$\"\"$ <\/a>

Takto vyzer\u00e1 Venu\u0161a v prav\u00fdch farb\u00e1ch. Autor: NASA\/Ricardo Nunes<\/p><\/div>\n

Pozorovanie<\/h2>\n
Venu\u0161a je najjasnej\u0161\u00ed bodov\u00fd zdroj svetla na oblohe, tret\u00ed najjasnej\u0161\u00ed objekt na oblohe po Slnku<\/a> a Mesiaci<\/a> \u2013 ak nepo\u010d\u00edtame pr\u00edle\u017eitostn\u00e9 bolidy, ktor\u00e9 ju v\u0161ak pre\u017eiaria len na dobu p\u00e1r sek\u00fand. Je prv\u00fdm bodov\u00fdm objektom, ktor\u00fd, ak je vtedy nad obzorom, uvid\u00edme za ve\u010dern\u00e9ho s\u00famraku a posledn\u00fdm bodov\u00fdm objektom, ktor\u00fd sa n\u00e1m str\u00e1ca v prib\u00fadaj\u00facom rannom \u00fasvite. Z tohto d\u00f4vodu b\u00fdva neznal\u00fdmi \u013eu\u010fmi mylne pova\u017eovan\u00e1 za najjasnej\u0161iu hviezdu oblohy. Je n\u00e1padne jasnej\u0161ia ako v\u0161etky ostatn\u00e9 bodov\u00e9 teles\u00e1 a to bez oh\u013eadu na to, \u010di sa nach\u00e1dza pri Zemi bli\u017e\u0161ie, alebo \u010falej. M\u00f4\u017ee za to nielen jej bl\u00edzkos\u0165 k Zemi, ale aj vysok\u00e1 odrazivos\u0165 jej atmosf\u00e9ry. Jej mraky odr\u00e1\u017eaj\u00fa pod\u013ea r\u00f4znych zdrojov a\u017e 59\u00a0 \u00a0– 76 % slne\u010dn\u00e9ho \u017eiarenia. Skuto\u010dn\u00e1 najjasnej\u0161ia hviezda oblohy, S\u00edrius, je a\u017e 15-kr\u00e1t slab\u0161ia ne\u017e Venu\u0161a. Jasnos\u0165 Venu\u0161e sa pohybuje od \u20133,1 mag (-3,3) po \u20134,4 (-4,2) mag. M\u00f4\u017ee sa zda\u0165, \u017ee z nej dokonca vych\u00e1dzaj\u00fa l\u00fa\u010de, to je v\u0161ak efekt, ktor\u00fd vznik\u00e1 a\u017e v \u013eudskom oku.<\/p>\n
Zauj\u00edmav\u00e9 je, \u017ee Venu\u0161a je na pozemskej oblohe najjasnej\u0161ia vo chv\u00edli, ke\u010f z nej vid\u00edme len 25 % kot\u00fa\u010da, \u010di\u017ee to\u013eko, ako z Mesiaca dva dni pred prvou \u0161tvr\u0165ou. Je to z d\u00f4vodu zna\u010dnej zmeny uhlov\u00e9ho rozmeru plan\u00e9ty. Ke\u010f sa plan\u00e9ta po hornej konjunkcii pribli\u017euje k n\u00e1m, do f\u00e1zy dolnej konjunkcie, vid\u00edme s\u00edce st\u00e1le menej z jej osvetlenej \u010dasti, len\u017ee jej uhlov\u00fd rozmer st\u00fapa tak ve\u013emi, \u017ee ub\u00fadanie osvetlenej \u010dasti kompenzuje a jasnos\u0165 plan\u00e9ty vzrast\u00e1. Zvrat nastane zhruba 36 dn\u00ed pred dolnou konjunkciou, kedy je Venu\u0161a od Slnka vzdialen\u00e1 39\u00b0. Vtedy je Venu\u0161a tak\u00e1 jasn\u00e1, \u017ee objekty v jej svetle dokonca vrhaj\u00fa tiene. Potom jej jasnos\u0165 prudko kles\u00e1, lebo jej kos\u00e1\u010dik, hoci jeho priemer st\u00e1le rastie, sa pre n\u00e1s st\u00e1va pr\u00edli\u0161 \u00fazky. Po dolnej konjunkcii op\u00e4\u0165 rastie, a\u017e k\u00fdm nie je 39\u00b0 na opa\u010dnej strane Slnka. Odvtedy a\u017e po horn\u00fa konjunkciu jej jasnos\u0165 kles\u00e1, lebo hoci vid\u00edme st\u00e1le viac z jej kot\u00fa\u010da, vz\u010fa\u013euje sa od n\u00e1s a jeho uhlov\u00fd priemer sa zmen\u0161uje. V hornej konjunkcii, ke\u010f je kv\u00f4li pre\u017eiareniu Slnkom pre n\u00e1s nevidite\u013en\u00e1, m\u00e1 iba 9,5 \u2013 9,7 obl\u00fakovej sekundy. V dolnej konjunkcii m\u00e1 pod\u013ea rozli\u010dn\u00fdch zdrojov a\u017e 60,3 \u2013 65 obl\u00fakov\u00fdch sek\u00fand. Ni\u017e\u0161ia hodnota pravdepodobne poch\u00e1dza z toho, \u017ee pri v\u00fdpo\u010dtoch sa niekedy plan\u00e9ta berie bez atmosf\u00e9ry. Spodn\u00e9 vrstvy jej atmosf\u00e9ry v\u0161ak nie s\u00fa priesvitn\u00e9 a preto plan\u00e9tu zdanlivo zv\u00e4\u010d\u0161uj\u00fa. Jej rozmer bol z tohto d\u00f4vodu v minulosti nadhodnoten\u00fd. Uhlov\u00fd priemer Venu\u0161e sa tak v z\u00e1vislosti na tom, na ktorom mieste svojej dr\u00e1hy sa nach\u00e1dza, l\u00ed\u0161i takmer o cel\u00fa uhlov\u00fa min\u00fatu.<\/p>\n
V bl\u00edzkosti dolnej konjunkcie obklopuje skoro cel\u00fd kot\u00fa\u010dik aureola. Vznik\u00e1 rozptylom slne\u010dn\u00e9ho svetla v jej atmosf\u00e9re. Rovnak\u00fdm procesom je pozemsk\u00e1 obloha za s\u00famraku st\u00e1le svetl\u00e1, hoci Slnko nie je nad obzorom. Venu\u0161a je jedin\u00e9 teleso, u ktor\u00e9ho sa nie\u010do tak\u00e9 zo Zeme d\u00e1 pozorova\u0165 \u2013 na rozdiel od Mesiaca, hoci v detsk\u00fdch ilustr\u00e1ci\u00e1ch sa tieto pretiahnut\u00e9 konce kos\u00e1\u010dika uzatv\u00e1raj\u00face takmer \u00fapln\u00fd kruh prikres\u013euj\u00fa pr\u00e1ve jemu. V tesnej bl\u00edzkosti dolnej konjunkcie sa dokonca tieto pred\u013a\u017een\u00e9 ro\u017eky spoja a vytvoria okolo Venu\u0161e \u00fapln\u00fd, hoci \u0165a\u017eko pozorovate\u013en\u00fd kruh.<\/p>\n
Na oblohe Venu\u0161a bu\u010f nasleduje Slnko, alebo mu predch\u00e1dza, no v oboch pr\u00edpadoch v uhlovej vzdialenosti maxim\u00e1lne 47\u00b0 od neho. Preto m\u00f4\u017ee vyjs\u0165 nanajv\u00fd\u0161 5 hod\u00edn pred v\u00fdchodom Slnka alebo zapadn\u00fa\u0165 nanajv\u00fd\u0161 5 hod\u00edn po jeho z\u00e1pade. Z tohto d\u00f4vodu ju v jesennom a zimnom obdob\u00ed nikdy nepozorujeme v hlbokej noci. \u00dadajne je mo\u017en\u00e9, naopak, vidie\u0165 Venu\u0161u za d\u0148a. Podmienkou je v\u0161ak jasn\u00e1 modr\u00e1 obloha, pokojn\u00fd a priezra\u010dn\u00fd vzduch, ve\u013ek\u00e1 uhlov\u00e1 vzdialenos\u0165 plan\u00e9ty od Slnka (jeden zdroj uv\u00e1dza pr\u00e1ve obdobie jej maxim\u00e1lnej jasnosti, \u010di\u017ee rozstup so Slnkom 39\u00b0) a tie\u017e to, \u017ee pozorovate\u013e vie, ak sa m\u00e1 pozera\u0165.<\/p>\n
Plan\u00e9ta je tak\u00e1 jasn\u00e1 a n\u00e1padn\u00e1, \u017ee najm\u00e4 pri jej pozorovan\u00ed na ve\u010dernej oblohe za\u017e\u00edvaj\u00fa pracovn\u00edci hvezd\u00e1rn\u00ed n\u00e1por telefon\u00e1tov, \u010do je to za jasn\u00fa \u201ehviezdu\u201c, ktor\u00e1 svieti na z\u00e1pade. Neznal\u00ed \u013eudia ju dokonca ve\u013eakr\u00e1t nahl\u00e1sili ako UFO, navzdory tomu, \u017ee sa nepohybuje po oblohe takmer o ni\u010d r\u00fdchlej\u0161ie ne\u017e in\u00e9 vesm\u00edrne objekty. Jej ve\u013ek\u00e1 jasnos\u0165, o to\u013eko v\u00e4\u010d\u0161ia ako jasnos\u0165 ostatn\u00fdch bodov\u00fdch zdrojov svetla, evokuje pocit, \u017ee to nie je norm\u00e1lne vesm\u00edrne teleso. Pre zauj\u00edmavos\u0165, keby Venu\u0161a nemala mraky, pozorovate\u013e na jej povrchu by pri najbli\u017e\u0161om pribl\u00ed\u017een\u00ed k Zemi (v dolnej konjunkcii videl Zem v \u201esplne\u201c ako teleso s magnit\u00fadou -5,6. Vo vzdialenosti nanajv\u00fd\u0161 pol stup\u0148a (rozmer Mesiaca v splne na pozemskej oblohe) by sa dal pozorova\u0165 tie\u017e Mesiac. Javil by sa stokr\u00e1t slab\u0161\u00ed ako Zem, ale st\u00e1le po\u013eahky vidite\u013en\u00fd vo\u013en\u00fdm okom \u2013 mal by 1. magnit\u00fadu.<\/p>\n
Po uplynut\u00ed \u00f4smich rokov sa Venu\u0161a pri pozorovan\u00ed zo Zeme s ve\u013ekou presnos\u0165ou vracia na rovnak\u00e9 miesto oblohy. Znamen\u00e1 to, \u017ee po uplynut\u00ed tejto peri\u00f3dy ju n\u00e1jdeme v tom istom d\u00e1tume a \u010dase na takmer rovnakom hviezdnom pozad\u00ed.<\/p>\n
$\"\"$ <\/a>
Tri konjunkcie Mesiaca s Venu\u0161ou, dvoch najjasnej\u0161\u00edch telies no\u010dnej oblohy, za s\u00famraku. Konjunkcia je stav, v ktorom s\u00fa dve kozmick\u00e9 teles\u00e1 zdanlivo bl\u00edzko na oblohe, \u010do znamen\u00e1, \u017ee ich vz\u00e1jomn\u00e1 uhlov\u00e1 vzdialenos\u0165 je ve\u013emi mal\u00e1. \u0160peci\u00e1lnym pr\u00edpadom konjunkcie s\u00fa z\u00e1kryty a prechody, po\u010das ktor\u00fdch sa jedno kozmick\u00e9 teleso dostane pred druh\u00e9. Zdroj<\/a><\/p><\/div>\n
Pekn\u00e9 s\u00fa jej konjunkcie, ktor\u00e9 nast\u00e1vaj\u00fa naj\u010dastej\u0161ie s Mesiacom vo f\u00e1ze kos\u00e1ka, s Merk\u00farom<\/a> alebo jasn\u00fdmi hviezdami. Za\u010diatkom apr\u00edla 2020 napr\u00edklad pre\u0161la Plej\u00e1dami. V\u00fdnimo\u010dne sa v\u0161ak dost\u00e1va aj do konjunkci\u00ed s in\u00fdmi plan\u00e9tami.<\/p>\n
V \u010falekoh\u013eade mo\u017eno pozorova\u0165 jej f\u00e1zy, ktor\u00e9 si v\u0161imol u\u017e prv\u00fd \u010dlovek, ktor\u00fd na t\u00fato plan\u00e9tu namieril \u010falekoh\u013ead \u2013 Galileo Galilei.<\/p>\n
<\/p>\n
Prechod popred slne\u010dn\u00fd disk<\/h2>\n
Pri svojom obehu niekedy z poh\u013eadu pozorovate\u013ea na Zemi Venu\u0161a prejde popred slne\u010dn\u00fd kot\u00fa\u010d. St\u00e1va sa to, ke\u010f prech\u00e1dza z ve\u010dernej oblohy na rann\u00fa. V drvivej v\u00e4\u010d\u0161ine pr\u00edpadov je vtedy nepozorovate\u013en\u00e1, lebo ide pri poh\u013eade zo Zeme popod \u010di ponad slne\u010dn\u00fd disk. Od stredu slne\u010dn\u00e9ho kot\u00fa\u010da m\u00f4\u017ee by\u0165 pri konjunkci\u00e1ch vzdialen\u00e1 a\u017e 9\u00b0 severne alebo ju\u017ene. Ob\u010das sa v\u0161ak priemetne priamo prede\u0148. Na rozdiel od prechodov Merk\u00fara<\/a> s\u00fa prechody Venu\u0161e zriedkavej\u0161ie, no z\u00e1rove\u0148 lep\u0161ie pozorovate\u013en\u00e9. Plan\u00e9tu v\u010faka jej v\u00e4\u010d\u0161ej uhlovej ve\u013ekosti mo\u017eno vidie\u0165 aj bez \u010falekoh\u013eadu, podmienkou je, prirodzene, kvalitn\u00fd filter. V ka\u017edom storo\u010d\u00ed nastan\u00fa nanajv\u00fd\u0161 dva prechody a to v osemro\u010dn\u00fdch odstupoch po sebe. Pre 21. storo\u010die sme si to u\u017e, \u017eia\u013e, vyplytvali \u2013 zatia\u013e posledn\u00fd prechod Venu\u0161e popred slne\u010dn\u00fd disk nastal 6. j\u00fana 2012 a pred n\u00edm v roku 2004. Medzi posledn\u00fdm z dvojice prechodov a prv\u00fdm prechodom nasledovnej dvojice je odstup bu\u010f 105,5 alebo 121,5 roka. Tieto dva intervaly sa pravidelne striedaj\u00fa. Pravidelne sa strieda aj to, v ktorom mesiaci roka s\u00fa prechody pozorovate\u013en\u00e9. Oba prechody 21. storo\u010dia sa dali pozorova\u0165 v j\u00fani. Oba prechody 22. storo\u010dia bud\u00fa pozorovate\u013en\u00e9 v decembri. Medzi posledn\u00fdm decembrov\u00fdm a najbli\u017e\u0161\u00edm j\u00fanov\u00fdm prechodom prich\u00e1dza v\u017edy t\u00e1 dlh\u0161ia medzera, \u010di\u017ee 121,5 roka. Medzi posledn\u00fdm m\u00e1jov\u00fdm a prv\u00fdm decembrov\u00fdm prechodom nast\u00e1va zase krat\u0161ia medzera, 105,5 roka. Najbli\u017e\u0161\u00ed prechod teda pr\u00edde po relat\u00edvne krat\u0161ej medzere 105,5 roka v decembri 2117, \u010do je ale vzh\u013eadom na (s\u00fa\u010dasn\u00fa) d\u013a\u017eku \u013eudsk\u00e9ho \u017eivota pre s\u00fa\u010dasn\u00fdch \u010ditate\u013eov len slab\u00e1 \u00fatecha. Navy\u0161e tento ani nasleduj\u00faci prechod v roku 2125 nebude z Eur\u00f3py takmer v\u00f4bec vidie\u0165. V hist\u00f3rii \u013eudstva je zaznamenan\u00e9 pozorovanie len siedmich prechodov Venu\u0161e.<\/p>\n
Kozmick\u00e9 sondy m\u00f4\u017eu pozorova\u0165 prechody Venu\u0161e aj v in\u00fdch d\u00e1tumoch a to v\u010faka tomu, \u017ee ich pozoruj\u00fa z in\u00fdch plan\u00e9t. Napr\u00edklad v roku 2012 sonda Cassini pozorovala dva prechody Venu\u0161e z orbity okolo plan\u00e9ty Saturn. Tak\u00e9to pozorovania maj\u00fa v\u00fdsledky pre prieskum exoplan\u00e9t, ktor\u00e9 \u010dastokr\u00e1t detegujeme pr\u00e1ve v\u010faka prechodom.<\/p>\n
Hist\u00f3ria pozorovan\u00ed<\/h2>\n
V\u00fdskum pred \u00e9rou \u010falekoh\u013eadov<\/h3>\n
Venu\u0161a bola zn\u00e1ma u\u017e odd\u00e1vna, trvalo v\u0161ak dlho, k\u00fdm malo \u013eudstvo \u0161ancu zisti\u0165 o nej nie\u010do viac ne\u017e to, \u017ee je jednou z \u201ebl\u00fadiv\u00fdch hviezd\u201c. Pravdepodobn\u00e9 prastar\u00e9 z\u00e1znamy jej pozorovania sa zn\u00e1me aj z \u00fazemia \u010ciech, z Makot\u0159as. Datuj\u00fa sa do roku asi 2700 p. n. l. Preuk\u00e1zate\u013ene prv\u00ed, kto o nej p\u00edsal, boli star\u00ed Babylon\u010dania. Prv\u00e9 zachovan\u00e9 tabu\u013eky jej pohybu, klinov\u00fdm p\u00edsmom p\u00edsan\u00e9 z\u00e1znamy obsahuj\u00fa efemeridy Venu\u0161e a met\u00f3du, ktor\u00fa zostavovatelia pou\u017eili na v\u00fdpo\u010dty.<\/p>\n
Na z\u00e1klade jej jasnosti sa u\u017e v minulosti dalo usudzova\u0165 (no bez istoty), \u017ee po Mesiaci ide o na\u0161e najbli\u017e\u0161ie vesm\u00edrne teleso. Viacer\u00e9 star\u00e9 n\u00e1rody pou\u017e\u00edvali pre Venu\u0161u dve r\u00f4zne men\u00e1, pod\u013ea toho, \u010di ju na oblohe pozorovali pred v\u00fdchodom Slnka, alebo po jeho z\u00e1pade. Napr\u00edklad star\u00ed Gr\u00e9ci ju r\u00e1no naz\u00fdvali Phosphortus<\/em> a ve\u010der Hesperos<\/em>. Trad\u00edcia svoj\u00edm sp\u00f4sobom pretrvala dodnes, ke\u010f\u017ee aj my naz\u00fdvame Venu\u0161u vo v\u00fdchodnej elong\u00e1cii (na ve\u010dernej oblohe) Ve\u010dernicou a v z\u00e1padnej elong\u00e1cii (na rannej oblohe) Zorni\u010dkou. \u013dudia si v\u0161ak dlho neuvedomovali, \u017ee ide o jednu a t\u00fa ist\u00fa plan\u00e9tu. Ptolemailos ju vo svojej geocentrickej s\u00fastave, ktor\u00e1 pretrvala do konca stredoveku, umiestnil na obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu okolo Zeme medzi obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu Mesiaca a predpokladan\u00fa obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu Slnka okolo Zeme.<\/p>\n
17. j\u00fana roku 2 pred na\u0161im letopo\u010dtom bola Venu\u0161a vo ve\u013emi bl\u00edzkej konjunkcii s Jupiterom<\/a>. Plan\u00e9ty vtedy nebolo mo\u017en\u00e9 odl\u00ed\u0161i\u0165 vo\u013en\u00fdm okom. Tento \u00fakaz sa pova\u017euje za hor\u00faceho kandid\u00e1ta na jav, ktor\u00fd sa ozna\u010duje ako Betlehemsk\u00e1 hviezda.<\/p>\n
V\u00fdskum v \u00e9re \u010falekoh\u013eadov<\/h3>\n
Galileo Galilei ako prv\u00fd namieril na Venu\u0161u \u010falekoh\u013ead. Jeho pozorovania sa datuj\u00fa na koniec septembra 1610, pod\u013ea in\u00e9ho zdroja a\u017e na rok 1611. Ur\u010dite bol prekvapen\u00fd, ke\u010f na mieste \u017eiariv\u00e9ho bodu uvidel ne\u00fapln\u00fd kot\u00fa\u010dik, f\u00e1zu plan\u00e9ty. F\u00e1zy sa navy\u0161e postupne menili. To bol jednozna\u010dn\u00fd d\u00f4kaz, \u017ee Venu\u0161a obieha okolo Slnka, preto\u017ee keby tomu tak nebolo, nejavila by v\u0161etky f\u00e1zy. Pod\u013ea Ptolemaiovskej s\u00fastavy by sme Venu\u0161u mohli vidie\u0165 len ako kos\u00e1\u010dik, maxim\u00e1lne ako Mesiac vo f\u00e1ze prvej \u0161tvrte. Skuto\u010dnos\u0165, \u017ee niekedy vyzer\u00e1 takmer ako Mesiac v splne, jasne ukazovala, \u017ee t\u00e1to plan\u00e9ta sa niekedy dost\u00e1va za Slnko. Zna\u010dilo to definit\u00edvne zr\u00fatenie sa cirkvou uzn\u00e1van\u00e9ho Ptolemaiovho modelu sveta.<\/p>\n
Johannes Kepler v\u010faka tomu, \u017ee odhalil nielen skuto\u010dn\u00e9 centr\u00e1lne teleso plan\u00e9t, ale aj skuto\u010dn\u00e9 tvary ich obe\u017en\u00fdch dr\u00e1h, presne predpovedal prechod Venu\u0161e popred Slnko v roku 1631. Bohu\u017eia\u013e sa v\u0161ak tohto javu nedo\u017eil, zomrel o rok sk\u00f4r. Je ve\u013emi pravdepodobn\u00e9, \u017ee tento prechod Venu\u0161e, prv\u00fd vypo\u010d\u00edtan\u00fd na svete v\u00f4bec, napokon nepozoroval nikto. Mal by\u0165 pozorovan\u00fd z Ruska, Indon\u00e9zie a Austr\u00e1lie. Do \u017eiadnej z t\u00fdchto kon\u010d\u00edn sa v\u0161ak Keplerove inform\u00e1cie nedostali a nikto o pozorovan\u00ed tohto prechodu nepodal spr\u00e1vu.<\/p>\n
$\"\"$ <\/a>
Pozorovanie kr\u00e1tkeho \u00faseku prechodu Venu\u0161e v roku 1639 od astron\u00f3ma Jeremiaha Horrocksa. Z\u00e1znam bol publikovan\u00fd Johannom Heveliom v roku 1639. Prechod Venu\u0161e v roku 1639 bol prv\u00fd dochovan\u00fd pozorovan\u00fd prechod tejto plan\u00e9ty popred Slnko. Zdroj<\/a><\/p><\/div>\n
Nasleduj\u00faci prechod o osem rokov nesk\u00f4r v\u0161ak pod\u013ea Keplerom zostaven\u00fdch Rudolf\u00ednskych tabuliek nasta\u0165 nemal. Drobn\u00e1 chyba v jeho v\u00fdpo\u010dtoch ho viedla k domnienke, \u017ee Venu\u0161a pri dolnej konjunkcii v roku 1639 slne\u010dn\u00fd kot\u00fa\u010d minie. Mlad\u00fd anglick\u00fd matematik a astron\u00f3m Jeremiah Horrocs si v\u0161ak t\u00fato chybu v\u0161imol a spr\u00e1vne vypo\u010d\u00edtal, \u017ee prechod nastane, aj to, \u017ee by ho pred z\u00e1padom Slnka malo by\u0165 vidno aj z Anglicka. Upozornil na\u0148 \u00fazky okruh \u013eud\u00ed. Kv\u00f4li zl\u00e9mu po\u010dasiu v\u0161ak okrem Horrocsa videl a zaznamenal tento \u00fakaz len na kr\u00e1tky okamih jeho kamar\u00e1t Crabtree. Napriek tomu, \u017ee ju videl len chv\u00ed\u013eu a tesne pred z\u00e1padom, ve\u013emi presne na svojom kreslenom z\u00e1zname trafil jej uhlov\u00fa ve\u013ekos\u0165 1’3″. Jeho a Horrocsove z\u00e1znamy s\u00fa prv\u00fdmi zn\u00e1mymi z\u00e1znamami o prechode Venu\u0161e. Vznikli met\u00f3dou projekcie Slnka.<\/p>\n
Franc\u00fazsky vzdelanec a populariz\u00e1tor pr\u00edrodn\u00fdch vied Bernard de Fontelle (1657 \u2013 1757) v roku 1686 fantaz\u00edroval o venu\u0161skom \u017eivote. V diele Rozpravy o mnohosti svetov uviedol, \u017ee Venu\u0161ania sa podobaj\u00fa Maurom. Pod\u013ea jeho slov mali by\u0165 mal\u00ed, \u010dierni, op\u00e1len\u00ed, vtipn\u00ed, ohniv\u00ed, v\u017edy zamilovan\u00ed a p\u00ed\u0161uci ver\u0161e, miluj\u00faci hudbu, ka\u017ed\u00fd de\u0148 poriadaj\u00faci festivaly, tance a turnaje.<\/p>\n
V roku 1716 Edmud Halley, sl\u00e1vny anglick\u00fd matematik a astron\u00f3m, navrhol pozorova\u0165 prechody Venu\u0161e, aby bolo mo\u017en\u00e9 ur\u010di\u0165 vzdialenos\u0165 Zem-Slnko.<\/p>\n
V roku 1761 rusk\u00fd b\u00e1snik a v\u0161estrann\u00fd pr\u00edrodovedec Michail V. Lomonosov, zakladate\u013e moskovskej univerzity, pozoroval zo svojej s\u00fakromnej pozorovate\u013ene prechod Venu\u0161e popred Slnko. V\u0161imol si, \u017ee okraj plan\u00e9ty sa jav\u00ed rozostren\u00fd, respekt\u00edve jej tmav\u00fd kot\u00fa\u010d obklopuje svetlej\u0161\u00ed prstienok. Z toho spr\u00e1vne us\u00fadil, \u017ee plan\u00e9ta m\u00e1 atmosf\u00e9ru.<\/p>\n
V\u010faka z\u00e1voju mrakov bol povrch Venu\u0161e dlho zahalen\u00fd tajomstvom. Po Lomonosovom objave sa preto najbli\u017e\u0161\u00edch zhruba 150 rokov vedomosti \u013eudstva o tejto plan\u00e9te ve\u013emi neroz\u0161\u00edrili. Pou\u017e\u00edvanie \u010doraz v\u00e4\u010d\u0161\u00edch a v\u00e4\u010d\u0161\u00edch \u010falekoh\u013eadov pri jej pozorovan\u00ed na rozdiel od in\u00fdch plan\u00e9t neprin\u00e1\u0161alo \u017eiadne detaily. V oblakoch s\u00edce boli ob\u010das zaznamenan\u00e9 a nesk\u00f4r aj fotografovan\u00e9 tmav\u0161ie \u0161kvrny, pod\u013ea niektor\u00fdch autorov je v\u0161ak re\u00e1lnos\u0165 tak\u00fdchto pozorovan\u00ed prinajmen\u0161om diskutabiln\u00e1. Aj rota\u010dn\u00e1 doba plan\u00e9ty zost\u00e1vala a\u017e do pou\u017eitia radaru z\u00e1hadou.<\/p>\n
V\u010faka postupu E. Halleyho sa v\u0161ak podarilo pribli\u017ene zmera\u0165 vzdialenos\u0165 od Slnka k Zemi. Zasl\u00fa\u017eilo sa o to pozorovanie moreplavca Jamesa Cooka, ktor\u00fd cestoval a\u017e na v tej dobe \u0165a\u017eko dostupn\u00e9 Tahiti. Vy\u0161la mu o \u010dosi v\u00e4\u010d\u0161ia ne\u017e re\u00e1lna vzdialenos\u0165, 153 mili\u00f3nov +- mili\u00f3n km. V\u00fdsledky pozorovan\u00ed v tej dobe neboli presn\u00e9 kv\u00f4li technick\u00fdm limit\u00e1m ich pr\u00edstrojov, aj kv\u00f4li optick\u00fdm javom, ktor\u00e9 vznikaj\u00fa v d\u00f4sledku Venu\u0161inej atmosf\u00e9ry. Pozorovania nasleduj\u00facej dvojice prechodov v rokoch 1874 a 1882, na ktor\u00e9 boli vyslan\u00e9 aj medzin\u00e1rodn\u00e9 vedeck\u00e9 exped\u00edcie, u\u017e priniesli ove\u013ea presnej\u0161ie v\u00fdsledky. Kanadsko-americk\u00fd matematik a astron\u00f3m Simon Newcomb dostal hodnotu 149 590 000 \u00b1 310 000 km. Dvadsiate storo\u010die prechody Venu\u0161e \u201epresko\u010dili\u201c, no v tomto obdob\u00ed sa u\u017e vyvinuli in\u00e9 a presnej\u0161ie merania vzdialenosti Zeme od Slnka.<\/p>\n
Z por\u00fach, ktor\u00e9 t\u00e1to plan\u00e9ta sp\u00f4sobovala v obe\u017enej dr\u00e1he Merk\u00fara a Zeme, sa odvodilo, \u017ee pomer medzi hmotnos\u0165ou Venu\u0161e a hmotnos\u0165ou Slnka je asi 1:408 000.<\/p>\n
Venu\u0161a bola dlho pova\u017eovan\u00e1 za sestersk\u00fa plan\u00e9tu Zeme. Ke\u010f\u017ee ve\u013ekos\u0165ou a hustotou sa Venu\u0161a podob\u00e1 Zemi, predpokladala sa pr\u00edtomnos\u0165 kvapalnej vody na jej povrchu. K pravde vedcov nepriviedol ani fakt, \u017ee Venu\u0161a je bli\u017e\u0161ie k Slnku ako Zem a dost\u00e1va od neho dvakr\u00e1t viac slne\u010dn\u00e9ho \u017eiarenia. Pod\u013ea niektor\u00fdch dobov\u00fdch odborn\u00edkov hust\u00e1 atmosf\u00e9ra plan\u00e9ty prep\u00fa\u0161\u0165a na povrch len mal\u00e9 mno\u017estvo slne\u010dn\u00e9ho \u017eiarenia, tak\u017ee teplota tam nebude pr\u00edli\u0161 vysok\u00e1. Pou\u017e\u00edvanie st\u00e1le v\u00e4\u010d\u0161\u00edch \u010falekoh\u013eadom na pozorovanie a navzdory tomu nen\u00e1jdenie \u017eiadnych detailov jej povrchu viedli k spr\u00e1vnemu z\u00e1veru, \u017ee cel\u00e1 plan\u00e9ta je zahalen\u00e1 do nepreru\u0161enej vrstvy mra\u010dien. St\u00e1le nebola zn\u00e1ma ani jej rota\u010dn\u00e1 doba a u\u017e v\u00f4bec nie to, \u010do sa nach\u00e1dza pod mrakmi. Fantaz\u00edrovalo sa o divok\u00fdch d\u017eungliach \u010di o naftov\u00fdch oce\u00e1noch. T\u00e1to predstava sa udr\u017eala a\u017e do 60. rokov 20. storo\u010dia i navzdory prib\u00fadaj\u00facim ind\u00edci\u00e1m, \u017ee je tomu inak. Vyvr\u00e1ti\u0165 dlhodobo v\u017eit\u00fa predstavu o pr\u00edvetivej Venu\u0161i sa podarilo a\u017e s vyslan\u00edm prv\u00fdch kozmick\u00fdch sond k nej, ktor\u00e9 priniesli spo\u013eahlivej\u0161ie \u00fadaje, ne\u017e boli tie zo Zeme.<\/p>\n
Prv\u00fd d\u00f4kaz proti predpokladom vodn\u00e9ho povrchu Venu\u0161e sa objavil pri jej prvom spektroskopickom pozorovan\u00ed. V roku 1920 pozorovanie observat\u00f3riom Mount Wilson nena\u0161lo ani n\u00e1znak spektr\u00e1lnej \u010diary vody. Mikrovlnn\u00e9 pozorovania navy\u0161e uk\u00e1zali, \u017ee teplota atmosf\u00e9ry je okolo 600 K, \u010do mo\u017enos\u0165 vody tie\u017e vyl\u00fa\u010dilo. A pritom to bolo menej ne\u017e skuto\u010dn\u00e1 hodnota. Dia\u013ekov\u00e9 merania poukazovali tie\u017e na vysok\u00fd tlak.<\/p>\n
V 20. rokoch 20. storo\u010dia polo\u017eil Bernard Loyt z\u00e1klady planet\u00e1rnej fotometrie. V\u010faka tomu sa zistilo, \u017ee slne\u010dn\u00e9 svetlo odr\u00e1\u017ean\u00e9 Venu\u0161ou je \u010diasto\u010dne polarizovan\u00e9 a stupe\u0148 jeho polariz\u00e1cie sa men\u00ed s f\u00e1zou plan\u00e9ty. T\u00e1to skuto\u010dnos\u0165 napomohla rozpozna\u0165 zlo\u017eenie jej oblakov, ktor\u00e9 sa nedalo ur\u010di\u0165 spektroskopicky tak ako zlo\u017eenie zvy\u0161ku Venu\u0161inej atmosf\u00e9ry. Pozorovan\u00e9 polariza\u010dn\u00e9 krivky obmedzili v\u00fdber mo\u017en\u00fdch l\u00e1tok, z ktor\u00fdch sa venu\u0161sk\u00e9 mra\u010dn\u00e1 mohli sklada\u0165. Vyl\u00fa\u010dili sa kry\u0161t\u00e1liky \u013eadu, ale aj zrnk\u00e1 prachu a organick\u00e9 zl\u00fa\u010deniny.<\/p>\n
$\"\"$ <\/a>
Ilustr\u00e1cia zn\u00e1zor\u0148uj\u00faca Williama Crabtreeho, ako v roku 1969 pozoruje ako jeden z prv\u00fdch \u013eud\u00ed prechod Venu\u0161e cez slne\u010dn\u00fd disk met\u00f3dou projekcie<\/p><\/div>\n
Od roku 1932 spektroskopick\u00e9 v\u00fdskumy jasne ukazovali, \u017ee hlavnou zlo\u017ekou atmosf\u00e9ry je oxid uhli\u010dit\u00fd. Objavili ho T. S. Adams a T. Dunham v odrazenom slne\u010dnom spektre v infra\u010dervenom obore s vlnovou d\u013a\u017ekou okolo 800 nm. Tri zlo\u017eit\u00e9 p\u00e1sy v bl\u00edzkom infra\u010dervenom spektre poukazovali na pr\u00edtomnos\u0165 tohto plynu \u2013 a v nijako mal\u00fdch mno\u017estv\u00e1ch. Pod\u013ea merania intenzity t\u00fdchto p\u00e1sov sa u\u017e nad mrakmi Venu\u0161e muselo nach\u00e1dza\u0165 asi 1000-kr\u00e1t vy\u0161\u0161ie mno\u017estvo oxidu uhli\u010dit\u00e9ho, ne\u017e obsahuje cel\u00e1 zemsk\u00e1 atmosf\u00e9ra! Nesk\u00f4r sa podarilo cez spektrum identifikova\u0165 aj oxid uho\u013enat\u00fd, kyselinu chlorovod\u00edkov\u00fa a kyselinu fluorovod\u00edkov\u00fa. Shorn objavil v spektre s\u00edce aj o\u010dak\u00e1van\u00fa vodn\u00fa paru, no jej mno\u017estvo bolo tak\u00e9 mal\u00e9, \u017ee keby t\u00e1to voda v atmosf\u00e9re Venu\u0161e skondenzovala, vytvorila by vrstvi\u010dku hrub\u00fa len zhruba desa\u0165 mikrometrov. Z toho vypl\u00fdvalo, \u017ee nad mrakmi je Venu\u0161a dokonca desa\u0165kr\u00e1t such\u0161ia ako Mars a nesk\u00f4r sa uk\u00e1zalo, \u017ee pod mrakmi to nie je o ni\u010d lep\u0161ie. Spektroskopia ur\u010dila tie\u017e r\u00fdchlos\u0165 rot\u00e1cie atmosf\u00e9ry Venu\u0161e, no nie jej povrchu. Z\u00edskali sa v\u0161ak prv\u00e9 ind\u00edcie toho, \u017ee rot\u00e1cia je pomal\u00e1. Niektor\u00e9 venu\u0161sk\u00e9 spektr\u00e1 sa z\u00edskavali pozorovan\u00edm zo zemsk\u00e9ho povrchu, in\u00e9 z v\u00fd\u0161kov\u00fdch bal\u00f3nov vzn\u00e1\u0161aj\u00facich sa v zemskej atmosf\u00e9re.<\/p>\n
V roku 1955 vykonali Pettit a Nicholson prv\u00e9 spo\u013eahliv\u00e9 merania infra\u010derven\u00e9ho \u017eiarenia z Venu\u0161e. Vy\u0161lo im, \u017ee priemern\u00e1 teplota nad mrakmi je pribli\u017ene -35\u00b0C a rozdiely vo dne a v noci s\u00fa zanedbate\u013en\u00e9. Meranie hlb\u0161\u00edch vrstiev atmosf\u00e9ry v\u0161ak u\u017e touto met\u00f3dou nebolo mo\u017en\u00e9 vykona\u0165, preto\u017ee infra\u010derven\u00e9 \u017eiarenie vych\u00e1dzaj\u00face z Venu\u0161e pohlcuje na\u0161a atmosf\u00e9ra. Preto \u010fal\u0161ie teplotn\u00e9 merania prebehli v p\u00e1sme r\u00e1diov\u00fdch v\u013an. Tento v\u00fdskum vykonali C. Mayer a jeho kolegovia na Naval Research Laboratory vo Washingtone. Meranie vlastn\u00e9ho r\u00e1diov\u00e9ho \u017eiarenia Venu\u0161e op\u00e4\u0165 pouk\u00e1zalo na to, \u017ee na plan\u00e9te panuje neo\u010dak\u00e1vane vysok\u00e1 teplota, a\u017e 300\u00b0C+-100\u00b0C. Pod\u013ea in\u00e9ho zdroja prieskum v centimetrov\u00fdch vln\u00e1ch sved\u010dil o teplote vy\u0161\u0161ej ne\u017e 400\u00b0C. Na t\u00fdchto vlnov\u00fdch d\u013a\u017ekach je atmosf\u00e9ra plan\u00e9ty celkom prieh\u013eadn\u00e1 a tak nebolo poch\u00fdb, \u017ee nameran\u00e1 teplota je teplotou povrchu. Sved\u010dilo to z\u00e1rove\u0148 o obrovskom mno\u017estve oxidu uhli\u010dit\u00e9ho, ktor\u00e9 t\u00fato teplotu sklen\u00edkov\u00fdm efektom udr\u017eiava. Modely atmosf\u00e9ry, ktor\u00e9 vznikli na z\u00e1klade tohto merania, tak nepriamo objavili, \u017ee na plan\u00e9te mus\u00ed okrem hor\u00fa\u010dav panova\u0165 aj obrovsk\u00fd tlak, a to a\u017e 10 000 kPa. Predstavy o ob\u00fdvate\u013enej Venu\u0161i boli \u010doraz viac na\u0161trben\u00e9. Astron\u00f3movia v\u0161ak tieto \u010d\u00edsla spo\u010diatku prijali so v\u0161eobecnou ned\u00f4verou.<\/p>\n
V\u00fdskum v \u00e9re radaru<\/h3>\n
Z\u00e1sadn\u00fd zlom v pozn\u00e1van\u00ed povrchu Venu\u0161e prinieslo pou\u017eitie radaru. Pre centimetrov\u00e9 vlnov\u00e9 d\u013a\u017eky s\u00fa s\u00edce venu\u0161sk\u00e9 mraky \u00faplne prieh\u013eadn\u00e9, no \u00fadaje z radarov je nutn\u00e9 dos\u0165 zlo\u017eit\u00fdm sp\u00f4sobom rekon\u0161truova\u0165.\u00a0 Sign\u00e1ly vyslan\u00e9 z Kalifornie na vlnovej d\u013a\u017eke 12,5 cm na prelome 50.-tych a 60.-tych rokov vyvolali po pr\u00edslu\u0161nom \u010dase potrebnom na let k plan\u00e9te a n\u00e1vrat zjavn\u00e9 odozvy. I\u0161lo o ove\u013ea presnej\u0161iu met\u00f3du na ur\u010denie vzdialenosti ne\u017e dovtedy pou\u017e\u00edvan\u00e1 astronomick\u00e1 triangul\u00e1cia. Radarov\u00e9 merania plan\u00e9ty v r\u00f4znych poloh\u00e1ch na jej obe\u017enej dr\u00e1he viedli k spresneniu \u00fadajov o jej orbite. Do pozorovania sa zapojili radary Goldstone v Kalifornii, Jodrell Bank v Brit\u00e1nii a Jevpatorijsk\u00fd radar v Sovietskom zv\u00e4ze na Kryme.<\/p>\n
Systematick\u00fd radarov\u00fd v\u00fdskum povrchu Venu\u0161e sa za\u010dal v roku 1962 a to hlavne pomocou 300-metrovej ant\u00e9ny Arecibo v Portoriku a \u010fal\u0161\u00edch dvoch r\u00e1dioteleskopov v Goldstone a Haystacku. V\u010faka radaru sa zistilo, \u017ee skuto\u010dn\u00fd povrch Venu\u0161e le\u017e\u00ed asi 50 km pod vrcholmi mrakov. Z tohto poznatku bolo sa jednoducho vypo\u010d\u00edtala re\u00e1lna hodnota priemeru plan\u00e9ty a z toho bolo zase mo\u017en\u00e9 vypo\u010d\u00edta\u0165 jej hustotu a gravita\u010dn\u00e9 zr\u00fdchlenie. Prv\u00e9 merania radarom boli dos\u0165 nepresn\u00e9. Ich cie\u013eom bolo zisti\u0165 rota\u010dn\u00fa dobu plan\u00e9ty. V roku 1964 sa zistilo, \u017ee rot\u00e1cia je retrogr\u00e1dna. Skuto\u010dn\u00fa hodnotu rot\u00e1cie sa podarilo zisti\u0165 pod\u013ea jedn\u00e9ho zdroja v roku 1966, pod\u013ea in\u00e9ho v roku 1967.<\/p>\n
R\u00e1dioloka\u010dn\u00e9 met\u00f3dy zo Zeme zistili, \u017ee povrch plan\u00e9ty je sk\u00f4r rovinat\u00fd ako hornat\u00fd. Podarilo sa tie\u017e rozpozna\u0165 prv\u00e9 povrchov\u00e9 \u00fatvary, a to panvu a pohorie, ktor\u00e9 boli pomenovan\u00e9 jednoducho Alfa Regio a Beta Regio. \u010eal\u0161ie \u00fatvary dostali men\u00e1 pod\u013ea popredn\u00fdch fyzikov a astron\u00f3mov ako K. F. Gauss a J. C. Maxwell. V roku 1970 zaviedla Medzin\u00e1rodn\u00e1 astronomick\u00e1 \u00fania na Venu\u0161i s\u00faradnicov\u00fa sie\u0165. T\u00e1to s\u00faradnicov\u00e1 s\u00fastava s\u00faradnicov\u00e1 s\u00fastava sa naz\u00fdva afroditografick\u00e1 (z gr\u00e9ckeho n\u00e1zvu pre bohy\u0148u Venu\u0161u \u2013 Afrodita).<\/p>\n
Definit\u00edvne povrch odhalili a\u017e merania kozmick\u00fdch sond z programov Venera, Mariner, Pioneer Venus a Magellan. V\u010faka sond\u00e1m sa tie\u017e spresnili inform\u00e1cie o hmotnosti tejto plan\u00e9ty.<\/p>\n
Postupne za\u010dalo by\u0165 jasn\u00e9, \u017ee prostredie na povrchu Venu\u0161e nie je vhodn\u00e9 pre \u017eiadnu zn\u00e1mu formu \u017eivota. Existuj\u00fa v\u0161ak \u00favahy o jej teraform\u00e1cii, hoci \u013eudstvo v s\u00fa\u010dasnosti, naopak, pomaly rob\u00ed Zem \u010doraz podobnej\u0161iu Venu\u0161i. Objavili sa tie\u017e te\u00f3rie, \u017ee mikrobi\u00e1lny \u017eivot by mohol existova\u0165 vo vrchn\u00fdch vrstv\u00e1ch jej atmosf\u00e9ry. Pod\u013ea v\u00fdskumn\u00edkov Dirka Schulz-Makucha a Louisa Irwina, ktor\u00ed za\u010diatkom 21. storo\u010dia presk\u00famali arch\u00edvne \u00fadaje zo sond Venera, Pioneer Venus a Magellan, to dokazuje n\u00e1lez s\u00edrovod\u00edka, oxidu s\u00edri\u010dit\u00e9ho a s\u00edrouhl\u00edka v t\u00fdchto vrstv\u00e1ch. S\u00edrovod\u00edk a oxid s\u00edri\u010dit\u00fd toti\u017e spolu za be\u017en\u00fdch podmienok reaguj\u00fa. Ak nikde nabl\u00edzku nie je ich zdroj, nikdy nie s\u00fa nach\u00e1dzan\u00e9 spolo\u010dne. \u010co viac, s\u00edrouhl\u00edk za be\u017en\u00fdch podmienok poch\u00e1dza len z biologick\u00fdch zdrojov.<\/p>\n
V roku 2020 zase vzbudil rozruch vedeckej aj \u0161ir\u0161ej verejnosti \u010dl\u00e1nok v Natural Astronomy, ktor\u00fd zverejnil t\u00edm z Cardiff Univerzity vo Walese. Oznamoval objav fosf\u00e1nu (PH3) v atmosf\u00e9re Venu\u0161e. Ak\u00fdko\u013evek fosfor na takomto mieste sa v\u0161ak o\u010dak\u00e1val v oxidovanej forme. Vznik tohto vysoko reduk\u010dn\u00e9ho plynu existuj\u00face te\u00f3rie nedok\u00e1\u017eu vysvetli\u0165. Pod\u013ea nich nem\u00f4\u017ee by\u0165 d\u00f4sledkom ani be\u017en\u00fdch abiotick\u00fdch procesov, ani vz\u00e1cnych, ako je p\u00e1d meteoritu, v\u00fdbuch sopky \u010di blesk. Bu\u010f teda vznik\u00e1 pre n\u00e1s zatia\u013e nezn\u00e1mymi chemick\u00fdmi procesmi, alebo je d\u00f4sledkom \u010dinnosti \u017eiv\u00fdch organizmov.<\/p>\n
Sk\u00famanie extr\u00e9mneho sklen\u00edkov\u00e9ho efektu na Venu\u0161i by mohlo pom\u00f4c\u0165 rie\u0161i\u0165 probl\u00e9my so zmenou kl\u00edmy na Zemi. V\u00fdskum podobn\u00fdch kozmick\u00fdch telies, ako je Zem, n\u00e1m pom\u00e1ha lep\u0161ie pochopi\u0165 aj na\u0161u plan\u00e9tu. Venu\u0161a je z\u00e1rove\u0148 pre n\u00e1s modelov\u00e1 plan\u00e9ta pre v\u00fdskum exoplan\u00e9t. Venu\u0161a \u013eudstvu navy\u0161e asistuje aj pri v\u00fdskume in\u00fdch telies slne\u010dnej s\u00fastavy. Je v\u010fa\u010dn\u00fdm objektom pre gravita\u010dn\u00e9 man\u00e9vre sond smeruj\u00facich k Merk\u00faru, ale napodiv aj k plynn\u00fdm obrom.<\/p>\n
Po\u010das posledn\u00e9ho \u013eu\u010fmi na\u0161ej doby pozorovan\u00e9ho prechodu Venu\u0161e 6. j\u00fala 2012 bol u\u017e vedeck\u00fd cie\u013e in\u00fd ako pri minul\u00fdch prechodoch, aj ke\u010f do\u0161lo znovu aj k meraniu astronomickej jednotky. V r\u00e1mci n\u00e1cviku na v\u00fdskum exoplan\u00e9t sa pok\u00fa\u0161ali zisti\u0165 zlo\u017eenie atmosf\u00e9ry Venu\u0161e v priebehu \u00fakazu. Zapojil sa aj Hubblov vesm\u00edrny \u010falekoh\u013ead<\/a>, ktor\u00fd sa v\u0161ak na prijasn\u00e9 Slnko pozera\u0165 nem\u00f4\u017ee. Namiesto toho bol netradi\u010dne zameran\u00fd na Mesiac, ktor\u00fd odr\u00e1\u017ea slne\u010dn\u00e9 l\u00fa\u010de.<\/p>\n
Inform\u00e1cie o kozmonautickom prieskume Venu\u0161e n\u00e1jdete v \u010dl\u00e1nku Sondy k Venu\u0161i.<\/a><\/p>\n
Vlastnosti<\/h2>\n
Ve\u013ekostn\u00e9 a hmotnostn\u00e9 parametre Venu\u0161e s\u00fa zo v\u0161etk\u00fdch plan\u00e9t najpodobnej\u0161ie Zemi. M\u00e1 priemer 12 104 km, hmotnos\u0165 0,81503 hmotnosti Zeme, \u010do je 4,871 x 10^{27<\/sup> kg. Jej objem je 0,86 objemu Zeme. Gravita\u010dn\u00e9 zr\u00fdchlenie na povrchu dosahuje 8,85 km\/s^{2<\/sup>, \u00fanikov\u00e1 r\u00fdchlos\u0165 10,35 km\/s. Stredn\u00e1 hustota plan\u00e9ty, 5,3 g\/cm^{3<\/sup>, je iba o 5 % ni\u017e\u0161ia ako priemern\u00e1 hustota Zeme. Rozloha jej povrchu predstavuje 94,95 % rozlohy zemsk\u00e9ho povrchu. Gravit\u00e1cia na venu\u0161skom rovn\u00edku predstavuje 90 % pozemskej gravit\u00e1cie. Gravita\u010dn\u00e9 zr\u00fdchlenie na plan\u00e9te je 8,88 m\/s a \u00fanikov\u00e1 r\u00fdchlos\u0165 z nej predstavuje 7,32 km\/s.<\/p>\n}}}
Z t\u00fdchto d\u00f4vodov bola pova\u017eovan\u00e1 za sestersk\u00fa plan\u00e9tu, za dvoj\u010da Zeme. V\u010faka tomu, \u017ee je o 28 % bli\u017e\u0161ie k Slnku ne\u017e Zem, v\u0161ak ka\u017ed\u00e1 \u010das\u0165 jej povrchu dost\u00e1va takmer dvojn\u00e1sobn\u00e9 mno\u017estvo tepla ne\u017e dost\u00e1va rovnako ve\u013ek\u00e1 \u010das\u0165 povrchu na\u0161ej Zeme.<\/p>\n
Obe\u017en\u00e1 dr\u00e1ha<\/h3>\n
Venu\u0161a obieha okolo Slnka po dr\u00e1he s excentricitou len 0,006 773, \u010do je najkruhovej\u0161ia obe\u017en\u00e1 dr\u00e1ha plan\u00e9ty slne\u010dnej s\u00fastavy v\u00f4bec. Obieha r\u00fdchlos\u0165ou 35 km\/s, o 5 km\/s r\u00fdchlej\u0161ie ne\u017e Zem, a preto ju ka\u017ed\u00fdch 584 dn\u00ed, \u010do je 19 mesiacov, z vn\u00fatornej strany predbehne. Jej obe\u017en\u00e1 doba vo\u010di hviezdam, \u010di\u017ee venu\u0161sk\u00fd (siderick\u00fd) rok, trv\u00e1 224,7 d\u0148a. Za 13 svojich siderick\u00fdch obehov obehne Zem okolo Slnka takmer presne 8-kr\u00e1t. Rozdiel predstavuje len 0,8 d\u0148a.<\/p>\n
Ve\u013emi zauj\u00edmavou, a pritom m\u00e1lo zn\u00e1mou alebo mystifikovanou skuto\u010dnos\u0165ou, je, \u017ee doln\u00e1 konjunkcia Venu\u0161e nastane zaka\u017ed\u00fdm takmer presne o dve p\u00e4tiny obe\u017enej dr\u00e1hy Zeme \u010falej ako predch\u00e1dzaj\u00faca doln\u00e1 konjunkcia. Pri kolmom poh\u013eade na tieto body a ich posp\u00e1jan\u00ed sa vykresl\u00ed pentagram. \u010co viac, pri ka\u017edej dolnej konjunkcii je k n\u00e1m Venu\u0161a obr\u00e1ten\u00e1 rovnakou pologu\u013eou! D\u013a\u017eka jej slne\u010dn\u00e9ho d\u0148a toti\u017e predstavuje p\u00e4tinu jej synodick\u00e9ho obehu. V obdob\u00ed synodick\u00e9ho roka, \u010di\u017ee medzi dvoma po sebe nasleduj\u00facimi doln\u00fdmi konjunkciami, sa Venu\u0161a okolo svojej osi oto\u010d\u00ed vo\u010di Slnku p\u00e4\u0165kr\u00e1t, no vo\u010di Zemi len \u0161tyrikr\u00e1t. Predpoklad\u00e1 sa, \u017ee t\u00e1to koordin\u00e1cia je d\u00f4sledkom slapov\u00fdch s\u00edl medzi Zemou a Venu\u0161ou, no presn\u00fd mechanizmus tohto p\u00f4sobenia je zatia\u013e nejasn\u00fd. Nie je to ani z\u010faleka jedin\u00fd pr\u00edpad vz\u00e1jomn\u00fdch slapov\u00fdch \u00faprav dr\u00e1hy a rot\u00e1cie v slne\u010dnej s\u00fastave, ale z\u00e1hadn\u00e9 je na \u0148om to, \u017ee ide o slapov\u00e9 p\u00f4sobenie medzi dvoma relat\u00edvne m\u00e1lo hmotn\u00fdmi telesami na relat\u00edvne ve\u013ek\u00fa vzdialenos\u0165. Jeden autor ozna\u010duje toto slapov\u00e9 p\u00f4sobenie za zanedbate\u013ene mal\u00e9. Rovnako z\u00e1hadn\u00e1 je aj dr\u00e1hov\u00e1 rezonancia, v ktorej s\u00fa Venu\u0161a a Zem uzamknut\u00e9, preto\u017ee by ju mali sp\u00f4sobi\u0165 tie ist\u00e9, pod\u013ea na\u0161ich poznatkov pr\u00edli\u0161 slab\u00e9, sily. Synchroniz\u00e1cia rot\u00e1cie a obehu Venu\u0161e sa Zemou je mo\u017eno iba ve\u013emi nepravdepodobnou n\u00e1hodou.<\/p>\n
Priemern\u00e1 vzdialenos\u0165 Venu\u0161e od Slnka predstavuje 108,2 mili\u00f3na km. Najv\u00e4\u010d\u0161ia mo\u017en\u00e1 vzdialenos\u0165 tejto plan\u00e9ty od Zeme je 259 mili\u00f3nov km, najmen\u0161ia 40 mili\u00f3nov km. Nijak\u00e1 plan\u00e9ta sa nem\u00f4\u017ee k Zemi pribl\u00ed\u017ei\u0165 na men\u0161iu vzdialenos\u0165, ako pr\u00e1ve Venu\u0161a. Pri najbli\u017e\u0161om pribl\u00ed\u017een\u00ed je od n\u00e1s len o nie\u010do viac ne\u017e ston\u00e1sobne \u010falej ako Mesiac. Predstavuje to vzdialenos\u0165 140 sveteln\u00fdch sek\u00fand. Vo svojej najvzdialenej\u0161ej polohe od Zeme let\u00ed svetlo alebo in\u00fd elektromagnetick\u00fd sign\u00e1l medzi t\u00fdmito dvoma plan\u00e9tami 14,3 min\u00faty. Kozmick\u00e9 sondy prekon\u00e1vaj\u00fa vzdialenos\u0165 k Venu\u0161i \u2013 pochopite\u013ene, v obdob\u00ed okolo dolnej konjunkcie \u2013 za dobu v trvan\u00ed pribli\u017ene troch mesiacov.<\/p>\n
Sklon dr\u00e1hy Venu\u0161e k ekliptike je takisto mal\u00fd, dosahuje 3\u00b0 24\u00b4. Od roviny ekliptiky sa preto t\u00e1to plan\u00e9ta m\u00f4\u017ee vzdiali\u0165 nanajv\u00fd\u0161 na 6 464 000 km. Navzdory tomu, pr\u00e1ve v\u010faka preto, \u017ee vid\u00edme jej dr\u00e1hu tak zbl\u00edzka, sa pri pozorovan\u00ed zo Zeme najviac vz\u010fa\u013euje od priemetu ekliptiky na oblohu. Je preto jedinou plan\u00e9tou, ktor\u00e1 m\u00f4\u017ee z pozemsk\u00e9ho poh\u013eadu prech\u00e1dza\u0165 Plej\u00e1dami.<\/p>\n
Na obe\u017enej dr\u00e1he Venu\u0161e sa, podobne ako na obe\u017enej dr\u00e1he Merk\u00fara, nach\u00e1dza prachov\u00fd prstenec. Tento objav bol prekvapiv\u00fd vzh\u013eadom na relat\u00edvne mal\u00fd rozmer plan\u00e9ty a jej bl\u00edzkos\u0165 k Slnku.<\/p>\n
Rot\u00e1cia<\/h3>\n
Rota\u010dn\u00e1 os m\u00e1 k rovine obehu len ve\u013emi mal\u00fd sklon, 2,65\u00b0.(19) Podobne ako Merk\u00far, ani Venu\u0161a teda nem\u00e1 ro\u010dn\u00e9 obdobia. Niekedy sa v\u0161ak ud\u00e1va, \u017ee sklon osi je 177,4\u00b0 a teda, \u017ee plan\u00e9ta je prevr\u00e1ten\u00e1. Je to medzi plan\u00e9tami jedine\u010dn\u00fd pr\u00edpad. Hoci aj Ur\u00e1n m\u00e1 sp\u00e4tn\u00fa rot\u00e1ciu, jeho os sa odchy\u013euje len o 8\u00b0 od roviny obe\u017enej dr\u00e1hy. Namiesto \u201eprevr\u00e1tenia hore nohami\u201c je preto sk\u00f4r \u201ezvalen\u00fd na bok\u201c.<\/p>\n
Jeden obeh okolo Slnka Venu\u0161i trv\u00e1 224,7 pozemsk\u00e9ho d\u0148a, \u010do je o 21 pozemsk\u00fdch dn\u00ed menej ako ot\u00e1\u010dka plan\u00e9ty okolo jej osi. Venu\u0161a je jedin\u00e1 plan\u00e9ta slne\u010dnej s\u00fastavy, ktorej de\u0148 je dlh\u0161\u00ed ako rok. Od v\u00fdchodu slnka po \u010fal\u0161\u00ed v\u00fdchod slnka by sme na Venu\u0161i museli po\u010dka\u0165 116,88 dn\u00ed, \u010do s\u00fa zhruba \u0161tyri pozemsk\u00e9 mesiace. Dva mesiace nepretr\u017eit\u00e9ho svetla striedaj\u00fa dva mesiace nepretr\u017eitej tmy. Ide o v\u00f4bec najdlh\u0161\u00ed de\u0148 na plan\u00e9te slne\u010dnej s\u00fastavy.<\/p>\n
Nepozn\u00e1me uspokojiv\u00fa odpove\u010f na ot\u00e1zku, pre\u010do sa Venu\u0161a ot\u00e1\u010da tak pomaly a sp\u00e4tne. Usudzuje sa, \u017ee za to mohla nejak\u00e1 udalos\u0165 v ranej f\u00e1ze utv\u00e1rania sa plan\u00e9ty. Venu\u0161a mohla napr\u00edklad vznikn\u00fa\u0165 zr\u00e1\u017ekou dvoch telies tak\u00fdm sp\u00f4sobom, \u017ee ich rot\u00e1cie sa vz\u00e1jomne takmer vyru\u0161ili. \u010eal\u0161ou mo\u017enos\u0165ou je vplyv slapov\u00fdch s\u00edl Slnka, ktor\u00fdch p\u00f4sobenie na hust\u00fa atmosf\u00e9ru mohlo ot\u00e1\u010danie plan\u00e9ty zastavi\u0165. Torzn\u00e9 sily na hranici pl\u00e1\u0161\u0165a a jadra by mo\u017eno plan\u00e9tu vedeli aj oto\u010di\u0165. Pod\u013ea \u010fal\u0161\u00edch modelov sa rot\u00e1cia tejto plan\u00e9ty pr\u00edli\u0161 nezmenila, ale do\u0161lo k postupn\u00e9mu oto\u010deniu jej rota\u010dnej osi. Po\u010d\u00edta\u010dov\u00e9 modely zase nazna\u010duj\u00fa, \u017ee Venu\u0161a sa mohla kedysi ot\u00e1\u010da\u0165 podobnou r\u00fdchlos\u0165ou ako Zem, no trenie o jej hust\u00fa atmosf\u00e9ru mohlo spoma\u013eova\u0165 rot\u00e1ciu plan\u00e9ty a\u017e na dne\u0161n\u00fa hodnotu. In\u00fd zdroj to zase zd\u00f4raz\u0148uje slapov\u00fdm p\u00f4soben\u00edm atmosf\u00e9ry, ktor\u00e9 rot\u00e1ciu postupne spoma\u013eovalo a pozvo\u013ena rozto\u010dilo opa\u010dn\u00fdm smerom. \u010eal\u0161\u00ed zdroj pova\u017euje za jedin\u00fa myslite\u013en\u00fa udalos\u0165, ktor\u00e1 toto sp\u00f4sobila, tesn\u00fd prelet okolo in\u00e9ho vesm\u00edrneho telesa, ktor\u00e9 svojou gravit\u00e1ciou rot\u00e1ciu plan\u00e9ty ovplyvnilo. Mohla to by\u0165 nejak\u00e1, mo\u017eno dnes u\u017e neexistuj\u00faca, plan\u00e9ta \u010di protoplan\u00e9ta, ale, ove\u013ea nepravdepodobnej\u0161ie, n\u00e1v\u0161tevn\u00edk z medzihviezdneho priestoru.<\/p>\n
Magnetosf\u00e9ra<\/h2>\n
Uv\u00e1dza sa, \u017ee Venu\u0161a nem\u00e1 magnetick\u00e9 pole, ide v\u0161ak len o glob\u00e1lne magnetick\u00e9 pole, inak povedan\u00e9, magnetick\u00e9 pole indukovan\u00e9 v jadre plan\u00e9ty. Ak tak\u00e9 m\u00e1, je prislab\u00e9 na to, aby ho zaznamenali doteraj\u0161ie v\u00fdskumy kozmick\u00fdch sond, tzn. mus\u00ed by\u0165 viac ne\u017e 10 000-kr\u00e1t slab\u0161ie ne\u017e magnetick\u00e9 pole Zeme. Jej vlastn\u00e1 magnetosf\u00e9ra je teda slab\u0161ia ne\u017e 2 \u2013 3 x 10^{-8<\/sup> Tesla. Nejak\u00e9 magnetick\u00e9 polia sa v\u0161ak v okol\u00ed tejto plan\u00e9ty vyskytuj\u00fa. Na rozdiel od Zeme je magnetick\u00e9 pole Venu\u0161e indukovan\u00e9 v atmosf\u00e9re pri interakcii ionosf\u00e9ry s \u010dasticami slne\u010dn\u00e9ho vetra. Ionosf\u00e9ra Venu\u0161e odkl\u00e1\u0148a slne\u010dn\u00fd vietor podobne ako magnetick\u00e1 polia plan\u00e9t, tvor\u00ed pre jeho \u010dastice vodiv\u00fa prek\u00e1\u017eku. Niekedy sa ozna\u010duje za pseudomagnetosf\u00e9ru alebo indukovan\u00fa magnetosf\u00e9ru.<\/p>\n}
Nie je celkom zn\u00e1me, pre\u010do na Venu\u0161i neexistuje dvojp\u00f3lov\u00e9 pole generovan\u00e9 jadrom. Ke\u010f\u017ee sa predpoklad\u00e1, \u017ee podmienky formovania Zeme a Venu\u0161e boli podobn\u00e9, Venu\u0161a by mala ma\u0165, podobne ako Zem, kovov\u00e9 jadro, v ktorom by malo doch\u00e1dza\u0165 k tzv. termochemickej konvekcii a t\u00fdm aj ku generovaniu magnetick\u00e9ho po\u013ea. \u010ci mala glob\u00e1lne magnetick\u00e9 pole aspo\u0148 v minulosti, to sa z horn\u00edn na jej povrchu na rozdiel od pozemsk\u00fdch horn\u00edn, \u017eia\u013e, ned\u00e1 ur\u010di\u0165. Vysok\u00e1 teplota na plan\u00e9te toti\u017e z\u00e1znam magnetick\u00e9ho po\u013ea premazala.<\/p>\n
Existuj\u00fa tri z\u00e1kladn\u00e9 te\u00f3rie, ktor\u00e9 nepr\u00edtomnos\u0165 po\u013ea indukovan\u00e9ho jadrom vysvet\u013euj\u00fa. Prv\u00e1 hovor\u00ed, \u017ee po\u010diato\u010dn\u00e9 teplo pri formovan\u00ed spolo\u010dne s teplom vznikaj\u00facom pri r\u00e1dioakt\u00edvnom rozpade nesta\u010dili na to, aby sa jadro udr\u017ealo v tekutom stave. T\u00fdm p\u00e1dom by bola teplota jadra pr\u00edli\u0161 n\u00edzka na term\u00e1lnu konvekciu, podobne ako v pr\u00edpade Marsu. Druh\u00e1 te\u00f3ria vysvet\u013euje nepr\u00edtomnos\u0165 vn\u00fatorne budenej magnetosf\u00e9ry Venu\u0161e mal\u00fdm tepeln\u00fdm tokom z jadra. Tretia hovor\u00ed, \u017ee ve\u013emi slab\u00e1 magnetosf\u00e9ra je d\u00f4sledok ve\u013emi pomalej rot\u00e1cie plan\u00e9ty. T\u00e1to te\u00f3ria by vysvet\u013eovala nepr\u00edtomnos\u0165 venu\u0161skej magnetosf\u00e9ry za predpokladu, \u017ee je jej pole tvoren\u00e9 magnetick\u00fdm dynamom. To si vy\u017eaduje elektricky vodiv\u00e9 jadro a primerane r\u00fdchlu rot\u00e1ciu, podmienku, ktor\u00fa Venu\u0161a ako jedin\u00e1 z plan\u00e9t slne\u010dnej s\u00fastavy nesp\u013a\u0148a.<\/p>\n
Nepr\u00edtomnos\u0165 magnetick\u00e9ho po\u013ea vytv\u00e1ran\u00e9ho jadrom m\u00e1 za n\u00e1sledok fakt, \u017ee Venu\u0161a nie je tak dobre chr\u00e1nen\u00e1 proti \u010dasticiam slne\u010dn\u00e9ho vetra ako Zem a m\u00f4\u017ee to by\u0165 jedna z pr\u00ed\u010din, pre\u010do sa tieto dve ve\u013ekos\u0165ou podobn\u00e9 teles\u00e1 od seba tak l\u00ed\u0161ia.<\/p>\n
Indukovan\u00e1 magnetosf\u00e9ra vznikaj\u00faca pod vplyvom \u010dast\u00edc slne\u010dn\u00e9ho vetra je sformovan\u00e1 do dlh\u00e9ho chvosta, ktor\u00fd sa tiahne smerom od Slnka do vzdialenosti 8 a\u017e 12 polomerov Venu\u0161e. Na strane obr\u00e1tenej k Slnku sa vytv\u00e1ra r\u00e1zov\u00e1 vlna.<\/p>\n
$\"\"$ <\/a>
Venu\u0161a vo falo\u0161n\u00fdch farb\u00e1ch na sn\u00edmke japonskej sondy Akacuki z roku 2016. Sn\u00edmky v ultrafialovej oblasti spektra zv\u00fdraz\u0148uj\u00fa obla\u010dn\u00e9 \u0161trukt\u00fary plan\u00e9ty. Mraky, ktor\u00e9 sa skladaj\u00fa predov\u0161etk\u00fdm z oxidu siri\u010dit\u00e9ho a kvap\u00f4\u010dok kyseliny s\u00edrovej, celkom obklopuj\u00fa plan\u00e9tu a skr\u00fdvaj\u00fa \u013eudsk\u00e9mu oku v\u0161etky detaily povrchu. Zdroj<\/a><\/p><\/div>\n
Atmosf\u00e9ra<\/h2>\n
Atmosf\u00e9ra druhej plan\u00e9ty je jedine\u010dn\u00e1. Je mnohon\u00e1sobne hustej\u0161ia a hor\u00facej\u0161ia ne\u017e atmosf\u00e9ra ak\u00e9hoko\u013evek in\u00e9ho pevn\u00e9ho telesa v slne\u010dnej s\u00fastave. Teplo a plyny unikaj\u00face zvn\u00fatra plan\u00e9ty vyvol\u00e1vaj\u00fa jej cirkul\u00e1ciu. Atmosf\u00e9ra Venu\u0161e predstavuje 10^{-4<\/sup> podiel z hmotnosti celej plan\u00e9ty. To je o dva r\u00e1dy vy\u0161\u0161ia hodnota ako hodnota hmotnostn\u00e9ho podielu atmosf\u00e9ry Zeme. Hmotnos\u0165 atmosf\u00e9ry Venu\u0161e je zhruba 100-kr\u00e1t vy\u0161\u0161ia ne\u017e hmotnos\u0165 atmosf\u00e9ry Zeme a vy\u0161e 10 000-kr\u00e1t vy\u0161\u0161ia ne\u017e atmosf\u00e9ra Marsu, aj ke\u010f jej hlavnou zlo\u017ekou je v druhom pr\u00edpade ten ist\u00fd plyn. Mno\u017estvo tohto plynu je pritom v atmosf\u00e9re Zeme a Marsu zhruba rovnak\u00e9, nevieme v\u0161ak, pre\u010do je jeho mno\u017estvo vo venu\u0161skej atmosf\u00e9re to\u013ekokr\u00e1t vy\u0161\u0161ie.<\/p>\n}
Zohriaty vzduch nad rovn\u00edkom st\u00fapa, pres\u00fava sa k p\u00f3lom, kde ochladne, kles\u00e1 k povrchu a vracia sa sp\u00e4\u0165 k rovn\u00edku. Toto pr\u00fadenie prebieha v hlavnej obla\u010dnej vrstve. V smere od v\u00fdchodu na z\u00e1pad ho kri\u017euje ove\u013ea r\u00fdchlej\u0161ie pr\u00fadenie vyvolan\u00e9 neoby\u010dajne r\u00fdchlou rot\u00e1ciou atmosf\u00e9ry Venu\u0161e. Podobn\u00fd typ pr\u00fadenia, av\u0161ak v ove\u013ea men\u0161\u00edch v\u00fd\u0161kach, existuje aj na Zemi. Venu\u0161a tak nem\u00e1 lok\u00e1lne rozdiely v po\u010das\u00ed, ani v teplote. Toto konvekt\u00edvne pr\u00fadenie mo\u017eno nadn\u00e1\u0161a venu\u0161sk\u00e9 oblaky podobne, ako vrcholky konvekt\u00edvnych pr\u00fadov nad zemsk\u00fdm povrchom nadn\u00e1\u0161aj\u00fa kumuly.<\/p>\n
Nad ju\u017en\u00fdm p\u00f3lom plan\u00e9ty sa nach\u00e1dza obrovsk\u00fd dvojit\u00fd atmosf\u00e9rick\u00fd v\u00edr. Vedci na jeho prieskum pou\u017eili sondu Venus Express, preto\u017ee jeho sledovanie pova\u017euj\u00fa za k\u013e\u00fa\u010d k pochopeniu glob\u00e1lnej dynamiky a meteorol\u00f3gie atmosf\u00e9ry.<\/p>\n
Vrchn\u00e9 vrstvy<\/h3>\n
Rozhranie medzi atmosf\u00e9rou Venu\u0161e a kozmick\u00fdm priestorom tvor\u00ed takzvan\u00e1 vod\u00edkov\u00e1 kor\u00f3na alebo exosf\u00e9ra. Nach\u00e1dza sa vo v\u00fd\u0161kach od pribli\u017ene 500 km do v\u00fd\u0161ky 1000 km nad povrchom. Men\u0161ie mno\u017estvo \u010dast\u00edc v nej tvor\u00ed h\u00e9lium. Pod\u013ea zisten\u00ed sondy Venus Express kv\u00f4li ch\u00fdbaj\u00facej magnetosf\u00e9re unikaj\u00fa z venu\u0161skej atmosf\u00e9ry do kozmu cel\u00e9 at\u00f3my aj elektricky nabit\u00e9 \u010dastice. Interakcia so slne\u010dn\u00fdm vetrom tieto \u010dastice ur\u00fdch\u013euje. Hovor\u00edme, \u017ee \u010dastice z Venu\u0161e doslova vytekaj\u00fa na rozdiel od Marsu, ktor\u00fd tie\u017e nem\u00e1 glob\u00e1lne magnetick\u00e9 pole, ale \u010dastice jeho unikaj\u00facej atmosf\u00e9ry odch\u00e1dzaj\u00fa jednotlivo. D\u00f4vodom je v\u00e4\u010d\u0161ia intenzita slne\u010dn\u00e9ho vetra vo vzdialenosti Venu\u0161e od Slnka ako vo vzdialenosti Marsu.<\/p>\n
Pod kor\u00f3nou a\u017e do v\u00fd\u0161ky asi 300 km nad povrchom preva\u017euje v zlo\u017een\u00ed atmosf\u00e9ry h\u00e9lium. A\u017e pod touto hranicou nadob\u00fada zlo\u017eenie atmosf\u00e9ry svoje typicky uv\u00e1dzan\u00e9 zlo\u017eenie: 95 \u2013 96,5 % oxidu uhli\u010dit\u00e9ho, necel\u00e9 3 % a\u017e 3,5 % dus\u00edka, 0,1 % kysl\u00edka, kyseliny s\u00edrovej, oxidu s\u00edri\u010dit\u00e9ho, vodn\u00fdch p\u00e1r a \u010fal\u0161\u00edch l\u00e1tok. Vodnej pary, hoci zohr\u00e1va k\u013e\u00fa\u010dov\u00e9 \u00falohu pri tvorbe kysel\u00edn, je v\u0161ak vo venu\u0161skej atmosf\u00e9re tak m\u00e1lo, \u017ee jedna jej molekula pripad\u00e1 na viac ne\u017e 10 000 molek\u00fal CO^{2<\/sup>. Celkov\u00e9 mno\u017estvo vody na plan\u00e9te \u2013 preto\u017ee na povrchu sa ned\u00e1 o\u010dak\u00e1va\u0165, iba v atmosf\u00e9re \u2013 s\u00edce predstavuje 5 x 10^{19<\/sup> kg, na Zemi je v\u0161ak pre porovnanie vody zhruba 30 000-kr\u00e1t viac. Hmotnostn\u00e9 spektrometre sond detegovali aj vz\u00e1cne plyny, no v extr\u00e9mne mal\u00fdch mno\u017estv\u00e1ch: zhruba 1 z 15 mili\u00f3nov \u010dast\u00edc venu\u0161skej atmosf\u00e9ry patr\u00ed arg\u00f3nu, 1 z 10 mili\u00f3nov ne\u00f3nu a 1 z 2 mili\u00f3nov krypt\u00f3nu. Arg\u00f3nu 40, rozpadov\u00e9ho produktu r\u00e1dioakt\u00edvneho drasl\u00edka, je na Venu\u0161i to\u013eko ako arg\u00f3nu 36 a 38 dohromady. Pomer arg\u00f3nu 36 a arg\u00f3nu 38 je pribli\u017ene rovnak\u00fd ako na Zemi. Mno\u017estvo oxidu uhli\u010dit\u00e9ho na plan\u00e9te Venu\u0161a v\u0161ak nie je pr\u00edli\u0161 odli\u0161n\u00e9 od mno\u017estva oxidu uhli\u010dit\u00e9ho na Zemi. D\u00f4vod, pre\u010do je pozemsk\u00e1 atmosf\u00e9ra \u00faplne in\u00e1 a prijate\u013en\u00e1 s\u00fa\u010dasn\u00e9mu \u017eivotu je ten, \u017ee na Zemi je ve\u013ek\u00e1 \u010das\u0165 oxidu uhli\u010dit\u00e9ho viazan\u00e1 vo v\u00e1pencoch a \u010fal\u0161\u00edch zl\u00fa\u010denin\u00e1ch v zemskej k\u00f4re.<\/p>\n}}
Do v\u00fd\u0161ky 250 km je hustota atmosf\u00e9ry prekvapivo podobn\u00e1 hustote atmosf\u00e9ry Marsu, no hustota pri povrchu sa od Venu\u0161e odli\u0161uje o \u0161tyri r\u00e1dy!<\/p>\n
Vo v\u00fd\u0161ke okolo 145 km, teda ni\u017e\u0161ie ako na Zemi, je venu\u0161sk\u00e1 atmosf\u00e9ra najviac ionizovan\u00e1. Je to preto, \u017ee pod vplyvom slne\u010dn\u00e9ho \u017eiarenia sa molekuly horn\u00fdch vrstiev atmosf\u00e9ry rozpadaj\u00fa na at\u00f3my. A\u017e ke\u010f ich cirkul\u00e1cia atmosf\u00e9ry alebo vplyv slne\u010dn\u00e9ho vetra zanesie r\u00fdchlos\u0165ou nieko\u013eko kilometrov za sekundu nad no\u010dn\u00fa stranu, spoja sa nasp\u00e4\u0165 do molek\u00fal. Nie s\u00fa to v\u0161ak len p\u00f4vodn\u00e9 molekuly. Kysl\u00edk od\u0161tiepen\u00fd nad dennou stranou Venu\u0161e z oxidu uhli\u010dit\u00e9ho sa sp\u00e1ja s \u010fal\u0161\u00edm at\u00f3mom kysl\u00edka do molekul\u00e1rneho kysl\u00edka, alebo s dvoma \u010fal\u0161\u00edmi at\u00f3mami do molek\u00fal oz\u00f3nu. Aj Venu\u0161a m\u00e1 teda oz\u00f3nov\u00fa vrstvu, podobne ako Zem a Mars. Pri vzniku molek\u00fal sa uvo\u013en\u00ed zna\u010dn\u00e9 mno\u017estvo \u017eiarenia. To vytv\u00e1ra nad no\u010dnou stranou \u017eiariacu auroru. V d\u00f4sledku tohto procesu vrchn\u00e1 vrstva plan\u00e9ty na Slnkom osvetlenej strane zna\u010dne redne. Nevieme v\u0161ak, pre\u010do sa mno\u017estvo molekul\u00e1rneho kysl\u00edka nerovn\u00e1 polovici mno\u017estva molek\u00fal oxidu uho\u013enat\u00e9ho (CO), ktor\u00fd by mal po \u0161tiepen\u00ed molek\u00fal oxidu uhli\u010dit\u00e9ho zosta\u0165. Tento pomer bol zisten\u00fd na Marse, u ktor\u00e9ho je dominantn\u00fdm plynom atmosf\u00e9ry takisto oxid uhli\u010dit\u00fd. U Venu\u0161e je v\u0161ak z nezn\u00e1meho d\u00f4vodu molekul\u00e1rneho kysl\u00edka ove\u013ea menej. Hustota elektr\u00f3nov vo v\u00fd\u0161ke 145 km dosahuje pol mili\u00f3na \u010dast\u00edc na cm^{3<\/sup> cez de\u0148, v noci je ich desa\u0165kr\u00e1t menej.<\/p>\n}
Kv\u00f4li nepr\u00edtomnosti siln\u00e9ho magnetick\u00e9ho po\u013ea vr\u00e1\u017ea do ionosf\u00e9ry Venu\u0161e ni\u010d\u00edm nezbrzden\u00fd slne\u010dn\u00fd vietor. Ten t\u00fato vrstvu atmosf\u00e9ry formuje do podoby \u00fatvaru podobn\u00e9ho chvostu kom\u00e9ty. Jej chvost zasahuje mili\u00f3ny kilometrov \u010faleko. Na strane privr\u00e1tenej k Slnku siaha ionosf\u00e9ra len do v\u00fd\u0161ky 300 km, preto\u017ee ju slne\u010dn\u00fd vietor svoj\u00edm magnetick\u00fdm po\u013eom stl\u00e1\u010da. Sonda Venus Express pozorovala, \u017ee ke\u010f v d\u00f4sledku neobvykle n\u00edzkej slne\u010dnej aktivity poklesla intenzita slne\u010dn\u00e9ho vetra na iba 0,1, \u010dastice na centimeter kubick\u00fd a dynamick\u00fd tlak na 0,1 nPa, \u010di\u017ee asi jednu p\u00e4\u0165desiatinu svojej typickej hodnoty, tvar ionosf\u00e9ry Venu\u0161e sa zmenil. Po 30 \u2013 60 min\u00fatach od poklesu slne\u010dnej aktivity sa tok i\u00f3nov pozd\u013a\u017e termin\u00e1tora zrete\u013ene spomalil. Zvy\u010dajne tenk\u00fd kan\u00e1l pozd\u013a\u017e termin\u00e1tora, ktor\u00fdm i\u00f3ny pr\u00fadia z dennej na no\u010dn\u00fa stranu plan\u00e9ty, sa roztiahol, ke\u010f\u017ee nebol tak stl\u00e1\u010dan\u00fd slne\u010dn\u00fdmi \u010dasticami. Preto nabit\u00fdch \u010dast\u00edc, hoci mali ni\u017e\u0161iu r\u00fdchlos\u0165, prech\u00e1dzalo kan\u00e1lom pozd\u013a\u017e tohto poklesu viac ako zvy\u010dajne. Ionosf\u00e9ra sa z p\u00f4vodn\u00e9ho chvosta sformovala do tvaru kvapky, ktor\u00e1 bola od plan\u00e9ty vzdialen\u00e1 minim\u00e1lne 15 000 km.<\/p>\n
Denn\u00e1 a no\u010dn\u00e1 teplota sa vo vrchnej vrstve atmosf\u00e9ry, termosf\u00e9re, ve\u013emi l\u00ed\u0161ia. V noci kles\u00e1 k typicky no\u010dnej teplote medziplanet\u00e1rneho prostredia, cez de\u0148 sa pribli\u017euje k pr\u00edjemnej hodnote 300 K. Vo v\u00fd\u0161kach nad 100 km preto prebieha pr\u00fadenie z dennej strany na no\u010dn\u00fa stranu, ktor\u00e9 je d\u00f4sledkom nerovnomern\u00e9ho ohrevu atmosf\u00e9ry.<\/p>\n
S klesaj\u00facou v\u00fd\u0161kou s\u00fa v\u0161ak tieto teplotn\u00e9 rozdiely men\u0161ie a v mezopauze takmer zanikaj\u00fa. Sonda Venus Express zistila pri pozorovan\u00ed prechodu slne\u010dn\u00e9ho \u017eiarenia termin\u00e1torom ve\u013emi zauj\u00edmav\u00fd jav a to, \u017ee v mezopauze venu\u0161skej atmosf\u00e9ry, ktor\u00fa m\u00e1me zafixovan\u00fa ako ve\u013emi \u017eerav\u00fa, sa vo v\u00fd\u0161ke 125 km nach\u00e1dza oblas\u0165 s dokonca ni\u017e\u0161\u00edmi teplotami ako na Zemi. Teplota by tam mala klesn\u00fa\u0165 a\u017e na -175\u00b0C. Tak\u00e9to mrazy bohato posta\u010duj\u00fa na to, aby oxid uhli\u010dit\u00fd zamrzol na sneh.<\/p>\n
Vo v\u00fd\u0161ke pribli\u017ene 100 km objavila sonda Venus Express svoj\u00edm pr\u00edstrojom VIRTIS (Visible and Infrared Thermal Imaging Spectrometer) po\u010das pozorovania \u017eiarenia atmosf\u00e9ry nad no\u010dnou stranou plan\u00e9ty hydroxyl. T\u00e1to zl\u00fa\u010denina kysl\u00edka s jedin\u00fdm at\u00f3mom vod\u00edka sa vyskytuje len v pribli\u017ene 10 km hrubej vrstve. Jeho mno\u017estvo je navy\u0161e ve\u013emi premenliv\u00e9. Medzi dvoma obehmi Venus Express okolo plan\u00e9ty sa jeho hodnoty l\u00ed\u0161ili a\u017e o 50 %. Na Zemi je hydroxyl spojen\u00fd s oz\u00f3nom a preto vedci predpokladaj\u00fa, \u017ee na Venu\u0161i to bude podobne. Medzi atmosf\u00e9rami oboch plan\u00e9t existuj\u00fa a\u017e neo\u010dak\u00e1van\u00e9 podobnosti. Star\u0161ie sondy hydroxyl neobjavili, preto\u017ee sa ve\u013emi \u0165a\u017eko deteguje.<\/p>\n
Vo v\u00fd\u0161ke 80 km nad povrchom je \u010fal\u0161ia z\u00e1hadn\u00e1 vrstva. Absorbuje ultrafialov\u00e9 \u017eiarenie, hoci na to nem\u00e1 \u017eiadny zjavn\u00fd d\u00f4vod. Objavili sa \u0161pekul\u00e1cie o mikr\u00f3boch \u017eij\u00facich v tejto vrstve, ktor\u00e9 by na svoju, vedcom nezn\u00e1mu fotosynt\u00e9zu, potrebovali pr\u00e1ve ultrafialov\u00e9 \u017eiarenie.<\/p>\n
$\"\"$ <\/a>
Nov\u00e9 spracovanie historick\u00fdch z\u00e1berov zo sondy Mariner 10. Zdroj: NASA\/JPL-Caltech<\/p><\/div>\n
Obla\u010dnos\u0165<\/h3>\n
Vo v\u00fd\u0161ke zhruba 60 km nad povrchom, v stratosf\u00e9re, sa za\u010d\u00edna 15 a\u017e 20 km hrub\u00e1 vrstva mrakov<\/a> z kvap\u00f4\u010dok kyseliny s\u00edrovej. Rozprestieraj\u00fa sa vo v\u00fd\u0161kach uv\u00e1dzan\u00fdch medzi 40 a\u017e 70 kilometrami.<\/p>\n
Chemick\u00e9 zlo\u017eenie oblakov<\/h4>\n
Zlo\u017eenie oblakov bolo nezn\u00e1me e\u0161te ve\u013emi dlho po tom, ako sa zistila ich existencia. Spektrum pevn\u00fdch alebo kvapaln\u00fdch l\u00e1tok, ktor\u00e9 musia oblaky (rovnako ako oblaky na Zemi) tvori\u0165, sa ned\u00e1 z\u00edska\u0165 tak ako spektrum plynu. Pozorovanie polariza\u010dn\u00fdch kriviek Venu\u0161e a tie\u017e \u010fal\u0161ie optick\u00e9 javy pozorovan\u00e9 vo venu\u0161sk\u00fdch oblakoch viedlo k z\u00e1veru, \u017ee pr\u00e1ve kyselina s\u00edrov\u00e1 je ich hlavnou zlo\u017ekou. Kyselina s\u00edrov\u00e1 vznik\u00e1 priamo v atmosf\u00e9re z oxidu s\u00edrov\u00e9ho a vody. Oxid s\u00edrov\u00fd zase vznik\u00e1 z oxidu s\u00edri\u010dit\u00e9ho, ktor\u00fd sa rozpad\u00e1 pod vplyvom slne\u010dn\u00e9ho \u017eiarenia. Vedcov v\u0161ak miatlo, \u017ee spektrum oxidu s\u00edrov\u00e9ho nebolo vo venu\u0161sk\u00fdch oblakoch pozorovan\u00e9, \u010do vyvol\u00e1valo neistotu v tom, z \u010doho s\u00fa vlastne tieto oblaky zlo\u017een\u00e9. Molekuly oxidu s\u00edrov\u00e9ho v\u0161ak zrejme okam\u017eite reaguj\u00fa s akouko\u013evek stopou vodn\u00fdch p\u00e1r a menia sa na kyselinu. Dnes u\u017e o kyseline s\u00edrovej ako o hlavnej zlo\u017eke oblakov nikto nepochybuje. S\u00edru do mra\u010dien dod\u00e1va pravdepodobne celoplanet\u00e1rny vulkanizmus. Ako pr\u00edmes sa v t\u00fdchto oblakoch vyskytuje aj voda a \u010fal\u0161ia, nezn\u00e1ma zlo\u017eka, ktor\u00e1 dobre pohlcuje UV \u017eiarenie.<\/p>\n
\u010eal\u0161ie \u017eieraviny zisten\u00e9 vo venu\u0161skej atmosf\u00e9re s\u00fa chlorov\u00edk a fluorovod\u00edk, z ktor\u00fdch vznik\u00e1 kyselina chlorovod\u00edkov\u00e1 (so\u013en\u00e1) a fluorovod\u00edkov\u00e1. Molekuly fluorovod\u00edku navy\u0161e m\u00f4\u017eu reagova\u0165 aj s kyselinou s\u00edrovou a vytv\u00e1ra\u0165 kyselinu fluorovo-s\u00edrov\u00fa so vzorcom HSO3F, ktor\u00e1 je e\u0161te \u017eieravej\u0161ia ne\u017e kyselina s\u00edrov\u00e1. Lept\u00e1 mno\u017estvo kovov aj nerastov. Navzdory tomu aspo\u0148 niektor\u00e9 z kozmick\u00fdch sond t\u00fdmto mimoriadne agres\u00edvnym prostred\u00edm dok\u00e1zali preletie\u0165 a na\u010falej fungova\u0165.<\/p>\n
\u0160trukt\u00fara oblakov<\/h4>\n
Kvap\u00f4\u010dky koncentrovanej kyseliny, ktor\u00e9 tvoria mraky, s\u00fa t\u00fdm v\u00e4\u010d\u0161ie, \u010d\u00edm bli\u017e\u0161ie k povrchu plan\u00e9ty sa nach\u00e1dzame. Vy\u0161\u0161ie polo\u017een\u00e9 oblaky, ktor\u00e9 sa za\u010d\u00ednaj\u00fa tvori\u0165 vo v\u00fd\u0161kach okolo 63 \u2013 67 km, s\u00fa pod\u013ea \u00fadajov kozmick\u00fdch sond z roku 1978 preto prieh\u013eadnej\u0161ie ako tie ni\u017e\u0161ie. Vo v\u00fd\u0161ke okolo 60 km by pozorovate\u013e zostupuj\u00faci do venu\u0161skej atmosf\u00e9ry prestal vidie\u0165 hviezdy. Vo v\u00fd\u0161kach medzi 49 \u2013 52 km je u\u017e prieh\u013eadnos\u0165 ni\u017e\u0161ia ako nieko\u013eko sto metrov.<\/p>\n
Vo vidite\u013enom spektre sa oblaky javia takmer bez detailov, maj\u00fa bledo\u017elt\u00fa farbu. P\u00f4vod tejto farby sa nepodarilo vysvetli\u0165. Kyselina s\u00edrov\u00e1 ju nesp\u00f4sobuje, ale mohla by ju sp\u00f4sobova\u0165 nejak\u00e1 zlo\u017eitej\u0161ia zl\u00fa\u010denina s\u00edry s in\u00fdmi prvkami alebo samotn\u00e1 molekul\u00e1rna s\u00edra. Na ultrafialov\u00fdch z\u00e1beroch je v\u0161ak zjavn\u00e1 ich typick\u00e1 \u0161trukt\u00fara, \u0161pir\u00e1lovit\u00e9 vinutie od rovn\u00edka k p\u00f3lom. Na ultrafialov\u00fdch sn\u00edmkach tak m\u00e1vaj\u00fa oblaky typick\u00fd vzor v tvare \u201eV\u201c. Je sp\u00f4soben\u00fd t\u00fdm, \u017ee obla\u010dnos\u0165 rotuje pomal\u0161ie v bl\u00edzkosti p\u00f3lov ako rovn\u00edka. Niektor\u00e9 mraky na UV sn\u00edmkach s\u00fa tmav\u0161ie ako in\u00e9, \u010do sved\u010d\u00ed o nerovnomernom rozlo\u017een\u00ed ich hmoty. Na ultrafialov\u00fdch sn\u00edmkach sondy Akacuki vidie\u0165 uniformn\u00fa obla\u010dnos\u0165 nad ju\u017en\u00fdm p\u00f3lom, ktor\u00e1 v ni\u017e\u0161\u00edch \u0161\u00edrkach prech\u00e1dza pomerne ostro do omnoho turbulentnej\u0161\u00edch a premie\u0161anej\u0161\u00edch vrstiev atmosf\u00e9ry. V oblasti p\u00f3lov van\u00fa sk\u00f4r horizont\u00e1lne vetry, k\u00fdm bli\u017e\u0161ie k rovn\u00edku prebieha divok\u00e1 konvekcia. Takisto infra\u010derven\u00e9 z\u00e1bery ukazuj\u00fa ve\u013ek\u00e9 rozdiely medzi red\u0161\u00edmi a hustej\u0161\u00edmi oblakmi.<\/p>\n
Ich vrchn\u00e9 vrstvy sa pohybuj\u00fa ve\u013emi r\u00fdchlo, a\u017e 350 km\/h \u2013 400 km\/h. Tieto oblaky teda obehn\u00fa plan\u00e9tu raz za \u0161tyri dni, \u010do je neporovnate\u013ene r\u00fdchlej\u0161ie ne\u017e spodn\u00e9 \u010dasti atmosf\u00e9ry, ktor\u00e9 sa spolu s plan\u00e9tou oto\u010dia raz za osem mesiacov. Prudk\u00e9 vetry vo vysok\u00fdch vrstv\u00e1ch atmosf\u00e9ry s\u00fa podobn\u00e9 tryskov\u00e9mu pr\u00fadeniu, tzv. jet stream, v zemskej atmosf\u00e9re. Zaberaj\u00fa v\u0161ak omnoho rozsiahlej\u0161iu oblas\u0165. Najv\u00e4\u010d\u0161ia je r\u00fdchlos\u0165 vetra nad rovn\u00edkom.<\/p>\n
Kyselina s\u00edrov\u00e1 zost\u00e1va kvapaln\u00e1 a\u017e do teploty -20\u00b0C, pri\u010dom na vrcholkoch mrakov panuje teplota okolo -35\u00b0C. Vo v\u00fd\u0161kach zodpovedaj\u00facich -20\u00b0C m\u00f4\u017ee vznika\u0165 d\u00e1\u017e\u010f kyseliny a pada\u0165 st\u00e1le hor\u00facej\u0161ou atmosf\u00e9rou. Kvapky kyseliny sa st\u00e1vaj\u00fa \u010doraz koncentrovanej\u0161\u00edmi, ako sa ich vodn\u00e1 zlo\u017eka pod vplyvom tepla vyparuje. Na povrch v\u0161ak nedopadne ani koncentrovan\u00e1 kyselina \u2013 kv\u00f4li vysok\u00e9mu tlaku sa odpar\u00ed u\u017e p\u00e1r kilometrov nad povrchom.<\/p>\n
Elektrick\u00e9 n\u00e1boje medzi oblakmi vyrovn\u00e1vaj\u00fa v\u00fdboje mohutn\u00fdch bleskov. Blesky v niektor\u00fdch oblastiach m\u00f4\u017eu spolu so sope\u010dn\u00fdmi zmenami by\u0165 sprievodn\u00fdmi javmi vulkanickej aktivity. Sondy detegovali jednak samotn\u00e9 z\u00e1blesky, jednak r\u00e1diov\u00e9 poruchy. V\u0161etko sved\u010d\u00ed o tom, \u017ee tu prebiehaj\u00fa siln\u00e9 b\u00farky.<\/p>\n
Na Venu\u0161i van\u00fa prudk\u00e9 horizont\u00e1lne vetry a to preva\u017ene v\u00fdchodn\u00fdm smerom. Vo v\u00fd\u0161ke 50 \u2013 55 km je r\u00fdchlos\u0165 vetra pod\u013ea in\u00e9ho zdroja u\u017e len 250 km\/h, pod\u013ea in\u00e9ho v\u0161ak a\u017e 700 km\/h. Vy\u0161\u0161ia hodnota sa zaklad\u00e1 na pozorovan\u00ed mrakov v ultrafialovej oblasti spektra a priamych pozorovaniach vo\u013en\u00e9ho p\u00e1du sond prech\u00e1dzaj\u00facich t\u00fdmito v\u00fd\u0161kami. Atmosf\u00e9rick\u00fd tlak v nich dosahuje 100 Pa \u2013 len tis\u00edcinu pozemsk\u00e9ho tlaku. S rast\u00facou h\u013abkou v\u0161ak tlak r\u00fdchlo st\u00fapa a r\u00fdchlos\u0165 vetra kles\u00e1. Na dolnom okraji mrakov u\u017e m\u00e1 vietor r\u00fdchlos\u0165 len 180 km\/h.<\/p>\n
S rast\u00facou h\u013abkou tie\u017e rastie mno\u017estvo oxidu siri\u010dit\u00e9ho. Tento dr\u00e1\u017ediv\u00fd plyn, ktor\u00e9ho je vo venu\u0161skej atmosf\u00e9re a\u017e mili\u00f3nkr\u00e1t viac ako v pozemskej, toti\u017e podlieha rozkladu pod vplyvom slne\u010dn\u00e9ho \u017eiarenia. Slnko rozlo\u017e\u00ed jeho molekuly u\u017e v priebehu nieko\u013ek\u00fdch dn\u00ed. Vo vrchn\u00fdch vrstv\u00e1ch atmosf\u00e9ry je ho preto m\u00e1lo, ale ukryt\u00fd pod oblakmi dosahuje vysok\u00fa koncentr\u00e1ciu. Koncentr\u00e1cia oxidu siri\u010dit\u00e9ho sa pod\u013ea meran\u00ed sondy Venus Express v priebehu prv\u00fdch \u0161iestich rokoch v\u00fdskumu zna\u010dne menila. Hne\u010f po pr\u00edlete tejto sondy k plan\u00e9te bolo zaznamenan\u00e9 v\u00fdrazn\u00e9 zv\u00fd\u0161enie tohto plynu v horn\u00fdch vrstv\u00e1ch atmosf\u00e9ry, ktor\u00e9 bolo nasledovan\u00e9 prudk\u00fdm poklesom len na desatinu niekdaj\u0161ej hodnoty. Nie\u010do podobn\u00e9 zaznamenala aj sondy Pioneer Venus 1. V\u0161etko nasved\u010duje tomu, \u017ee tento nestabiln\u00fd plyn je do vrchn\u00fdch vrstiev atmosf\u00e9ry periodicky dop\u013a\u0148an\u00fd. Najpravdepodobnej\u0161\u00edm vysvetlen\u00edm s\u00fa v\u00fdbuchy sopiek, ktor\u00e9 tento plyn do atmosf\u00e9ry dop\u013a\u0148aj\u00fa podobne ako na Zemi. Kv\u00f4li relat\u00edvne r\u00fdchlemu pr\u00fadeniu v atmosf\u00e9re, ktor\u00e1 rozpty\u013euje oxid s\u00edri\u010dit\u00fd na ve\u013ek\u00e9 vzdialenosti, je v\u0161ak \u0165a\u017ek\u00e9 ur\u010di\u0165 miesto jeho p\u00f4vodu. Pod\u013ea Emmanuela Marcqa a jeho vedeck\u00e9ho t\u00edmu vychrlilo oxid siri\u010dit\u00fd do atmosf\u00e9ry sk\u00f4r nieko\u013eko men\u0161\u00edch vulk\u00e1nov, ako jedna erupcia v\u00e4\u010d\u0161ej sopky.<\/p>\n
\u017divot v oblakoch?<\/h4>\n
Za\u010diatkom 21. storo\u010dia sa posilnili \u0161pekul\u00e1cie o tom, \u017ee navzdory vra\u017eedn\u00fdm podmienkam by na Venu\u0161i predsa len mohol existova\u0165 primit\u00edvny \u017eivot a to v horn\u00fdch vrstv\u00e1ch venu\u0161skej atmosf\u00e9ry, kde podmienky nie s\u00fa a\u017e tak\u00e9 drsn\u00e9 ako na povrchu. Pod\u013ea te\u00f3rie vedcov z Texaskej univerzity by tu mohli \u017ei\u0165 bakt\u00e9rie, ktor\u00e9 produkuj\u00fa zatia\u013e nevysvetlite\u013en\u00fd s\u00edrovod\u00edk, oxid s\u00edri\u010dit\u00fd a s\u00edrouhl\u00edk. Zdrojom ich energie by mohlo by\u0165 UV \u017eiarenie zo Slnka. Jeho pohlcovanie by vysvetlilo zatia\u013e nevysvetlen\u00e9 tmav\u00e9 \u0161kvrny na UV sn\u00edmkach plan\u00e9ty.<\/p>\n
$\"\"$ <\/a>
Venu\u0161ina obla\u010dnos\u0165 zo sondy Akacuki v decembri 2022. Zdroj: JAXA\/ISAS\/DARTS\/Kevin M. Gill<\/p><\/div>\n
Zhruba 20 z jednej miliardy \u010dast\u00edc atmosf\u00e9ry tvoria molekuly fosf\u00e1nu (PH3) koncentrovan\u00e9ho vo v\u00fd\u0161kach okolo 53 \u2013 61 km. Objavili ich \u010falekoh\u013eady JCMT a ALMA pri v\u00fdskume spektra v p\u00e1sme milimetrov\u00fdch v\u013an. Spektr\u00e1lna \u010diara fosf\u00e1nu, v ktorej bol rozpoznan\u00fd, m\u00e1 vlnov\u00fa d\u013a\u017eku 1,123 mm. Astron\u00f3movia najprv sk\u00famali mo\u017enos\u0165, \u010di toto nameran\u00e9 mno\u017estvo nem\u00f4\u017ee by\u0165 d\u00f4sledkom \u201ekontamin\u00e1cie\u201c danej spektr\u00e1lnej \u010diary nejakou inou bl\u00edzkou spektr\u00e1lnou \u010diarou, napr\u00edklad oxidom s\u00edri\u010dit\u00fdm. Nemohli skr\u00e1tka v\u00fdsledkom merania uveri\u0165, preto\u017ee v zemskej atmosf\u00e9re je pr\u00edtomnos\u0165 tohto plynu spojen\u00e1 bu\u010f s \u013eudskou \u010dinnos\u0165ou, alebo s \u010dinnos\u0165ou mikroorganizmov. Tento jedovat\u00fd plyn vznik\u00e1 rozkladom organickej hmoty. Preto sa nepredpokladalo, \u017ee sa ho v atmosf\u00e9re Venu\u0161e n\u00e1jde detegovate\u013en\u00e9 mno\u017estvo. V pevn\u00fdch plan\u00e9tach m\u00f4\u017ee plyn vznika\u0165 aj anorganicky v ich vn\u00fatrach, ale ich skalnat\u00fd povrch predstavuje pri uvo\u013e\u0148ovanie tohto plynu neprekonate\u013en\u00fa prek\u00e1\u017eku. Vulkanizmus s\u00edce m\u00f4\u017ee ur\u010dit\u00e9 mno\u017estvo fosf\u00e1nu dosta\u0165 von, ale na pozorovan\u00e9 mno\u017estvo by musel by\u0165 200-kr\u00e1t akt\u00edvnej\u0161\u00ed ako na Zemi. A ak by sa fosf\u00e1n aj dostal nad venu\u0161sk\u00fd povrch, mal by r\u00fdchlo zoxidova\u0165. Autori \u0161t\u00fadie, ktor\u00ed tento objav zverejnili, predpokladaj\u00fa, \u017ee vzh\u013eadom na relat\u00edvne n\u00edzku teplotu t\u00fdchto vrstiev atmosf\u00e9ry vznik\u00e1 fosf\u00e1n bli\u017e\u0161ie k povrchu a n\u00e1sledne st\u00fapa nahor. Na povrchu plan\u00e9ty v\u0161ak neboli zisten\u00e9 \u017eiadne formy zl\u00fa\u010deniny fosforu. Autori nevyl\u00fa\u010dili ani dopravu tohto plynu na Venu\u0161u z medziplanet\u00e1rneho priestoru. Ka\u017edop\u00e1dne, fosf\u00e1n mus\u00ed v atmosf\u00e9re Venu\u0161e nie\u010do dop\u013a\u0148a\u0165, preto\u017ee jeho \u017eivotnos\u0165 v jej podmienkach je iba 103 rokov. Bolo vyl\u00fa\u010den\u00fdch u\u017e ve\u013ea chemick\u00fdch ciest, ktor\u00e9 by mohli objasni\u0165 vznik fosf\u00e1nu na Venu\u0161i anorganick\u00fdm sp\u00f4sobom. Tento objav v\u0161ak na druhej strane nemo\u017eno pova\u017eova\u0165 ani za objav prejavov \u017eivota na Venu\u0161i. Je zatia\u013e len d\u00f4kazom anom\u00e1lnej, nevysvetlenej ch\u00e9mie.<\/p>\n
Navzdory tomu, \u017ee v oblakoch Venu\u0161e nie je ani z\u010faleka tak\u00e1 extr\u00e9mna teplota a tlak ako na povrchu, rozhodne sa nedaj\u00fa pova\u017eova\u0165 za vhodn\u00e9 miesto pre \u010do i len najmen\u0161ie alebo najodolnej\u0161ie formy \u017eivota. Toto prostredie je mimoriadne dehydruj\u00face a prekyslen\u00e9. Nezvratn\u00fdm d\u00f4kazom \u017eivota by bol len odber vzorky aeros\u00f3lu a ich n\u00e1vrat na Zem, alebo detekcia \u017eivej hmoty a jej prejavov priamo na mieste.<\/p>\n
Pod obla\u010dnou vrstvou<\/h4>\n
Pod vrstvami obla\u010dnosti kyseliny s\u00edrovej by sa mal nach\u00e1dza\u0165 e\u0161te opar kyseliny s\u00edrovej siahaj\u00faci zhruba do v\u00fd\u0161ky 30 – 40 km nad povrch. Na spodnej hranici vrstvy mrakov u\u017e pod\u013ea jedn\u00e9ho zdroja tlak prevy\u0161uje pozemsk\u00fd tlak na hladine mora. In\u00e9 zdroje klad\u00fa t\u00fato hranicu vy\u0161\u0161ie alebo ni\u017e\u0161ie. Na povrchu Venu\u0161e je u\u017e 8,8 MPa \u2013 9 MPa, \u010do je 90-n\u00e1sobok, pod\u013ea in\u00e9ho zdroja a\u017e 92-n\u00e1sobok hodnoty pozemsk\u00e9ho atmosf\u00e9rick\u00e9ho tlaku. Tak\u00fdto tlak sa na Zemi vyskytuje v oce\u00e1noch v h\u013abke jeden kilometer. Atmosf\u00e9ra je tu pod vplyvom tlaku u\u017e tak\u00e1 hust\u00e1, \u017ee m\u00e1 vlastnosti nielen plynu, ale aj kvapaliny. Hustota vzduchu je 50-n\u00e1sobne vy\u0161\u0161ia ako hustota vzduchu na Zemi. Geochemici odhadli, \u017ee keby sa v\u0161etok oxid uhli\u010dit\u00fd viazan\u00fd v pozemsk\u00fdch hornin\u00e1ch stal s\u00fa\u010das\u0165ou jej atmosf\u00e9ry, tlak na povrchu Zeme by bol takmer rovnako siln\u00fd \u2013 8 MPa.<\/p>\n
Atmosf\u00e9ra je navzdory obrovskej hustote pod oblakmi priezra\u010dn\u00e1. Vietor tu povieva u\u017e len r\u00fdchlos\u0165ami 4 a\u017e 7 km\/h. Hoci je to takmer bezvetrie, st\u00e1le v\u0161ak e\u0161te dok\u00e1\u017ee premiest\u0148ova\u0165 prachov\u00e9 zrnie\u010dka a piesok. Pod\u013ea in\u00e9ho zdroja je v\u0161ak er\u00f3zia povrchu na Venu\u0161i ve\u013emi n\u00edzka, preto\u017ee bezprostredne nad povrchom je neust\u00e1le bezvetrie. N\u00edzku er\u00f3ziu potvrdzuj\u00fa aj nemnoh\u00e9 sn\u00edmky, ktor\u00e9 z povrchu Venu\u0161e m\u00e1me. Ka\u017edop\u00e1dne, v\u0161etky zdroje sa zhoduj\u00fa v extr\u00e9mne r\u00fdchlom pr\u00faden\u00ed vo vysok\u00fdch vrstv\u00e1ch atmosf\u00e9ry a extr\u00e9mne pomalom tesne nad povrchom. D\u00f4vod tak\u00e9hoto priepastn\u00e9ho rozdielu medzi pr\u00faden\u00edm v horn\u00fdch a spodn\u00fdch vrstv\u00e1ch atmosf\u00e9ry zost\u00e1va nejasn\u00fd.<\/p>\n
Podobne ako tlak prudko st\u00fapa od v\u00fd\u0161ky asi 100 km smerom nadol aj teplota. Vo v\u00fd\u0161kach 70 \u2013 100 km s\u00fa z nezn\u00e1mych pr\u00ed\u010din pol\u00e1rne oblasti teplej\u0161ie ne\u017e rovn\u00edkov\u00e9. Vo v\u00fd\u0161ke minim\u00e1lne 40 km sa tieto teplotn\u00e9 rozdiely vyrovn\u00e1vaj\u00fa. Pozoruhodne vyrovnan\u00e9 s\u00fa aj rozdiely medzi dennou a no\u010dnou teplotou, obzvl\u00e1\u0161\u0165 ke\u010f uv\u00e1\u017eime, \u017ee de\u0148 a noc trvaj\u00fa na plan\u00e9te ve\u013emi dlho, tak\u017ee je dos\u0165 \u010dasu, aby sa cez de\u0148 ohriala a v noci vychladla. Navzdory tomu nie s\u00fa tieto rozdiely v\u00e4\u010d\u0161ie ako 25\u00b0C. Pod\u013ea jedn\u00e9ho zdroja za to m\u00f4\u017ee pr\u00e1ve izola\u010dn\u00e1 vrstva oblakov. Be\u017en\u00e9 povrchov\u00e9 teploty sa tak pohybuj\u00fa v rozmedz\u00ed 460\u00b0C a\u017e 482\u00b0C. Olovo, c\u00edn a zinok sa u\u017e pri takejto teplote roztavia. Aj najni\u017e\u0161ie povrchov\u00e9 teploty na Venu\u0161i s\u00fa vy\u0161\u0161ie ne\u017e najvy\u0161\u0161ie mo\u017en\u00e9 teploty na Merk\u00fari. M\u00f4\u017ee za to ve\u013emi intenz\u00edvny sklen\u00edkov\u00fd efekt, ktor\u00e9mu v\u0161ak vedci e\u0161te \u00faplne neporozumeli.<\/p>\n
Povrch<\/h2>\n
$\"\"$ <\/a>
Povrch Venu\u0161e bez obla\u010dnej vrstvy. Z\u00e1ber vznikol zo zlo\u017een\u00fdch sn\u00edmok sondy Magellan.<\/p><\/div>\n
Nad povrchom vanie v\u00e1nok r\u00fdchlos\u0165ou 3 \u2013 4 km\/h. Na venu\u0161sk\u00fa krajinu dopad\u00e1 iba 20 % slne\u010dn\u00e9ho sveta, vidite\u013enos\u0165 je podobn\u00e1 ako pod ve\u013emi zamra\u010denou oblohou na Zemi. Tiene s\u00fa neostr\u00e9 a s\u00fa vo v\u0161etk\u00fdch smeroch. Atmosf\u00e9ra filtruje modr\u00e9 svetlo, \u010do sp\u00f4sobuje oran\u017eovkast\u00e9 zafarbenie povrchu zn\u00e1me zo sn\u00edmok sond Venera 13 a 14, jedin\u00fdch sond, ktor\u00e9 priniesli z tejto plan\u00e9ty farebn\u00e9 z\u00e1bery. V duchu farieb zn\u00e1mych z t\u00fdchto sn\u00edmok s\u00fa potom zv\u00e4\u010d\u0161a zafarben\u00e9 aj mapy Venu\u0161e a rekon\u0161trukcie jej v\u00fdzoru zbaven\u00e9ho obla\u010dnej vrstvy. Tvrdos\u0165 povrchu zodpoved\u00e1 preva\u017ene tvrdosti bazaltov\u00fdch horn\u00edn. Sn\u00edmky z Venery 13 uk\u00e1zali pust\u00fa krajinu s doskami sope\u010dn\u00fdch horn\u00edn roztr\u00fasen\u00fdch po zrnitom ter\u00e9ne. Trochu pripom\u00ednaj\u00fa vulkanick\u00e9 planiny zn\u00e1me z \u00fabo\u010d\u00ed pozemsk\u00fdch sopiek. Kamery Venery 14 zaregistrovali po prist\u00e1t\u00ed zv\u00edren\u00fa vrstvu prachu. Ni\u010d podobn\u00e9 sa v\u0161ak nepozorovalo po prist\u00e1t\u00ed \u017eiadnej inej sondy.<\/p>\n
Povrchov\u00e1 teplota sa uv\u00e1dza medzi 460\u00b0C a 490\u00b0C, \u010dastej\u0161ie bli\u017e\u0161ie k ni\u017e\u0161ej z t\u00fdchto hodn\u00f4t. Na tepelnej mape zhotovenej sondou Venus Express mo\u017eno na vysoko polo\u017een\u00fdch \u00fazemiach n\u00e1js\u0165 miesta s teplotou \u201elen\u201c 422\u00b0C. V\u010faka tepelnej zotrva\u010dnosti ve\u013emi hust\u00e9ho ovzdu\u0161ia s\u00fa teplotn\u00e9 zmeny medzi d\u0148om a nocou iba mal\u00e9. Rovnov\u00e1\u017ena teplota, \u010di\u017ee teplota, ktor\u00fa by plan\u00e9ta mala, ak by v\u00f4bec nemala atmosf\u00e9ru, bola vypo\u010d\u00edtan\u00e1 na 46\u00b0C.<\/p>\n
Povrch Venu\u0161e m\u00e1 vek nanajv\u00fd\u0161 700 mili\u00f3nov rokov (ud\u00e1vaj\u00fa sa v\u0161ak aj ove\u013ea ni\u017e\u0161ie hodnoty) \u2013 z d\u00f4vodov, ktor\u00e9 dodnes nie s\u00fa presne zn\u00e1me. Nikto nepochybuje o tom, \u017ee samotn\u00e1 plan\u00e9ta je podstatne star\u0161ia ne\u017e jej povrch. Pon\u00faka sa vysvetlenie, \u017ee do\u0161lo k zmene povrchu, ale nie je v\u00f4bec jasn\u00e9, ako. Hovor\u00ed sa napr\u00edklad o b\u00farlivej sope\u010dnej \u010dinnosti.<\/p>\n
\u00dadajov o chemickom zlo\u017een\u00ed povrchu nie je mnoho. Mus\u00edme sa opiera\u0165 len o \u00fadaje sond programu Venera, ktor\u00e9 odoberali vzorky v mieste svojho prist\u00e1tia \u2013 rovery, ktor\u00e9 by spravili rozsiahly geologick\u00fd prieskum v\u00e4\u010d\u0161ieho \u00fazemia, ako na Marse, by v podmienkach Venu\u0161e nedok\u00e1zali fungova\u0165. Spektrometre Vener uk\u00e1zali, \u017ee analyzovan\u00e9 vzorky s\u00fa takmer v\u00fdlu\u010dne bazaltick\u00e9 vyvreniny. Mali vysok\u00fd obsah krem\u00edka, hor\u010d\u00edka, v\u00e1pnika a drasl\u00edka s podstatnou pr\u00edmesou tit\u00e1nu. Vo v\u0161eobecnosti o nich mo\u017eno poveda\u0165, \u017ee sa podobaj\u00fa bazaltom z dna pozemsk\u00fdch oce\u00e1nov. Sondy Venera s ozna\u010den\u00edm 6 a\u017e 10 merali tie\u017e povrchov\u00fa r\u00e1dioaktivitu. Na z\u00e1klade v\u00fdsledkov sa ukazuje, \u017ee mno\u017estvo ur\u00e1nu na Venu\u0161i predstavuje pribli\u017ene rovnak\u00e9 mno\u017estvo ako v \u010dadi\u010di na Zemi, desa\u0165kr\u00e1t menej ako v \u017eule. Je to iba jedna a\u017e dve mili\u00f3ntiny celkovej hmotnosti horn\u00edn. T\u00f3ria sa na\u0161lo viac, hoci je ho st\u00e1le p\u00e4\u0165kr\u00e1t menej ako na Zemi. R\u00e1dioakt\u00edvneho drasl\u00edka K 40 v\u0161ak sondy detegovali viac ako na Zemi. Prostredn\u00edctvom vrtov sa uk\u00e1zalo, \u017ee hustota povrchov\u00fdch vrstiev v bezprostrednej bl\u00edzkosti miest prist\u00e1tia je podobn\u00e1 pozemskej, asi 2700 kg.m^{-3<\/sup>. Zodpoved\u00e1 to pr\u00edslu\u0161nej hodnote kry\u0161talick\u00fdch \u010dadi\u010dov.<\/p>\n}
V\u00fd\u0161ky povrchov\u00fdch \u00fatvarov sa meraj\u00fa vzh\u013eadom ku stredn\u00e9mu polomeru plan\u00e9ty, ktor\u00fd je 6 051,881 km, tak, ako na Zemi sa meria nadmorsk\u00e1 v\u00fd\u0161ka vzh\u013eadom k hladine mora. Zauj\u00edmav\u00e9 je, \u017ee a\u017e 80 % venu\u0161sk\u00e9ho povrchu m\u00e1 v\u00fd\u0161ku odli\u0161n\u00fa od tohto priemern\u00e9ho polomeru len v rozsahu do jedn\u00e9ho kilometra. Podobn\u00e9 je to aj na \u010fal\u0161\u00edch plan\u00e9tach s v\u00fdnimkou Zeme. Tak\u00fdto povrch sa naz\u00fdva unimod\u00e1lny.<\/p>\n
Pribli\u017ene 60 a\u017e 70 % plochy povrchu tvoria ni\u017e\u0161ie polo\u017een\u00e9 rovinat\u00e9 oblasti, kde rozdiely vo v\u00fd\u0161ke ter\u00e9nu takisto nepresahuj\u00fa 1 km. Ide teda o mierne zvlnen\u00fd ter\u00e9n. Oh\u013eadom t\u00fdchto \u010dast\u00ed povrchu sa d\u00e1 stretn\u00fa\u0165 s n\u00e1zvom Ve\u013ek\u00e1 Venu\u0161ina planina, aj ke\u010f modernej\u0161ie zdroje d\u00e1vaj\u00fa jednotliv\u00fdm \u010dastiam tejto planiny, od\u010dlenen\u00fdm od ostatn\u00fdch vrchovinami, odli\u0161n\u00e9 men\u00e1. P\u00f4vod plan\u00edn je vulkanick\u00fd. Nach\u00e1dzaj\u00fa sa v nich plytk\u00e9 prelia\u010deniny. Ich priemer dosahuje 400 a\u017e 600 km. S\u00fa kruhovit\u00e9, pripom\u00ednaj\u00fa impaktn\u00e9 kr\u00e1tery a pod\u013ea star\u0161\u00edch zdrojov nimi naozaj s\u00fa. V skuto\u010dnosti s\u00fa v\u0161ak analogick\u00e9 oce\u00e1nskym panv\u00e1m na Zemi, ale neobsahuj\u00fa \u017eiadnu vodu. Asi 16 % povrchu pokr\u00fdvaj\u00fa tieto plytk\u00e9 panvy a \u00fadolia, zhruba 1500 metrov pod \u00farov\u0148ou stredn\u00e9ho priemeru plan\u00e9ty. Nad ne vystupuj\u00fa dve \u201ekontinent\u00e1lne\u201c vrchoviny, alebo \u201evyv\u00fd\u0161eniny\u201c, ktor\u00e9 sa dv\u00edhaj\u00fa z nedoziernych pl\u00e1n\u00ed do v\u00fd\u0161ky 3 \u2013 5 km. Predstavuj\u00fa pod\u013ea rozli\u010dn\u00fdch zdrojov 10 % a\u017e 24 % povrchu. Inform\u00e1cie zo sondy Venus Express ukazuj\u00fa, \u017ee ich horniny vyzeraj\u00fa odli\u0161ne. Podporuj\u00fa tak hypot\u00e9zu, \u017ee kedysi i\u0161lo o skuto\u010dn\u00e9 kontinenty obklopen\u00e9 oce\u00e1nmi.<\/p>\n
Hlavn\u00e9 vyv\u00fd\u0161eniny s\u00fa Aphrodite Terra (Afroditina Zem) a Ishtar Terra (I\u0161tarina zem). Niekedy sa k nim prira\u010fuje aj tretia, najmen\u0161ia Lada Terra. Men\u0161ie vyv\u00fd\u0161eniny, ak\u00e9si \u201eostrovy\u201c, ktor\u00fdch je 20, sa ozna\u010duj\u00fa ako \u201eRegio\u201c. Kor\u00f3ny s\u00fa kruhov\u00e9 a ov\u00e1lne \u00fatvary s priemermi od 50 do 2600 km. Pravdepodobne vznikli z vyliateho podpovrchov\u00e9ho hor\u00faceho materi\u00e1lu. Chasmy s\u00fa rokliny, priepasti, dlh\u00e9, hlbok\u00e9, strm\u00e9 prepadliny.<\/p>\n
Inform\u00e1cie o formovan\u00ed povrchu Venu\u0161e a konkr\u00e9tne povrchov\u00e9 \u00fatvary n\u00e1jdete v \u010dl\u00e1nku Povrch Venu\u0161e<\/a>.<\/p>\n
Vn\u00fatorn\u00e9 zlo\u017eenie<\/h2>\n
Na rozdiel od Zeme, Mesiaca a Marsu sa na Venu\u0161i nevykonali zatia\u013e \u017eiadne priame merania, ktor\u00e9 by n\u00e1m napovedali nie\u010do o jej vn\u00fatre, ako s\u00fa seizmick\u00e9 anal\u00fdzy, pozorovanie vlastn\u00fdch kmitov \u2013 vibr\u00e1ci\u00ed \u2013 plan\u00e9ty \u2013 alebo precesia a nut\u00e1cia. Nevykonalo sa ani z\u00e1kladn\u00e9 seizmick\u00e9 meranie, ktor\u00e9 by odhalilo h\u013abku Mohorovi\u010dovej diskontinuity. Predpoklady o vn\u00fatornej stavbe plan\u00e9ty s\u00fa tak zalo\u017een\u00e9 len na matematick\u00fdch odhadoch a predpokladanej podobnosti s omnoho lep\u0161ie presk\u00famanou Zemou. Z viacer\u00fdch d\u00f4vodov sa domnievame, \u017ee vn\u00fatorn\u00e9 zlo\u017eenie Venu\u0161e a Zeme je si navz\u00e1jom podobn\u00e9. Z merania gravita\u010dn\u00e9ho po\u013ea Venu\u0161e spolu s jej topografiou vedci usudzuj\u00fa, \u017ee pod povrchom prebieha konvekcia. Je to zrejme jedin\u00e1 plan\u00e9ta v slne\u010dnej s\u00fastave, kde topografia dok\u00e1\u017ee prezradi\u0165 o vn\u00fatorn\u00fdch dejoch hlboko pod povrchom to\u013eko inform\u00e1ci\u00ed. Vz\u0165ah medzi topografiou a gravita\u010dn\u00fdm po\u013eom viedol k odhadu, \u017ee k\u00f4ra na Venu\u0161i m\u00e1 priemern\u00fa hr\u00fabku asi 35 km, pri\u010dom t\u00e1to hr\u00fabka kol\u00ed\u0161e od 15 po 50 km. Ak nie je rozl\u00e1man\u00e1 na tektonick\u00e9 dosky, tvor\u00ed t\u00e1to k\u00f4ra pr\u00edkrov pl\u00e1\u0161\u0165a. Hustota k\u00f4ry sa odhaduje na 2900 kg.m^{-3<\/sup>. Litosf\u00e9ra Venu\u0161e je pravdepodobne hor\u00faca a tenk\u00e1, podobn\u00e1 litosf\u00e9re, ak\u00fa mala Zem v d\u00e1vnej minulosti. Pod tenkou venu\u0161skou bazaltovou (kremi\u010ditanovou) k\u00f4rou by mohla by\u0165 astenosf\u00e9ra, vrstva do zn\u00ed\u017eenou viskozitou, ale merania napovedaj\u00fa, \u017ee tam asi nie je.<\/p>\n}
Pod k\u00f4rou sa teda zrejme ukr\u00fdva hor\u00faci, polotekut\u00fd skalnat\u00fd pl\u00e1\u0161\u0165. V mieste jeho styku s k\u00f4rou m\u00e1 pod\u013ea Lyttletona hustotu 5600 kg.m^{-3<\/sup>. Jeho horn\u00e1 \u010das\u0165 je tekut\u00e1. Pod\u013ea termodynamick\u00fdch modelov oliv\u00edn na Venu\u0161i prech\u00e1dza na wadsleyit v h\u013abke 440 km a z wadsleyitu na ringwoodit v h\u013abke 740 km. Na spodnom okraji pl\u00e1\u0161\u0165a sa nach\u00e1dzaj\u00fa kozuby magmy, roztaven\u00e9ho materi\u00e1lu a vulkanick\u00fdch plynov. Na styku s jadrom je u\u017e pod\u013ea Lyttletonov\u00fdch v\u00fdpo\u010dtov hustota 9500 kg.m^{-1<\/sup>.<\/p>\n}}
Magma Venu\u0161e obsahuje kremi\u010ditany, hor\u010d\u00edk a \u017eelezo. Ke\u010f\u017ee roztaven\u00e9 horniny maj\u00fa v\u00e4\u010d\u0161\u00ed objem a s\u00fa \u013eah\u0161ie ako pevn\u00e9 horniny, hoci aj rovnak\u00e9ho zlo\u017eenia, vytv\u00e1raj\u00fa na k\u00f4ru tlak, ktor\u00fd ju m\u00f4\u017ee prerazi\u0165. Pl\u00e1\u0161\u0165 sa ochladzuje, preto\u017ee tepeln\u00e1 energia z neho pr\u00fadi k povrchu. Ak je v\u0161ak k\u00f4ra Venu\u0161e skuto\u010dne jednoliata a nie rozl\u00e1man\u00e1 na jednotliv\u00e9 dosky, ch\u00fdbaj\u00fa \u201eventily\u201c pozd\u013a\u017e okrajov t\u00fdchto dosiek, ktor\u00fdmi by teplo unikalo von. To by viedlo k prehrievaniu vn\u00fatra plan\u00e9ty. Nevieme, ak\u00e9 je rozlo\u017eenie tepl\u00f4t a viskozity v pl\u00e1\u0161ti a tak nie je ist\u00e9, \u010di je tento stav dlhodobo udr\u017eate\u013en\u00fd, alebo plan\u00e9ta po ur\u010ditom \u010dase prejde do inej podoby s v\u00e4\u010d\u0161\u00edm tepeln\u00fdm tokom na povrchu. Topografia a gravita\u010dn\u00fd potenci\u00e1l v matematickom modelovan\u00ed napovedaj\u00fa len to\u013eko, \u017ee viskozita smerom k jadru pomaly st\u00fapa.<\/p>\n
Jadro<\/h3>\n
S\u00fadiac pod\u013ea podobnosti Zeme s Venu\u0161ou, v h\u013abke asi 2 840 km pl\u00e1\u0161\u0165 prech\u00e1dza do hust\u00e9ho \u017eerav\u00e9ho, preva\u017ene \u017eelezn\u00e9ho alebo \u017eelezo-niklov\u00e9ho jadra. To by mohlo ma\u0165 tuh\u00fa vn\u00fatorn\u00fa \u010das\u0165 a roztaven\u00fa vonkaj\u0161iu \u010das\u0165, nie je v\u0161ak zn\u00e1me, ak\u00e9 mno\u017estvo materi\u00e1lu jadra je tekut\u00e9. Teplotu v \u0148om udr\u017eiava rozpad r\u00e1dioakt\u00edvnych prvkov a zachov\u00e1va si tie\u017e po\u010diato\u010dn\u00fa teplotu z d\u00f4b formovania sa plan\u00e9ty. Ak s\u00fa odhady o ve\u013ekosti venu\u0161sk\u00e9ho jadra spr\u00e1vne, vyp\u013a\u0148a jednu osminu objemu plan\u00e9ty. Zemsk\u00e9 jadro, pre porovnanie, vyp\u013a\u0148a jednu \u0161estinu jej objemu. Pod\u013ea v\u00fdpo\u010dtov Lyttletona v roku 1963 je v jadre obsiahnut\u00fdch 24,8 % celkovej hmotnosti plan\u00e9ty. Hustota v \u0148om dosahuje 11 500 kg.m^{-3<\/sup> a tlak 260 mili\u00f3nov kPa.<\/p>\n}
Nie\u010do v\u0161ak vo venu\u0161skom jadre mus\u00ed by\u0165 inak ako v pozemskom, ke\u010f\u017ee negeneruje glob\u00e1lne magnetick\u00e9 pole. Bu\u010f v d\u00f4sledku pomalej rot\u00e1cie tekut\u00e1 \u010das\u0165 jadra necirkuluje a preto sa nevytv\u00e1ra magnetick\u00e9 pole, alebo pod\u013ea in\u00e9ho zdroja v jadre neprebieha konvekcia, ktor\u00e1 by magnetick\u00e9 pole mohla vytv\u00e1ra\u0165. Pod\u013ea tejto te\u00f3rie je skr\u00e1tka tepeln\u00fd tok z jadra pr\u00edli\u0161 slab\u00fd na to, aby na\u0161tartoval proces term\u00e1lnej konvekcie. D\u00f4vodom m\u00f4\u017ee by\u0165, \u017ee je cel\u00e9 jadro kvapaln\u00e9 a nem\u00e1 tuh\u00fa vonkaj\u0161iu \u010das\u0165 ako jadro Zeme. V tomto pr\u00edpade by v\u0161ak v geologicky doh\u013eadnej dobe mohla teplota jadra nato\u013eko klesn\u00fa\u0165, \u017ee by sa tuh\u00e9 jadierko v strede Venu\u0161e predsa len vytvorilo a jeho rast by na\u0161tartoval termochemick\u00fa konvekciu. T\u00fdm by do\u0161lo k vzniku mohutn\u00e9ho magnetick\u00e9ho po\u013ea, podobn\u00e9ho tomu, ktor\u00e9 m\u00f4\u017eeme pozorova\u0165 na na\u0161ej Zemi.<\/p>\n
Tretia te\u00f3ria zase vrav\u00ed, \u017ee jadro je na generovanie po\u013ea pr\u00edli\u0161 chladn\u00e9, \u017ee nem\u00e1 tekut\u00fa vonkaj\u0161iu \u010das\u0165 podobne ako jadro Marsu. T\u00e1to mo\u017enos\u0165 v\u0161ak nie je pr\u00edli\u0161 pravdepodobn\u00e1. V pr\u00edpade platnosti tejto te\u00f3rie o nepr\u00edtomnosti magnetick\u00e9ho po\u013ea z nedostatku vn\u00fatorn\u00e9ho tepla, toto teplo mohlo unikn\u00fa\u0165 do okolit\u00e9ho vesm\u00edru k\u00f4rou v d\u00f4sledku vedenia tepla a vulkanizmu. V takomto pr\u00edpade by bolo magnetick\u00e9 pole plan\u00e9ty nen\u00e1vratnou minulos\u0165ou a nie bud\u00facnos\u0165ou ako v predo\u0161lej te\u00f3rii.<\/p>\n
Vznik a v\u00fdvoj<\/h2>\n
Predpoklad\u00e1 sa, \u017ee Venu\u0161a vznikla podobn\u00fdm sp\u00f4sobom ako v\u0161etky ostatn\u00e9 terestri\u00e1lne plan\u00e9ty z protoplanet\u00e1rneho disku<\/a>, ktor\u00fd obiehal okolo vznikaj\u00faceho Slnka, pribli\u017ene pred 4,5 \u2013 4,6 miliardami rokov. Teplota protoplanet\u00e1rneho disku v bl\u00edzkosti praslnka bola vysok\u00e1, plan\u00e9ty bl\u00edzko k Slnku s\u00fa tvoren\u00e9 \u0165a\u017e\u0161\u00edmi prvkami ako vzdialenej\u0161ie, \u010do plat\u00ed aj v pr\u00edpade Venu\u0161e. Plan\u00e9ta vznikla postupn\u00fdm pomal\u00fdm naba\u013eovan\u00edm mikroskopick\u00fdch \u010dast\u00edc z protoplanet\u00e1rneho disku, ktor\u00e9 sa zhlukovali do v\u00e4\u010d\u0161\u00edch celkov. Tieto zhluky svojou gravit\u00e1ciou pri\u0165ahovali \u010fal\u0161ie \u010dastice a zahus\u0165ovali sa. Postupne vznikli teles\u00e1 s priemerom nieko\u013eko kilometrov \u2013 planetezim\u00e1ly, ktor\u00fdch zr\u00e1\u017ekami za r\u00e1dovo desa\u0165tis\u00edc rokov vzniklo postupn\u00fdm zliepan\u00edm obrovsk\u00e9 mno\u017estvo telies s rozmermi 500 a\u017e 1000 km \u2013 protoplan\u00e9ty. Zr\u00e1\u017ekami protoplan\u00e9t sa utvorili plan\u00e9ty a z\u00e1rove\u0148 dodali vznikaj\u00facim plan\u00e9tam zna\u010dn\u00e9 mno\u017estvo tepelnej energie. Poslednou f\u00e1zou vzniku slne\u010dnej s\u00fastavy bolo tzv. intenz\u00edvne bombardovanie medziplanet\u00e1rnou hmotou, ktor\u00e9 dlho znemo\u017e\u0148ovalo, aby sa na Venu\u0161i utvorila pevn\u00e1 k\u00f4ra. Aj po utvoren\u00ed k\u00f4ry zostalo Venu\u0161ino vn\u00fatro hor\u00face v\u010faka rozpadu r\u00e1dioakt\u00edvnych prvkov. \u0164a\u017e\u0161ie prvky, ako \u017eelezo a nikel klesali k \u0165a\u017eisku, kde vyformovali jadro plan\u00e9ty. \u013dah\u0161ie prvky st\u00fapali nahor a podie\u013eali sa na vytvoren\u00ed atmosf\u00e9ry. Po vzniku k\u00f4ry sa vyformovali kontinenty, ako napr\u00edklad I\u0161tarina zem, a ni\u017e\u0161ie polo\u017een\u00e9 baz\u00e9ny.<\/p>\n
Po sformovan\u00ed plan\u00e9ty v\u0161ak za\u010d\u00ednaj\u00fa by\u0165 okolnosti jej \u010fal\u0161ieho v\u00fdvoja nejasn\u00e9 a \u0161tiepia sa na mno\u017estvo te\u00f3ri\u00ed. Ve\u013emi v\u00fdznamn\u00fa \u00falohu v osude Venu\u0161e hr\u00e1 jej atmosf\u00e9ra, o ktorej minulosti v\u0161ak toho vieme len m\u00e1lo. Nie je napr\u00edklad zn\u00e1me, \u010di bolo tak\u00e9to vysok\u00e9 mno\u017estvo uhli\u010dit\u00e9ho vo venu\u0161skej atmosf\u00e9re u\u017e od za\u010diatku, alebo sa do atmosf\u00e9ry dostal postupn\u00fdm uvo\u013e\u0148ovan\u00edm z vn\u00fatra \u010di jej k\u00f4ry.<\/p>\n
Pod\u013ea modelu z roku 2010 bola teplota na venu\u0161skom povrchu v minulosti dokonca e\u0161te vy\u0161\u0161ia ne\u017e dnes. V\u010faka tomu sa na nej po mili\u00f3ny rokov udr\u017eiaval glob\u00e1lny vulkanizmus. Potom sa v\u0161ak venu\u0161sk\u00e1 k\u00f4ra spevnila a pl\u00e1\u0161\u0165 pod \u0148ou za\u010dal r\u00fdchle chladn\u00fa\u0165. Po\u010det vulk\u00e1nov sa dramaticky zn\u00ed\u017eil a klesla teplota povrchu aj atmosf\u00e9ry. Narastaj\u00face mno\u017estvo sklen\u00edkov\u00fdch plynov v\u0161ak Venu\u0161u op\u00e4\u0165 zohrieva, no po\u010det vulk\u00e1nov na\u010falej kles\u00e1, nest\u00fapa. T\u00fato z\u00e1hadu by mohlo vysvetli\u0165 to, \u017ee atmosf\u00e9ra m\u00e1 v\u00fdznamn\u00fd vplyv na vn\u00fatro tejto plan\u00e9ty.<\/p>\n
Pokia\u013e by sa v jadre plan\u00e9ty o\u017eivilo jej dynamo a za\u010dala by vytv\u00e1ra\u0165 magnetick\u00e9 pole, existuje \u0161anca na zmenu jej \u010fal\u0161ieho v\u00fdvoja. Pokia\u013e v\u0161ak teplo v jadre kleslo pod potrebn\u00fa hranicu, magnetick\u00e9 pole sa nikdy nevytvor\u00ed a stav plan\u00e9ty sa ani v bud\u00facnosti nijako z\u00e1sadne nezmen\u00ed. Vo v\u0161eobecnosti nevieme poveda\u0165, \u010di je s\u00fa\u010dasn\u00fd stav Venu\u0161e rovnov\u00e1\u017eny, nemenn\u00fd, alebo nie.<\/p>\n
Hypot\u00e9zy o minul\u00fdch oce\u00e1noch<\/h3>\n
Na z\u00e1klade po\u010d\u00edta\u010dov\u00fdch modelov venu\u0161skej kl\u00edmy a atmosf\u00e9ry, ktor\u00e9 vypracoval t\u00edm Jamesa F. Kastinga z NASA Ames Research Center, bola Venu\u0161a pred 4 miliardami rokov chladnej\u0161ia ako dnes. D\u00f4vodom bol ni\u017e\u0161\u00ed \u017eiariv\u00fd v\u00fdkon Slnka v porovnan\u00ed so s\u00fa\u010dasnos\u0165ou, a to asi o 30 % a\u017e 40 %. Z tohto d\u00f4vodu nemohlo by\u0165 na Venu\u0161i v po\u010diato\u010dn\u00fdch f\u00e1zach jej existencie omnoho teplej\u0161ie ne\u017e je dnes v pozemsk\u00fdch tr\u00f3poch. \u010eal\u0161\u00edm d\u00f4vodom bola ten\u0161ia atmosf\u00e9ra plan\u00e9ty s men\u0161\u00edmi mno\u017estvami oxidu uhli\u010dit\u00e9ho. In\u00fdmi slovami, ran\u00e1 atmosf\u00e9ra Venu\u0161e bola viac podobn\u00e1 pozemskej pred vznikom \u017eivota na Zemi. Pod\u013ea tohto modelu sa v t\u00fdch \u010dasoch mohla na Venu\u0161i nach\u00e1dza\u0165 voda v kvapalnom skupenstve. Mohla poch\u00e1dza\u0165 bu\u010f z pl\u00e1\u0161\u0165a plan\u00e9ty, alebo ju mohli na \u0148u dopravi\u0165 dopadaj\u00face asteroidy a kom\u00e9ty. D\u00f4kazom pr\u00edtomnosti hydrosf\u00e9ry v d\u00e1vnej minulosti je vysok\u00fd obsah deut\u00e9ria \u2013 na ka\u017ed\u00fd at\u00f3m vod\u00edka pripad\u00e1 na Venu\u0161i 100-kr\u00e1t viac deut\u00e9ria ako na Zemi. Kl\u00edma na plan\u00e9te mohla by\u0165 v t\u00fdch \u010dasoch pr\u00edjemn\u00e1 a mohla na nej fungova\u0165 plat\u0148ov\u00e1 tektonika. Je dos\u0165 dobre mo\u017en\u00e9, \u017ee Venu\u0161a bola kedysi skuto\u010dne tak\u00e1, ak\u00fa si ju \u013eudia po st\u00e1ro\u010dia predstavovali: svet s kontinentmi a oce\u00e1nmi a priazniv\u00fdmi podmienkami pre vznik \u017eivota.<\/p>\n
Potom sa ale stalo nie\u010do, \u010do z\u00e1sadne zmenilo charakter venu\u0161skej atmosf\u00e9ry a t\u00fdm aj jej povrch. Bu\u010f to bolo zmienen\u00e9 zv\u00fd\u0161en\u00e9 obdobie vulkanickej aktivity \u2013 ak prebieha \u2013 alebo skr\u00e1tka chemick\u00e9 zvetr\u00e1vanie, da\u017ede ako aj be\u017en\u00e9 vulkanick\u00e9 trhliny v k\u00f4re uvo\u013e\u0148ovali do atmosf\u00e9ry \u010doraz v\u00e4\u010d\u0161ie mno\u017estv\u00e1 oxidu uhli\u010dit\u00e9ho. Ten spolu so st\u00fapaj\u00facou aktivitou Slnka vytvorili supersklen\u00edkov\u00fd efekt, kv\u00f4li ktor\u00e9mu sa oce\u00e1ny vyparili. Ke\u010f\u017ee vodn\u00e1 para samotn\u00e1 je sklen\u00edkov\u00fd plyn, \u010d\u00edm viac pary bolo v ovzdu\u0161\u00ed, t\u00fdm viac sa sklen\u00edkov\u00fd efekt posil\u0148oval a\u017e do s\u00fa\u010dasn\u00e9ho extr\u00e9mne hor\u00faceho stavu. Nepr\u00edtomnos\u0165 tekutej vody zase e\u0161te viac posilnila vplyv oxidu uhli\u010dit\u00e9ho, ktor\u00fd by sa vo vode rozpustil a nehromadil sa tak v atmosf\u00e9re. Oce\u00e1ny sa v\u0161ak neudr\u017eali sa ani vo forme atmosf\u00e9rickej pary, preto\u017ee ultrafialov\u00e9 \u017eiarenie zo Slnka ju rozlo\u017eilo na vod\u00edk a kysl\u00edk. Vod\u00edk postupne unikol do medziplanet\u00e1rneho priestoru pod vplyvom slne\u010dn\u00e9ho vetra, ktor\u00fd kv\u00f4li nepr\u00edtomnosti magnetick\u00e9ho po\u013ea vo venu\u0161skej atmosf\u00e9ry prenik\u00e1 ove\u013ea hlb\u0161ie ako do atmosf\u00e9ry Zeme. Kysl\u00edk zase zreagoval s horninami na povrchu, pod jeho vplyvom zoxidovali. Ak mala Venu\u0161a v minulosti magnetosf\u00e9ru, mohla tieto plyny nejak\u00fa dobu z v\u00e4\u010d\u0161ej \u010dasti zadr\u017eiava\u0165, napokon v\u0161ak o ne aj tak pri\u0161la.
\nSuperhust\u00e1 atmosf\u00e9ra mohla by\u0165 \u010dinite\u013eom, ktor\u00fd spoma\u013eoval progr\u00e1dnu rot\u00e1ciu plan\u00e9ty a napokon ju zmenil na retrogr\u00e1dnu.<\/p>\n
Pod\u013ea niektor\u00fdch zdrojov vodn\u00e9 obdobie Venu\u0161e trvalo prikr\u00e1tko na to, aby sa stihol vytvori\u0165 \u017eivot. Stihli by sa vytvori\u0165 len primit\u00edvne organick\u00e9 molekuly a udr\u017ea\u0165 sa mohli pr\u00edpadn\u00e9 organick\u00e9 zl\u00fa\u010deniny prinesen\u00e9 na plan\u00e9tu kom\u00e9tami. U\u017e pred 3,5 miliardami rokov sa v\u0161ak atmosf\u00e9ra Venu\u0161e podobala tej dne\u0161nej, ktor\u00e1 \u017eivot rozhodne nepodporuje. Pod\u013ea in\u00fdch modelov sa v\u0161ak voda na povrchu Venu\u0161e mohla dr\u017ea\u0165 pomerne dlho, dokonca dlh\u0161ie ako na Marse. Mohla sa na nej objavi\u0165 u\u017e sk\u00f4r ako na Zemi a strati\u0165 sa iba pred 1 \u2013 2 miliardami rokov. Bola by tak na plan\u00e9te po\u010das doby, ktor\u00e1, s\u00fadiac pod\u013ea pr\u00edkladu Zeme, bohato posta\u010duje na vznik a v\u00fdvoj \u017eivota.<\/p>\n
V s\u00favislosti s h\u013eadan\u00edm \u017eivota na exoplan\u00e9tach sa \u010dasto hovor\u00ed o tzv. ob\u00fdvate\u013enej z\u00f3ne, rozsahu vzdialenost\u00ed od materskej hviezdy, v ktorom by sa aspo\u0148 na \u010dasti povrchu plan\u00e9ty mohla udr\u017ea\u0165 voda v kvapalnom skupenstve. K\u00fdm Merk\u00far v ob\u00fdvate\u013enej z\u00f3ne nikdy nebol, Venu\u0161a po pomerne dlh\u00fa dobu \u00e1no. Ako sa v\u0161ak \u017eiariv\u00fd v\u00fdkon Slnka zvy\u0161uje, ob\u00fdvate\u013en\u00e1 z\u00f3na sa pos\u00fava st\u00e1le \u010falej a \u010falej. V s\u00fa\u010dasnosti, bez oh\u013eadu na zlo\u017eenie atmosf\u00e9ry, u\u017e vzdialenos\u0165 tejto plan\u00e9ty od Slnka tekut\u00fa vodu nepodporuje. Venu\u0161a sa z ob\u00fdvate\u013enej z\u00f3ny posunula do tzv. venu\u0161ianskej z\u00f3ny. Vo vonkaj\u0161ej \u010dasti venu\u0161ianskej z\u00f3ny s\u00edce e\u0161te voda na povrchoch plan\u00e9t m\u00f4\u017ee by\u0165, ale v d\u00f4sledku vysokej teploty sa bude r\u00fdchlo odparova\u0165, \u010d\u00edm prispeje k sklen\u00edkov\u00e9mu efektu a vzraste teploty na povrchu nad miestny bod varu vody. T\u00e1 preto unikne do atmosf\u00e9ry do poslednej kvapky.<\/p>\n
Napriek t\u00fdmto nepovzbudiv\u00fdm skuto\u010dnostiam v\u0161ak st\u00e1le nie je ist\u00e9, \u010di je osud Venu\u0161e nevyhnutn\u00fdm osudom v\u0161etk\u00fdch ob\u00fdvate\u013en\u00fdch plan\u00e9t s porovnate\u013enou ve\u013ekos\u0165ou a vzdialenos\u0165ou od hviezdy. Na definit\u00edvne potvrdenie tejto te\u00f3rie vieme toho o Venu\u0161i st\u00e1le prim\u00e1lo.<\/p>\n
Naproti tomu sa objavuj\u00fa aj d\u00f4kazy o tom, \u017ee Venu\u0161a oce\u00e1ny nikdy nemala. Hoci o mineralogickom zlo\u017een\u00ed Venu\u0161e m\u00e1me priame poznatky len z nieko\u013ek\u00fdch m\u00e1la miest, kde prist\u00e1li sondy programu Venera, v\u0161etko napoved\u00e1 tomu, \u017ee povrch Venu\u0161e tvoria vulkanick\u00e9 \u010dadi\u010de. Tak\u00fd bol s\u00edce aj povrch Zeme po vytvoren\u00ed k\u00f4ry, len\u017ee voda za\u010dala jej povrch chemicky pretv\u00e1ra\u0165. Voda obsahovala rozpustn\u00e9 l\u00e1tky povrchov\u00fdch horn\u00edn, najm\u00e4 i\u00f3ny v\u00e1pnika a sod\u00edka. Rozp\u00fa\u0161\u0165al sa v nej aj oxid uhli\u010dit\u00fd. Prv\u00e9 oce\u00e1ny tak pripom\u00ednali sk\u00f4r miner\u00e1lne pramene. Koncentr\u00e1cia t\u00fdchto l\u00e1tok bola tak\u00e1 vysok\u00e1, \u017ee sa vo vode zr\u00e1\u017eal uhli\u010ditan v\u00e1penat\u00fd (CaCO3). Tento proces abiotick\u00e9ho uvo\u013e\u0148ovania v\u00e1penca pozorujeme pozd\u013a\u017e pobre\u017e\u00ed aj dnes. V\u010faka tomu sa za\u010dali na Zemi tvori\u0165 r\u00f4zne formy v\u00e1penca ako kalcit, aragonit, magnezit a \u010fal\u0161ie miner\u00e1ly. Pr\u00e1ve v karbon\u00e1toch sa ulo\u017eil skoro v\u0161etok oxid uhli\u010dit\u00fd, tak\u017ee na Zemi nevytvoril supersiln\u00fd sklen\u00edkov\u00fd efekt pozorovan\u00fd na jej sesterskej plan\u00e9te. Po vzniku \u017eivota vo fix\u00e1cii oxidu uhli\u010dit\u00e9ho spolu s v\u00e1pnikom pokra\u010dovali morsk\u00e9 organizmy, ktor\u00e9 si vytv\u00e1rali v\u00e1penat\u00e9 schr\u00e1nky. Tento oxid uhli\u010dit\u00fd viazan\u00fd vo v\u00e1penci na zemskom povrchu u\u017e nie je schopn\u00fd sa sp\u00e4\u0165 do zemskej atmosf\u00e9ry uvo\u013eni\u0165 \u2013 na to potrebuje teplotu nad 900\u00b0C, \u010do dvojn\u00e1sobne presahuje aj venu\u0161sk\u00e9 teploty (aj ke\u010f pod\u013ea in\u00e9ho zdroja na to teplo venu\u0161sk\u00e9ho povrchu dosta\u010duje.) Toto v\u0161etko napoved\u00e1 proti te\u00f3rii, \u017ee na Venu\u0161i vznikol \u017eivot (fixuj\u00faci uhl\u00edk a v\u00e1pnik) a \u017ee tam v\u00f4bec kedy bola te\u010d\u00faca voda. Tieto javy by toti\u017e nezanechali plan\u00e9tu v dne\u0161nom stave.<\/p>\n
Pod\u013ea tejto hypot\u00e9zy tak Venu\u0161a nikdy Zemi podobn\u00e1 nebola. V jej atmosf\u00e9re od za\u010diatku dominoval oxid uhli\u010dit\u00fd, ktor\u00e9ho mno\u017estvo kv\u00f4li vulkanickej aktivite len r\u00e1stlo a povrchov\u00e1 teplota sa zvy\u0161ovala. V tejto te\u00f3rii sa Venu\u0161a dostala do s\u00fa\u010dasn\u00e9ho stavu u\u017e v geologicky vzdialenej minulosti. Jeden zdroj navy\u0161e pova\u017euje proces straty vodnej pary z venu\u0161skej atmosf\u00e9ry za pr\u00edli\u0161 pomal\u00fd na to, aby mohla plan\u00e9ta strati\u0165 v\u00fdznamnej\u0161ie mno\u017estvo vody. Na to, aby mohla by\u0165 vodn\u00e1 para rozlo\u017een\u00e1 na chemick\u00e9 prvky, toti\u017e mus\u00ed najprv doputova\u0165 do horn\u00fdch vrstiev venu\u0161skej atmosf\u00e9ry, a to sa podar\u00ed len mal\u00e9mu mno\u017estvu molek\u00fal. Ak v\u0161ak Venu\u0161a u\u017e od ran\u00fdch f\u00e1z svojho v\u00fdvoja vyzerala viac-menej rovnako ak v s\u00fa\u010dasnosti, nezodpovedan\u00e1 zost\u00e1va ot\u00e1zka, pre\u010do by sa tak chemicky odli\u0161ovala od Zeme a Marsu, na ktor\u00fdch oce\u00e1ny preuk\u00e1zate\u013ene boli.<\/p>\n
Pretavenie povrchu<\/h3>\n
Asi 85 % povrchu Venu\u0161e tvor\u00ed ned\u00e1vno stuhnut\u00e1 vrstva bazaltovej l\u00e1vy, iba v\u00fdnimo\u010dne naru\u0161en\u00e1 meteoritick\u00fdm kr\u00e1terom. To napoved\u00e1, \u017ee plan\u00e9ta v ned\u00e1vnej (z geologick\u00e9ho h\u013eadiska) minulosti podst\u00fapila ve\u013ek\u00e9 pretvorenie povrchu. Povrch plan\u00e9ty je tak zhruba desa\u0165kr\u00e1t mlad\u0161\u00ed ne\u017e povrch Merk\u00fara \u010di Mesiaca. Uv\u00e1dzan\u00fd vek najstar\u0161\u00edch povrchov\u00fdch \u00fatvarov je 750 mili\u00f3nov rokov. Preto\u017ee k\u00f4ru na Venu\u0161i zrejme neobnovuje doskov\u00e1 tektonika tak ako na Zemi, k\u00f4ru mus\u00ed recyklova\u0165 in\u00fd mechanizmus, ak\u00fd na Zemi nepozn\u00e1me. Bolo navrhnut\u00fdch nieko\u013eko katastrofick\u00fdch scen\u00e1rov, ako k tomu doch\u00e1dza. T\u00e1 naj\u010dastej\u0161ie zmie\u0148ovan\u00e1 hovor\u00ed, \u017ee plan\u00e9ta prech\u00e1dza f\u00e1zami silnej\u0161ej a slab\u0161ej vulkanickej aktivity. Moment\u00e1lne je vo f\u00e1ze slab\u0161ej aktivity, t\u00e1 silnej\u0161ia skon\u010dila pr\u00e1ve pred zmienen\u00fdmi 750 mili\u00f3nmi rokov. Predpoklad\u00e1 sa, \u017ee tak\u00fdchto pretaven\u00ed povrchu plan\u00e9ta absolvovala u\u017e nieko\u013eko. Ich ohnisk\u00e1 sa objavovali na rozli\u010dn\u00fdch miestach povrchu v rozli\u010dn\u00fdch obdobiach. Je mo\u017en\u00e9, \u017ee tento cyklus sa e\u0161te zopakuje. Pod\u013ea najodv\u00e1\u017enej\u0161\u00edch hypot\u00e9z by sa tak malo sta\u0165 v geologicky bl\u00edzkej dobe. K tejto hypot\u00e9ze sa \u010das\u0165 planetol\u00f3gov za\u010dalo prikl\u00e1\u0148a\u0165 po anal\u00fdze radarov\u00fdch sn\u00edmok zo sondy Magellan. Vulkanick\u00e9 obdobia by mali s\u00favisie\u0165 s term\u00e1lnym v\u00fdvojom pl\u00e1\u0161\u0165a.<\/p>\n
Alternat\u00edvna te\u00f3ria zase hovor\u00ed, \u017ee kv\u00f4li ch\u00fdbaj\u00facej plat\u0148ovej tektonike nedoch\u00e1dza k v\u00fdmene tepla medzi vn\u00fatrom plan\u00e9ty a jej okol\u00edm. D\u00f4slekdom toho je k\u00f4ra a litosf\u00e9ra \u010doraz hrub\u0161ia. Postupom \u010dasu sa k\u00f4ra stane nestabilnou. Zanor\u00ed sa do pl\u00e1\u0161\u0165a a sformuje sa nov\u00e1 k\u00f4ra, \u010d\u00edm za\u010dne nov\u00fd cyklus.Tieto udalosti by mohli by\u0165 teoreticky ve\u013emi \u010dast\u00fdm javom opakuj\u00facim sa r\u00e1dovo po stovk\u00e1ch mili\u00f3nov rokov.<\/p>\n
Ka\u017edop\u00e1dne, t\u00e1to obrovsk\u00e1 zmena povrchu Venu\u0161e, tzv. prepovrchovanie, zmazala v\u0161etky stopy po evol\u00facii plan\u00e9ty.<\/p>\n
Mesiace<\/h2>\n
Podobne ako Merk\u00far, ani Venu\u0161a nem\u00e1 \u017eiadny mesiac<\/a>. Je to pomerne prekvapiv\u00e9 s oh\u013eadom na mno\u017estvo materi\u00e1lu v protoplanet\u00e1rnom disku, z ktor\u00e9ho sa formovala, aj vzh\u013eadom na jej gravita\u010dn\u00fa silu. Existuje predpoklad, \u017ee mesiace mohla ma\u0165 Venu\u0161a aspo\u0148 v d\u00e1vnej minulosti. V roku 2006 Alex Alemi a David Stevenson z California Institute of Technology prezentovali te\u00f3riu, ako sa mohol pr\u00edpadn\u00fd mesiac sformova\u0165 a zanikn\u00fa\u0165. Pod\u013ea nich bola Venu\u0161a v dobe ve\u013ek\u00e9ho bombardovania plan\u00e9t zasiahnut\u00e1 ve\u013ek\u00fdm telesom, a z materi\u00e1lu vyvrhnut\u00e9ho na obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu okolo plan\u00e9ty sa sformoval mesiac. Pod\u013ea predpokladov podobne vznikol aj Mesiac Zeme. Po ur\u010ditej dobe v\u0161ak Venu\u0161a prekonala druh\u00fd n\u00e1raz ve\u013ek\u00e9ho telesa, ktor\u00fd zmenil rot\u00e1ciu plan\u00e9ty. Po tejto udalosti sa mesiac namiesto predo\u0161l\u00e9ho vz\u010fa\u013eovania za\u010dal k Venu\u0161i naopak pribli\u017eova\u0165, a\u017e zanikol dopadom na jej povrch.<\/p>\n
Pod\u013ea inej te\u00f3rie na z\u00e1nik Venu\u0161inho mesiaca nebol potrebn\u00fd ani n\u00e1raz \u010fal\u0161ieho telesa do Venu\u0161e. Superhust\u00e1 atmosf\u00e9ra plan\u00e9ty v\u0161ak spomalila jej rot\u00e1ciu nato\u013eko, \u017ee sa vlastne stala retrogr\u00e1dnou, \u010do zmenilo slapov\u00e9 sily, ktor\u00e9 na neho p\u00f4sobili. Mesiac toti\u017e mus\u00ed obieha\u0165 v smere rot\u00e1cie plan\u00e9ty a peri\u00f3da jeho obehu mus\u00ed by\u0165 pomal\u0161ia ne\u017e jedna oto\u010dka plan\u00e9ty okolo jej osi. To viedlo bu\u010f k rozpadu mesiaca alebo jeho kol\u00edzii s Venu\u0161ou.<\/p>\n
Existuje aj hypot\u00e9za, \u017ee mesiacom Venu\u0161e bol kedysi Merk\u00far.<\/p>\n
Mytologick\u00fd p\u00f4vod<\/h2>\n
Venu\u0161a bola r\u00edmska bohy\u0148a l\u00e1sky, kr\u00e1sy a plodnosti, prakticky toto\u017en\u00e1 s gr\u00e9ckou Afroditou a babylonskou I\u0161tar. P\u00f4vodne bola bohy\u0148ou jari a o\u017eivenej pr\u00edrody, na bohy\u0148u l\u00e1sky a kr\u00e1sy sa premenila pravdepodobne a\u017e pod vplyvom gr\u00e9ckeho kultu Afrodity. Jej otcom bol boh neba Caelus (v starovekom Gr\u00e9cku Uranos), matka zost\u00e1va nejasn\u00e1. Pod\u013ea jedn\u00e9ho m\u00fdtu sa Venu\u0161a zrodila z morskej peny oplodnenej Uranom. Zrodenie Venu\u0161e z morskej peny sa stalo n\u00e1metom mnoh\u00fdch umeleck\u00fdch diel, po\u010dn\u00fac Apell\u00e9som zo 4. storo\u010dia pred Kristom. Pod\u013ea Ptolemaia prin\u00e1\u0161a svojim zverencom du\u0161evn\u00fa pohodu, blahobyt, \u010des\u0165, sl\u00e1vu, telesn\u00e9 zdravie, dostatok obilia a hojnos\u0165 dom\u00e1cich zvierat. Osoby pod jej vplyvom sa pova\u017eovali za vesel\u00e9, pr\u00edjemn\u00e9, so vz\u0165ahom k umeniu.<\/p>\n
Rimania si ju ve\u013emi ctili a v\u00e1\u017eili. Jej najv\u00e4\u010d\u0161ie r\u00edmske chr\u00e1my st\u00e1li na Caesarovom f\u00f3re (chr\u00e1m Venu\u0161e rodi\u010dky) a pri Sv\u00e4tej ceste k R\u00edmskemu f\u00f3ru (chr\u00e1m Venu\u0161e a Romy). Kult Venu\u0161e sa udr\u017eal a\u017e do v\u00ed\u0165azstva kres\u0165anstva. Jej podobu v\u0161ak na\u010falej zobrazovali umelci ako napr\u00edklad Botticeli, Tizian, Rubens a mnoh\u00e9 z jej milostn\u00fdch pr\u00edhod boli zobrazovan\u00e9 aj novovek\u00fdmi maliarmi: Tizianom, Cranachom, Veronesom, Velasqezom, Rembrandtom, Renim a \u010fal\u0161\u00edmi.<\/p>\n
<\/p>\n
Referencie<\/h2>\n
\n
Planety – Venu\u0161e \u2013 Venu\u0161e<\/a><\/li>\n
\u010cAM za b\u0159ezen 2020: Venu\u0161e 18.3. a 11.4. | Multim\u00e9dia | \u010cl\u00e1nky | Astronomick\u00fd informa\u010dn\u00ed server astro.cz<\/a><\/li>\n
KOPAL, Zden\u011bk. Vesm\u00edrn\u00ed soused\u00e9 na\u0161\u00ed planety. 1.. vyd. Praha : Academia, 1984. Kapitola Venu\u0161e – planeta pod z\u00e1vojem, s. 179 \u2013 199. (\u010desky)<\/li>\n
Jasn\u00fd bod na ve\u010dern\u00ed obloze je planeta Venu\u0161e | \u00dakazy | \u010cl\u00e1nky | Astronomick\u00fd informa\u010dn\u00ed server astro.cz<\/a><\/li>\n
Kdy je Venu\u0161e nejjasn\u011bj\u0161\u00ed? | \u00dakazy | \u010cl\u00e1nky | Astronomick\u00fd informa\u010dn\u00ed server astro.cz<\/a><\/li>\n
R\u00f3bert \u010ceman, Eduard Pittich. Vesm\u00edr 1: Slne\u010dn\u00e1 s\u00fastava. [s.l.] : Slovensk\u00e1 Grafia, Bratislava, 2002. ISBN 80-8067-071-4. S. strany: 115 \u2013 125<\/li>\n
V\u00fdzkum Venu\u0161e \u2013 1. d\u00edl | Kosmonautika | \u010cl\u00e1nky | Astronomick\u00fd informa\u010dn\u00ed server astro.cz<\/a><\/li>\n
Bl\u00ed\u017e\u00ed se konjunkce Venu\u0161e s Jupiterem | \u00dakazy | \u010cl\u00e1nky | Astronomick\u00fd informa\u010dn\u00ed server astro.cz<\/a><\/li>\n
Kozmos 6\/51, str. 3<\/li>\n
Jak se Venu\u0161e dostane p\u0159ed Slunce? | \u00dakazy | \u010cl\u00e1nky | Astronomick\u00fd informa\u010dn\u00ed server astro.cz<\/a><\/li>\n
P\u0159echod Venu\u0161e p\u0159es Slunce 2012: Rok od \u00fakazu stolet\u00ed | \u00dakazy | \u010cl\u00e1nky | Astronomick\u00fd informa\u010dn\u00ed server astro.cz<\/a><\/li>\n
https:\/\/kosmonautix.cz\/2025\/08\/29\/top-5-objevovani-atmosfer\/<\/a><\/li>\n
P\u0159echod Venu\u0161e p\u0159es Slunce 2012: Rok od \u00fakazu stolet\u00ed | \u00dakazy | \u010cl\u00e1nky | Astronomick\u00fd informa\u010dn\u00ed server astro.cz<\/a><\/li>\n
Nastal dal\u0161\u00ed p\u0159echod Venu\u0161e p\u0159es Slunce | Novinky | Astronomick\u00fd informa\u010dn\u00ed server astro.cz<\/a><\/li>\n
Venu\u0161e a Jupiter na ve\u010dern\u00edm nebi | \u00dakazy | \u010cl\u00e1nky | Astronomick\u00fd informa\u010dn\u00ed server astro.cz<\/a><\/li>\n
Atmosf\u00e9ra Venu\u0161e mo\u017en\u00e1 obsahuje bakterie | Slune\u010dn\u00ed soustava | \u010cl\u00e1nky | Astronomick\u00fd informa\u010dn\u00ed server astro.cz<\/a><\/li>\n
Kosmot\u00fdden\u00edk 378 (9.12. \u2013 15.12.) \u2013 Kosmonautix.cz<\/a><\/li>\n
Neodhalen\u00e1 tajemstv\u00ed Venu\u0161e | Slune\u010dn\u00ed soustava | \u010cl\u00e1nky | Astronomick\u00fd informa\u010dn\u00ed server astro.cz<\/a><\/li>\n
Astropis\u00a0 2\/2004<\/li>\n
Venu\u0161e<\/a><\/li>\n
Kozmos 6\/XLI<\/li>\n
Ne\u010dekan\u00e1 podobnost Marsu a Venu\u0161e | Slune\u010dn\u00ed soustava | \u010cl\u00e1nky | Astronomick\u00fd informa\u010dn\u00ed server astro.cz<\/a><\/li>\n
Slunce a\u00a0ionosf\u00e9ra Venu\u0161e \u2013 Kosmonautix.cz<\/a><\/li>\n
\u00a0 ESA \u2013 13.\u00a0d\u00edl \u2013 Express k\u00a0nejbli\u017e\u0161\u00edm planet\u00e1m (2\/2) \u2013 Kosmonautix.cz<\/a><\/li>\n
https:\/\/kosmonautix.cz\/2012\/10\/07\/kosmotydenik-3-dil-30-9-6-10-2012\/<\/li>\n
V atmosf\u00e9\u0159e Venu\u0161e objeveny d\u016fle\u017eit\u00e9 molekuly | Slune\u010dn\u00ed soustava | \u010cl\u00e1nky | Astronomick\u00fd informa\u010dn\u00ed server astro.cz<\/a><\/li>\n
\u201e\u00dasvit\u201c nad Venu\u0161\u00ed st\u00e1le nezhas\u00edn\u00e1 \u2013 Kosmonautix.cz<\/a><\/li>\n
Je Venu\u0161e vulkanicky aktivn\u00ed planetou? | Slune\u010dn\u00ed soustava | \u010cl\u00e1nky | Astronomick\u00fd informa\u010dn\u00ed server astro.cz<\/a><\/li>\n
Venu\u0161ina atmosf\u00e9ra<\/a><\/li>\n
Denn\u00ed i no\u010dn\u00ed Venu\u0161e sou\u010dasn\u011b | Slune\u010dn\u00ed soustava | \u010cl\u00e1nky | Astronomick\u00fd informa\u010dn\u00ed server astro.cz<\/a><\/li>\n
„Opr\u00e1\u0161en\u00e9“ sn\u00edmky z povrchu Venu\u0161e | Multim\u00e9dia | \u010cl\u00e1nky | Astronomick\u00fd informa\u010dn\u00ed server astro.cz<\/a><\/li>\n
Mokr\u00e1 a vulkanick\u00e1 minulost Venu\u0161e | Slune\u010dn\u00ed soustava | \u010cl\u00e1nky | Astronomick\u00fd informa\u010dn\u00ed server astro.cz<\/a><\/li>\n
prof. P. Kulh\u00e1nek: Sklen\u00edkov\u00fd jev na planet\u00e1ch Slune\u010dn\u00ed soustavy [Fyz. \u010dtvrtek]<\/a><\/li>\n
Kolik m\u011bs\u00edc\u016f m\u011bla Venu\u0161e? | Slune\u010dn\u00ed soustava | \u010cl\u00e1nky | Astronomick\u00fd informa\u010dn\u00ed server astro.cz<\/a><\/li>\n<\/ol>\n
Mohlo by v\u00e1s zauj\u00edma\u0165<\/h2>\n
\n
Zauj\u00edmavosti o Merk\u00fare a Venu\u0161i<\/a><\/li>\n
Pre\u010do druh\u00e1 plan\u00e9ta?<\/a><\/li>\n
Za\u010diatok rom\u00e1nu Druh\u00e1 plan\u00e9ta<\/a><\/li>\n<\/ul>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Dvoj\u010da a z\u00e1rove\u0148 protiklad Zeme Ktor\u00e1 zo zn\u00e1mych plan\u00e9t je najpodobnej\u0161ia Zemi? Niekto by mo\u017eno povedal, \u017ee Mars. Len\u017ee t\u00e1to v poslednej dobe tak medializovan\u00e1 plan\u00e9ta dosahuje sotva polovicu rozmeru Zeme. Pod\u013ea ve\u013ekosti i mnoh\u00fdch \u010fal\u0161\u00edch krit\u00e9ri\u00ed je spr\u00e1vna odpove\u010f Venu\u0161a. Dvoj\u010da… Venu\u0161a, len o 652 km men\u0161ia ako Zem, je n\u00e1m nielen najpodobnej\u0161ou, (pokračovať v čítaní…) <\/a><\/span><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"parent":9050,"menu_order":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","template":"","meta":{"footnotes":""},"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/5329"}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=5329"}],"version-history":[{"count":13,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/5329\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":9610,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/5329\/revisions\/9610"}],"up":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/9050"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=5329"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}