<\/p>\n Ktor\u00e1 zo zn\u00e1mych plan\u00e9t je najpodobnej\u0161ia Zemi? Niekto by mo\u017eno povedal, \u017ee Mars<\/a>. Len\u017ee t\u00e1to v poslednej dobe tak medializovan\u00e1 plan\u00e9ta dosahuje sotva polovicu rozmeru Zeme. Pod\u013ea ve\u013ekosti i mnoh\u00fdch \u010fal\u0161\u00edch krit\u00e9ri\u00ed je spr\u00e1vna odpove\u010f Venu\u0161a.<\/p>\n Venu\u0161a, len o 652 km men\u0161ia ako Zem, je n\u00e1m nielen najpodobnej\u0161ou, ale aj najbli\u017e\u0161ou plan\u00e9tou. Dok\u00e1\u017ee sa k Zemi pribl\u00ed\u017ei\u0165 iba na 40 mili\u00f3nov km, hoci v\u00e4\u010d\u0161inou je od n\u00e1s ove\u013ea \u010falej. Pre porovnanie: najmen\u0161ia mo\u017en\u00e1 vzdialenos\u0165 medzi Zemou a Marsom predstavuje a\u017e 55 mili\u00f3nov kilometrov. Prirodzene, aj 40 mili\u00f3nov kilometrov je e\u0161te poriadny kus dia\u013eky…<\/p>\n Povrch Venu\u0161e<\/a> je pevn\u00fd. D\u00e1 sa po \u0148om kr\u00e1\u010da\u0165 podobne ako po zemskom povrchu. Stredn\u00fa hustotu aj gravit\u00e1ciu maj\u00fa obe plan\u00e9ty podobn\u00fa, len Venu\u0161a o \u010dosi men\u0161iu. Tak ako aj na Zemi, aj na Venu\u0161i n\u00e1jdeme pohoria, sopky, \u00fadolia, zr\u00e1zy, n\u00e1horn\u00e9 plo\u0161iny… Ve\u013ek\u00e9 \u00fatvary v jej k\u00f4re s\u00fa dokonca stavbou analogick\u00e9 na\u0161im kontinentom a oce\u00e1nom. Vn\u00fatorn\u00e9 zlo\u017eenie oboch plan\u00e9t je tie\u017e podobn\u00e9. Pod venu\u0161skou k\u00f4rou sa ukr\u00fdva hor\u00faci, polotekut\u00fd pl\u00e1\u0161\u0165, ktor\u00fd v h\u013abke asi 2 840 km prech\u00e1dza do hust\u00e9ho \u017eerav\u00e9ho \u017eelezn\u00e9ho jadra. Obidve plan\u00e9ty obklopuj\u00fa hust\u00e9 atmosf\u00e9ry. U\u017e z \u010falek\u00e9ho vesm\u00edru vidie\u0165, \u017ee s\u00fa zahalen\u00e9 do vrstvy svetl\u00fdch mrakov. Chemick\u00e9 zlo\u017eenie obidvoch atmosf\u00e9r sa pred 4 miliardami rokov na seba neuverite\u013ene podobalo.<\/p>\n Takto vyzer\u00e1 Venu\u0161a v prav\u00fdch farb\u00e1ch. Autor: NASA\/Ricardo Nunes<\/p><\/div>\n M\u00f4\u017ee by\u0165 teda Venu\u0161a v\u010faka v\u0161etkej tej podobnosti kolonizovan\u00e1 \u013eu\u010fmi? Odpove\u010f, \u017eia\u013e, znie: nie. Tak, ako nen\u00e1jdeme v Slne\u010dnej s\u00fastave<\/a> dve podobnej\u0161ie plan\u00e9ty, tak by sme \u0165a\u017eko h\u013eadali odli\u0161nej\u0161ie. Venu\u0161a je v prvom rade neuverite\u013ene hor\u00faca, za \u010do m\u00f4\u017ee ani nie tak jej v\u00e4\u010d\u0161ia bl\u00edzkos\u0165 k Slnku<\/a>, ako ve\u013ek\u00e9 mno\u017estvo oxidu uhli\u010dit\u00e9ho v jej atmosf\u00e9re. Ten vytv\u00e1ra tak\u00fd siln\u00fd sklen\u00edkov\u00fd efekt, \u017ee priemern\u00e9 teploty na plan\u00e9te sa pohybuj\u00fa okolo 464\u00b0C. Aj olovo sa u\u017e pri takejto teplote roztav\u00ed.<\/p>\n Atmosf\u00e9ra Venu\u0161e je nielen hor\u00faca, ale aj \u00faplne ned\u00fdchate\u013en\u00e1. Jej hlavn\u00fa zlo\u017eku tvor\u00ed u\u017e spom\u00ednan\u00fd oxid uhli\u010dit\u00fd, a\u017e 96 %. Ani tie zvy\u0161n\u00e9 4 % nie s\u00fa na d\u00fdchanie. N\u00e1jdeme medzi nimi dus\u00edk, oxid s\u00edri\u010dit\u00fd, arg\u00f3n, vodn\u00fa paru, oxid uho\u013enat\u00fd, ale takmer \u017eiadny kysl\u00edk. Atmosf\u00e9ra navy\u0161e p\u00f4sob\u00ed na povrch plan\u00e9ty neuverite\u013ene ve\u013ek\u00fdm tlakom, ktor\u00fd by nechr\u00e1nen\u00e9ho \u010dloveka okam\u017eite rozdrvil.<\/p>\n Je jasn\u00e9, \u017ee vodu by sme pri tak\u00fdch teplot\u00e1ch na povrchu Venu\u0161e darmo h\u013eadali, hoci v d\u00e1vnej minulosti ju pravdepodobne mala. Jej oce\u00e1ny sa v\u0161ak u\u017e pred miliardami rokov nen\u00e1vratne vyparili do vesm\u00edru. Ich vypareniu pomohol aj fakt, \u017ee na rozdiel od Zeme Venu\u0161i ch\u00fdba magnetick\u00e9 pole. Akoby tej odli\u0161nosti nebolo dos\u0165, Venu\u0161a sa ot\u00e1\u010da okolo svojej osi opa\u010dn\u00fdm smerom ako Zem a tie\u017e mnohon\u00e1sobne pomal\u0161ie. Slnko tam vych\u00e1dza na z\u00e1pade a zapad\u00e1 na v\u00fdchode. Od v\u00fdchodu slnka po \u010fal\u0161\u00ed v\u00fdchod slnka by ste si na Venu\u0161i museli po\u010dka\u0165 117 dn\u00ed. A napokon: Venu\u0161a obieha okolo Slnka \u00faplne sama, kde\u017eto Zem na tejto p\u00fati sprev\u00e1dza jej vern\u00fd Mesiac<\/a>.<\/p>\n Venu\u0161a je najjasnej\u0161\u00ed bodov\u00fd zdroj svetla na oblohe, tret\u00ed najjasnej\u0161\u00ed objekt na oblohe po Slnku<\/a> a Mesiaci \u2013 ak nepo\u010d\u00edtame pr\u00edle\u017eitostn\u00e9 bolidy, ktor\u00e9 ju v\u0161ak pre\u017eiaria len na dobu p\u00e1r sek\u00fand. Je prv\u00fdm bodov\u00fdm objektom, ktor\u00fd, ak je vtedy nad obzorom, uvid\u00edme za ve\u010dern\u00e9ho s\u00famraku a posledn\u00fdm bodov\u00fdm objektom, ktor\u00fd sa n\u00e1m str\u00e1ca v prib\u00fadaj\u00facom rannom \u00fasvite. Z tohto d\u00f4vodu b\u00fdva neznal\u00fdmi \u013eu\u010fmi mylne pova\u017eovan\u00e1 za najjasnej\u0161iu hviezdu oblohy. Je n\u00e1padne jasnej\u0161ia ako v\u0161etky ostatn\u00e9 bodov\u00e9 teles\u00e1 a to bez oh\u013eadu na to, \u010di sa nach\u00e1dza pri Zemi bli\u017e\u0161ie, alebo \u010falej. M\u00f4\u017ee za to nielen jej bl\u00edzkos\u0165 k Zemi, ale aj vysok\u00e1 odrazivos\u0165 jej atmosf\u00e9ry. Jej mraky odr\u00e1\u017eaj\u00fa pod\u013ea r\u00f4znych zdrojov a\u017e 59\u00a0 \u00a0– 76 % slne\u010dn\u00e9ho \u017eiarenia. Skuto\u010dn\u00e1 najjasnej\u0161ia hviezda oblohy, S\u00edrius, je a\u017e 15-kr\u00e1t slab\u0161ia ne\u017e Venu\u0161a. Jasnos\u0165 Venu\u0161e sa pohybuje od \u20133,1 mag (-3,3) po \u20134,4 (-4,2) mag. M\u00f4\u017ee sa zda\u0165, \u017ee z nej dokonca vych\u00e1dzaj\u00fa l\u00fa\u010de, to je v\u0161ak efekt, ktor\u00fd vznik\u00e1 a\u017e v \u013eudskom oku.<\/p>\n Zauj\u00edmav\u00e9 je, \u017ee Venu\u0161a je na pozemskej oblohe najjasnej\u0161ia vo chv\u00edli, ke\u010f z nej vid\u00edme len 25 % kot\u00fa\u010da, \u010di\u017ee to\u013eko, ako z Mesiaca dva dni pred prvou \u0161tvr\u0165ou. Je to z d\u00f4vodu zna\u010dnej zmeny uhlov\u00e9ho rozmeru plan\u00e9ty. Ke\u010f sa plan\u00e9ta po hornej konjunkcii pribli\u017euje k n\u00e1m, do f\u00e1zy dolnej konjunkcie, vid\u00edme s\u00edce st\u00e1le menej z jej osvetlenej \u010dasti, len\u017ee jej uhlov\u00fd rozmer st\u00fapa tak ve\u013emi, \u017ee ub\u00fadanie osvetlenej \u010dasti kompenzuje a jasnos\u0165 plan\u00e9ty vzrast\u00e1. Zvrat nastane zhruba 36 dn\u00ed pred dolnou konjunkciou, kedy je Venu\u0161a od Slnka vzdialen\u00e1 39\u00b0. Vtedy je Venu\u0161a tak\u00e1 jasn\u00e1, \u017ee objekty v jej svetle dokonca vrhaj\u00fa tiene. Potom jej jasnos\u0165 prudko kles\u00e1, lebo jej kos\u00e1\u010dik, hoci jeho priemer st\u00e1le rastie, sa pre n\u00e1s st\u00e1va pr\u00edli\u0161 \u00fazky. Po dolnej konjunkcii op\u00e4\u0165 rastie, a\u017e k\u00fdm nie je 39\u00b0 na opa\u010dnej strane Slnka. Odvtedy a\u017e po horn\u00fa konjunkciu jej jasnos\u0165 kles\u00e1, lebo hoci vid\u00edme st\u00e1le viac z jej kot\u00fa\u010da, vz\u010fa\u013euje sa od n\u00e1s a jeho uhlov\u00fd priemer sa zmen\u0161uje. V hornej konjunkcii, ke\u010f je kv\u00f4li pre\u017eiareniu Slnkom pre n\u00e1s nevidite\u013en\u00e1, m\u00e1 iba 9,5 \u2013 9,7 obl\u00fakovej sekundy. V dolnej konjunkcii m\u00e1 pod\u013ea rozli\u010dn\u00fdch zdrojov a\u017e 60,3 \u2013 65 obl\u00fakov\u00fdch sek\u00fand. Ni\u017e\u0161ia hodnota pravdepodobne poch\u00e1dza z toho, \u017ee pri v\u00fdpo\u010dtoch sa niekedy plan\u00e9ta berie bez atmosf\u00e9ry. Spodn\u00e9 vrstvy jej atmosf\u00e9ry v\u0161ak nie s\u00fa priesvitn\u00e9 a preto plan\u00e9tu zdanlivo zv\u00e4\u010d\u0161uj\u00fa. Jej rozmer bol z tohto d\u00f4vodu v minulosti nadhodnoten\u00fd. Uhlov\u00fd priemer Venu\u0161e sa tak v z\u00e1vislosti na tom, na ktorom mieste svojej dr\u00e1hy sa nach\u00e1dza, l\u00ed\u0161i takmer o cel\u00fa uhlov\u00fa min\u00fatu.<\/p>\n V bl\u00edzkosti dolnej konjunkcie obklopuje skoro cel\u00fd kot\u00fa\u010dik aureola. Vznik\u00e1 rozptylom slne\u010dn\u00e9ho svetla v jej atmosf\u00e9re. Rovnak\u00fdm procesom je pozemsk\u00e1 obloha za s\u00famraku st\u00e1le svetl\u00e1, hoci Slnko nie je nad obzorom. Venu\u0161a je jedin\u00e9 teleso, u ktor\u00e9ho sa nie\u010do tak\u00e9 zo Zeme d\u00e1 pozorova\u0165 \u2013 na rozdiel od Mesiaca, hoci v detsk\u00fdch ilustr\u00e1ci\u00e1ch sa tieto pretiahnut\u00e9 konce kos\u00e1\u010dika uzatv\u00e1raj\u00face takmer \u00fapln\u00fd kruh prikres\u013euj\u00fa pr\u00e1ve jemu. V tesnej bl\u00edzkosti dolnej konjunkcie sa dokonca tieto pred\u013a\u017een\u00e9 ro\u017eky spoja a vytvoria okolo Venu\u0161e \u00fapln\u00fd, hoci \u0165a\u017eko pozorovate\u013en\u00fd kruh.<\/p>\n Na oblohe Venu\u0161a bu\u010f nasleduje Slnko, alebo mu predch\u00e1dza, no v oboch pr\u00edpadoch v uhlovej vzdialenosti maxim\u00e1lne 47\u00b0 od neho. Preto m\u00f4\u017ee vyjs\u0165 nanajv\u00fd\u0161 5 hod\u00edn pred v\u00fdchodom Slnka alebo zapadn\u00fa\u0165 nanajv\u00fd\u0161 5 hod\u00edn po jeho z\u00e1pade. Z tohto d\u00f4vodu ju v jesennom a zimnom obdob\u00ed nikdy nepozorujeme v hlbokej noci. \u00dadajne je mo\u017en\u00e9, naopak, vidie\u0165 Venu\u0161u za d\u0148a. Podmienkou je v\u0161ak jasn\u00e1 modr\u00e1 obloha, pokojn\u00fd a priezra\u010dn\u00fd vzduch, ve\u013ek\u00e1 uhlov\u00e1 vzdialenos\u0165 plan\u00e9ty od Slnka (jeden zdroj uv\u00e1dza pr\u00e1ve obdobie jej maxim\u00e1lnej jasnosti, \u010di\u017ee rozstup so Slnkom 39\u00b0) a tie\u017e to, \u017ee pozorovate\u013e vie, ak sa m\u00e1 pozera\u0165.<\/p>\n Plan\u00e9ta je tak\u00e1 jasn\u00e1 a n\u00e1padn\u00e1, \u017ee najm\u00e4 pri jej pozorovan\u00ed na ve\u010dernej oblohe za\u017e\u00edvaj\u00fa pracovn\u00edci hvezd\u00e1rn\u00ed n\u00e1por telefon\u00e1tov, \u010do je to za jasn\u00fa \u201ehviezdu\u201c, ktor\u00e1 svieti na z\u00e1pade. Neznal\u00ed \u013eudia ju dokonca ve\u013eakr\u00e1t nahl\u00e1sili ako UFO, navzdory tomu, \u017ee sa nepohybuje po oblohe takmer o ni\u010d r\u00fdchlej\u0161ie ne\u017e in\u00e9 vesm\u00edrne objekty. Jej ve\u013ek\u00e1 jasnos\u0165, o to\u013eko v\u00e4\u010d\u0161ia ako jasnos\u0165 ostatn\u00fdch bodov\u00fdch zdrojov svetla, evokuje pocit, \u017ee to nie je norm\u00e1lne vesm\u00edrne teleso. Pre zauj\u00edmavos\u0165, keby Venu\u0161a nemala mraky, pozorovate\u013e na jej povrchu by pri najbli\u017e\u0161om pribl\u00ed\u017een\u00ed k Zemi (v dolnej konjunkcii videl Zem v \u201esplne\u201c ako teleso s magnit\u00fadou -5,6. Vo vzdialenosti nanajv\u00fd\u0161 pol stup\u0148a (rozmer Mesiaca v splne na pozemskej oblohe) by sa dal pozorova\u0165 tie\u017e Mesiac. Javil by sa stokr\u00e1t slab\u0161\u00ed ako Zem, ale st\u00e1le po\u013eahky vidite\u013en\u00fd vo\u013en\u00fdm okom \u2013 mal by 1. magnit\u00fadu.<\/p>\n Po uplynut\u00ed \u00f4smich rokov sa Venu\u0161a pri pozorovan\u00ed zo Zeme s ve\u013ekou presnos\u0165ou vracia na rovnak\u00e9 miesto oblohy. Znamen\u00e1 to, \u017ee po uplynut\u00ed tejto peri\u00f3dy ju n\u00e1jdeme v tom istom d\u00e1tume a \u010dase na takmer rovnakom hviezdnom pozad\u00ed.<\/p>\n Pekn\u00e9 s\u00fa jej konjunkcie, ktor\u00e9 nast\u00e1vaj\u00fa naj\u010dastej\u0161ie s Mesiacom vo f\u00e1ze kos\u00e1ka, s Merk\u00farom alebo jasn\u00fdmi hviezdami. Za\u010diatkom apr\u00edla 2020 napr\u00edklad pre\u0161la Plej\u00e1dami. V\u00fdnimo\u010dne sa v\u0161ak dost\u00e1va aj do konjunkci\u00ed s in\u00fdmi plan\u00e9tami.<\/p>\n V \u010falekoh\u013eade mo\u017eno pozorova\u0165 jej f\u00e1zy, ktor\u00e9 si v\u0161imol u\u017e prv\u00fd \u010dlovek, ktor\u00fd na t\u00fato plan\u00e9tu namieril \u010falekoh\u013ead \u2013 Galileo Galilei.<\/p>\n <\/p>\n Pri svojom obehu niekedy z poh\u013eadu pozorovate\u013ea na Zemi Venu\u0161a prejde popred slne\u010dn\u00fd kot\u00fa\u010d. St\u00e1va sa to, ke\u010f prech\u00e1dza z ve\u010dernej oblohy na rann\u00fa. V drvivej v\u00e4\u010d\u0161ine pr\u00edpadov je vtedy nepozorovate\u013en\u00e1, lebo ide pri poh\u013eade zo Zeme popod \u010di ponad slne\u010dn\u00fd disk. Od stredu slne\u010dn\u00e9ho kot\u00fa\u010da m\u00f4\u017ee by\u0165 pri konjunkci\u00e1ch vzdialen\u00e1 a\u017e 9\u00b0 severne alebo ju\u017ene. Ob\u010das sa v\u0161ak priemetne priamo prede\u0148. Na rozdiel od prechodov Merk\u00fara<\/a> s\u00fa prechody Venu\u0161e zriedkavej\u0161ie, no z\u00e1rove\u0148 lep\u0161ie pozorovate\u013en\u00e9. Plan\u00e9tu v\u010faka jej v\u00e4\u010d\u0161ej uhlovej ve\u013ekosti mo\u017eno vidie\u0165 aj bez \u010falekoh\u013eadu, podmienkou je, prirodzene, kvalitn\u00fd filter. V ka\u017edom storo\u010d\u00ed nastan\u00fa nanajv\u00fd\u0161 dva prechody a to v osemro\u010dn\u00fdch odstupoch po sebe. Pre 21. storo\u010die sme si to u\u017e, \u017eia\u013e, vyplytvali \u2013 zatia\u013e posledn\u00fd prechod Venu\u0161e popred slne\u010dn\u00fd disk nastal 6. j\u00fana 2012 a pred n\u00edm v roku 2004. Medzi posledn\u00fdm z dvojice prechodov a prv\u00fdm prechodom nasledovnej dvojice je odstup bu\u010f 105,5 alebo 121,5 roka. Tieto dva intervaly sa pravidelne striedaj\u00fa. Pravidelne sa strieda aj to, v ktorom mesiaci roka s\u00fa prechody pozorovate\u013en\u00e9. Oba prechody 21. storo\u010dia sa dali pozorova\u0165 v j\u00fani. Oba prechody 22. storo\u010dia bud\u00fa pozorovate\u013en\u00e9 v decembri. Medzi posledn\u00fdm decembrov\u00fdm a najbli\u017e\u0161\u00edm j\u00fanov\u00fdm prechodom prich\u00e1dza v\u017edy t\u00e1 dlh\u0161ia medzera, \u010di\u017ee 121,5 roka. Medzi posledn\u00fdm m\u00e1jov\u00fdm a prv\u00fdm decembrov\u00fdm prechodom nast\u00e1va zase krat\u0161ia medzera, 105,5 roka. Najbli\u017e\u0161\u00ed prechod teda pr\u00edde po relat\u00edvne krat\u0161ej medzere 105,5 roka v decembri 2117, \u010do je ale vzh\u013eadom na (s\u00fa\u010dasn\u00fa) d\u013a\u017eku \u013eudsk\u00e9ho \u017eivota pre s\u00fa\u010dasn\u00fdch \u010ditate\u013eov len slab\u00e1 \u00fatecha. Navy\u0161e tento ani nasleduj\u00faci prechod v roku 2125 nebude z Eur\u00f3py takmer v\u00f4bec vidie\u0165. V hist\u00f3rii \u013eudstva je zaznamenan\u00e9 pozorovanie len siedmich prechodov Venu\u0161e.<\/p>\n Kozmick\u00e9 sondy m\u00f4\u017eu pozorova\u0165 prechody Venu\u0161e aj v in\u00fdch d\u00e1tumoch a to v\u010faka tomu, \u017ee ich pozoruj\u00fa z in\u00fdch plan\u00e9t. Napr\u00edklad v roku 2012 sonda Cassini pozorovala dva prechody Venu\u0161e z orbity okolo plan\u00e9ty Saturn. Tak\u00e9to pozorovania maj\u00fa v\u00fdsledky pre prieskum exoplan\u00e9t, ktor\u00e9 \u010dastokr\u00e1t detegujeme pr\u00e1ve v\u010faka prechodom.<\/p>\n Dvoj\u010da a z\u00e1rove\u0148 protiklad Zeme Publikovan\u00e9 pravdepodobne v roku 2008 na n\u00e1stenke Centra vo\u013en\u00e9ho \u010dasu Bansk\u00e1 Bystrica Ktor\u00e1 zo zn\u00e1mych plan\u00e9t je najpodobnej\u0161ia Zemi? Niekto by mo\u017eno povedal, \u017ee Mars. Len\u017ee t\u00e1to v poslednej dobe tak medializovan\u00e1 plan\u00e9ta dosahuje sotva polovicu rozmeru Zeme. Pod\u013ea ve\u013ekosti i mnoh\u00fdch \u010fal\u0161\u00edch krit\u00e9ri\u00ed je spr\u00e1vna odpove\u010f Venu\u0161a. Dvoj\u010da… (pokračovať v čítaní…) <\/a><\/span><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"parent":128,"menu_order":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","template":"","meta":{"footnotes":""},"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/5329"}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=5329"}],"version-history":[{"count":5,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/5329\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":9556,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/5329\/revisions\/9556"}],"up":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/128"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=5329"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}![\"\"](\"http:\/\/www.adhara.sk\/wp-content\/uploads\/2019\/04\/Venu\u0161a.jpg\")
<\/a><\/p>\nDvoj\u010da…<\/h2>\n
…a protiklad<\/h2>\n
<\/a>Pozorovanie<\/h2>\n
Prechod popred slne\u010dn\u00fd disk<\/h2>\n
Referencie<\/h2>\n
\n
Mohlo by v\u00e1s zauj\u00edma\u0165<\/h2>\n
\n