{"id":6786,"date":"2021-08-25T22:10:38","date_gmt":"2021-08-25T20:10:38","guid":{"rendered":"https:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=6786"},"modified":"2025-08-18T15:46:49","modified_gmt":"2025-08-18T13:46:49","slug":"i-astrin-clanky-o-kozmonautike","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=6786","title":{"rendered":"i-ASTRIN \u2013 \u010dl\u00e1nky o kozmonautike"},"content":{"rendered":"

Tu n\u00e1jdete odkazy a anot\u00e1cie mojich \u010dl\u00e1nkov na t\u00e9mu letov do vesm\u00edru pre server i-ASTRIN<\/a>, ktor\u00e9 som vytvorila od apr\u00edla 2013. Pre viac inform\u00e1ci\u00ed na t\u00e9mu kozmonautiky aj Popul\u00e1rno-n\u00e1u\u010dn\u00e9 \u010dl\u00e1nky pod\u013ea t\u00e9my<\/a>.<\/p>\n

<\/p>\n

$\"Chytanie$ <\/a>Ako sa zachra\u0148uje dru\u017eica<\/a> (2013-05-16)<\/strong><\/p>\n

Pred 21 rokmi sa raketopl\u00e1n Endeavour vydal zachr\u00e1ni\u0165 dru\u017eicu Intelsat 6. Pripome\u0148me si tento pozoruhodn\u00fd \u00faspech nikdy predt\u00fdm neodsk\u00fa\u0161an\u00e9ho najmlad\u0161ieho americk\u00e9ho raketopl\u00e1nu.<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"Endeavour$ <\/a>Stretnutie s raketopl\u00e1nom<\/a> (2013-09-06)<\/strong><\/p>\n

Endeavour, najmlad\u0161\u00ed americk\u00fd raketopl\u00e1n, bol po ukon\u010den\u00ed svojej dev\u00e4tn\u00e1s\u0165ro\u010dnej akt\u00edvnej \u010dinnosti umiestnen\u00fd v California Science Center v Los Angeles. Ako to s n\u00edm vyzer\u00e1 dnes?<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"Pam\u00e4tn\u00edk$ <\/a>\u010cierny t\u00fd\u017ede\u0148 americkej kozmonautiky<\/a> (2014-01-21)<\/strong><\/p>\n

Onedlho si pripomenieme \u010dierny t\u00fd\u017ede\u0148 americkej kozmonautiky \u2013 sedemd\u0148ov\u00e9 obdobie, po\u010das ktor\u00e9ho n\u00e1s \u010dakaj\u00fa v\u00fdro\u010dia troch najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch americk\u00fdch trag\u00e9di\u00ed pri dob\u00fdvan\u00ed vesm\u00edru.\u00a0 Zahynulo pri nich spolu 17 astronautov.<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"1024px-Sts-41-d-patch\"$ <\/a>Discovery: dramatick\u00e9 za\u010diatky<\/a> (2014-08-26)<\/strong><\/p>\n

30. augusta nastane 30. v\u00fdro\u010die \u0161tartu prvej misie raketopl\u00e1nu Discovery. Tento tret\u00ed najstar\u0161\u00ed americk\u00fd raketopl\u00e1n m\u00e1 za sebou najviac letov zo v\u0161etk\u00fdch orbiterov. Pritom mo\u017eno nech\u00fdbalo ve\u013ea a katastrofou by skon\u010dil hne\u010f prv\u00fd.<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"Antares_Orb-3_explosion_upon_impact_after_failure\"$ <\/a>Cygnus: Z\u00e1sobovacia kozmick\u00e1 lo\u010f, ktor\u00e1 havarovala<\/a> (2014-11-04)<\/strong><\/p>\n

Minul\u00fd t\u00fd\u017ede\u0148, 28. okt\u00f3bra 2014, otriasla svetom kozmonautiky hav\u00e1ria rakety Antares-130, ktor\u00e1 niesla s\u00fakromn\u00fa kozmick\u00fa lo\u010f Cygnus. Lo\u010f bola nepilotovan\u00e1 a nikto neutrpel zranenia, napriek tomu ide o v\u00e1\u017enu udalos\u0165 s ve\u013ek\u00fdmi \u0161kodami a najhor\u0161iu hav\u00e1riu, ak\u00e1 kedy nastala na z\u00e1kladni Wallops.<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"Candidate_landing_site_J_Rosetta\"$ <\/a>Prist\u00e1tie na kom\u00e9te: nie pod\u013ea pl\u00e1nu, ale predsa<\/a> (2014-11-19)<\/strong><\/p>\n

Rosetta, komet\u00e1rna sonda Eur\u00f3pskej kozmickej agent\u00fary (ESA), let\u00ed vesm\u00edrom u\u017e viac ne\u017e desa\u0165 rokov, no ostro sledovan\u00e1 je najm\u00e4 v posledn\u00fdch mesiacoch. Bl\u00ed\u017eilo sa toti\u017e vyvrcholenie celej misie: najprv navedenie na obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu kom\u00e9ty 67\/P \u010curjumov-Gerasimenko, a nesk\u00f4r spustenie prist\u00e1vacieho modulu Philae na jej povrch.<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"Ceres$ <\/a>Dawn: Kone\u010dne pri Cerere<\/a> (2015-03-09)<\/strong><\/p>\n

Po prv\u00fdkr\u00e1t v hist\u00f3rii vst\u00fapila kozmick\u00e1 sonda na obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu okolo trpasli\u010dej plan\u00e9ty. Touto trpasli\u010dou plan\u00e9tou sa stala \u2013 celkom pochopite\u013ene \u2013 k Zemi najbli\u017e\u0161ie le\u017eiaca trpasli\u010dia plan\u00e9ta 1 Ceres, a\u017e do roku 2006 klasifikovan\u00e1 ako asteroid.<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"MESSENGER\"$ <\/a>Prv\u00fd umel\u00fd objekt na Merk\u00fare<\/a> (2015-04-30)<\/strong><\/p>\n

Americk\u00e1 sonda MESSENGER, ktor\u00e1 br\u00e1zdi Slne\u010dn\u00fa s\u00fastavu od roku 2004, m\u00e1 medzi sondami nieko\u013eko prvenstiev: bola prvou sondou na orbite okolo Merk\u00faru a zmapovala najv\u00e4\u010d\u0161iu \u010das\u0165 povrchu Merk\u00faru. Posledn\u00e9 prvenstvo si prip\u00edsala pri svojom z\u00e1niku: 30. apr\u00edla 2015 sa stala prv\u00fdm \u010dlovekom vyroben\u00fdm telesom, ktor\u00e9 dopadlo na povrch k Slnku najbli\u017e\u0161ej plan\u00e9ty.<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"New_Horizons_Transparent\"$ <\/a>New Horizons: Poh\u013eadnice z najvzdialenej\u0161\u00edch kon\u010d\u00edn<\/a> (2015-07-08)<\/strong><\/p>\n

Pozornos\u0165 laickej i odbornej verejnosti sa v posledn\u00fdch d\u0148och upiera na americk\u00fa sondu New Horizons. T\u00e1 n\u00e1m posiela \u010doraz detailnej\u0161ie sn\u00edmky Pluta, objektu v \u010dase jej \u0161tartu e\u0161te pova\u017eovan\u00e9ho za deviatu plan\u00e9tu slne\u010dnej s\u00fastavy. A hoci bolo Pluto z rozhodnutia astron\u00f3mov degradovan\u00e9 medzi plan\u00e9tky, toto slovn\u00e9 preradenie mu neubralo ni\u010d na zauj\u00edmavosti. Predstavme si sondu, ktor\u00e1 n\u00e1m posiela detailn\u00e9 sn\u00edmky z tak\u00fdch vesm\u00edrnych dia\u013eav, ako nijak\u00e1 pred \u0148ou.<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"Challenger_explosion\"$ <\/a>Challenger: osudov\u00e1 73. sekunda<\/a> (2016-01-27)<\/strong><\/p>\n

Medzi div\u00e1kmi zavl\u00e1dli obavy, zdesenie a zm\u00e4tok. \u201eNem\u00e1me \u017eiadne spojenie,\u201c povedal koment\u00e1tor \u0161tartu raketopl\u00e1nu Steve Nesbitt potom, ako sa Challenger zmenil na ohniv\u00fa gu\u013eu, z ktorej klesali do mora dymiace trosky. Stalo sa tak 28. janu\u00e1ra presne pred tridsiatimi rokmi.<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"Juno$ <\/a>Juno pri Jupiteri<\/a> (2016-07-18)<\/strong><\/p>\n

Najv\u00e4\u010d\u0161ia plan\u00e9ta Slne\u010dnej s\u00fastavy dostala po trin\u00e1s\u0165ro\u010dnej pauze kone\u010dne n\u00e1v\u0161tevu, ktor\u00e1 sa pri nej zdr\u017e\u00ed dlh\u0161ie. Od z\u00e1niku sondy Galileo v roku 2003 ju toti\u017e pri\u0161la pozrie\u0165 len kozmick\u00e1 sonda New Horizons, ktor\u00e1 sa potom pon\u00e1h\u013eala \u010falej za svoj\u00edm vzdialenej\u0161\u00edm cie\u013eom. Juno sa v\u0161ak stala ofici\u00e1lne druhou umelou dru\u017eicou Jupitera.<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"dym-z-rampy\"$ <\/a>Dve kozmick\u00e9 hav\u00e1rie v jeden de\u0148<\/a> (2016-09-12)<\/strong><\/p>\n

Prv\u00fd september 2016 sa stal \u010diernym d\u0148om pre americk\u00fd aj \u010d\u00ednsky kozmick\u00fd program. Katastrofa postihla americk\u00fa raketu Falcon 9 a \u010d\u00ednsku Dlh\u00fd pochod 4C. K zraneniam nedo\u0161lo, \u0161kody s\u00fa len materi\u00e1lne. Sonda OSIRIS-REx stojaca ne\u010faleko miesta nehody tak p\u00e1r dn\u00ed nato mohla \u00faspe\u0161ne od\u0161tartova\u0165.<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"rosetta_spacecraft_transparent_bg\"$ <\/a>Rosetta prist\u00e1la na kom\u00e9te<\/a> (2016-10-07)<\/strong><\/p>\n

Po viac ako dvan\u00e1stich rokoch sa skon\u010dila \u00faspe\u0161n\u00e1 misia sondy Rosetta. Zariadenie nasledovalo svoj prist\u00e1vac\u00ed modul Philae v dosadnut\u00ed na povrch kom\u00e9ty 67\/P \u010curjumov-Gerasimenko. Stalo sa tak z d\u00f4vodu prive\u013ekej vzdialenosti kom\u00e9ty od Slnka a primal\u00e9ho mno\u017estva energie pre sondu. V tomto \u010dl\u00e1nku si zhrnieme jej misiu.<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"James_Webb_Space_Telescope_2009_top\"$ <\/a>Nov\u00fd ve\u013ek\u00fd kozmick\u00fd teleskop sa pribli\u017euje k \u0161tartu<\/a> (2017-01-23)<\/strong><\/p>\n

Vesm\u00edrny \u010falekoh\u013ead Jamesa Webba, zn\u00e1my pod skratkou JWST (James Webb Space Telescope), sa zvykne prezentova\u0165 ako n\u00e1hrada sl\u00e1vneho Hubblovho kozmick\u00e9ho \u010falekoh\u013eadu. Nie je to v\u0161ak celkom pravda.<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a><\/strong>Cesty do kozmu: Fikcia verzus realita 1\/3<\/strong><\/a> (2017-03-23)<\/strong><\/p>\n

Ako videli lety do vesm\u00edru autori fantastiky a ak\u00e1 bola skuto\u010dnos\u0165? V \u010dom sa realita l\u00ed\u0161ila aj od predpokladov vy\u0161kolen\u00fdch odborn\u00edkov? Prv\u00e1 \u010das\u0165 trojdielneho seri\u00e1lu o v\u00fdvoji \u013eudsk\u00fdch predst\u00e1v oh\u013eadom dob\u00fdvania kozmu.<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>Cesty do kozmu: Fikcia verzus realita 2\/3<\/a> (2017-04-10)<\/strong><\/p>\n

Prv\u00e9 kozmick\u00e9 lety sa menia na skuto\u010dnos\u0165, celkom in\u00fa ne\u017e tie najoptimistickej\u0161ie, ale aj najpesimistickej\u0161ie predstavy. Druh\u00e1 \u010das\u0165 trojdielneho seri\u00e1lu o v\u00fdvoji \u013eudsk\u00fdch predst\u00e1v oh\u013eadom dob\u00fdvania kozmu.<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>\u010co je medzi Saturnom a jeho prstencami?<\/a> (2017-05-12)<\/strong><\/p>\n

Koncom apr\u00edla urobila sonda Cassini to, \u010do \u017eiadna sonda pred \u0148ou \u2013 preletela pomerne \u00fazkou \u0161trbinou medzi plan\u00e9tou Saturn a jej prstencami. Tento riskantn\u00fd man\u00e9ver sonda nielen\u017ee pre\u017eila, ale z\u00edskala po\u010das neho aj mno\u017estvo zauj\u00edmav\u00fdch inform\u00e1ci\u00ed.<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>Cesty do kozmu: Fikcia verzus realita 3\/3<\/a> (2017-06-09)<\/strong><\/p>\n

Prv\u00e9 \u013eudsk\u00e9 prist\u00e1tie na Mesiaci bolo \u010dinom, ktor\u00fd v\u0161eobecn\u00fd optimizmus zna\u010dne povzbudil. Kone\u010dne sa odohralo nie\u010do, o \u010dom \u013eudia sn\u00edvali u\u017e odd\u00e1vna, \u010domu by rozumeli aj na\u0161i predkovia s nedostato\u010dn\u00fdmi znalos\u0165ami o podstate vesm\u00edru: \u010dlovek kr\u00e1\u010da po inom svete.<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>Juno po roku<\/a> (2017-06-29)<\/strong><\/p>\n

Kozmick\u00e1 sonda Juno sa ka\u017ed\u00fdch 53 dn\u00ed dost\u00e1va do tesnej bl\u00edzkosti najv\u00e4\u010d\u0161ej plan\u00e9ty slne\u010dnej s\u00fastavy. Prv\u00e9 objavy, ale ani probl\u00e9my, na seba nenechali dlho \u010daka\u0165.<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>Obzrieme si Ur\u00e1n a Nept\u00fan lep\u0161ie?<\/a> (2017-07-27)<\/strong><\/p>\n

Plan\u00e9ty slne\u010dnej s\u00fastavy najprv kozmick\u00e9 sondy presk\u00famali len letmo, preletom okolo, nesk\u00f4r podrobne z obe\u017enej dr\u00e1hy. Neplat\u00ed to iba pre od n\u00e1s najvzdialenej\u0161iu dvojicu plan\u00e9t \u2013 Ur\u00e1n a Nept\u00fan. Ich doteraj\u0161\u00ed v\u00fdskum toti\u017e skon\u010dil preletom jedinej sondy. Zmen\u00ed sa to za na\u0161ich \u017eivotov?<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a><\/p>\n

Kde odpo\u010d\u00edvaj\u00fa americk\u00e9 raketopl\u00e1ny?<\/strong><\/a> (2017-09-18)<\/strong><\/p>\n

Lietali do vesm\u00edru tridsa\u0165 rokov. Pokia\u013e pr\u00e1ve neboli v kozme, v\u00e4\u010d\u0161inou sa nach\u00e1dzali v hang\u00e1roch Orbiter Processing Facility na Kennedyho vesm\u00edrnom stredisku. Ako a kde spo\u010d\u00edvaj\u00fa dnes, vo v\u00fdslu\u017ebe?<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ Cassini: Z\u00e1ver jedine\u010dnej misie<\/a> (2017-09-29)<\/strong><\/p>\n

Nijak\u00e1 sonda neobiehala vzdialenej\u0161iu plan\u00e9tu ako Cassini, ktor\u00fd trin\u00e1s\u0165 rokov kr\u00fa\u017eil okolo Saturna. Misia bola oproti p\u00f4vodn\u00e9mu pl\u00e1nu dvakr\u00e1t pred\u013a\u017een\u00e1. Nedalo sa ju v\u0161ak predl\u017eova\u0165 donekone\u010dna \u2013 sonde doch\u00e1dzalo palivo. Jeho posledn\u00e9 zvy\u0161ky preto riadiaci t\u00edm vyu\u017eil na to, aby Cassini naviedol do atmosf\u00e9ry obrej plan\u00e9ty.<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>Raketa Falcon \u2013 sen premenen\u00fd na skuto\u010dnos\u0165<\/a> (2018-04-09)<\/strong><\/p>\n

Z motorov rakety \u0161\u013eahaj\u00fa plamene, spoma\u013euje a napokon prist\u00e1va na no\u017ei\u010dk\u00e1ch. Realita? \u00c1no, ale e\u0161te pred desiatimi rokmi bola iba snom! Deti si mysleli, \u017ee takto rakety prist\u00e1vaj\u00fa. V skuto\u010dnosti ich po \u0161tarte \u010dakal ove\u013ea hor\u0161\u00ed osud.<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>Sonda do najhor\u00facej\u0161\u00edch kon\u010d\u00edn<\/a> (2018-11-15)<\/strong><\/p>\n

Vydala sa tak bl\u00edzko k na\u0161ej najbli\u017e\u0161ej hviezde ako e\u0161te \u017eiadna pred \u0148ou. Sonda bola p\u00f4vodne zn\u00e1ma pod n\u00e1zvom Solar Probe +. NASA ju ale premenovala na po\u010des\u0165 astron\u00f3ma Eugena Parkera, ktor\u00fd predpovedal existenciu slne\u010dn\u00e9ho vetra. Bolo to po prv\u00fdkr\u00e1t, \u010do NASA pomenovala sondu po e\u0161te \u017eij\u00facej osobnosti.<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>Najvzdialenej\u0161ie zbl\u00edzka viden\u00e9 teleso vo vesm\u00edre<\/a> (2019-01-31)<\/strong><\/p>\n

V symbolickom d\u00e1tume 1. janu\u00e1ra 2019 sa odohrala pre astron\u00f3miu i kozmonautiku v\u00fdznamn\u00e1 historick\u00e1 udalos\u0165. Sonda New Horizons, zn\u00e1ma svoj\u00edm \u00faspe\u0161n\u00fdm preletom okolo Pluta, teraz minula \u010fal\u0161\u00ed, ove\u013ea vzdialenej\u0161\u00ed objekt Kuiperovho p\u00e1su. Plan\u00e9tka zvan\u00e1 Ultima Thule je neoby\u010dajn\u00e1 nielen t\u00fdm, \u017ee je najvzdialenej\u0161\u00edm objektom, ak\u00fd kedy bol a e\u0161te aj dlho bude zbl\u00edzka presk\u00faman\u00fd.<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>Skon\u010dil najdlh\u0161ie jazdiaci rover na Marse<\/a> (2019-02-25)<\/strong><\/p>\n

Pracovala 56-kr\u00e1t dlh\u0161ie ne\u017e hovoril pl\u00e1n, najazdila 45 km. Osudnou sa jej stala celoplanet\u00e1rna prachov\u00e1 b\u00farka v minulom roku. Opportunity<\/a>, druh\u00fd a posledn\u00fd funguj\u00faci rover misie MER (Mars Exploration Rover), prehl\u00e1sili 13. 2. 2019 za m\u0155tvy.<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>Z pekla \u0161\u0165astie: 1. diel<\/a> (2019-05-17)<\/strong><\/p>\n

Priekopn\u00edcke lety v kozmonautike oslavujeme ako obrovsk\u00e9 \u00faspechy starostliv\u00e9ho pl\u00e1novania, pr\u00edprav, d\u00f4slednosti a \u013eudsk\u00e9ho umu. Nad kozmick\u00fdmi katastrofami zase kr\u00fatime hlavou, ako pracovn\u00edci mohli dopusti\u0165 tak\u00e9 chyby. No ob\u010das ch\u00fdbalo len m\u00e1li\u010dko, aby z jedn\u00e9ho bolo druh\u00e9 a naopak…<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>Prv\u00fd \u010dlovek na Mesiaci sa takmer nevolal Armstrong<\/a> (2019-07-17)<\/strong><\/p>\n

Pred neuverite\u013en\u00fdmi 50 rokmi dosadol na mesa\u010dn\u00fd povrch prist\u00e1vac\u00ed modul Apolla 11. A hoci v jeho kab\u00edne sedeli dvaja mu\u017ei, zn\u00e1mej\u0161ie je meno jedn\u00e9ho z nich \u2013 toho, ktor\u00e9ho noha sa ako prv\u00e1 dotkla mesa\u010dn\u00e9ho povrchu. Za to, \u017ee to bol pr\u00e1ve Neil Armstrong, v\u0161ak v\u010fa\u010dil nielen svojim schopnostiam, ale aj neuverite\u013enej s\u00fahre n\u00e1hod. Viac r\u00e1z ch\u00fdbalo len m\u00e1lo a prv\u00fd mu\u017e na Mesiaci by niesol in\u00e9 meno!<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

Okr\u00fahle v\u00fdro\u010die \u0161tartu HST<\/a> (2020-04-16) $\"\"$ <\/strong><\/p>\n

U\u017e cel\u00fdch tridsa\u0165 rokov Hubblov vesm\u00edrny \u010falekoh\u013ead (HST) kr\u00fa\u017ei okolo Zeme a sl\u00fa\u017ei astron\u00f3mom. Je prv\u00fdm a do doh\u013eadnej bud\u00facnosti aj jedin\u00fdm vesm\u00edrnym \u010falekoh\u013eadom, ktor\u00fd pozoruje preva\u017ene vo vidite\u013enej \u010dasti spektra. A hoci podobn\u00e9 rozl\u00ed\u0161enie u\u017e dosahuj\u00fa aj v\u00e4\u010d\u0161ie pozemsk\u00e9 \u010falekoh\u013eady s akt\u00edvnou optikou, HST je st\u00e1le nenahradite\u013en\u00fd. Ako za\u010dala jeho p\u00fa\u0165?<\/p>\n

<\/p>\n

50. v\u00fdro\u010die Apolla 13<\/a> (2020-04-17) $\"\"$ <\/strong><\/p>\n

13. apr\u00edla uplynulo 50 rokov od d\u0148a, v ktorom sa tretia cesta na povrch Mesiaca katastroficky zvrhla. Kozmick\u00fa lo\u010f postihol v\u00fdbuch, po ktorom u\u017e riadiace stredisko na prist\u00e1tie na Mesiaci nemalo ani pomyslenia. A aj prist\u00e1tie na Zemi sa javilo by\u0165 takmer nad\u013eudskou \u00falohou. Pripome\u0148me si, ak\u00e9 bolo pozadie legend\u00e1rnej vety \u201eHouston, m\u00e1me tu probl\u00e9m!\u201c<\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>NASA m\u00e1 pl\u00e1n na n\u00e1vrat vzoriek z Marsu<\/a> (2020-05-22)<\/strong><\/p>\n

Nijak\u00e1 kozmick\u00e1 sonda doposia\u013e nedoniesla vzorky z inej plan\u00e9ty. Sovietom sa ako prv\u00fdm podarilo automaticky dopravi\u0165 vzorky z Mesiaca, m\u00e1me u\u017e aj vzorky asteroidov a kom\u00e9t. S plan\u00e9tami je to v\u0161ak n\u00e1ro\u010dnej\u0161ie \u2013 ich gravit\u00e1cia je ove\u013ea vy\u0161\u0161ia a ne\u013eahko sa prekon\u00e1va. Aj na tento probl\u00e9m sa v\u0161ak \u010drt\u00e1 rie\u0161enie.<\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>Prv\u00e1 s\u00fakromn\u00e1 pilotovan\u00e1 misia \u0161tartuje v sobotu<\/a> (2020-05-28)<\/strong><\/p>\n

SpaceX je s\u00fakromn\u00e1 kozmonautick\u00e1 firma, ktorej sa u\u017e podaril ve\u013emi v\u00fdrazn\u00fd prelom v dejin\u00e1ch kozmonautiky. Dok\u00e1zala postavi\u0165 raketu schopn\u00fa po pou\u017eit\u00ed bezpe\u010dne prist\u00e1\u0165 v\u010faka vlastn\u00fdm motorom. Teraz ju \u010dak\u00e1 \u010fal\u0161\u00ed prelom. M\u00e1 sa sta\u0165 sa prvou ne\u0161t\u00e1tnou organiz\u00e1ciou, ktor\u00e1 vyslala do vesm\u00edru vlastn\u00fa pos\u00e1dku.<\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>Venera 7 \u2013 dobytie cudzej plan\u00e9ty<\/a> (2020-08-14)<\/strong><\/p>\n

Ned\u00e1vno sme oslavovali 50. v\u00fdro\u010die prv\u00e9ho prist\u00e1tia \u013eud\u00ed na Mesiaci. Je pritom pozoruhodn\u00e9, \u017ee \u013eudia sa po povrchu Mesiaca prech\u00e1dzali sk\u00f4r, ne\u017e sa aspo\u0148 stroju podarilo v\u00f4bec prist\u00e1\u0165 na povrchu cudzej plan\u00e9ty. V\u00fdro\u010die prv\u00e9ho m\u00e4kk\u00e9ho prist\u00e1tia na cudzej plan\u00e9te oslavujeme a\u017e tento rok. Absolvovala ho sonda Venera 7 na na\u0161ej najbli\u017e\u0161ej plan\u00e9te \u2013 Venu\u0161i.<\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>K Marsu let\u00ed prv\u00e1 helikopt\u00e9ra<\/a> (2020-10-21)<\/strong><\/p>\n

Na prv\u00fd poh\u013ead sa m\u00f4\u017ee zda\u0165, \u017ee v\u00e4\u010d\u0161inu prvenstiev v dob\u00fdvan\u00ed slne\u010dnej s\u00fastavy kozmick\u00fdmi sondami u\u017e m\u00e1me za sebou. Lety \u010fal\u0161\u00edch a \u010fal\u0161\u00edch sond k t\u00fdm ist\u00fdm cie\u013eom sa pre \u0161irok\u00fa verejnos\u0165 st\u00e1vaj\u00fa rutinou. Ani \u010fal\u0161\u00ed rover br\u00e1zdiaci Mars neznie tak vzru\u0161uj\u00faco. Tento je v\u0161ak \u0161peci\u00e1lny. Na svojom bruchu nesie prv\u00fd lietaj\u00faci stroj v mar\u0165anskej atmosf\u00e9re.<\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>\u010co mo\u017eno neviete o Pegasovi<\/a> (2020-12-05)<\/strong><\/p>\n

Pegas sa zvykne d\u00e1va\u0165 do s\u00favisu s m\u00fdtom o Perzeovi a Andromede. Stretneme sa s tvrden\u00edm, \u017ee na chrbte Pegasa priletel Perzeus zachr\u00e1ni\u0165 kr\u00e1snu Andromedu. Ned\u00e1va v\u0161ak ve\u013emi zmysel, na \u010do by potreboval lietaj\u00faceho ko\u0148a, ke\u010f u\u017e mal okr\u00eddlen\u00e9 lietaj\u00face sand\u00e1le.<\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>BepiColombo: Merk\u00farovsk\u00e1 sonda pri Venu\u0161i<\/a> (2021-01-12)<\/strong><\/p>\n

K Merk\u00faru mieri iba tretia misia v celej hist\u00f3rii kozmonautiky. Tretia misia sa v\u0161ak nerovn\u00e1 tretej sonde \u2013 v r\u00e1mci misie BepiColombo mieria k Venu\u0161i sondy hne\u010f dve. Jedna z nich je eur\u00f3pska a druh\u00e1 japonsk\u00e1. Na obe\u017enej dr\u00e1he okolo Merk\u00fara sa rozdelia a ka\u017ed\u00e1 bude plan\u00e9tu sk\u00fama\u0165 zo svojej samostatnej dr\u00e1hy.<\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>M\u00e1me prv\u00e9 vzorky z Mesiaca v tre\u0165om tis\u00edcro\u010d\u00ed<\/a> (2021-01-16)<\/strong><\/p>\n

\u010co ako to znie neuverite\u013ene, od prist\u00e1tia prv\u00fdch \u013eud\u00ed na Mesiaci, ktor\u00ed z neho doviezli prv\u00e9 vzorky, ubehlo u\u017e viac ne\u017e polstoro\u010die. A cel\u00fdch 44 rokov uplynulo aj od chv\u00edle, ke\u010f si prv\u00e9 vlastn\u00e9 mesa\u010dn\u00e9 vzorky na Zem automaticky dopravil Sovietsky zv\u00e4z. A\u017e teraz sa ku krajin\u00e1m s vlastn\u00fdmi mesa\u010dn\u00fdmi vzorkami pridala \u010c\u00edna, kol\u00edska raketov\u00fdch technol\u00f3gi\u00ed.<\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>50. v\u00fdro\u010die \u0161tartu Apolla 14<\/a>\u00a0(2021-01-26)<\/strong><\/p>\n

Pred rokom a pol osl\u00e1vila 50. v\u00fdro\u010die svojho \u0161tartu najzn\u00e1mej\u0161ia misia programu Apollo \u2013 Apollo 11, ktor\u00e1 ako prv\u00e1 prist\u00e1la na Mesiaci. Zn\u00e1my je aj let Apollo 13, ktor\u00fd vinou z\u00e1va\u017enej nehody neuspel, no \u017eivoty astronautov visiace na vl\u00e1sku sa napokon podarilo zachr\u00e1ni\u0165. Pripome\u0148me si teraz v\u00fdro\u010die prvej \u00faspe\u0161nej misie po ne\u0161\u0165astnej trin\u00e1stke.<\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>3. febru\u00e1r \u2013 tri v\u00fdro\u010dia \u0161tartov raketopl\u00e1nov<\/a> (2021-02-02)<\/strong><\/p>\n

Raketopl\u00e1ny v priebehu svojej hist\u00f3rie vzlietli do vesm\u00edru 135-kr\u00e1t. V\u00fdro\u010dia ich vzletov pripadaj\u00fa na rozli\u010dn\u00e9 dni v roku. Ale v nijak\u00fd in\u00fd de\u0148 ako 3. febru\u00e1ra nesl\u00e1vime naraz v\u00fdro\u010dia \u0161tartov a\u017e troch misi\u00ed. Pravda, nie v jednom roku \u2013 medzi prv\u00fdm a druh\u00fdm \u0161tartom bol desa\u0165ro\u010dn\u00fd odstup, medzi druh\u00fdm a tret\u00edm u\u017e iba ro\u010dn\u00fd.<\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>Misia sondy Juno pred\u013a\u017een\u00e1<\/a>\u00a0(2021-02-08)<\/strong><\/p>\n

Kozmick\u00e1 sonda Juno obieha Jupiter u\u017e \u0161tyri a pol roka. Jej misia pritom mala skon\u010di\u0165 u\u017e po 20 mesiacoch. Sonda sa v\u0161ak nedostala na pl\u00e1novan\u00fa obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu, ale na ove\u013ea v\u00fdstrednej\u0161iu. V\u010faka tomu si pred\u013a\u017eila \u017eivotnos\u0165. Za\u010diatkom roka pri\u0161la spr\u00e1va o tom, \u017ee jej misia bude preto tie\u017e pred\u013a\u017een\u00e1.<\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a><\/p>\n

Raketopl\u00e1ny: cesta k prv\u00e9mu \u0161tartu 1\/5<\/a> (2021-02-20)<\/strong><\/p>\n

12. apr\u00edl nie je tento rok len okr\u00fahlym v\u00fdro\u010d\u00edm \u0161tartu prv\u00e9ho \u010dloveka do kozmu, ale je tie\u017e okr\u00fahlym v\u00fdro\u010d\u00edm \u0161tartu prv\u00e9ho raketopl\u00e1nu v programe Space Shuttle. Pribl\u00ed\u017eme si hist\u00f3riu najdlh\u0161ie trvaj\u00faceho a po\u010dtom \u0161tartov najv\u00e4\u010d\u0161ieho americk\u00e9ho programu pilotovan\u00fdch letov. \u010co predch\u00e1dzalo v\u00fdnimo\u010dn\u00e9mu d\u0148u, v ktorom sa zo \u0161tartovacieho komplexu 39 vzniesol prv\u00fd viacn\u00e1sobne pou\u017eite\u013en\u00fd raketopl\u00e1n Columbia?<\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>Raketopl\u00e1ny: cesta k prv\u00e9mu \u0161tartu 2\/5<\/a> (2021-02-26)<\/strong><\/p>\n

Lacnej\u0161\u00ed, viac\u00fa\u010delov\u00fd, viacn\u00e1sobne pou\u017eite\u013en\u00fd a \u010dastej\u0161ie \u0161tartuj\u00faci, meniaci kozmick\u00e9 lety na podobn\u00fa rutinu, ak\u00fdmi s\u00fa lety lietadiel. Tak\u00e9 boli prvotn\u00e9 predstavy o raketopl\u00e1ne. \u010c\u00edsla boli ve\u013emi smel\u00e9 \u2013 prv\u00e9 predstavy po\u010d\u00edtali a\u017e so 150 \u0161tartmi ro\u010dne. Kedy a z ak\u00fdch d\u00f4vodov sa za\u010dali rozch\u00e1dza\u0165 s realitou?<\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>Raketopl\u00e1ny: cesta k prv\u00e9mu \u0161tartu 3\/5<\/strong><\/a> (2021-03-06)<\/strong><\/p>\n

Po\u017eiadavka na viacn\u00e1sobn\u00e9 pou\u017eitie stroja bola v programe Space Shuttle k\u013e\u00fa\u010dov\u00e1. Prv\u00e9 \u0161t\u00fadie v\u0161ak podcenili jej n\u00e1ro\u010dnos\u0165. Raketopl\u00e1n musel ma\u0165 dlhodobo zaru\u010den\u00fa mechanick\u00fa a tepeln\u00fa odolnos\u0165 po\u010das nam\u00e1hania pri \u0161tarte a prist\u00e1t\u00ed. V d\u00f4sledku toho bol pre\u0148 vyvinut\u00fd aj celkom nov\u00fd typ tepeln\u00e9ho \u0161t\u00edtu.<\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a><\/p>\n

Raketopl\u00e1ny: cesta k prv\u00e9mu \u0161tartu 4\/5<\/strong><\/a> (2021-03-26)<\/strong><\/p>\n

Na sklonku sedemdesiatych rokov sa program Space Shuttle pomaly, ale isto bl\u00ed\u017eil k svojmu prv\u00e9mu letu. Hoci stroj bol sedemmiestny, pos\u00e1dky prv\u00fdch, testovac\u00edch misi\u00ed boli iba dvoj\u010dlenn\u00e9. Na rozdiel od neskor\u0161\u00edch pos\u00e1dok sa v\u0161ak mohli zo stroja katapultova\u0165.<\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>Raketopl\u00e1ny: cesta k prv\u00e9mu \u0161tartu 5\/5<\/strong><\/a> (2021-04-03)<\/strong><\/p>\n

Rekon\u0161trukcia tepeln\u00e9ho \u0161t\u00edtu prv\u00e9ho orbitera si napokon vy\u017eiadala cel\u00fd rok a skon\u010dila sa a\u017e 16. novembra 1980. V tomto roku program po\u010d\u00edtal u\u017e len zhruba so 40 \u0161tartmi za rok. To bol ale st\u00e1le takmer desa\u0165n\u00e1sobok re\u00e1lnej hodnoty, ak\u00fa program po\u010das svojho trvania dosiahol.<\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>Vostok 2 \u2013 nepov\u0161imnut\u00e9 prvenstv\u00e1<\/strong><\/a> (2021-08-08)<\/strong><\/p>\n

V tomto roku sl\u00e1vime 60. v\u00fdro\u010die letu Vostoku 1, pam\u00e4tn\u00e9ho prv\u00e9ho letu \u010dloveka do vesm\u00edru. Meno Jurija Gagarina sa tak zap\u00edsalo do hist\u00f3rie. A pritom ch\u00fdbalo iba m\u00e1lo k tomu, aby sa namiesto neho do dej\u00edn zap\u00edsal German Titov \u2013 prv\u00fd Gagarinov n\u00e1hradn\u00edk. Titov v\u0161ak tie\u017e letel do kozmu a z\u00edskal nieko\u013eko prvenstiev. Jeho meno preto \u0161ir\u0161ia verejnos\u0165 nepozn\u00e1 trochu nepr\u00e1vom.<\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>Kozmick\u00e9 \u017eiarenie a ako pred n\u00edm kozmonautov chr\u00e1ni\u0165<\/a> (2021-09-09)<\/strong><\/p>\n

Schy\u013euje sa k dlhodob\u00fdm misi\u00e1m \u010dloveka vo vesm\u00edre, ktor\u00e9 u\u017e nebud\u00fa smerova\u0165 len na vesm\u00edrne stanice na zemskej orbite, ale aj na Mesiac a na Mars. V tejto sf\u00e9re v\u0161ak st\u00e1le existuje nieko\u013eko ve\u013ek\u00fdch nedorie\u0161en\u00fdch probl\u00e9mov. Jedn\u00fdm z nich je aj ochrana pred kozmick\u00fdm ionizuj\u00facim \u017eiaren\u00edm (r\u00e1dioaktivitou).<\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>Nov\u00e9 superrakety SLS spotrebuj\u00fa dedi\u010dstvo po raketopl\u00e1noch<\/a> (2021-11-15)<\/strong><\/p>\n

Odkedy v roku 2011 skon\u010dil program Space Shuttle<\/a>, NASA nemala nov\u00fd nosi\u010d ani kozmick\u00fa lo\u010f<\/a> pre misie s \u013eudskou pos\u00e1dkou. Pre svojich astronautov najprv kupovala miesta v rusk\u00fdch Sojuzoch, nesk\u00f4r u americkej s\u00fakromnej firmy SpaceX a jej kozmickej lode Crew Dragon. Nov\u00e1 raketa SLS (Space Launch System), ktor\u00e1 m\u00e1 vr\u00e1ti\u0165 Ameri\u010danov na Mesiac, je v\u0161ak u\u017e vyvinut\u00e1 a dokonca mala \u0161tartova\u0165 u\u017e tento rok.<\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>Columbia STS-107 \u2013 tragick\u00e1 jednosmern\u00e1 letenka<\/a> (2023-01-05)<\/strong><\/p>\n

Prv\u00e9ho febru\u00e1ra 2023 si pripom\u00edname okr\u00fahle v\u00fdro\u010die hav\u00e1rie raketopl\u00e1nu Columbia. Poslednej (a d\u00fafajme, \u017ee to tak \u010do najdlh\u0161ie zostane) kozmickej misie, v priebehu ktorej zahynula pos\u00e1dka. Po\u010dtom obet\u00ed, sedem, sa vyrovnala dovtedy najzn\u00e1mej\u0161ej a najv\u00e4\u010d\u0161ej katastrofe v priebehu vesm\u00edrneho letu \u2013 hav\u00e1rii raketopl\u00e1nu Challenger.<\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>50. v\u00fdro\u010die \u0161tartu Skylabu<\/a> (2023-04-17)<\/strong><\/p>\n

P\u00e4\u0165desiate v\u00fdro\u010dia v\u00fdznamn\u00fdch letov k Mesiacu m\u00e1me za sebou. V\u00fdro\u010die, ktor\u00e9 nadv\u00e4zuje, s nimi v\u0161ak, aj ke\u010f sa to na prv\u00fd poh\u013ead nezd\u00e1, \u00fazko s\u00favis\u00ed. Aj tu figurovali kozmick\u00e9 lode Apollo, no plniace in\u00fd \u00fa\u010del, ne\u017e na ak\u00fd boli navrhnut\u00e9. Priv\u00e1\u017eali pos\u00e1dky na prv\u00fa a jedin\u00fa \u010disto americk\u00fa kozmick\u00fa stanicu Skylab, ktor\u00e1 vzlietla 14. m\u00e1ja 1973.<\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>Sto rokov od narodenia Alana Sheparda<\/a> (2023-11-17)<\/strong><\/p>\n

Alan Bartlett Shepard sa presl\u00e1vil ako prv\u00fd americk\u00fd\u00a0 astronaut<\/a>, i ke\u010f niekedy sa toto prvenstvo pripisuje Johnovi Glennovi. Shepard toti\u017e prekro\u010dil hranicu vesm\u00edru len na balistickej dr\u00e1he, ktor\u00e1 ho po p\u00e1r min\u00fatach letu voviedla nasp\u00e4\u0165 do zemskej atmosf\u00e9ry, k\u00fdm Glenn vykonal pln\u00e9 tri obehy Zeme. Shepard v\u0161ak ako jedin\u00fd z prv\u00e9ho oddielu americk\u00fdch astronautov vkro\u010dil aj na povrch Mesiaca. Pripome\u0148me si jeho osobnos\u0165.<\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>Prv\u00fd raketopl\u00e1n prist\u00e1l \u2013 a \u010do bolo \u010falej?<\/a> (2021-11-20)<\/strong><\/p>\n

Po \u010dase sa op\u00e4\u0165 vraciame k hist\u00f3rii starej vy\u0161e 40 rokov, k\u00a0 za\u010diatkom programu raketopl\u00e1nov<\/a>. Ke\u010f\u017ee jednou z hlavn\u00fdch prednost\u00ed tohto stroja bola opakovan\u00e1 znovupou\u017eite\u013enos\u0165, historick\u00fd v\u00fdznam nemala iba prv\u00e1 misia, ale aj t\u00e1 druh\u00e1.\u00a0 Orbiter<\/a>\u00a0Columbia sa pri nej tak stal prv\u00fdm strojom, ktor\u00fd letel do vesm\u00edru opakovane.<\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>Jurij Alexejevi\u010d Gagarin<\/a> (2021-04-12)<\/strong><\/p>\n

Ktor\u00fd z\u00e1ujemca o kozmonautiku by nepoznal meno Jurij Gagarin? Mu\u017e, ktor\u00fd ako prv\u00fd prekonal ofici\u00e1lnu hranicu atmosf\u00e9ry a tie\u017e\u00a0 ako prv\u00fd pred 60 rokmi obletel na\u0161u Zem<\/a>. Pribl\u00ed\u017eme si \u017eivot tohto \u010dloveka.<\/p>\n

<\/p>\n

$\"\"$ <\/a>SLS kone\u010dne od\u0161tartovala<\/a> (2022-11-23)<\/strong><\/p>\n

Artemis 1\u00a0 bol bezpilotn\u00fd sk\u00fa\u0161obn\u00fd let\u00a0 kozmickej lode<\/a>\u00a0Orion k\u00a0 Mesiacu<\/a>. I\u0161lo o \u0161tart novej, zatia\u013e v kozme neodsk\u00fa\u0161anej rakety SLS, najv\u00fdkonnej\u0161ej nosnej rakety s\u00fa\u010dasnosti. Bola to prv\u00e1 misia kozmick\u00e9ho programu Artemis, ktor\u00e9ho cie\u013eom je tentoraz u\u017e dlhodobej\u0161\u00ed n\u00e1vrat \u013eud\u00ed na Mesiac. Prebehla \u00faspe\u0161ne a otvorila tak cestu k pilotovan\u00fdm letom.<\/p>\n

<\/h2>\n
$\"\"$ <\/a>STS 3: Ani do tretice v\u0161etko dobr\u00e9<\/a> (2022-04-12)<\/strong><\/p>\n
Po predo\u0161lej misii STS-2 \u010dakal Columbiu, doposia\u013e st\u00e1le jedin\u00fd raketopl\u00e1n zaveden\u00fd do prev\u00e1dzky, tret\u00ed testovac\u00ed let. Misia s ozna\u010den\u00edm STS-3 pritom mala ma\u0165 e\u0161te nieko\u013eko rokov predt\u00fdm celkom in\u00fd, zauj\u00edmav\u00fd cie\u013e \u2013 zachr\u00e1ni\u0165 stanicu Skylab pred jej zhoren\u00edm v zemskej atmosf\u00e9re. Probl\u00e9my s v\u00fdvojom raketopl\u00e1nu v\u0161ak sp\u00f4sobili, \u017ee Skylab zanikol sk\u00f4r, ne\u017e sa Columbia vydala na svoju v\u00f4bec prv\u00fa misiu. Cie\u013e v\u00fdcviku dvoj\u010dlennej pos\u00e1dky sa teda zmenil a takisto jej zlo\u017eenie.<\/p>\n
Mohlo by v\u00e1s zauj\u00edma\u0165<\/h2>\n
\n
Predmet raketov\u00e1 technika a kozmonautika na P\u0160A v Hurbanove<\/a><\/li>\n
Ponuka predn\u00e1\u0161ok z kozmonautiky<\/a><\/li>\n
i-ASTRIN \u2013 \u010dl\u00e1nky o s\u00fahvezdiach<\/a><\/li>\n
i-ASTRIN \u2013 \u010dl\u00e1nky o Slne\u010dnej s\u00fastave<\/a><\/li>\n
i-ASTRIN \u2013 \u010dl\u00e1nky z hviezdnej astron\u00f3mie<\/a><\/li>\n
i-ASTRIN \u2013 \u010dl\u00e1nky o objektoch hlbok\u00e9ho vesm\u00edru a exoplan\u00e9tach<\/a><\/li>\n
i-ASTRIN \u2013 \u010dl\u00e1nky o praktickej astron\u00f3mii a hist\u00f3rii astron\u00f3mie<\/a><\/li>\n<\/ul>\n
<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Tu n\u00e1jdete odkazy a anot\u00e1cie mojich \u010dl\u00e1nkov na t\u00e9mu letov do vesm\u00edru pre server i-ASTRIN, ktor\u00e9 som vytvorila od apr\u00edla 2013. Pre viac inform\u00e1ci\u00ed na t\u00e9mu kozmonautiky aj Popul\u00e1rno-n\u00e1u\u010dn\u00e9 \u010dl\u00e1nky pod\u013ea t\u00e9my. Ako sa zachra\u0148uje dru\u017eica (2013-05-16) Pred 21 rokmi sa raketopl\u00e1n Endeavour vydal zachr\u00e1ni\u0165 dru\u017eicu Intelsat 6. Pripome\u0148me si tento pozoruhodn\u00fd \u00faspech nikdy (pokračovať v čítaní…) <\/a><\/span><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"parent":154,"menu_order":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","template":"","meta":{"footnotes":""},"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/6786"}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=6786"}],"version-history":[{"count":17,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/6786\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":9277,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/6786\/revisions\/9277"}],"up":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/154"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=6786"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}