{"id":6769,"date":"2021-08-25T15:58:28","date_gmt":"2021-08-25T13:58:28","guid":{"rendered":"https:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=6769"},"modified":"2023-09-07T10:25:12","modified_gmt":"2023-09-07T08:25:12","slug":"i-astrin-clanky-o-slnecnej-sustave","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=6769","title":{"rendered":"i-ASTRIN \u2013 \u010dl\u00e1nky o Slne\u010dnej s\u00fastave"},"content":{"rendered":"

Tu n\u00e1jdete odkazy a anot\u00e1cie mojich \u010dl\u00e1nkov na t\u00e9mu Slne\u010dnej s\u00fastavy pre server i-ASTRIN<\/a>, ktor\u00e9 som vytvorila od apr\u00edla 2013. Pre viac inform\u00e1ci\u00ed na t\u00e9mu Slne\u010dnej s\u00fastavy pozrite aj Popul\u00e1rno-n\u00e1u\u010dn\u00e9 \u010dl\u00e1nky pod\u013ea t\u00e9my<\/a>.<\/p>\n

<\/p>\n

$\"Vesta_full_mosaic\"$ <\/a>Extr\u00e9mne plan\u00e9tky<\/a> (2013-07-10)<\/strong><\/p>\n

Plan\u00e9tky s\u00fa nesmierne pestr\u00e1 skupina telies slne\u010dnej s\u00fastavy, za \u010do m\u00f4\u017ee aj ich obrovsk\u00fd po\u010det \u2013 dr\u00e1ha je zn\u00e1ma u viac ne\u017e 570 000 mal\u00fdch objektov. Preto medzi nimi mo\u017eno n\u00e1js\u0165 tie najrozmanitej\u0161ie javy.<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"Barringer0\"$ <\/a>Na n\u00e1v\u0161teve Barringerovho kr\u00e1tera<\/a> (2013-08-19)<\/strong><\/p>\n

1,2 km dlh\u00fd a vy\u0161e 180 metrov hlbok\u00fd Barringerov kr\u00e1ter je jedn\u00fdm z najzn\u00e1mej\u0161\u00edch meteoritick\u00fdch kr\u00e1terov na svete. Hoci nepatr\u00ed k najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm, v\u010faka svojej polohe v p\u00fa\u0161ti je aj teraz, asi 50 000 rokov potom, ako ho vyh\u013abil meteorit, dobre zachovan\u00fd a vidite\u013en\u00fd.<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"Mars$ <\/a>Mars \u2013 podobn\u00fd a predsa in\u00fd 1\/3<\/a> (2014-03-31)<\/strong><\/p>\n

Mars je v\u00a0m\u00e9di\u00e1ch aj odbornej literat\u00fare \u010dasto spom\u00ednan\u00e1 plan\u00e9ta. Vyzdvihuje sa jeho relat\u00edvna bl\u00edzkos\u0165 a\u00a0podobnos\u0165 so Zemou. Je dokonca prv\u00fdm kandid\u00e1tom na miesto, kam sa \u013eudia premiestnia, ak bud\u00fa musie\u0165 raz opusti\u0165 Zem. Najsmel\u0161ie predstavy dokonca hovoria, \u017ee cel\u00fa \u010derven\u00fa plan\u00e9tu bude mo\u017en\u00e9 zmeni\u0165 na ob\u00fdvate\u013en\u00fa \u2013 teraformova\u0165. Ak\u00e1 je v\u0161ak realita?<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"Mars_atmosphere\"$ <\/a>Mars \u2013 podobn\u00fd a predsa in\u00fd 2\/3<\/a> (2014-04-11)<\/strong><\/p>\n

V minulom \u010dl\u00e1nku o Marse sme sa zamerali na podobnosti \u0161tvrtej plan\u00e9ty slne\u010dnej s\u00fastavy so Zemou. Ak\u00e9 s\u00fa v\u0161ak odli\u0161nosti a \u010do by pre pr\u00edpadn\u00fdch kolonistov znamenali?<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"640px-Face_on_Mars_with_Inset\"$ <\/a>Mars \u2013 podobn\u00fd a predsa in\u00fd 3\/3<\/a> (2014-05-14)<\/strong><\/p>\n

Odli\u0161nosti medzi Marsom a Zemou nekon\u010dia ni\u017e\u0161\u00edmi teplotami a in\u00fdm zlo\u017een\u00edm atmosf\u00e9ry. \u010co \u010fal\u0161ie nedovo\u013euje pozemsk\u00e9mu \u017eivotu na jeho povrchu dlhodobo pre\u017ei\u0165?<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"Candidate_landing_site_J_Rosetta\"$ <\/a>Prist\u00e1tie na kom\u00e9te: nie pod\u013ea pl\u00e1nu, ale predsa<\/a> (2014-11-19)<\/strong><\/p>\n

Rosetta, komet\u00e1rna sonda Eur\u00f3pskej kozmickej agent\u00fary (ESA), let\u00ed vesm\u00edrom u\u017e viac ne\u017e desa\u0165 rokov, no ostro sledovan\u00e1 je najm\u00e4 v posledn\u00fdch mesiacoch. Bl\u00ed\u017eilo sa toti\u017e vyvrcholenie celej misie: najprv navedenie na obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu kom\u00e9ty 67\/P \u010curjumov-Gerasimenko, a nesk\u00f4r spustenie prist\u00e1vacieho modulu Philae na jej povrch.<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"converted$ <\/a>Rozmanitos\u0165 mesiacov 1\/3<\/a><\/strong> (2015-01-07)<\/strong><\/p>\n

Mesiac je prirodzen\u00e1 dru\u017eica plan\u00e9ty. Pokia\u013e je p\u00edsan\u00fd s mal\u00fdm \u201em\u201c, ide o dru\u017eicu akejko\u013evek plan\u00e9ty, nielen Zeme. Pod pojmom mesiace v\u0161ak m\u00e1me v tomto \u010dl\u00e1nku na mysli len mesiace plan\u00e9t slne\u010dnej s\u00fastavy. Hoci nie je d\u00f4vod, pre\u010do by obe\u017enice nemohli ma\u0165 aj exoplan\u00e9ty, objav mesiacov mimo slne\u010dnej s\u00fastavy nie je pri s\u00fa\u010dasnej \u00farovni technol\u00f3gi\u00ed mo\u017en\u00fd.<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"Jupiter_family\"$ <\/a>Rozmanitos\u0165 mesiacov 2\/3<\/a> (2015-01-12)<\/strong><\/p>\n

Druh\u00e1 \u010das\u0165 miniseri\u00e1lu o mesiacoch sa zameriava na ich povrchy, sope\u010dn\u00fa aktivitu, vznik a gravita\u010dn\u00e9 vplyvy in\u00fdch telies.<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"Jupiter_and_Io\"$ <\/a>Rozmanitos\u0165 mesiacov 3\/3<\/a> (2015-01-23)<\/strong><\/p>\n

Z\u00e1ver trojdielneho \u010dl\u00e1nku o mesiacoch hovor\u00ed o ich vzniku, pomenovaniach a rekordoch medzi nimi.<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"Ceres$ <\/a>Dawn: Kone\u010dne pri Cerere<\/a> (2015-03-09)<\/strong><\/p>\n

Po prv\u00fdkr\u00e1t v hist\u00f3rii vst\u00fapila kozmick\u00e1 sonda na obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu okolo trpasli\u010dej plan\u00e9ty. Touto trpasli\u010dou plan\u00e9tou sa stala \u2013 celkom pochopite\u013ene \u2013 k Zemi najbli\u017e\u0161ie le\u017eiaca trpasli\u010dia plan\u00e9ta 1 Ceres, a\u017e do roku 2006 klasifikovan\u00e1 ako asteroid.<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"Konecne$ <\/a>Pluto v obrazoch<\/a> (2015-07-15)<\/strong><\/p>\n

14. j\u00fal 2015 bol v prieskume Slne\u010dnej s\u00fastavy prelomov\u00fd. Sonda New Horizons z\u00edskala sn\u00edmky dosia\u013e najvzdialenej\u0161ieho telesa od Slnka, \u013eadovej drobnej trpasli\u010dej plan\u00e9ty Pluto.<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"Modry$ <\/a>\u010co sme doned\u00e1vna netu\u0161ili o Plute<\/a> (2015-10-19)<\/strong><\/p>\n

Inform\u00e1cie z preletu okolo trpasli\u010dej plan\u00e9ty Pluto v j\u00fali 2015 vedcov ve\u013emi prekvapili. \u00dadaje s\u00fa posielan\u00e9 na Zem a spracov\u00e1van\u00e9 len postupne, ale u\u017e prv\u00e9 dni a t\u00fd\u017edne po prelete New Horizons uk\u00e1zali neoby\u010dajn\u00e9 skuto\u010dnosti.<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"Ceres$ <\/a>Novinky z Cerery<\/a> (2016-04-05)<\/strong><\/p>\n

N\u00e1zov je mierne zav\u00e1dzaj\u00faci \u2013 na trpasli\u010dej plan\u00e9te Ceres bez atmosf\u00e9ry, tektoniky a samozrejme aj bez \u017eivota sa v priebehu vekov men\u00ed len m\u00e1lo\u010do. Nov\u00e9 s\u00fa v\u0161ak poznatky, ktor\u00e9 o nej za posledn\u00fd rok sonda Dawn nahromadila. Po\u010fme zhrn\u00fa\u0165 najv\u00fdznamnej\u0161ie objavy.<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>\u010co je medzi Saturnom a jeho prstencami?<\/a> (2017-05-12)<\/strong><\/p>\n

Koncom apr\u00edla urobila sonda Cassini to, \u010do \u017eiadna sonda pred \u0148ou \u2013 preletela pomerne \u00fazkou \u0161trbinou medzi plan\u00e9tou Saturn a jej prstencami. Tento riskantn\u00fd man\u00e9ver sonda nielen\u017ee pre\u017eila, ale z\u00edskala po\u010das neho aj mno\u017estvo zauj\u00edmav\u00fdch inform\u00e1ci\u00ed.<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>Juno po roku<\/a> (2017-06-29)<\/strong><\/p>\n

Kozmick\u00e1 sonda Juno sa ka\u017ed\u00fdch 53 dn\u00ed dost\u00e1va do tesnej bl\u00edzkosti najv\u00e4\u010d\u0161ej plan\u00e9ty slne\u010dnej s\u00fastavy. Prv\u00e9 objavy, ale ani probl\u00e9my, na seba nenechali dlho \u010daka\u0165.<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>Obzrieme si Ur\u00e1n a Nept\u00fan lep\u0161ie?<\/a> (2017-07-27)<\/strong><\/p>\n

Plan\u00e9ty slne\u010dnej s\u00fastavy najprv kozmick\u00e9 sondy presk\u00famali len letmo, preletom okolo, nesk\u00f4r podrobne z obe\u017enej dr\u00e1hy. Neplat\u00ed to iba pre od n\u00e1s najvzdialenej\u0161iu dvojicu plan\u00e9t \u2013 Ur\u00e1n a Nept\u00fan. Ich doteraj\u0161\u00ed v\u00fdskum toti\u017e skon\u010dil preletom jedinej sondy. Zmen\u00ed sa to za na\u0161ich \u017eivotov?<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ Cassini: Z\u00e1ver jedine\u010dnej misie<\/a> (2017-09-29)<\/strong><\/p>\n

Nijak\u00e1 sonda neobiehala vzdialenej\u0161iu plan\u00e9tu ako Cassini, ktor\u00fd trin\u00e1s\u0165 rokov kr\u00fa\u017eil okolo Saturna. Misia bola oproti p\u00f4vodn\u00e9mu pl\u00e1nu dvakr\u00e1t pred\u013a\u017een\u00e1. Nedalo sa ju v\u0161ak predl\u017eova\u0165 donekone\u010dna \u2013 sonde doch\u00e1dzalo palivo. Jeho posledn\u00e9 zvy\u0161ky preto riadiaci t\u00edm vyu\u017eil na to, aby Cassini naviedol do atmosf\u00e9ry obrej plan\u00e9ty.<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>N\u00e1v\u0161teva z \u010falek\u00e9ho vesm\u00edru<\/a> (2018-02-22)<\/strong><\/p>\n

Na sklonku roka 2017 nastala v astron\u00f3mii prelomov\u00e1 udalos\u0165. Robotick\u00fd \u010falekoh\u013ead umiestnen\u00fd na Havaji na\u0161iel objekt, ktor\u00fd bez ak\u00fdchko\u013evek poch\u00fdb priletel z inej slne\u010dnej s\u00fastavy. Ide o podivne tvarovan\u00fd asteroid menom `Oumuamua.<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>Dve jasn\u00e9, \u010derven\u00e9 teles\u00e1 na oblohe koncom j\u00fala<\/a> (2018-07-20)<\/strong><\/p>\n

Nie je to tak d\u00e1vno, \u010do ka\u017edoro\u010dne koloval mailov\u00fd hoax o v\u00fdnimo\u010dnom pribl\u00ed\u017een\u00ed sa Marsu k Zemi. Inform\u00e1cie v \u0148om boli nepravdiv\u00e9 a\u017e nemo\u017en\u00e9. Podivuhodnou zhodou okolnost\u00ed v\u0161ak 27. j\u00fala nastane na oblohe situ\u00e1cia, ktor\u00e1 bude tvrdenia v hoaxe ve\u013emi pripom\u00edna\u0165.<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>Titan \u2013 zauj\u00edmav\u00e1 takmer plan\u00e9ta<\/a> (2018-08-30)<\/strong><\/p>\n

Saturnov mesiac Titan je najzn\u00e1mej\u0161\u00edm mesiacom okrem Mesiaca Zeme. Toto pozoruhodn\u00e9 teleso s ve\u013ekos\u0165ou plan\u00e9ty nie je podobn\u00e9 ni\u010domu, \u010do v Slne\u010dnej s\u00fastave pozn\u00e1me. Ako jedin\u00fd zn\u00e1my mesiac m\u00e1 nezanedbate\u013en\u00fa atmosf\u00e9ru, dokonca hustej\u0161iu ako Zem, sez\u00f3nne zmeny a jazer\u00e1 uh\u013eovod\u00edkov.<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>Najvzdialenej\u0161ie zbl\u00edzka viden\u00e9 teleso vo vesm\u00edre<\/a> (2019-01-31)<\/strong><\/p>\n

V symbolickom d\u00e1tume 1. janu\u00e1ra 2019 sa odohrala pre astron\u00f3miu i kozmonautiku v\u00fdznamn\u00e1 historick\u00e1 udalos\u0165. Sonda New Horizons, zn\u00e1ma svoj\u00edm \u00faspe\u0161n\u00fdm preletom okolo Pluta, teraz minula \u010fal\u0161\u00ed, ove\u013ea vzdialenej\u0161\u00ed objekt Kuiperovho p\u00e1su. Plan\u00e9tka zvan\u00e1 Ultima Thule je neoby\u010dajn\u00e1 nielen t\u00fdm, \u017ee je najvzdialenej\u0161\u00edm objektom, ak\u00fd kedy bol a e\u0161te aj dlho bude zbl\u00edzka presk\u00faman\u00fd.<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>Pre\u010do v nove nevid\u00edme Mesiac?<\/a> (2019-10-08)<\/strong><\/p>\n

Tradi\u010dn\u00e9 vysvetlenie, \u017ee je k n\u00e1m obr\u00e1ten\u00fd neosvetlenou stranou, je ne\u00fapln\u00e9. Ani strana Mesiaca neosvetlen\u00e1 Slnkom nemus\u00ed by\u0165 \u00faplne tmav\u00e1. Existuje jav zvan\u00fd popolav\u00fd svit.<\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>Venera 7 \u2013 dobytie cudzej plan\u00e9ty<\/a> (2020-08-14)<\/strong><\/p>\n

Ned\u00e1vno sme oslavovali 50. v\u00fdro\u010die prv\u00e9ho prist\u00e1tia \u013eud\u00ed na Mesiaci. Je pritom pozoruhodn\u00e9, \u017ee \u013eudia sa po povrchu Mesiaca prech\u00e1dzali sk\u00f4r, ne\u017e sa aspo\u0148 stroju podarilo v\u00f4bec prist\u00e1\u0165 na povrchu cudzej plan\u00e9ty. V\u00fdro\u010die prv\u00e9ho m\u00e4kk\u00e9ho prist\u00e1tia na cudzej plan\u00e9te oslavujeme a\u017e tento rok. Absolvovala ho sonda Venera 7 na na\u0161ej najbli\u017e\u0161ej plan\u00e9te \u2013 Venu\u0161i.<\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>Misia sondy Juno pred\u013a\u017een\u00e1<\/a>\u00a0(2021-02-08)<\/strong><\/p>\n

Kozmick\u00e1 sonda Juno obieha Jupiter u\u017e \u0161tyri a pol roka. Jej misia pritom mala skon\u010di\u0165 u\u017e po 20 mesiacoch. Sonda sa v\u0161ak nedostala na pl\u00e1novan\u00fa obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu, ale na ove\u013ea v\u00fdstrednej\u0161iu. V\u010faka tomu si pred\u013a\u017eila \u017eivotnos\u0165. Za\u010diatkom roka pri\u0161la spr\u00e1va o tom, \u017ee jej misia bude preto tie\u017e pred\u013a\u017een\u00e1.<\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>Ganymedes<\/a> (2022-10-14)<\/strong><\/p>\n

So svoj\u00edm priemerom 5 262 km je Ganymedes najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed mesiac v slne\u010dnej s\u00fastave (tesne pred Titanom), dokonca v\u00e4\u010d\u0161\u00ed ako plan\u00e9ta Merk\u00far. Keby obiehal samostatne, s najv\u00e4\u010d\u0161ou pravdepodobnos\u0165ou by sme ho pova\u017eovali za plan\u00e9tu. Ako jedin\u00fd z mesiacov Jupitera dostal pomenovanie po osobe mu\u017esk\u00e9ho rodu.<\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a><\/p>\n

Io<\/a> (2022-11-21)<\/strong><\/p>\n

Io\u00a0je \u0161tvrt\u00fd najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed\u00a0 mesiac<\/a>\u00a0v\u00a0 slne\u010dnej s\u00fastave<\/a>, len o 154 km men\u0161\u00ed ne\u017e Mesiac. Je z\u00e1rove\u0148 tret\u00edm najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm Galileiho mesiacom a zo v\u0161etk\u00fdch Galileiho mesiacov obieha najbli\u017e\u0161ie k\u00a0 Jupiteru<\/a>. Nie je v\u0161ak najbli\u017e\u0161\u00edm mesiacom Jupitera \u2013 medzi n\u00edm a vrcholom Jupiterovej atmosf\u00e9ry kr\u00fa\u017eia e\u0161te \u010fal\u0161ie \u0161tyri mal\u00e9, nepravidelne tvarovan\u00e9 mesiace objaven\u00e9 ove\u013ea nesk\u00f4r.<\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>Eur\u00f3pa<\/a> (2022-12-04)<\/strong><\/p>\n

Eur\u00f3pa, jeden z najzn\u00e1mej\u0161\u00edch mesiacov Slne\u010dnej s\u00fastavy, obieha Jupiter ako v porad\u00ed \u0161iesty najbli\u017e\u0161\u00ed zn\u00e1my mesiac v strednej vzdialenosti 671 000 km. Jeden obeh jej trv\u00e1 86 hod\u00edn a rovnako dlho aj oto\u010dka okolo jej rota\u010dnej osi, preto\u017ee m\u00e1 viazan\u00fa rot\u00e1ciu. Obe\u017en\u00e1 r\u00fdchlos\u0165 dosahuje hodnotu 13,740 km\/s, sklon dr\u00e1hy k Jupiterovmu rovn\u00edku je 0,464\u00b0 (1,78\u00b0 k ekliptike). Podobne ako Io, aj Eur\u00f3pa obieha okolo plan\u00e9ty v oblasti s vysokou koncentr\u00e1ciou elektricky nabit\u00fdch \u010dast\u00edc. To predstavuje ur\u010dit\u00fa prek\u00e1\u017eku v\u00fdskumu tohto mesiaca kozmick\u00fdmi sondami z obe\u017enej dr\u00e1hy okolo neho, preto\u017ee siln\u00e1 radi\u00e1cia nie je z\u00e1\u0165a\u017eou len pre \u013eudsk\u00e9 telo, ale aj pre elektroniku.<\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>Kallisto<\/a> (2022-12-28)<\/strong><\/p>\n

Kallisto je trochu opom\u00ednan\u00fd z Galileiho mesiacov, preto\u017ee nem\u00e1 \u017eiadnu senza\u010dn\u00fa vlastnos\u0165. Rozhodne ho v\u0161ak netreba opomen\u00fa\u0165, u\u017e len pre jeho rozmery. S priemerom 4 806 km je Kallisto v\u00e4\u010d\u0161\u00ed ako Mesiac Zeme. Po Ganymede je druh\u00fd najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed mesiac Jupitera a celkove tret\u00ed najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed mesiac v slne\u010dnej s\u00fastave.<\/p>\n

Mohlo by v\u00e1s zauj\u00edma\u0165<\/h2>\n
\n
Slne\u010dn\u00e1 s\u00fastava<\/a><\/li>\n
Vznik a v\u00fdvoj slne\u010dnej s\u00fastavy<\/a><\/li>\n
i-ASTRIN \u2013 \u010dl\u00e1nky o s\u00fahvezdiach<\/a><\/li>\n
i-ASTRIN \u2013 \u010dl\u00e1nky o kozmonautike<\/a><\/li>\n
i-ASTRIN \u2013 \u010dl\u00e1nky z hviezdnej astron\u00f3mie<\/a><\/li>\n
i-ASTRIN \u2013 \u010dl\u00e1nky o objektoch hlbok\u00e9ho vesm\u00edru a exoplan\u00e9tach<\/a><\/li>\n
i-ASTRIN \u2013 \u010dl\u00e1nky o praktickej astron\u00f3mii a hist\u00f3rii astron\u00f3mie<\/a><\/li>\n<\/ul>\n
<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Tu n\u00e1jdete odkazy a anot\u00e1cie mojich \u010dl\u00e1nkov na t\u00e9mu Slne\u010dnej s\u00fastavy pre server i-ASTRIN, ktor\u00e9 som vytvorila od apr\u00edla 2013. Pre viac inform\u00e1ci\u00ed na t\u00e9mu Slne\u010dnej s\u00fastavy pozrite aj Popul\u00e1rno-n\u00e1u\u010dn\u00e9 \u010dl\u00e1nky pod\u013ea t\u00e9my. Extr\u00e9mne plan\u00e9tky (2013-07-10) Plan\u00e9tky s\u00fa nesmierne pestr\u00e1 skupina telies slne\u010dnej s\u00fastavy, za \u010do m\u00f4\u017ee aj ich obrovsk\u00fd po\u010det \u2013 dr\u00e1ha je (pokračovať v čítaní…) <\/a><\/span><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"parent":154,"menu_order":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","template":"","meta":{"footnotes":""},"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/6769"}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=6769"}],"version-history":[{"count":10,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/6769\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":8068,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/6769\/revisions\/8068"}],"up":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/154"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=6769"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}