\u00fdmi dla\u017edicami, ale s bielou glaz\u00farou, zais\u0165uj\u00facou vysok\u00fa reflektivitu (odrazivos\u0165) tepeln\u00e9ho \u017eiarenia. Celkov\u00fd po\u010det dla\u017ed\u00edc je viac ako 30 tis\u00edc. Ich hr\u00fabka kol\u00ed\u0161e pod\u013ea predpokladan\u00e9ho tepeln\u00e9ho za\u0165a\u017eenia jednotliv\u00fdch miest trupu od 25 do 125 mm. Dla\u017edice nie s\u00fa lepen\u00e9 priamo na hlin\u00edkov\u00fd trup, ale na pru\u017en\u00fa podlo\u017eku z Nomexovej plsti (vyrobenej z aramidu) a medzi jednotliv\u00fdmi dla\u017edicami je ponechan\u00e1 dilata\u010dn\u00e1 medzera, zaplnen\u00e1 pru\u017enou upch\u00e1vkou z keramickej tkaniny. Najmenej tepelne nam\u00e1han\u00fd vrch trupu (dvere n\u00e1kladov\u00e9ho priestoru) je pokryt\u00fd panelmi FRSI (Felt Reusable Surface Insulation) z Nomexovej plsti. Pred vyvezen\u00edm raketopl\u00e1nu na \u0161tartovaciu rampu bol cel\u00fd povrch dru\u017eicov\u00e9ho stup\u0148a impregnovan\u00fd vodoodpudiv\u00fdm postrekom.<\/p>\n
Orbitery schopn\u00e9 letu<\/h2>\n
V Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1toch bolo vyroben\u00fdch celkove 5 orbiterov schopn\u00fdch lieta\u0165 do vesm\u00edru. \u017divotnos\u0165 ka\u017ed\u00e9ho z nich mala by\u0165 50 letov. Pod\u013ea poradia v\u00fdroby s\u00fa to Columbia<\/a>, Challenger, Discovery, Atlantis<\/a> a Endeavour. P\u00f4vodne sa po\u010d\u00edtalo s v\u00fdrobou a pou\u017e\u00edvan\u00edm len prv\u00fdch \u0161tyroch dru\u017eicov\u00fdch stup\u0148ov, ale po hav\u00e1rii raketopl\u00e1nu Challenger<\/a> v roku 1986 bolo potrebn\u00e9 postavi\u0165 za neho n\u00e1hradu \u2013 Endeavour. Po hav\u00e1rii Columbie<\/a> sa v\u0161ak v\u00fdstavba nov\u00e9ho orbitera neuskuto\u010dnila a program Space Shuttle bol dokon\u010den\u00fd len so zost\u00e1vaj\u00facimi troma orbitermi.<\/p>\n
Pred dokon\u010den\u00edm prv\u00e9ho letuschopn\u00e9ho raketopl\u00e1nu Columbia bol v USA vyroben\u00fd e\u0161te jeden orbiter: Enterprise. Ten v\u0161ak sl\u00fa\u017eil len na atmosf\u00e9rick\u00e9 sk\u00fa\u0161ky a ch\u00fdbali mu niektor\u00e9 d\u00f4le\u017eit\u00e9 prvky pre vesm\u00edrny let: nemal motory, pretlakov\u00fa kab\u00ednu, syst\u00e9m tepelnej ochrany a \u010fal\u0161ie.<\/p>\n
N\u00e1kres orbitera<\/h2>\n
$\"Opis$ <\/a>
Opis
1. stabiliza\u010dn\u00e9 motory \u2013 reakt\u00edvny kontroln\u00fd syst\u00e9m 2. podvozkov\u00e1 \u0161achta 3. predn\u00fd podvozok 4. okienka 5. pilotn\u00e1 paluba 6. velite\u013e letu 7. druh\u00fd pilot 8. hlavn\u00fd vstupn\u00fd prielez 9. priechod na obytn\u00fa palubu 10. dvere do n\u00e1kladov\u00e9ho priestoru 11. n\u00e1kladov\u00fd priestor 12. rameno na dia\u013ekov\u00e9 ovl\u00e1danie 13. radi\u00e1tory 14. tri hlavn\u00e9 motory 15. orbit\u00e1lne man\u00e9vrovacie motory 16. stabiliza\u010dn\u00e9 a man\u00e9vrovacie motory 17. n\u00e1dr\u017ee s palivom a okysli\u010dovadlom 18. n\u00e1dr\u017ee s h\u00e9liom 19. vertik\u00e1lny stabiliz\u00e1tor (smerovka), kormidlo 20. vykl\u00e1pacia \u010das\u0165 smerovky 21. kr\u00eddlo 22. elev\u00f3ny 23. zadn\u00fd podvozok 24. pr\u00edpojka na pozemsk\u00e9 zariadenie<\/p><\/div>\n
<\/p>\n
Pozri aj<\/h2>\n
\n
Raketopl\u00e1ny od prvej predstavy k prv\u00e9mu prist\u00e1tiu<\/a><\/li>\n
Zauj\u00edmavosti o raketopl\u00e1noch<\/a><\/li>\n
Program Space Shuttle<\/a><\/li>\n
Space Shuttle<\/a><\/li>\n
Space Shuttle External Tank<\/a><\/li>\n
Space Shuttle Solid Rocket Booster<\/a><\/li>\n<\/ul>\n
Zdroje<\/h2>\n
\n
Tento \u010dl\u00e1nok je \u010diasto\u010dn\u00fd alebo \u00fapln\u00fd preklad \u010dl\u00e1nku Space Shuttle<\/a> na \u010deskej Wikip\u00e9dii.<\/li>\n
Dru\u017eicov\u00fd stupe\u0148 raketopl\u00e1nu v MEK (po \u010desky)<\/a><\/li>\n
Tom\u00e1\u0161 P\u0159ibyl: Den, kdy se nevr\u00e1tila Columbia (JUNIOR, 2003)<\/li>\n<\/ol>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Prv\u00fdkr\u00e1t publikovan\u00e9 na slovenskej Wikip\u00e9dii. Autor: Jana Plauchov\u00e1 ako Eryn Blaireov\u00e1. Spoluautori: Avitek (\u010das\u0165 obsahu), Adrian (prekladate\u013e \u010dasti obsahu od Avitka), Sisua (gram. korekcie), Hlucho (gram. korekcie), Michal V\u00e1clav\u00edk (vecn\u00e1 korekcia), Vegetator (gram korekcie) Text je dostupn\u00fd pod Creative Commons Attribution-ShareAlike License 3.0 a GFDL. Dru\u017eicov\u00fd stupe\u0148 raketopl\u00e1nu naz\u00fdvan\u00fd aj vlastn\u00fd raketopl\u00e1n alebo orbiter (pokračovať v čítaní…) <\/a><\/span><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"parent":677,"menu_order":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","template":"","meta":{"footnotes":""},"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/468"}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=468"}],"version-history":[{"count":21,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/468\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":9729,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/468\/revisions\/9729"}],"up":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/677"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=468"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}