$\"\"$ <\/a>

Trojica \u010dlenov pos\u00e1dky Sojuz 11 na zn\u00e1mke, pod nimi stanica Sa\u013eut 1 s odp\u00e1jaj\u00facou sa lo\u010fou Sojuz. Zdroj: commons.wikimedia.org<\/p><\/div>\n

Lety \u010dloveka do vesm\u00edru boli pozna\u010den\u00e9 viacer\u00fdmi smrte\u013en\u00fdmi nehodami. Iba pri jednej jedinej z nich v\u0161ak pos\u00e1dka zahynula priamo vo vesm\u00edrnom priestore, \u010di\u017ee vo v\u00fd\u0161ke nad 100 km. Od tejto ne\u0161\u0165astnej udalosti uplynula u\u017e polovica storo\u010dia.<\/p>\n

Cie\u013eom letu Sojuzu 11 s troj\u010dlennou pos\u00e1dkou bola prv\u00e1 sovietska vesm\u00edrna stanica Sa\u013eut. T\u00fato stanicu mala nav\u0161t\u00edvi\u0165 u\u017e pos\u00e1dka predch\u00e1dzaj\u00faceho letu, Sojuzu 10, no nepodarilo sa. Chybou autopilota sa kozmickej lodi<\/a> nedosiahlo pevn\u00e9 spojenie so stanicou. Kozmonauti preto nemohli prejs\u0165 na jej palubu. Sklaman\u00e1 pos\u00e1dka sa musela vr\u00e1ti\u0165 nasp\u00e4\u0165 na Zem. Ich nasledovn\u00edci v Sojuze 11, Georgij Dobrovo\u013eskij, Vladislav Volkov a Viktor Pacajev tak z\u00edskali prvenstvo ako prv\u00e1 pos\u00e1dka prvej vesm\u00edrnej stanice na svete a do\u010dasne aj ako pos\u00e1dka tr\u00e1viaca vo vesm\u00edre najdlh\u0161iu dobu. \u017dia\u013e, ich prvenstvo smrti vo vesm\u00edre si hist\u00f3ria pam\u00e4t\u00e1 viac.<\/p>\n

P\u00f4vodne mala na t\u00fato misiu letie\u0165 in\u00e1 pos\u00e1dka, ktorej by velil sl\u00e1vny Alexej Leonov \u2013 prv\u00fd \u010dlovek, \u010do v skafandri vyst\u00fapil do kozmick\u00e9ho priestoru. Tri dni pred \u0161tartom sa ale u jedn\u00e9ho z jeho dvoch kolegov, Kubasova, zistilo podozrenie na tuberkul\u00f3zu. Preto namiesto hlavnej pos\u00e1dky nast\u00fapila troj\u010dlenn\u00e1 z\u00e1lo\u017en\u00e1 pos\u00e1dka. Nesk\u00f4r sa uk\u00e1zalo, \u017ee Kubasov nemal tuberkul\u00f3zu, len alergick\u00fa reakciu na insektic\u00edd. Do vesm\u00edru nesk\u00f4r letel e\u0161te dva razy.<\/p>\n

Kozmick\u00e1 lo\u010f Sojuz 11 od\u0161tartovala 6. j\u00fana 1971 o 5:55 SE\u010c z kozmodr\u00f3mu Bajkonur. Vzlet aj spojenie so Sa\u013eutom tentoraz prebehli bez probl\u00e9mov. Kozmonautov na stanici priv\u00edtal nepr\u00edjemn\u00fd z\u00e1pach, kv\u00f4li ktor\u00e9mu museli vymeni\u0165 ventil\u00e1tory. Potom sa pos\u00e1dka pustila do pl\u00e1novanej pr\u00e1ce, ktor\u00e1 prebiehala osem hod\u00edn denne \u0161es\u0165 dn\u00ed v t\u00fd\u017edni. \u010eal\u0161ie dve hodiny boli venovan\u00e9 povinn\u00fdm cvi\u010deniam, aby kozmonautom neochablo svalstvo. Ka\u017ed\u00fd \u010dlen pos\u00e1dky pracoval v inej tretine d\u0148a. Ich program bol nabit\u00fd aj napriek tomu, \u017ee \u010das\u0165 pl\u00e1novan\u00fdch pozorovan\u00ed vesm\u00edru sa nepodarilo uskuto\u010dni\u0165. Prv\u00e9 dni letu boli venovan\u00e9 preverovaniu a o\u017eivovaniu palubn\u00fdch syst\u00e9mov. Potom za\u010dali prebieha\u0165 biologick\u00e9 a lek\u00e1rske merania, vysk\u00fa\u0161ali gama teleskop ANNA, astronomick\u00fd \u010falekoh\u013ead ORION, aparat\u00faru pre meranie ionosf\u00e9ry ERA a nov\u00e9 naviga\u010dn\u00e9 pr\u00edstroje. Ve\u013ea \u010dasu bolo venovan\u00e9ho tie\u017e pozorovaniu a sn\u00edmkovaniu zemsk\u00e9ho povrchu.<\/p>\n

Nedostato\u010dn\u00fd v\u00fdcvik, stiesnen\u00fd priestor, alergick\u00e9 reakcie na pr\u00edstroje sn\u00edmaj\u00face ich telesn\u00e9 funkcie, posuny pracovn\u00e9ho rytmu a osobn\u00e9 rozpory medzi \u010dlenmi pos\u00e1dky n\u00e1ladu kozmonautov zhor\u0161ovali. V jeden\u00e1sty de\u0148 letu dokonca vypukol na palube po\u017eiar. Pos\u00e1dke sa ho podarilo uhasi\u0165, ale po\u017eadovala skr\u00e1tenie letu napl\u00e1novan\u00e9ho na 25 dn\u00ed. Napokon ale misia trvala takmer p\u00f4vodne pl\u00e1novan\u00fd \u010das \u2013 23 dn\u00ed.<\/p>\n

29. 6. 1971 nastal de\u0148 n\u00e1vratu. Pos\u00e1dka vykonala v\u0161etky pr\u00edpravy, presunula sa do Sojuzu a uzavrela poklopy. Indik\u00e1tor v\u0161ak ukazoval, \u017ee poklop Sojuzu je aj po uzavret\u00ed st\u00e1le otvoren\u00fd. Za pomoci riadiaceho strediska v\u0161ak tento probl\u00e9m vyrie\u0161ili a od stanice sa odpojili. Po oddelen\u00ed e\u0161te asi hodinu leteli obe teles\u00e1 vo form\u00e1cii a Pacajev stanicu sn\u00edmkoval. Na tre\u0165om samostatnom obehu zah\u00e1jila pos\u00e1dka prist\u00e1vac\u00ed man\u00e9ver. V \u010dase 22:35:24 UTC sa na 187 sek\u00fand zapol brzdiaci motor. Dobrovolsk\u00fd t\u00fato proced\u00faru ohl\u00e1sil vopred riadiacemu stredisku. Bolo to jeho posledn\u00e9 spojenie so Zemou. Ukon\u010denie z\u00e1\u017eihu u\u017e pos\u00e1dka neohl\u00e1sila, \u010do bolo zvl\u00e1\u0161tne, ke\u010f\u017ee v tej dobe leteli nad oblas\u0165ou, v ktorej bolo spojenie mo\u017en\u00e9. Prist\u00e1vanie pokra\u010dovalo hladko \u2013 orbit\u00e1lny aj pr\u00edstrojov\u00fd \u00fasek sa oddelili od n\u00e1vratov\u00e9ho modulu. Len pos\u00e1dka aj napriek snah\u00e1m riadiaceho strediska podozrivo ml\u010dala. Zachyten\u00fd bol jedine sign\u00e1l r\u00e1diomaj\u00e1ku. Pod\u013ea radaru bol prist\u00e1vac\u00ed modul na spr\u00e1vnej dr\u00e1he a mieril do predpokladanej oblasti prist\u00e1tia v stepi. Z\u00e1chrann\u00e9 vrtu\u013en\u00edky uvideli lo\u010f klesa\u0165 na pad\u00e1ku a ozn\u00e1mili riadiacemu stredisku \u00faspe\u0161n\u00e9 prist\u00e1tie. Optimizmus v\u0161ak bol pred\u010dasn\u00fd.<\/p>\n

Sojuz 11 prist\u00e1l bezprobl\u00e9movo, ale ticho. V bl\u00edzkosti miesta prist\u00e1tia u\u017e v tej chv\u00edli dosadal na zem aj vrtu\u013en\u00edk Mi-8 z\u00e1chrannej skupiny. Z\u00e1chran\u00e1rov prekvapilo, \u017ee pos\u00e1dka modulu le\u017eiaceho na boku neopustila kozmick\u00fa lo\u010f sama, ako b\u00fdvalo zvykom. Najhor\u0161ie prekvapenie ich v\u0161ak e\u0161te len \u010dakalo.<\/p>\n

Kozmonauti sa st\u00e1le neoz\u00fdvali, ani ke\u010f \u010dlenovia z\u00e1chrann\u00fdch t\u00edmov pri\u0161li ku kab\u00edne a za\u010dali b\u00facha\u0165 na jej poklop. Po vyp\u00e1\u010den\u00ed poklopu boli v\u0161etci traja \u010dlenovia pos\u00e1dky n\u00e1jden\u00ed bez zn\u00e1mok \u017eivota. Z\u00e1chran\u00e1ri ich r\u00fdchlo dostali von a sk\u00fa\u0161ali im d\u00e1va\u0165 umel\u00e9 d\u00fdchanie a mas\u00e1\u017e srdca. O\u017eivovanie sa v\u0161ak nepodarilo, ani sa podari\u0165 nemohlo. Ako nesk\u00f4r vysvitlo, v okamihu otvorenia lode u\u017e boli kozmonauti m\u0155tvi viac ako pol hodiny.<\/p>\n

Medzi odborn\u00edkmi sa rozbehli \u0161pekul\u00e1cie, \u010di pos\u00e1dku nezabil pr\u00edli\u0161 dlh\u00fd pobyt vo vesm\u00edre. Nijak\u00e1 pos\u00e1dka predt\u00fdm tak\u00fa dlh\u00fa dobu vo vesm\u00edre nestr\u00e1vila. Predo\u0161l\u00ed rekordmani, \u010dlenovia pos\u00e1dky Sojuzu 9, sa navy\u0161e c\u00edtili e\u0161te dlho po n\u00e1vrate zle. Preto u\u017e pred \u0161tartom panovali \u0161pekul\u00e1cie, \u010di sa pos\u00e1dka Sojuzu 9 so 17 d\u0148ami str\u00e1ven\u00fdmi vo vesm\u00edre nepribl\u00ed\u017eila k fyziologickej hranici, ktor\u00fa \u013eudsk\u00e9 telo dok\u00e1\u017ee v stave beztia\u017ee zvl\u00e1dnu\u0165.<\/p>\n

Ako v\u0161ak uk\u00e1zala pitva, skuto\u010dn\u00e1 pr\u00ed\u010dina smrti kozmonautov zo Sojuzu 11 bola \u00faplne in\u00e1. Stal sa \u0148ou \u00fanik vzduchu z prist\u00e1vacieho modulu. U\u017e od \u010dias kozmickej lode Voschod nenosili sovietske pos\u00e1dky po\u010das \u0161tartu a prist\u00e1tia nijak\u00e9 skafandre. Pri pyrotechnickom oddelen\u00ed nepotrebn\u00fdch \u00fasekov lode pred prist\u00e1t\u00edm sa uvo\u013enil uz\u00e1ver ventilu, ktor\u00fd mal vyrovn\u00e1va\u0165 tlak na palube lode s okolit\u00fdm tlakom v z\u00e1vere\u010dn\u00fdch f\u00e1zach prist\u00e1vania, vo v\u00fd\u0161ke 5 km. Ventil sa ale otvoril u\u017e vo vesm\u00edre. Kozmonauti po\u010duli svi\u0161\u0165anie unikaj\u00faceho vzduchu a v snahe n\u00e1js\u0165 zdroj \u00faniku vypli ru\u0161iv\u00e9 r\u00e1diov\u00e9 spojenie so Zemou. Najprv podozrievali poklop, s ktor\u00fdm boli u\u017e predt\u00fdm probl\u00e9my, no pochopili, \u017ee zlyhal ventil. \u010eal\u0161ie drahocenn\u00e9 sekundy stratili sk\u00fa\u0161an\u00edm uzavretia nespr\u00e1vneho ventilu. Chybn\u00fd ventil sa v\u0161ak nach\u00e1dzal presne na opa\u010dnej strane kab\u00edny. Pacajev a Dobrovolskij sa odp\u00fatali zo svojich kresiel a na\u0165ahovali sa za ventilom. \u00danik vzduchu bol v\u0161ak pr\u00edli\u0161 r\u00fdchly. U\u017e zhruba po 13 sekund\u00e1ch sa vinou klesaj\u00faceho tlaku kozmonauti stali bezvl\u00e1dni, paralyzovan\u00ed. Na uzavretie ventilu bolo pritom treba 35 sek\u00fand.<\/p>\n

Objavili sa im sympt\u00f3my dekomresnej choroby vr\u00e1tane k\u0155\u010dov. Zn\u00ed\u017een\u00edm bodu varu za\u010dala pos\u00e1dke bolestivo vrie\u0165 krv. O nieko\u013eko sek\u00fand nesk\u00f4r stratili vedomie. Vplyvom podtlaku okolit\u00e9ho prostredia napokon kozmonautom popraskali p\u013e\u00faca a d\u00fdchacie cesty. Po pribli\u017ene 100 sekund\u00e1ch od za\u010diatku poklesu tlaku umreli. V\u00e1kuum v kab\u00edne trvalo asi 11 min\u00fat, k\u00fdm sa lo\u010f v priebehu zostupu za\u010dala plni\u0165 vonkaj\u0161ou atmosf\u00e9rou.<\/p>\n

N\u00e1sledkom trag\u00e9die sa uskuto\u010dnilo mnoho technick\u00fdch zmien v kozmick\u00fdch lodiach Sojuz. Kon\u0161trukcia osudov\u00fdch ventilov sa zmenila, aby bolo mo\u017en\u00e9 uzaviera\u0165 ich r\u00fdchlej\u0161ie. Pos\u00e1dky za\u010dali nepretr\u017eite, a\u017e do dne\u0161n\u00fdch dn\u00ed, pou\u017e\u00edva\u0165 po\u010das \u0161tartu a prist\u00e1tia novovyvinut\u00e9 skafandre Sokol. Ke\u010f\u017ee kab\u00edny vtedaj\u0161\u00edch Sojuzov neboli na troch \u010dlenov pos\u00e1dky v skafandroch stavan\u00e9, spo\u010diatku lietali v skafandroch iba dvoj\u010dlenn\u00e9 pos\u00e1dky. A\u017e v roku 1980 sa misiou Sojuz T-3 obnovili troj\u010dlenn\u00e9 lety.<\/p>\n

Georgij Dobrovo\u013eskij, Vladislav Volkov a Viktor Pacajev boli pochovan\u00ed do Kreme\u013eskej steny ved\u013ea Gagarina a Komarova. Ich smr\u0165 bola doposia\u013e poslednou smr\u0165ou pos\u00e1dky za letu v sovietskom, nesk\u00f4r ruskom kozmickom programe. Napriek dramatick\u00fdm okamihom pri nieko\u013ek\u00fdch nasleduj\u00facich letoch Sojuzov u\u017e o \u017eivot nepri\u0161iel \u017eiadny kozmonaut.<\/p>\n

Stanica Sa\u013eut 1 u\u017e nikdy \u017eiadnu n\u00e1v\u0161tevu nedostala. Mali ju nav\u0161t\u00edvi\u0165 aj in\u00e9 exped\u00edcie, no po trag\u00e9dii boli v\u0161etky lety Sojuzov pozastaven\u00e9 a bolo jasn\u00e9, \u017ee sa neobnovia pred koncom \u017eivotnosti stanice. Preto bola po 175 d\u0148och na obe\u017enej dr\u00e1hy riadene naveden\u00e1 do zemskej atmosf\u00e9ry. 11. okt\u00f3bra 1971 zap\u00e1lila svoj motor, \u010d\u00edm sa vystavila de\u0161trukcii v riedkych horn\u00fdch vrstv\u00e1ch atmosf\u00e9ry. Jej zvy\u0161ky dopadli do Tich\u00e9ho oce\u00e1nu.<\/p>\n

Mohlo by v\u00e1s zauj\u00edma\u0165<\/h2>\n
\n
\n
\n
\n
\n
\n
Hav\u00e1ria raketopl\u00e1nu Columbia: Krat\u0161ia verzia<\/a> \/ Dlh\u0161ia verzia<\/a><\/li>\n
Kozmick\u00fd let<\/a><\/li>\n
STS-51-L<\/a> (Hav\u00e1ria raketopl\u00e1nu Challenger)<\/li>\n
Pre\u0165a\u017eenie a beztia\u017e<\/a>\n
\n
\n
\n
\n
<\/div>\n<\/div>\n<\/div>\n<\/div>\n<\/div>\n
\n
\n
\n
\n
<\/div>\n<\/div>\n<\/div>\n<\/div>\n<\/div>\n
\n
\n
\n
\n
<\/div>\n<\/div>\n<\/div>\n<\/div>\n<\/div>\n<\/li>\n<\/ul>\n<\/div>\n<\/div>\n<\/div>\n<\/div>\n<\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Lety \u010dloveka do vesm\u00edru boli pozna\u010den\u00e9 viacer\u00fdmi smrte\u013en\u00fdmi nehodami. Iba pri jednej jedinej z nich v\u0161ak pos\u00e1dka zahynula priamo vo vesm\u00edrnom priestore, \u010di\u017ee vo v\u00fd\u0161ke nad 100 km. Od tejto ne\u0161\u0165astnej udalosti uplynula u\u017e polovica storo\u010dia. Cie\u013eom letu Sojuzu 11 s troj\u010dlennou pos\u00e1dkou bola prv\u00e1 sovietska vesm\u00edrna stanica Sa\u013eut. T\u00fato stanicu mala nav\u0161t\u00edvi\u0165 u\u017e pos\u00e1dka (pokračovať v čítaní…) <\/a><\/span><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"parent":6786,"menu_order":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","template":"","meta":{"footnotes":""},"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/6962"}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=6962"}],"version-history":[{"count":2,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/6962\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":6965,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/6962\/revisions\/6965"}],"up":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/6786"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=6962"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}