Scen\u00e1r hovoren\u00e9ho slova nerealizovan\u00e9ho filmu do n\u00e1\u0161ho planet\u00e1ria<\/em><\/p>\n

$\"\"$ <\/a>
Kasiopeja<\/p><\/div>\n
Ke\u010f sa pozrieme pod hlb\u0161\u00ed v\u00fdkroj jej obrazca v tvare W, n\u00e1jdeme Andromedu<\/a>. Jej z\u00e1klad tvor\u00ed l\u00ednia trojice hviezd s podobn\u00fdmi menami: Sirrah, Mirach a Almach. Pod\u013ea gr\u00e9ckeho m\u00fdtu to bola Kasiopejina dc\u00e9ra, kr\u00e1sna princezn\u00e1. Takmer v\u0161ak doplatila na p\u00fdchu svojej matky. Kasiopeja rozhnevala boha mora Poseid\u00f3na. Ten poslal k brehom kr\u00e1\u013eovstva morsk\u00fa obludu, ktor\u00e1 ni\u010dila v\u0161etko \u017eiv\u00e9. Aby nivo\u010denie prestalo, kr\u00e1\u013e a kr\u00e1\u013eovn\u00e1 museli oblude obetova\u0165 svoju dc\u00e9ru Andromedu. S \u0165a\u017ek\u00fdm srdcom ju teda rodi\u010dia dali prikova\u0165 k \u00fatesu na brehu mora. Vtom okolo letel hrdina Perzeus v lietaj\u00facich sand\u00e1loch. Ke\u010f sa dozvedel, ak\u00fd hrozn\u00fd osud Andromedu \u010dak\u00e1, morsk\u00fa obludu zabil a so zachr\u00e1nenou princeznou sa o\u017eenil.<\/p>\n
S\u00fahvezdie Andromeda je zn\u00e1me t\u00fdm, \u017ee sa v \u0148om nach\u00e1dza galaxia<\/a> M 31. Naz\u00fdva sa aj Ve\u013ek\u00e1 hmlovina v Andromede, hoci hmlovinou nie je. Za tmavej noci vo\u013en\u00fdm okom vyzer\u00e1 ako slab\u00fd hmlist\u00fd obl\u00e1\u010dik v p\u00e1se Andromedy. Je to najjasnej\u0161ia galaxia, ak\u00fa mo\u017eno z n\u00e1\u0161ho \u00fazemia vidie\u0165, najv\u00e4\u010d\u0161ia galaxia v na\u0161om okol\u00ed a najvzdialenej\u0161\u00ed objekt vidite\u013en\u00fd aj bez \u010falekoh\u013eadu. Le\u017e\u00ed od n\u00e1s vo vzdialenosti 2,5 mili\u00f3na sveteln\u00fdch rokov. Podob\u00e1 sa na\u0161ej Galaxii, m\u00e1 v\u0161ak pravdepodobne v\u00e4\u010d\u0161ie rozmery a hmotnos\u0165. V roku 1925 Edwin Hubble dok\u00e1zal, \u017ee je samostatnou hviezdnou s\u00fastavou. Dovtedy sa myslelo, \u017ee tieto vzdialen\u00e9 \u0161pir\u00e1lov\u00e9 objekty s\u00fa s\u00fa\u010das\u0165ou na\u0161ej Galaxie. \u010ealekoh\u013eadom mo\u017eno pri galaxii M 31 vidie\u0165 aj dve z galaxi\u00ed, ktor\u00e9 ju obiehaj\u00fa: bli\u017e\u0161ie k jej jadru je to M 32 a \u010falej od jej jadra M 110.<\/p>\n
$\"\"$ <\/a>
Andromeda<\/p><\/div>\n
S\u00fahvezdie Andromeda sa h\u013ead\u00e1 ve\u013emi \u013eahko nielen v\u010faka Kasiopeji, ale aj v\u010faka Pegasovmu \u0161tvorcu. Je to ve\u013ek\u00fd \u0161tvoruholn\u00edk tvoren\u00fd troma hviezdami zo s\u00fahvezdia Pegas \u2013 Markab, Scheat a Algenib \u2013 a hviezdou Sirrah z Kasiopeje. Pegas bol m\u00fdtick\u00fd okr\u00eddlen\u00fd k\u00f4\u0148. Andromeda na oblohe nahr\u00e1dza jeho zadn\u00fa nohu. Dobre zrete\u013en\u00e9 s\u00fa predn\u00e9 nohy a hlava Pegasa. Jeho najjasnej\u0161ia hviezda \u017eiari na nose ko\u0148a. M\u00e1 meno Enif, \u010do zna\u010d\u00ed, v\u00fdsti\u017ene, \u201enozdry\u201c. Enif je oran\u017eov\u00fd nadobor. V noci z 26. na 27. septembra 1972 bolo spozorovan\u00e9 jeho neoby\u010dajn\u00e9, a\u017e \u0161tvorn\u00e1sobn\u00e9 zjasnenie. Potom sa jasnos\u0165 hviezdy vr\u00e1tila do be\u017en\u00e9ho stavu. Tento \u00fakaz sa nikdy nepodarilo vysvetli\u0165.<\/p>\n
Zdanlivo bl\u00edzko Enifu n\u00e1jdeme objekt M 15. Je to gu\u013eov\u00e1 hviezdokopa, jedna z najjasnej\u0161\u00edch na severnej oblohe. Rozozn\u00e1me ju aj mal\u00fdm \u010falekoh\u013eadom. Obsahuje vy\u0161e stotis\u00edc hviezd. Zo v\u0161etk\u00fdch hviezdok\u00f4p na\u0161ej Galaxie m\u00e1 najhustej\u0161ie jadro. V priestore jadra s priemerom jeden sveteln\u00fd rok je natla\u010den\u00e1 skoro polovica hmotnosti M 15. Svetlo z tejto hviezdokopy k n\u00e1m let\u00ed asi 31 000 rokov.<\/p>\n
\u010eal\u0161\u00edm objektom v Perzeovi je Stephanov kvintet. Tvor\u00ed ho p\u00e4\u0165 galaxi\u00ed, ktor\u00e9 navz\u00e1jom koliduj\u00fa. Nesk\u00f4r sa v\u0161ak zistilo, \u017ee v skuto\u010dnosti s\u00fa to iba \u0161tyri zr\u00e1\u017eaj\u00face sa galaxie, a t\u00e1 piata, NGC 7320, sa nach\u00e1dza \u010faleko od nich.<\/p>\n
$\"\"$ <\/a>
Pegas<\/p><\/div>\n
Z v\u00fdchodnej strany Andromedy n\u00e1jdeme jej m\u00fdtick\u00e9ho z\u00e1chrancu Perzea. Bol to jeden z mnoh\u00fdch synov boha Dia, nevlastn\u00fd brat Herakla. Obrazec s\u00fahvezdia pripom\u00edna ryb\u00e1rsky h\u00e1\u010dik. Najzn\u00e1mej\u0161ou hviezdou Perzea je Algol. Tento n\u00e1zov poch\u00e1dza z arabsk\u00e9ho \u201eR\u00e1s al Gh\u00fal\u201c, \u201ehlava d\u00e9mona\u201c, preto\u017ee u\u017e v staroveku si \u013eudia v\u0161imli, \u017ee diabolsky, pre nich nevysvetlite\u013ene, \u201e\u017emurk\u00e1\u201c. Je to najpopul\u00e1rnej\u0161ia z\u00e1krytov\u00e1 premenn\u00e1 hviezda v\u00f4bec. V peri\u00f3de 2 dni 20 hod\u00edn a 49 min\u00fat po\u010das piatich hod\u00edn jej jasnos\u0165 klesne tak, \u017ee to vidie\u0165 aj vo\u013en\u00fdm okom. Po 20 min\u00fatach hviezda za\u010dne znovu zjas\u0148ova\u0165. Algol je v skuto\u010dnosti dvojhviezda. Jej zlo\u017eky obiehaj\u00fa spolo\u010dn\u00e9 \u0165a\u017eisko. Pri obehu sa navz\u00e1jom zakr\u00fdvaj\u00fa, pri\u010dom pozorujeme pokles jasnosti.<\/p>\n
Perzeom prech\u00e1dza \u010das\u0165 Mlie\u010dnej cesty. Preto sa tu nach\u00e1dza ve\u013ek\u00e9 mno\u017estvo otvoren\u00fdch hviezdok\u00f4p, hviezdnych pol\u00ed a hmlov\u00edn. Azda najzn\u00e1mej\u0161\u00ed objekt je dvojit\u00e1 hviezdokopa ch\u00ed a h Persei. M\u00f4\u017eeme ju za vhodn\u00fdch podmienok na tmavej oblohe vidie\u0165 u\u017e vo\u013en\u00fdm okom. N\u00e1jdeme ju zhruba v polovi\u010dnej vzdialenosti medzi hviezdami Miram z Perzea a Ruchbach z Kasiopeje. Tieto hviezdokopy sa javia by\u0165 tesne pri sebe, ale v skuto\u010dnosti ich vo vesm\u00edre delia stovky sveteln\u00fdch rokov. Najjasnej\u0161ie hviezdy oboch hviezdok\u00f4p maj\u00fa svietivos\u0165 pribli\u017ene 60 000-kr\u00e1t v\u00e4\u010d\u0161iu ako Slnko. V\u00e4\u010d\u0161ina \u010dlenov je \u017eerav\u00e1, modrobiela.<\/p>\n
Jednou z najjasnej\u0161\u00edch hmlov\u00edn v Perzeovi je NGC 1499 zn\u00e1ma aj ako Kalifornia. Vo svojich obrysoch sa toti\u017e n\u00e1padne podob\u00e1 Kalifornii na z\u00e1padnom pobre\u017e\u00ed Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1tov. Toto kozmick\u00e9 mra\u010dno je od n\u00e1s vzdialen\u00e9 asi 1 500 sveteln\u00fdch rokov a m\u00e1 d\u013a\u017eku zhruba 100 sveteln\u00fdch rokov. Kalifornia je typick\u00fd pr\u00edklad emisnej hmloviny \u2013 \u017eiari jasn\u00fdm \u010derven\u00fdm svetlom.<\/p>\n
Perzeus je zn\u00e1my aj galaxiou NGC 1275. Patr\u00ed medzi Seyfertove galaxie, \u010do je skupina akt\u00edvnych galaxi\u00ed. V jej jadre sa nach\u00e1dza pravdepodobne superhmotn\u00e1 \u010dierna diera, zdroj jeho \u010dinnosti. Centr\u00e1lnu oblas\u0165 obklopuje obrovsk\u00fd mrak s priemerom stovky a\u017e tis\u00edcky sveteln\u00fdch rokov. NGC 1275 vlastne predstavuje zr\u00e1\u017eku dvoch galaxi\u00ed. Disk pra\u0161nej \u0161pir\u00e1lovej galaxie pret\u00edna ve\u013ek\u00fa eliptick\u00fa galaxiu. V mieste zr\u00e1\u017eky vznik\u00e1 mno\u017estvo nov\u00fdch hviezd.<\/p>\n
V tomto s\u00fahvezd\u00ed le\u017e\u00ed radiant azda najob\u013e\u00fabenej\u0161ieho meteorick\u00e9ho roja \u2013 Perze\u00edd. Maximum m\u00e1 okolo 12. a\u017e 13. augusta. Niekedy sa v \u0148om objav\u00ed a\u017e 95 meteorov za hodinu. Tieto meteory sp\u00f4sobuj\u00fa roztr\u00fasen\u00e9 \u010diasto\u010dky kom\u00e9ty Swift-Tuttle.<\/p>\n
$\"\"$ <\/a>
Perzeus<\/p><\/div>\n
Ak sa vr\u00e1time k Pegasovmu \u0161tvorcu, pom\u00f4\u017ee n\u00e1m n\u00e1js\u0165 slab\u00e9 s\u00fahvezdie Ryby. Predstavuj\u00fa bohy\u0148u Afroditu a jej syna Erosa, ktor\u00ed sa na ryby premenili po skoku do rieky Eufrat. Ryby s\u00fa zvieratn\u00edkov\u00e9 s\u00fahvezdie, \u010do znamen\u00e1, \u017ee n\u00edm prech\u00e1dza \u010das\u0165 ekliptiky. Za vhodn\u00fdch podmienok v nich preto m\u00f4\u017eeme n\u00e1js\u0165 plan\u00e9ty<\/a> a Mesiac<\/a>. Ju\u017enou \u010das\u0165ou R\u00fdb prech\u00e1dza aj svetov\u00fd rovn\u00edk a v z\u00e1padnej \u010dasti s\u00fahvezdia kri\u017euje ekliptiku. Tento priese\u010dn\u00edk ekliptiky a svetov\u00e9ho rovn\u00edka sa naz\u00fdva jarn\u00fd bod. Slnko n\u00edm prech\u00e1dza v okamihu jarnej rovnodennosti. A pr\u00e1ve tento bod predstavuje za\u010diatok rovn\u00edkovej s\u00fastavy s\u00faradn\u00edc na oblohe.<\/p>\n
Ryby s\u00fa roz\u013eahl\u00e9 s\u00fahvezdie. Obsahuj\u00fa ve\u013ea galaxi\u00ed. Zauj\u00edmav\u00e1 je ve\u013ek\u00e1 \u0161pir\u00e1lov\u00e1 galaxia M 74. N\u00e1jdeme tu aj mnoho zr\u00e1\u017eaj\u00facich sa galaxi\u00ed. Napr\u00edklad NGC 7714 je ve\u013emi zvl\u00e1\u0161tne tvarovan\u00e1 galaxia. Predpoklad\u00e1 sa, \u017ee za jej pretiahnut\u00fa a skr\u00faten\u00fa podobu m\u00f4\u017ee men\u0161ia a slab\u0161ia galaxia NGC 7715, ktor\u00e1 cez svojho v\u00e4\u010d\u0161ieho suseda v minulosti doslova pre\u0161la.<\/p>\n
$\"\"$ <\/a>
Ryby<\/p><\/div>\n
V\u00fdchodne od R\u00fdb sa nach\u00e1dza mal\u00e9 a nev\u00fdrazn\u00e9 zvieratn\u00edkov\u00e9 s\u00fahvezdie Baran. Kedysi bol jarn\u00fd bod v \u0148om a n\u00edm sa za\u010d\u00ednal cel\u00fd zverohruh. Baran predstavuje lietaj\u00faceho zlat\u00e9ho barana, ktor\u00fd mal zachr\u00e1ni\u0165 dve kr\u00e1\u013eovsk\u00e9 deti pred ich krutou macochou. Najjasnej\u0161ia hviezda Barana sa vol\u00e1 Hamal. Hamal je be\u017en\u00fd oran\u017eov\u00fd obor a m\u00e1 prinajmen\u0161om jednu exoplan\u00e9tu s p\u00e4tinou hmotnosti Jupitera. V Baranovi sa nach\u00e1dza aj hviezda menom Mesarthim. Je to dvojhviezda, ktor\u00fa je tak\u00e9 \u013eahk\u00e9 rozl\u00ed\u0161i\u0165 aj mal\u00fdm \u010falekoh\u013eadom, \u017ee patrila medzi prv\u00e9 objaven\u00e9 dvojhviezdy. Jej zlo\u017eky s\u00fa od seba vzdialen\u00e9 osem obl\u00fakov\u00fdch sek\u00fand.<\/p>\n
Medzi Rybami, Baranom, Perzeom a Androm\u00e9dou m\u00f4\u017eeme n\u00e1js\u0165 mal\u00e9 s\u00fahvezdie Trojuholn\u00edk. P\u00f4vodne predstavovalo ostrov Sic\u00edliu, ktor\u00fd m\u00e1 podobn\u00fd tvar. Najzn\u00e1mej\u0161\u00edm objektom Trojuholn\u00edka je \u0161pir\u00e1lov\u00e1 galaxia M 33 alebo Ve\u013ek\u00e1 hmlovina v Trojuholn\u00edku. Je men\u0161ia ako na\u0161a Galaxia \u010di Ve\u013ek\u00e1 hmlovina v Andromede a nach\u00e1dza sa od n\u00e1s \u010falej, mo\u017eno a\u017e tri mili\u00f3ny sveteln\u00fdch rokov. D\u00edvame sa na \u0148u viac-menej zhora. V\u010faka tomu ve\u013emi dobre vynikne jej \u0161pir\u00e1lov\u00e1 \u0161trukt\u00fara. M 33 dosahuje o nie\u010do v\u00e4\u010d\u0161iu uhlov\u00fa ve\u013ekos\u0165 ako Mesiac.<\/p>\n
$\"\"$ <\/a>
Trojuholn\u00edk<\/p><\/div>\n
Pod Rybami a Baranom sa rozprestiera s\u00fahvezdie Ve\u013eryba. P\u00f4vodne zn\u00e1zor\u0148ovalo morsk\u00fa obludu, ktor\u00e1 mala zabi\u0165 Andromedu. Jej najpozoruhodnej\u0161ia hviezda sa naz\u00fdva Mira. Toto meno znamen\u00e1 \u201ezvl\u00e1\u0161tna\u201c, \u201epodivuhodn\u00e1\u201c, preto\u017ee m\u00e1 kol\u00edsav\u00fa jasnos\u0165. Mira je jedinou hviezdou s vlastn\u00fdm menom, ktor\u00fa vo\u013en\u00fdm okom nevidno nepretr\u017eite. V cykle asi jeden\u00e1s\u0165 mesiacov sa pre pozorovate\u013ea bez \u010falekoh\u013eadu zjav\u00ed a postupne zjas\u0148uje, potom za\u010dne slabn\u00fa\u0165, a\u017e na cel\u00e9 mesiace zdanlivo zmizne. Je to gigantick\u00e1, umieraj\u00faca, \u010derven\u00e1, chladn\u00e1 hviezda, ktor\u00e1 pulzuje, \u010d\u00edm men\u00ed svoju jasnos\u0165.<\/p>\n
Pozoruhodn\u00e1 je tie\u017e tau Ceti. Patr\u00ed k na\u0161im najbli\u017e\u0161\u00edm susedom \u2013 le\u017e\u00ed vo vzdialenosti necel\u00fdch dvan\u00e1s\u0165 sveteln\u00fdch rokov. Z\u00e1rove\u0148 je medzi najbli\u017e\u0161\u00edmi hviezdami aj jedna z najpodobnej\u0161\u00edch Slnku<\/a>. T\u00fato hviezdu obklopuje oblak asteroidov a kom\u00e9t.<\/p>\n
V\u00fdchodne od Ve\u013eryby a R\u00fdb n\u00e1jdeme Vodn\u00e1ra. V gr\u00e9ckej mytol\u00f3gii predstavoval Dia lej\u00faceho pr\u00fady vody na Zem, aby potrestal hrie\u0161ne \u013eudstvo. Men\u00e1 niektor\u00fdch hviezd v tomto s\u00fahvezd\u00ed maj\u00fa s\u00favis so \u0161\u0165ast\u00edm, napr\u00edklad Sadalmelik – \u201e\u0161\u0165astn\u00e1 hviezda kr\u00e1\u013ea\u201c, Sadalsuud – \u201enaj\u0161\u0165astnej\u0161ia hviezda\u201c, \u010di Sadachbia – \u201e\u0161\u0165astn\u00e1 hviezda stanov\u201c.<\/p>\n
Peknou dvojhviezdou je zeta Aquarii. Jej dve \u017eltobiele zlo\u017eky boli v roku 2000 od seba vzdialen\u00e9 pribli\u017ene 2,1 obl\u00fakov\u00fdch sek\u00fand.<\/p>\n
Ned\u00e1vno na seba up\u00fatala pozornos\u0165 astron\u00f3mov slab\u00e1 hviezda, pri ktorej bolo objaven\u00fdch sedem exoplan\u00e9t. T\u00e1to planet\u00e1rna s\u00fastava dostala ozna\u010denie TRAPPIST-1. V porovnan\u00ed so slne\u010dnou s\u00fastavou<\/a> je neuverite\u013ene mal\u00e1. Ak by sa jej plan\u00e9ty<\/a> preniesli na obe\u017en\u00e9 dr\u00e1hy okolo Slnka, v\u0161etk\u00fdch sedem by ich obiehalo hlboko vo vn\u00fatri obe\u017enej dr\u00e1hy Merk\u00fara<\/a>. V slne\u010dnej s\u00fastave by boli v\u0161etky tieto plan\u00e9ty sp\u00e1len\u00e9 nepredstavite\u013enou hor\u00fa\u010davou Slnka. Matersk\u00e1 hviezda TRAPPIST-1 je v\u0161ak tak\u00e1 mal\u00e1 a chladn\u00e1, \u017ee a\u017e na troch jej plan\u00e9tach by mohla by\u0165 te\u010d\u00faca voda.<\/p>\n
Planet\u00e1rna hmlovina Helix alebo Slim\u00e1k je na\u0161\u00edm najbli\u017e\u0161\u00edm objektom tohto druhu. Le\u017e\u00ed asi 600 sveteln\u00fdch rokov \u010faleko. V malom \u010falekoh\u013eade Slim\u00e1k vyzer\u00e1 iba okr\u00fahla bledosiv\u00e1 \u0161kvrna. Na astrofotografi\u00e1ch zhotoven\u00fdch ve\u013ek\u00fdmi \u010falekoh\u013eadmi vynikne kr\u00e1sa jeho zlo\u017eit\u00fdch \u0161trukt\u00far a farebnosti. Jadro hviezdy, ktor\u00e1 hmlovinu vytvorila, sa men\u00ed na bieleho trpasl\u00edka.<\/p>\n
S\u00fahvezdie Vodn\u00e1r je zn\u00e1me aj nieko\u013ek\u00fdmi meteorick\u00fdmi rojmi.<\/p>\n
$\"\"$ <\/a>
Vodn\u00e1r<\/p><\/div>\n
Hlboko na juhu n\u00e1jdeme v jesennom obdob\u00ed s\u00fahvezdie Ju\u017en\u00e1 ryba. Ono jedin\u00e9 m\u00e1 v\u00fdrazne jasn\u00fa hviezdu s n\u00e1zvom Fomalhaut. Ukazuje na \u0148u pred\u013a\u017een\u00e1 z\u00e1padn\u00e1 strana Pegasovho \u0161tvorca. Fomalhaut bola jednou zo \u0161tyroch kr\u00e1\u013eovsk\u00fdch hviezd. Spolu s Regulom (z Leva), Aldebaranom (z B\u00fdka) a Antarom (zo \u0160korpi\u00f3na) sl\u00fa\u017eila ako nebesk\u00fd medzn\u00edk pri rozde\u013eovan\u00ed roka na \u0161tyri ro\u010dn\u00e9 obdobia. Je to biela hviezda pribli\u017ene dvakr\u00e1t hmotnej\u0161ia a 15-kr\u00e1t svietivej\u0161ia ako Slnko. V disku okolo Fomalhautu sa rodia plan\u00e9ty. V roku 2008 Hubblov vesm\u00edrny \u010falekoh\u013ead<\/a> po prv\u00fdkr\u00e1t v hist\u00f3rii astron\u00f3mie jednu z t\u00fdchto plan\u00e9t vyfotografoval vo vidite\u013enom spektre. T\u00e1to plan\u00e9ta je pomenovan\u00e1 Dagon.<\/p>\n
Jesenn\u00e1 obloha ukr\u00fdva e\u0161te zop\u00e1r mal\u00fdch a slab\u00fdch s\u00fahvezd\u00ed. Patr\u00ed sem Ja\u0161terica pod nohami Cefea, v ktorej bol objaven\u00fd prv\u00fd objekt typu blazar \u2013 nesmierne vzdialen\u00e1 akt\u00edvna galaxia.<\/p>\n
$\"\"$ <\/a>
Ja\u0161terica<\/p><\/div>\n
Pred hlavou Pegasa zase n\u00e1jdeme mal\u00e9ho Kon\u00edka, ktor\u00fd predstavuje jeho mlad\u0161ieho brata, \u017erieb\u00e4tko. Na juhu sa zase nach\u00e1dzaj\u00fa novodob\u00e9 s\u00fahvezdia Pec a Soch\u00e1r. Obe obsahuj\u00fa mno\u017estvo galaxi\u00ed. Jednou z najpozoruhodnej\u0161\u00edch je \u010dudesne vyzeraj\u00faca galaxia Koleso od voza v Soch\u00e1rovi.<\/p>\n
Uk\u00e1zali sme si s\u00fahvezdia a objekty, ktor\u00e9 najdlh\u0161ie vid\u00edme po\u010das jesenn\u00fdch noc\u00ed. Ako v\u0161ak plynie \u010das, postupne ich nahr\u00e1dzaj\u00fa zimn\u00e9 s\u00fahvezdia. Ka\u017ed\u00e9 ro\u010dn\u00e9 obdobie m\u00e1 svoje jedine\u010dn\u00e9 obrazce a zvl\u00e1\u0161tnosti. Ver\u00edme, \u017ee sa op\u00e4\u0165 stretneme pod oblohou in\u00e9ho ro\u010dn\u00e9ho obdobia.<\/p>\n
Mohlo by v\u00e1s zauj\u00edma\u0165<\/h2>\n
\n
S\u00fahvezdia stru\u010dne<\/a><\/li>\n
S\u00fahvezdia od Andromedy po \u017dirafu<\/a><\/li>\n
i-ASTRIN \u2013 \u010dl\u00e1nky o s\u00fahvezdiach<\/a><\/li>\n<\/ul>\n
Extern\u00e9 odkazy<\/h2>\n
\n
\u010cl\u00e1nok pre za\u010d\u00ednaj\u00facich pozorovate\u013eov letnej oblohy<\/a><\/li>\n<\/ul>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Scen\u00e1r hovoren\u00e9ho slova nerealizovan\u00e9ho filmu do n\u00e1\u0161ho planet\u00e1ria Obloha n\u00e1m pri poh\u013eade z na\u0161ej Zeme pripad\u00e1 ako obrovsk\u00e1 pologu\u013ea, v ktorej strede stoj\u00edme. Ak by n\u00e1m polovicu z nej nezakr\u00fdvala na\u0161a plan\u00e9ta, bola by gu\u013eou. T\u00fato myslen\u00fa gu\u013eu naz\u00fdvame nebesk\u00e1 af\u00e9ra alebo svetov\u00e1 sf\u00e9ra. Podobne ako na zemskom povrchu aj na nebeskej sf\u00e9re m\u00e1me s\u00faradnice, (pokračovať v čítaní…) <\/a><\/span><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"parent":128,"menu_order":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","template":"","meta":{"footnotes":""},"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/6857"}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=6857"}],"version-history":[{"count":9,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/6857\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":9343,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/6857\/revisions\/9343"}],"up":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/128"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=6857"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}