{"id":5773,"date":"2020-02-05T13:35:51","date_gmt":"2020-02-05T12:35:51","guid":{"rendered":"http:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=5773"},"modified":"2026-02-05T13:26:57","modified_gmt":"2026-02-05T12:26:57","slug":"astronomicky-prechod","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=5773","title":{"rendered":"Astronomick\u00fd prechod"},"content":{"rendered":"

Prv\u00fdkr\u00e1t publikovan\u00e9 na slovenskej Wikip\u00e9dii v \u010dl\u00e1nkoch Astronomick\u00fd prechod<\/a> a Prechod Merk\u00fara<\/a>. <\/em>Autor: Jana Plauchov\u00e1 ako Eryn Blaireov\u00e1. Spoluautori: <\/a>Wizzard (zakladate\u013e), Otm (oprava preklepu), Vegetator (defin\u00edcia), 2a02:ab04:4c3:4300:d95:6956:9a0d:29e9 (defin\u00edcia)<\/em><\/p>\n

Text je dostupn\u00fd pod Creative Commons Attribution-ShareAlike License 3.0<\/a> a GFDL<\/a>.<\/em><\/p>\n

\n

Astronomick\u00fd prechod<\/strong> (in\u00e9 n\u00e1zvy: prechod<\/strong>, tranzit<\/strong>, prim\u00e1rny z\u00e1kryt<\/strong>; pri pozorovan\u00ed zo Zeme ide \u010dasto o prechod plan\u00e9ty<\/strong>) je jav, pri ktorom z poh\u013eadu pozorovate\u013ea jedno men\u0161ie astronomick\u00e9 teleso prech\u00e1dza popred druh\u00e9 v\u00e4\u010d\u0161ie.<\/p>\n

\n
\nhttp:\/\/www.adhara.sk\/wp-content\/uploads\/2020\/02\/transit_label_sm.mp4<\/a><\/video><\/div>\n<\/div>\n

Za prechod sa spravidla pova\u017euj\u00fa len udalosti, pri ktor\u00fdch je uhlov\u00e1 ve\u013ekos\u0165 prech\u00e1dzaj\u00faceho objektu ove\u013ea men\u0161ia ako uhlov\u00e1 ve\u013ekos\u0165 objektu, popred ktor\u00fd prech\u00e1dza. Pokia\u013e prech\u00e1dzaj\u00face teleso \u00faplne alebo takmer \u00faplne prekryje teleso za sebou, ide o zatmenie (z\u00e1kryt). Za prechody sa nepova\u017euj\u00fa ani javy, pri ktor\u00fdch sa prech\u00e1dzaj\u00face teleso nepremietne cel\u00e9 na disk telesa v pozad\u00ed, tak\u017ee \u010diasto\u010dn\u00e9 zatmenie Slnka<\/a> nepatr\u00ed medzi prechody, hoci pri \u0148om \u010dasto nedoch\u00e1dza k pozorovate\u013en\u00e9mu poklesu jasnosti Slnka. Ak nastane opa\u010dn\u00fd pr\u00edpad \u2013 uhlovo omnoho men\u0161ie teleso sa do\u010dasne skryje za kot\u00fa\u010dom v\u00e4\u010d\u0161ieho telesa \u2013 hovor\u00edme o z\u00e1kryte.<\/p>\n

Pojem prechod m\u00f4\u017ee ma\u0165 v astron\u00f3mii aj druh\u00fd v\u00fdznam. O prechode hovor\u00edme, ke\u010f nebesk\u00e9 teleso prech\u00e1dza cez meridi\u00e1n kv\u00f4li rot\u00e1cii Zeme, pribli\u017ene v polceste medzi v\u00fdchodom a z\u00e1padom. Pr\u00edkladom je prechod Slnka cez meridi\u00e1n cez slne\u010dn\u00e9 poludnie. Pozorovanie meridi\u00e1nov\u00fdch prechodov bolo kedysi ve\u013emi d\u00f4le\u017eit\u00e9 pri ur\u010dovan\u00ed \u010dasu.<\/p>\n

Prech\u00e1dzaj\u00face teles\u00e1<\/h2>\n
\"\"<\/a>

Saturnov mesiac Dione prech\u00e1dza pred Titanom. Z\u00e1ber urobila sonda Cassini. Na sn\u00edmke s\u00fa vidite\u013en\u00e9 tie\u017e prstence Saturna<\/a>.<\/p><\/div>\n

Aby do\u0161lo k prechodu, mus\u00ed by\u0165 pozorovate\u013e v jednej priamke s prech\u00e1dzaj\u00facim telesom aj s telesom, na ktor\u00e9 sa prech\u00e1dzaj\u00face teleso premieta. D\u00f4le\u017eit\u00e9 je, aby sa pozorovate\u013e nenach\u00e1dzal v \u00faplnom tieni (umbre) prech\u00e1dzaj\u00faceho telesa, ale a\u017e za n\u00edm. V pr\u00edpade, \u017ee sa pozorovate\u013e nach\u00e1dza v umbre, ide o zatmenie. Prech\u00e1dza\u0165 m\u00f4\u017eu len teles\u00e1, ktor\u00e9 s\u00fa od pozorovate\u013ea dostato\u010dne vzdialen\u00e9 a\/alebo dostato\u010dne mal\u00e9 na to, aby sa dok\u00e1zali premietnu\u0165 na plochu vzdialenej\u0161ieho, ale v\u00e4\u010d\u0161ieho telesa. Pri poh\u013eade zo Zeme sp\u013a\u0148aj\u00fa tieto podmienky plan\u00e9ty Merk\u00far<\/a> a Venu\u0161a<\/a>, ktor\u00e9 ako jedin\u00e9 m\u00f4\u017eu prech\u00e1dza\u0165 popred slne\u010dn\u00fd disk. Ich prechody s\u00fa pomerne vz\u00e1cne udalosti, ktor\u00e9 b\u00fdvaj\u00fa sledovan\u00e9 najm\u00e4 amat\u00e9rskymi astron\u00f3mami po celom svete. Merk\u00far a Venu\u0161a s\u00fa pri prechode popred Slnko v\u017edy oto\u010den\u00e9 k Zemi svojou neosvetlenou stranou. Mo\u017eno poveda\u0165, \u017ee sa nach\u00e1dzaj\u00fa vo f\u00e1ze novu.<\/p>\n

Ostatn\u00e9 plan\u00e9ty<\/a> sa z poh\u013eadu Zeme nikdy nedostan\u00fa pred Slnko a tak cez jeho disk ani nem\u00f4\u017eu prech\u00e1dza\u0165, poskytuj\u00fa v\u0161ak dostato\u010dn\u00fa plochu na to, aby pred nimi prech\u00e1dzali ich mesiace<\/a>. Vz\u00e1cne m\u00f4\u017ee nasta\u0165 aj prechod jedn\u00e9ho mesiaca plan\u00e9ty pred druh\u00fdm, v tomto pr\u00edpade v\u0161ak pri pozorovan\u00ed zo Zeme ide sk\u00f4r o z\u00e1kryt.<\/p>\n

Mesa\u010dn\u00fd<\/a> kot\u00fa\u010d m\u00e1 pribli\u017ene rovnak\u00fa uhlov\u00fa ve\u013ekos\u0165 ako Slnko. Pred n\u00edm, rovnako ako aj pred slne\u010dn\u00fdm kot\u00fa\u010dom, m\u00f4\u017eu prech\u00e1dza\u0165 umel\u00e9 dru\u017eice Zeme.<\/p>\n

Najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed vedeck\u00fd v\u00fdznam maj\u00fa v s\u00fa\u010dasnosti prechody exoplan\u00e9t popred disky ich matersk\u00fdch hviezd<\/a>. Po\u010das prechodov jasnos\u0165 materskej hviezdy nepatrne periodicky kles\u00e1. Tak\u00e9to pozorovania m\u00f4\u017eu vies\u0165 k objavu novej exoplan\u00e9ty.<\/p>\n

Nielen exoplan\u00e9ty, ale aj hviezdy v dvojhviezdnom a viacn\u00e1sobnom hviezdnom syst\u00e9me, m\u00f4\u017eu z n\u00e1\u0161ho poh\u013eadu prech\u00e1dza\u0165 jedna pred druhou. Uhlov\u00e9 ve\u013ekosti hviezd s\u00fa v\u0161ak v\u00e4\u010d\u0161inou navz\u00e1jom porovnate\u013en\u00e9, tak\u017ee prechod zlo\u017eky viacn\u00e1sobnej hviezdy je sk\u00f4r zatmen\u00edm (napr. zatmenie dvojhviezdy Algol).<\/p>\n

F\u00e1zy prechodu<\/h2>\n

Pri ka\u017edom prechode rozozn\u00e1vame \u0161tyri f\u00e1zy: Prv\u00fd kontakt<\/strong> je okamih, kedy sa men\u0161ie (spravidla gu\u013eat\u00e9) teleso z vonkaj\u0161ej strany zdanlivo dotkne kot\u00fa\u010da v\u00e4\u010d\u0161ieho telesa. Men\u0161ie teleso sa postupne pres\u00fava pred disk v\u00e4\u010d\u0161ieho telesa. Vo chv\u00edli, ke\u010f sa disku v\u00e4\u010d\u0161ieho telesa dot\u00fdka u\u017e len v jedinom bode, nast\u00e1va druh\u00fd kontakt<\/strong>. Tret\u00ed kontakt<\/strong> je opakom druh\u00e9ho kontaktu. Teleso sa op\u00e4\u0165 dot\u00fdka disku v\u00e4\u010d\u0161ieho telesa z vn\u00fatornej strany, ale u\u017e nie vo f\u00e1ze vstupu, ale v\u00fdstupu. \u0160tvrt\u00fd kontakt<\/strong> nast\u00e1va, ke\u010f sa men\u0161ie teleso disku v\u00e4\u010d\u0161ieho telesa dot\u00fdka z vonkaj\u0161ej strany. T\u00fdmto okamihom prechod kon\u010d\u00ed. Pokia\u013e ide o prechod popred slne\u010dn\u00fd disk, men\u0161ie teleso sa po \u0161tvrtom kontakte spravidla st\u00e1va nepozorovate\u013en\u00fdm na tak\u00fd dlh\u00fd \u010das, k\u00fdm sa \u00fazky osvetlen\u00fd kos\u00e1\u010dik dostato\u010dne telesa neroz\u0161\u00edri a z\u00e1rove\u0148 sa teleso dostato\u010dne uhlovo nevzdiali od Slnka.<\/p>\n

Medzi druh\u00fdm a tret\u00edm kontaktom nast\u00e1va okamih konjunkcie oboch telies. V pr\u00edpade prechodu Merk\u00fara a Venu\u0161e sa t\u00e1to konjunkcia naz\u00fdva doln\u00e1 konjunkcia.<\/p>\n

Prechod Merk\u00fara<\/h2>\n
\"\"<\/a>

Merk\u00far sa na slne\u010dn\u00fd disk premieta ako mali\u010dk\u00fd kot\u00fa\u010dik. Jeho uhlov\u00e1 ve\u013ekos\u0165 je porovnate\u013en\u00e1 so slne\u010dn\u00fdmi \u0161kvrnami.<\/p><\/div>\n

Prechod Merk\u00fara<\/a> je astronomick\u00fd \u00fakaz, pri ktorom sa plan\u00e9ta Merk\u00far dostane medzi Slnko a Zem. Merk\u00far sa vtedy premieta na slne\u010dn\u00fd disk, kde je \u010falekoh\u013eadom pozorovate\u013en\u00fd ako drobn\u00fd \u010dierny kot\u00fa\u010dik. Nako\u013eko Merk\u00far nem\u00e1 takmer \u017eiadnu atmosf\u00e9ru<\/a>, je jeho okraj pri pozorovan\u00ed ostr\u00fd.<\/p>\n

Prechod Merk\u00fara nast\u00e1va vtedy, ke\u010f je Merk\u00far v dolnej konjunkcii a z\u00e1rove\u0148 je v bl\u00edzkosti uzla svojej dr\u00e1hy. Vtedy s\u00fa Zem, Merk\u00far a Slnko takmer v jednej priamke. Tento stav nenast\u00e1va pri ka\u017edej konjunkcii Merk\u00fara so Slnkom, preto\u017ee dr\u00e1ha Merk\u00fara zviera s ekliptikou uhol a\u017e 7\u00b0. Posledn\u00fd prechod Merk\u00fara nastal 11. novembra 2019. \u010eal\u0161\u00ed prechod nastane 13. novembra 2032. K prechodom doch\u00e1dza v priemere 13-kr\u00e1t za storo\u010die, tak\u017ee ide o pomerne zriedkav\u00fd \u00fakaz.<\/p>\n

Prechody nast\u00e1vaj\u00fa okolo 7. m\u00e1ja (vtedy je Merk\u00far v zostupnom uzle) a okolo 9. novembra (vo vzostupnom uzle). Pri m\u00e1jov\u00fdch prechodoch sa Merk\u00far nach\u00e1dza bl\u00edzko af\u00e9lia svojej dr\u00e1hy a je teda k Zemi bli\u017e\u0161ie. Jeho uhlov\u00fd priemer je vtedy okolo 12 obl\u00fakov\u00fdch min\u00fat, pri novembrov\u00fdch prechodoch, kedy je od Zeme \u010falej, len 10 obl\u00fakov\u00fdch min\u00fat. Vzh\u013eadom na mal\u00e9 rozmery Merk\u00fara sa d\u00e1 tento \u00fakaz pozorova\u0165 len \u010falekoh\u013eadom, na rozdiel od prechodu Venu\u0161e, ktor\u00fd je vidite\u013en\u00fd aj vo\u013en\u00fdm okom. Aby nedo\u0161lo k po\u0161kodeniu zraku, pozorovac\u00ed \u010falekoh\u013ead by mal ma\u0165 slne\u010dn\u00fd filter.<\/p>\n

Mohlo by v\u00e1s zauj\u00edma\u0165<\/h2>\n