{"id":5137,"date":"2019-01-08T14:41:39","date_gmt":"2019-01-08T13:41:39","guid":{"rendered":"http:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=5137"},"modified":"2024-04-17T16:52:32","modified_gmt":"2024-04-17T14:52:32","slug":"prvy-let-cloveka-do-vesmiru","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=5137","title":{"rendered":"Prv\u00fd let \u010dloveka do vesm\u00edru"},"content":{"rendered":"

Tento text mal by\u0165 hovoren\u00fdm slovom v scen\u00e1ri popul\u00e1rno-n\u00e1u\u010dn\u00e9ho programu Krajskej hvezd\u00e1rne a planet\u00e1ria Maximili\u00e1na Hella v \u017diari nad Hronom v roku 2014. Program sa nevytvoril kv\u00f4li technickej nerealizovate\u013enosti. V\u0161etky obr\u00e1zky poch\u00e1dzaj\u00fa z programu ORBITER Space Flight Simulator (stiahnu\u0165 si ho m\u00f4\u017eete cez odkaz v okienku v\u013eavo).<\/em><\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>\"\"<\/a>\"\"<\/a>\"\"<\/a>\"\"<\/a>\"\"<\/a>\"\"<\/a><\/p>\n

V de\u0148 \u0161tartu prvej kozmickej lode<\/a> s \u013eudskou pos\u00e1dkou nast\u00fapili Jurij Gagarin<\/a> a jeho n\u00e1hradn\u00edk German Titov do autobusu, ktor\u00fd ich dopravil k rakete R-7. Na jej vrchole bola kozmick\u00e1 lo\u010f Vostok. Tam sa Gagarin rozl\u00fa\u010dil s kolegami-kandid\u00e1tmi, vrchn\u00fdm kon\u0161trukt\u00e9rom Koroljovom a nakoniec aj so svoj\u00edm n\u00e1hradn\u00edkom Titovom zost\u00e1vaj\u00facim na Zemi. Technici pomohli Gagarinovi usadi\u0165 sa do kab\u00edny. T\u00e1 mala tvar gule s priemerom 2,3 metra. Pod \u0148ou sa nach\u00e1dzal pr\u00edstrojov\u00fd \u00fasek s brzdiacimi raketami pre n\u00e1vrat na Zem.<\/p>\n

\u010cakanie na \u0161tart kr\u00e1tilo bud\u00facemu prv\u00e9mu kozmonautovi prehr\u00e1vanie hudby. Napokon sa postupne zap\u00e1lili motory prv\u00e9ho stup\u0148a nosnej rakety. V \u010dase 9 hod\u00edn 7 min\u00fat moskovsk\u00e9ho \u010dasu raketa vzlietla.<\/p>\n

\u0160tart Vostoku 1 prebehol presne pod\u013ea pl\u00e1nu. Tri min\u00faty po odp\u00fatan\u00ed sa od rampy odhodila nosn\u00e1 raketa svoj aerodynamick\u00fd kryt, pod ktor\u00fdm bola kab\u00edna s kozmonautom. Ten tak kone\u010dne videl von z kozmickej lode.<\/p>\n

Raketa neust\u00e1le zr\u00fdch\u013eovala a sila tla\u010diaca Gagarina do jeho kresla, sa zvy\u0161ovala. Pre\u0165a\u017eenie<\/a> pri \u0161tarte postupne dosiahlo a\u017e \u0161es\u0165n\u00e1sobok tia\u017ee na zemskom povrchu.<\/p>\n

Kv\u00f4li zlyhaniu pozemskej aparat\u00fary do\u0161lo ku kr\u00e1tkej strate r\u00e1diov\u00e9ho spojenia s raketou, \u010do technikov vydesilo. Hoci pod\u013ea radarov Vostok letel pod\u013ea pl\u00e1nu, \u013eudia sa ob\u00e1vali, \u010di sa nie\u010do nestalo samotn\u00e9mu kozmonautovi. Potom sa v\u0161ak na\u0161tartoval z\u00e1lo\u017en\u00fd komunika\u010dn\u00fd syst\u00e9m a v\u0161etci si vyd\u00fdchli.<\/p>\n

Jeden\u00e1s\u0165 min\u00fat po \u0161tarte sa posledn\u00fd stupe\u0148 rakety oddelil od kab\u00edny a lo\u010f s prv\u00fdm kozmonautom na palube bola naveden\u00e1 na obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu.<\/p>\n

Gagarinova lo\u010f Vostok obiehala po dr\u00e1he, ktorej najni\u017e\u0161\u00ed bod le\u017eal 181 km nad zemsk\u00fdm povrchom a najvy\u0161\u0161\u00ed 327 km nad povrchom. Orbita sa trochu l\u00ed\u0161ila od predbe\u017en\u00fdch \u00fadajov.<\/p>\n

Pre\u010do v\u0161ak bol na prv\u00fd kozmick\u00fd let<\/a> vybran\u00fd pr\u00e1ve Jurij Gagarin? A \u010do v\u0161etko jeho misii predch\u00e1dzalo?<\/p>\n

Prv\u00fa skupinu sovietskych kozmonautov za\u010dali zostavova\u0165 za\u010diatkom roku 1960, \u010di\u017ee len nie\u010do vy\u0161e roka pred \u0161tartom. Komisie vyberali mu\u017eov sp\u013a\u0148aj\u00facich pr\u00edsne krit\u00e9ri\u00e1. Museli to by\u0165 st\u00edhac\u00ed letci star\u00ed nanajv\u00fd\u0161 30 rokov s v\u00fd\u0161kou do 175 cm a v\u00e1hou do 70 kg, no na\u0161lo sa aj zop\u00e1r v\u00fdnimiek. Museli ma\u0165 leteck\u00e9 alebo elektroin\u017einierske vzdelanie, dostatok sk\u00fasenost\u00ed, \u017eiadne slu\u017eobn\u00e9 priestupky, a by\u0165 absol\u00fatne zdrav\u00ed.<\/p>\n

V\u00fdberov\u00e9 komisie sa zamerali len na eur\u00f3psku \u010das\u0165 Sovietskeho zv\u00e4zu. Tam na\u0161li vy\u0161e 3 000 mo\u017en\u00fdch kandid\u00e1tov. Ani samotn\u00ed lek\u00e1ri v jednotliv\u00fdch \u00fatvaroch nevedeli, na ak\u00fa \u00falohu vlastne h\u013eadaj\u00fa mu\u017eov. Povedali im iba to, \u017ee maj\u00fa vybra\u0165 letcov s v\u00fdnimo\u010dn\u00fdm zdrav\u00edm a mimoriadnymi vlastnos\u0165ami a schopnos\u0165ami. Oddiel, ktor\u00fd mali z vyhovuj\u00facich kandid\u00e1tov utvori\u0165, volali len \u201e\u0161peci\u00e1lna sk\u00fa\u0161obn\u00e1 skupina\u201c.<\/p>\n

V\u0161etci kandid\u00e1ti boli pozvan\u00ed na pohovory. T\u00ed, ktor\u00ed nimi pre\u0161li, prech\u00e1dzali e\u0161te n\u00e1ro\u010dn\u00fdmi lek\u00e1rskymi vy\u0161etreniami. V nich vyradili v\u0161etk\u00fdch, \u010do trpeli opakuj\u00facimi sa ochoreniami, ako ang\u00ednami, chorobami horn\u00fdch d\u00fdchac\u00edch ciest, alebo boli n\u00e1chyln\u00ed na ochorenia tr\u00e1viaceho traktu. Kandid\u00e1ti sa podrobili aj sk\u00fa\u0161kam na centrif\u00fagach, v prostred\u00ed s nedostatkom kysl\u00edka a v n\u00edzkom tlaku. Nesk\u00f4r u\u017e n\u00e1roky na bud\u00facich kozmonautov tak\u00e9 pr\u00edsne neboli, ale vtedy sa e\u0161te nevedelo, \u010do kozmick\u00fd let s \u010dlovekom urob\u00ed.<\/p>\n

Mnoh\u00ed piloti ponuku sta\u0165 sa \u010dlenmi nezn\u00e1mej \u201esk\u00fa\u0161obnej skupiny\u201c odmietli, preto\u017ee nevedeli, o \u010do ide. Ich doteraj\u0161ia pr\u00e1ca vo vojenskom letectve aj prostredie, v ktorom \u017eili, sa im p\u00e1\u010dilo a nechceli ni\u010d meni\u0165. In\u00ed sa zase b\u00e1li, \u017ee starostliv\u00e9 lek\u00e1rske prehliadky uk\u00e1\u017eu skryt\u00e9 zdravotn\u00e9 probl\u00e9my, kv\u00f4li ktor\u00fdm bud\u00fa musie\u0165 od\u00eds\u0165 zo slu\u017eby u st\u00edhacieho letectva. Viacer\u00ed zase pochybovali o tom, \u010di je kozmick\u00fd let \u010dloveka tak skoro po vypusten\u00ed prvej umelej dru\u017eice mo\u017en\u00fd. Sputnik 1 toti\u017e \u0161tartoval v roku 1957, \u010do bolo vtedy iba pred necel\u00fdmi troma rokmi.<\/p>\n

Prv\u00fd oddiel dvadsiatich kozmonautov vybrala skupina \u0161pecialistov pod veden\u00edm lek\u00e1ra E. A. Karpova. Niektor\u00ed predstavitelia sa ohradzovali, \u017ee sta\u010d\u00ed men\u0161\u00ed po\u010det mu\u017eov, ale Sergej Koroljov vedel, \u017ee nep\u00f4jde iba o jeden let do vesm\u00edru. Hlavn\u00fd kon\u0161trukt\u00e9r chcel vytvori\u0165 dlhodobo funguj\u00faci oddiel kozmonautov. Aj preto bola vekov\u00e1 hranica vyberan\u00fdch kandid\u00e1tov iba 30 rokov.<\/p>\n

Koncom febru\u00e1ra povolali dvadsa\u0165\u010dlenn\u00fd oddiel do Moskvy, kde piloti absolvovali e\u0161te dopl\u0148uj\u00facu prehliadku. A\u017e po nej sa dozvedeli, \u017ee sa bud\u00fa pripravova\u0165 na prv\u00fd let \u010dloveka do kozmu, na ktor\u00fd bude vybran\u00fd najlep\u0161\u00ed z nich. Kompletn\u00fd zoznam v\u0161etk\u00fdch dvadsiatich kandid\u00e1tov bol zverejnen\u00fd a\u017e v roku 1986. Niektor\u00ed z nich toti\u017e nikdy do vesm\u00edru neleteli a ich men\u00e1 zostali v utajen\u00ed.<\/p>\n

Pr\u00edprava kozmonautov ofici\u00e1lne za\u010dala 14. marca 1960. Kandid\u00e1ti na prv\u00fd let do vesm\u00edru po\u010d\u00favali predn\u00e1\u0161ky o vplyve bezv\u00e1hov\u00e9ho stavu a pre\u0165a\u017eenia na organizmus, o raketovej technike, dynamike letu, kon\u0161trukcii kozmickej lode, astrofyzike, geofyzike a \u010fal\u0161\u00edch t\u00e9mach. Medzi teoretick\u00fdmi pr\u00edpravami kozmonauti cvi\u010dili. Potom postupne ka\u017ed\u00fd z nich absolvoval pobyt vo ve\u013emi stiesnenom priestore uzavretej komory, v ktorej bol tak\u00fd n\u00edzky tlak vzduchu ako vo v\u00fd\u0161ke 5 000 metrov nad morom. Nikto z uch\u00e1dza\u010dov dopredu nevedel, ako dlho bude tento test trva\u0165. Cie\u013eom sk\u00fa\u0161ky bolo zisti\u0165, ako kandid\u00e1ti zn\u00e1\u0161aj\u00fa izol\u00e1ciu v \u0165a\u017ek\u00fdch podmienkach.<\/p>\n

Ka\u017ed\u00fd bud\u00faci kozmonaut absolvoval pribli\u017ene sto zoskokov s pad\u00e1kom za rozli\u010dn\u00fdch, aj ve\u013emi \u0165a\u017ek\u00fdch podmienok. Pred v\u00fdsadk\u00e1rskym v\u00fdcvikom niektor\u00ed nemali za sebou e\u0161te ani jedin\u00fd zoskok. Po\u010das v\u00fdcviku, ktor\u00fd prebiehal a\u017e do m\u00e1ja 1960, sk\u00e1kali z let\u00fa\u0148ov aj vrtu\u013en\u00edkov, vo dne i v noci, z rozli\u010dn\u00fdch v\u00fd\u0161ok nad vodou aj nad pevnou zemou, dokonca aj v prototypoch kozmick\u00e9ho skafandra. Nesk\u00f4r kozmonauti ozna\u010dili zoskoky s pad\u00e1kom za jednu z najn\u00e1ro\u010dnej\u0161\u00edch \u010dast\u00ed v\u00fdcviku.<\/p>\n

Po v\u00fdsadk\u00e1rskom v\u00fdcviku kozmonauti podst\u00fapili d\u00f4kladn\u00fa teoretick\u00fa a nesk\u00f4r aj technick\u00fa pr\u00edpravu. Po cel\u00fd \u010das boli pod drobnoh\u013eadom lek\u00e1rov a psychol\u00f3gov. Od ostatn\u00fdch sa od\u010dlenila u\u017e\u0161ia skupina kandid\u00e1tov na prv\u00fd let do vesm\u00edru v roku 1961, ktorej v\u00fdcvik bol zr\u00fdchlen\u00fd a ve\u013emi n\u00e1ro\u010dn\u00fd. Kozmonauti napr\u00edklad museli zvl\u00e1dnu\u0165 st\u00e1\u0165 nieko\u013eko min\u00fat bos\u00ed v \u013eadovej vode, \u010di vydr\u017ea\u0165 pln\u00e9 tri dni bez sp\u00e1nku.<\/p>\n

Hoci pod\u013ea profesora Gazenka bol tento v\u00fdcvik intenz\u00edvnej\u0161\u00ed ne\u017e bolo treba, nesk\u00f4r sa uk\u00e1zalo, \u017ee niektor\u00e9 veci, napr\u00edklad tr\u00e9ning udr\u017eiavania rovnov\u00e1hy a orient\u00e1cie, sa podcenili. Krit\u00e9ri\u00e1 pre v\u00fdber aj v\u00fdcvik \u010fal\u0161\u00edch kozmonautov sa spres\u0148ovali a dop\u013a\u0148ali a\u017e po prv\u00fdch sk\u00fasenostiach. Vtedy e\u0161te nikto nevedel, \u010do je a \u010do nie je d\u00f4le\u017eit\u00e9 pre bud\u00face cesty do vesm\u00edru, na \u010do treba da\u0165 d\u00f4raz a \u010do sa m\u00f4\u017ee s pokojn\u00fdm svedom\u00edm vynecha\u0165. V pionierskej dobe vedcom a technikom neraz nezost\u00e1valo ni\u010d in\u00e9, ako pou\u017ei\u0165 met\u00f3du pokus-omyl.<\/p>\n

Na za\u010diatku leta 1960 sa pr\u00edprava z\u00fa\u017eila na \u0161es\u0165 najv\u00e1\u017enej\u0161\u00edch kandid\u00e1tov na prv\u00fd let. Boli to Valentin Varlamov, Anatolij Karta\u0161ov, Jurij Gagarin, German Titov, Pavel Popovi\u010d a Andrijan Nikolajev. In\u0161truktori pre nich vypracovali \u0161peci\u00e1lny program \u010fal\u0161ieho tr\u00e9ningu. Karta\u0161ov v\u0161ak musel z oddielu vyst\u00fapi\u0165, preto\u017ee pri sk\u00fa\u0161kach na centrif\u00fage sa mu vytvorili drobn\u00e9 podko\u017en\u00e9 v\u00fdrony krvi. Dnes by to u\u017e pravdepodobne nepredstavovalo prek\u00e1\u017eku v lete do vesm\u00edru, ale k\u00fdm sa nevedelo, \u010do \u010dloveka \u010dak\u00e1 pri prvom kozmickom lete, neuzn\u00e1vali sa ani najmen\u0161ie odch\u00fdlky od zvolen\u00e9ho vzoru. Na Karta\u0161ovovo miesto pri\u0161iel Grigorij N\u011bljubov. Nesk\u00f4r kv\u00f4li zraneniu na v\u00fdlete musel oddiel kozmonautov opusti\u0165 aj Varlamov, ktor\u00e9ho nahradil Valerij Bykovskij. Men\u00e1 kandid\u00e1tov, ktor\u00ed neleteli, sa v tej dobe nezverej\u0148ovali. Nesk\u00f4r sa za\u010dali v historick\u00fdch pr\u00edru\u010dk\u00e1ch uv\u00e1dza\u0165 ich krstn\u00e9 men\u00e1 a a\u017e koncom osemdesiatych rokov aj priezvisk\u00e1.<\/p>\n

Ktor\u00fd z kandid\u00e1tov v\u0161ak mal letie\u0165 ako prv\u00fd? Rozli\u010dn\u00ed predstavitelia striedavo uprednost\u0148ovali r\u00f4znych uch\u00e1dza\u010dov. Zo \u0161iestich sa v\u00fdber z\u00fa\u017eil na troch: Gagarina, N\u011bljubova a Titova. Gagarin a Titov napokon do kozmu leteli. N\u011blbujov sa ale do vesm\u00edru nikdy nepozrel. Pre disciplin\u00e1rny priestupok ho prepustili z t\u00edmu kozmonautov.<\/p>\n

Pri v\u00fdbere prv\u00e9ho kozmonauta sveta sa do \u00favahy okrem v\u00fdsledkov pri tr\u00e9ningu a sk\u00fa\u0161kach brali r\u00f4zne veci. Povahov\u00e9 rysy uch\u00e1dza\u010dov, charizma, rodinn\u00e9 probl\u00e9my, p\u00f4vod, alebo napr\u00edklad aj to, ako znej\u00fa men\u00e1 jednotliv\u00fdch kandid\u00e1tov, aby v bud\u00facich u\u010debniciach p\u00f4sobili dobre. Sovietski predstavitelia chceli ma\u0165 ako prv\u00e9ho \u010dloveka vo vesm\u00edre vzorn\u00e9ho hrdinu pod\u013ea svojich predst\u00e1v.<\/p>\n

E\u0161te pred ofici\u00e1lnym vyhl\u00e1sen\u00edm v\u0161etko nasved\u010dovalo tomu, \u017ee prv\u00fdm bude Jurij Gagarin. S\u00fastredila sa na neho pozornos\u0165 in\u0161truktorov i samotn\u00e9ho vrchn\u00e9ho kon\u0161trukt\u00e9ra Sergeja Koroljova. Ofici\u00e1lne vymenovali Gagarina ako prv\u00e9ho kandid\u00e1ta na let a Titova ako jeho prv\u00e9ho n\u00e1hradn\u00edka desiateho apr\u00edla 1961, len dva dni pred \u0161tartom. Kozmonauti sa t\u00fato skuto\u010dnos\u0165 dozvedeli o de\u0148 nesk\u00f4r.<\/p>\n

De\u0148 pred \u0161tartom previezli raketu s kozmickou lo\u010fou Vostok 1 na rampu. V ten ist\u00fd de\u0148 sa Gagarin s Titovom oboznamovali s letov\u00fdm harmonogramom. Ich posledn\u00e9 jedl\u00e1 pred letom pozost\u00e1vali z kozmickej stravy z t\u00fab. Noc pred \u0161tartom str\u00e1vili obaja kozmonauti v malom dom\u010deku. Aj v sp\u00e1nku ich lek\u00e1ri monitorovali. Ak by spali nepokojne, st\u00e1le sa mohlo zmeni\u0165 rozhodnutie o tom, kto z nich polet\u00ed.<\/p>\n

V de\u0148 \u0161tartu boli obaja mu\u017ei zobuden\u00ed o pol \u0161iestej r\u00e1no. Po ra\u0148ajk\u00e1ch a lek\u00e1rskej kontrole Gagarinovi aj Titovovi lek\u00e1ri nalepili na telo sn\u00edma\u010de ich telesn\u00fdch funkci\u00ed. Potom sa obaja kozmonauti obliekli do skafandrov, ktor\u00e9 boli oran\u017eov\u00e9, v\u010faka \u010domu z\u00e1chrann\u00e9 t\u00edmy po prist\u00e1t\u00ed prv\u00e9ho kozmonauta na svete \u013eah\u0161ie n\u00e1jdu. Najprv si skafander obliekol Titov, a\u017e po \u0148om Gagarin, aby sa prv\u00fd kandid\u00e1t na let nemusel v skafandri dlho poti\u0165.<\/p>\n

Vstupn\u00fdm prielezom, ktor\u00fdm sa dostal do Vostoku, sa kozmonaut mohol v pr\u00edpade n\u00fadze katapultova\u0165 z lode, a to dokonca aj pred \u0161tartom. V takom pr\u00edpade by namiesto pad\u00e1ku jeho dopad stlmili z\u00e1chrann\u00e9 siete rozmiestnen\u00e9 jeden a pol kilometra od rakety.<\/p>\n

\"\"<\/a>\"\"<\/a>\"\"<\/a>\"\"<\/a>\"\"<\/a>\"\"<\/a>\"\"<\/a>\"\"<\/a><\/p>\n

Polhodinu po \u0161tarte Vostok 1 vst\u00fapil do zemsk\u00e9ho tie\u0148a. Pod\u013ea Gagarinov\u00fdch slov sa v kab\u00edne zotmelo naraz. Po noci trvaj\u00facej len p\u00e1r desiatok min\u00fat Slnko<\/a> nad kozmickou lo\u010fou op\u00e4\u0165 vy\u0161lo a osvetlilo ju. V krajine pod \u0148ou vtedy e\u0161te panovala tma.<\/p>\n

Kab\u00edna Vostoku sa pri lete vesm\u00edrom preva\u013eovala, preto\u017ee ni\u010d neudr\u017eiavalo jej orient\u00e1ciu. Kozmonaut do ovl\u00e1dania lode nijako nezasahoval. Cel\u00e1 misia bola riaden\u00e1 zo Zeme. Gagarin syst\u00e9my lode len kontroloval a v pr\u00edpade n\u00fadze mohol prebra\u0165 ru\u010dn\u00e9 riadenie. Let bol z kab\u00edny tie\u017e pravdepodobne nahr\u00e1van\u00fd na telev\u00edznu kameru. Jej z\u00e1bery sa v\u0161ak ofici\u00e1lne na verejnos\u0165 nikdy nedostali.<\/p>\n

Po necelom jednom oblete Zeme sa lo\u010f Vostok oto\u010dila brzdiacim motorom do protismeru letu. Gagarin si op\u00e4\u0165 sklopil priezor na prilbe, skontroloval upevnenie svojich rukav\u00edc aj orient\u00e1ciu lode. Potom sa zap\u00e1lil brzdiaci motor, \u010do kozmonaut po\u010dul ako nev\u00fdrazn\u00fd hvizd.<\/p>\n

Motor pracoval 40 sek\u00fand. Spomalil kozmick\u00fa lo\u010f a t\u00fdm zmenil jej dr\u00e1hu z obe\u017enej na balistick\u00fa. Vostok 1 sa za\u010dal pozvo\u013ena pribli\u017eova\u0165 k povrchu Zeme.<\/p>\n

Zrazu v\u0161ak nastal probl\u00e9m. Gu\u013eat\u00e1 kab\u00edna s Gagarinom sa mala oddeli\u0165 od pr\u00edstrojov\u00e9ho \u00faseku lode a len ona mala prist\u00e1\u0165. Oddelenie sa v\u0161ak nevydarilo. Kab\u00edna zostala s pr\u00edstrojov\u00fdm \u00fasekom spojen\u00e1 k\u00e1blom. Navy\u0161e sa nekontrolovate\u013ene ot\u00e1\u010dala. Pr\u00edstrojov\u00fd \u00fasek po\u010das klesania do kab\u00edny nieko\u013ekokr\u00e1t narazil. Pre kozmonauta to bolo ve\u013emi nebezpe\u010dn\u00e9. Ot\u00e1\u010daj\u00faca sa kozmick\u00e1 lo\u010f nemala spr\u00e1vnu polohu pre brzdenie v atmosf\u00e9re. Hrozilo, \u017ee sa pri zahrievan\u00ed po\u010das n\u00e1vratu roztav\u00ed.<\/p>\n

Kozmick\u00fa lo\u010f s neoddelenou kab\u00ednou postupne za\u010dali oba\u013eova\u0165 vrstvy roz\u017eeravenej plazmy, ktor\u00e1 vznikla tren\u00edm r\u00fdchlo letiaceho telesa o riedky plyn. Rovnak\u00fd mechanizmus vytv\u00e1ra aj meteory, \u013eudovo naz\u00fdvan\u00e9 padaj\u00face hviezdy.<\/p>\n

Nakoniec sa v\u0161ak nebezpe\u010dn\u00fd k\u00e1bel na\u0161\u0165astie pretrhol a n\u00e1vratov\u00fd modul po chv\u00edli zaujal spr\u00e1vnu polohu. Gagarina pred vysok\u00fdmi teplotami chr\u00e1nil tepeln\u00fd \u0161t\u00edt.<\/p>\n

Ako lo\u010f prudko spoma\u013eovala, nastalo na jej palube pre\u0165a\u017eenie. Po\u010das zostupu na Gagarina p\u00f4sobilo a\u017e osemkr\u00e1t silnej\u0161ie pre\u0165a\u017eenie ne\u017e to, \u010do poci\u0165ujeme v pokoji na povrchu Zeme. Pomal\u00e9 odparovanie materi\u00e1lu, z ktor\u00e9ho bol tepeln\u00fd \u0161t\u00edt vyroben\u00fd, umo\u017enilo udr\u017eiava\u0165 v jej vn\u00fatri prijate\u013en\u00fa teplotu.<\/p>\n

Vo v\u00fd\u0161ke sedem kilometrov nad Zemou sa odstrelil vstupn\u00fd prielez do kab\u00edny. Vzniknut\u00fdm otvorom bol kozmonaut vz\u00e1p\u00e4t\u00ed katapultovan\u00fd do b\u00farliv\u00e9ho vetern\u00e9ho v\u00edru, ktor\u00fd sa tiahol za klesaj\u00facou kozmickou lo\u010fou.<\/p>\n

Katapult pred prist\u00e1t\u00edm bol dopredu napl\u00e1novan\u00fd a nevyhnutn\u00fd. Lo\u010f toti\u017e napriek pad\u00e1ku dosadla na zemsk\u00fd povrch prir\u00fdchlo, \u010do mohlo kozmonauta ohrozi\u0165. Katapultova\u0165 sa z kozmickej lode museli aj \u010fal\u0161\u00ed sovietski piloti po \u0148om. Gagarinovi sa otvoril vlastn\u00fd pad\u00e1k, na ktorom dosadol asi 25 km juhoz\u00e1padne od meste\u010dka Engels.<\/p>\n

Opusten\u00e1 kab\u00edna sa r\u00fatila \u010falej vo\u013en\u00fdm p\u00e1dom, k\u00fdm sa jej vo v\u00fd\u0161ke asi 4 kilometre nad Zemou tie\u017e neotvoril pad\u00e1k. Prist\u00e1la pribli\u017ene 2 km od Gagarina a v mieste svojho dopadu zanechala hlbok\u00fa priehlbinu.<\/p>\n

Gagarin v\u0161ak musel svoje prist\u00e1tie mimo kab\u00edny zataji\u0165 a predstiera\u0165, \u017ee prist\u00e1l v kab\u00edne. V opa\u010dnom pr\u00edpade by mu toti\u017e Medzin\u00e1rodn\u00e1 leteck\u00e1 feder\u00e1cia nemohla uzna\u0165 jeho rekord v podobe najv\u00e4\u010d\u0161ej v\u00fd\u0161ky dosiahnutej \u010dlovekom. Jej pravidl\u00e1 toti\u017e stanovili, \u017ee letec mus\u00ed na Zem dosadn\u00fa\u0165 v rovnakom telese, v akom od\u0161tartoval.<\/p>\n

Gagarin pri svojom 106 min\u00fat trvaj\u00facom lete neobletel cel\u00fa Zem. Na Zem toti\u017e dosadol asi 1500 km z\u00e1padne od kozmodr\u00f3mu, z ktor\u00e9ho \u0161tartoval, a pr\u00e1ve t\u00fdchto 1500 km mu ch\u00fdba do cel\u00e9ho jedn\u00e9ho obehu. Napriek tomu je Jurij Gagarin dodnes pova\u017eovan\u00fd za prv\u00e9ho \u010dloveka, ktor\u00fd obletel na\u0161u rodn\u00fa plan\u00e9tu.<\/p>\n

Mohlo by v\u00e1s zauj\u00edma\u0165<\/h2>\n