{"id":5030,"date":"2018-11-21T13:57:23","date_gmt":"2018-11-21T12:57:23","guid":{"rendered":"http:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=5030"},"modified":"2026-02-11T16:01:43","modified_gmt":"2026-02-11T15:01:43","slug":"galaxia","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=5030","title":{"rendered":"Galaxia"},"content":{"rendered":"

Publikovan\u00e9 pravdepodobne v roku 2007 na n\u00e1stenke Centra vo\u013en\u00e9ho \u010dasu Bansk\u00e1 Bystrica<\/em><\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>

Galaxia M31 v Androm\u00e9de<\/a><\/p><\/div>\n

\"\"<\/a>

R\u00f6ntgenov\u00e1 sn\u00edmka zo satelitu Chandra<\/a> zachyt\u00e1va jadro na\u0161ej Galaxie v neprav\u00fdch farb\u00e1ch. T\u00e1to sn\u00edmka vznikla po zatia\u013e najdlh\u0161ej r\u00f6ntgenovej expoz\u00edcii (celkove 164 hod\u00edn).<\/p><\/div>\n

\"\"<\/a>

Poloha slne\u010dnej s\u00fastavy v Galaxii; Slnko sa nach\u00e1dza v jednom z jej \u0161pir\u00e1lov\u00fdch ramien<\/p><\/div>\n

Galaxie s\u00fa obrovsk\u00e9 zoskupenia hviezd<\/a>, medzihviezdnej hmoty a tmavej hmoty, ktor\u00fa s\u00edce nevid\u00edme, ale vieme, \u017ee tvor\u00ed podstatn\u00fa \u010das\u0165 ich hmotnosti. Udr\u017euje ich pokope gravit\u00e1cia. Je to gravit\u00e1cia tak\u00e9ho obrovsk\u00e9ho mno\u017estva tak\u00fdch mohutn\u00fdch kozmick\u00fdch telies, \u017ee galaxie dok\u00e1\u017eu existova\u0165 v ust\u00e1lenom tvare miliardy rokov. Takmer v\u0161etky hviezdy, nielen tie, \u010do vid\u00edme na oblohe, ale skoro v\u0161etky vo vesm\u00edre, s\u00fa koncentrovan\u00e9 v galaxi\u00e1ch. Aj Slnko<\/a> je s\u00fa\u010das\u0165ou galaxie niekedy nespr\u00e1vne naz\u00fdvanej Mlie\u010dna cesta alebo Mlie\u010dna dr\u00e1ha spolu s \u010fal\u0161\u00edmi pribli\u017ene 400 miliardami hviezd. Mo\u017eno poveda\u0165, \u017ee galaxie s\u00fa z\u00e1kladn\u00fdmi stavebn\u00fdmi jednotkami vesm\u00edru.<\/p>\n

Galaxie s\u00fa ve\u013emi fotogenick\u00e9 objekty. M\u00f4\u017eu ma\u0165 r\u00f4zny tvar, pri\u010dom ale v\u017edy plat\u00ed, \u017ee v\u00e4\u010d\u0161ia hustota hviezd je v ich strede ako na ich okrajoch. Pod\u013ea tvaru sa galaxie delia do \u0161tyroch z\u00e1kladn\u00fdch typov. Najzn\u00e1mej\u0161ie s\u00fa ur\u010dite \u0161pir\u00e1lov\u00e9 galaxie \u2013 aj na\u0161a Galaxia medzi ne patr\u00ed. Pod pojmom \u0161pir\u00e1lov\u00e1 galaxia sa v\u0161ak nemysl\u00ed typick\u00e1 \u0161pir\u00e1la, ale takzvan\u00e1 Parkerova \u0161pir\u00e1la. To je \u0161pir\u00e1la s viacer\u00fdmi ramenami, ktor\u00e9 vych\u00e1dzaj\u00fa z jej stredu. Stred \u0161pir\u00e1lovej galaxie je v\u00e4\u010d\u0161inou vypukl\u00fd a \u017eltkast\u00fd, ramen\u00e1 s\u00fa ten\u0161ie a modrast\u00e9. Dodnes nie je \u00faplne zn\u00e1me, \u010do je pr\u00ed\u010dinou \u0161pir\u00e1lovej \u0161trukt\u00fary mlad\u00fdch galaxi\u00ed. Okrem \u0161pir\u00e1lov\u00fdch pozn\u00e1me e\u0161te \u0161pir\u00e1lov\u00e9 galaxie s prie\u010dkou, eliptick\u00e9 galaxie a nepravideln\u00e9 galaxie. Existuje ur\u010dit\u00e1 z\u00e1vislos\u0165 medzi ve\u013ekos\u0165ou galaxie a jej tvarom. Najv\u00e4\u010d\u0161ie pozorovan\u00e9 galaxie s\u00fa eliptick\u00e9, stredne ve\u013ek\u00e9 \u0161pir\u00e1lov\u00e9 alebo \u0161pir\u00e1lov\u00e9 s prie\u010dkou a mal\u00e9 galaxie b\u00fdvaj\u00fa \u010dasto nepravideln\u00e9.<\/p>\n

Bez oh\u013eadu na to, ak\u00fd m\u00e1 galaxia tvar, v\u0161etky teles\u00e1 v nej obiehaj\u00fa okolo jej jadra. Jadro obsahuje ve\u013ek\u00e9 zhustenie hviezd, ale \u010do je v samotnom strede tohto zhustenia, s istotou nevieme. Mnoh\u00e9 pozorovania v\u0161ak nazna\u010duj\u00fa, \u017ee v jadr\u00e1ch v\u00e4\u010d\u0161iny, ak nie v\u0161etk\u00fdch galaxi\u00ed, sa nach\u00e1dzaj\u00fa supermas\u00edvne \u010dierne diery. \u010cierna diera, ktor\u00e1 sa nach\u00e1dza v strede na\u0161ej Galaxie a okolo ktorej Slnko<\/a> obieha, sa naz\u00fdva Sagittarius A*.<\/p>\n

Mohlo by v\u00e1s zauj\u00edma\u0165<\/h2>\n