{"id":6627,"date":"2021-06-01T16:56:27","date_gmt":"2021-06-01T14:56:27","guid":{"rendered":"http:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=6627"},"modified":"2025-06-24T16:26:14","modified_gmt":"2025-06-24T14:26:14","slug":"atmosfera","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=6627","title":{"rendered":"Atmosf\u00e9ra"},"content":{"rendered":"

Prv\u00fdkr\u00e1t publikovan\u00e9 na slovenskej Wikip\u00e9dii.<\/a> Autor: Jana Plauchov\u00e1 ako Eryn Blaireov\u00e1. Spoluautori<\/a>: Wizzard (zakladate\u013e, \u010das\u0165 textu), Peko (formul\u00e1cia), Vegetator (oprava preklepu)
\n<\/em><\/p>\n

Text je dostupn\u00fd pod Creative Commons Attribution-ShareAlike License 3.0<\/a> a GFDL<\/a>.<\/em><\/p>\n

\n
$\"\"$ <\/a>
Atmosf\u00e9ra Zeme<\/p><\/div>\n
$\"\"$ <\/a>
Atmosf\u00e9ra Marsu<\/p><\/div>\n
$\"\"$ <\/a>
Atmosf\u00e9ra Titanu<\/a><\/p><\/div>\n
$\"\"$ <\/a>
Dop\u013a\u0148anie \u010dast\u00edc do riedkej atmosf\u00e9ry mesiaca Enceladus<\/a> jeho kryovulk\u00e1nmi<\/p><\/div>\n
$\"\"$ <\/a>
Atmosf\u00e9ra trpasli\u010dej plan\u00e9ty Pluta<\/a><\/p><\/div>\n
Atmosf\u00e9ra<\/strong> je vo v\u0161eobecnosti plynn\u00fd obal kozmick\u00e9ho telesa, napr\u00edklad plan\u00e9ty<\/a>, mesiaca<\/a>, kom\u00e9ty alebo hviezdy<\/a>. Pri telese je pridr\u017eiavan\u00e1 jeho gravit\u00e1ciou. Najlep\u0161ie presk\u00faman\u00e1 je atmosf\u00e9ra Zeme.<\/p>\n
Atmosf\u00e9ra terestrick\u00fdch telies (telies s pevn\u00fdm povrchom) je zospodu ohrani\u010den\u00e1 k\u00f4rou plan\u00e9ty (litosf\u00e9rou) a zhora sa pozvo\u013ene rozpl\u00fdva do okolit\u00e9ho kozmick\u00e9ho priestoru. Atmosf\u00e9ra hviezd, rovnako ako atmosf\u00e9ra jovi\u00e1lnych plan\u00e9t, je na rozdiel od atmosf\u00e9ry kamenn\u00fdch telies \u0161pecifick\u00e1 t\u00fdm, \u017ee nie je mo\u017en\u00e9 presne definova\u0165 hranicu medzi atmosf\u00e9rou a vlastn\u00fdm telesom. Jovi\u00e1lne plan\u00e9ty s\u00fa zlo\u017een\u00e9 predov\u0161etk\u00fdm z plynu, ktor\u00fd postupne smerom k jadru telesa hustne, a\u017e prech\u00e1dza do kvapaln\u00e9ho skupenstva a nesk\u00f4r do tuh\u00e9ho. Hviezdy s\u00fa tvoren\u00e9 plazmou, ktor\u00e1 je vo v\u00e4\u010d\u0161ej h\u013abke \u010doraz hustej\u0161ia. Ako hranica medzi atmosf\u00e9rou hviezdy a jej vlastn\u00fdm telesom sa pou\u017e\u00edva sf\u00e9ra, kedy u\u017e hustn\u00faca plazma prestane by\u0165 prieh\u013eadn\u00e1 pre fot\u00f3ny vidite\u013en\u00e9ho svetla. T\u00e1to sf\u00e9ra sa naz\u00fdva fotosf\u00e9ra.<\/p>\n
Ani atmosf\u00e9ra pevn\u00fdch telies nie je izolovan\u00fd syst\u00e9m. Vstupuje do interakcie hlavne s povrchom plan\u00e9ty a s jej magnetosf\u00e9rou. Niektor\u00e9 vlastnosti, napr\u00edklad v\u00fd\u0161ku hornej hranice atmosf\u00e9ry, ovplyv\u0148uje hviezdny vietor.<\/p>\n
Nenulov\u00fd atmosf\u00e9rick\u00fd tlak je podmienkou pre v\u00fdskyt vody v kvapalnom skupenstve a teda aj nepriamo podmienkou v\u00fdskytu \u017eivota na povrchu kozmick\u00e9ho telesa.<\/p>\n
Rozdelenie<\/h2>\n
Atmosf\u00e9ru pevn\u00fdch telies mo\u017eno z h\u013eadiska elektrick\u00e9ho n\u00e1boja rozdeli\u0165 na<\/p>\n
\n
neutrosf\u00e9ru, ktor\u00e1 obsahuje hlavne elektricky neutr\u00e1lne \u010dastice<\/li>\n
ionosf\u00e9ru, ktor\u00e1 sa nach\u00e1dza nad \u0148ou a obsahuje ve\u013ea i\u00f3nov.<\/li>\n<\/ul>\n
Atmosf\u00e9ra hviezd sa obvykle del\u00ed na tri z\u00e1kladn\u00e9 vrstvy:<\/p>\n
\n
fotosf\u00e9ru (niekedy e\u0161te nezara\u010fovan\u00fa k atmosf\u00e9re)<\/li>\n
chromosf\u00e9ru<\/li>\n
kor\u00f3nu<\/li>\n<\/ul>\n
Atmosf\u00e9ry telies slne\u010dnej s\u00fastavy<\/h2>\n
Atmosf\u00e9ru maj\u00fa v\u0161etky jovi\u00e1lne plan\u00e9ty slne\u010dnej s\u00fastavy<\/a>, teda Jupiter<\/a>, Saturn<\/a>, Ur\u00e1n a Nept\u00fan.<\/a> Aj v\u0161etky terestri\u00e1lne plan\u00e9ty slne\u010dnej s\u00fastavy, \u010di\u017ee Merk\u00far<\/a>, Venu\u0161a<\/a>, Zem a Mars<\/a> maj\u00fa atmosf\u00e9ru. Atmosf\u00e9ra Merk\u00faru je v\u0161ak tak\u00e1 riedka (jeho atmosf\u00e9rick\u00fd tlak je len 2.10-7 Pa), \u017ee sa o \u0148om niekedy hovor\u00ed ako o telese bez atmosf\u00e9ry. Najhustej\u0161iu atmosf\u00e9ru z terestri\u00e1lnych plan\u00e9t m\u00e1 Venu\u0161a, ktorej atmosf\u00e9rick\u00fd tlak na povrchu je a\u017e 9321,9 kPa.<\/p>\n
Atmosf\u00e9ra bola zisten\u00e1 aj na mnoh\u00fdch prirodzen\u00fdch obe\u017eniciach ve\u013ek\u00fdch plan\u00e9t, hlavne na Galileiho mesiacoch Jupitera, ako aj na Saturnovom mesiaci Titan<\/a>, ktor\u00fd m\u00e1 v\u00f4bec najhustej\u0161iu atmosf\u00e9ru zo v\u0161etk\u00fdch mesiacov. Jeho atmosf\u00e9ra je hustej\u0161ia ako atmosf\u00e9ra Zeme. Vo v\u0161eobecnosti m\u00f4\u017ee ma\u0165 atmosf\u00e9ru ka\u017ed\u00e9 teleso, ktor\u00e9ho \u00fanikov\u00e1 r\u00fdchlos\u0165 na povrchu je men\u0161ia ako r\u00fdchlos\u0165 tepeln\u00e9ho pohybu molek\u00fal. Z tohto d\u00f4vodu m\u00e1 riedku atmosf\u00e9ru aj Pluto<\/a>, hoci je men\u0161ie (a m\u00e1 teda aj men\u0161iu gravit\u00e1ciu) ako Mesiac<\/a>, ktor\u00fd je bez atmosf\u00e9ry. Niektor\u00e9 teles\u00e1 maj\u00fa atmosf\u00e9ru, resp. hustej\u0161iu atmosf\u00e9ru, len do\u010dasne, ke\u010f sa na svojej dr\u00e1he pribli\u017euj\u00fa k Slnku. Vtedy sa pod vplyvom zv\u00fd\u0161en\u00e9ho slne\u010dn\u00e9ho \u017eiarenia \u010das\u0165 l\u00e1tok tvoriacich ich povrch vyparuje alebo sublimuje do atmosf\u00e9ry, atmosf\u00e9ra sa zahus\u0165uje a t\u00fdm zvy\u0161uje atmosf\u00e9rick\u00fd tlak. Pri vz\u010fa\u013eovan\u00ed sa od Slnka tieto vrstvy atmosf\u00e9ry op\u00e4\u0165 zamrzn\u00fa a stan\u00fa sa s\u00fa\u010das\u0165ou povrchu. Pr\u00edkladom telesa so sez\u00f3nne sa meniacou atmosf\u00e9rou je Nept\u00fanov mesiac Triton<\/a>, ale aj kom\u00e9ty, ktor\u00fdch do\u010dasn\u00e1 atmosf\u00e9ra je naz\u00fdvan\u00e1 koma.<\/p>\n
Vlastnosti atmosf\u00e9ry<\/h2>\n
Bez oh\u013eadu na chemick\u00e9 zlo\u017eenie maj\u00fa plynn\u00e9 obaly pevn\u00fdch telies niektor\u00e9 spolo\u010dn\u00e9 vlastnosti. V\u0161eobecne atmosf\u00e9ra p\u00f4sob\u00ed ako tepeln\u00fd regul\u00e1tor, tak\u017ee \u010d\u00edm hustej\u0161iu atmosf\u00e9ru teleso m\u00e1, t\u00fdm s\u00fa jeho rozdiely medzi dennou a no\u010dnou teplotou men\u0161ie.<\/p>\n
Atmosf\u00e9ra absorbuje a rozpty\u013euje \u010das\u0165 elektromagnetick\u00e9ho \u017eiarenia, ktor\u00e9 plan\u00e9ta dost\u00e1va od Slnka<\/a> (resp. inej hviezdy). Prep\u00fa\u0161\u0165a len ur\u010dit\u00e9 oblasti spektra, ktor\u00e9 sa naz\u00fdvaj\u00fa atmosf\u00e9rick\u00e9 okn\u00e1. T\u00e1to vlastnos\u0165 atmosf\u00e9ry je d\u00f4le\u017eit\u00e1 pri ochrane \u017eiv\u00fdch organizmov pred nebezpe\u010dn\u00fdmi zlo\u017ekami \u017eiarenia z kozmu.<\/p>\n
Aj \u010das\u0165 \u017eiarenia, ktor\u00e1 sa celkom nepohlt\u00ed, je pri prechode atmosf\u00e9rou oslaben\u00e1. Preto s\u00fa nebesk\u00e9 teles\u00e1, napr\u00edklad hviezdy, pri pozorovan\u00ed cez atmosf\u00e9ru slab\u0161ie ako pri pozorovan\u00ed z vesm\u00edru. K najmen\u0161iemu skresleniu jasnosti telies doch\u00e1dza v zenite, k najv\u00e4\u010d\u0161iemu v bl\u00edzkosti obzoru. Svetlo sa v atmosf\u00e9re tie\u017e l\u00e1me a odkl\u00e1\u0148a sa od svojho p\u00f4vodn\u00e9ho smeru, preto s\u00fa hviezdy pri pozorovan\u00ed cez atmosf\u00e9ru mierne posunut\u00e9 oproti svojim skuto\u010dn\u00fdm poloh\u00e1m a to smerom k zenitu. Tento jav sa naz\u00fdva astronomick\u00e1 refrakcia.<\/p>\n
Atmosf\u00e9ra tie\u017e chr\u00e1ni povrch telesa pred meteoroidmi a to t\u00fdm \u00fa\u010dinnej\u0161ie, \u010d\u00edm je hustej\u0161ia. Teles\u00e1 vznikaj\u00face do atmosf\u00e9ry ve\u013ek\u00fdmi r\u00fdchlos\u0165ami sa zr\u00e1\u017eaj\u00fa s \u010dasticami atmosf\u00e9ry, v d\u00f4sledku \u010doho sa za\u010dn\u00fa prudko zahrieva\u0165 a vyparova\u0165. Tento proces sa naz\u00fdva abl\u00e1cia a vytvor\u00ed okolo p\u00f4vodn\u00e9ho telesa \u017eiariaci ku\u017ee\u013e ionizovan\u00fdch \u010dast\u00edc, ktor\u00fd naz\u00fdvame meteor. Ak sa pri tomto de\u0161trukt\u00edvnom procese nevypar\u00ed teleso cel\u00e9 a nejak\u00e1 jeho \u010das\u0165 dopadne na povrch plan\u00e9ty alebo mesiaca, dopadnut\u00e9 teleso sa naz\u00fdva meteorit. Ve\u013ek\u00e9 meteority vytv\u00e1raj\u00fa impaktn\u00e9 kr\u00e1tery. Teles\u00e1 s hustou atmosf\u00e9rou maj\u00fa v\u0161eobecne menej impaktn\u00fdch kr\u00e1terov na povrchu ako teles\u00e1 s riedkou atmosf\u00e9rou alebo bez atmosf\u00e9ry, preto\u017ee ve\u013ea telies pri prelete atmosf\u00e9rou \u00faplne zhor\u00ed alebo sa ich ve\u013ekos\u0165 v\u00fdrazne zredukuje. Men\u0161ie mno\u017estvo impaktn\u00fdch kr\u00e1terov v\u0161ak m\u00f4\u017eu ma\u0165 teles\u00e1 aj v\u010faka er\u00f3zii alebo sope\u010dnej \u010dinnosti.<\/p>\n
Atmosf\u00e9rick\u00e9 \u00fatvary<\/h2>\n
V atmosf\u00e9re Slnka aj in\u00fdch hviezd boli pozorovan\u00e9 slne\u010dn\u00e9, respekt\u00edve hviezdne \u0161kvrny. S\u00fa to tmav\u0161ie, pr\u00edpadne (u niektor\u00fdch hviezd) jasnej\u0161ie miesta atmosf\u00e9r. V\u010faka bl\u00edzkosti k n\u00e1\u0161mu Slnku v jeho atmosf\u00e9re pozorujeme tie\u017e fakuly, flokuly, fibrily, granul\u00e1ciu, obrie cely, spikuly, protuberancie, slne\u010dn\u00e9 erupcie, koron\u00e1lne diery, akt\u00edvne oblasti a koron\u00e1lne kondenz\u00e1cie.<\/p>\n
V relat\u00edvne hustej atmosf\u00e9re chladnej\u0161\u00edch telies, v ktorej m\u00f4\u017ee doch\u00e1dza\u0165 ku kondenz\u00e1cii l\u00e1tok v nej obsiahnut\u00fdch, sa vytv\u00e1raj\u00fa oblaky<\/a>. Pri interakci\u00e1ch ionizuj\u00faceho \u017eiarenia s \u010dasticami atmosf\u00e9ry vznik\u00e1 pol\u00e1rna \u017eiara.<\/p>\n
Vznik a v\u00fdvoj atmosf\u00e9r<\/h2>\n
Vznik atmosf\u00e9ry<\/h3>\n
Pri plynn\u00fdch a plazmov\u00fdch teles\u00e1ch je atmosf\u00e9ra ich prirodzenou s\u00fa\u010das\u0165ou u\u017e od \u010dias ich formovania<\/a>. V pr\u00edpade jovi\u00e1lnych plan\u00e9t hovor\u00edme o tzv. prvotnej atmosf\u00e9re, \u010do znamen\u00e1, \u017ee vznikla u\u017e pri formovan\u00ed z t\u00fdchto plan\u00e9t z protoplanet\u00e1rneho disku. Chemick\u00e9 zlo\u017eenie t\u00fdchto atmosf\u00e9r sa od \u010dias ich vzniku zmenilo len m\u00e1lo. Pevn\u00e9 teles\u00e1 nadobudli svoj vzdu\u0161n\u00fd obal uvo\u013enen\u00edm plynov zo svojho vn\u00fatra, dopadom asteroidov a kom\u00e9t obsahuj\u00facich prchav\u00e9 l\u00e1tky, alebo gravita\u010dn\u00fdm nabalen\u00edm materi\u00e1lu z okolia. O t\u00fdchto atmosf\u00e9rach sa predpoklad\u00e1, \u017ee podst\u00fapili dlh\u00fd v\u00fdvoj a ich chemick\u00e9 zlo\u017eenie sa podstatne l\u00ed\u0161i od ich p\u00f4vodn\u00e9ho zlo\u017eenia po sformovan\u00e9 slne\u010dnej s\u00fastavy. Tak\u00e9to vekom zna\u010dne zmenen\u00e9 atmosf\u00e9ry sa naz\u00fdvaj\u00fa druhotn\u00e9 atmosf\u00e9ry. Druhotn\u00e9 atmosf\u00e9ry s\u00fa napr\u00edklad zna\u010dne ochudobnen\u00e9 o vod\u00edk a h\u00e9lium, preto\u017ee gravit\u00e1cia telies neposta\u010dovala na udr\u017eanie si t\u00fdchto dvoch naj\u013eah\u0161\u00edch chemick\u00fdch prvkov.<\/p>\n
Strata atmosf\u00e9ry<\/h3>\n
Term\u00e1lny \u00fanik<\/h4>\n
Viacer\u00e9 teles\u00e1 v hist\u00f3rii slne\u010dnej s\u00fastavy mo\u017eno mali atmosf\u00e9ru, ale postupne ju \u010diasto\u010dne alebo \u00faplne stratili. Plyn sa z atmosf\u00e9ry str\u00e1ca, ke\u010f r\u00fdchlos\u0165 jeho \u010dast\u00edc presiahne \u00fanikov\u00fa r\u00fdchlos\u0165. To sa st\u00e1va naj\u010dastej\u0161ie pod vplyvom vysokej teploty \u2013 vtedy hovor\u00edme o takzvanom term\u00e1lnom \u00faniku. \u010c\u00edm slab\u0161iu gravit\u00e1ciu m\u00e1 teleso, t\u00fdm ni\u017e\u0161ia teplota je dosta\u010duj\u00faca na to, aby z nej \u010dastice unikali. V\u00fdznamn\u00fa \u00falohu hr\u00e1 hmotnos\u0165 \u010dast\u00edc. Naj\u013eah\u0161ie unikaj\u00fa vo\u013en\u00e9 at\u00f3my naj\u013eah\u0161ieho plynu \u2013 vod\u00edka. Hranica, pri ktorej vod\u00edk nezadr\u017eate\u013ene op\u00fa\u0161\u0165a zemsk\u00fa atmosf\u00e9ru, je pribli\u017ene 500 km a teplota, pri ktorej k tomu doch\u00e1dza, nad 1000 kelvinov. Hoci priemern\u00e1 r\u00fdchlos\u0165 at\u00f3mov vod\u00edka v tejto v\u00fd\u0161ke a pri tejto teplote je st\u00e1le len polovica z druhej \u00fanikovej r\u00fdchlosti, \u010dastice atmosf\u00e9ry v takejto v\u00fd\u0161ke s\u00fa u\u017e tak\u00e9 riedke, \u017ee v ich r\u00fdchlostiach s\u00fa obrovsk\u00e9 rozdiely, ktor\u00e9 sa nest\u00edhaj\u00fa vyrovn\u00e1va\u0165. Preto maj\u00fa niektor\u00e9 \u010dastice u\u017e vy\u0161\u0161iu r\u00fdchlos\u0165, ako je \u00fanikov\u00e1 r\u00fdchlos\u0165. Zemsk\u00fa atmosf\u00e9ru op\u00fa\u0161\u0165aj\u00fa ka\u017ed\u00fa sekundu tri kilogramy vod\u00edka a 50 gramov h\u00e9lia (druh\u00fd naj\u013eah\u0161\u00ed plyn). Unikaj\u00faci vod\u00edk mo\u017eno vidie\u0165 na ultrafialov\u00fdch sn\u00edmkach ako ve\u013ek\u00e9 halo oba\u013euj\u00face Zem. Tento sp\u00f4sob postupn\u00e9ho \u201evyparovania sa\u201c atmosf\u00e9ry sa naz\u00fdva Jeansov \u00fanik. Predpoklad\u00e1 sa, \u017ee pr\u00e1ve Jeansov \u00fanik je vo ve\u013ekej miere zodpovedn\u00fd za to, \u017ee o svoju atmosf\u00e9ru pri\u0161iel Mesiac.<\/p>\n
\u010eal\u0161\u00edm sp\u00f4sobom term\u00e1lneho \u00faniku je strata atmosf\u00e9ry pod vplyvom UV \u017eiarenia hviezdy. Atmosf\u00e9ra plan\u00e9ty absorbuje UV \u017eiarenie a premen\u00ed ho na teplo. Teplo sp\u00f4sob\u00ed rozp\u00ednanie atmosf\u00e9ry, ktor\u00e9 napokon vy\u00fasti do vypudenia cel\u00e9ho oblaku molek\u00fal do kozmu. Tento sp\u00f4sob \u00faniku plynov z atmosf\u00e9ry sa ozna\u010duje ako hydrodynamick\u00fd a plyn, ktor\u00fd takto op\u00fa\u0161\u0165a atmosf\u00e9ru plan\u00e9ty, sa naz\u00fdva planet\u00e1rny vietor. Hydrodynamick\u00fd \u00fanik sa predpoklad\u00e1 aj v atmosf\u00e9rach exoplan\u00e9t.<\/p>\n
Neterm\u00e1lny \u00fanik<\/h4>\n
Neterm\u00e1lny \u00fanik zah\u0155\u0148a nadobudnutie druhej \u00fanikovej r\u00fdchlosti bez pomoci tepla. \u010castice m\u00f4\u017eu nadobudn\u00fa\u0165 vysok\u00e9 r\u00fdchlosti pri chemick\u00fdch reakci\u00e1ch a vz\u00e1jomn\u00fdch kol\u00edzi\u00e1ch \u010dast\u00edc. Elektricky nabit\u00e9 \u010dastice \u2013 i\u00f3ny \u2013 s\u00fa ve\u013emi ovplyv\u0148ovan\u00e9 magnetick\u00fdm po\u013eom plan\u00e9ty, ktor\u00e9 ich v\u00e4\u010d\u0161inou nepust\u00ed. Ak v\u0161ak maj\u00fa dostato\u010dn\u00fa r\u00fdchlos\u0165, m\u00f4\u017eu unika\u0165 pozd\u013a\u017e takzvan\u00fdch neukotven\u00fdch silo\u010diar magnetick\u00e9ho po\u013ea. In\u00fdm sp\u00f4sobom \u00faniku i\u00f3nu z magnetosf\u00e9ry plan\u00e9ty je jeho kol\u00edzia s neutr\u00e1lnym at\u00f3mom. Tomu i\u00f3n vytrhne elektr\u00f3n, \u010d\u00edm sa s\u00e1m neutralizuje a ako neutr\u00e1lna \u010dastica u\u017e nespad\u00e1 pod p\u00f4sobenie magnetick\u00e9ho po\u013ea, tak\u017ee m\u00f4\u017ee unikn\u00fa\u0165.<\/p>\n
Impakty<\/h4>\n
Zr\u00e1\u017eka s in\u00fdm telesom sp\u00f4sob\u00ed jednorazov\u00e9 vymr\u0161tenie do kozmu ove\u013ea v\u00e4\u010d\u0161ej \u010dasti atmosf\u00e9ry, ako za rovnak\u00fa \u010dasov\u00fa jednotku unikne term\u00e1lnymi \u010di neterm\u00e1lnymi procesmi. Pri n\u00e1raze sa ve\u013ek\u00e1 \u010das\u0165 impaktora aj zasiahnut\u00e9ho objektu vypar\u00ed. St\u00fapaj\u00faci hor\u00faci oblak plynu z obidvoch telies so sebou strh\u00e1va aj \u010dastice atmosf\u00e9ry. \u010c\u00edm je atmosf\u00e9ra red\u0161ia, t\u00fdm v\u00e4\u010d\u0161\u00ed fragment z nej pri zr\u00e1\u017eke unikne, \u010d\u00edm sa e\u0161te v\u00e4\u010d\u0161mi zriedi a nasleduj\u00faci impakt bude e\u0161te drvivej\u0161\u00ed. Takouto re\u0165azovou reakciou m\u00f4\u017ee teleso postupne pr\u00eds\u0165 takmer o cel\u00fa atmosf\u00e9ru. Naj\u013eah\u0161ie op\u00e4\u0165 unikaj\u00fa chemick\u00e9 prvky s najmen\u0161ou hmotnos\u0165ou. Pod\u013ea jednej te\u00f3rie sa pr\u00e1ve impakty pri\u010dinili o to, \u017ee ve\u013ek\u00e9 Jupiterove mesiace Ganymedes a Kallisto s\u00fa prakticky bez atmosf\u00e9ry.<\/p>\n
Hoci impakty atmosf\u00e9ru v\u00e4\u010d\u0161inou odn\u00e1\u0161aj\u00fa, pokia\u013e maj\u00fa impaktuj\u00face teles\u00e1 dostato\u010dn\u00e9 zast\u00fapenie prchav\u00fdch l\u00e1tok, napr\u00edklad vodn\u00e9ho \u013eadu, m\u00f4\u017eu atmosf\u00e9ru zahus\u0165ova\u0165.<\/p>\n
Mohlo by v\u00e1s zauj\u00edma\u0165<\/h2>\n
\n
\n
\n
Nebesk\u00e1 sf\u00e9ra<\/a><\/li>\n
Zauj\u00edmavosti o Slnku<\/a><\/li>\n
Zauj\u00edmavosti o Merk\u00fare a Venu\u0161i<\/a><\/li>\n
Zauj\u00edmavosti o Zemi a Mesiaci<\/a><\/li>\n
Zauj\u00edmavosti o Marse a Fobose<\/a><\/li>\n
Zauj\u00edmavosti o Jupiteri a Saturne<\/a><\/li>\n
Zauj\u00edmavosti o plan\u00e9tkach, kom\u00e9tach, meteoroch a meteoritoch<\/a><\/li>\n
V\u0161eobecn\u00e9 zauj\u00edmavosti o hviezdach<\/a><\/li>\n<\/ul>\n<\/li>\n<\/ul>\n
<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Prv\u00fdkr\u00e1t publikovan\u00e9 na slovenskej Wikip\u00e9dii. Autor: Jana Plauchov\u00e1 ako Eryn Blaireov\u00e1. Spoluautori: Wizzard (zakladate\u013e, \u010das\u0165 textu), Peko (formul\u00e1cia), Vegetator (oprava preklepu) Text je dostupn\u00fd pod Creative Commons Attribution-ShareAlike License 3.0 a GFDL. Atmosf\u00e9ra je vo v\u0161eobecnosti plynn\u00fd obal kozmick\u00e9ho telesa, napr\u00edklad plan\u00e9ty, mesiaca, kom\u00e9ty alebo hviezdy. Pri telese je pridr\u017eiavan\u00e1 jeho gravit\u00e1ciou. Najlep\u0161ie presk\u00faman\u00e1 je (pokračovať v čítaní…) <\/a><\/span><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"parent":677,"menu_order":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","template":"","meta":{"footnotes":""},"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/6627"}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=6627"}],"version-history":[{"count":8,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/6627\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":9151,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/6627\/revisions\/9151"}],"up":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/677"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=6627"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}