{"id":5215,"date":"2019-02-13T17:30:59","date_gmt":"2019-02-13T16:30:59","guid":{"rendered":"http:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=5215"},"modified":"2024-07-01T09:24:58","modified_gmt":"2024-07-01T07:24:58","slug":"kozmicka-lod-apollo","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=5215","title":{"rendered":"Kozmick\u00e1 lo\u010f Apollo"},"content":{"rendered":"

Prv\u00fdkr\u00e1t publikovan\u00e9 na slovenskej Wikip\u00e9dii.<\/a> Autor: Jana Plauchov\u00e1 ako Eryn Blaireov\u00e1. Spoluautori<\/a>: <\/em> Adrian (prekladom z cs), IP 195.168.225.44 (oprava preklepu), Zralock (oprava vecnej chyby), IP 78.141.104.127 (oprava gramatickej chyby), Zajano (oprava gramatickej chyby)<\/p>\n

Text je dostupn\u00fd pod Creative Commons Attribution-ShareAlike License 3.0<\/a> a GFDL<\/a>.<\/em><\/p>\n

\n
\"\"<\/a>

Kozmick\u00e1 lo\u010f Apollo v \u0161tartovnom usporiadan\u00ed: Lun\u00e1rny modul, servisn\u00fd modul a velite\u013esk\u00fd modul.<\/p><\/div>\n

Apollo<\/strong> je n\u00e1zov kozmickej lode<\/a>, vyvinutej v r\u00e1mci programu Apollo, ktor\u00e9ho cie\u013eom, ktor\u00fd deklaroval prezident John Fitzgerald Kennedy, bolo prist\u00e1tie \u013eud\u00ed na Mesiaci<\/a> pred rokom 1970 a ich bezpe\u010dn\u00fd n\u00e1vrat na Zem. Bola ur\u010den\u00e1 pre troj\u010dlenn\u00fa pos\u00e1dku. V kompletnej zostave t\u00e1to lo\u010f od\u0161tartovala po prv\u00fdkr\u00e1t 3. marca 1969 pri misii Apollo 9.<\/p>\n

Lo\u010f sa sklad\u00e1 troch hlavn\u00fdch \u010dast\u00ed: velite\u013esk\u00e9ho modulu, servisn\u00e9ho modulu a lun\u00e1rneho modulu. Lo\u010f \u0161tartovala s raketami Little Joe II, Saturn I, Saturn IB a Saturn V, pri\u010dom iba s raketami Saturn IB a Saturn V \u0161tartovala s \u013eudskou pos\u00e1dkou do vesm\u00edru. Po\u010das \u0161tartu sa vesm\u00edrna lo\u010f s celkovou d\u013a\u017ekou 26 metrov nach\u00e1dza na vrchole stup\u0148a \u0161tartovacej rakety, a na vrchole velite\u013esk\u00e9ho modulu je e\u0161te umiestnen\u00e1 z\u00e1chrann\u00e1 ve\u017ea LES (Launch Escape System). Celkov\u00e1 hmotnos\u0165 troch z\u00e1kladn\u00fdch \u010dast\u00ed bola 44 ton, pri misi\u00e1ch Apollo 15, 16 a 17 dokonca 47 ton. Velite\u013esk\u00fd a servisn\u00fd modul boli po skon\u010den\u00ed mesa\u010dn\u00fdch misi\u00ed pou\u017eit\u00e9 aj na let na zemsk\u00fa orbitu v r\u00e1mci projektu Sojuz-Apollo a programu Skylab<\/a>.<\/p>\n

Prev\u00e1dzkov\u00fd atmosf\u00e9rick\u00fd tlak v kab\u00edne bol 0,35 atmosf\u00e9r. Aby sa astronauti pri takom n\u00edzkom tlaku nezadusili, atmosf\u00e9ra sa skladala z \u010dist\u00e9ho 100 % kysl\u00edka.<\/p>\n

Vlastn\u00e1 lo\u010f<\/h2>\n

Velite\u013esk\u00fd modul<\/h3>\n
\"\"<\/a>

Servisn\u00fd a velite\u013esk\u00fd modul na obe\u017enej dr\u00e1he Mesiaca<\/p><\/div>\n

Velite\u013esk\u00fd modul kozmickej lode Apollo b\u00fdva ozna\u010dovan\u00fd tie\u017e skratkou CM z anglick\u00e9ho Command Module. M\u00e1 tvar ku\u017ee\u013ea s v\u00fd\u0161kou 3,4 metra, najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm priemerom 3,9 metra a hmotnos\u0165ou 5,5 tony. Vlastn\u00e1 vn\u00fatorn\u00e1 tlakov\u00e1 kab\u00edna je vyroben\u00e1 z hlin\u00edkovej zliatiny s hr\u00fabkou 6,4 a\u017e 38 mm. Na nej je z vonkaj\u0161ej aj vn\u00fatornej strany prilepen\u00fd hlin\u00edkov\u00fd plech s hr\u00fabkou 0,25 a\u017e 2,3 mm. Na vrchole kab\u00edny je priechod s priemerom 736 mm, pos\u00e1dka do lode nastupuje \u010fal\u0161\u00edm prielezom, v ktorom je tie\u017e okno. Na sten\u00e1ch kab\u00edny sa nach\u00e1dzaj\u00fa \u010fal\u0161ie \u0161tyri okn\u00e1. Vonkaj\u0161iu stenu kab\u00edny tvor\u00ed tepeln\u00fd \u0161t\u00edt, pri\u010dom pri n\u00e1vrate do zemskej atmosf\u00e9ry dosiahne teplota na jeho povrchu a\u017e 2 700 \u00b0C. Priestor medzi tepeln\u00fdm \u0161t\u00edtom a kab\u00ednou je vyplnen\u00fd dvoma vrstvami izol\u00e1cie z kremenn\u00fdch vl\u00e1kien. Velite\u013esk\u00fd modul je jedin\u00e1 \u010das\u0165 lode, ktor\u00e1 je vybaven\u00e1 tepeln\u00fdm \u0161t\u00edtom, preto\u017ee ako jedin\u00e1 sa vracia do zemskej atmosf\u00e9ry a prist\u00e1va v mori. V kab\u00edne sa nach\u00e1dzaj\u00fa tri kresl\u00e1 pre pos\u00e1dku.<\/p>\n

Servisn\u00fd modul<\/h3>\n

Servisn\u00fd modul SM (Service Module) m\u00e1 tvar valca dlh\u00e9ho pribli\u017ene 6,71 m s priemerom 3,61 m. \u0160iestimi hlin\u00edkov\u00fdmi prie\u010dkami je rozdelen\u00fd na 6 sekci\u00ed, z ktor\u00fdch 2 obsahuj\u00fa n\u00e1dr\u017ee na okysli\u010dovadlo a 2 palivo pre motor servisn\u00e9ho modulu. V ostatn\u00fdch \u010dastiach sa nach\u00e1dzaj\u00fa palivov\u00e9 \u010dl\u00e1nky a n\u00e1dr\u017ee na kysl\u00edk, vod\u00edk a dus\u00edk. Motor servisn\u00e9ho modulu ozna\u010dovan\u00fd ako SPS dok\u00e1zal vyvin\u00fa\u0165 \u0165ah 91,2 kN a zais\u0165oval v\u0161etky kritick\u00e9 man\u00e9vre: navedenie na obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu okolo Mesiaca, opustenie obe\u017enej dr\u00e1hy Mesiaca a v\u00e4\u010d\u0161ie korekcie dr\u00e1hy. Servisn\u00fd modul niesol tie\u017e v\u00e4\u010d\u0161inu trysiek syst\u00e9mu RCS (Reactive Control System), ktor\u00e9 zaru\u010dovali stabiliz\u00e1ciu a orient\u00e1ciu lode. Velite\u013esk\u00fd modul bol nerozlu\u010dne spojen\u00fd so servisn\u00fdm po\u010das celej misie a\u017e do doby pred prist\u00e1t\u00edm na Zemi. Pri prv\u00fdch dvoch pilotovan\u00fdch mis\u00e1ch programu sa komplex skladal len z velite\u013eskej a servisnej lode, ke\u010f\u017ee lun\u00e1rny modul zatia\u013e nebol dokon\u010den\u00fd.<\/p>\n

Lun\u00e1rny modul<\/h3>\n
\"\"<\/a>

Lun\u00e1rny modul<\/p><\/div>\n

Lun\u00e1rny modul je jedin\u00e1 \u010das\u0165 vesm\u00edrnej lode Apollo, ktor\u00e1 sa dostala a\u017e na povrch Mesiaca. M\u00e1 v\u00fd\u0161ku 7,6 m, maxim\u00e1lny priemer 3,73 metra a \u0161tartovaciu hmotnos\u0165 pribli\u017ene 14 500 kg. Sklad\u00e1 sa z dvoch \u010dast\u00ed, z prist\u00e1vacieho a \u0161tartovacieho stup\u0148a. Pri \u0161tarte z povrchu mesiaca sa vesm\u00edrna lo\u010f rozdel\u00ed a prist\u00e1vac\u00ed stupe\u0148 zostane na povrchu. Prist\u00e1vacia \u010das\u0165 m\u00e1 4 „nohy“. \u0160tartovac\u00ed stupe\u0148 tvor\u00ed pretlakov\u00e1 kab\u00edna s miestom pre dvoch astronautov<\/a> a pr\u00edstrojov\u00fd \u00fasek. Vo vlastnej pilotnej kab\u00edne sa nach\u00e1dzaj\u00fa palubn\u00e9 pr\u00edstroje, po\u010d\u00edta\u010de, klimatiza\u010dn\u00e9 zariadenie, syst\u00e9m z\u00e1sobovania elektrickou energiou, kryt \u0161tartovacieho motoru a po stran\u00e1ch n\u00e1dr\u017ee pohonn\u00fdch hm\u00f4t. V pr\u00edstrojovom \u00faseku s\u00fa n\u00e1dr\u017ee s h\u00e9liom pre tlakovanie pohonn\u00e9ho syst\u00e9mu a n\u00e1dr\u017ee s kysl\u00edkom a vodou. Voda sl\u00fa\u017eila na pitie, ale aj na chladenie a v pr\u00edpade n\u00fadze aj na hasenie po\u017eiaru. V prist\u00e1vacom module sa nenach\u00e1dzali \u017eiadne kresl\u00e1 pre pos\u00e1dku, astronauti pri v\u0161etk\u00fdch man\u00e9vroch st\u00e1li. Na prestup pos\u00e1dky medzi velite\u013esk\u00fdm a lun\u00e1rnym modulom po\u010das letu<\/a> sl\u00fa\u017eil prielez v strope tlakovej kab\u00edny. Druh\u00fd, \u0161tvorcov\u00fd prielez sl\u00fa\u017eiaci na v\u00fdstup na mesa\u010dn\u00fd povrch, je na dne pretlakovej kab\u00edny. Pretlakov\u00e1 kab\u00edna m\u00e1 3 okn\u00e1, dve po stran\u00e1ch hlavnej palubnej dosky, tretie, stret\u00e1vacie, nad hlavou velite\u013ea. Komunika\u010dn\u00fd syst\u00e9m tvoria dva vysiela\u010de a dva prij\u00edma\u010de pracuj\u00face v p\u00e1sme S.<\/p>\n

V strede prist\u00e1vacieho stup\u0148a je prist\u00e1vac\u00ed motor DPS (Descent Propulsion System). Je poh\u00e1\u0148an\u00fd palivom skladaj\u00facim sa z 50 % asymetrick\u00e9ho dimethylhydraz\u00ednu a 50 % hydraz\u00ednu. Maxim\u00e1lny \u0165ah motora je 4 380 kp. \u0160tartovac\u00ed motor APS (Ascent Propulsion System) dok\u00e1\u017ee vo v\u00e1kuu vyvin\u00fa\u0165 maxim\u00e1lny \u0165ah 1 590 kp. \u0164ah obidvoch motorov bolo mo\u017en\u00e9 regulova\u0165. Na stabiliz\u00e1ciu lode sl\u00fa\u017eili dva nez\u00e1visl\u00e9 stabiliza\u010dn\u00e9 syst\u00e9my, ka\u017ed\u00fd o \u00f4smimi motormi. Za norm\u00e1lnych podmienok pracuj\u00fa oba syst\u00e9my paralelne, v pr\u00edpade n\u00fadze je v\u0161ak mo\u017en\u00e9 lo\u010f stabilizova\u0165 iba jedn\u00fdm z nich.<\/p>\n

Elektrick\u00fa energiu lun\u00e1rnemu modulu na rozdiel od velite\u013esk\u00e9ho a servisn\u00e9ho dod\u00e1vaj\u00fa zinok-strieborn\u00e9 palivov\u00e9 \u010dl\u00e1nky, preto\u017ee s\u00fa \u013eah\u0161ie a spo\u013eahlivej\u0161ie ako vod\u00edkovo-kysl\u00edkov\u00e9. \u0160tyri \u010dl\u00e1nky s\u00fa v prist\u00e1vacom, dva v \u0161tartovacom stupni.<\/p>\n

Od misie Apollo 15 niesol lun\u00e1rny modul na povrch aj elektrick\u00e9 vozidlo Lunar Rover<\/em>, ktor\u00e9 umo\u017enilo astronautom prejs\u0165 v\u00e4\u010d\u0161ie vzdialenosti po povrchu Mesiaca. Malo hmotnos\u0165 217 kg a k lun\u00e1rnemu modulu sa prip\u00edjalo zboku.<\/p>\n

Nezrealizovan\u00e9 doplnky<\/h3>\n
\"\"<\/a>

Koncept z\u00e1chrann\u00e9ho raketov\u00e9ho kresla<\/p><\/div>\n

Ak by nastala porucha v\u00e1\u017ena lun\u00e1rneho modulu po\u010das pobytu na Mesiaci, astronauti by boli ods\u00faden\u00ed na ist\u00fa smr\u0165. Preto sa uva\u017eovalo o doplnen\u00ed lun\u00e1rneho modulu mal\u00fdmi z\u00e1chrann\u00fdmi modulmi, tzv. Lunar Escape Systems (LESS). Bola to nehermetizovan\u00e1 raketov\u00e1 seda\u010dka bez palubn\u00e9ho po\u010d\u00edta\u010da a \u010fal\u0161ieho vybavenia, aby sa zn\u00ed\u017eila jej hmotnos\u0165. Ako palivo jej malo posl\u00fa\u017ei\u0165 palivo n\u00e1vratov\u00e9ho stup\u0148a nefunk\u010dn\u00e9ho lun\u00e1rneho modulu. Za pomoci seda\u010dky sa mali vznies\u0165 s povrchu a pribl\u00ed\u017ei\u0165 k z\u00e1chrane v podobe velite\u013esk\u00e9ho modulu. Tieto lety by v\u0161ak boli nesmierne nebezpe\u010dn\u00e9 a aj preto k realiz\u00e1cii LESS nikdy nedo\u0161lo.<\/p>\n

Usporiadanie zostavy po\u010das letu<\/h2>\n
\"\"<\/a>

Zap\u00e1len\u00e9 motory z\u00e1chrannej ve\u017ee nes\u00fa oddelen\u00fa kab\u00ednu \u2013 velite\u013esk\u00fd modul \u2013 pri jednom z testov<\/p><\/div>\n

V \u0161tartovacej konfigur\u00e1cii pri lete k Mesiacu je najvy\u0161\u0161ou \u010das\u0165ou lode z\u00e1chrann\u00e1 ve\u017ea LES (Launch Escape System). Sklad\u00e1 sa z troch motorov vo valcovitom puzdre, ktor\u00e9 m\u00e1 d\u013a\u017eku 4,7 metra. K velite\u013esk\u00e9mu modulu je pripojen\u00fd pomocou \u0161tvorhrannej, 3 metre dlhej ve\u017eovitej kon\u0161trukcie z tit\u00e1nov\u00fdch r\u00farok. Motor je zakon\u010den\u00fd 4 tryskami, ktor\u00e9 s\u00fa sklonen\u00e9 o 35\u00b0 k osi motora. Motor je schopn\u00fd vyvin\u00fa\u0165 \u0165ah 70 Mp po dobu 8 sek\u00fand. Z\u00e1chrann\u00e1 ve\u017ea sl\u00fa\u017ei na to, aby sa v pr\u00edpade hav\u00e1rie nosnej rakety mohol velite\u013esk\u00fd modul s pos\u00e1dkou dostato\u010dne vzdiali\u0165 od rakety a bezpe\u010dne prist\u00e1\u0165. Pri pilotovan\u00fdch letoch nebolo toto zariadenie nikdy pou\u017eit\u00e9.<\/p>\n

Pod LES sa nach\u00e1dza velite\u013esk\u00fd modul CM a hne\u010f pod n\u00edm servisn\u00fd modul SM. E\u0161te ni\u017e\u0161ie sa nach\u00e1dzal lun\u00e1rny modul LM umiestnen\u00fd v l\u00f4\u017eku 3. stup\u0148a rakety. Nasledoval 2. stupe\u0148 a 1. stupe\u0148 rakety.<\/p>\n

Raketa Saturn V<\/h3>\n

Saturn V sa skladal z troch stup\u0148ov a pr\u00edstrojovej \u010dasti, ktor\u00e9 boli vyvinut\u00e9 a dodan\u00e9 r\u00f4znymi dod\u00e1vate\u013emi NASA. Zauj\u00edmav\u00e9 je, \u017ee v s\u00fa\u010dasnosti je vlastn\u00edkom v\u0161etk\u00fdch troch dod\u00e1vate\u013eov firma Boeing, a to v\u010faka r\u00f4znym zl\u00fa\u010deniam a prebratiam. V\u0161etky tri stupne pou\u017e\u00edvali aj mal\u00fd motor na tuh\u00e9 palivo, ktor\u00fd pom\u00e1hal odde\u013eova\u0165 stupne po\u010das letu a zais\u0165oval, \u017ee kvapaln\u00e9 paliv\u00e1 boli na spr\u00e1vnom mieste pred tankovan\u00edm do p\u00famp. V pr\u00edpade, \u017ee by preru\u0161enie letu vy\u017eadovalo de\u0161trukciu rakety, pr\u00edslu\u0161n\u00fd pracovn\u00edk by vyslal povel na odp\u00e1lenie v\u00fdbu\u0161n\u00edn pripevnen\u00fdch na vonkaj\u0161om povrchu rakety. Sign\u00e1l mal najprv zastavi\u0165 pr\u00edvod paliva a oxida\u010dn\u00e9ho \u010dinidla a zamedzi\u0165 mie\u0161aniu obidvoch l\u00e1tok a po odhoden\u00ed \u00fanikovej ve\u017ee mohli rozbu\u0161ky bezpe\u010dne vybuchn\u00fa\u0165.<\/p>\n

Nieko\u013eko hod\u00edn po ur\u00fdchlen\u00ed lode na dr\u00e1hu k Mesiacu pos\u00e1dka musela uskuto\u010dni\u0165 tzv. prestavbu lode: Velite\u013esk\u00fd a servisn\u00fd modul (CSM) oddelen\u00fd od tretieho stup\u0148a, oto\u010den\u00fd o 180 stup\u0148ov a pripojen\u00fd k Lun\u00e1rnemu modulu, ktor\u00fd bol po\u010das \u0161tartu ulo\u017een\u00fd pod n\u00edm. CSM a LM sa potom oddelili od tretieho stup\u0148a. Tret\u00ed stupe\u0148 so zvy\u0161kom paliva zmenil trajekt\u00f3riu a jeho osud bol r\u00f4zny \u2013 v\u00e4\u010d\u0161inou skon\u010dil na obe\u017enej dr\u00e1he okolo Slnka<\/a>.<\/p>\n

Referencie<\/h2>\n