$\"\"$ <\/a>

Plan\u00e9ty Venu\u0161a (v popred\u00ed) a Jupiter (v pozad\u00ed). Rozmery plan\u00e9t nie s\u00fa v re\u00e1lnej mierke, ale zachyt\u00e1vaj\u00fa zdanliv\u00e9 rozmery t\u00fdchto telies tak, ako sa n\u00e1m javia zo Zeme.<\/p><\/div>\n

Plan\u00e9ta<\/strong> (z gr\u00e9ckeho \u03c0\u03bb\u03b1\u03bd\u03ae\u03c4\u03b7\u03c2, plan\u00e9t\u00e9s \u2013 \u201ep\u00fatnici\u201c) alebo obe\u017enica je pribli\u017ene gu\u013eat\u00e9 teleso zna\u010dn\u00e9ho objemu, ktor\u00e9ho hmotnos\u0165 je men\u0161ia ako 80 MJ (hmotnost\u00ed Jupitera). Bu\u010f putuje vesm\u00edrom samostatne, alebo obieha na obe\u017enej dr\u00e1he okolo hviezdy<\/a>, pri\u010dom v\u0161ak z\u00e1rove\u0148 neobieha okolo in\u00e9ho telesa. Pre plan\u00e9tu tie\u017e mus\u00ed plati\u0165, \u017ee vy\u010distila okolie svojej dr\u00e1hy od \u010fal\u0161\u00edch telies a produkuje ve\u013emi m\u00e1lo alebo \u017eiadnu energiu prostredn\u00edctvom termojadrovej reakcie. Celoplo\u0161ne nevy\u017earuje vlastn\u00e9 svetlo a svieti iba odrazen\u00fdm svetlom hviezdy.<\/p>\n

V slne\u010dnej s\u00fastave<\/a> pozn\u00e1me osem plan\u00e9t. S\u00fa to Merk\u00far<\/a>, Venu\u0161a<\/a>, Zem, Mars<\/a>, Jupiter<\/a>, Saturn<\/a>, Ur\u00e1n a Nept\u00fan<\/a>. V\u0161etky obiehaj\u00fa okolo Slnka rovnak\u00fdm (progr\u00e1dnym) smerom a pribli\u017ene v jednej rovine (najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed odklon od tejto roviny dosahuje Merk\u00far). Ich fyzik\u00e1lne vlastnosti, ako napr. hustota ve\u013ekos\u0165 a chemick\u00e9 zlo\u017eenie, s\u00fa ve\u013emi r\u00f4znorod\u00e9. Na z\u00e1klade t\u00fdchto veli\u010d\u00edn ich mo\u017eno rozdeli\u0165 na dve ve\u013ek\u00e9 skupiny: terestri\u00e1lne a jovi\u00e1lne. V dev\u00e4\u0165desiatych rokoch dvadsiateho storo\u010dia boli objaven\u00e9 prv\u00e9 plan\u00e9ty, ktor\u00e9 neobiehaj\u00fa Slnko<\/a>, ale in\u00e9 hviezdy. Tak\u00e9to plan\u00e9ty sa naz\u00fdvaj\u00fa extrasol\u00e1rne. Extrasol\u00e1rnych plan\u00e9t (exoplan\u00e9t) je v s\u00fa\u010dasnosti zn\u00e1mych u\u017e vy\u0161e 4 200.<\/p>\n

Plan\u00e9ty m\u00f4\u017eu ma\u0165 vlastn\u00e9 prirodzen\u00e9 obe\u017enice. Pokia\u013e ide o v\u00e4\u010d\u0161ie teles\u00e1 (r\u00e1dovo minim\u00e1lne kilometrov\u00fdch rozdielov), naz\u00fdvaj\u00fa sa mesiace<\/a>. Ve\u013ek\u00fd po\u010det men\u0161\u00edch telies, ktor\u00e9 obiehaj\u00fa po navz\u00e1jom bl\u00edzkych obe\u017en\u00fdch dr\u00e1hach v jednej rovine a z dia\u013eky sa m\u00f4\u017eu javi\u0165 ako kompaktn\u00e1 obru\u010d obop\u00ednaj\u00faca plan\u00e9tu, sa naz\u00fdva prstenec.<\/p>\n

V\u0161etky plan\u00e9ty slne\u010dnej s\u00fastavy boli u\u017e zbl\u00edzka sk\u00faman\u00e9 kozmick\u00fdmi sondami (aj ke\u010f Ur\u00e1n a Nept\u00fan iba jednou a to Voyagerom 2). Na nijakej z nich (okrem Zeme) v\u0161ak e\u0161te neprist\u00e1la \u013eudsk\u00e1 pos\u00e1dka.<\/p>\n

Fyzik\u00e1lne vlastnosti<\/h2>\n
Hrani\u010dn\u00e1 hmotnos\u0165<\/h3>\n
Po objave prv\u00fdch v\u00e4\u010d\u0161\u00edch \u013eadov\u00fdch telies za obe\u017enou dr\u00e1hou Nept\u00fana, ale aj prv\u00fdch obrovsk\u00fdch exoplan\u00e9t, sa viedli spory, ak\u00fd hmotnostn\u00fd limit by mali plan\u00e9ty sp\u013a\u0148a\u0165. Vedci sa zhoduj\u00fa v tom, \u017ee spodn\u00e1 hranica by mala by\u0165 tak\u00e1 hmotnos\u0165, pri ktorej vlastn\u00e1 gravit\u00e1cia sformuje teleso do pribli\u017ene gu\u013eov\u00e9ho tvaru. Toto krit\u00e9rium v\u0161ak sp\u013a\u0148aj\u00fa aj najv\u00e4\u010d\u0161ie plan\u00e9tky a mesiace, preto nem\u00f4\u017ee by\u0165 jedin\u00fdm krit\u00e9riom rozhoduj\u00facim o tom, \u010do je plan\u00e9tou. Okrem gu\u013eat\u00e9ho tvaru mus\u00ed teleso e\u0161te obieha\u0165 hviezdu samostatne (nem\u00f4\u017ee pritom obieha\u0165 in\u00e9 nehviezdne teleso) a mus\u00ed dostato\u010dne vy\u010disti\u0165 okolie svojej dr\u00e1hy od in\u00fdch telies. Pluto<\/a>, pod\u013ea p\u00f4vodn\u00e9ho zaradenia posledn\u00e1 plan\u00e9ta slne\u010dnej s\u00fastavy, toto krit\u00e9rium nesp\u013a\u0148a. Preto bolo spomedzi plan\u00e9t vyl\u00fa\u010den\u00e9, je v\u0161ak st\u00e1le \u010dlenom slne\u010dnej s\u00fastavy.<\/p>\n
$\"\"$ <\/a>
Hned\u00fd trpasl\u00edk, teleso le\u017eiace hmotnostne medzi plan\u00e9tou a hviezdou<\/p><\/div>\n
Horn\u00e1 hmotnostn\u00e1 hranica je tie\u017e problematick\u00e1. Pri ur\u010dit\u00fdch hmotnostiach sa u\u017e teplota a tlak v jadre telesa zv\u00fd\u0161ia nato\u013eko, \u017ee m\u00f4\u017eu za\u010da\u0165 prebieha\u0165 niektor\u00e9 termojadrov\u00e9 reakcie, napr\u00edklad zlu\u010dovanie \u0165a\u017ek\u00e9ho vod\u00edka deut\u00e9ria na h\u00e9lium. Teleso, v ktorom tak\u00e1to reakcia prebieha, sa e\u0161te neklasifikuje ako hviezda, preto\u017ee pri tejto reakcii vznikaj\u00fa len mal\u00e9 mno\u017estv\u00e1 energie, ale nem\u00f4\u017ee by\u0165 u\u017e ani plan\u00e9tou. Tak\u00e9to teles\u00e1 sa naz\u00fdvaj\u00fa hned\u00e9 trpasl\u00edky. V slne\u010dnej s\u00fastave hned\u00e9 trpasl\u00edky nie s\u00fa zn\u00e1me, ale boli objaven\u00e9 v in\u00fdch planet\u00e1rnych s\u00fastav\u00e1ch. Hmotnos\u0165, pri ktorej sa v jadre telesa za\u010d\u00edna f\u00fazia h\u00e9lia, nie je celkom zn\u00e1ma. Pod\u013ea jedn\u00e9ho dohadu to m\u00f4\u017ee by\u0165 80 hmotnost\u00ed Jupitera. Termonukle\u00e1rnu synt\u00e9zu sprev\u00e1dzaj\u00fa \u0161pecifick\u00e9 spektr\u00e1lne \u010diary, v\u010faka ktor\u00fdm mo\u017eno od seba odl\u00ed\u0161i\u0165 hviezdu, hned\u00e9ho trpasl\u00edka a plan\u00e9tu.<\/p>\n
Ve\u013ekos\u0165 a tvar<\/h3>\n
Plan\u00e9ty s\u00fa omnoho men\u0161ie ne\u017e plazmov\u00e9 hviezdy (tie hviezdy, \u010do vid\u00edme napr. vo\u013en\u00fdm okom). Napr\u00edklad do priemeru Slnka by sa najv\u00e4\u010d\u0161ia plan\u00e9ta slne\u010dnej s\u00fastavy, Jupiter, zmestil 10-kr\u00e1t a Zem a\u017e 109-kr\u00e1t. Plan\u00e9ty m\u00f4\u017eu ma\u0165 rozmer degenerovan\u00fdch hviezd – chladn\u00facich, superhust\u00fdch hviezdnych jadier. Hmotnos\u0165 a hustota plan\u00e9t je v\u0161ak neporovnate\u013ene ni\u017e\u0161ia ne\u017e tieto veli\u010diny u degenerovan\u00fdch hviezd.<\/p>\n
Najmen\u0161ou zn\u00e1mou plan\u00e9tou je Merk\u00far s priemerom 4 879 km, \u010do je menej ne\u017e polovica zemsk\u00e9ho priemeru. Najv\u00e4\u010d\u0161ou plan\u00e9tou slne\u010dnej s\u00fastavy je Jupiter s priemerom 142 984 km. Zauj\u00edmav\u00e9 je, \u017ee mnoh\u00e9 n\u00e1jden\u00e9 extrasol\u00e1rne plan\u00e9ty s\u00fa omnoho hmotnej\u0161ie ako Jupiter. Oproti tomu ve\u013ekos\u0165 polomeru podobnej plan\u00e9ty u\u017e prakticky nez\u00e1vis\u00ed na jej hmotnosti, preto\u017ee v\u00e4\u010d\u0161ia hmotnos\u0165 sp\u00f4sobuje iba \u010fal\u0161ie zmr\u0161\u0165ovanie (pokia\u013e ned\u00f4jde k na\u0161tartovaniu termonukle\u00e1rnych reakci\u00ed). Aj v slne\u010dnej s\u00fastave je napr\u00edklad hmotnej\u0161\u00ed Nept\u00fan men\u0161\u00ed ne\u017e menej hmotn\u00fd Ur\u00e1n.<\/p>\n
$\"\"$ <\/a>
Porovnanie najv\u00e4\u010d\u0161ej plan\u00e9ty slne\u010dnej s\u00fastavy, Jupitera, so Slnkom a so Zemou, porovnanie Zeme s Mesiacom<\/a><\/p><\/div>\n
V\u0161etky pozorovan\u00e9 mesiace s\u00fa men\u0161ie ako plan\u00e9ty, okolo ktor\u00fdch obiehaj\u00fa. Ich priemery predstavuj\u00fa nanajv\u00fd\u0161 \u0161tvrtinu priemeru plan\u00e9ty, pri\u010dom tento rekordn\u00fd pomer ve\u013ekosti plan\u00e9ty a mesiaca bol zisten\u00fd pr\u00e1ve v s\u00fastave Zem-Mesiac<\/a>. Mesiac jednej plan\u00e9ty v\u0161ak m\u00f4\u017ee by\u0165 v\u00e4\u010d\u0161\u00ed ne\u017e cel\u00e1 in\u00e1 plan\u00e9ta (Jupiterov Ganymedes<\/a> a Saturnov Titan s\u00fa v\u00e4\u010d\u0161ie ne\u017e Merk\u00far).<\/p>\n
Ve\u013ek\u00e1 hmotnos\u0165 plan\u00e9ty formuje teleso pribli\u017ene od tvaru gule, ale nijak\u00e1 plan\u00e9ta nie je ide\u00e1lnou gu\u013eou. Svoju \u00falohu zohr\u00e1va materi\u00e1l, z ktor\u00e9ho sa plan\u00e9ta sklad\u00e1 a v neposlednom rade aj zotrva\u010dnos\u0165 vlastnej hmoty pri rot\u00e1cii, kv\u00f4li ktorej s\u00fa v\u0161etky plan\u00e9ty na p\u00f3loch mierne splo\u0161ten\u00e9. Ich pol\u00e1rny priemer je teda men\u0161\u00ed v porovnan\u00ed s rovn\u00edkov\u00fdm. Najv\u00e4\u010d\u0161ie splo\u0161tenie medzi plan\u00e9tami slne\u010dnej s\u00fastavy dosahuje Saturn, ktor\u00e9ho rovn\u00edkov\u00fd priemer je asi o 10 % v\u00e4\u010d\u0161\u00ed ako pol\u00e1rny priemer.<\/p>\n
Energia<\/h3>\n
Vo vn\u00fatri plan\u00e9ty neprebiehaj\u00fa \u017eiadne termonukle\u00e1rne reakcie, ktor\u00e9 by produkovali energiu. V\u0161etku vy\u017earovan\u00fa energiu z\u00edskavaj\u00fa plan\u00e9ty z mechanick\u00fdch a termodynamick\u00fdch javov, z rozpadov r\u00e1dioakt\u00edvnych prvkov \u010di zhroma\u017e\u010fovania a odr\u00e1\u017eania energie z centr\u00e1lnej hviezdy. Plynn\u00e9 plan\u00e9ty ve\u013ekos\u0165ou porovnate\u013en\u00e9 s Jupiterom vy\u017earuj\u00fa do priestoru vlastn\u00fa energiu z\u00edskan\u00fa z gravita\u010dnej kontrakcie. To znamen\u00e1, \u017ee plan\u00e9ta sa pomaly vlastnou hmotnos\u0165ou zmr\u0161\u0165uje a pritom sa zahrieva. Prebieha v nich teda podobn\u00fd proces, ak\u00fd predch\u00e1dza vzniku hviezd, ale na rozdiel od hviezd v v jadre plan\u00e9t nikdy nevyst\u00fapi teplota na hodnotu potrebn\u00fa pre zap\u00e1lenie termojadrov\u00fdch reakci\u00ed.<\/p>\n
Ke\u010f\u017ee v plan\u00e9te neprebiehaj\u00fa termojadrov\u00e9 reakcie, nem\u00f4\u017ee do priestoru vy\u017earova\u0165 vlastn\u00e9 svetlo. V\u0161etky plan\u00e9ty vid\u00edme len preto, lebo odr\u00e1\u017eaj\u00fa svetlo matersk\u00fdch hviezd. Plan\u00e9ty v\u0161ak m\u00f4\u017eu produkova\u0165 vlastn\u00e9 \u017eiarenie s ni\u017e\u0161ou energiou, ak\u00fa m\u00e1 svetlo, teda infra\u010derven\u00e9 a r\u00e1diov\u00e9 \u017eiarenie.<\/p>\n
Dr\u00e1ha a rot\u00e1cia<\/h2>\n
Plan\u00e9ty slne\u010dnej s\u00fastavy obiehaj\u00fa okolo Slnka po elips\u00e1ch m\u00e1lo odli\u0161n\u00fdch od kru\u017en\u00edc. R\u00fdchlos\u0165 ich pohybu kles\u00e1 so vzdialenos\u0165ou od Slnka, preto s\u00fa ich obe\u017en\u00e9 doby ve\u013emi r\u00f4zne \u2013 od 88 dn\u00ed pre Merk\u00far, a\u017e po 165 rokov pre Nept\u00fan. Obe\u017en\u00e1 dr\u00e1hy exoplan\u00e9t v\u0161ak \u010dasto b\u00fdvaj\u00fa ve\u013emi v\u00fdstredn\u00e9, \u010di\u017ee ich vzdialenos\u0165 od matersk\u00fdch hviezd sa ve\u013emi v\u00fdznamne men\u00ed.<\/p>\n
Rota\u010dn\u00e9 peri\u00f3dy plan\u00e9t s\u00fa tie\u017e ve\u013emi rozmanit\u00e9. D\u00f4vod, pre\u010do tomu tak je, zost\u00e1va nejasn\u00fd. Zvl\u00e1\u0161tnos\u0165ou je sp\u00e4tn\u00e1 rot\u00e1cia Venu\u0161e a Ur\u00e1nu, ktor\u00e9 rotuj\u00fa proti smeru svojho obehu okolo Slnka, a teda opa\u010dn\u00fdm smerom ako v\u00e4\u010d\u0161ina plan\u00e9t. Jedna te\u00f3ria hovor\u00ed, \u017ee obe teles\u00e1 podst\u00fapili v d\u00e1vnej minulosti slne\u010dnej s\u00fastavy obrovsk\u00e9 kol\u00edzie, ktor\u00e9 im zmenili dobu aj smer rot\u00e1cie. Rota\u010dn\u00e9 peri\u00f3dy Zeme a tie\u017e Pluta (ktor\u00e9 bolo dlho pova\u017eovan\u00e9 za plan\u00e9tu) boli po\u010das mnoh\u00fdch mili\u00f3nov rokov pomaly brzden\u00e9 ich ve\u013ek\u00fdmi mesiacmi. Pomal\u00e1 rot\u00e1cia Merk\u00fara, ktor\u00fd nem\u00e1 nijak\u00fd mesiac, sa zase pripisuje p\u00f4sobeniu slapov\u00fdch s\u00edl Slnka. Ve\u013emi r\u00fdchlo rotuj\u00fa ve\u013ek\u00e9 plynn\u00e9 plan\u00e9ty, medzi ktor\u00fdmi dr\u017e\u00ed rekord Jupiter \u2013 jedna jeho ot\u00e1\u010dka trv\u00e1 na rovn\u00edku len 9 hod\u00edn 50 min\u00fat.<\/p>\n
Niektor\u00e9 exoplan\u00e9ty obiehaj\u00face ve\u013emi bl\u00edzko svojich hviezd sa nach\u00e1dzaj\u00fa v takzvanej viazanej rot\u00e1cii, pri ktorej ukazuj\u00fa svojej hviezde st\u00e1le t\u00fa ist\u00fa stranu. Viazan\u00fa rot\u00e1ciu sp\u00f4sobili slapov\u00e9 sily ich matersk\u00fdch hviezd.<\/p>\n
Vznik<\/h2>\n
Bli\u017e\u0161ie inform\u00e1cie v hlavnom \u010dl\u00e1nku: Vznik a v\u00fdvoj slne\u010dnej s\u00fastavy<\/a><\/p>\n
Predpoklad\u00e1 sa, \u017ee plan\u00e9ty vznikli zo zvy\u0161kov hmloviny, z ktorej sa sformovala matersk\u00e1 hviezda plan\u00e9ty. Vytvorili sa zhroma\u017e\u010fovan\u00edm plynu a prachu obiehaj\u00faceho prahviezdu v hustom prahviezdnom disku pred t\u00fdm, ne\u017e sa v jadre hviezdy zap\u00e1lili jadrov\u00e9 reakcie a hviezdny vietor odf\u00fakol ost\u00e1vaj\u00faci materi\u00e1l pre\u010d. Za po\u010diato\u010dn\u00e9 \u0161t\u00e1dium plan\u00e9ty sa pova\u017euje protoplanet\u00e1rny disk, z ktor\u00e9ho sa sformuj\u00fa plan\u00e9tezim\u00e1ly. Sp\u00e1jan\u00edm a zr\u00e1\u017ekami planetezim\u00e1l vznikaj\u00fa protoplan\u00e9ty. \u010eal\u0161\u00edm sp\u00e1jan\u00edm a zr\u00e1\u017ekami protoplan\u00e9t sa tvoria samotn\u00e9 plan\u00e9ty. Ve\u013ek\u00e9 plynn\u00e9 plan\u00e9ty, tzv. jovi\u00e1lne plan\u00e9ty, pravdepodobne vznikli naba\u013eovan\u00edm plynu na kamenn\u00e9 jadr\u00e1. In\u00e1 te\u00f3ria predpoklad\u00e1, \u017ee vznikli zmr\u0161ten\u00edm hmoty protoplanet\u00e1rneho disku podobn\u00fdm sp\u00f4sobom, ak\u00fdm z hmloviny vznikaj\u00fa hviezdy.<\/p>\n
Vn\u00fatorn\u00e1 stavba<\/h2>\n
Ke\u010f\u017ee plan\u00e9ty maj\u00fa ve\u013ek\u00fa gravit\u00e1ciu, predpoklad\u00e1 sa, \u017ee v nich po\u010das ich vzniku prebehla gravita\u010dn\u00e1 diferenci\u00e1cia. To znamen\u00e1, \u017ee \u0165a\u017e\u0161ie prvky klesali do stredu plan\u00e9ty a \u013eah\u0161ie sa naopak pohybovali smerom od stredu. Vn\u00fatorn\u00e9 \u0161trukt\u00fary plan\u00e9t s\u00fa rozdielne, hr\u00fabka ich vrstiev ve\u013emi r\u00f4znorod\u00e1, napriek tomu v ich predpokladanej vn\u00fatornej stavbe mo\u017eno n\u00e1js\u0165 pribli\u017ene rovnak\u00e9 \u010dasti:<\/p>\n
\n
Jadro plan\u00e9ty<\/strong> – oblas\u0165 okolo jej stredu. Je to najhustej\u0161ia a najhor\u00facej\u0161ia \u010das\u0165 plan\u00e9ty.<\/li>\n
Pl\u00e1\u0161\u0165<\/strong> – vrstva okolo jadra, teplota a hustota v \u0148om klesaj\u00fa.<\/li>\n
K\u00f4ra<\/strong> u pevn\u00fdch plan\u00e9t alebo atmosf\u00e9ra<\/strong> u plynn\u00fdch plan\u00e9t. Pevn\u00e9 plan\u00e9ty maj\u00fa atmosf\u00e9ru nad k\u00f4rou.<\/li>\n<\/ul>\n
V\u00e4\u010d\u0161ina plan\u00e9t slne\u010dnej s\u00fastavy generuje glob\u00e1lne magnetick\u00e9 pole. V\u010faka nemu je zahalen\u00e1 e\u0161te aj magnetosf\u00e9rou.<\/p>\n
Plan\u00e9ty slne\u010dnej s\u00fastavy<\/h2>\n
Okrem Zeme (ktor\u00e1 v staroveku nebola pova\u017eovan\u00e1 za plan\u00e9tu) s\u00fa v\u0161etky plan\u00e9ty v slne\u010dnej s\u00fastave pomenovan\u00e9 pod\u013ea gr\u00e9ckych a r\u00edmskych bohov, ale niektor\u00e9 neeur\u00f3pske jazyky, ako napr\u00edklad \u010d\u00edn\u0161tina, pou\u017e\u00edvaj\u00fa odli\u0161n\u00e9 n\u00e1zvy. Pomenovanie plan\u00e9t a ich rysov je zn\u00e1me ako planet\u00e1rna terminol\u00f3gia.<\/p>\n
V slne\u010dnej s\u00fastave sa plan\u00e9tami naz\u00fdva osem \u201edominantn\u00fdch\u201c, \u010di\u017ee najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch telies a p\u00f4vodne aj prv\u00fd objaven\u00fd predstavite\u013e transneptunick\u00e9ho objektu, ktor\u00e9 obiehaj\u00fa okolo Slnka. S\u00fa to teles\u00e1 s menami (v porad\u00ed pod\u013ea vzdialenosti od Slnka):<\/p>\n
\n
Merk\u00far (\u263f)<\/li>\n
Venu\u0161a (\u2640)<\/li>\n
Zem (\u2641)<\/li>\n
Mars (\u2642)<\/li>\n
Jupiter (\u2643)<\/li>\n
Saturn (\u2644)<\/li>\n
Ur\u00e1n (\u2645)<\/li>\n
Nept\u00fan (\u2646)<\/li>\n<\/ul>\n
Men\u0161ie teles\u00e1 ako plan\u00e9ty s\u00fa trpasli\u010die plan\u00e9ty a plan\u00e9tky.<\/p>\n
Trpasli\u010die plan\u00e9ty<\/h3>\n
1 Ceres bol pri svojom objaven\u00ed ozna\u010den\u00fd ako plan\u00e9ta, no bol reklasifikovan\u00fd na asteroid po tom, \u010do sa na\u0161lo ve\u013ea podobn\u00fdch objektov. Podobn\u00e1 reklasifik\u00e1cia prebehla v pr\u00edpade Pluta. Po objave telies za obe\u017enou dr\u00e1hou Nept\u00fanu, ktor\u00e9 s\u00fa podobn\u00e9 Plutu svojou obe\u017enou dr\u00e1hou, ve\u013ekos\u0165ou a zlo\u017een\u00edm, sa ve\u013ea \u013eud\u00ed priklonilo k n\u00e1zoru, \u017ee Pluto by malo by\u0165 definovan\u00e9 ako plan\u00e9tka. Napr\u00edklad Mike Brown z Caltechu definoval plan\u00e9tu ako: ka\u017ed\u00e9 teleso v slne\u010dnej s\u00fastave, ktor\u00e9 je hmotnej\u0161ie ako celkov\u00e1 hmota v\u0161etk\u00fdch ostatn\u00fdch telies na podobn\u00fdch obe\u017en\u00fdch dr\u00e1hach. Pod\u013ea tejto defin\u00edcie by nebolo ani Pluto plan\u00e9tou.<\/p>\n
Na kongrese Medzin\u00e1rodnej astronomickej \u00fanie v roku 1999 bolo Pluto form\u00e1lne zaraden\u00e9 medzi plan\u00e9ty. Toto sa zmenilo v auguste 2006, kedy sa hlasovan\u00edm astron\u00f3mov na kongrese Medzin\u00e1rodnej astronomickej \u00fanie rozhodlo, \u017ee Pluto nepatr\u00ed medzi plan\u00e9ty slne\u010dnej s\u00fastavy. IAU ho zaradila do novovytvorenej kateg\u00f3rie telies, medzi trpasli\u010die plan\u00e9ty. Medzi trpasli\u010die plan\u00e9ty sa dostali aj teles\u00e1, p\u00f4vodne plan\u00e9tky, (Ceres a Eris). V roku 2008 bolo do tejto kateg\u00f3rie pridan\u00e9 aj teleso s predbe\u017en\u00fdm ozna\u010den\u00edm (136472) 2005 FY9, ktor\u00e9 dostalo meno Makemake. Piatou a v s\u00fa\u010dasnej dobe poslednou uznanou trpasli\u010dou plan\u00e9tou, je teleso 136108 Haumea.<\/p>\n
<\/p>\n
Klasifik\u00e1cia<\/h2>\n
Plan\u00e9ty v slne\u010dnej s\u00fastave m\u00f4\u017eu by\u0165 pod\u013ea zlo\u017eenia rozdelen\u00e9 do viacer\u00fdch kateg\u00f3ri\u00ed:<\/p>\n
$\"\"$ <\/a>
Terestri\u00e1lne plan\u00e9ty: z\u013eava Merk\u00far, Venu\u0161a, Zem a Mars<\/p><\/div>\n
terestri\u00e1lne plan\u00e9ty<\/strong> \u2013 plan\u00e9ty podobn\u00e9 Zemi, zlo\u017een\u00e9 preva\u017ene z horn\u00edn<\/p>\n
\n
Merk\u00far<\/li>\n
Venu\u0161a<\/li>\n
Zem<\/li>\n
Mars<\/li>\n<\/ul>\n
$\"\"$ <\/a>
Jovi\u00e1lne plan\u00e9ty: z\u013eava Jupiter, Saturn, Ur\u00e1n a Nept\u00fan<\/p><\/div>\n
jovi\u00e1lne plan\u00e9ty<\/strong> \u2013 plan\u00e9ty podobn\u00e9 Jupiteru, ktor\u00fdch zlo\u017eenie pozost\u00e1va preva\u017ene z plynn\u00e9ho materi\u00e1lu<\/p>\n
\n
Jupiter<\/li>\n
Saturn<\/li>\n
Ur\u00e1n<\/li>\n
Nept\u00fan<\/li>\n<\/ul>\n
Ur\u00e1nske plan\u00e9ty alebo \u013eadov\u00e9 obry s\u00fa podkateg\u00f3riou, odli\u0161uj\u00facou sa od obr\u00edch gigantov men\u0161\u00edm percentu\u00e1lnym zast\u00fapen\u00edm vod\u00edka a h\u00e9lia. Navy\u0161e obsahuj\u00fa amoniak a r\u00f4zne organick\u00e9 zl\u00fa\u010deniny.<\/p>\n
Obiehaj\u00face teles\u00e1<\/h2>\n
Okolo plan\u00e9t m\u00f4\u017eu obieha\u0165 men\u0161ie teles\u00e1 gu\u013eat\u00e9ho alebo nepravideln\u00e9ho tvaru, ktor\u00e9 sa naz\u00fdvaj\u00fa mesiace. V pr\u00edpade, \u017ee je obiehaj\u00facich \u010dast\u00edc ve\u013ek\u00e9 mno\u017estvo, ich dr\u00e1hy s\u00fa situovan\u00e9 do jednej roviny a vytv\u00e1raj\u00fa dojem jednoliateho objektu obklopuj\u00faceho plan\u00e9tu, hovor\u00edme o prstencoch. Mesiace ani prstence nem\u00f4\u017eu obieha\u0165 plan\u00e9tu v \u013eubovo\u013enej vzdialenosti, ale len vo vn\u00fatri tzv. Hillovej sf\u00e9ry, \u010do je maxim\u00e1lna vzdialenos\u0165, v ktorej si plan\u00e9ta svojou gravit\u00e1ciou e\u0161te dok\u00e1\u017ee obe\u017enicu udr\u017ea\u0165. Nijak\u00e9 teleso neobieha okolo stredu plan\u00e9ty, ale okolo spolo\u010dn\u00e9ho \u0165a\u017eiska vo vn\u00fatri plan\u00e9ty. Umiestnenie \u0165a\u017eiska z\u00e1vis\u00ed na pomere hmotnost\u00ed plan\u00e9ty a mesiaca a tie\u017e na vzdialenosti, v ktorej mesiac obieha. Zem m\u00e1 najhmotnej\u0161\u00ed zn\u00e1my mesiac<\/a> v pomere k plan\u00e9te, \u0165a\u017eisko ich vz\u00e1jomn\u00e9ho obehu je pomerne vzdialen\u00e9 od stredu Zeme, a preto sp\u00f4sobuje rytmick\u00e9 \u201ek\u00fdvanie sa\u201c Zeme na jej obe\u017enej dr\u00e1he okolo Slnka.<\/p>\n
Pokia\u013e je mesiac plan\u00e9ty ve\u013emi hmotn\u00fd, m\u00f4\u017ee sa \u0165a\u017eisko vz\u00e1jomn\u00e9ho obehu dosta\u0165 mimo plan\u00e9tu. Vtedy hovor\u00edme o dvojplan\u00e9te. V slne\u010dnej s\u00fastave sa dvojplan\u00e9ty nenach\u00e1dzaj\u00fa, aj ke\u010f Pluto a Ch\u00e1ronom vytv\u00e1raj\u00fa trpasli\u010diu dvojplan\u00e9tu.<\/p>\n
Pozorovanie<\/h2>\n
$\"\"$ <\/a>
Venu\u0161a za s\u00famraku<\/p><\/div>\n
P\u00e4\u0165 zo siedmich plan\u00e9t slne\u010dnej s\u00fastavy je na pozemskej oblohe bez probl\u00e9mov pozorovate\u013en\u00fdch vo\u013en\u00fdm okom. S\u00fa to Merk\u00far, Venu\u0161a, Mars, Jupiter a Saturn. Vyzeraj\u00fa ako jasn\u00e9 neblikaj\u00face body na\u017eltlej farby, Mars je dokonca v\u00fdrazne oran\u017eov\u00fd. Spravidla s\u00fa jasnej\u0161ie ako hviezdy alebo s\u00fa minim\u00e1lne na \u00farovni najjasnej\u0161\u00edch hviezd. Od hviezd sa daj\u00fa \u013eahko rozl\u00ed\u0161i\u0165, preto\u017ee vo v\u00e4\u010d\u0161\u00edch v\u00fd\u0161kach nad obzorom pri pokojnom vzduchu nikdy neblikaj\u00fa. Bez \u010falekoh\u013eadu vyzeraj\u00fa v\u0161etky plan\u00e9ty ako body a nerozl\u00ed\u0161ime na nich nijak\u00e9 pozornosti. Ich \u010fal\u0161\u00edm pozn\u00e1vac\u00edm znakom je, \u017ee sa zdr\u017euj\u00fa v bl\u00edzkosti ekliptiky.<\/p>\n
Ako Zem rotuje, vykon\u00e1vaj\u00fa plan\u00e9ty na oblohe zdanliv\u00fd pohyb z v\u00fdchodu na z\u00e1pad. Okrem toho v\u0161ak konaj\u00fa aj vlastn\u00fd, ve\u013emi pomal\u00fd pohyb vzh\u013eadom na hviezdy. Tento pohyb nie je rovnomern\u00fd a ich zdanliv\u00e1 dr\u00e1ha nie je rovnobe\u017en\u00e1 s ekliptikou. Vonkaj\u0161ie plan\u00e9ty pribli\u017ene raz za rok vykreslia na oblohe bu\u010f slu\u010dku, alebo obrazec v tvare „s“. Plan\u00e9ty obiehaj\u00face vo vn\u00fatri dr\u00e1hy Zeme, \u010di\u017ee Merk\u00far a Venu\u0161a, m\u00f4\u017eu za rok urobi\u0165 aj viac slu\u010diek. Slnko ani Mesiac slu\u010dky nerobia. Tento nerovnomern\u00fd pohyb plan\u00e9t si \u013eudia dlho nevedeli spr\u00e1vne vysvetli\u0165 a komplikoval v\u00fdklad fungovania vesm\u00edru pod\u013ea geocentrick\u00fdch predst\u00e1v. Dnes vieme, \u017ee tento nezvy\u010dajn\u00fd zdanliv\u00fd pohyb plan\u00e9t vznik\u00e1 zlo\u017een\u00edm pohybu Zeme a pohybu plan\u00e9ty okolo Slnka, pri\u010dom oba pohyby s\u00fa nerovnomern\u00e9.<\/p>\n
Ke\u010f\u017ee najvzdialenej\u0161ie dve plan\u00e9ty slne\u010dnej s\u00fastavy nie s\u00fa vidite\u013en\u00e9 vo\u013en\u00fdm okom, boli objaven\u00e9 a\u017e v roku 1781 (Ur\u00e1n) a 1846 (Nept\u00fan). Najjasnej\u0161ia plan\u00e9ta je Venu\u0161a, ktor\u00e1 je aj v minime svojej jasnosti tret\u00edm najjasnej\u0161\u00edm objektom na oblohe po Slnku a Mesiaci. Najmenej jasn\u00fd je Nept\u00fan, ktor\u00fd dosahuje 7,8 a\u017e 8 magnit\u00fad.<\/p>\n
V\u00fdznamn\u00e9 polohy plan\u00e9t vo\u010di Zemi sa naz\u00fdvaj\u00fa aspekty. Rozozn\u00e1vame tieto aspekty plan\u00e9t:<\/p>\n
\n
Elong\u00e1cia<\/li>\n
Konjunkcia (plan\u00e9ta nepozorovate\u013en\u00e1)<\/li>\n
Kvadrat\u00fara<\/li>\n
Opoz\u00edcia<\/li>\n<\/ul>\n
Plan\u00e9ty mimo slne\u010dnej s\u00fastavy nie s\u00fa pozorovate\u013en\u00e9 ani vo\u013en\u00fdm okom, ani v\u00e4\u010d\u0161inou s\u00fa\u010dasn\u00fdch \u010falekoh\u013eadov. Najv\u00e4\u010d\u0161ie \u010falekoh\u013eady s\u00fa schopn\u00e9 zachyti\u0165 niektor\u00e9 exoplan\u00e9ty fotograficky, ale bez mo\u017enosti rozl\u00ed\u0161i\u0165 ak\u00e9ko\u013evek detaily na ich povrchu.<\/p>\n
Historick\u00e9 pozorovania<\/h3>\n
P\u00e4\u0165 plan\u00e9t vidite\u013en\u00fdch vo\u013en\u00fdm okom poznali \u013eudia u\u017e v staroveku. Ke\u010f\u017ee sa na oblohe pohybovali pod\u013ea prv\u00fdch pozorovan\u00ed \u00faplne chaoticky, dostali v gr\u00e9\u010dtine pomenovanie plan\u00e9t\u00e9s \u2013 \u201ep\u00fatnici\u201c alebo „tul\u00e1ci“. Babylon\u010dania zanechali stovky hlinen\u00fdch tabuliek so z\u00e1piskami o pozorovan\u00ed plan\u00e9t v staroveku. Dok\u00e1zali tie\u017e ve\u013emi presne ur\u010di\u0165, za ak\u00fd \u010das sa plan\u00e9ty dostan\u00fa do rovnakej polohe vo\u010di Slnku (\u010di\u017ee ich synodick\u00fa obe\u017en\u00fa dobu). Hlavn\u00fdm d\u00f4vodom pozorovania plan\u00e9t v minulosti bola t\u00fa\u017eba n\u00e1js\u0165 s\u00favislosti medzi pohybom nebesk\u00fdch telies a \u013eudsk\u00fdmi osudmi. Plan\u00e9ty sa preto v minulosti pozorovali sk\u00f4r z astrologick\u00fdch ako z astronomick\u00fdch d\u00f4vodov.<\/p>\n
$\"\"$ <\/a>
Ptolemaiov geocentrick\u00fd syst\u00e9m<\/p><\/div>\n
Prv\u00e9 predstavy o re\u00e1lnom priestorovom usporiadan\u00ed plan\u00e9t boli geocentrick\u00e9. Zem, vtedy e\u0161te nepova\u017eovan\u00e1 za plan\u00e9tu, mala by\u0165 stredom vesm\u00edru a v\u0161etky ostatn\u00e9 teles\u00e1 vr\u00e1tane plan\u00e9t ju mali obieha\u0165. Pod\u013ea Aristotela obiehali vo vzrastaj\u00facej vzdialenosti od Zeme Mesiac, Slnko, Merk\u00far, Venu\u0161a, Mars, Jupiter, Saturn a najvzdialenej\u0161ia bola sf\u00e9ra hviezd.<\/p>\n
Tento jednoduch\u00fd syst\u00e9m v\u0161ak nebol schopn\u00fd vysvetli\u0165 v\u0161etky pozorovan\u00e9 pohyby plan\u00e9t na oblohe. Plan\u00e9ty toti\u017e medzi hviezdami nekonali rovnomern\u00fd pohyb, ale striedavo zr\u00fdch\u013eovali, spoma\u013eovali, \u010di dokonca zdanlivo \u00faplne zastali. Preto museli by\u0165 geocentrick\u00e9 predstavy o svete nieko\u013ekokr\u00e1t upravovan\u00e9 do \u010doraz komplikovanej\u0161\u00edch pod\u00f4b, aby zodpovedali pozorovaniam. Najv\u00e4\u010d\u0161iu reformu v r\u00e1mci geocentrick\u00e9ho syst\u00e9mu priniesol Klaudios Ptolemaios, ktor\u00fd vytvoril pre plan\u00e9ty zlo\u017eit\u00fd syst\u00e9m pohybu po deferentoch, epicykloch a ekvantoch. Plan\u00e9ty v jeho predstav\u00e1ch obiehali po mal\u00fdch kru\u017eniciach epicykloch, ktor\u00fdch myslen\u00e9 stredy zase obiehali okolo Zeme po v\u00e4\u010d\u0161\u00edch kru\u017eniciach \u2013 deferentoch. Stred deferentu bol umiestnen\u00fd mimo stredu Zeme. Jeho syst\u00e9m umo\u017e\u0148oval pomerne presne vypo\u010d\u00edta\u0165 bud\u00face polohy plan\u00e9t aj napriek tomu, \u017ee vych\u00e1dzal z nespr\u00e1vneho predpokladu o usporiadan\u00ed telies slne\u010dnej s\u00fastavy.<\/p>\n
Hoci u\u017e v staroveku sa objavovali prv\u00e9 heliocentrick\u00e9 n\u00e1zory, o v\u00ed\u0165azstvo heliocentrizmu sa zasl\u00fa\u017eil a\u017e po\u013esk\u00fd astron\u00f3m Mikul\u00e1\u0161 Kopernik. Do stredu svojho vesm\u00edru umiestnil Slnko a okolo neho obiehala Zem a v\u0161etky ostatn\u00e9 vtedy zn\u00e1me plan\u00e9ty. Obe\u017en\u00e9 dr\u00e1hy plan\u00e9t v\u0161ak st\u00e1le pova\u017eoval za kruhov\u00e9. Skuto\u010dn\u00fd tvar dr\u00e1h a z\u00e1kony pohybu plan\u00e9t objavil Johannes Kepler za\u010diatkom 17. storo\u010dia. Jeho tri z\u00e1kony pohybu plan\u00e9t s\u00fa (po zanedban\u00ed ru\u0161iv\u00e9ho vplyvu in\u00fdch faktorov) platn\u00e9 dodnes.<\/p>\n
U\u017e Ptolemaios poznal spr\u00e1vne pomery vzdialenost\u00ed plan\u00e9t od Slnka. To znamen\u00e1, \u017ee vedel, ko\u013ekokr\u00e1t je jedna plan\u00e9ta vzdialenej\u0161ia od Slnka ne\u017e druh\u00e1. Ich skuto\u010dn\u00e1 vzdialenos\u0165 v\u0161ak zost\u00e1vala dlho nejasn\u00e1. Prv\u00fdkr\u00e1t \u00faspe\u0161ne zmeral vzdialenos\u0165 plan\u00e9ty (Marsu) od Zeme Giovanni Domenico Cassini a tento \u00fadaj pou\u017eil na zistenie vzdialenosti Zeme od Slnka. Najmenej na na\u0161ich dvoch najbli\u017e\u0161\u00edch plan\u00e9tach vedci o\u010dak\u00e1vali \u017eivot, na Marse dokonca civiliz\u00e1ciu. U\u017e dia\u013ekov\u00e9 pozorovania v\u0161ak priniesli d\u00f4kazy v neprospech \u017eivota na Venu\u0161i a bl\u00edzke prelety okolo Marsu zase v neprospech \u017eivota na Marse.<\/p>\n
13. marca 1781 William Herschel objavil siedmu plan\u00e9tu, Ur\u00e1n. V roku 1846 Johann Gottfried Galle objavil \u010fal\u0161ie ve\u013ek\u00e9 teleso slne\u010dnej s\u00fastavy, plan\u00e9tu Nept\u00fan a v roku 1930 Clyde Tombaugh objavil prv\u00fd transnept\u00fansky objekt Pluto, dlho ozna\u010dovan\u00fd ako plan\u00e9ta. Prv\u00e1 plan\u00e9ta objaven\u00e1 mimo slne\u010dnej s\u00fastavy bola plan\u00e9ta obiehaj\u00faca pulzar B1257+12. Objavil ju po\u013esk\u00fd astron\u00f3m Alex Wolszczan v roku 1992.<\/p>\n
<\/p>\n
$\"\"$ <\/a>
Umeleck\u00e1 predstava sondy Cassini sk\u00famaj\u00facej svoj cie\u013e, Saturn, z obe\u017enej dr\u00e1hy<\/p><\/div>\n
Prieskum sondami<\/h3>\n
Plan\u00e9ty boli dlho sk\u00faman\u00e9 iba \u010falekoh\u013eadmi. Prv\u00e9 inform\u00e1cie z bl\u00edzkosti inej plan\u00e9ty – asi 100 000 km od nej – priniesla americk\u00e1 sonda Mariner 2. Stalo sa tak v roku 1962 po\u010das jej preletu okolo na\u0161ej najbli\u017e\u0161ej plan\u00e9te, Venu\u0161e. O tri roky nesk\u00f4r preletela sonda Mariner 4<\/a> prv\u00fdkr\u00e1t bl\u00edzko okolo Marsu. A\u017e do tohto preletu sa mnoho vedcov nazd\u00e1valo, \u017ee na tejto plan\u00e9te je \u017eivot. Prv\u00e9 bl\u00edzke sn\u00edmky povrchu Marsu, na ktor\u00fdch objavila krajina podobn\u00e1 mesa\u010dnej, posiata kr\u00e1terom, boli ve\u013ek\u00fdm prekvapen\u00edm. \u010eal\u0161\u00ed prelet okolo Marsu sondou Mariner 6 potvrdil, \u017ee povrch Marsu je iba pustatinou.<\/p>\n
Ako prv\u00e1 zasiahla povrch inej plan\u00e9ty, Venu\u0161e, sovietska sonda Venera-3 v roku 1966, aj ke\u010f z neho nepriniesla \u017eiadne inform\u00e1cie. Ona aj \u010fal\u0161ie sondy programu Venera v\u0161ak poslali \u00fadaje o jej hustej atmosf\u00e9re, v ktorej sa pred dopadom vzn\u00e1\u0161ali. A\u017e Venera-7 v roku 1970 prv\u00fdkr\u00e1t priniesla inform\u00e1cie aj priamo z povrchu tejto plan\u00e9ty<\/a>.<\/p>\n
Prv\u00e9 \u00faspe\u0161n\u00e9 prist\u00e1tie na Marse je sporn\u00e9. U\u017e sonda sovietska Mars 3 dosadla koncom roku 1971 na jeho povrch m\u00e4kko, ale vydr\u017eala fungova\u0165 len 14,5 sekundy. Preto sa niekedy za prv\u00fa \u00faspe\u0161n\u00fa sondu na Marse pova\u017euje prist\u00e1vac\u00ed modul americk\u00e9ho Viking 1, ktor\u00fd tam dosadol v lete 1976. K\u00fdm na venu\u0161sk\u00fd povrch po skon\u010den\u00ed programu Venera u\u017e \u017eiadne sondy nezamierili, ka\u017ed\u00e9 \u010fal\u0161ie pribl\u00ed\u017eenie Marsu k Zemi podnietilo krajiny k vyslaniu nov\u00fdch sond na jeho obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu aj povrch. Po Marse sa dokonca pohybovali \u0161tyri rovery, z ktor\u00fdch jeden, Opportunity<\/a>, vydr\u017eal sl\u00fa\u017ei\u0165 rekordn\u00fdch 14,5 roka.<\/p>\n
$\"\"$ <\/a>
Vozidlo Curiosity<\/a> na povrchu Marsu – prv\u00e1 sonda, ktor\u00e1 na inej plan\u00e9te vyfotografovala sama seba<\/p><\/div>\n
Na in\u00fdch plan\u00e9tach ako na Venu\u0161i a Marse sa m\u00e4kk\u00e9 prist\u00e1tie neuskuto\u010dnilo. Merk\u00far zasiahla iba jedin\u00e1 sonda – MESSENGER, i\u0161lo v\u0161ak o tvrd\u00fd dopad po vy\u010derpan\u00ed paliva, ktor\u00fd ju udr\u017eiaval na stabilnej orbite. Merk\u00far bol doposia\u013e presk\u00faman\u00fd len dvojicou sond a na ceste je moment\u00e1lne tretia, misia BepiColombo. Z plynn\u00fdch plan\u00e9t bola doposia\u013e sonda spusten\u00e1 iba na najbli\u017e\u0161iu z nich – Jupiter. I\u0161lo o atmosf\u00e9rick\u00e9 puzdro sondy Galileo, ktor\u00e9 vysielalo \u00fadaje o plan\u00e9te, a\u017e k\u00fdm ho nezni\u010dili teplota a tlak. Najvzdialenej\u0161ia plan\u00e9ta, ktor\u00fa kedy sonda sk\u00famala z obe\u017enej dr\u00e1hy, bol Saturn. Najvzdialenej\u0161ou plan\u00e9tou presk\u00famanou jednorazov\u00fdm preletom okolo nej je Nept\u00fan, posledn\u00e1 plan\u00e9ta slne\u010dnej s\u00fastavy. Spolu s Ur\u00e1nom okolo nich preletela iba jedin\u00e1, t\u00e1 ist\u00e1 sonda – Voyager 2. Zatia\u013e nijak\u00e1 sonda nebola kon\u0161truovan\u00e1 na \u0161tart z inej plan\u00e9ty a n\u00e1vrat na Zem.<\/p>\n
D\u013a\u017eka letu k na\u0161\u00edm najbli\u017e\u0161\u00edm plan\u00e9tam sa po\u010d\u00edta r\u00e1dovo v mesiacoch. K na\u0161ej najvzdialenej\u0161ej plan\u00e9te, Nept\u00fanu, to sonde trvalo 12 rokov. Sonda New Horizons s\u00edce dok\u00e1zala t\u00fato vzdialenos\u0165 prekona\u0165 za 8,5 roka, ale Nept\u00fan nebol jej cie\u013eom.<\/p>\n
\u010clovek nikdy neprist\u00e1l na povrchu inej plan\u00e9ty ne\u017e Zeme. Existuj\u00fa v\u0161ak viacer\u00e9 rozsiahle pl\u00e1ny na vyslanie \u010dloveka na Mars, ktor\u00e9ho podmienky s\u00fa zo v\u0161etk\u00fdch plan\u00e9t okrem Zeme relat\u00edvne najprijate\u013enej\u0161e. Na povrch Marsu dosadlo \u010di dopadlo aj najviac kozmick\u00fdch sond zo v\u0161etk\u00fdch plan\u00e9t.<\/p>\n
Exoplan\u00e9ty s\u00fa na prieskum kozmick\u00fdmi sondami pr\u00edli\u0161 vzdialen\u00e9, aj ke\u010f existuj\u00fa koncepty sond do na\u0161ich najbli\u017e\u0161\u00edch hviezdnych s\u00fastav. D\u013a\u017eka ich letu by sa v\u0161ak po\u010d\u00edtala najmenej v desa\u0165ro\u010diach.<\/p>\n
Mohlo by v\u00e1s zauj\u00edma\u0165<\/h2>\n
\n
Fakty, ktor\u00e9 by mal o vesm\u00edre vedie\u0165 \u00faplne ka\u017ed\u00fd<\/a><\/li>\n
Plan\u00e9ty slne\u010dnej s\u00fastavy stru\u010dne<\/a><\/li>\n
Prstence Saturna<\/a><\/li>\n
Viete, \u017ee v\u00fdrok \u201ebud\u00facnos\u0165 je vo hviezdach\u201c bol myslen\u00fd ako \u201ebud\u00facnos\u0165 je v plan\u00e9tach\u201c?<\/a><\/li>\n
Viete, \u017ee Mesiac nie je plan\u00e9ta?<\/a><\/li>\n
Slovn\u00edk pojmov<\/a><\/li>\n<\/ul>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Prv\u00fdkr\u00e1t publikovan\u00e9 na slovenskej Wikip\u00e9dii. Autor: Jana Plauchov\u00e1 ako Eryn Blaireov\u00e1. Spoluautori: Random~skwiki (zakladate\u013e), AtonX (\u010das\u0165 textu), Bronto (\u00faprava defin\u00edcie), 195.70.159.228 (oprava preklepu), Maros (oprava preklepu), Wizzard (oprava preklepu), Ferar360 (oprava preklepov), Vegetator (oprava preklepov), IP 195.91.55.7 (vecn\u00e1 oprava), IP 178.41.161.49 (formul\u00e1cia), Zajano (gramatika) Text je dostupn\u00fd pod Creative Commons Attribution-ShareAlike License 3.0 a GFDL. (pokračovať v čítaní…) <\/a><\/span><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"parent":677,"menu_order":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","template":"","meta":{"footnotes":""},"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/6020"}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=6020"}],"version-history":[{"count":10,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/6020\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":8603,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/6020\/revisions\/8603"}],"up":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/677"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=6020"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}