$\"\"$ <\/a>

Saturn na z\u00e1bere zo sondy Voyager 2, ktor\u00fd urobila zo vzdialenosti 21 mili\u00f3nov kilometrov<\/p><\/div>\n

Fyzik\u00e1lne vlastnosti<\/h2>\n
V\u010faka n\u00edzkej hustote a ve\u013ekej r\u00fdchlosti rot\u00e1cie je najv\u00fdraznej\u0161ie splo\u0161tenou plan\u00e9tou. Jeho rovn\u00edkov\u00fd priemer je asi o 10 % v\u00e4\u010d\u0161\u00ed ako pol\u00e1rny priemer (rovn\u00edkov\u00fd priemer je 120 660 km, pol\u00e1rny priemer je 98 000 km). Mo\u017en\u00fdm vysvetlen\u00edm tohto javu je r\u00fdchla rot\u00e1cia a sk\u00f4r tekut\u00e1 ako pevn\u00e1 f\u00e1za vod\u00edka v jadre, ktor\u00e1 sa za p\u00f4sobenia vn\u00fatorn\u00fdch tlakov nezmen\u00ed a\u017e do teploty 7 000 K. Podobne ako Jupiter<\/a>, aj Saturn vy\u017earuje v\u00e4\u010d\u0161ie mno\u017estvo energie, ako dost\u00e1va od Slnka.<\/p>\n
Zlo\u017eenie<\/h3>\n
Plan\u00e9ta sa, podobne ako Jupiter, sklad\u00e1 zo 75 % vod\u00edka a 25 % h\u00e9lia so stopami met\u00e1nu, vody a amoniaku, podobne ako p\u00f4vodn\u00e1 hmlovina, z ktorej vznikli v\u0161etky plan\u00e9ty. Jadro je z kovov\u00e9ho vod\u00edka (je tu tak\u00fd ve\u013ek\u00fd tlak, \u017ee inak plynn\u00fd vod\u00edk sa spr\u00e1va ako kov) a m\u00e1 teplotu asi 12 000 K.<\/p>\n
Dr\u00e1ha a rot\u00e1cia<\/h3>\n
Saturn obieha Slnko vo vzdialenosti 1 426,9 mili\u00f3na kilometrov, \u010do je pribli\u017ene dvojn\u00e1sobok vzdialenosti Jupitera od Slnka a takmer desa\u0165n\u00e1sobok vzdialenosti Zeme od Slnka. Odklon jeho osi od kolmice na ekliptiku je 26,7\u00b0, zhruba o 4 stupne viac ako sklon Zeme. Sklon osi rot\u00e1cie vo\u010di obe\u017enej dr\u00e1he m\u00e1 ve\u013ek\u00fd v\u00fdznam z h\u013eadiska vidite\u013enosti Saturnovho prstenca. Dr\u00e1ha Saturna je eliptick\u00e1, bl\u00edzka kruhovej. Jeho obe\u017en\u00e1 r\u00fdchlos\u0165 je 9,66 km\/s (34 703 km\/h), v\u010faka \u010domu je tre\u0165ou najpomal\u0161ie obiehaj\u00facou plan\u00e9tou (po Ur\u00e1ne a Nept\u00fane).<\/p>\n
Jedna oto\u010dka Saturna okolo jeho osi trv\u00e1 10,66 hod\u00edn, \u010d\u00edm sa rad\u00ed medzi plan\u00e9ty s najkrat\u0161\u00edm d\u0148om. R\u00fdchlej\u0161iu rot\u00e1ciu m\u00e1 u\u017e len Jupiter. Rot\u00e1cia je diferenci\u00e1lna a jej r\u00fdchlos\u0165 kles\u00e1 od rovn\u00edka smerom k p\u00f3lom. Na 57\u00b0 \u0161\u00edrky trv\u00e1 jedna oto\u010dka okolo osi 11 hod\u00edn 7,5 min\u00fat.<\/p>\n
Vznik a v\u00fdvoj<\/h2>\n
Bli\u017e\u0161ie inform\u00e1cie v hlavnom \u010dl\u00e1nku: Vznik a v\u00fdvoj slne\u010dnej s\u00fastavy<\/em><\/a><\/p>\n
Predpoklad\u00e1 sa, \u017ee Saturn vznikal rovnak\u00fdm procesom ako Jupiter v protoplanet\u00e1rnom disku pred 4,6 a\u017e 4,7 miliardami rokov. Existuj\u00fa dve hlavn\u00e9 te\u00f3rie, ako sa mohli ve\u013ek\u00e9 plynn\u00e9 plan\u00e9ty sformova\u0165: Te\u00f3ria akr\u00e9cie a te\u00f3ria gravita\u010dn\u00e9ho kolapsu. T\u00f3ria akr\u00e9cie hovor\u00ed, \u017ee v protoplanet\u00e1rnom disku sa postupne zliepali prachov\u00e9 \u010dastice do \u010doraz v\u00e4\u010d\u0161\u00edch celkov, a\u017e sa nabalili do ve\u013ekosti nieko\u013eko tis\u00edc kilometrov. Tieto \u017eeleznokamenn\u00e9 z\u00e1rodky plan\u00e9t sa tvorili aj v miestach obr\u00edch plan\u00e9t a je mo\u017en\u00e9, \u017ee k ich vzniku do\u0161lo e\u0161te sk\u00f4r ne\u017e k vzniku z\u00e1rodkov terestrick\u00fdch plan\u00e9t. Nako\u013eko mali ve\u013ek\u00fa gravit\u00e1ciu, za\u010dali strh\u00e1va\u0165 zo svojho okolia plyn a prach, ktor\u00fd sa postupne naba\u013eoval na pevn\u00e9 jadr\u00e1, a\u017e dor\u00e1stli do dne\u0161nej ve\u013ekosti.<\/p>\n
\u00danikov\u00e1 r\u00fdchlos\u0165 35,49 km\/s \u010faleko prevy\u0161uje tepeln\u00fa r\u00fdchlos\u0165 molek\u00fal, preto si Saturn nechal p\u00f4vodn\u00e9 zlo\u017eenie atmosf\u00e9ry, ktor\u00e9 nadobudol u\u017e pri svojom vzniku z protoplanet\u00e1rneho disku.<\/p>\n
Pod\u013ea te\u00f3rie gravita\u010dn\u00e9ho kolapsu ve\u013ek\u00e9 plan\u00e9ty nevznikli postupn\u00fdm zliepan\u00edm, ale pomerne r\u00fdchlym zmr\u0161ten\u00edm sa zhluku v z\u00e1rodo\u010dnom disku podobn\u00fdm sp\u00f4sobom, ak\u00fdm vznikaj\u00fa hviezdy. Pod\u013ea te\u00f3rie nieko\u013ek\u00fdch gravita\u010dn\u00fdch kolapsov bol vznik jovi\u00e1lnych plan\u00e9t kr\u00e1tky proces a v pr\u00edpade Saturna trval len nieko\u013eko storo\u010d\u00ed.<\/p>\n
Vznik ve\u013ek\u00fdch Saturnov\u00fdch mesiacov prebiehal pravdepodobne rovnak\u00fdm sp\u00f4sobom ako vznik kamenn\u00fdch plan\u00e9t. Ke\u010f\u017ee Saturn je od Slnka dos\u0165 vzdialen\u00fd a ani po\u010das jeho vzniku jeho teplota nest\u00fapla na tak\u00e9 vysok\u00e9 hodnoty ako teplota Jupitera, ani \u013eahko tavite\u013en\u00e9 l\u00e1tky z p\u00f4vodn\u00e9ho disku okolo vznikaj\u00facej plan\u00e9ty sa nemohli vypari\u0165. Preto je podstatnou zlo\u017ekou jeho mesiacov \u013ead. Men\u0161ie a retrogr\u00e1dne obiehaj\u00face mesiace m\u00f4\u017eu by\u0165 zachyten\u00fdmi planetezim\u00e1lami.<\/p>\n
Magnetosf\u00e9ra<\/h2>\n $\"\"$ <\/a>
Pol\u00e1rna \u017eiara na Saturne. Trojica sn\u00edmok vznikla kombin\u00e1ciou sn\u00edmok v ultrafialovom a vidite\u013enom spektre, pri\u010dom ultrafialov\u00e9 z\u00e1bery urobil Hubbleov vesm\u00edrny \u010falekoh\u013ead<\/a> v janu\u00e1ri 2004 a z\u00e1bery vo vidite\u013enom spektre vznikli v marci 2004.<\/p><\/div>\n
Magnetick\u00e9 pole Saturna m\u00e1 ove\u013ea men\u0161iu intenzitu ako magnetick\u00e9 pole Jupitera a je najslab\u0161ie zo v\u0161etk\u00fdch magnetick\u00fdch pol\u00ed plynn\u00fdch obrov. Je len o m\u00e1lo silnej\u0161ie ne\u017e magnetick\u00e9 pole Zeme. M\u00e1 v\u0161ak v porovnan\u00ed so Zemou v\u00fdraznej\u0161\u00ed dvojp\u00f3lov\u00fd charakter a magnetick\u00e1 os je skoro rovnobe\u017en\u00e1 s rota\u010dnou osou. Orient\u00e1cia magnetick\u00e9ho po\u013ea je rovnak\u00e1 ako u Jupitera. Magnetick\u00e9 pole vytv\u00e1ra pravdepodobne hydromagnetick\u00e9 dynamo, ktor\u00e9 je o nie\u010do hlb\u0161ie pod povrchom ako u Jupitera. Magnetosf\u00e9ra siaha \u010faleko do priestoru a pohybuj\u00fa sa v nej v\u0161etky v\u00e4\u010d\u0161ie mesiace aj \u010dastice prstencov. Tvar magnetosf\u00e9ry pravdepodobne s\u00favis\u00ed s pr\u00edtomnos\u0165ou prstencov.<\/p>\n
V\u010faka existencii magnetosf\u00e9ry sa v bl\u00edzkosti p\u00f3lov pr\u00edle\u017eitostne vyskytuj\u00fa pol\u00e1rne \u017eiary, ktor\u00e9 s\u00fa vidite\u013en\u00e9 v ultrafialovej \u010dasti spektra. Siahaj\u00fa a\u017e do v\u00fd\u0161ky 1600 km nad obla\u010dn\u00fa vrstvu. Sledovan\u00edm ub\u00fadania a prib\u00fadania pol\u00e1rnej \u017eiary m\u00f4\u017eu astron\u00f3movia na dia\u013eku sledova\u0165 atmosf\u00e9ru plan\u00e9ty a jej magnetick\u00e9 pole.<\/p>\n
Atmosf\u00e9ra<\/h2>\n
Atmosf\u00e9ra Saturna pozost\u00e1va takmer v\u00fdlu\u010dne z vod\u00edka a h\u00e9lia. Najv\u00e4\u010d\u0161ie zast\u00fapenie m\u00e1 molekul\u00e1rny vod\u00edk (89 %), nasleduje h\u00e9lium (11 %). Mal\u00fd obsah h\u00e9lia sa vysvet\u013euje t\u00fdm, \u017ee \u0165a\u017e\u0161ie h\u00e9lium kles\u00e1 cez vod\u00edkov\u00fa vrstvu bli\u017e\u0161ie k jadru. V jej horn\u00fdch vrstv\u00e1ch sa nach\u00e1dza aj kry\u0161talick\u00fd amoniak. Okrem toho atmosf\u00e9ra obsahuje aj mal\u00e9 mno\u017estvo met\u00e1nu a \u010fal\u0161ie uh\u013eovod\u00edky. Ke\u010f\u017ee atmosf\u00e9ra Saturna je chladnej\u0161ia ako atmosf\u00e9ra Jupitera, nach\u00e1dzaj\u00fa sa v nej aj aj komplexnej\u0161ie molekuly ako v Jupiterovej atmosf\u00e9re. S\u00fa to napr\u00edklad et\u00e1n a in\u00e9 deriv\u00e1ty met\u00e1nu.<\/p>\n
Najvrchnej\u0161ia vrstva atmosf\u00e9ry absorbuje ultrafialov\u00e9 \u017eiarenie, \u010do vedie k vzniku hmlist\u00e9ho oparu. Hmla vznik\u00e1 na pologuli, ktor\u00e1 je pr\u00e1ve priklonen\u00e1 k Slnku. V horn\u00fdm mrakoch dosahuje teplota pribli\u017ene -140\u00b0C. S h\u013abkou postupne rastie, \u010do ovplyv\u0148uje skupenstvo r\u00f4znych chemick\u00fdch zl\u00fa\u010den\u00edn v atmosf\u00e9re a m\u00e1 za n\u00e1sledok vznik mrakov r\u00f4zneho zlo\u017eenia v r\u00f4znych v\u00fd\u0161kov\u00fdch hladin\u00e1ch. Najvy\u0161\u0161iu vrstvu tvoria kry\u0161t\u00e1liky \u010dpavkov\u00e9ho \u013eadu. Pod nimi sa nach\u00e1dza vrstva mrakov zo s\u00edri\u010ditanu am\u00f3nneho. Predpoklad\u00e1 sa, \u017ee najni\u017e\u0161iu vrstvu tvoria mraky z vodn\u00e9ho \u013eadu. K jadru plan\u00e9ty padaj\u00fa kvapky h\u00e9liov\u00e9ho da\u017e\u010fa. Premena ich pohybovej energie na tepeln\u00fa m\u00e1 za n\u00e1sledok, \u017ee Saturn vy\u017earuje pribli\u017ene dvojn\u00e1sobn\u00e9 mno\u017estvo energie, ak\u00e9 dost\u00e1va od Slnka. Vy\u017earovaniu energie do okolia pravdepodobne pom\u00e1ha e\u0161te aj in\u00fd mechanizmus, gravita\u010dn\u00fd kolaps, (tzv. Kelvinov-Helmhotzov mechanizmus,) podobne ako v pr\u00edpade Jupitera.<\/p>\n
Po\u010dasie a atmosf\u00e9rick\u00e9 \u00fatvary<\/h3>\n
V Saturnovej atmosf\u00e9re van\u00fa vetry r\u00fdchlos\u0165ami 400 m\/s, v rovn\u00edkovej oblasti dosahuj\u00fa r\u00fdchlos\u0165 a\u017e 1 800 km\/s. Preva\u017en\u00e1 \u010das\u0165 vetrov veje v\u00fdchodn\u00fdm smerom a predbiehaj\u00fa rot\u00e1ciu jadra. V z\u00e1padnom smere van\u00fa len slab\u0161ie vetry v severn\u00fdch \u0161\u00edrkach. Vetry sa prejavuj\u00fa pohybom mrakov a vytv\u00e1ran\u00edm tmav\u0161\u00edch p\u00e1siem oblakov rovnobe\u017en\u00fdch s rovn\u00edkom a svetlej\u0161\u00edch p\u00e1siem medzi nimi. V d\u00f4sledku met\u00e1nov\u00e9ho z\u00e1kalu vo ve\u013ek\u00fdch v\u00fd\u0161kach v\u0161ak nie s\u00fa tak\u00e9 kontrastn\u00e9 ako na Jupiteri.<\/p>\n
V\u00fdrazn\u00fdmi atmosf\u00e9rick\u00fdmi \u00fatvarmi s\u00fa svetl\u00e9 \u0161kvrny podobn\u00e9 tlakov\u00fdm n\u00ed\u017eam na Zemi, ale omnoho v\u00e4\u010d\u0161ie. Utv\u00e1raj\u00fa ich konvekt\u00edvne pr\u00fady v atmosf\u00e9re Saturna. R\u00fdchlo menia tvar a po \u010dase mizn\u00fa. Biele \u0161kvrny s\u00fa pravdepodobne ve\u013ek\u00e9 v\u00fdbuchy plynov zvn\u00fatra plan\u00e9ty. \u010eal\u0161ie prejavy konvekcie s\u00fa vlnov\u00e9 re\u0165azce.<\/p>\n
Hor\u00faca \u0161kvrna na Saturne<\/h3>\n
$\"\"$ <\/a>
Ju\u017en\u00fd pol\u00e1rny v\u00edr na Saturne<\/p><\/div>\n
Hor\u00faca \u0161kvrna sa nach\u00e1dza v bl\u00edzkosti ju\u017en\u00e9ho p\u00f3lu plan\u00e9ty. Infra\u010derven\u00e9 sn\u00edmky na ju\u017enom p\u00f3le plan\u00e9ty ukazuj\u00fa \u017eerav\u00fd \u201epol\u00e1rny v\u00edr\u201c. Ide o prv\u00fd pr\u00edpad \u017eeravej pol\u00e1rnej \u010diapo\u010dky v slne\u010dnej s\u00fastave, je to najteplej\u0161ie miesto na plan\u00e9te. Pol\u00e1rny v\u00edr je dlhodobo pretrv\u00e1vaj\u00faca oblas\u0165 ovplyv\u0148uj\u00faca po\u010dasie na plan\u00e9te vo ve\u013ekej oblasti a tento jav m\u00f4\u017eeme prirovna\u0165 k jetu v hornej atmosf\u00e9re Zeme.<\/p>\n
Pol\u00e1rne v\u00edry na Zemi, Jupiteri, Marse a Venu\u0161i s\u00fa chladnej\u0161ie ne\u017e ich okolie. Nov\u00e9 sn\u00edmky vyhotoven\u00e9 na W. M. Keck Observatory v\u0161ak po prv\u00fdkr\u00e1t v hist\u00f3rii ukazuj\u00fa pol\u00e1rny v\u00edr, ktor\u00fd je ove\u013ea teplej\u0161\u00ed ne\u017e okolie. Neobvykl\u00e1 je cel\u00e1 teplej\u0161ia kompaktn\u00e1 oblas\u0165 na p\u00f3le plan\u00e9ty. Meteorol\u00f3govia u\u017e zaznamenali n\u00e1hle oteplenie p\u00f3lu, ale na Zemi je tento efekt len ve\u013emi kr\u00e1tkodob\u00fd. Oproti tomu na Saturne sa jedn\u00e1 o dlhodob\u00fd jav.<\/p>\n
Ju\u017en\u00fd p\u00f3l Saturnu je hor\u00faci, preto\u017ee bol 15 rokov neust\u00e1le osvet\u013eovan\u00fd slne\u010dn\u00fdm svetlom a teraz sa nach\u00e1dza v obdob\u00ed po slnovrate (slnovrat nastal koncom roku 2002). Neo\u010dak\u00e1van\u00e9 v\u0161ak je, \u017ee na \u0161\u00edrke 30\u00b0 od ju\u017en\u00e9ho p\u00f3lu je tak v\u00fdrazn\u00e1 hranica tepl\u00e9ho pol\u00e1rneho v\u00edru a ve\u013emi hor\u00facej \u201e\u0161pi\u010dky\u201c presne na p\u00f3le.<\/p>\n
Ro\u010dn\u00e9 obdobia<\/h3>\n
Na Saturne nast\u00e1va leto, ke\u010f je naklonen\u00fd k Slnku tak, \u017ee je Slnko v rovine s prstencami Saturnu a l\u00fa\u010de dopadaj\u00fa na povrch pod men\u0161\u00edm uhlom ako v zime. Tieto dve ro\u010dn\u00e9 obdobia sa na Saturne striedaj\u00fa pribli\u017ene raz za 15 rokov.<\/p>\n
Vn\u00fatro plan\u00e9ty<\/h2>\n
So vzrastaj\u00facou h\u013abkou rastie vo vn\u00fatri Saturna teplota aj tlak. U\u017e 500 km pod vrcholkami mrakov vod\u00edk prech\u00e1dza do kvapaln\u00e9ho skupenstva a vytv\u00e1ra glob\u00e1lny oce\u00e1n vod\u00edka. Bli\u017e\u0161ie ku stredu plan\u00e9ty nadob\u00fada \u010doraz viac vlastnost\u00ed kovu. Asi 25 000 km pod vrchn\u00fdmi mrakmi za\u010d\u00edna vrstva tekut\u00e9ho kovov\u00e9ho vod\u00edka, ktor\u00e1 m\u00e1 hr\u00fabku pribli\u017ene 20 000 km. Jadro plan\u00e9ty m\u00e1 priemer pod 20 000 km a tvor\u00ed ho pravdepodobne nielen skalnat\u00fd materi\u00e1l, ale aj \u013ead. Teplota vo vn\u00fatri jadra je pod\u013ea odhadov 12 000 \u00b0C.<\/p>\n
$\"\"$ <\/a>
mesiac Enceladus<\/p><\/div>\n
Mesiace<\/h2>\n
Saturn m\u00e1 k marcu 2025 a\u017e 274 zn\u00e1mych mesiacov, \u010do z neho rob\u00ed plan\u00e9tu s \u010faleko najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm po\u010dtom\u00a0mesiacov v slne\u010dnej s\u00fastave. Len najv\u00e4\u010d\u0161ie z nich maj\u00fa gu\u013eat\u00fd tvar. So zdokona\u013eovan\u00edm pr\u00edstrojov a pozorovac\u00edch techn\u00edk po\u010det zn\u00e1mych mesiacov neust\u00e1le prib\u00fada.<\/p>\n
Najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm, najzn\u00e1mej\u0161\u00edm a prv\u00fdm objaven\u00fdm mesiacom Saturna je Titan<\/a>. Jeho polomer je 2 575 km, \u010do je viac ako polomer Merk\u00fara<\/a>. Je obklopen\u00fd vlastnou ve\u013emi hustou atmosf\u00e9rou zlo\u017eenou hlavne z molekul\u00e1rneho dus\u00edka a met\u00e1nu. Po Ganymede<\/a> je to druh\u00fd najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed mesiac slne\u010dnej s\u00fastavy. Jeho povrch je pevn\u00fd, ale na \u0148om m\u00e1 jazer\u00e1 a\u017e moria z uh\u013eovod\u00edkov. Povrchov\u00e9 teploty na Titane dosahuj\u00fa asi -178\u00b0C a tlak 160 kPa. Titan bol prv\u00fdm mesiacom mimo n\u00e1\u0161ho Mesiaca<\/a>, na ktor\u00e9ho povrchu prist\u00e1la sonda \u2013 Huygens.<\/p>\n
Druh\u00fd najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed mesiac Saturna je Rhea. Sklad\u00e1 sa zo zmesi vodn\u00e9ho \u013eadu a kremi\u010ditanov. Je mo\u017en\u00e9, \u017ee m\u00e1 mal\u00e9 kamenn\u00e9 jadro.<\/p>\n
Enceladus<\/a> s priemerom 512 km m\u00e1 najv\u00e4\u010d\u0161ie albedo zo v\u0161etk\u00fdch mesiacov slne\u010dnej s\u00fastavy. Je to mesiac so sope\u010dnou aktivitou, pri\u010dom sopky namiesto magmy chrlia vodu. Teplo potrebn\u00e9 na vulkanizmus mu dod\u00e1vaj\u00fa slapov\u00e9 sily okolit\u00fdch mesiacov a Saturna. Okolo mesiaca je tie\u017e ve\u013emi riedka atmosf\u00e9ra. Pozoruhodn\u00fd mesiac je tie\u017e Tethys, ktor\u00fd zdie\u013ea dr\u00e1hu s \u010fal\u0161\u00edmi dvoma mal\u00fdmi mesiacmi Telesto a Calypso. Tieto mesia\u010diky obiehaj\u00fa v libra\u010dn\u00fdch bodoch Tethysu, v 60\u00b0 vzdialenostiach od neho.<\/p>\n
$\"\"$ <\/a>
Prstence Saturna zbl\u00edzka, umeleck\u00e1 predstava. Prstence nie s\u00fa jednoliatym telesom, ale skladaj\u00fa sa z mno\u017estva samostatne obiehaj\u00facich \u010dast\u00edc r\u00f4znej ve\u013ekosti<\/p><\/div>\n
Prstence<\/h2>\n
Bli\u017e\u0161ie inform\u00e1cie v hlavnom \u010dl\u00e1nku: Prstence Saturna<\/em><\/a><\/p>\n
Saturn m\u00e1 najv\u00fdraznej\u0161iu s\u00fastavu prstencov zo v\u0161etk\u00fdch plan\u00e9t. P\u00f4vodne boli zn\u00e1me jedine Saturnove prstence a plan\u00e9ta Saturn bola t\u00fdmito prstencami v\u00fdzna\u010dn\u00e1. A\u017e v roku 1977 boli objaven\u00e9 nev\u00fdrazn\u00e9 prstence aj okolo plan\u00e9ty Ur\u00e1n a n\u00e1sledne aj pri Jupiteri a Nept\u00fane. Prstence Saturna s\u00fa v\u0161ak v\u00fdrazne jasnej\u0161ie. Medzera medzi najv\u00fdraznej\u0161\u00edmi prstencami A a B vidite\u013en\u00fdmi aj zo Zeme sa naz\u00fdva Cassiniho delenie. Ani medzery medzi prstencami v\u0161ak nie s\u00fa pr\u00e1zdnym priestorom, vyp\u013a\u0148a ich mno\u017estvo tenk\u00fdch riedkych prstencov. Najbli\u017e\u0161ie mesiace Saturna obiehaj\u00fa vo vn\u00fatri jeho prstencov, napr\u00edklad obe\u017en\u00e1 dr\u00e1ha mesiaca Pan je situovan\u00e1 v Enckeho medzere.<\/p>\n
Prstence s\u00fa tvoren\u00e9 mno\u017estvom drobn\u00fdch \u010diasto\u010diek (ve\u013ekosti prachu, \u010di v\u00e4\u010d\u0161ie s rozmermi desiatok metrov). Pravdepodobne s\u00fa to k\u00fasky horn\u00edn obalen\u00e9 \u013eadom. Ka\u017ed\u00e1 \u010dastica obieha plan\u00e9tu samostatne a pri obehu sa riadia Keplerov\u00fdmi z\u00e1konmi. Znamen\u00e1 to, \u017ee najbli\u017e\u0161ie \u010dastice obiehaj\u00fa Saturn najr\u00fdchlej\u0161ie (raz za 4,9 hodiny) a najvzdialenej\u0161ie najpomal\u0161ie (raz za 2 dni).<\/p>\n
Celkovo sa delia smerom od plan\u00e9ty na D C B A F G E. Prelety sond v\u0161ak uk\u00e1zali, \u017ee hlavn\u00e9 prstence s\u00fa tvoren\u00e9 mno\u017estvom mal\u00fdch, jemn\u00fdch prstencov. Komplex tvoren\u00fd prstencami je \u0161irok\u00fd pribli\u017ene 250 000 km, ale jeho hr\u00fabka je maxim\u00e1lne 3 km. Najvn\u00fatornej\u0161\u00ed prstenec D siaha od obla\u010dnej vrstvy plan\u00e9ty do vzdialenosti 1,21 RS (polomerov Saturna, pri\u010dom 1 RS = 60 268 km). Je tvoren\u00fd len \u010dasticami mikroskopick\u00fdch rozmerov. Prstenec C le\u017e\u00ed vo vzdialenosti 1,21 a\u017e 1,53 RS a jeho \u010dastice maj\u00fa rozmer a\u017e do 10 metrov. Prstenec B je medzi 1,53 a\u017e 1,95 RS a od prstenca A ho odde\u013euje Cassiniho delenie. Prstenec A je tvoren\u00fd zhruba 5-kr\u00e1t v\u00e4\u010d\u0161\u00edmi \u010dasticami, ako s\u00fa \u010dastice prstenca B, a rozprestiera sa vo vzdialenosti 2,01 a\u017e 2,26 RS. Prstence F a G s\u00fa tenk\u00e9, tvoren\u00e9 mikroskopick\u00fdmi \u010dasticami. Najvzdialenej\u0161\u00ed prstenec E kon\u010d\u00ed vo v\u00e4\u010d\u0161ej vzdialenosti od plan\u00e9ty ako je vzdialenos\u0165 Mesiaca od Zeme, \u010do je zhruba 8 polomerov Saturna.<\/p>\n
Panoramatick\u00fd poh\u013ead na prstence Saturna. \u0160ir\u0161\u00ed, vonkaj\u0161\u00ed \u0161ed\u00fd prstenec je prstenec A. Z vn\u00fatornej strany ho vymedzuje Cassiniho delenie, najv\u00e4\u010d\u0161ia medzera v Saturnov\u00fdch prstencoch. Za \u0148ou sa nach\u00e1dza \u0161irok\u00fd, hnedobiely prstenec B, potom ten\u0161\u00ed a tmav\u0161\u00ed prstenec C a najvn\u00fatornej\u0161\u00ed je prstenec D.<\/p>\n
$\"\"$ <\/a>
Panoramatick\u00fd poh\u013ead na prstence Saturna. \u0160ir\u0161\u00ed, vonkaj\u0161\u00ed \u0161ed\u00fd prstenec je prstenec A. Z vn\u00fatornej strany ho vymedzuje Cassiniho delenie, najv\u00e4\u010d\u0161ia medzera v Saturnov\u00fdch prstencoch. Za \u0148ou sa nach\u00e1dza \u0161irok\u00fd, hnedobiely prstenec B, potom ten\u0161\u00ed a tmav\u0161\u00ed prstenec C a najvn\u00fatornej\u0161\u00ed je prstenec D.<\/p><\/div>\n
Pozorovanie<\/h2>\n
Hist\u00f3ria pozorovan\u00ed<\/h3>\n
Ke\u010f\u017ee Saturn je \u013eahko vidite\u013en\u00fd vo\u013en\u00fdm okom, bol zn\u00e1my od nepam\u00e4ti. V prv\u00fdch modeloch nebeskej sf\u00e9ry, ktor\u00e9 boli geocentrick\u00e9, ho umiestnili ako najvzdialenej\u0161iu plan\u00e9tu od Zeme, medzi obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu Jupitera a kone\u010dn\u00fa sf\u00e9ru hviezd.<\/p>\n
Galileo Galilei prv\u00fd pozoroval neobvykl\u00fd tvar plan\u00e9ty. Nedok\u00e1zal v\u0161ak rozl\u00ed\u0161i\u0165, \u017ee ide o prstenec a predpokladal, \u017ee ide o trojplan\u00e9tu, preto\u017ee jeho \u010falekoh\u013ead s len 30-n\u00e1sobn\u00fdm zmen\u0161en\u00edm a nedokonal\u00fdmi \u0161o\u0161ovkami zobrazoval prstence ako men\u0161ie kot\u00fa\u010diky po jeho bokoch. Pri \u010fal\u0161\u00edch pozorovaniach si v\u0161imol ich pravideln\u00e9 „miznutie“. To bolo sp\u00f4soben\u00e9 meniacim sa sklonom prstencov k rovine zorn\u00e9ho uhla, Galilei si v\u0161ak t\u00fato z\u00e1hadu nevedel do konca \u017eivota vysvetli\u0165.<\/p>\n
K z\u00e1veru, \u017ee ide o prstence okolo plan\u00e9ty, pri\u0161iel a\u017e Christian Huygens (1659). Saturn za\u010dal pozorova\u0165 \u010falekoh\u013eadom vlastnej v\u00fdroby v roku 1655. V apr\u00edli toho ist\u00e9ho roku objavil Saturnov najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed mesiac Titan a podarilo sa mu pomerne presne ur\u010di\u0165 aj jeho obe\u017en\u00fa dobu. V roku 1967 Giovanni Domenico Cassini objavil tmav\u00fa medzeru v prstenci, ktor\u00fa na jeho po\u010des\u0165 pomenovali Cassiniho delenie.<\/p>\n
Huygens s\u00edce objavil, \u017ee Saturn obklopuje tenk\u00fd kruhov\u00fd \u00fatvar, ktor\u00fd sa ho nikde nedot\u00fdka, ale nebolo jasn\u00e9, ako sa prstenec m\u00f4\u017ee okolo plan\u00e9ty udr\u017ea\u0165. Matematik a astron\u00f3m Pierre Simon mark\u00fdz de Laplace, zakladate\u013e nebeskej mechaniky, presved\u010divo dok\u00e1zal, \u017ee tak\u00fd \u00fatvar nem\u00f4\u017ee by\u0165 jednoliate tuh\u00e9 teleso. Laplace predpokladal, \u017ee prstenec je tvoren\u00fd s\u00fastavou do seba zapadaj\u00facich obru\u010d\u00ed, ale James Clerk Maxwell v roku 1857 dok\u00e1zal, \u017ee prstenec je obrovsk\u00e1 s\u00fastava samostatne obiehaj\u00facich telies.<\/p>\n
S\u00fa\u010dasn\u00e9 pozorovania<\/h3>\n
Saturn b\u00fdva na no\u010dnej oblohe ve\u013emi dobre pozorovate\u013en\u00fd aj vo\u013en\u00fdm okom, je takmer tak\u00fd jasn\u00fd ako Jupiter a m\u00e1 \u017elt\u00fa farbu. Jeho zdanliv\u00e1 hviezdna ve\u013ekos\u0165 sa pohybuje, v z\u00e1vislosti od aspektu, od 1,5 do -0,4 magnit\u00fad, \u010d\u00edm je porovnate\u013en\u00fd s jasnej\u0161\u00edmi hviezdami. Na rozdiel od hviezd Saturn rovnako ako in\u00e9 plan\u00e9ty neblik\u00e1. Ist\u00fa \u00falohu v jeho jasnosti zohr\u00e1va aj nato\u010denie prstenca vo\u010di Zemi. Saturn sa od ekliptiky nikdy nevz\u010fa\u013euje viac ako o 2,5\u00b0, z \u010doho vypl\u00fdva, \u017ee na 48 rovnobe\u017eke (zemepisn\u00e1 \u0161\u00edrka ju\u017en\u00e9ho Slovenska), nikdy nem\u00f4\u017ee st\u00fapnu\u0165 viac ako 68\u00b0 a klesn\u00fa\u0165 menej ako 16\u00b0 nad obzor.<\/p>\n
$\"\"$ <\/a>
Saturn zo sondy Voyager 1<\/p><\/div>\n
Pova\u017euje sa za posledn\u00fa plan\u00e9tu, ktor\u00fa mo\u017eno pozorova\u0165 vo\u013en\u00fdm okom. Jasnos\u0165 Ur\u00e1nu sa v\u0161ak pohybuje na hranici pozorovate\u013enosti a za ve\u013emi vhodn\u00fdch podmienok mo\u017eno teda vidie\u0165 aj vzdialenej\u0161\u00ed Ur\u00e1n. Prstence vo\u013en\u00fdm okom nie s\u00fa vidite\u013en\u00e9, zobrazia sa v\u0161ak u\u017e v men\u0161om \u010falekoh\u013eade (za predpokladu, \u017ee je plan\u00e9ta vhodne naklonen\u00e1) spolu s jeho najjasnej\u0161\u00edm mesiacom Titanom. Ve\u013emi ob\u013e\u00faben\u00e9 medzi amat\u00e9rskymi pozorovate\u013emi s\u00fa z\u00e1kryty Saturna Mesiacom.<\/p>\n
V\u00fdskum sondami<\/h2>\n
Ako prv\u00e1 nav\u0161t\u00edvila plan\u00e9tu kozmick\u00e1 sonda Pioneer 11 v roku 1979. K Saturnu dorazila po \u0161tyriapolro\u010dnom prelete medziplanet\u00e1rnym priestorom. \u0160t\u00fadium tejto plan\u00e9ty a jej okolia sa za\u010dalo 2. augusta 1979. Po riskantnom, ale \u00faspe\u0161nom prelete rovinou Saturnov\u00fdch prstencov 31. augusta 1979 (hrozilo mo\u017en\u00e9 nebezpe\u010denstvo zr\u00e1\u017eky s \u010dasticami t\u00fdchto prstencov, ktor\u00e9 mohli sondu \u0165a\u017eko po\u0161kodi\u0165) sonda v ten ist\u00fd de\u0148 preletela pericentrom saturnocentrickej dr\u00e1hy vo v\u00fd\u0161ke 21 400 km nad hladinou mrakov. Sledovanie plan\u00e9ty sonda ukon\u010dila 15. septembra 1979 a pokra\u010dovala v lete do vonkaj\u0161\u00edch \u010dast\u00ed slne\u010dnej s\u00fastavy.<\/p>\n
V novembri 1980 preletel nad Saturnom Voyager 1. Najv\u00e4\u010d\u0161ie pribl\u00ed\u017eenie nastalo 13. novembra 1980, ale u\u017e tri mesiace predt\u00fdm za\u010dala s jeho fotografovan\u00edm. Vzniknut\u00e9 fotografie priniesli mnoho nov\u00fdch poznatkov. Urobila tie\u017e sn\u00edmky mesiacov Mimas, Tethys, Dione, Enceladus, Rhea a Titan. Okolo Titanu prelietla 12. novembra 1980 vo vzdialenosti 6500 km. Po\u010das preletu nazbierala mno\u017estvo \u00fadajov o zlo\u017een\u00ed atmosf\u00e9ry a teplote.<\/p>\n
O necel\u00fd rok nesk\u00f4r potom nasledoval prelet sondy Voyager 2. Najbli\u017e\u0161ie pribl\u00ed\u017eenie k Saturnu nastalo 25. augusta 1981. Po\u010das preletu okolo Saturnu za\u010dala sonda s v\u00fdskumom horn\u00fdch vrstiev atmosf\u00e9ry plan\u00e9ty pomocou radaru. Radarov\u00e9 merania priniesli poznatky o teplote a hustote atmosf\u00e9ry. Na ich z\u00e1klade sa zistilo, \u017ee v najvy\u0161\u0161\u00edch oblastiach je tlak okolo 7 kilopascalov s teplotou -203 \u00b0C a najni\u017e\u0161\u00edch sk\u00faman\u00fdch oblastiach doch\u00e1dza k n\u00e1rastu tlaku a teploty a\u017e na 120 kilopascalov a -130 \u00b0C. Severn\u00fd p\u00f3l vykazoval s\u00fa\u010dasne rozdielnu teplotu ako obdobn\u00e9 oblasti na juhu. Severn\u00e9 oblasti boli o 10 \u00b0C chladnej\u0161ie, \u010do sa n\u00e1sledne interpretovalo ako n\u00e1sledok sez\u00f3nnych javov. Po\u010das pribl\u00ed\u017eenia sondy k plan\u00e9te bolo vyhotoven\u00fdch a odoslan\u00fdch na Zem okolo 16 000 fotografi\u00ed.<\/p>\n
Cassini-Huygens<\/h3>\n
V\u0161etky predch\u00e1dzaj\u00face misie v\u0161ak boli iba prelety, \u010di\u017ee sondy neboli naveden\u00e9 na obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu plan\u00e9ty. A\u017e v roku 2004 dorazila k Saturnu sonda Cassini, ktor\u00e1 sa stala prvou umelou dru\u017eicou Saturna. Na obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu bola naveden\u00e1 1. j\u00fala 2004. 25. decembra sa od ktorej sa oddelil modul Huygens, za\u010dal trojt\u00fd\u017ed\u0148ov\u00fa samostatn\u00fa cestu. 14. janu\u00e1ra 2005, po\u010das tretieho obehu sondy Cassini okolo Saturna, sonda Huygens \u00faspe\u0161ne prist\u00e1la na mesiaci Titan. Po\u010das jej prist\u00e1vania sl\u00fa\u017eila sonda Cassini ako retransla\u010dn\u00e1 stanica pre pred\u00e1vanie vedeck\u00fdch a technick\u00fdch d\u00e1t zo sondy Huygens na Zem. Po dosadnut\u00ed puzdra na povrch sledovala miesto prist\u00e1tia e\u0161te tak dlho, a\u017e k\u00fdm nezmizlo za obzorom.<\/p>\n
Sonda Cassini pokra\u010dovala v sk\u00faman\u00ed Saturnu ako aj jeho mesiacov z obe\u017enej dr\u00e1hy a\u017e do septembra 2017. Misia Cassini-Huygens je spolo\u010dn\u00fd projekt americkej organiz\u00e1cie NASA, z\u00e1padoeur\u00f3pskej organiz\u00e1cie ESA a talianskej kozmickej agent\u00fary ASI.<\/p>\n
$\"\"$ <\/a>
Zobrazenie boha Saturna na reli\u00e9fe na stredovekom hrade Edzell Castle v \u0160k\u00f3tsku<\/p><\/div>\n
Mytol\u00f3gia<\/h2>\n
Saturnus, po ktorom je plan\u00e9ta pomenovan\u00e1, bol star\u00fd r\u00edmsky boh ro\u013en\u00edctva. Nesk\u00f4r ho za\u010dali stoto\u017e\u0148ova\u0165 s gr\u00e9ckym Kronom, bohom \u010dasu. Na rozdiel od Krona, ktor\u00fd kv\u00f4li po\u017eieraniu vlastn\u00fdch det\u00ed nemal ve\u013ek\u00fa ob\u013eubu medzi star\u00fdmi Gr\u00e9kmi, Saturnos mal u Rimanov ve\u013ek\u00fa v\u00e1\u017enos\u0165 a \u00factu. Pod\u013ea m\u00fdtov nau\u010dil \u013eud\u00ed obr\u00e1ba\u0165 p\u00f4du, pestova\u0165 rastliny a stava\u0165 obydlia. O dobe jeho \u00fadajn\u00e9ho panovania sa hovorilo ako o „Zlatom veku \u013eudstva“ a na pamiatku jeho vl\u00e1dy sa konali sl\u00e1vnosti zvan\u00e9 saturn\u00e1lie. V \u010dase t\u00fdchto sl\u00e1vnost\u00ed dost\u00e1vali otroci na kr\u00e1tky \u010das slobodu, preto\u017ee v zlatom veku neboli p\u00e1ni ani otroci. Saturnovi sa po stoto\u017enen\u00ed s Kronom za\u010dali pripisova\u0165 Kronove deti, medzi nimi aj Zeus v R\u00edme naz\u00fdvan\u00fd Jupiter, ktor\u00fd ho nakoniec zvrhol z tr\u00f3nu.<\/p>\n
Referencie<\/h2>\n
\n
Zden\u011bk Pokorn\u00fd. Exoplanety. [s.l.] : Academia, Praha, 2007. ISBN 978-80-200-1510-5. S. 75.<\/li>\n
Jupiter sa (mo\u017eno) sformoval za 300 rokov. Kozmos, 2003, s. 2.<\/li>\n
Bohuslav Luk\u00e1\u010d, Teodor Pint\u00e9r, Milan Rybansk\u00fd, Mari\u00e1n Vidovenec. Astronomick\u00e9 minimum. [s.l.]: Slovensk\u00e1 \u00fastredn\u00e1 hvezd\u00e1re\u0148 Hurbanovo, 2005. ISBN 80-85221-48-9. S. 58.<\/li>\n
R\u00f3bert \u010ceman, Eduard Pittich. Vesm\u00edr 1: Slne\u010dn\u00e1 s\u00fastava. [s.l.] : Slovensk\u00e1 Grafia, Bratislava, 2002. ISBN 80-8067-071-4. S. 266-267.<\/li>\n
Martin Rees. Vesm\u00edr. [s.l.] : Ikar, 2006. ISBN 80-551-1233-9. S. 187.<\/li>\n
http:\/\/www.kf.fpv.ukf.sk\/OFyzike\/VyskumVesmiru\/20040906.html<\/li>\n
Josip Klezcek. Velk\u00e1 encyklopedie vesm\u00edru. [s.l.] : Academia, 2002. ISBN 80-200-0906-X. S. 437.<\/li>\n
http:\/\/www.quark.sk\/archiv_data.php?month=05&year=2005&num=4<\/li>\n
http:\/\/spaceprobes.kosmo.cz\/index.php?sekce=hotnews<\/li>\n
Vojtech Zamarovsk\u00fd. Bohovia a hrdinovia antick\u00fdch b\u00e1j\u00ed. [s.l.] : Perfekt, Bratislava. ISBN 80-8046-203-8. S. 403-404.<\/li>\n<\/ol>\n
Mohlo by v\u00e1s zauj\u00edma\u0165<\/h2>\n
\n
Zauj\u00edmavosti o Jupiteri a Saturne<\/a><\/li>\n<\/ul>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Prv\u00fdkr\u00e1t publikovan\u00e9 na slovenskej Wikip\u00e9dii. Autor: Jana Plauchov\u00e1 ako Eryn Blaireov\u00e1. Spoluautori: Zvedavec (zakladate\u013e, \u010das\u0165 textu), IP 195.98.8.241 (dop\u013a\u0148anie, formul\u00e1cia), Atomique (preklepy, typografia), IP 62.168.79.73 (aktualiz\u00e1cia, oprava chyby), MisoH (oprava gramatickej chyby), IP 62.152.84.67 (pridan\u00fd obr\u00e1zok), Janbedna (formul\u00e1cia), IP 195.98.9.81 (prepis \u010desky p\u00edsan\u00e9ho textu), Wizzard (\u00faprava tabu\u013eky, dop\u013a\u0148anie \u00fadajov, oprava \u010desky p\u00edsan\u00e9ho textu), IP 80.87.208.18 (pokračovať v čítaní…) <\/a><\/span><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"parent":677,"menu_order":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","template":"","meta":{"footnotes":""},"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/4789"}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=4789"}],"version-history":[{"count":11,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/4789\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":9136,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/4789\/revisions\/9136"}],"up":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/677"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=4789"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}