$\"\"$ <\/a>

Raketopl\u00e1n Atlantis pri \u0161tarte na misiu STS-27. Zdroj: commons.wikimedia.org<\/p><\/div>\n

12. apr\u00edl nie je tento rok len okr\u00fahlym v\u00fdro\u010d\u00edm \u0161tartu prv\u00e9ho \u010dloveka do kozmu<\/a>, ale je tie\u017e okr\u00fahlym v\u00fdro\u010d\u00edm \u0161tartu prv\u00e9ho raketopl\u00e1nu v programe Space Shuttle<\/a>. Pribl\u00ed\u017eme si hist\u00f3riu najdlh\u0161ie trvaj\u00faceho a po\u010dtom \u0161tartov najv\u00e4\u010d\u0161ieho americk\u00e9ho programu pilotovan\u00fdch letov. \u010co predch\u00e1dzalo v\u00fdnimo\u010dn\u00e9mu d\u0148u, v ktorom sa zo \u0161tartovacieho komplexu 39 vzniesol prv\u00fd viacn\u00e1sobne pou\u017eite\u013en\u00fd raketopl\u00e1n Columbia?<\/p>\n

Problematika viacn\u00e1sobne pou\u017eite\u013en\u00e9ho kozmick\u00e9ho prostriedku sa na za\u010diatku hist\u00f3rie pilotovan\u00fdch letov preberala len okrajovo. Man\u00e9vrovanie v atmosf\u00e9re po n\u00e1vrate z kozmu v\u00fdskumn\u00edkov zauj\u00edmalo sk\u00f4r z d\u00f4vodu, aby stroj vedel prist\u00e1\u0165 vo vybranej oblasti a nedostal sa na nepriate\u013esk\u00e9 \u00fazemie, nie preto, aby sa s danou kozmickou lo\u010fou dalo letie\u0165 znova. Prv\u00fdm projektom kozmick\u00e9ho klz\u00e1ku bol X-20 Dyna-Soar firmy Boeing. Na jeho realiz\u00e1ciu sa vynalo\u017eili zna\u010dn\u00e9 n\u00e1klady, ale v roku 1963 bol projekt zru\u0161en\u00fd v prospech vojenskej dru\u017eicovej stanice MOL (nesk\u00f4r tie\u017e zru\u0161enej). Tieto v\u00fdskumy v\u0161ak boli pr\u00ednosn\u00e9 pre \u010fal\u0161ie n\u00e1vrhy okr\u00eddlen\u00fdch kozmick\u00fdch lod\u00ed.<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>

Umeleck\u00e1 predstava \u0161tartuj\u00faceho raketopl\u00e1nu Dina-Soar, ktor\u00e9ho v\u00fdvoj bol zru\u0161en\u00fd. Zdroj: commons.wikimedia.org<\/p><\/div>\n

Projekt Space Shuttle nasledoval po programe Apollo, ktor\u00e9ho vyvrcholen\u00edm sa stali prist\u00e1tia americk\u00fdch pos\u00e1dok na Mesiaci. Po tomto \u00faspechu predniesla na prejedn\u00e1van\u00ed bud\u00facej koncepcie americkej kozmonautiky \u0161peci\u00e1lna komisia STG (Space Task Group) n\u00e1vrh cesty \u010dloveka na Mars. \u010eal\u0161ie n\u00e1vrhy zah\u0155\u0148ali pl\u00e1ny na stanicu na zemskej orbite, trvale ob\u00fdvate\u013en\u00fa mesa\u010dn\u00fa z\u00e1klad\u0148u a viacn\u00e1sobne pou\u017eite\u013en\u00fd kozmick\u00fd dopravn\u00fd prostriedok. Hlavn\u00fdm probl\u00e9mom realiz\u00e1cie t\u00fdchto n\u00e1vrhov v\u0161ak boli financie. V roku 1971 dostala NASA od svojho zalo\u017eenia po prv\u00fdkr\u00e1t zn\u00ed\u017een\u00fd rozpo\u010det. To znamenalo, \u017ee musela nielen zamietnu\u0165 \u00favahy o ceste na Mars a \u010fal\u0161\u00edch ve\u013ekolep\u00fdch n\u00e1vrhoch, ale o rok nesk\u00f4r pred\u010dasne skon\u010dil aj program Apollo. Jedin\u00fdm n\u00e1vrhom, v ktorom NASA \u010falej pokra\u010dovala, sa stal v\u00fdvoj viacn\u00e1sobne pou\u017eite\u013en\u00e9ho kozmick\u00e9ho dopravn\u00e9ho prostriedku.<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>

Kozmick\u00e1 lo\u010f Apollo<\/a> CSM-111 vyfotografovan\u00e1 z paluby Sojuzu 19 po\u010das letu Sojuz-Apollo. I\u0161lo o posledn\u00fd americk\u00fd pilotovan\u00fd let a\u017e do \u0161tartu prv\u00e9ho raketopl\u00e1nu. Zdroj: commons.wikimedia.org<\/p><\/div>\n

Pod\u013ea slov prezidenta Nixona by sa mal vyvin\u00fa\u0165 lacnej\u0161\u00ed a menej n\u00e1ro\u010dn\u00fd sp\u00f4sob dopravy telies do kozmu, ne\u017e ak\u00fdm boli nosn\u00e9 rakety. Tie toti\u017e boli v priebehu \u0161tartu alebo kr\u00e1tko po \u0148om zaka\u017ed\u00fdm zni\u010den\u00e9, respekt\u00edve viac nepou\u017eite\u013en\u00e9. Kompletne funk\u010dn\u00e9 potom zostali len ich n\u00e1klady, kozmick\u00e9 lode<\/a>, no aj tie iba do pr\u00edprav na prist\u00e1tie. Pred prist\u00e1t\u00edm v atmosf\u00e9re, \u010di u\u017e v sovietskych alebo americk\u00fdch kozmick\u00fdch lodiach, bola \u010das\u0165 kozmickej lode odhoden\u00e1 a zanikla v atmosf\u00e9re. Prist\u00e1vala iba mal\u00e1 kab\u00edna s pos\u00e1dkou. A dokonca ani t\u00e1 sa nedala op\u00e4tovne pou\u017ei\u0165, preto\u017ee jej tepeln\u00fd \u0161t\u00edt sa pri prechode horn\u00fdmi vrstvami atmosf\u00e9ry postupne vyparoval. Podobn\u00fd proces prebieha aj v meteoroch. T\u00fdm tepeln\u00fd \u0161t\u00edt zabra\u0148oval, aby sa kab\u00edna zahriala pod vplyvom obrovsk\u00e9ho tepla, ktor\u00e9 vznik\u00e1, ke\u010f kozmick\u00e1 lo\u010f odovzd\u00e1va svoju kinetick\u00fa energiu \u010dasticiam okolitej atmosf\u00e9ry. Vo v\u00fdsledku tak s\u00edce pos\u00e1dka zostane v bezpe\u010d\u00ed, ale tepeln\u00fd \u0161t\u00edt je po misii zni\u010den\u00fd.<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>

Umeleck\u00e9 zobrazenie pl\u00e1novan\u00e9ho vynesenia kozmickej stanice Skylab<\/a> na vy\u0161\u0161iu obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu raketopl\u00e1nom. Zdroj: commons.wikimedia.org<\/p><\/div>\n

Projekt v\u00fdvoja raketopl\u00e1nu dostal ve\u013ek\u00fa podporu aj zo stany arm\u00e1dy, ktor\u00e1 chcela dopravu v\u00e4\u010d\u0161iny bud\u00facich dru\u017e\u00edc do kozmu previes\u0165 na raketopl\u00e1ny. V\u00fdvojov\u00fd program bol schv\u00e1len\u00fd v roku 1972. Od raketopl\u00e1nov sa tie\u017e o\u010dak\u00e1valo, \u017ee zachr\u00e1nia a znovuos\u00eddlia prv\u00fa a jedin\u00fa americk\u00fa kozmick\u00fa stanicu Skylab<\/a>, ktor\u00e1 po opusten\u00ed poslednou pos\u00e1dkou v roku 1974 postupne klesala do zemskej atmosf\u00e9ry. Stanicu mal vynies\u0165 na vy\u0161\u0161iu orbitu raketopl\u00e1n pri misii STS-3, na ktor\u00fa za\u010dali v marci 1978 tr\u00e9nova\u0165 astronauti Fred Haise a Jack Lousma. Sklzy vo v\u00fdvoji a pr\u00edprave na \u0161tart prv\u00e9ho exempl\u00e1ru v\u0161ak sp\u00f4sobili, \u017ee 15. decembra 1978 NASA priznala, \u017ee stanicu u\u017e nie je mo\u017en\u00e9 zachr\u00e1ni\u0165.<\/p>\n

Lacnej\u0161\u00ed, viac\u00fa\u010delov\u00fd, viacn\u00e1sobne pou\u017eite\u013en\u00fd a \u010dastej\u0161ie \u0161tartuj\u00faci, meniaci kozmick\u00e9 lety na podobn\u00fa rutinu, ak\u00fdmi s\u00fa lety lietadiel. Tak\u00e9 boli prvotn\u00e9 predstavy o raketopl\u00e1ne. \u010c\u00edsla boli ve\u013emi smel\u00e9 \u2013 prv\u00e9 predstavy po\u010d\u00edtali a\u017e so 150 \u0161tartmi ro\u010dne. Kedy a z ak\u00fdch d\u00f4vodov sa za\u010dali rozch\u00e1dza\u0165 s realitou?<\/p>\n

Spo\u010diatku existovali dve mo\u017enosti, ako by mal viacn\u00e1sobne pou\u017eite\u013en\u00fd kozmick\u00fd dopravn\u00fd prostriedok vyzera\u0165. Prv\u00e1 spo\u010d\u00edvala v dvojstup\u0148ovom stroji, ktor\u00fd pozost\u00e1val z dvoch samostatn\u00fdch okr\u00eddlen\u00fdch kozmick\u00fdch lod\u00ed. Druh\u00fd variant predstavoval len jedno okr\u00eddlen\u00e9 teleso, ktor\u00e9 by nieslo dve odhadzovacie n\u00e1dr\u017ee na kvapaln\u00fd vod\u00edk a kysl\u00edk.<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>

R\u00f4zne koncepty raketopl\u00e1nu. Zdroj: commons.wikimedia.org<\/p><\/div>\n

V j\u00fani 1970 vyp\u00edsalo vedenie NASA s\u00fa\u0165a\u017e na spracovanie predbe\u017en\u00e9ho projektu raketopl\u00e1nu. V\u00fdvoj dvojstup\u0148ov\u00e9ho variantu raketopl\u00e1nu sa v\u0161ak uk\u00e1zal by\u0165 ne\u00fanosne drah\u00fdm. NASA preto zvolila n\u00e1vrh jeden a polstup\u0148ov\u00e9ho variantu raketopl\u00e1nu, \u010do znamen\u00e1 variant, v ktorom prv\u00fd a druh\u00fd raketov\u00fd stupe\u0148 pracuj\u00fa s\u00fa\u010dasne, ale druh\u00fd omnoho dlh\u0161ie ako prv\u00fd. Tento n\u00e1vrh podrobne rozpracov\u00e1vali firmy Grumman a Boeing. N\u00e1vrh firmy Grumann vlo\u017eil odhadzovaciu n\u00e1dr\u017e na kvapaln\u00fd vod\u00edk a kysl\u00edk do jedn\u00e9ho telesa aerodynamick\u00e9ho tvaru, v ktorom s\u00fa tieto dve n\u00e1dr\u017ee pod sebou. Po\u010d\u00edtal v\u0161ak s t\u00fdm, \u017ee t\u00e1to spolo\u010dn\u00e1 odhadzovacia n\u00e1dr\u017e sa pri ka\u017edom lete zni\u010d\u00ed. Cel\u00fd stroj tak u\u017e nemohol by\u0165 viacn\u00e1sobne pou\u017eite\u013en\u00fd. Nako\u013eko v\u0161ak boli n\u00e1klady na v\u00fdvoj tak\u00e9hoto typu stroja men\u0161ie ne\u017e ne\u00fanosne ve\u013ek\u00e9 n\u00e1klady na v\u00fdvoj kozmickej lode, ktor\u00e1 by mohla zopakova\u0165 let cel\u00e1, NASA prist\u00fapila na t\u00fato mo\u017enos\u0165. To s\u00edce zmen\u0161ilo n\u00e1klady na v\u00fdvoj, ale vzr\u00e1stli n\u00e1klady na prev\u00e1dzku takejto kozmickej lode.<\/p>\n

Vo fin\u00e1lnom n\u00e1vrhu sa Space Shuttle napokon skladal zo \u0161tyroch hlavn\u00fdch \u010dast\u00ed: z dru\u017eicov\u00e9ho stup\u0148a (orbitera)<\/a>, ktor\u00fd bol jeho najzlo\u017eitej\u0161ou s\u00fa\u010das\u0165ou \u2013 niesol kr\u00eddla, kab\u00ednu pre pos\u00e1dku, ako aj v\u0161etok n\u00e1klad a hlavn\u00e9 motory, z odhadzovacej n\u00e1dr\u017ee ET (najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed kon\u0161truk\u010dn\u00fd prvok), z ktorej sa do dru\u017eicov\u00e9ho stup\u0148a po\u010das \u0161tartu priv\u00e1dza palivo (kvapaln\u00fd vod\u00edk a kysl\u00edk), a z dvojice \u0161tartovac\u00edch motorov na tuh\u00e9 pohonn\u00e9 hmoty (SRB). Zatia\u013e \u010do orbiter a motory SRB boli znovupou\u017eite\u013en\u00e9, preto\u017ee dok\u00e1zali po splnen\u00ed svojho \u00fa\u010delu prist\u00e1\u0165 na Zemi (orbiter k\u013azav\u00fdm letom podobn\u00fdm prist\u00e1vaniu lietadla; SRB na pad\u00e1koch), n\u00e1dr\u017e ET pri ka\u017edom lete zanikla zhoren\u00edm v atmosf\u00e9re. Orbiter bol pri n\u00e1vrate z kozmu chr\u00e1nen\u00fd origin\u00e1lnym tepeln\u00fdm \u0161t\u00edtom, ktor\u00fd pozost\u00e1va z obrovsk\u00e9ho mno\u017estva navz\u00e1jom ve\u013emi tesne priliehaj\u00facich \u017eiaruvzdorn\u00fdch dla\u017ed\u00edc.<\/p>\n

Podobne ako po\u010det \u0161tartov ro\u010dne postupne klesali aj predstavy o po\u010dte pou\u017eit\u00ed ka\u017ed\u00e9ho orbitera. P\u00f4vodn\u00e9 pl\u00e1ny hovorili a\u017e o 500 letoch ka\u017ed\u00e9ho dru\u017eicov\u00e9ho stup\u0148a, nesk\u00f4r, po spresnen\u00ed technick\u00fdch podmienok, poklesli na 100 letov, potom na 50 letov. Skuto\u010dnos\u0165 bola tak\u00e1, \u017ee najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed po\u010det letov, ktor\u00e9 kedy jeden orbiter absolvoval, bol 39.<\/p>\n

D\u0148a 26. j\u00fala 1972 NASA ozn\u00e1mila, \u017ee hlavn\u00fdm dod\u00e1vate\u013eom raketopl\u00e1nu a v\u00fdrobcom jeho dru\u017eicov\u00e9ho stup\u0148a bude firma North American Avation (dnes s\u00fa\u010das\u0165 Boeingu). Prvotn\u00fd kontrakt po\u010d\u00edtal s v\u00fdrobou piatich letuschopn\u00fdch exempl\u00e1rov orbitera. Prv\u00e1 misia sa mala uskuto\u010dni\u0165 v roku 1978, dva roky po dokon\u010den\u00ed prv\u00e9ho prototypu. North American Avation bola prostredn\u00edctvom svojej pobo\u010dky Rocketdyne aj dod\u00e1vate\u013eom hlavn\u00fdch motorov raketopl\u00e1nu. Zmluvy na v\u00fdrobu \u010fal\u0161\u00edch \u010dast\u00ed, u ktor\u00fdch sa nepredpokladal tak\u00fd zd\u013ahav\u00fd v\u00fdvoj, NASA uzavrela a\u017e nesk\u00f4r. V\u00fdrobu odhadzovacej n\u00e1dr\u017ee s palivom ozna\u010denej ako External Tank (ET) dostala firma Martin Marietta (dnes s\u00fa\u010das\u0165 firmy Lockheed Martin) a pomocn\u00e9 \u0161tartovacie motory vyrobila Morton-Thiokol (dnes s\u00fa\u010das\u0165 spolo\u010dnosti Northrop Grumman). Detaily prvej koncepcie boli dokon\u010den\u00e9 v okt\u00f3bri 1972. Pr\u00e1ce na niektor\u00fdch komponentoch dostali subdod\u00e1vatelia.<\/p>\n

Po\u017eiadavka na viacn\u00e1sobn\u00e9 pou\u017eitie stroja bola v programe Space Shuttle k\u013e\u00fa\u010dov\u00e1. Prv\u00e9 \u0161t\u00fadie v\u0161ak podcenili jej n\u00e1ro\u010dnos\u0165. Raketopl\u00e1n musel ma\u0165 dlhodobo zaru\u010den\u00fa mechanick\u00fa a tepeln\u00fa odolnos\u0165 po\u010das nam\u00e1hania pri \u0161tarte a prist\u00e1t\u00ed. V d\u00f4sledku toho bol pre\u0148 vyvinut\u00fd aj celkom nov\u00fd typ tepeln\u00e9ho \u0161t\u00edtu.<\/p>\n

Projekt sa st\u00e1val finan\u010dne ve\u013emi n\u00e1ro\u010dn\u00fdm. Nedarilo sa dr\u017ea\u0165 jeho v\u00fdvojov\u00fd harmonogram ani rozpo\u010det. Odhady po\u010dtu \u0161tartov ro\u010dne boli \u010doraz triezvej\u0161ie. V roku 1975 sa po\u010d\u00edtalo priemerne so 60 letmi za rok. Prebiehala tie\u017e intenz\u00edvna prestavba Kennedyho vesm\u00edrneho strediska. Na \u0161tart raketopl\u00e1nov sa prisp\u00f4sobil historick\u00fd komplex 39, z ktor\u00e9ho \u0161tartovali aj lety programu Apollo. Vybudovala sa tie\u017e prist\u00e1vacia dr\u00e1ha.<\/p>\n

V r\u00e1mci v\u00fdvoja stroja bolo vyroben\u00fdch nieko\u013eko prototypov raketopl\u00e1nu ur\u010den\u00fdch len na pozemsk\u00e9 sk\u00fa\u0161ky. Jedna maketa raketopl\u00e1nu dostala dodato\u010dne meno Explorer. Bolo mo\u017en\u00e9 vst\u00fapi\u0165 do jej interi\u00e9ru a sl\u00fa\u017eila na rozmerov\u00e9 testy pri v\u00fdrobe n\u00e1dr\u017ee ET.<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>

Samostatn\u00e1 f\u00e1za letu Enterprise s aerodynamick\u00fdm n\u00e1stavcom na chvoste. Zdroj: NASA<\/p><\/div>\n

D\u0148a 17. septembra 1976 sa uskuto\u010dnilo sl\u00e1vnostn\u00e9 predstavenie prv\u00e9ho dru\u017eicov\u00e9ho stup\u0148a raketopl\u00e1nu (orbitera) a z\u00e1rove\u0148 jeho odovzdanie NASA. Dokon\u010dili ho v Downey v Kalifornii. P\u00f4vodne sa mal vola\u0165 Constitution (\u00dastava), ale na z\u00e1klade celon\u00e1rodnej listovej kampane bol na n\u00e1tlak fan\u00fa\u0161ikov telev\u00edzneho seri\u00e1lu Star Trek nakoniec pomenovan\u00fd Enterprise. Enterprise v\u0161ak e\u0161te nebol ur\u010den\u00fd na vesm\u00edrne lety, hoci sa uva\u017eovalo o jeho prestavbe na letuschopn\u00fd exempl\u00e1r (t\u00e1 sa ale nikdy neuskuto\u010dnila). K tomu mu ch\u00fdbali niektor\u00e9 d\u00f4le\u017eit\u00e9 prvky, napr\u00edklad motory SSME. Sl\u00fa\u017eil len na atmosf\u00e9rick\u00e9 sk\u00fa\u0161ky prist\u00e1vania. Prist\u00e1vanie k\u013azav\u00fdm letom bolo nie\u010do, \u010do doteraz pri n\u00e1vrate z obe\u017enej dr\u00e1hy nemalo obdobu, ch\u00fdbali poznatky a sk\u00fasenosti. Testy prebiehali tak, \u017ee \u0161peci\u00e1lne upraven\u00e9 lietadlo Shuttle Carrier Aircraft (SCA) vynieslo Enterprise do v\u00fd\u0161ky okolo 10 km. Spo\u010diatku, pri sledovan\u00ed z\u00e1kladn\u00fdch aerodynamick\u00fdch vlastnost\u00ed, bol raketopl\u00e1n po\u010das cel\u00e9ho letu pripevnen\u00fd k lietadlu. Niekedy mal e\u0161te aerodynamick\u00fd n\u00e1stavec na motorovej sekcii. Nesk\u00f4r sa k sk\u00fa\u0161obn\u00fdm letom na chrbte lietadla pridala pos\u00e1dka raketopl\u00e1nu.<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>

Orbiter Enterprise samostatne placht\u00ed vzduchom po odp\u00fatan\u00ed od lietadla Shuttle Carrier Aircraft v r\u00e1mci testov prist\u00e1tia. Na k\u00fdle m\u00e1 aerodynamick\u00fd n\u00e1stavec. NASA \/ Dryden Flight Research Center<\/p><\/div>\n

Samostatn\u00e9 sk\u00fa\u0161obn\u00e9 lety niesli ozna\u010denie Approach and Landing Tests (ALT) a z\u00fa\u010dastnili sa ich dve dvoj\u010dlenn\u00e9 pos\u00e1dky. Pri nich sa Enterprise od lietadla SCA vo v\u00fd\u0161ke odp\u00e1jal a potom s\u00e1m k\u013azav\u00fdm letom prist\u00e1val. Pr\u00edprava pos\u00e1dok na let prebiehala v \u0161peci\u00e1lne upravenom lietadle Shuttle Training Aircraft (STA), v ktorom bolo miesto druh\u00e9ho pilota (v\u013eavo) nahraden\u00e9 rovnak\u00fdm riaden\u00edm, ak\u00e9 je v raketopl\u00e1ne. Prv\u00fd let, pri ktorom lietadlo SCA uvo\u013enilo Enterprise na samostatn\u00fd let, sa uskuto\u010dnil 12. augusta 1977. Samostatn\u00e9 lety raketopl\u00e1nu prebiehali s aerodynamick\u00fdm n\u00e1stavcom, ale aj bez neho. Vykon\u00e1vali sa tie\u017e sk\u00fa\u0161ky transportu raketopl\u00e1nu na chrbte SCA na ve\u013ek\u00e9 vzdialenosti.<\/p>\n

Sk\u00fa\u0161obn\u00e9 lety s Enterprise skon\u010dili v okt\u00f3bri 1977. Hoci tieto testy uk\u00e1zali, \u017ee raketopl\u00e1ny s\u00fa schopn\u00e9 lieta\u0165 v zemskej atmosf\u00e9re a prist\u00e1va\u0165, objavili sa nov\u00e9 probl\u00e9my a cel\u00fd projekt sa dost\u00e1val do \u010dasov\u00e9ho sklzu. Kongres Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1tov zamietol finan\u010dn\u00e9 prostriedky na stavbu piateho raketopl\u00e1nu \u2013 ich flotila sa preto skladala len zo \u0161tyroch strojov. Hoci vedenie NASA zn\u00ed\u017een\u00e9 finan\u010dn\u00e9 prostriedky st\u00e1le ve\u013emi kritizovalo, napokon NASA musela vy\u0161krtn\u00fa\u0165 zo zoznamu realizovan\u00fdch pl\u00e1nov aj \u010fal\u0161ie polo\u017eky, napr\u00edklad stavbu bezpe\u010dnostn\u00fdch bari\u00e9r pozd\u013a\u017e prist\u00e1vac\u00edch dr\u00e1h.<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>

Raketopl\u00e1n Enterprise a pos\u00e1dky pilotuj\u00face tento stroj po\u010das testov prist\u00e1vania. Z\u013eava doprava s\u00fa to C. Gordon Fullerton, pilot prvej pos\u00e1dky; Fred W. Haise Jr., velite\u013e prvej pos\u00e1dky; Joe H. Engle, velite\u013e druhej pos\u00e1dky; Richard H. Truly, pilot druhej pos\u00e1dky. Zdroj: NASA<\/p><\/div>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>

Oddelenie raketopl\u00e1nu Enterprise od jeho nosn\u00e9ho lietadla SCA. Test prebiehal u\u017e bez aerodynamick\u00e9ho n\u00e1stavca. Zdroj: NASA<\/p><\/div>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>

Maketa raketopl\u00e1nu Pathfinder pri testoch na za\u010diatku roka 1977. Zdroj: (NASA-MSFC)<\/p><\/div>\n

V roku 1977 bola v Marshallovom stredisku vesm\u00edrnych letov (Marshall Space Flight Center) postaven\u00e1 \u010fal\u0161ia maketa raketopl\u00e1nu. Tento exempl\u00e1r nebol schopn\u00fd ani atmosf\u00e9rick\u00fdch letov, pou\u017e\u00edval sa len na testovanie pozemn\u00fdch zariaden\u00ed a pr\u00edpravu person\u00e1lu na pr\u00e1ce so skuto\u010dn\u00fdmi raketopl\u00e1nmi. Maketa raketopl\u00e1nu dostala nesk\u00f4r pomenovanie Pathfinder a v s\u00fa\u010dasnosti je vystaven\u00e1 v United States Space & Rocket Center v Huntsville v Alabame. Enterprise samotn\u00fd je vystaven\u00fd na vysl\u00fa\u017eilej lietadlovej lodi Intrepid v New Yorku.<\/p>\n

Na sklonku sedemdesiatych rokov sa program Space Shuttle pomaly, ale isto bl\u00ed\u017eil k svojmu prv\u00e9mu letu. Hoci stroj bol sedemmiestny, pos\u00e1dky prv\u00fdch, testovac\u00edch misi\u00ed boli iba dvoj\u010dlenn\u00e9. Na rozdiel od neskor\u0161\u00edch pos\u00e1dok sa v\u0161ak mohli zo stroja katapultova\u0165.<\/p>\n

V roku 1978 sa za\u010dala pripravova\u0165 prv\u00e1 pos\u00e1dka na ostr\u00fd let. Tvorili ju velite\u013e John Young a pilot Robert Crippen. John Young bol veter\u00e1nom programu Apollo. O zah\u00e1jen\u00ed programu raketopl\u00e1nov sa dozvedel pr\u00e1ve po\u010das pr\u00e1c na mesa\u010dnom povrchu. Robert Crippen bol n\u00e1morn\u00fd kapit\u00e1n, nov\u00e1\u010dik, \u010do sa letov do kozmu t\u00fdka. Bol v\u0161ak ve\u013ek\u00fdm odborn\u00edkom na softv\u00e9r pou\u017e\u00edvan\u00fd v raketopl\u00e1noch.<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>

Pos\u00e1dka prvej misie raketopl\u00e1nu: velite\u013e Young (v\u013eavo) a pilot Crippen (vpravo). Maj\u00fa na sebe skafandre EES (Ejection Escape Suit), ktor\u00e9 by ochr\u00e1nili pos\u00e1dky v pr\u00edpade, \u017ee bude nutn\u00e9 sa v priebehu \u0161tartu alebo prist\u00e1vania zo stroja katapultova\u0165. Zdroj: NASA<\/p><\/div>\n

Stavba prv\u00e9ho opera\u010dn\u00e9ho raketopl\u00e1nu sa za\u010dala 25. marca 1975 v Palmdale v Kalifornii. Dostala meno Columbia pod\u013ea rovnomennej lode, ktorej velil Ameri\u010dan Robert Gray, a ktor\u00e1 ako prv\u00e1 americk\u00e1 lo\u010f obopl\u00e1vala svet. Pod\u013ea in\u00fdch zdrojov bola pomenovan\u00e1 po malej plachetnici, ktor\u00e1 sk\u00famala \u00fastie rieky Columbia. Tento ist\u00fd n\u00e1zov niesol aj velite\u013esk\u00fd modul Apolla 11.<\/p>\n

28. j\u00fana 1976 sa za\u010dala mont\u00e1\u017e kab\u00edny pre pos\u00e1dku, v janu\u00e1ri nasleduj\u00faceho roka kon\u0161trukcia vertik\u00e1lneho stabiliz\u00e1tora. V j\u00fali 1978 bolo ukon\u010den\u00e9 prip\u00e1janie dver\u00ed do n\u00e1kladov\u00e9ho priestoru ku kon\u0161trukcii orbitera.<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>

Columbia kr\u00e1tko po zlo\u017een\u00ed z lietadla SCA 24. marca 1979, kedy prv\u00fdkr\u00e1t pri\u0161la na Kennedyho vesm\u00edrne stredisko. Zdroj: NASA<\/p><\/div>\n

V marci 1979 bola Columbia prevezen\u00e1 z Palmdale na leteck\u00fa z\u00e1klad\u0148u Edwards. Term\u00edn odovzdania Columbie NASA v\u0161ak bol u\u017e prv\u00fd term\u00edn (hoci v tom \u010dase d\u00e1vno neaktu\u00e1lny) predpokladan\u00e9ho \u0161tartu. Pri sk\u00fa\u0161obnom lete lietadla SCA s Columbiou na chrbte navy\u0161e niektor\u00e9 z dla\u017ed\u00edc jej tepelnej ochrany odpadli a po\u0161kodili nieko\u013eko in\u00fdch dla\u017ed\u00edc. Stroj sa n\u00e1sledne musel opravova\u0165, a tak sa na Kennedyho vesm\u00edrne stredisko vyd\u00e1val s dvojt\u00fd\u017ed\u0148ov\u00fdm oneskoren\u00edm. Pri\u0161iel tam 24. marca, no ani vtedy e\u0161te ani z\u010faleka nebol v letuschopnom stave. Ch\u00fdbali mu e\u0161te hlavn\u00e9 motory, pomocn\u00e9 gener\u00e1tory hydrauliky, palivov\u00e9 \u010dl\u00e1nky, riadiace po\u010d\u00edta\u010de, tepeln\u00e1 izol\u00e1cia motorov a 7 800 do\u0161ti\u010diek tepelnej ochrany (in\u00fd zdroj uv\u00e1dza a\u017e 30 000). Columbia bola pritom prv\u00fd stroj, ktor\u00fd mal by\u0165 vybaven\u00fd motormi SSME a kompletnou tepelnou ochranou.<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>

Pracovn\u00edk upev\u0148uje dla\u017edice tepeln\u00e9ho \u0161t\u00edtu na povrch Columbie. Zdroj: NASA<\/p><\/div>\n

Prv\u00fd d\u00e1tum \u0161tartu bol stanoven\u00fd na 31. marec 1980. V auguste 1979 dostala Columbia motory SSME, s ktor\u00fdmi boli dlho zna\u010dn\u00e9 technick\u00e9 probl\u00e9my. Prvou kompletnou a letuschopnou \u010das\u0165ou raketopl\u00e1nu boli motory SRB \u2013 dvojica raketov\u00fdch motorov na tuh\u00e9 pohonn\u00e9 hmoty, ktor\u00e9 sa z boku prip\u00e1jali k n\u00e1dr\u017ei ET. Ich posledn\u00fd test, po ktorom boli vyhl\u00e1sen\u00e9 za letuschopn\u00e9, sa uskuto\u010dnil 17. septembra 1979.<\/p>\n

Pretrv\u00e1vali v\u0161ak aj \u0165a\u017ekosti s tepeln\u00fdm \u0161t\u00edtom, ktor\u00fd bol, ako plno in\u00fdch vec\u00ed, na kozmick\u00fa lo\u010f ve\u013ekou novinkou. V snahe u\u0161etri\u0165 finan\u010dn\u00e9 prostriedky najala firma Rockwell International na lepenie do\u0161ti\u010diek tepelnej ochrany vysoko\u0161kolsk\u00fdch \u0161tudentov, ktor\u00ed v\u0161ak pr\u00e1cu vykonali nespo\u013eahlivo. Niektor\u00e9 do\u0161ti\u010dky sa museli strhn\u00fa\u0165 a znova prilepi\u0165. Nasleduj\u00faceho roku sa krit\u00e9ri\u00e1 na dynamick\u00fa pevnos\u0165 tepeln\u00e9ho \u0161t\u00edtu zv\u00fd\u0161ili, a tak bolo treba vymeni\u0165 \u010fal\u0161\u00edch 3 400 do\u0161ti\u010diek. Medzi nimi i tak\u00e9, ktor\u00e9 u\u017e raz boli menen\u00e9.<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>

Pr\u00e1ca na pripev\u0148ovan\u00ed dla\u017ed\u00edc tepeln\u00e9ho \u0161t\u00edtu. Zdroj: NASA<\/p><\/div>\n

U\u017e pred prv\u00fdm \u0161tartom sa vyskytli obavy vypl\u00fdvaj\u00face z krehkosti dla\u017ed\u00edc, ktor\u00e9 by mohli by\u0165 po\u0161koden\u00e9 padaj\u00facimi kusmi materi\u00e1lu (najm\u00e4 \u013eadu) pri \u0161tarte. Objavil sa dokonca n\u00e1vrh in\u0161pekcie tepeln\u00e9ho \u0161t\u00edtu pri prvom lete, ale nakoniec sa zru\u0161il s t\u00fdm, \u017ee dla\u017edice zodpovedaj\u00fa krit\u00e9ri\u00e1m. Napokon, hoci z prv\u00e9ho a 26 \u010fal\u0161\u00edch letov sa Columbia bezpe\u010dne vr\u00e1tila, sa obavy uk\u00e1zali by\u0165 opodstatnen\u00e9. Pri misii STS-107<\/a> v roku 2003 toti\u017e dla\u017edice chr\u00e1niace \u013eav\u00e9 kr\u00eddlo Columbie po\u0161kodil po\u010das \u0161tartu kus izola\u010dnej peny odpadnutej z n\u00e1dr\u017ee ET. Po\u0161kodenie bolo tak\u00e9 z\u00e1va\u017en\u00e9, \u017ee Columbia sa pri n\u00e1vrate do atmosf\u00e9ry rozpadla<\/a> a cel\u00e1 jej sedem\u010dlenn\u00e1 pos\u00e1dka zahynula.<\/p>\n

Rekon\u0161trukcia tepeln\u00e9ho \u0161t\u00edtu prv\u00e9ho orbitera si napokon vy\u017eiadala cel\u00fd rok a skon\u010dila sa a\u017e 16. novembra 1980. V tomto roku program po\u010d\u00edtal u\u017e len zhruba so 40 \u0161tartmi za rok. To bol ale st\u00e1le takmer desa\u0165n\u00e1sobok re\u00e1lnej hodnoty, ak\u00fa program po\u010das svojho trvania dosiahol.<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>

Prv\u00fd \u0161tartovac\u00ed komplex raketopl\u00e1nu po prevoze na odpa\u013eovaciu rampu. Zdroj: NASA<\/p><\/div>\n

24. novembra 1980 sa Columbia kone\u010dne mohla presun\u00fa\u0165 do mont\u00e1\u017enej haly Vehicle Assembly Building (VAB), v ktorej bola pripojen\u00e1 k n\u00e1dr\u017ei ET. K ET sa z oboch str\u00e1n symetricky prip\u00e1jali motory SRB. Cel\u00fd tento komplex bol zostaven\u00fd na mobilnom vyp\u00fa\u0161\u0165acom zariaden\u00ed Mobile Launcher platform (MLP). D\u0148a 29. decembra sa MLP so svoj\u00edm n\u00e1kladom vydal na sedemhodinov\u00fa cestu na \u0161tartovac\u00ed komplex 39A, kde za\u010dali z\u00e1vere\u010dn\u00e9 sk\u00fa\u0161ky.<\/p>\n

19. marca 1981 do\u0161lo v priebehu pozemn\u00fdch testov k nehode. Po \u00faspe\u0161nom zakon\u010den\u00ed z\u00e1vere\u010dn\u00fdch pred\u0161tartovn\u00fdch oper\u00e1ci\u00ed chcela skupina technikov skontrolova\u0165 syst\u00e9my motorov SSME (Space Shuttle Main Engines). Technici uvo\u013enili panel, v n\u00e1sledku \u010doho do\u0161lo k \u00faniku dus\u00edka. V ned\u00fdchate\u013enej atmosf\u00e9re \u010dist\u00e9ho dus\u00edku stratili vedomie, pri\u010dom jeden z nich na mieste zomrel, a o dva t\u00fd\u017edne na n\u00e1sledky tejto nehody zomrel aj \u010fal\u0161\u00ed technik.<\/p>\n

Prv\u00e9mu \u0161tartu predch\u00e1dzalo viac ako \u0161tvord\u0148ov\u00e9 odpo\u010d\u00edtavanie, pri\u010dom pl\u00e1novan\u00fd d\u00e1tum \u0161tartu bol 10. apr\u00edl 1981. V tento de\u0148 si dvoj\u010dlenn\u00e1 pos\u00e1dka obliekla skafandre EES (Ejection Escape Suit) vyvinut\u00e9 \u0161peci\u00e1lne pre prv\u00e9 lety raketopl\u00e1nov. Mali sl\u00fa\u017ei\u0165 na ochranu pos\u00e1dky v pr\u00edpade, \u017ee bude nutn\u00e9 sa v priebehu \u0161tartu alebo prist\u00e1vania zo stroja katapultova\u0165. Ich s\u00fa\u010das\u0165ou bol tzv. anti-G oblek, ktor\u00fd pri man\u00e9vroch s ve\u013ek\u00fdm pre\u0165a\u017een\u00edm vytl\u00e1\u010da krv zo spodnej \u010dasti tela do hornej, aby sa predi\u0161lo \u0161kodliv\u00fdm \u00fa\u010dinkom pre\u0165a\u017eenia na \u013eudsk\u00fd organizmus. Do vlastn\u00e9ho skafandra sa nastupovalo zozadu. Vesta, ktor\u00e1 sa navliekala na vrch tohto skafandra, obsahovala pad\u00e1kov\u00fa v\u00fdstroj a pl\u00e1vaciu vestu.<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>

Poh\u013ead na osvetlen\u00fd raketopl\u00e1n Columbia nieko\u013eko t\u00fd\u017ed\u0148ov pred jej prv\u00fdm \u0161tartom. Zdroj: NASA\/KSC<\/p><\/div>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>

Prv\u00e1 pos\u00e1dka Columbie v kab\u00edne raketopl\u00e1nu. Zdroj: NASA<\/p><\/div>\n

Velite\u013e a pilot u\u017e boli prip\u00fatan\u00ed vo svojich kresl\u00e1ch na palube raketopl\u00e1nu. V tom v\u0161ak nastal probl\u00e9m so synchroniz\u00e1ciou jedn\u00e9ho z po\u010d\u00edta\u010dov. To znamenalo odklad \u0161tartu. Po \u0161es\u0165 a pol hodine \u010dakania pos\u00e1dka opustila raketopl\u00e1n. Pilot Crippen sa nazd\u00e1val, \u017ee rie\u0161enie probl\u00e9mu s po\u010d\u00edta\u010dom zaberie dlh\u00fa dobu. Na prekvapenie oboch \u010dlenov pos\u00e1dky sa v\u0161ak u\u017e na druh\u00fd de\u0148 dozvedeli, \u017ee probl\u00e9m sa podarilo vyrie\u0161i\u0165 a \u0161tart je napl\u00e1novan\u00fd na nasleduj\u00faci de\u0148, 12. apr\u00edla.<\/p>\n

V ur\u010den\u00fd de\u0148 teda pos\u00e1dka znova zaujala miesta vo svojich kresl\u00e1ch v kokpite Columbie. No r\u00fdchlo sa objavil \u010fal\u0161\u00ed probl\u00e9m \u2013 po sklopen\u00ed priezorov na svojich prilb\u00e1ch astronauti nemohli d\u00fdcha\u0165. To v\u0161ak r\u00fdchlo vyrie\u0161ili \u00fapravou pr\u00edpojok kysl\u00edka. \u010eal\u0161ie probl\u00e9my sa u\u017e neobjavili.<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>

Pos\u00e1dka misie STS-1 pred n\u00e1stupom do vozidla, ktor\u00e9 ju odvezie na \u0161tartovaciu rampu v de\u0148 prv\u00e9ho \u0161tartu Columbie \u2013 12. apr\u00edla 1981. Zdroj: NASA<\/p><\/div>\n

Pripravovan\u00e1 misia STS-1 bola ozna\u010dovan\u00e1 za najriskantnej\u0161\u00ed let v dejin\u00e1ch kozmonautiky. V\u0161etky ostatn\u00e9 kozmick\u00e9 lode boli predt\u00fdm vysk\u00fa\u0161an\u00e9 v bezpilotnom re\u017eime (hoci Sojuz neve\u013emi \u00faspe\u0161ne, \u010do sa odrazilo na trag\u00e9dii pri jeho prvom pilotovanom lete). Americk\u00fd raketopl\u00e1n, na rozdiel od nesk\u00f4r vyvinut\u00e9ho sovietskeho, v\u0161ak nebol schopn\u00fd absolvova\u0165 cel\u00fa misiu v bezpilotnom re\u017eime. Jeho kritickou \u010das\u0165ou bola z\u00e1vere\u010dn\u00e1 f\u00e1za prist\u00e1vania. Hoci v 21. storo\u010d\u00ed po moderniz\u00e1cii raketopl\u00e1nov bol vyvinut\u00fd sp\u00f4sob, ako by so strojom dok\u00e1zali pravdepodobne \u00faspe\u0161ne prist\u00e1\u0165 technici riadiaci ho zo Zeme, za\u010diatkom 80-tych rokov to bola e\u0161te hudba ve\u013emi vzdialenej bud\u00facnosti. Neodsk\u00fa\u0161an\u00fd bol nielen samotn\u00fd dru\u017eicov\u00fd stupe\u0148 raketopl\u00e1nu, ale aj cel\u00e1 unik\u00e1tna \u0161tartovacia zostava, \u010di\u017ee aj n\u00e1dr\u017e ET a motory SRB. Pos\u00e1dka musela \u00faplne d\u00f4verova\u0165 kon\u0161trukt\u00e9rom a technikom, \u017ee sa pri pr\u00edprav\u00e1ch stroja na let nezm\u00fdlili. Navy\u0161e v pr\u00edpade hav\u00e1rie boli mo\u017enosti z\u00e1chrany pos\u00e1dky chab\u00e9. V katapultovacie kresl\u00e1 nemali astronauti ve\u013ek\u00fa d\u00f4veru. Ak by boli pou\u017eit\u00e9 v priebehu \u0161tartu pred oddelen\u00edm motorov SRB, pos\u00e1dku by spaliny t\u00fdchto motorov zabili. V 99 % pr\u00edpadoch hav\u00e1rie by pre pos\u00e1dku neost\u00e1vala \u017eiadna n\u00e1dej.<\/p>\n

STS-1<\/h2>\n
$\"\"$ <\/a>
Iskrenie pod motormi SSME, ktor\u00e9 malo vychyta\u0165 pr\u00edpadn\u00e9 zlo\u017eky ich paliva. Do vystavenia raketopl\u00e1nu prvej n\u00e1ro\u010dnej sk\u00fa\u0161ke zost\u00e1va nieko\u013eko sek\u00fand. Zdroj: NASA<\/p><\/div>\n
Columbia sa zap\u00edsala do dej\u00edn ako stroj, ktor\u00fd zlyhal. Spravodlivej\u0161ie by v\u0161ak bolo pam\u00e4ta\u0165 si ju ako stroj, ktor\u00fd vydr\u017eal. Tragick\u00e1 katastrofa toti\u017e mohla nasta\u0165 u\u017e v prv\u00fdch sekund\u00e1ch jej \u00faplne prv\u00e9ho letu.<\/p>\n
Motory SRB nikdy neboli a nemohli by\u0165 testovan\u00e9 pre z\u00e1\u017eih vo zvislej polohe, a navy\u0161e oba naraz. Preto v okamihu prv\u00e9ho \u0161tartu raketopl\u00e1nu vytvorili ove\u013ea silnej\u0161iu akustick\u00fa vlnu, ako sa predpokladalo. Akustick\u00e1 vlna je pre \u0161tartuj\u00facu raketu nebezpe\u010dn\u00e1. Na zmiernenie jej \u00fa\u010dinkov p\u00e1r okamihov pred z\u00e1\u017eehom motorov chrli\u010de na rampe za\u010dali chrli\u0165 vodu, aby vytvorili vodn\u00fa clonu. No t\u00fato vodn\u00fa clonu vytvorili kon\u0161trukt\u00e9ri len na z\u00e1klade teoretick\u00fdch v\u00fdpo\u010dtov. A ako sa nesk\u00f4r zistilo, pri prvom \u0161tarte Columbie bola ve\u013emi poddimenzovan\u00e1. Navy\u0161e zapa\u013eovac\u00ed plame\u0148, ktor\u00fd zo \u0161pice motoru SRB smeroval palivov\u00fdm kan\u00e1lom nadol, strh\u00e1val so sebou zrnk\u00e1 pevn\u00e9ho paliva tohto motora. Tie boli cez d\u00fdzu vymr\u0161ten\u00e9 von a vznietili sa a\u017e pod rampou. T\u00fdm vznikla e\u0161te nebezpe\u010dnej\u0161ia situ\u00e1cia. Nie kv\u00f4li samotn\u00fdm plame\u0148om \u0161\u013eahaj\u00facim mimo spa\u013eovacej komory, ale kv\u00f4li zvukov\u00fdm n\u00e1razom, ktor\u00e9 tieto vzplanutia sprev\u00e1dzali. V prv\u00fdch milisekund\u00e1ch \u0161tartu bola zadn\u00e1 \u010das\u0165 raketopl\u00e1nu vystaven\u00e1 mo\u017eno a\u017e dvojn\u00e1sobn\u00e9mu \u010di dokonca vy\u0161\u0161iemu tlaku, ne\u017e sa predpokladalo.<\/p>\n
$\"\"$ <\/a>
Historick\u00fd okamih \u2013 Columbia vzlieta na svoju prv\u00fa misiu. V skuto\u010dnosti len okamih od katastrofy. Zdroj: NASA<\/p><\/div>\n
$\"\"$ <\/a>
Vzlet prv\u00e9ho raketopl\u00e1nu zachyten\u00fd z obslu\u017enej ve\u017ee. Zdroj: NASA<\/p><\/div>\n
T\u00e1to zvukov\u00e1 vlna sp\u00f4sobila dru\u017eicov\u00e9mu stup\u0148u raketopl\u00e1nu dve hlavn\u00e9 po\u0161kodenia. Jedno nastalo dokonca v prednej \u010dasti orbitera, v mieste, ktor\u00e9 bolo od zdroja tlakovej vlny naj\u010falej. Tam sa zdeformovala opora okysli\u010dovadla motor\u010dekov RCS \u2013 mal\u00fdch motorov, ktor\u00e9 udr\u017eiavaj\u00fa orient\u00e1ciu a zabezpe\u010duj\u00fa ot\u00e1\u010danie sa raketopl\u00e1nu v priestore. E\u0161te v\u00e4\u010d\u0161\u00ed probl\u00e9m nastal na opa\u010dnom konci stroja: tlakov\u00e1 vlna vytla\u010dila trupov\u00fa klapku (trupov\u00fd elev\u00f3n) z jej spr\u00e1vnej polohy. Trupov\u00e1 klapka zohr\u00e1vala k\u013e\u00fa\u010dov\u00fa \u00falohu pre prist\u00e1van\u00ed, bez nej nebolo mo\u017en\u00e9 stroj v atmosf\u00e9re spr\u00e1vne ovl\u00e1dal. Nefunk\u010dnos\u0165 tejto klapky by s istotou skon\u010dila de\u0161trukciou raketopl\u00e1nu. Klapka sa ovl\u00e1dala hydraulikou. Pri jej vych\u00fdlen\u00ed v okamihu \u0161tartu preto tlak v hydraulick\u00fdch potrubiach v\u00fdznamne prekro\u010dil svoje hodnoty. Potrubie v\u0161ak, na\u0161\u0165astie, nepopraskalo. Bolo toti\u017e odolnej\u0161ie ne\u017e malo by\u0165 pod\u013ea p\u00f4vodn\u00fdch pl\u00e1nov, d\u00f4vod takejto zmeny oproti pl\u00e1nu v\u0161ak nie je zn\u00e1my.<\/p>\n
Pos\u00e1dka ni\u010d zl\u00e9 netu\u0161ila. Ke\u010f sa v\u0161ak po prist\u00e1t\u00ed velite\u013e raketopl\u00e1nu, John Young, dozvedel o kritick\u00fdch probl\u00e9mu \u0161tartu, vyhl\u00e1sil, \u017ee ak by bol o nich vedel priamo pri \u0161tarte, bol by sa spolu s pilotom zo stroja katapultoval. Bol toti\u017e presved\u010den\u00fd, \u017ee hydraulick\u00e9 potrubie nemohlo tak\u00e9 vych\u00fdlenie trupovej klapku vydr\u017ea\u0165. Vzh\u013eadom na to, \u017ee ani katapult\u00e1\u017e vo velite\u013eov\u00fdch o\u010diach ned\u00e1vala ve\u013ek\u00e9 \u0161ance na pre\u017eitie, je zjavn\u00e9, \u017ee neveril tomu, \u017ee tak\u00fato udalos\u0165 m\u00f4\u017ee Columbia zvl\u00e1dnu\u0165. \u017divoty pos\u00e1dky tentoraz zachr\u00e1nila ich neznalos\u0165 celej situ\u00e1cie.<\/p>\n
$\"\"$ <\/a>
Prv\u00fd \u0161tart raketopl\u00e1nu zachyten\u00fd z in\u00e9ho uhla. Zdroj: NASA<\/p><\/div>\n
Kab\u00ednou pre pos\u00e1dku otriasali po\u010das vzletu siln\u00e9 vibr\u00e1cie. Pilot Crippen ich prirovnal k jazde po dedinskej ceste plnej v\u00fdmo\u013eov. Tie v\u0161ak boli v poriadku a sprev\u00e1dzali aj ka\u017ed\u00fd nasleduj\u00faci vzlet. \u0160es\u0165 sek\u00fand po \u0161tarte sa u\u017e Columbia pohybovala r\u00fdchlos\u0165ou auta na dia\u013enici, asi 120 km\/h. Zr\u00fdchlenie na pos\u00e1dku vyv\u00edjalo pre\u0165a\u017eenie, ktor\u00e9 sa postupne vy\u0161plhalo a\u017e k hodnote 3 g, bolo v\u0161ak men\u0161ie ne\u017e pre\u0165a\u017eenie pri \u0161tarte na vrchole rakety Titan. Ke\u010f raketopl\u00e1n minul 160 metrov vysok\u00fa obslu\u017en\u00fa ve\u017eu, za\u010dal rota\u010dn\u00fd man\u00e9ver, aby sa stroj dostal na obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu so spr\u00e1vnym strojom. O dve sekundy nesk\u00f4r raketopl\u00e1n za\u010dal man\u00e9ver, ktor\u00e9ho v\u00fdsledkom bolo postupn\u00e9 \u201e\u013eahnutie si na chrb\u00e1t\u201c. Hlavy astronautov tak v posledn\u00fdch f\u00e1zach vzletu smerovali nadol, k Zemi. Bolo to z d\u00f4vodu, \u017ee pri opa\u010dnom man\u00e9vri, \u013eahnut\u00ed si na brucho, nemuseli spoje medzi orbiterom a n\u00e1dr\u017eou ET \u0165archu tejto n\u00e1dr\u017ee vydr\u017ea\u0165. A samotn\u00fd prechod do vodorovnej roviny letu bol zase nevyhnutn\u00fd kv\u00f4li navedeniu sa na obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu. A\u017e pri neskor\u0161\u00edch misi\u00e1ch sa po spotrebovan\u00ed v\u00e4\u010d\u0161iny paliva v ET raketopl\u00e1n oto\u010dil, aby bola pos\u00e1dka hore a nie dole hlavou.<\/p>\n
$\"\"$ <\/a>
Columbia, STS-1, po oddelen\u00ed motorov SRB. Zdroj: NASA<\/p><\/div>\n
Columbia pre\u017eila kritick\u00e9 okamihy \u0161tartu a \u010falej mierila k oblohe. \u010eal\u0161\u00ed priebeh vzletu bol u\u017e viac-menej bezprobl\u00e9mov\u00fd. Zhruba 40 sek\u00fand po odp\u00fatan\u00ed sa od rampy s\u00edce pos\u00e1dka spozorovala d\u00e1\u017e\u010f drobn\u00fdch \u00falomkov padaj\u00facich z n\u00e1dr\u017ee ET, stroju to v\u0161ak nijako vidite\u013ene neubl\u00ed\u017eilo. Nie je zn\u00e1me, \u010di i\u0161lo o \u013eadov\u00fa trie\u0161\u0165, alebo aj o \u00falomky z penovej izol\u00e1cie ET.<\/p>\n
Po oddelen\u00ed SRB Columbia pokra\u010dovala v ceste na orbitu poh\u00e1\u0148an\u00e1 trojicou motorov SSME. Napokon, 8 min\u00fat a 32 sek\u00fand po \u0161tarte, sa vypli aj tie. O nieko\u013eko sek\u00fand na to sa odpojilo potrubie, ktor\u00e9 priv\u00e1dzalo do t\u00fdchto motorov palivo a okysli\u010dovadlo z ET, a odstre\u013eovacie mechanizmy vzdialili aj samotn\u00fa ET. Raketopl\u00e1n od nej e\u0161te zv\u00e4\u010d\u0161il vzdialenos\u0165 za pomoci vlastn\u00fdch man\u00e9vrovac\u00edch motor\u010dekov. Ich z\u00e1\u017eih v\u0161ak sprev\u00e1dzala ne\u010dakane hlasn\u00e1 rana, p\u00e4tn\u00e1s\u0165centimetrov\u00e9 plamene a k\u00fdvanie raketopl\u00e1nu. Nabielo natret\u00fa n\u00e1dr\u017e so zvy\u0161kami paliva \u010dakalo zhorenie v atmosf\u00e9re nad Indick\u00fdm oce\u00e1nom.<\/p>\n
Podobne ne\u010dakan\u00e9 efekty sa objavili aj po pou\u017eit\u00ed motorov OME na \u00fapravu obe\u017enej dr\u00e1hy. Ich prv\u00fd z\u00e1\u017eih, takmer 10,5 min\u00faty po \u0161tarte, s\u00edce prebehol hladko, pilotov v\u0161ak prekvapili vibr\u00e1cie, ktor\u00e9 sa zjavili po ich vypnut\u00ed. Tie v\u0161ak napokon so z\u00e1\u017eihom OME nes\u00faviseli a zrejme sa objavili v d\u00f4sledku toho, \u017ee motory SSME sa sklopili do \u201eparkovacej polohy\u201c: Columbia nato postupne zap\u00e1lila motory OME e\u0161te trikr\u00e1t. Tieto z\u00e1\u017eihy ju postupne vyniesli na dr\u00e1hu s v\u00fd\u0161kou 266 x 277 km.<\/p>\n
$\"\"$ <\/a>
N\u00e1dr\u017e ET po oddelen\u00ed od Columbie. Zdroj: NASA<\/p><\/div>\n
Na za\u010diatku druh\u00e9ho obehu prist\u00fapila pos\u00e1dka k sk\u00fa\u0161kam otv\u00e1raniu dver\u00ed do n\u00e1kladov\u00e9ho priestoru. Pri prvom lete Columbia neniesla nijak\u00fd n\u00e1klad na vypustenie, nach\u00e1dzali sa v \u0148om len dve zariadenia a jeden s\u00fabor pr\u00edstrojov pre meranie vlastnost\u00ed raketopl\u00e1nu. Otvorenie dver\u00ed v\u0161ak bolo k\u013e\u00fa\u010dov\u00e9 pre spr\u00e1vnu funkciu jej klimatiza\u010dn\u00e9ho syst\u00e9mu. Dovtedy ochladzovalo raketopl\u00e1n odparovanie vody, jej rezervy by sa v\u0161ak do konca tretieho obehu vy\u010derpali. Z opatrnosti za\u010dali najprv s otvoren\u00edm a n\u00e1sledn\u00fdm zatvoren\u00edm jedn\u00e9ho kr\u00eddla dver\u00ed, no t\u00e1to oper\u00e1cia i\u0161la hladko, a tak mohli ponecha\u0165 obe kr\u00eddla v otvorenej polohe. Objavilo sa v\u0161ak in\u00e9 nepr\u00edjemn\u00e9 prekvapenie \u2013 po otvoren\u00e9 dver\u00ed a zlep\u0161en\u00ed v\u00fdh\u013eadu na bloky OMS, ktor\u00e9 nes\u00fa palivo na OME, videli Young a Crippen na moduloch OMS nejak\u00e9 tmav\u00e9 \u0161tvorce. Boli to dve ch\u00fdbaj\u00face dla\u017edice tepelnej ochrany. Na tejto \u010dasti stroja nebola ich strata pr\u00edli\u0161 nebezpe\u010dn\u00e1, vzbudili v\u0161ak obavy, \u017ee dla\u017edice opadli aj zo spodnej strany raketopl\u00e1nu. V takom pr\u00edpade hrozilo pos\u00e1dke Columbie pri prist\u00e1van\u00ed zhorenie. Za pomoci vojenskej techniky \u2013 zdroje sa rozch\u00e1dzaj\u00fa v tom, akej presne \u2013 sa v\u0161ak podarilo zhotovi\u0165 sn\u00edmky spodku raketopl\u00e1nu, ktor\u00fd bol na\u0161\u0165astie neporu\u0161en\u00fd. V pr\u00edpade jeho po\u0161kodenia by sa toti\u017e nedalo ni\u010d urobi\u0165.<\/p>\n
$\"\"$ <\/a>
Poh\u013ead do n\u00e1kladov\u00e9ho priestoru a na zadn\u00fa \u010das\u0165 Columbie cez dozadu smeruj\u00face okienka na pilotnej palube. Vidite\u013en\u00e9 s\u00fa aj ch\u00fdbaj\u00face dla\u017edice tepelnej ochrany. Zdroj: NASA<\/p><\/div>\n
$\"\"$ <\/a>
Robert Crippen, pilot Columbie, na pilotnej (hornej) palube raketopl\u00e1nu. Dobre vidite\u013en\u00e9 s\u00fa nahor smeruj\u00face okienka. Zdroj: NASA<\/p><\/div>\n
Dve hodiny po \u0161tarte si pos\u00e1dka mohla vyzliec\u0165 skafandre, nie\u010do zjes\u0165, a pusti\u0165 sa do testovania \u010fal\u0161\u00edch syst\u00e9mov Columbie. Vyskytol sa mal\u00fd probl\u00e9m s vesm\u00edrnou toaletou. Zlyhal aj jeden syst\u00e9m z\u00e1znamu technick\u00fdch \u00fadajov na magnetick\u00fa p\u00e1sku a spr\u00e1vne nefungovala ani klimatiz\u00e1cia \u2013 teplota na palube poklesla iba na 16\u00b0C. Astronauti sa preto museli lep\u0161ie obliec\u0165. Celkov\u00e9 mno\u017estvo por\u00fach v\u0161ak bolo na prv\u00fd let prekvapilo mal\u00e9 a bezv\u00fdznamn\u00e9. Okrem in\u00e9ho sa \u00faspe\u0161ne odsk\u00fa\u0161al aj tzv. syst\u00e9m gravita\u010dnej stabiliz\u00e1cie. Raketopl\u00e1n pri \u0148om let\u00ed namieren\u00fd najdlh\u0161ou osou kolmo k zemsk\u00e9mu povrchu, v polohe, do akej prirodzene gravit\u00e1cia ot\u00e1\u010da objekty v jej dosahu. Po v\u00e4\u010d\u0161inu letu v\u0161ak bol raketopl\u00e1n v polohe \u201ena chrbte\u201c vo\u010di zemsk\u00e9mu povrchu, aby ho astronauti mohli sn\u00edmkova\u0165. Pos\u00e1dka sa pohybovala po dvoch palub\u00e1ch raketopl\u00e1nu bez probl\u00e9mov, \u010dasto ani nepotrebovala pripraven\u00e9 \u00fachytky.<\/p>\n
Po dvoch d\u0148och str\u00e1ven\u00fdch na orbite \u010dakala Columbiu \u010fal\u0161ia n\u00e1ro\u010dn\u00e1 sk\u00fa\u0161ka \u2013 prist\u00e1tie. Pos\u00e1dka ulo\u017eila veci do skriniek, kompletne preverila syst\u00e9my a obliekla sa do skafandrov. Uzavreli sa dvere do n\u00e1kladov\u00e9ho priestoru \u2013 ak by sa to nepodarilo, druh\u00fd pilot by mohol vyst\u00fapi\u0165 do vesm\u00edru a uzavrie\u0165 ich manu\u00e1lne. S otvoren\u00fdmi dverami by toti\u017e vstup do atmosf\u00e9ry neprich\u00e1dzal do \u00favahy.<\/p>\n
$\"\"$ <\/a>
Velite\u013e raketopl\u00e1nu, John Young, na obytnej (strednej) palube raketopl\u00e1nu. Zdroj: NASA<\/p><\/div>\n
Potom Young oto\u010dil raketopl\u00e1n do polohy, v ktorej letel motormi napred, k\u00fdm Crippen aktivoval hydraulick\u00e9 \u010derpadl\u00e1, aby sa dali v atmosf\u00e9re ovl\u00e1da\u0165 pohybliv\u00e9 plochy Columbie. 2 dni, 5 hod\u00edn a 21 min\u00fat po \u0161tarte sa znova zap\u00e1lili motory OME. Tentoraz na to, aby stiahli raketopl\u00e1n z obe\u017enej dr\u00e1hy. V tej dobe e\u0161te nebolo nepretr\u017eit\u00e9 pokrytie spojenia raketopl\u00e1nu s riadiacim strediskom a tento man\u00e9ver sa uskuto\u010dnil pr\u00e1ve v jednej z tak\u00fdchto nepokryt\u00fdch oblast\u00ed. Prebehol v\u0161ak \u00faspe\u0161ne. Stroju zost\u00e1vala posledn\u00e1, necel\u00e1 hodina letu. Oto\u010dil sa op\u00e4\u0165 nosom napred a zdvihol predok do optim\u00e1lneho uhla pre vstup do atmosf\u00e9ry (v presnej hodnote tohto uhla sa zdroje rozch\u00e1dzaj\u00fa).<\/p>\n
Vo v\u00fd\u0161ke 100 km si velite\u013e prv\u00fdkr\u00e1t v\u0161imol z\u00e1blesky \u017eeravej plazmy, ktor\u00e1 vznikla intenz\u00edvnym tren\u00edm a oba\u013eovala stroj. Na 17 min\u00fat po\u010das prist\u00e1vania sp\u00f4sobila plazma v\u00fdpadok spojenia s riadiacim strediskom. Ako sk\u00fa\u0161obn\u00fd prototyp mala Columbia najmohutnej\u0161iu vn\u00fatorn\u00fa kon\u0161trukciu kr\u00eddel zo v\u0161etk\u00fdch raketopl\u00e1nov. Bolo to pre pr\u00edpad, \u017ee by aerodynamick\u00e9 nam\u00e1hanie pri prist\u00e1van\u00ed bolo silnej\u0161ie ne\u017e ukazovali simul\u00e1cie. Napriek tomu bolo prv\u00e9 prist\u00e1vanie neodsk\u00fa\u0161an\u00e9ho prototypu s nov\u00fdm typom tepeln\u00e9ho \u0161t\u00edtu ve\u013emi riskantn\u00e9. Uk\u00e1zalo sa, \u017ee obavy mali ist\u00e9 opodstatnenie \u2013 vy\u010dnievaj\u00faca vlo\u017eka medzi dvoma dla\u017edicami na spodku pravej polovice kr\u00eddla nasmerovala \u010das\u0165 pr\u00fadu \u017eervej plazmy na dvere prav\u00e9ho podvozku. Tie sa p\u00f4soben\u00edm tepla prehli. Ni\u010d hor\u0161ie sa v\u0161ak nestalo.<\/p>\n
$\"\"$ <\/a>
Zo z\u00e1kladne Edwards AFB od\u0161tartovali \u0161tyri lietadl\u00e1 typu T-38, aby sprev\u00e1dzali Columbiu v z\u00e1vere\u010dn\u00fdch f\u00e1zach prist\u00e1vania. Vytvorili mno\u017estvo fotografi\u00ed t\u00fdchto historick\u00fdch momentov, napr\u00edklad t\u00fato. Zdroj: NASA<\/p><\/div>\n
Prist\u00e1vanie v t\u00fdchto f\u00e1zach, ktor\u00e9 prebiehali nad Tich\u00fdm oce\u00e1nom, riadil autopilot. Prebiehalo ve\u013emi hladko a\u017e na jednu chv\u00ed\u013eu, kedy musel Young prevzia\u0165 ru\u010dn\u00e9 riadenie. Definit\u00edvne prebrali piloti riadenie na doh\u013ead od kalifornsk\u00e9ho pobre\u017eia. Vo v\u00fd\u0161ke 10 km nad Zemou za\u010dali piloti oto\u010dku o 271\u00b0, aby spr\u00e1vne naleteli nad prist\u00e1vaciu dr\u00e1hu. Tou v\u0161ak nebola nov\u00e1 dr\u00e1ha na Kennedyho vesm\u00edrnom stredisku, ale vyschnut\u00e9 so\u013en\u00e9 jazero na Edwardsovej z\u00e1kladni v Kalifornii. Bolo zvolen\u00e9 z d\u00f4vodu, \u017ee poskytovalo ove\u013ea v\u00e4\u010d\u0161\u00ed priestor pre mo\u017en\u00e9 dosadnutie dosadnutie ne\u017e \u00fazka a v porovnan\u00ed s \u0148ou kr\u00e1tka prist\u00e1vacia dr\u00e1ha na Floride. Nebolo toti\u017e ist\u00e9, ako r\u00fdchlo bude raketopl\u00e1n str\u00e1ca\u0165 r\u00fdchlos\u0165 pri n\u00e1vrate z vesm\u00edru, a teda \u010di sa mu podar\u00ed prist\u00e1\u0165 na optim\u00e1lnom mieste.<\/p>\n
Hoci Columbia preletela pl\u00e1novan\u00fd prah prist\u00e1tia o nieko\u013eko stoviek metrov, dosadnutie bolo ve\u013emi jemn\u00e9. Hlavn\u00fd podvozok sa dr\u00e1hy dotkol o 18:20:51 UT, predn\u00fd podvozok a pol min\u00faty nesk\u00f4r. V okamihu kontaktu s dr\u00e1hou sa raketopl\u00e1n pohyboval viac ne\u017e dvojn\u00e1sobnou r\u00fdchlos\u0165ou najvy\u0161\u0161ej povolenej r\u00fdchlosti \u00e1ut na dia\u013enici. Preto dojazd do \u00fapln\u00e9ho zastavenia meral a\u017e 2 734 metrov.<\/p>\n
$\"\"$ <\/a>
Columbia v posledn\u00fdch okamihoch pred dosiahnut\u00edm prist\u00e1vacej dr\u00e1hy. Zdroj: NASA<\/p><\/div>\n
Po zastaven\u00ed si dovolili pracovn\u00edci riadiaceho strediska presne p\u00e4tn\u00e1s\u0165 sek\u00fand ov\u00e1ci\u00ed a potom sa u\u017e s\u00fastredene venovali zaisteniu stroja a vyp\u00ednaniu v\u0161etk\u00fdch syst\u00e9mov. Mal\u00fd probl\u00e9m sa uk\u00e1zal aj po prist\u00e1t\u00ed \u2013 v okol\u00ed raketopl\u00e1nu boli zisten\u00e9 stopy oxidu dusi\u010dit\u00e9ho, preto ho pos\u00e1dka mohla opusti\u0165 a\u017e hodinu po prist\u00e1t\u00ed. Obhliadka stroja uk\u00e1zala tie\u017e vy\u0161e 300 po\u0161koden\u00ed tepelnej ochrany, v\u00e4\u010d\u0161inou drobn\u00fdch.<\/p>\n
Let trval 2 dni, 6 hod\u00edn, 20 min\u00fat a 52 sek\u00fand a otvoril tak cestu \u010fal\u0161\u00edm 134 letom raketopl\u00e1nov po \u0148om. V\u010faka tomu mohol by\u0165 vynesen\u00fd a dodnes fungova\u0165 Hubblov vesm\u00edrny \u010falekoh\u013ead<\/a>, Chandra<\/a>, v\u00fdznamn\u00e9 sondy ako Magellan, Ulysses a Galileo a by\u0165 vystavan\u00e1 Medzin\u00e1rodn\u00e1 vesm\u00edrna stanica. V\u010faka raketopl\u00e1nom sa n\u00e1m odhalil povrch Venu\u0161e<\/a>, vn\u00fatro atmosf\u00e9ry Jupitera<\/a>, hviezdne rodisk\u00e1 aj minulos\u0165 vesm\u00edru cel\u00e9 miliardy rokov dozadu, v\u010faka nim n\u00e1m nad hlavou lieta mohutn\u00fd, trvalo ob\u00fdvan\u00fd komplex, sk\u00famaj\u00faci mo\u017enosti dlhodob\u00e9ho pre\u017eitia \u010dloveka v kozme.<\/p>\n
$\"\"$ <\/a>
Columbia po dosadnut\u00ed na dno so\u013en\u00e9ho jazera Edwards AFB. Zrete\u013ene je vidite\u013en\u00fd obrovsk\u00fd priestor na man\u00e9vrovanie dosadnutie, ktor\u00fd by raketopl\u00e1n mohol v pr\u00edpade n\u00fadze pou\u017ei\u0165. Zdroj: NASA<\/p><\/div>\n
$\"\"$ <\/a>
Pos\u00e1dka misie STS-1 vystupuje z raketopl\u00e1nu. Zdroj: NASA<\/p><\/div>\n
Zdroje<\/h2>\n
\n
STS-1 v encyklop\u00e9dii Space 40 (autor Anton\u00edn V\u00edtek)<\/a><\/li>\n
\u0160AM\u00c1REK, Ond\u0159ej. TOP 5: Nebezpe\u010dn\u00e9 starty [online]. kosmonautix.cz, 2020-07-09, [cit. 2020-07-10].<\/a><\/li>\n
\u0160AM\u00c1REK, Ond\u0159ej. Vesm\u00edrn\u00e9 osudy 89. d\u00edl \u2013 John Young [online]. kosmonautix.cz, 2015-01-12, [cit. 2020-07-10].<\/a><\/li>\n
Ing. JOSEF KRUPI\u010cKA, CSc, Mgr. ANTON\u00cdN V\u00cdTEK CSc.: STS-1 v L+K 14-15\/81<\/a><\/li>\n
MEK – STS-1 Co\/F-1<\/em> [online]. mek.kosmo.cz, [cit. 2020-07-10]<\/a><\/li>\n
\u0160AM\u00c1REK, Ond\u0159ej. Kosmick\u00fd \u0161atn\u00edk 11. d\u00edl<\/i> [online]. kosmonautix.cz, 2016-01-25, [cit. 2020-02-11]<\/cite><\/span><\/a><\/li>\n
KOLA\u0158, Jan. MEK – STS (Raketopl\u00e1n p\u0159ed startem – probl\u00e9my z\u016fst\u00e1vaj\u00ed)<\/i> [online]. mek.kosmo.cz, [cit. 2020-02-11]. Dostupn\u00e9 online.<\/a> <\/cite><\/li>\n
LEJ\u010cEK, Lubor. MEK – STS (Pot\u00ed\u017ee s tepeln\u00fdm \u0161t\u00edtem raketopl\u00e1nu)<\/i> [online]. mek.kosmo.cz, [cit. 2020-02-11]. Dostupn\u00e9 online.<\/a> <\/cite><\/li>\n
PACNER, Karel<\/a>; V\u00cdTEK, Anton\u00edn<\/a>. P\u016flstolet\u00ed kosmonautiky: kroky, skoky a p\u00e1dy na cest\u011b do vesm\u00edru<\/i>. 1. vyd. Praha\u00a0: Epocha, 2008. 471 s. ISBN 978-80-87027-71-4<\/a>.<\/li>\n
P\u0158IBYL, Tom\u00e1\u0161<\/a>. Den, kdy se nevr\u00e1tila Columbia<\/i>. 1. vyd. \u0158\u00ed\u010dany u Prahy\u00a0: Junior, 2003. 191 s. ISBN 80-7267-108-1<\/a>.<\/li>\n
R\u016e\u017dI\u010cKA, Bed\u0159ich, POPEL\u00cdNSK\u00dd, Lubom\u00edr. Rakety a kosmodromy<\/i>. 1. vyd. Praha\u00a0: Na\u0161e vojsko, 1986, 360 s. ISBN 28-028-86.<\/li>\n
\u0160AM\u00c1REK, Ond\u0159ej. Skylab \u2013 laborato\u0159 na nebes\u00edch (10. d\u00edl)<\/i> [online]. kosmonautix.cz, 2016-09-12, [cit. 2020-02-11]. Dostupn\u00e9 online.<\/a> <\/cite><\/li>\n
\u010cesk\u00e1 astronomick\u00e1 spole\u010dnost. Kolik bylo vyrobeno americk\u00fdch raketopl\u00e1n\u016f?<\/i> [online]. astro.cz, [cit. 2020-02-11]. Dostupn\u00e9 online.<\/a> <\/cite><\/li>\n
Juraj Mat\u00e1k – www.matak.sk. STS – Space Shuttle<\/i> [online]. kozmo-data.sk, [cit. 2020-02-11]. Dostupn\u00e9 online.<\/a> <\/cite><\/li>\n<\/ul>\n
Mohlo by v\u00e1s zauj\u00edma\u0165<\/h2>\n
\n
Columbia STS-107 \u2013 tragick\u00e1 jednosmern\u00e1 letenka<\/a><\/li>\n
STS-51-L<\/a>\u00a0(Hav\u00e1ria raketopl\u00e1nu Challenger)<\/li>\n
STS-31<\/a><\/li>\n
STS-61<\/a><\/li>\n
STS-82<\/a><\/li>\n
STS-103<\/a><\/li>\n
STS-107<\/a><\/li>\n
STS-109<\/a><\/li>\n
STS-114<\/a><\/li>\n
STS-118<\/a><\/li>\n
STS-120<\/a><\/li>\n
STS-122<\/a><\/li>\n
STS-125<\/a><\/li>\n
Zauj\u00edmavosti o raketopl\u00e1noch<\/a><\/li>\n<\/ul>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Dnes je okr\u00fahle v\u00fdro\u010die dvoch ve\u013emi v\u00fdznamn\u00fdch kozmonautick\u00fdch udalost\u00ed. Viac sa hovor\u00ed o tej prvej. Preto som sa rozhodla viac pribl\u00ed\u017ei\u0165 t\u00fa druh\u00fa, ktor\u00e1 m\u00e1 pre m\u0148a osobne a pre moju tvorbu v\u00e4\u010d\u0161\u00ed v\u00fdznam. Tento \u010dl\u00e1nok, vych\u00e1dzaj\u00faci z m\u00f4jho wiki\u010dl\u00e1nku Program Space Shuttle, no bohato doplnen\u00fd a vylep\u0161en\u00fd, som zverej\u0148ovala ako seri\u00e1l na serveri i-Astrin. (pokračovať v čítaní…) <\/a><\/span><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"parent":128,"menu_order":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","template":"","meta":{"footnotes":""},"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/6557"}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=6557"}],"version-history":[{"count":13,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/6557\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":8060,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/6557\/revisions\/8060"}],"up":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/128"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=6557"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}