{"id":6760,"date":"2021-08-24T16:18:03","date_gmt":"2021-08-24T14:18:03","guid":{"rendered":"https:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=6760"},"modified":"2021-08-24T16:18:03","modified_gmt":"2021-08-24T14:18:03","slug":"i-astrin-clanky-podla-datumu-pridania","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=6760","title":{"rendered":"i-ASTRIN – \u010dl\u00e1nky pod\u013ea d\u00e1tumu pridania"},"content":{"rendered":"

Tu n\u00e1jdete odkazy a anot\u00e1cie v\u0161etk\u00fdch mojich \u010dl\u00e1nkov pre server i-ASTRIN<\/a>, ktor\u00e9 som vytvorila od apr\u00edla 2013 do apr\u00edla 2021. \u010cl\u00e1nky s\u00fa v chronologickom porad\u00ed, najnov\u0161ie dole. Pre v\u00fdber \u010dl\u00e1nku pod\u013ea t\u00e9my pozrite ich kategoriz\u00e1ciu.<\/p>\n

<\/p>\n

$\"Polaris_system\"$ <\/a>\u010co mo\u017eno neviete o Malom medve\u010fovi<\/a> (2013-05-03)<\/strong><\/p>\n

S\u00fahvezdie Mal\u00e9ho medve\u010fa je \u0161ir\u0161ej verejnosti zn\u00e1me hlavne v\u010faka jeho najjasnej\u0161ej hviezde Pol\u00e1rke, ktor\u00e1 sa nach\u00e1dza necel\u00fd stupe\u0148 od severn\u00e9ho svetov\u00e9ho p\u00f3lu. Mnoh\u00ed amat\u00e9rski astron\u00f3movia si v s\u00favislosti s Mal\u00fdm vozom spomen\u00fa aj na dvojicu jeho jasn\u00fdch zadn\u00fdch kolies \u2013 \u017eltkast\u00fd Kochab a optick\u00fa dvojhviezdu Pherkad.<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"Chytanie$ <\/a>Ako sa zachra\u0148uje dru\u017eica<\/a> (2013-05-16)<\/strong><\/p>\n

Pred 21 rokmi sa raketopl\u00e1n Endeavour vydal zachr\u00e1ni\u0165 dru\u017eicu Intelsat 6. Pripome\u0148me si tento pozoruhodn\u00fd \u00faspech nikdy predt\u00fdm neodsk\u00fa\u0161an\u00e9ho najmlad\u0161ieho americk\u00e9ho raketopl\u00e1nu.<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"HubbleDeepField.800px\"$ <\/a>\u010co mo\u017eno neviete o Ve\u013ekej medvedici<\/a> (2013-05-28)<\/strong><\/p>\n

Ve\u013ek\u00e1 medvedica, zn\u00e1ma verejnosti predov\u0161etk\u00fdm v\u010faka najsl\u00e1vnej\u0161iemu asterizmu na oblohe – Ve\u013ek\u00e9mu vozu – je rozsiahle s\u00fahvezdie severnej oblohy. \u010c\u00edm okrem Ve\u013ek\u00e9ho voza je e\u0161te zauj\u00edmav\u00e1?<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"Vesta_full_mosaic\"$ <\/a>Extr\u00e9mne plan\u00e9tky<\/a> (2013-07-10)<\/strong><\/p>\n

Plan\u00e9tky s\u00fa nesmierne pestr\u00e1 skupina telies slne\u010dnej s\u00fastavy, za \u010do m\u00f4\u017ee aj ich obrovsk\u00fd po\u010det \u2013 dr\u00e1ha je zn\u00e1ma u viac ne\u017e 570 000 mal\u00fdch objektov. Preto medzi nimi mo\u017eno n\u00e1js\u0165 tie najrozmanitej\u0161ie javy.<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"Endeavour$ <\/a>Stretnutie s raketopl\u00e1nom<\/a> (2013-09-06)<\/strong><\/p>\n

Endeavour, najmlad\u0161\u00ed americk\u00fd raketopl\u00e1n, bol po ukon\u010den\u00ed svojej dev\u00e4tn\u00e1s\u0165ro\u010dnej akt\u00edvnej \u010dinnosti umiestnen\u00fd v California Science Center v Los Angeles. Ako to s n\u00edm vyzer\u00e1 dnes?<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"Barringer0\"$ <\/a>Na n\u00e1v\u0161teve Barringerovho kr\u00e1tera<\/a> (2013-08-19)<\/strong><\/p>\n

1,2 km dlh\u00fd a vy\u0161e 180 metrov hlbok\u00fd Barringerov kr\u00e1ter je jedn\u00fdm z najzn\u00e1mej\u0161\u00edch meteoritick\u00fdch kr\u00e1terov na svete. Hoci nepatr\u00ed k najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm, v\u010faka svojej polohe v p\u00fa\u0161ti je aj teraz, asi 50 000 rokov potom, ako ho vyh\u013abil meteorit, dobre zachovan\u00fd a vidite\u013en\u00fd.<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"Hmlovina$ <\/a>\u010co mo\u017eno neviete o Drakovi<\/a> (2013-10-11)<\/strong><\/p>\n

Drak, s\u00fahvezdie vin\u00face sa medzi dvojicou Medve\u010fov, je jedno z najstar\u0161\u00edch a najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch s\u00fahvezd\u00ed na na\u0161ej oblohe. S\u00fa pre neho pr\u00edzna\u010dn\u00e9 dvojhviezdy a viacn\u00e1sobn\u00e9 hviezdy \u2013 obsahuje ich mnoho. Zn\u00e1my je tie\u017e pr\u00edtomnos\u0165ou p\u00f3lu ekliptiky.<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"R_Doradus_ESO_infracervena\"$ <\/a>Extr\u00e9my medzi hviezdami<\/a> (2013-10-28)<\/strong><\/p>\n

Odhad po\u010dtu hviezd z roku 2010 hovor\u00ed, \u017ee vo vidite\u013enom vesm\u00edre ich existuje 300 000 000 000 000 000 000 000. Pozn\u00e1me z nich len zanedbate\u013en\u00e9 mno\u017estvo, no aj t\u00e1to mal\u00e1 vzorka ukazuje, \u017ee rozdiely rozli\u010dn\u00fdch parametrov medzi hviezdami s\u00fa obrovsk\u00e9. Ak\u00e9 rekordy pozn\u00e1me medzi n\u00e1m zn\u00e1mymi hviezdami?<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"Pam\u00e4tn\u00edk$ <\/a>\u010cierny t\u00fd\u017ede\u0148 americkej kozmonautiky<\/a> (2014-01-21)<\/strong><\/p>\n

Onedlho si pripomenieme \u010dierny t\u00fd\u017ede\u0148 americkej kozmonautiky \u2013 sedemd\u0148ov\u00e9 obdobie, po\u010das ktor\u00e9ho n\u00e1s \u010dakaj\u00fa v\u00fdro\u010dia troch najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch americk\u00fdch trag\u00e9di\u00ed pri dob\u00fdvan\u00ed vesm\u00edru.\u00a0 Zahynulo pri nich spolu 17 astronautov.<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"Iris$ <\/a>\u010co mo\u017eno neviete o Cefeovi<\/a> (2014-02-06)<\/strong><\/p>\n

Cefeus, najmenej v\u00fdrazn\u00e9 s\u00fahvezdie zo s\u00fahvezd\u00ed eti\u00f3pskej kr\u00e1\u013eovskej rodiny, le\u017e\u00ed z opa\u010dnej strany Pol\u00e1rky ako Ve\u013ek\u00fd voz. Je v\u00fdzna\u010dn\u00fd hviezdotvorn\u00fdmi oblas\u0165ami, v\u010faka \u010domu obsahuje ve\u013ea hor\u00facich, mas\u00edvnych mlad\u00fdch hviezd, ale aj \u010derven\u00fdch nadobrov, hviezd na sklonku svojho pomerne kr\u00e1tkeho \u017eivota.<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"Mars$ <\/a>Mars \u2013 podobn\u00fd a predsa in\u00fd 1\/3<\/a> (2014-03-31)<\/strong><\/p>\n

Mars je v\u00a0m\u00e9di\u00e1ch aj odbornej literat\u00fare \u010dasto spom\u00ednan\u00e1 plan\u00e9ta. Vyzdvihuje sa jeho relat\u00edvna bl\u00edzkos\u0165 a\u00a0podobnos\u0165 so Zemou. Je dokonca prv\u00fdm kandid\u00e1tom na miesto, kam sa \u013eudia premiestnia, ak bud\u00fa musie\u0165 raz opusti\u0165 Zem. Najsmel\u0161ie predstavy dokonca hovoria, \u017ee cel\u00fa \u010derven\u00fa plan\u00e9tu bude mo\u017en\u00e9 zmeni\u0165 na ob\u00fdvate\u013en\u00fa \u2013 teraformova\u0165. Ak\u00e1 je v\u0161ak realita?<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"Mars_atmosphere\"$ <\/a>Mars \u2013 podobn\u00fd a predsa in\u00fd 2\/3<\/a> (2014-04-11)<\/strong><\/p>\n

V minulom \u010dl\u00e1nku o Marse sme sa zamerali na podobnosti \u0161tvrtej plan\u00e9ty slne\u010dnej s\u00fastavy so Zemou. Ak\u00e9 s\u00fa v\u0161ak odli\u0161nosti a \u010do by pre pr\u00edpadn\u00fdch kolonistov znamenali?<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"640px-Face_on_Mars_with_Inset\"$ <\/a>Mars \u2013 podobn\u00fd a predsa in\u00fd 3\/3<\/a> (2014-05-14)<\/strong><\/p>\n

Odli\u0161nosti medzi Marsom a Zemou nekon\u010dia ni\u017e\u0161\u00edmi teplotami a in\u00fdm zlo\u017een\u00edm atmosf\u00e9ry. \u010co \u010fal\u0161ie nedovo\u013euje pozemsk\u00e9mu \u017eivotu na jeho povrchu dlhodobo pre\u017ei\u0165?<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"maf2atlas\"$ <\/a>\u010co mo\u017eno neviete o\u00a0Kasiopeji<\/a> (2014-06-05)<\/strong><\/p>\n

Kasiopeja sa v\u010faka svojmu z\u00e1kladn\u00e9mu obrazcu v\u00a0tvare W rad\u00ed k\u00a0naj\u013eah\u0161ie identifikovate\u013en\u00fdm s\u00fahvezdiam na oblohe. Stred jej W tvor\u00ed neoby\u010dajne dynamick\u00e1 hviezda, a\u00a0s\u00fahvezdie ukr\u00fdva aj \u010fal\u0161ie prekvapenia.<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"Azelfafage$ <\/a>Pol\u00e1rky<\/a> (2014-07-07)<\/strong><\/p>\n

Mno\u017en\u00e9 \u010d\u00edslo v nadpise \u010dl\u00e1nku m\u00f4\u017ee by\u0165 pre mnoh\u00fdch prekvapiv\u00e9. Ak\u00e9 pol\u00e1rky? Ve\u010f Pol\u00e1rka, \u010di\u017ee hviezda, v ktorej uhlovej bl\u00edzkosti le\u017e\u00ed severn\u00fd svetov\u00fd p\u00f3l, je (v jednom \u010dase) len jedna! To v\u0161ak plat\u00ed iba pre Zem. Severn\u00e9 p\u00f3ly rota\u010dn\u00fdch os\u00ed in\u00fdch objektov slne\u010dnej s\u00fastavy ale mieria do bl\u00edzkosti in\u00fdch hviezd. Ak\u00fdch?<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"IC342_Zirafa\"$ <\/a>\u010co mo\u017eno neviete o \u017dirafe<\/a> (2014-08-11)<\/strong><\/p>\n

Nev\u00fdrazn\u00e1, \u0165a\u017eko n\u00e1jdite\u013en\u00e1 \u017dirafa, je posledn\u00e9 z tradi\u010dnej \u0161estice cirkumpol\u00e1rnych s\u00fahvezd\u00ed pozorovate\u013en\u00fdch z \u00fazemia Slovenska. Hoci obsahuje len ve\u013emi matn\u00e9 hviezdy, v\u00f4bec nie s\u00fa pre astron\u00f3mov nezauj\u00edmav\u00e9.<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"1024px-Sts-41-d-patch\"$ <\/a>Discovery: dramatick\u00e9 za\u010diatky<\/a> (2014-08-26)<\/strong><\/p>\n

30. augusta nastane 30. v\u00fdro\u010die \u0161tartu prvej misie raketopl\u00e1nu Discovery. Tento tret\u00ed najstar\u0161\u00ed americk\u00fd raketopl\u00e1n m\u00e1 za sebou najviac letov zo v\u0161etk\u00fdch orbiterov. Pritom mo\u017eno nech\u00fdbalo ve\u013ea a katastrofou by skon\u010dil hne\u010f prv\u00fd.<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"Antares_Orb-3_explosion_upon_impact_after_failure\"$ <\/a>Cygnus: Z\u00e1sobovacia kozmick\u00e1 lo\u010f, ktor\u00e1 havarovala<\/a> (2014-11-04)<\/strong><\/p>\n

Minul\u00fd t\u00fd\u017ede\u0148, 28. okt\u00f3bra 2014, otriasla svetom kozmonautiky hav\u00e1ria rakety Antares-130, ktor\u00e1 niesla s\u00fakromn\u00fa kozmick\u00fa lo\u010f Cygnus. Lo\u010f bola nepilotovan\u00e1 a nikto neutrpel zranenia, napriek tomu ide o v\u00e1\u017enu udalos\u0165 s ve\u013ek\u00fdmi \u0161kodami a najhor\u0161iu hav\u00e1riu, ak\u00e1 kedy nastala na z\u00e1kladni Wallops.<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"Candidate_landing_site_J_Rosetta\"$ <\/a>Prist\u00e1tie na kom\u00e9te: nie pod\u013ea pl\u00e1nu, ale predsa<\/a> (2014-11-19)<\/strong><\/p>\n

Rosetta, komet\u00e1rna sonda Eur\u00f3pskej kozmickej agent\u00fary (ESA), let\u00ed vesm\u00edrom u\u017e viac ne\u017e desa\u0165 rokov, no ostro sledovan\u00e1 je najm\u00e4 v posledn\u00fdch mesiacoch. Bl\u00ed\u017eilo sa toti\u017e vyvrcholenie celej misie: najprv navedenie na obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu kom\u00e9ty 67\/P \u010curjumov-Gerasimenko, a nesk\u00f4r spustenie prist\u00e1vacieho modulu Philae na jej povrch.<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"converted$ <\/a>Rozmanitos\u0165 mesiacov 1\/3<\/a><\/strong> (2015-01-07)<\/strong><\/p>\n

Mesiac je prirodzen\u00e1 dru\u017eica plan\u00e9ty. Pokia\u013e je p\u00edsan\u00fd s mal\u00fdm \u201em\u201c, ide o dru\u017eicu akejko\u013evek plan\u00e9ty, nielen Zeme. Pod pojmom mesiace v\u0161ak m\u00e1me v tomto \u010dl\u00e1nku na mysli len mesiace plan\u00e9t slne\u010dnej s\u00fastavy. Hoci nie je d\u00f4vod, pre\u010do by obe\u017enice nemohli ma\u0165 aj exoplan\u00e9ty, objav mesiacov mimo slne\u010dnej s\u00fastavy nie je pri s\u00fa\u010dasnej \u00farovni technol\u00f3gi\u00ed mo\u017en\u00fd.<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"Jupiter_family\"$ <\/a>Rozmanitos\u0165 mesiacov 2\/3<\/a> (2015-01-12)<\/strong><\/p>\n

Druh\u00e1 \u010das\u0165 miniseri\u00e1lu o mesiacoch sa zameriava na ich povrchy, sope\u010dn\u00fa aktivitu, vznik a gravita\u010dn\u00e9 vplyvy in\u00fdch telies.<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"Jupiter_and_Io\"$ <\/a>Rozmanitos\u0165 mesiacov 3\/3<\/a> (2015-01-23)<\/strong><\/p>\n

Z\u00e1ver trojdielneho \u010dl\u00e1nku o mesiacoch hovor\u00ed o ich vzniku, pomenovaniach a rekordoch medzi nimi.<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"NGC_2419_Hubble\"$ <\/a>\u010co mo\u017eno neviete o Rysovi<\/a> (2015-03-05)<\/strong><\/p>\n

Rys je s\u00fahvezdie tvarovo jednoduch\u00e9, nev\u00fdrazn\u00e9, z v\u00e4\u010d\u0161ej \u010dasti cirkumpol\u00e1rne a ve\u013emi chudobn\u00e9 na hviezdy. J\u00e1n Hevelius, zakladate\u013e Rysa, \u017eartom hovoril, \u017ee kto chce vidie\u0165 v\u0161etk\u00fdch jeho 19 hviezd, mus\u00ed ma\u0165 o\u010di ako rys. Pravdepodobne stadia\u013e poch\u00e1dza aj meno s\u00fahvezdia.<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"Ceres$ <\/a>Dawn: Kone\u010dne pri Cerere<\/a> (2015-03-09)<\/strong><\/p>\n

Po prv\u00fdkr\u00e1t v hist\u00f3rii vst\u00fapila kozmick\u00e1 sonda na obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu okolo trpasli\u010dej plan\u00e9ty. Touto trpasli\u010dou plan\u00e9tou sa stala \u2013 celkom pochopite\u013ene \u2013 k Zemi najbli\u017e\u0161ie le\u017eiaca trpasli\u010dia plan\u00e9ta 1 Ceres, a\u017e do roku 2006 klasifikovan\u00e1 ako asteroid.<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"M$ <\/a>\u010co mo\u017eno neviete o Po\u013eovn\u00fdch psoch<\/a> (2015-04-20)<\/strong><\/p>\n

Toto s\u00fahvezdie nem\u00e1 starovek\u00fd p\u00f4vod. Johannes Hevelius ho poskladal z hviezd, ktor\u00e9 predt\u00fdm patrili Ve\u013ekej medvedici. Dva po\u013eovn\u00e9 psy sa p\u00f4vodne volali Asterion a Chara a s\u010dasti nadv\u00e4zuj\u00fa na gr\u00e9cku mytol\u00f3giu spojen\u00fa s \u010fal\u0161\u00edmi s\u00fahvezdiami \u2013 nah\u00e1\u0148aj\u00fa Ve\u013ek\u00fa medvedicu a Mal\u00e9ho medve\u010fa okolo severn\u00e9ho svetov\u00e9ho p\u00f3lu.<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"MESSENGER\"$ <\/a>Prv\u00fd umel\u00fd objekt na Merk\u00fare<\/a> (2015-04-30)<\/strong><\/p>\n

Americk\u00e1 sonda MESSENGER, ktor\u00e1 br\u00e1zdi Slne\u010dn\u00fa s\u00fastavu od roku 2004, m\u00e1 medzi sondami nieko\u013eko prvenstiev: bola prvou sondou na orbite okolo Merk\u00faru a zmapovala najv\u00e4\u010d\u0161iu \u010das\u0165 povrchu Merk\u00faru. Posledn\u00e9 prvenstvo si prip\u00edsala pri svojom z\u00e1niku: 30. apr\u00edla 2015 sa stala prv\u00fdm \u010dlovekom vyroben\u00fdm telesom, ktor\u00e9 dopadlo na povrch k Slnku najbli\u017e\u0161ej plan\u00e9ty.<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"Galileove$ <\/a>\u010co skuto\u010dne vid\u00edme v \u010falekoh\u013eade?<\/a> (2015-05-21)<\/strong><\/p>\n

Svetlo kozmick\u00fdch objektov je po prekonan\u00ed obrovsk\u00fdch vzdialenost\u00ed k n\u00e1m slabu\u010dk\u00e9. Gigantick\u00e9 rozmery vesm\u00edrnych telies sa vo vesm\u00edrnych dia\u013eav\u00e1ch scvrkn\u00fa na takmer bodov\u00e9 zdroje. Laik o\u010dak\u00e1vaj\u00faci impozantn\u00e9 farby a tvary je preto pri poh\u013eade do okul\u00e1ra neraz sklaman\u00fd. Ani ve\u013ek\u00fd \u010falekoh\u013ead nezvl\u00e1dne to, \u010do astrofotografia. Sk\u00fasen\u00fd pozorovate\u013e v\u0161ak vie, \u010do vid\u00ed.<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"M$ <\/a>\u010co mo\u017eno neviete o Vlasoch Bereniky<\/a> (2015-06-11)<\/strong><\/p>\n

Mal\u00e9 a nev\u00fdrazn\u00e9 Vlasy Bereniky s\u00fa zn\u00e1me svojimi galaxiami. Za tmavej noci v\u0161ak pri vrchole slabu\u010dk\u00e9ho pravouhl\u00e9ho trojuholn\u00edka jeho obrazca mo\u017eno vo\u013en\u00fdm okom uvidie\u0165 jasn\u00fa, a predsa ve\u013emi m\u00e1lo zn\u00e1mu hviezdokopu \u2013 v niektor\u00fdch vyobrazeniach \u0161tetinky na chvoste Leva.<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"New_Horizons_Transparent\"$ <\/a>New Horizons: Poh\u013eadnice z najvzdialenej\u0161\u00edch kon\u010d\u00edn<\/a> (2015-07-08)<\/strong><\/p>\n

Pozornos\u0165 laickej i odbornej verejnosti sa v posledn\u00fdch d\u0148och upiera na americk\u00fa sondu New Horizons. T\u00e1 n\u00e1m posiela \u010doraz detailnej\u0161ie sn\u00edmky Pluta, objektu v \u010dase jej \u0161tartu e\u0161te pova\u017eovan\u00e9ho za deviatu plan\u00e9tu slne\u010dnej s\u00fastavy. A hoci bolo Pluto z rozhodnutia astron\u00f3mov degradovan\u00e9 medzi plan\u00e9tky, toto slovn\u00e9 preradenie mu neubralo ni\u010d na zauj\u00edmavosti. Predstavme si sondu, ktor\u00e1 n\u00e1m posiela detailn\u00e9 sn\u00edmky z tak\u00fdch vesm\u00edrnych dia\u013eav, ako nijak\u00e1 pred \u0148ou.<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"Konecne$ <\/a>Pluto v obrazoch<\/a> (2015-07-15)<\/strong><\/p>\n

14. j\u00fal 2015 bol v prieskume Slne\u010dnej s\u00fastavy prelomov\u00fd. Sonda New Horizons z\u00edskala sn\u00edmky dosia\u013e najvzdialenej\u0161ieho telesa od Slnka, \u013eadovej drobnej trpasli\u010dej plan\u00e9ty Pluto.<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"640px-Sts-114-patch\"$ <\/a>Nie tak celkom \u00faspe\u0161n\u00e9 obnovenie letov<\/a> (2015-07-21)<\/strong><\/p>\n

Let, ktor\u00fd mal obnovi\u0165 prev\u00e1dzku raketopl\u00e1nov po tragickej misii Columbie. Namiesto toho ju op\u00e4\u0165 pozastavil. Od \u0161tartu Discovery STS-114 uplynie desa\u0165 rokov.<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"Albireo$ <\/a>\u010co mo\u017eno neviete o Labuti<\/a> (2015-08-24)<\/strong><\/p>\n

Labu\u0165, ve\u013ek\u00e9 zauj\u00edmav\u00e9 a bohat\u00e9 s\u00fahvezdie letnej oblohy, \u013eahko n\u00e1jdu aj za\u010diato\u010dn\u00edci. A pr\u00e1ve smerom do tohto s\u00fahvezdia let\u00ed d\u00f4sledkom galaktickej rot\u00e1cie r\u00fdchlos\u0165ou 230 km\/s cel\u00e1 Slne\u010dn\u00e1 s\u00fastava.<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"Modry$ <\/a>\u010co sme doned\u00e1vna netu\u0161ili o Plute<\/a> (2015-10-19)<\/strong><\/p>\n

Inform\u00e1cie z preletu okolo trpasli\u010dej plan\u00e9ty Pluto v j\u00fali 2015 vedcov ve\u013emi prekvapili. \u00dadaje s\u00fa posielan\u00e9 na Zem a spracov\u00e1van\u00e9 len postupne, ale u\u017e prv\u00e9 dni a t\u00fd\u017edne po prelete New Horizons uk\u00e1zali neoby\u010dajn\u00e9 skuto\u010dnosti.<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"Albert_Einstein_(Nobel)\"$ <\/a>Sto rokov v\u0161eobecnej te\u00f3rie relativity<\/a>\u00a0 (2015-11-18)<\/strong><\/p>\n

\u010co maj\u00fa spolo\u010dn\u00e9 \u010dierne diery, zdeformovan\u00e9 obrazy vzdialen\u00fdch galaxi\u00ed, pohyb dr\u00e1hy plan\u00e9ty Merk\u00far, gravit\u00e1cia a plynutie \u010dasu? To, \u017ee podstatu ich fungovania vysvetlil Albert Einstein presne pred storo\u010d\u00edm.<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>\u010co mo\u017eno neviete o Androm\u00e9de<\/a> (2015-12-02)<\/strong><\/p>\n

Androm\u00e9da je sl\u00e1vne s\u00fahvezdie, ktor\u00e9 sa dostalo aj do povedomia \u0161irokej verejnosti, napriek tomu, \u017ee jeho hviezdy s\u00fa len priemerne jasn\u00e9. V star\u00fdch map\u00e1ch sa zn\u00e1zor\u0148uje ako eti\u00f3pska princezn\u00e1, zvy\u010dajne s re\u0165azami na ruk\u00e1ch, ktor\u00fdmi bola prip\u00fatan\u00e1 ku skale.<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"Challenger_explosion\"$ <\/a>Challenger: osudov\u00e1 73. sekunda<\/a> (2016-01-27)<\/strong><\/p>\n

Medzi div\u00e1kmi zavl\u00e1dli obavy, zdesenie a zm\u00e4tok. \u201eNem\u00e1me \u017eiadne spojenie,\u201c povedal koment\u00e1tor \u0161tartu raketopl\u00e1nu Steve Nesbitt potom, ako sa Challenger zmenil na ohniv\u00fa gu\u013eu, z ktorej klesali do mora dymiace trosky. Stalo sa tak 28. janu\u00e1ra presne pred tridsiatimi rokmi.<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"429px-M37\"$ <\/a>\u010co mo\u017eno neviete o Povozn\u00edkovi<\/a> (2016-03-17)<\/strong><\/p>\n

Povozn\u00edk, jedno z n\u00e1padnej\u0161\u00edch s\u00fahvezd\u00ed zimnej a \u010diasto\u010dne aj cirkumpol\u00e1rnej oblohy, sp\u00e1ja dve nes\u00favisiace legendy \u2013 jednu o s\u00fahvezd\u00ed samotnom, druh\u00fa o jeho najjasnej\u0161ej hviezde Capelle. Obsahuje podivn\u00e9 premenn\u00e9 hviezdy a trojicu pri sebe le\u017eiacich o\u010daruj\u00facich otvoren\u00fdch hviezdok\u00f4p.<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"Ceres$ <\/a>Novinky z Cerery<\/a> (2016-04-05)<\/strong><\/p>\n

N\u00e1zov je mierne zav\u00e1dzaj\u00faci \u2013 na trpasli\u010dej plan\u00e9te Ceres bez atmosf\u00e9ry, tektoniky a samozrejme aj bez \u017eivota sa v priebehu vekov men\u00ed len m\u00e1lo\u010do. Nov\u00e9 s\u00fa v\u0161ak poznatky, ktor\u00e9 o nej za posledn\u00fd rok sonda Dawn nahromadila. Po\u010fme zhrn\u00fa\u0165 najv\u00fdznamnej\u0161ie objavy.<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"Arcturus_(optical)\"$ <\/a>\u010co mo\u017eno neviete o Pastierovi<\/a> (2016-05-10)<\/strong><\/p>\n

Pastier nevynik\u00e1 mno\u017estvom zauj\u00edmav\u00fdch deep-sky objektov, ale o to viac je v \u0148om pozoruhodn\u00fdch hviezd. Z tohto s\u00fahvezdia k na\u0161im o\u010diam nedoletelo len najjasnej\u0161ie stabiln\u00e9 svetlo na severnej oblohe, ale tie\u017e najvzdialenej\u0161ie vo\u013en\u00fdm okom vidite\u013en\u00e9 \u017eiarenie.<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"sceneria$ <\/a>To ste e\u0161te nevideli 1\/2<\/a> (2016-06-13)<\/strong><\/p>\n

\u010cierne nebo, tis\u00edce svietiacich bodov \u2013 to je no\u010dn\u00e1 obloha pri poh\u013eade zo Zeme. Cez de\u0148 modr\u00e9 nebo a na \u0148om jeden oslnivo svietiaci kot\u00fa\u010d. Poznanie, \u017ee nem\u00e1me vo vesm\u00edre v\u00fdnimo\u010dn\u00e9 postavenie, n\u00e1s n\u00fati myslie\u0165 si, \u017ee podobn\u00fd v\u00fdh\u013ead by sme mali aj z in\u00fdch vzdialen\u00fdch plan\u00e9t. Skuto\u010dne?<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"universe-1112340_640\"$ <\/a>To ste e\u0161te nevideli 2\/2<\/a> (2016-06-24)<\/strong><\/p>\n

Prv\u00e1 \u010das\u0165 \u010dl\u00e1nku rozoberala poh\u013eady z plan\u00e9t, ktor\u00e9 s\u00fa spa\u013euj\u00facou \u017eiarou svojich hviezd zaplavovan\u00e9 viac ne\u017e Zem. Nie je to v\u0161ak v ka\u017edej hviezdnej s\u00fastave. A ak to tak je, nemus\u00ed to by\u0165 v\u017edy vinou viacer\u00fdch s\u013ank v s\u00fastave plan\u00e9ty. Existuj\u00fa toti\u017e kon\u010diny vesm\u00edru, ktor\u00e9 s\u00fa ve\u013emi presvetlen\u00e9.<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"Juno$ <\/a>Juno pri Jupiteri<\/a> (2016-07-18)<\/strong><\/p>\n

Najv\u00e4\u010d\u0161ia plan\u00e9ta Slne\u010dnej s\u00fastavy dostala po trin\u00e1s\u0165ro\u010dnej pauze kone\u010dne n\u00e1v\u0161tevu, ktor\u00e1 sa pri nej zdr\u017e\u00ed dlh\u0161ie. Od z\u00e1niku sondy Galileo v roku 2003 ju toti\u017e pri\u0161la pozrie\u0165 len kozmick\u00e1 sonda New Horizons, ktor\u00e1 sa potom pon\u00e1h\u013eala \u010falej za svoj\u00edm vzdialenej\u0161\u00edm cie\u013eom. Juno sa v\u0161ak stala ofici\u00e1lne druhou umelou dru\u017eicou Jupitera.<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"Vega_-_star_in_Lyra\"$ <\/a>\u010co mo\u017eno neviete o L\u00fdre<\/a> (2016-08-08)<\/strong><\/p>\n

Mal\u00e9, ale p\u00f4vabn\u00e9 s\u00fahvezdie L\u00fdry obsahuje nielen jednu z najjasnej\u0161\u00edch a najzn\u00e1mej\u0161\u00edch hviezd, ale aj jednu z najjasnej\u0161\u00edch a najzn\u00e1mej\u0161\u00edch planet\u00e1rnych hmlov\u00edn. Ve\u013ek\u00fa pozornos\u0165 si v\u0161ak zasluhuj\u00fa aj jeho viacn\u00e1sobn\u00e9 hviezdne s\u00fastavy.<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"dym-z-rampy\"$ <\/a>Dve kozmick\u00e9 hav\u00e1rie v jeden de\u0148<\/a> (2016-09-12)<\/strong><\/p>\n

Prv\u00fd september 2016 sa stal \u010diernym d\u0148om pre americk\u00fd aj \u010d\u00ednsky kozmick\u00fd program. Katastrofa postihla americk\u00fa raketu Falcon 9 a \u010d\u00ednsku Dlh\u00fd pochod 4C. K zraneniam nedo\u0161lo, \u0161kody s\u00fa len materi\u00e1lne. Sonda OSIRIS-REx stojaca ne\u010faleko miesta nehody tak p\u00e1r dn\u00ed nato mohla \u00faspe\u0161ne od\u0161tartova\u0165.<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"rosetta_spacecraft_transparent_bg\"$ <\/a>Rosetta prist\u00e1la na kom\u00e9te<\/a> (2016-10-07)<\/strong><\/p>\n

Po viac ako dvan\u00e1stich rokoch sa skon\u010dila \u00faspe\u0161n\u00e1 misia sondy Rosetta. Zariadenie nasledovalo svoj prist\u00e1vac\u00ed modul Philae v dosadnut\u00ed na povrch kom\u00e9ty 67\/P \u010curjumov-Gerasimenko. Stalo sa tak z d\u00f4vodu prive\u013ekej vzdialenosti kom\u00e9ty od Slnka a primal\u00e9ho mno\u017estva energie pre sondu. V tomto \u010dl\u00e1nku si zhrnieme jej misiu.<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"m13_hercules_globular_cluster\"$ <\/a>\u010co mo\u017eno neviete o Herkulovi<\/a> (2016-11-04)<\/strong><\/p>\n

S\u00fahvezdie, do ktor\u00e9ho mieri r\u00fdchlos\u0165ou 19,5 km\/s Slne\u010dn\u00e1 s\u00fastava, vynik\u00e1 z\u00e1hadn\u00fdmi dvojhviezdami. Presl\u00e1vila ho v\u0161ak najm\u00e4 hviezdokopa, do ktorej bolo vyslan\u00e9 posolstvo mimozem\u0161\u0165anom.<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"mala-cinka\"$ <\/a>\u010co mo\u017eno neviete o Perzeovi<\/a> (2016-12-21)<\/strong><\/p>\n

Perzeus, pod\u013ea gr\u00e9ckej legendy nevlastn\u00fd brat Herkula a Polluxa z Bl\u00ed\u017eencov, je pekn\u00e9, jasn\u00e9 s\u00fahvezdie jesennej oblohy. Mo\u017eno ho n\u00e1js\u0165 pod plyt\u0161ou \u010das\u0165ou \u201eW\u201c jeho mytologickej svokry \u2013 Kasiopeje.<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"James_Webb_Space_Telescope_2009_top\"$ <\/a>Nov\u00fd ve\u013ek\u00fd kozmick\u00fd teleskop sa pribli\u017euje k \u0161tartu<\/a> (2017-01-23)<\/strong><\/p>\n

Vesm\u00edrny \u010falekoh\u013ead Jamesa Webba, zn\u00e1my pod skratkou JWST (James Webb Space Telescope), sa zvykne prezentova\u0165 ako n\u00e1hrada sl\u00e1vneho Hubblovho kozmick\u00e9ho \u010falekoh\u013eadu. Nie je to v\u0161ak celkom pravda.<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

<\/a>\u010co mo\u017eno neviete o Bl\u00ed\u017eencoch<\/a> (2017-02-16)<\/strong><\/p>\n

Bl\u00ed\u017eencami, najvy\u0161\u0161ie polo\u017een\u00fdm s\u00fahvezd\u00edm Zvieratn\u00edka, prech\u00e1dza okrem ekliptiky aj Mlie\u010dna dr\u00e1ha. Nielen to s\u00fa v\u0161ak d\u00f4vody, pre ktor\u00e9 v \u0148om nie je n\u00fadza o zauj\u00edmav\u00e9 objekty. V\u00fdzna\u010dn\u00ed s\u00fa aj mno\u017estvom pomerne jasn\u00fdch hviezd s vlastn\u00fdmi menami.<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a><\/strong>Cesty do kozmu: Fikcia verzus realita 1\/3<\/strong><\/a> (2017-03-23)<\/strong><\/p>\n

Ako videli lety do vesm\u00edru autori fantastiky a ak\u00e1 bola skuto\u010dnos\u0165? V \u010dom sa realita l\u00ed\u0161ila aj od predpokladov vy\u0161kolen\u00fdch odborn\u00edkov? Prv\u00e1 \u010das\u0165 trojdielneho seri\u00e1lu o v\u00fdvoji \u013eudsk\u00fdch predst\u00e1v oh\u013eadom dob\u00fdvania kozmu.<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>Cesty do kozmu: Fikcia verzus realita 2\/3<\/a> (2017-04-10)<\/strong><\/p>\n

Prv\u00e9 kozmick\u00e9 lety sa menia na skuto\u010dnos\u0165, celkom in\u00fa ne\u017e tie najoptimistickej\u0161ie, ale aj najpesimistickej\u0161ie predstavy. Druh\u00e1 \u010das\u0165 trojdielneho seri\u00e1lu o v\u00fdvoji \u013eudsk\u00fdch predst\u00e1v oh\u013eadom dob\u00fdvania kozmu.<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>\u010co je medzi Saturnom a jeho prstencami?<\/a> (2017-05-12)<\/strong><\/p>\n

Koncom apr\u00edla urobila sonda Cassini to, \u010do \u017eiadna sonda pred \u0148ou \u2013 preletela pomerne \u00fazkou \u0161trbinou medzi plan\u00e9tou Saturn a jej prstencami. Tento riskantn\u00fd man\u00e9ver sonda nielen\u017ee pre\u017eila, ale z\u00edskala po\u010das neho aj mno\u017estvo zauj\u00edmav\u00fdch inform\u00e1ci\u00ed.<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>Cesty do kozmu: Fikcia verzus realita 3\/3<\/a> (2017-06-09)<\/strong><\/p>\n

Prv\u00e9 \u013eudsk\u00e9 prist\u00e1tie na Mesiaci bolo \u010dinom, ktor\u00fd v\u0161eobecn\u00fd optimizmus zna\u010dne povzbudil. Kone\u010dne sa odohralo nie\u010do, o \u010dom \u013eudia sn\u00edvali u\u017e odd\u00e1vna, \u010domu by rozumeli aj na\u0161i predkovia s nedostato\u010dn\u00fdmi znalos\u0165ami o podstate vesm\u00edru: \u010dlovek kr\u00e1\u010da po inom svete.<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>Juno po roku<\/a> (2017-06-29)<\/strong><\/p>\n

Kozmick\u00e1 sonda Juno sa ka\u017ed\u00fdch 53 dn\u00ed dost\u00e1va do tesnej bl\u00edzkosti najv\u00e4\u010d\u0161ej plan\u00e9ty slne\u010dnej s\u00fastavy. Prv\u00e9 objavy, ale ani probl\u00e9my, na seba nenechali dlho \u010daka\u0165.<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>Obzrieme si Ur\u00e1n a Nept\u00fan lep\u0161ie?<\/a> (2017-07-27)<\/strong><\/p>\n

Plan\u00e9ty slne\u010dnej s\u00fastavy najprv kozmick\u00e9 sondy presk\u00famali len letmo, preletom okolo, nesk\u00f4r podrobne z obe\u017enej dr\u00e1hy. Neplat\u00ed to iba pre od n\u00e1s najvzdialenej\u0161iu dvojicu plan\u00e9t \u2013 Ur\u00e1n a Nept\u00fan. Ich doteraj\u0161\u00ed v\u00fdskum toti\u017e skon\u010dil preletom jedinej sondy. Zmen\u00ed sa to za na\u0161ich \u017eivotov?<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>\u010co mo\u017eno neviete o Severnej korune<\/a> (2017-08-28)<\/strong><\/p>\n

V pekne tvarovanej Severnej korune nen\u00e1jdeme nijak\u00e9 jasn\u00e9 hviezdokopy a hmloviny, ale zato je bohat\u00e1 na neoby\u010dajn\u00e9 premenn\u00e9 hviezdy. A sem nepatr\u00ed len zn\u00e1my prototyp R Coronae Borealis.<\/em><\/p>\n

$\"\"$ <\/a><\/p>\n

<\/p>\n

Kde odpo\u010d\u00edvaj\u00fa americk\u00e9 raketopl\u00e1ny?<\/strong><\/a> (2017-09-18)<\/strong><\/p>\n

Lietali do vesm\u00edru tridsa\u0165 rokov. Pokia\u013e pr\u00e1ve neboli v kozme, v\u00e4\u010d\u0161inou sa nach\u00e1dzali v hang\u00e1roch Orbiter Processing Facility na Kennedyho vesm\u00edrnom stredisku. Ako a kde spo\u010d\u00edvaj\u00fa dnes, vo v\u00fdslu\u017ebe?<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ Cassini: Z\u00e1ver jedine\u010dnej misie<\/a> (2017-09-29)<\/strong><\/p>\n

Nijak\u00e1 sonda neobiehala vzdialenej\u0161iu plan\u00e9tu ako Cassini, ktor\u00fd trin\u00e1s\u0165 rokov kr\u00fa\u017eil okolo Saturna. Misia bola oproti p\u00f4vodn\u00e9mu pl\u00e1nu dvakr\u00e1t pred\u013a\u017een\u00e1. Nedalo sa ju v\u0161ak predl\u017eova\u0165 donekone\u010dna \u2013 sonde doch\u00e1dzalo palivo. Jeho posledn\u00e9 zvy\u0161ky preto riadiaci t\u00edm vyu\u017eil na to, aby Cassini naviedol do atmosf\u00e9ry obrej plan\u00e9ty.<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>N\u00e1v\u0161teva z \u010falek\u00e9ho vesm\u00edru<\/a> (2018-02-22)<\/strong><\/p>\n

Na sklonku roka 2017 nastala v astron\u00f3mii prelomov\u00e1 udalos\u0165. Robotick\u00fd \u010falekoh\u013ead umiestnen\u00fd na Havaji na\u0161iel objekt, ktor\u00fd bez ak\u00fdchko\u013evek poch\u00fdb priletel z inej slne\u010dnej s\u00fastavy. Ide o podivne tvarovan\u00fd asteroid menom `Oumuamua.<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>Raketa Falcon \u2013 sen premenen\u00fd na skuto\u010dnos\u0165<\/a> (2018-04-09)<\/strong><\/p>\n

Z motorov rakety \u0161\u013eahaj\u00fa plamene, spoma\u013euje a napokon prist\u00e1va na no\u017ei\u010dk\u00e1ch. Realita? \u00c1no, ale e\u0161te pred desiatimi rokmi bola iba snom! Deti si mysleli, \u017ee takto rakety prist\u00e1vaj\u00fa. V skuto\u010dnosti ich po \u0161tarte \u010dakal ove\u013ea hor\u0161\u00ed osud.<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>\u010co mo\u017eno neviete o Panne<\/a> (2018-05-14)<\/strong><\/p>\n

Panna, kr\u00e1\u013eovn\u00e1 galaxi\u00ed. Aj takto by sa dalo nazva\u0165 najv\u00e4\u010d\u0161ie zo zvieratn\u00edkov\u00fdch s\u00fahvezd\u00ed a druh\u00e9 najv\u00e4\u010d\u0161ie z celej oblohy. A tak\u00e9to je dokonca potom, ako od neho bolo odobrat\u00e9 susediace s\u00fahvezdie V\u00e1h.<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>P\u00e4\u0165 najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch laick\u00fdch m\u00fdtov o hviezdach<\/a> (2018-06-20)<\/strong><\/p>\n

Nie s\u00fa mal\u00e9, nev\u00eddame ich mili\u00f3ny a to, \u010do n\u00e1m v tieto ve\u010dery jasne \u017eiari na z\u00e1pade, nie je hviezda. Ak\u00e9 \u010fal\u0161ie m\u00fdty medzi \u0161irokou verejnos\u0165ou o hviezdach panuj\u00fa? Po\u010fme ich uvies\u0165 na spr\u00e1vnu mieru.<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>Dve jasn\u00e9, \u010derven\u00e9 teles\u00e1 na oblohe koncom j\u00fala<\/a> (2018-07-20)<\/strong><\/p>\n

Nie je to tak d\u00e1vno, \u010do ka\u017edoro\u010dne koloval mailov\u00fd hoax o v\u00fdnimo\u010dnom pribl\u00ed\u017een\u00ed sa Marsu k Zemi. Inform\u00e1cie v \u0148om boli nepravdiv\u00e9 a\u017e nemo\u017en\u00e9. Podivuhodnou zhodou okolnost\u00ed v\u0161ak 27. j\u00fala nastane na oblohe situ\u00e1cia, ktor\u00e1 bude tvrdenia v hoaxe ve\u013emi pripom\u00edna\u0165.<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>Titan \u2013 zauj\u00edmav\u00e1 takmer plan\u00e9ta<\/a> (2018-08-30)<\/strong><\/p>\n

Saturnov mesiac Titan je najzn\u00e1mej\u0161\u00edm mesiacom okrem Mesiaca Zeme. Toto pozoruhodn\u00e9 teleso s ve\u013ekos\u0165ou plan\u00e9ty nie je podobn\u00e9 ni\u010domu, \u010do v Slne\u010dnej s\u00fastave pozn\u00e1me. Ako jedin\u00fd zn\u00e1my mesiac m\u00e1 nezanedbate\u013en\u00fa atmosf\u00e9ru, dokonca hustej\u0161iu ako Zem, sez\u00f3nne zmeny a jazer\u00e1 uh\u013eovod\u00edkov.<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>\u010co mo\u017eno neviete o Ja\u0161terici<\/a> (2018-10-05)<\/strong><\/p>\n

\u017dezlo a ruka spravodlivosti. Pozn\u00e1te tak\u00e9 s\u00fahvezdie? V skuto\u010dnosti ide o neuznan\u00fd n\u00e1zov pre dne\u0161n\u00fa Ja\u0161tericu. Na jej neve\u013ekej ploche sa malo p\u00e1tra\u0165 po Zemi podobn\u00fdch exoplan\u00e9tach a je domovom prv\u00e9ho objaven\u00e9ho blazaru.<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>Sonda do najhor\u00facej\u0161\u00edch kon\u010d\u00edn<\/a> (2018-11-15)<\/strong><\/p>\n

Vydala sa tak bl\u00edzko k na\u0161ej najbli\u017e\u0161ej hviezde ako e\u0161te \u017eiadna pred \u0148ou. Sonda bola p\u00f4vodne zn\u00e1ma pod n\u00e1zvom Solar Probe +. NASA ju ale premenovala na po\u010des\u0165 astron\u00f3ma Eugena Parkera, ktor\u00fd predpovedal existenciu slne\u010dn\u00e9ho vetra. Bolo to po prv\u00fdkr\u00e1t, \u010do NASA pomenovala sondu po e\u0161te \u017eij\u00facej osobnosti.<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>\u010co mo\u017eno neviete o B\u00fdkovi<\/a> (2018-12-20)<\/strong><\/p>\n

Je ve\u013emi ve\u013ea vec\u00ed, ktor\u00e9 mo\u017eno o B\u00fdkovi nap\u00edsa\u0165. Toto s\u00fahvezdie host\u00ed hne\u010f prv\u00e9 dve najjasnej\u0161ie hviezdokopy oblohy a tie\u017e najjasnej\u0161\u00ed pozostatok supernovy. Viete v\u0161ak, \u017ee jeho najjasnej\u0161ou hviezdou je Parilicium?<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>Najvzdialenej\u0161ie zbl\u00edzka viden\u00e9 teleso vo vesm\u00edre<\/a> (2019-01-31)<\/strong><\/p>\n

V symbolickom d\u00e1tume 1. janu\u00e1ra 2019 sa odohrala pre astron\u00f3miu i kozmonautiku v\u00fdznamn\u00e1 historick\u00e1 udalos\u0165. Sonda New Horizons, zn\u00e1ma svoj\u00edm \u00faspe\u0161n\u00fdm preletom okolo Pluta, teraz minula \u010fal\u0161\u00ed, ove\u013ea vzdialenej\u0161\u00ed objekt Kuiperovho p\u00e1su. Plan\u00e9tka zvan\u00e1 Ultima Thule je neoby\u010dajn\u00e1 nielen t\u00fdm, \u017ee je najvzdialenej\u0161\u00edm objektom, ak\u00fd kedy bol a e\u0161te aj dlho bude zbl\u00edzka presk\u00faman\u00fd.<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>Skon\u010dil najdlh\u0161ie jazdiaci rover na Marse<\/a> (2019-02-25)<\/strong><\/p>\n

Pracovala 56-kr\u00e1t dlh\u0161ie ne\u017e hovoril pl\u00e1n, najazdila 45 km. Osudnou sa jej stala celoplanet\u00e1rna prachov\u00e1 b\u00farka v minulom roku. Opportunity<\/a>, druh\u00fd a posledn\u00fd funguj\u00faci rover misie MER (Mars Exploration Rover), prehl\u00e1sili 13. 2. 2019 za m\u0155tvy.<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>\u010co mo\u017eno neviete o Ori\u00f3novi 1\/2<\/a> (2019-04-04)<\/strong><\/p>\n

O Ori\u00f3novi sa toho d\u00e1 nap\u00edsa\u0165 to\u013eko, \u017ee by to vysta\u010dilo aj na desa\u0165 tak\u00fdchto \u010dl\u00e1nkov. Je to kr\u00e1\u013e medzi s\u00fahvezdiami, v ktorom sa sp\u00e1ja v\u00fdrazn\u00fd, ve\u013emi pekn\u00fd obrazec s mno\u017estvom \u00fachvatn\u00fdch objektov. V tomto \u010dl\u00e1nku sa zameriame iba na jeho vo\u013en\u00fdm okom vidite\u013en\u00e9 hviezdy.<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>Z pekla \u0161\u0165astie: 1. diel<\/a> (2019-05-17)<\/strong><\/p>\n

Priekopn\u00edcke lety v kozmonautike oslavujeme ako obrovsk\u00e9 \u00faspechy starostliv\u00e9ho pl\u00e1novania, pr\u00edprav, d\u00f4slednosti a \u013eudsk\u00e9ho umu. Nad kozmick\u00fdmi katastrofami zase kr\u00fatime hlavou, ako pracovn\u00edci mohli dopusti\u0165 tak\u00e9 chyby. No ob\u010das ch\u00fdbalo len m\u00e1li\u010dko, aby z jedn\u00e9ho bolo druh\u00e9 a naopak…<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>\u010co mo\u017eno neviete o Malom Levovi<\/a> (2019-06-24)<\/strong><\/p>\n

Je len m\u00e1lo zauj\u00edmav\u00e9ho, \u010do mo\u017eno poveda\u0165 o Malom levovi. Toto v\u00fdplnkov\u00e9 s\u00fahvezdie medzi v\u00fdraznou Ve\u013ekou medvedicou a rovnako v\u00fdrazn\u00fdm Levom zaviedol gdansk\u00fd starosta a astron\u00f3m Johannes Hevelius koncom 17. storo\u010dia.<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>Prv\u00fd \u010dlovek na Mesiaci sa takmer nevolal Armstrong<\/a> (2019-07-17)<\/strong><\/p>\n

Pred neuverite\u013en\u00fdmi 50 rokmi dosadol na mesa\u010dn\u00fd povrch prist\u00e1vac\u00ed modul Apolla 11. A hoci v jeho kab\u00edne sedeli dvaja mu\u017ei, zn\u00e1mej\u0161ie je meno jedn\u00e9ho z nich \u2013 toho, ktor\u00e9ho noha sa ako prv\u00e1 dotkla mesa\u010dn\u00e9ho povrchu. Za to, \u017ee to bol pr\u00e1ve Neil Armstrong, v\u0161ak v\u010fa\u010dil nielen svojim schopnostiam, ale aj neuverite\u013enej s\u00fahre n\u00e1hod. Viac r\u00e1z ch\u00fdbalo len m\u00e1lo a prv\u00fd mu\u017e na Mesiaci by niesol in\u00e9 meno!<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>Kde sa nach\u00e1dza prv\u00e1 vyobrazen\u00e1 \u010dierna diera?<\/a> (2019-08-26)<\/strong><\/p>\n

Ned\u00e1vno svet obletela inform\u00e1cia, \u017ee sa po prv\u00fdkr\u00e1t v hist\u00f3rii podarilo z\u00edska\u0165 z\u00e1ber \u010diernej diery. Nie je to v\u0161ak \u010dierna diera z na\u0161ej Galaxie. Kde ju mo\u017eno n\u00e1js\u0165?<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>Pre\u010do v nove nevid\u00edme Mesiac?<\/a> (2019-10-08)<\/strong><\/p>\n

Tradi\u010dn\u00e9 vysvetlenie, \u017ee je k n\u00e1m obr\u00e1ten\u00fd neosvetlenou stranou, je ne\u00fapln\u00e9. Ani strana Mesiaca neosvetlen\u00e1 Slnkom nemus\u00ed by\u0165 \u00faplne tmav\u00e1. Existuje jav zvan\u00fd popolav\u00fd svit.<\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>\u010co mo\u017eno neviete o Trojuholn\u00edku<\/a> (2019-12-18)<\/strong><\/p>\n

Trojuholn\u00edk je jedn\u00fdm z m\u00e1la s\u00fahvezd\u00ed, ktor\u00e9ho spojnice bezpochyby predstavuj\u00fa to, pod\u013ea \u010doho sa naz\u00fdva. Amat\u00e9rski astron\u00f3movia ho poznaj\u00fa v\u010faka jasnej galaxii M 33. V skuto\u010dnosti boli na tomto mieste oblohy p\u00f4vodne trojuholn\u00edky dva \u2013 Ve\u013ek\u00fd a Mal\u00fd trojuholn\u00edk.<\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>\u010co mo\u017eno neviete o Ori\u00f3novi 2\/2<\/a> (2020-01-31)<\/strong><\/p>\n

Minul\u00fa zimu sme si predstavili najzauj\u00edmavej\u0161ie hviezdy Ori\u00f3na, najkraj\u0161ieho zimn\u00e9ho s\u00fahvezdia. Teraz sa zamerajme na deep-sky objektov, o ktor\u00e9 v \u0148om tie\u017e nie je n\u00fadza.<\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>Betelgeuze prekvapivo zoslabla<\/a> (2020-02-17)<\/strong><\/p>\n

Betelgeuze, alfa Ori\u00f3na, bola tradi\u010dne v zoznamoch desiata najjasnej\u0161ia hviezda oblohy. Jej jasnos\u0165 v\u0161ak nie je stabiln\u00e1 \u2013 pomaly pulzuje, podobne, ako takmer v\u0161etky \u010derven\u00e9 nadobry. V tomto mesiaci mala dosiahnu\u0165 svoje minimum. To je v\u0161ak nad o\u010dak\u00e1vania n\u00edzke.<\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a><\/p>\n

O spektr\u00e1lnych typoch \u2013 1. \u010das\u0165<\/a> (2020-03-27)<\/strong><\/p>\n

Aj amat\u00e9rski astron\u00f3movia v\u00e4\u010d\u0161inou vedia, \u017ee spektr\u00e1lny typ je typ hviezdy pod\u013ea jej farby a t\u00e1 zase vypl\u00fdva z povrchovej teploty. Modrej\u0161ie hviezdy s\u00fa hor\u00facej\u0161ie, \u010derven\u00e9 chladnej\u0161ie. Spektr\u00e1lny typ, s ktor\u00fdm sa hviezda zrod\u00ed, o nej v\u0161ak vypovie viac ako farbu a teplotu. Za\u010dnime charakteristikou najhor\u00facej\u0161ieho zo z\u00e1kladn\u00fdch spektr\u00e1lnych typov, ktor\u00fd dosiahol hlavn\u00fa postupnos\u0165 (\u010di\u017ee f\u00e1zu, kedy hviezda vo svojom jadre spa\u013euje vod\u00edk).<\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>O spektr\u00e1lnych typoch \u2013 2. \u010das\u0165<\/a> (2020-04-04)<\/strong><\/p>\n

V druhom dieli n\u00e1\u0161ho seri\u00e1lu prech\u00e1dzame k men\u0161\u00edm a chladnej\u0161\u00edm, aj ke\u010f pre pozem\u0161\u0165anov st\u00e1le nepredstavite\u013ene ve\u013ek\u00fdm a hor\u00facim hviezdam. Zozn\u00e1mte sa s typom B.<\/p>\n

<\/p>\n

Okr\u00fahle v\u00fdro\u010die \u0161tartu HST<\/a> (2020-04-16) $\"\"$ <\/strong><\/p>\n

U\u017e cel\u00fdch tridsa\u0165 rokov Hubblov vesm\u00edrny \u010falekoh\u013ead (HST) kr\u00fa\u017ei okolo Zeme a sl\u00fa\u017ei astron\u00f3mom. Je prv\u00fdm a do doh\u013eadnej bud\u00facnosti aj jedin\u00fdm vesm\u00edrnym \u010falekoh\u013eadom, ktor\u00fd pozoruje preva\u017ene vo vidite\u013enej \u010dasti spektra. A hoci podobn\u00e9 rozl\u00ed\u0161enie u\u017e dosahuj\u00fa aj v\u00e4\u010d\u0161ie pozemsk\u00e9 \u010falekoh\u013eady s akt\u00edvnou optikou, HST je st\u00e1le nenahradite\u013en\u00fd. Ako za\u010dala jeho p\u00fa\u0165?<\/p>\n

<\/p>\n

50. v\u00fdro\u010die Apolla 13<\/a> (2020-04-17) $\"\"$ <\/strong><\/p>\n

13. apr\u00edla uplynulo 50 rokov od d\u0148a, v ktorom sa tretia cesta na povrch Mesiaca katastroficky zvrhla. Kozmick\u00fa lo\u010f postihol v\u00fdbuch, po ktorom u\u017e riadiace stredisko na prist\u00e1tie na Mesiaci nemalo ani pomyslenia. A aj prist\u00e1tie na Zemi sa javilo by\u0165 takmer nad\u013eudskou \u00falohou. Pripome\u0148me si, ak\u00e9 bolo pozadie legend\u00e1rnej vety \u201eHouston, m\u00e1me tu probl\u00e9m!\u201c<\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>\u010co mo\u017eno neviete o Levovi<\/a> (2020-04-29)<\/strong><\/p>\n

Jasn\u00fd, pekne tvarovan\u00fd Lev, je asi najzn\u00e1mej\u0161\u00edm jarn\u00fdm s\u00fahvezd\u00edm a jedno z najstar\u0161\u00edch s\u00fahvezd\u00ed v\u00f4bec. Vedeli ste, \u017ee jeho kos\u00e1kovit\u00e1 hlava a hru\u010f je tie\u017e asterizmom?<\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>Je zdrav\u0161\u00ed letn\u00fd alebo zimn\u00fd \u010das?<\/a> (2020-05-07)<\/strong><\/p>\n

Ktor\u00fd z \u010dasov je ten spr\u00e1vny? Ktor\u00fd si m\u00e1me ponecha\u0165 po ukon\u010den\u00ed striedania \u010dasu? Vedci sa jednozna\u010dne prikl\u00e1\u0148aj\u00fa k zachovaniu p\u00f4vodn\u00e9ho \u010dasu \u2013 zimn\u00e9ho. Proti umel\u00e9mu letn\u00e9mu \u010dasu stoja argumenty astronomick\u00e9 aj biologick\u00e9.<\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>O spektr\u00e1lnych typoch \u2013 3. \u010das\u0165<\/a> (2020-05-16)<\/strong><\/p>\n

V tre\u0165om dieli seri\u00e1lu o farebn\u00fdch typoch hviezd si predstav\u00edme dva typy. S\u00fa chladnej\u0161ie ne\u017e doteraz spomenut\u00e9, ale aj tak st\u00e1le hor\u00facej\u0161ie a v\u00e4\u010d\u0161ie ne\u017e na\u0161e Slnko. Zozn\u00e1mte sa s typmi, do ktor\u00fdch patria dve najjasnej\u0161ie hviezdy no\u010dnej oblohy \u2013 s typmi A a F.<\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>NASA m\u00e1 pl\u00e1n na n\u00e1vrat vzoriek z Marsu<\/a> (2020-05-22)<\/strong><\/p>\n

Nijak\u00e1 kozmick\u00e1 sonda doposia\u013e nedoniesla vzorky z inej plan\u00e9ty. Sovietom sa ako prv\u00fdm podarilo automaticky dopravi\u0165 vzorky z Mesiaca, m\u00e1me u\u017e aj vzorky asteroidov a kom\u00e9t. S plan\u00e9tami je to v\u0161ak n\u00e1ro\u010dnej\u0161ie \u2013 ich gravit\u00e1cia je ove\u013ea vy\u0161\u0161ia a ne\u013eahko sa prekon\u00e1va. Aj na tento probl\u00e9m sa v\u0161ak \u010drt\u00e1 rie\u0161enie.<\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>\u010co mo\u017eno neviete o L\u00ed\u0161ke<\/a> (2020-05-25)<\/strong><\/p>\n

Jej meno bolo v sloven\u010dine uz\u00e1konen\u00e9 ako L\u00ed\u0161ka, hoci doslovn\u00fd preklad jej latinsk\u00e9ho n\u00e1zvu je L\u00ed\u0161ti\u010dka. V\u010faka malej rozlohe a slab\u00fdm hviezdam sa k nej zdrobnenina mo\u017eno hod\u00ed viac. Presl\u00e1vila ju hmlovina \u010cinka, ale s\u00fahvezdie skr\u00fdva aj in\u00e9 zauj\u00edmavosti.<\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>Prv\u00e1 s\u00fakromn\u00e1 pilotovan\u00e1 misia \u0161tartuje v sobotu<\/a> (2020-05-28)<\/strong><\/p>\n

SpaceX je s\u00fakromn\u00e1 kozmonautick\u00e1 firma, ktorej sa u\u017e podaril ve\u013emi v\u00fdrazn\u00fd prelom v dejin\u00e1ch kozmonautiky. Dok\u00e1zala postavi\u0165 raketu schopn\u00fa po pou\u017eit\u00ed bezpe\u010dne prist\u00e1\u0165 v\u010faka vlastn\u00fdm motorom. Teraz ju \u010dak\u00e1 \u010fal\u0161\u00ed prelom. M\u00e1 sa sta\u0165 sa prvou ne\u0161t\u00e1tnou organiz\u00e1ciou, ktor\u00e1 vyslala do vesm\u00edru vlastn\u00fa pos\u00e1dku.<\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>\u010co mo\u017eno neviete o \u0160\u00edpe<\/a> (2020-06-01)<\/strong><\/p>\n

Mytologick\u00fd p\u00f4vod tohto mal\u00e9ho s\u00fahvezdia letnej oblohy je nejednozna\u010dn\u00fd. M\u00f4\u017ee \u00eds\u0165 o \u0161\u00edp Apol\u00f3na, Herkula, Kupida i Strelca. Toto tretie najmen\u0161ie s\u00fahvezdie v\u00f4bec ukr\u00fdva (nielen) jednu ve\u013emi neoby\u010dajn\u00fa hviezdokopu.<\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>O spektr\u00e1lnych typoch \u2013 4. \u010das\u0165<\/a> (2020-06-04)<\/strong><\/p>\n

\u010c\u00edm je typ hviezdy na hlavnej postupnosti chladnej\u0161\u00ed, t\u00fdm je vo vesm\u00edre zast\u00fapenej\u0161\u00ed. Doteraz predstaven\u00e9 \u017eerav\u00e9 typy hviezd tvoria len nepatrn\u00fd zlomok v\u0161etk\u00fdch st\u00e1lic. Presu\u0148me sa teraz k typom, ktor\u00e9 u\u017e mo\u017eno z h\u013eadiska kozmu pova\u017eova\u0165 za pomerne be\u017en\u00e9.<\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>\u0160tyri zauj\u00edmavost\u00ed o \u017eivote hviezd<\/a> (2020-06-08)<\/strong><\/p>\n

Tento \u010dl\u00e1nok pre za\u010d\u00ednaj\u00facich astron\u00f3mov sa sna\u017e\u00ed zhrn\u00fa\u0165 pre niekoho mo\u017eno prekvapiv\u00e9 inform\u00e1cie, ktor\u00e9 b\u00fdvaj\u00fa v popul\u00e1rnych kni\u017ek\u00e1ch \u010dasto opom\u00ednan\u00e9. Vieme, \u017ee hviezdy s\u00fa obrovsk\u00e9 \u017eerav\u00e9 gule, v ktor\u00fdch prebiehaj\u00fa alebo v minulosti prebiehali termonukle\u00e1rne reakcie. N\u00e1sledkom toho sa v\u0161ak s\u00fastavne menia.<\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>O spektr\u00e1lnych typoch \u2013 5. \u010das\u0165<\/a> (2020-06-26)<\/strong><\/p>\n

Zo siedmich z\u00e1kladn\u00fdch spektr\u00e1lnych typov n\u00e1m zost\u00e1va predstavi\u0165 u\u017e len posledn\u00fd. Je najnen\u00e1padnej\u0161\u00edm, ale pritom najroz\u0161\u00edrenej\u0161\u00edm zo sedmi\u010dky hlavn\u00fdch typov. Zozn\u00e1mte sa s \u010derven\u00fdmi trpasl\u00edkmi.<\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>\u010co mo\u017eno neviete o Hadonosovi<\/a> (2020-07-02)<\/strong><\/p>\n

To, \u017ee Hadonos je neuznan\u00fdm trin\u00e1stym s\u00fahvezd\u00edm Zvieratn\u00edka, je medzi astron\u00f3mami zn\u00e1my fakt. Jeho \u00fasek ekliptiky je dlh\u0161\u00ed ne\u017e \u00fasek ekliptiky v \u0160korpi\u00f3novi, a tak sa jeho vyradenie zo Zvieratn\u00edka zd\u00e1 by\u0165 nelogick\u00e9. Navy\u0161e obsahuje v\u00e4\u010d\u0161ie mno\u017estvo zauj\u00edmav\u00fdch objektov rozli\u010dn\u00e9ho druhu ako niektor\u00e9 in\u00e9 s\u00fahvezdia Zvieratn\u00edka.<\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>\u010co mo\u017eno neviete o \u0160t\u00edte<\/a> (2020-07-31)<\/strong><\/p>\n

\u0160t\u00edt je jedin\u00e9 zachovan\u00e9 s\u00fahvezdie, ktor\u00e9 m\u00e1 politick\u00fd podtext. V 17. storo\u010d\u00ed navrhol astron\u00f3m J\u00e1n Hev\u00e9lius pomenova\u0165 toto s\u00fahvezdie na po\u010des\u0165 po\u013esk\u00e9ho kr\u00e1\u013ea J\u00e1na III. Sobiesk\u00e9ho. Kr\u00e1\u013e poskytol v\u00fdrazn\u00fa podporu Hev\u00e9liovi, ke\u010f mu v Gda\u0148sku v roku 1679 vyhorela hvezd\u00e1re\u0148.<\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>Venera 7 \u2013 dobytie cudzej plan\u00e9ty<\/a> (2020-08-14)<\/strong><\/p>\n

Ned\u00e1vno sme oslavovali 50. v\u00fdro\u010die prv\u00e9ho prist\u00e1tia \u013eud\u00ed na Mesiaci. Je pritom pozoruhodn\u00e9, \u017ee \u013eudia sa po povrchu Mesiaca prech\u00e1dzali sk\u00f4r, ne\u017e sa aspo\u0148 stroju podarilo v\u00f4bec prist\u00e1\u0165 na povrchu cudzej plan\u00e9ty. V\u00fdro\u010die prv\u00e9ho m\u00e4kk\u00e9ho prist\u00e1tia na cudzej plan\u00e9te oslavujeme a\u017e tento rok. Absolvovala ho sonda Venera 7 na na\u0161ej najbli\u017e\u0161ej plan\u00e9te \u2013 Venu\u0161i.<\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>\u010co mo\u017eno neviete o Delf\u00ednovi<\/a>\u00a0(2020-09-20)<\/strong><\/p>\n

J\u00f3bova truhla, Diamant \u010di dokonca Mal\u00fd voz alebo Plej\u00e1dy. Takto \u013eudia v minulosti i dnes ozna\u010duj\u00fa mal\u00e9, p\u00f4vabn\u00e9 letn\u00e9 s\u00fahvezdie Delf\u00edna. Hoci jeho obrazec netvoria jasn\u00e9 hviezdy, je pekn\u00fd, kompaktn\u00fd a \u013eahko sa na no\u010dnom nebi h\u013ead\u00e1. Mo\u017eno pozn\u00e1te aj podivn\u00fd pr\u00edbeh pomenovania jeho dvoch najjasnej\u0161\u00edch hviezd.<\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>K Marsu let\u00ed prv\u00e1 helikopt\u00e9ra<\/a> (2020-10-21)<\/strong><\/p>\n

Na prv\u00fd poh\u013ead sa m\u00f4\u017ee zda\u0165, \u017ee v\u00e4\u010d\u0161inu prvenstiev v dob\u00fdvan\u00ed slne\u010dnej s\u00fastavy kozmick\u00fdmi sondami u\u017e m\u00e1me za sebou. Lety \u010fal\u0161\u00edch a \u010fal\u0161\u00edch sond k t\u00fdm ist\u00fdm cie\u013eom sa pre \u0161irok\u00fa verejnos\u0165 st\u00e1vaj\u00fa rutinou. Ani \u010fal\u0161\u00ed rover br\u00e1zdiaci Mars neznie tak vzru\u0161uj\u00faco. Tento je v\u0161ak \u0161peci\u00e1lny. Na svojom bruchu nesie prv\u00fd lietaj\u00faci stroj v mar\u0165anskej atmosf\u00e9re.<\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>\u010co mo\u017eno neviete o Kon\u00edkovi<\/a> (2020-10-25)<\/strong><\/p>\n

Kon\u00edk je s\u00edce starovek\u00e9 s\u00fahvezdie, ale bolo ako jedno z prv\u00fdch zaveden\u00e9 na oblohu cielene. Zdroje sa v\u0161ak l\u00ed\u0161ia v tom, \u010di bol jeho zakladate\u013eom Ptolemaios alebo Hipparcos. Ve\u013ea nevieme ani o legende okolo jeho vzniku \u2013 pokia\u013e v\u00f4bec nejak\u00e1 existuje.<\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>\u010co mo\u017eno neviete o Ryb\u00e1ch<\/a>\u00a0(2020-10-29)<\/strong><\/p>\n

Ryby s\u00fa prv\u00fdm s\u00fahvezd\u00edm zvieratn\u00edka, hoci nie jeho prv\u00fdm znamen\u00edm. Astron\u00f3movia dobre vedia, \u017ee v nich le\u017e\u00ed priese\u010dn\u00edk ekliptiky a svetov\u00e9ho rovn\u00edka \u2013 jarn\u00fd bod. V jarnom bode dosahuj\u00fa rektascenzia, deklin\u00e1cia, ekliptik\u00e1lna d\u013a\u017eka a ekliptik\u00e1lna \u0161\u00edrka nulov\u00e9 hodnoty. Kru\u017enica prech\u00e1dzaj\u00faca jarn\u00fdm bodom a svetov\u00fdmi p\u00f3lmi je akousi nebeskou obdobou Greenwichsk\u00e9ho poludn\u00edka.<\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a><\/p>\n

Najbli\u017e\u0161ia exoplan\u00e9ta 1\/3<\/a> (2020-11-10)<\/strong><\/p>\n

V slne\u010dnej s\u00fastave pozn\u00e1me osem plan\u00e9t. Je mo\u017en\u00e9, \u017ee tento po\u010det nebude kone\u010dn\u00fd, ale pr\u00edpadn\u00fd objav novej plan\u00e9ty u\u017e m\u00f4\u017ee pr\u00eds\u0165 len v mraziv\u00fdch kon\u010din\u00e1ch Kuiperovho p\u00e1su alebo e\u0161te \u010falej od Slnka. Preto je zauj\u00edmav\u00e9 p\u00e1tranie po najbli\u017e\u0161\u00edch plan\u00e9tach v bl\u00edzkosti na\u0161ich najbli\u017e\u0161\u00edch hviezd, lebo tie si na rozdiel od pr\u00edpadnej deviatej plan\u00e9ty slne\u010dnej s\u00fastavy uchov\u00e1vaj\u00fa n\u00e1dej na ob\u00fdvate\u013enos\u0165.<\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>Najbli\u017e\u0161ia exoplan\u00e9ta 2\/3<\/a> (2020-11-14)<\/strong><\/p>\n

Proxima Centauri, najbli\u017e\u0161ia hviezda k Slnku, sa opakovane st\u00e1vala cie\u013eom p\u00e1trania po jej mo\u017en\u00fdch plan\u00e9tach. A\u017e do roku 2013 sa v\u0161etky tak\u00e9to h\u013eadania skon\u010dili ne\u00faspechom. Astron\u00f3movia v\u0161ak p\u00e1tranie po jej plan\u00e9tach nevzdali.<\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>Najbli\u017e\u0161ia exoplan\u00e9ta 3\/3<\/a> (2020-11-25)<\/strong><\/p>\n

Pred p\u00e1r rokmi bola pri najbli\u017e\u0161ej hviezde k Slnku, pri Proxime Centauri, objaven\u00e1 extrasol\u00e1rna plan\u00e9ta. Teploty na jej povrchu by sa navy\u0161e mohli podoba\u0165 pozemsk\u00fdm. S\u00fa v\u0161ak \u00favahy o jej koloniz\u00e1cii \u013eudstvom realistick\u00e9?<\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>Smutn\u00fd koniec r\u00e1dioteleskopu Arecibo<\/a> (2020-12-29)<\/strong><\/p>\n

Zhruba pol storo\u010dia zost\u00e1val najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm jednoapar\u00e1tov\u00fdm r\u00e1dioteleskopom na svete. Kv\u00f4li rozsiahlym po\u0161kodeniam hurik\u00e1nom Maria v novembri ozn\u00e1mila Americk\u00e1 n\u00e1rodn\u00e1 vedeck\u00e1 nad\u00e1cia, \u017ee teleskop bude vyraden\u00fd z prev\u00e1dzky a rozobran\u00fd. Len p\u00e1r dn\u00ed potom sa dokonca zr\u00fatila platforma, ktor\u00e1 niesla pr\u00edstroje observat\u00f3ria.<\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>\u010co mo\u017eno neviete o Pegasovi<\/a> (2020-12-05)<\/strong><\/p>\n

Pegas sa zvykne d\u00e1va\u0165 do s\u00favisu s m\u00fdtom o Perzeovi a Andromede. Stretneme sa s tvrden\u00edm, \u017ee na chrbte Pegasa priletel Perzeus zachr\u00e1ni\u0165 kr\u00e1snu Andromedu. Ned\u00e1va v\u0161ak ve\u013emi zmysel, na \u010do by potreboval lietaj\u00faceho ko\u0148a, ke\u010f u\u017e mal okr\u00eddlen\u00e9 lietaj\u00face sand\u00e1le.<\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>\u010co mo\u017eno neviete o Malom psovi<\/a> (2021-01-10)<\/strong><\/p>\n

Mal\u00fd pes je pomerne m\u00e1lo roz\u013eahl\u00e9 s\u00fahvezdie, z \u010doho vypl\u00fdva, \u017ee je chudobnej\u0161ie na jasn\u00e9 teles\u00e1 ako v\u00e4\u010d\u0161ie zimn\u00e9 s\u00fahvezdia. Napriek tomu obsahuje jednu z najjasnej\u0161\u00edch hviezd oblohy.<\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>BepiColombo: Merk\u00farovsk\u00e1 sonda pri Venu\u0161i<\/a> (2021-01-12)<\/strong><\/p>\n

K Merk\u00faru mieri iba tretia misia v celej hist\u00f3rii kozmonautiky. Tretia misia sa v\u0161ak nerovn\u00e1 tretej sonde \u2013 v r\u00e1mci misie BepiColombo mieria k Venu\u0161i sondy hne\u010f dve. Jedna z nich je eur\u00f3pska a druh\u00e1 japonsk\u00e1. Na obe\u017enej dr\u00e1he okolo Merk\u00fara sa rozdelia a ka\u017ed\u00e1 bude plan\u00e9tu sk\u00fama\u0165 zo svojej samostatnej dr\u00e1hy.<\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>M\u00e1me prv\u00e9 vzorky z Mesiaca v tre\u0165om tis\u00edcro\u010d\u00ed<\/a> (2021-01-16)<\/strong><\/p>\n

\u010co ako to znie neuverite\u013ene, od prist\u00e1tia prv\u00fdch \u013eud\u00ed na Mesiaci, ktor\u00ed z neho doviezli prv\u00e9 vzorky, ubehlo u\u017e viac ne\u017e polstoro\u010die. A cel\u00fdch 44 rokov uplynulo aj od chv\u00edle, ke\u010f si prv\u00e9 vlastn\u00e9 mesa\u010dn\u00e9 vzorky na Zem automaticky dopravil Sovietsky zv\u00e4z. A\u017e teraz sa ku krajin\u00e1m s vlastn\u00fdmi mesa\u010dn\u00fdmi vzorkami pridala \u010c\u00edna, kol\u00edska raketov\u00fdch technol\u00f3gi\u00ed.<\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>50. v\u00fdro\u010die \u0161tartu Apolla 14<\/a>\u00a0(2021-01-26)<\/strong><\/p>\n

Pred rokom a pol osl\u00e1vila 50. v\u00fdro\u010die svojho \u0161tartu najzn\u00e1mej\u0161ia misia programu Apollo \u2013 Apollo 11, ktor\u00e1 ako prv\u00e1 prist\u00e1la na Mesiaci. Zn\u00e1my je aj let Apollo 13, ktor\u00fd vinou z\u00e1va\u017enej nehody neuspel, no \u017eivoty astronautov visiace na vl\u00e1sku sa napokon podarilo zachr\u00e1ni\u0165. Pripome\u0148me si teraz v\u00fdro\u010die prvej \u00faspe\u0161nej misie po ne\u0161\u0165astnej trin\u00e1stke.<\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>\u010co mo\u017eno neviete o Jednoro\u017ecovi<\/a> (2021-01-28)<\/strong><\/p>\n

D\u00f4vod, pre\u010do sa nev\u00fdrazn\u00e1 skupina hviezd v\u00fdchodne od Ori\u00f3na naz\u00fdva pr\u00e1ve Jednoro\u017ecom, nepozn\u00e1me. Na hviezdnej oblohe je viacero fikt\u00edvnych zvierat. Na rozdiel od nich v\u0161ak jednoro\u017eec nepoch\u00e1dza zo staroveku, ale a\u017e zo stredoveku. S\u00fahvezdie ukr\u00fdva viacero pozoruhodn\u00fdch a z\u00e1hadn\u00fdch objektov.<\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>3. febru\u00e1r \u2013 tri v\u00fdro\u010dia \u0161tartov raketopl\u00e1nov<\/a> (2021-02-02)<\/strong><\/p>\n

Raketopl\u00e1ny v priebehu svojej hist\u00f3rie vzlietli do vesm\u00edru 135-kr\u00e1t. V\u00fdro\u010dia ich vzletov pripadaj\u00fa na rozli\u010dn\u00e9 dni v roku. Ale v nijak\u00fd in\u00fd de\u0148 ako 3. febru\u00e1ra nesl\u00e1vime naraz v\u00fdro\u010dia \u0161tartov a\u017e troch misi\u00ed. Pravda, nie v jednom roku \u2013 medzi prv\u00fdm a druh\u00fdm \u0161tartom bol desa\u0165ro\u010dn\u00fd odstup, medzi druh\u00fdm a tret\u00edm u\u017e iba ro\u010dn\u00fd.<\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>Misia sondy Juno pred\u013a\u017een\u00e1<\/a>\u00a0(2021-02-08)<\/strong><\/p>\n

Kozmick\u00e1 sonda Juno obieha Jupiter u\u017e \u0161tyri a pol roka. Jej misia pritom mala skon\u010di\u0165 u\u017e po 20 mesiacoch. Sonda sa v\u0161ak nedostala na pl\u00e1novan\u00fa obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu, ale na ove\u013ea v\u00fdstrednej\u0161iu. V\u010faka tomu si pred\u013a\u017eila \u017eivotnos\u0165. Za\u010diatkom roka pri\u0161la spr\u00e1va o tom, \u017ee jej misia bude preto tie\u017e pred\u013a\u017een\u00e1.<\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>Najjasnej\u0161ia, no nie najkraj\u0161ia hviezdokopa<\/a>\u00a0(2021-02-12)<\/strong><\/p>\n

V tomto obdob\u00ed mo\u017eno u\u017e od ve\u010dern\u00fdch hod\u00edn na oblohe pozorova\u0165 s\u00fahvezdie B\u00fdk, ktor\u00e9 obsahuje dve najjasnej\u0161ie hviezdokopy oblohy. Popul\u00e1rnej\u0161ia z nich je v\u0161ak t\u00e1 slab\u0161ia. Jasnej\u0161ia nevyzer\u00e1 tak p\u00f4sobivo na prv\u00fd poh\u013ead z podivn\u00e9ho d\u00f4vodu \u2013 je k n\u00e1m a\u017e pr\u00edli\u0161 bl\u00edzko. Hy\u00e1dy.<\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>V\u00fdznam spojn\u00edc v s\u00fahvezdiach<\/a> (2021-02-17)<\/strong><\/p>\n

Medzin\u00e1rodn\u00e1 astronomick\u00e1 \u00fania pevn\u00fa podobu spojn\u00edc, na rozdiel od hran\u00edc s\u00fahvezd\u00ed, neur\u010dila. R\u00f4zni autori hviezdnych m\u00e1p si ich preto kreslia odli\u0161ne. Ani tie najzn\u00e1mej\u0161ie a najv\u00fdraznej\u0161ie s\u00fahvezdia nem\u00e1vaj\u00fa u jednotliv\u00fdch kult\u00far jednotn\u00fa podobu spojn\u00edc. O slab\u0161\u00edch ani nehovoriac.<\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a><\/p>\n

Raketopl\u00e1ny: cesta k prv\u00e9mu \u0161tartu 1\/5<\/a> (2021-02-20)<\/strong><\/p>\n

12. apr\u00edl nie je tento rok len okr\u00fahlym v\u00fdro\u010d\u00edm \u0161tartu prv\u00e9ho \u010dloveka do kozmu, ale je tie\u017e okr\u00fahlym v\u00fdro\u010d\u00edm \u0161tartu prv\u00e9ho raketopl\u00e1nu v programe Space Shuttle. Pribl\u00ed\u017eme si hist\u00f3riu najdlh\u0161ie trvaj\u00faceho a po\u010dtom \u0161tartov najv\u00e4\u010d\u0161ieho americk\u00e9ho programu pilotovan\u00fdch letov. \u010co predch\u00e1dzalo v\u00fdnimo\u010dn\u00e9mu d\u0148u, v ktorom sa zo \u0161tartovacieho komplexu 39 vzniesol prv\u00fd viacn\u00e1sobne pou\u017eite\u013en\u00fd raketopl\u00e1n Columbia?<\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>Raketopl\u00e1ny: cesta k prv\u00e9mu \u0161tartu 2\/5<\/a> (2021-02-26)<\/strong><\/p>\n

Lacnej\u0161\u00ed, viac\u00fa\u010delov\u00fd, viacn\u00e1sobne pou\u017eite\u013en\u00fd a \u010dastej\u0161ie \u0161tartuj\u00faci, meniaci kozmick\u00e9 lety na podobn\u00fa rutinu, ak\u00fdmi s\u00fa lety lietadiel. Tak\u00e9 boli prvotn\u00e9 predstavy o raketopl\u00e1ne. \u010c\u00edsla boli ve\u013emi smel\u00e9 \u2013 prv\u00e9 predstavy po\u010d\u00edtali a\u017e so 150 \u0161tartmi ro\u010dne. Kedy a z ak\u00fdch d\u00f4vodov sa za\u010dali rozch\u00e1dza\u0165 s realitou?<\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>Raketopl\u00e1ny: cesta k prv\u00e9mu \u0161tartu 3\/5 (2021-03-06)<\/strong><\/a><\/p>\n

Po\u017eiadavka na viacn\u00e1sobn\u00e9 pou\u017eitie stroja bola v programe Space Shuttle k\u013e\u00fa\u010dov\u00e1. Prv\u00e9 \u0161t\u00fadie v\u0161ak podcenili jej n\u00e1ro\u010dnos\u0165. Raketopl\u00e1n musel ma\u0165 dlhodobo zaru\u010den\u00fa mechanick\u00fa a tepeln\u00fa odolnos\u0165 po\u010das nam\u00e1hania pri \u0161tarte a prist\u00e1t\u00ed. V d\u00f4sledku toho bol pre\u0148 vyvinut\u00fd aj celkom nov\u00fd typ tepeln\u00e9ho \u0161t\u00edtu.<\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a><\/p>\n

Raketopl\u00e1ny: cesta k prv\u00e9mu \u0161tartu 4\/5 (2021-03-26)<\/strong><\/a><\/p>\n

Na sklonku sedemdesiatych rokov sa program Space Shuttle pomaly, ale isto bl\u00ed\u017eil k svojmu prv\u00e9mu letu. Hoci stroj bol sedemmiestny, pos\u00e1dky prv\u00fdch, testovac\u00edch misi\u00ed boli iba dvoj\u010dlenn\u00e9. Na rozdiel od neskor\u0161\u00edch pos\u00e1dok sa v\u0161ak mohli zo stroja katapultova\u0165.<\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>Raketopl\u00e1ny: cesta k prv\u00e9mu \u0161tartu 5\/5 (2021-04-03)<\/strong><\/a><\/p>\n

Rekon\u0161trukcia tepeln\u00e9ho \u0161t\u00edtu prv\u00e9ho orbitera si napokon vy\u017eiadala cel\u00fd rok a skon\u010dila sa a\u017e 16. novembra 1980. V tomto roku program po\u010d\u00edtal u\u017e len zhruba so 40 \u0161tartmi za rok. To bol ale st\u00e1le takmer desa\u0165n\u00e1sobok re\u00e1lnej hodnoty, ak\u00fa program po\u010das svojho trvania dosiahol.<\/p>\n

<\/p>\n

Mohlo by v\u00e1s zauj\u00edma\u0165<\/h2>\n\n
S\u00fahvezdia od Andromedy po \u017dirafu<\/a><\/li>\n<\/ul>\n
<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Tu n\u00e1jdete odkazy a anot\u00e1cie v\u0161etk\u00fdch mojich \u010dl\u00e1nkov pre server i-ASTRIN, ktor\u00e9 som vytvorila od apr\u00edla 2013 do apr\u00edla 2021. \u010cl\u00e1nky s\u00fa v chronologickom porad\u00ed, najnov\u0161ie dole. Pre v\u00fdber \u010dl\u00e1nku pod\u013ea t\u00e9my pozrite ich kategoriz\u00e1ciu. \u010co mo\u017eno neviete o Malom medve\u010fovi (2013-05-03) S\u00fahvezdie Mal\u00e9ho medve\u010fa je \u0161ir\u0161ej verejnosti zn\u00e1me hlavne v\u010faka jeho najjasnej\u0161ej hviezde (pokračovať v čítaní…) <\/a><\/span><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"parent":154,"menu_order":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","template":"","meta":{"footnotes":""},"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/6760"}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=6760"}],"version-history":[{"count":2,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/6760\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":6762,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/6760\/revisions\/6762"}],"up":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/154"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=6760"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}