{"id":5518,"date":"2019-08-16T16:50:52","date_gmt":"2019-08-16T14:50:52","guid":{"rendered":"http:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=5518"},"modified":"2019-08-16T16:50:52","modified_gmt":"2019-08-16T14:50:52","slug":"vybrane-kozmicke-observatoria","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=5518","title":{"rendered":"Vybran\u00e9 kozmick\u00e9 observat\u00f3ri\u00e1"},"content":{"rendered":"

Tieto \u010dl\u00e1no\u010dky o observat\u00f3ri\u00e1ch som sp\u00edsala pre koncept knihy S\u00fahvezdia od Andromedy po \u017dirafu<\/a>. Pre mal\u00fd s\u00favis s t\u00e9mou knihy som ich v\u0161ak do fin\u00e1lneho textu nezaradila, preto ich zverej\u0148ujem aspo\u0148 takto. Ilustra\u010dn\u00e9 obr\u00e1zky poch\u00e1dzaj\u00fa v\u0161etky z Wikimedia Commons<\/a>.<\/p>\n

\n

\"\"<\/a>V roku 1989 vypustila NASA prostredn\u00edctvom nosnej rakety Delta dru\u017eicu COBE<\/strong> (Cosmic Background Explorer). Jej \u00falohou bolo presne zmera\u0165 infra\u010derven\u00e9 a mikrovlnn\u00e9 \u017eiarenie prich\u00e1dzaj\u00face zo v\u0161etk\u00fdch smerov, ktor\u00e9 je pozostatkom po Ve\u013ekom tresku. Na jej palube pracovali tri pr\u00edstroje: DIRBE, pr\u00edstroj na meranie dif\u00fazneho infra\u010derven\u00e9ho \u017eiarenia, DMR, diferenci\u00e1lne mikrovlnn\u00e9 r\u00e1diometre a spektrofotometer pre \u010falek\u00fa infra\u010derven\u00fa oblas\u0165 FIRAS. Merania z dru\u017eice potvrdili spr\u00e1vnos\u0165 te\u00f3rie Ve\u013ek\u00e9ho tresku a navy\u0161e sa zistilo, \u017ee v teplote \u017eiarenia, ktor\u00e9 jej jeho pozostatkom, s\u00fa nepatrn\u00e9 rozdiely. Dru\u017eica pozorovala a\u017e do roku 1993.<\/p>\n

\"\"<\/a>GRO<\/strong> (Gama Ray Observatory) niekedy naz\u00fdvan\u00e9 aj CGRO alebo Compton GRO<\/strong> bolo jedno z najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch astronomick\u00fdch observat\u00f3ri\u00ed, ktor\u00e9 boli kedy vypusten\u00e9. Malo hmotnos\u0165 pribli\u017ene 16 ton. Do vesm\u00edru ho vyniesol raketopl\u00e1n<\/a> Atlantis v roku 1991 a v spektre gama \u017eiarenia pozorovalo do roku 2000. Obiehalo Zem vo v\u00fd\u0161ke zhruba 450 km, potom NASA rozhodla o jeho riadenom z\u00e1niku v zemskej atmosf\u00e9re. GRO sa s\u00fastredilo na pozorovanie t\u00fdch najenergetickej\u0161\u00edch procesov prebiehaj\u00facich vo vesm\u00edre, ak\u00fdmi s\u00fa slne\u010dn\u00e9<\/a> erupcie, vzplanutia gama \u017eiarenia, pulzary, v\u00fdbuchy nov a supernov, \u010dierne diery. Jeho gama detektor ERGET bol schopn\u00fd ur\u010di\u0165 polohu bodov\u00e9ho zdroja gama \u017eiarenia s presnos\u0165ou na zlomky stup\u0148a. \u010eal\u0161ie pr\u00edstroje boli detektor BATSE, spektrometer OSSE a teleskop COMPTEL.<\/p>\n

\"\"<\/a>ROSAT<\/strong> (R\u00f6ntgen Satellite) je observat\u00f3rium sleduj\u00face objekty v r\u00f6ntgenovom \u017eiaren\u00ed. Nad ru\u0161iv\u00fa clonu atmosf\u00e9ry bola vynesen\u00e1 raketou Delta v roku 1990. Jej hlavn\u00fdm pr\u00edstrojom bol r\u00f6ntgenov\u00fd \u010falekoh\u013ead s ozna\u010den\u00edm XRT (X-Ray Telescope), v ktor\u00e9ho ohniskovej rovine pracoval bu\u010f proporcion\u00e1lny po\u010d\u00edta\u010d, alebo sn\u00edma\u010d obrazu s vysok\u00fdm rozl\u00ed\u0161en\u00edm. Okrem toho obsahovala aj \u0161irokouhl\u00fa kameru WFC (Wide Field Camera). Nap\u00e1janie zabezpe\u010dovali jeden pevn\u00fd a dva vykl\u00e1pacie sol\u00e1rne panely. U\u017e po\u010das prv\u00e9ho pol roka \u010dinnosti po\u010das prehliadky celej oblohy dru\u017eica objavila 80 000 r\u00f6ntgenov\u00fdch zdrojov a 500 zdrojov \u017eiariacich v oblasti extr\u00e9mneho ultrafialov\u00e9ho \u017eiarenia. Po zvy\u0161ok misie (do roku 1998) sonda vykon\u00e1vala pozorovania vybrat\u00fdch r\u00f6ntgenov\u00fdch zdrojov. Celkov\u00fd po\u010det zdrojov pozorovan\u00fdch dru\u017eicou ROSAT je vy\u0161e 120 000. ROSAT sa pova\u017euje za priekopn\u00edka r\u00f6ntgenovej astron\u00f3mie, na jej pr\u00e1cu v roku 1999 nadviazalo \u010fal\u0161ie r\u00f6ntgenov\u00e9 observat\u00f3rium Chandra<\/a>.<\/p>\n

\"\"<\/a>ISO<\/strong> (Infrared Space Observatory) pozorovalo podobne ako IRAS v infra\u010dervenom spektre. Ide o observat\u00f3rium Eur\u00f3pskej kozmickej agent\u00fary (ESA), ktor\u00e9 bolo vynesen\u00e9 na obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu raketou Ariane v roku 1995. Jeho orbita je ve\u013emi v\u00fdstredn\u00e1 s najvzdialenej\u0161\u00edm bodom od Zeme okolo 70 000 km, pri\u010dom najbli\u017e\u0161\u00ed bod k Zemi m\u00e1 v\u00fd\u0161ku okolo 400 a\u017e 1 200 km. Obdobie jeho akt\u00edvnej \u010dinnosti trvalo takmer dva a pol roka. Infra\u010derven\u00fd teleskop mal priemer 60 cm a jeho citlivos\u0165 bola asi 1000-kr\u00e1t vy\u0161\u0161ia ako citlivos\u0165 IRAS-u. Sn\u00edmky boli omnoho podrobnej\u0161ie a infra\u010derven\u00fd spektrometer mohol zis\u0165ova\u0165 chemick\u00e9 zlo\u017eenie aj ve\u013emi slab\u00fdch objektov. Tok \u017eiarenia bol pod\u013ea potreby naveden\u00fd na jeden zo \u0161tyroch detektorov (kamera, fotometer, dlhovlnn\u00fd spektrometer a kr\u00e1tkodob\u00fd spektrometer). Na chladenie sl\u00fa\u017eil kvapaln\u00fd vod\u00edk a h\u00e9lium. Napozorovan\u00e9 \u00fadaje boli vysielan\u00e9 do sledovac\u00edch stan\u00edc v \u0160panielsku a Austr\u00e1lii. Medzi objavy tejto dru\u017eice patrilo napr\u00edklad to, \u017ee voda sa vyskytuje vo vesm\u00edre v ove\u013ea v\u00e4\u010d\u0161\u00edch mno\u017estv\u00e1ch, ako sa dovtedy predpokladalo. Po zohriat\u00ed h\u00e9lia nad kritick\u00fa teplotu -269 \u00b0C musela by\u0165 vedeck\u00e1 \u010dinnos\u0165 dru\u017eice ukon\u010den\u00e1, ale na\u010falej obieha Zem.<\/p>\n

\"\"<\/a>INTEGRAL<\/strong> (International Gamma-Ray Astrophysics Laboratory) je dru\u017eica Eur\u00f3pskej vesm\u00edrnej agent\u00fary, ktor\u00e1 sa nad zemsk\u00fa atmosf\u00e9ru dostala v\u010faka ruskej rakete Proton v roku 2002. Z obe\u017enej dr\u00e1hy s ve\u013ekou vzdialenos\u0165ou od Zeme (po\u010diato\u010dn\u00e1 bola 9000 km a e\u0161te st\u00fapala) sledovala zdroje gama \u017eiarenia a r\u00f6ntgenov\u00e9 zdroje. Na jej palube sa nach\u00e1dzal spektrometer SPI, kamera na sn\u00edmkovanie zdro-jov gama \u017eiarenia IBIS, detektor r\u00f6ntgenov\u00e9ho \u017eiarenia JEM-X a optick\u00fd monitor OMC. Jej vedeck\u00e9 pozorovania koordinovalo a riadilo stredisko ISOC v Holandsku. Hlavn\u00e9 pozemn\u00e9 sledovacie stanice sa nach\u00e1dzali v Rede (Belgicko) a v Goldstone (Kalifornia). V roku 2003 boli z d\u00f4vodu siln\u00fdch slne\u010dn\u00fdch erupci\u00ed vedeck\u00e9 pr\u00edstroje dru\u017eice vypnut\u00e9.<\/p>\n

Mohlo by v\u00e1s zauj\u00edma\u0165<\/h2>\n