$\"\"$ <\/a>

Umiestnenie g\u00e9nu v chromoz\u00f3me a jeho \u010dasti intr\u00f3n a ex\u00f3n. Zdroj obr\u00e1zku<\/a><\/p><\/div>\n

G\u00e9n je \u00fasek (sekvencia) DNA<\/em> alebo RNA, ktor\u00e1 k\u00f3duje inform\u00e1ciu na tvorbu nejak\u00e9ho produktu. V u\u017e\u0161om zmysle g\u00e9n k\u00f3duje tvorbu jednej bielkoviny. Existuje mno\u017estvo r\u00f4znych defin\u00edci\u00ed g\u00e9nu, \u010dasto upraven\u00fdch na potreby jednotliv\u00fdch vedn\u00fdch discipl\u00edn. G\u00e9n je z\u00e1kladn\u00e1 funk\u010dn\u00e1 jednotka dedi\u010dnosti.<\/p>\n

G\u00e9n, ktor\u00fd k\u00f3duje prote\u00edn, je zlo\u017een\u00fd z tripletov \u2013 kod\u00f3nov<\/em>, kde ka\u017ed\u00fd triplet predstavuje inform\u00e1ciu o zaraden\u00ed jednej aminokyseliny. Z\u00e1rove\u0148 mus\u00ed g\u00e9n obsahova\u0165 aj sekvencie umo\u017e\u0148uj\u00face jeho regul\u00e1ciu. Patria sem sekvencie ozna\u010duj\u00face miesto za\u010diatku a konca transkripcie g\u00e9nu. Tieto kod\u00f3ny nek\u00f3duj\u00fa aminokyseliny, ale poskytuj\u00fa inform\u00e1cie, bez ktor\u00fdch by nebol mo\u017en\u00fd \u00faspe\u0161n\u00fd priebeh proteosynt\u00e9zy. \u00daseky kod\u00f3nov bez funk\u010dn\u00fdch regula\u010dn\u00fdch sekvenci\u00ed sa naz\u00fdvaj\u00fa pseudog\u00e9ny.<\/p>\n

G\u00e9ny tvoria ve\u013ek\u00fa \u010das\u0165 DNA bakt\u00e9ri\u00ed, no len mal\u00fa \u010das\u0165 v DNA eukaryotov. Eukaryotick\u00e1 DNA toti\u017e obsahuje rozsiahle nek\u00f3duj\u00face sekvencie medzi g\u00e9nmi, ale aj vn\u00fatri nich. Nek\u00f3duj\u00faca sekvencia vn\u00fatri g\u00e9nu sa naz\u00fdva intr\u00f3n. Aby z g\u00e9nu vznikol spr\u00e1vny produkt, mus\u00ed by\u0165 intr\u00f3n z pre-mRNA vystrihnut\u00fd a zost\u00e1vaj\u00face k\u00f3duj\u00face \u010dasti RNA spojen\u00e9. K\u00f3duj\u00faca \u010das\u0165 g\u00e9nu sa naz\u00fdva ex\u00f3n. \u010cas\u0165 DNA tvoren\u00e1 ex\u00f3nmi sa naz\u00fdva k\u00f3duj\u00faca DNA.<\/p>\n

\n
G\u00e9n v \u0161ir\u0161om zmysle<\/h2>\n
G\u00e9nom mo\u017eno nazva\u0165 hocijak\u00fd \u00fasek DNA, ktor\u00fd je prepisovate\u013en\u00fd do podoby RNA, ktor\u00e1 n\u00e1sledne pln\u00ed v bunke nejak\u00fa funkciu. Tou funkciou nemus\u00ed by\u0165 len synt\u00e9za bielkov\u00edn. Niektor\u00e9 druhy RNA dok\u00e1\u017eu vykon\u00e1va\u0165 funkciu u\u017e sam\u00e9 osebe, hoci predt\u00fdm neraz e\u0161te musia podst\u00fapi\u0165 \u00fapravy. Tak\u00e1to RNA sa naz\u00fdva funk\u010dn\u00e1 RNA a matrica na jej vytvorenie je g\u00e9n v \u0161ir\u0161om zmysle.<\/p>\n
\n
Kod\u00f3n<\/h2>\n
(Spoluautori hesla IP 195.28.68.82, AtonX, O\u0161o, Bronto)<\/p>\n
Kod\u00f3n je sekvencia troch nukleotidov (naz\u00fdvan\u00fdch v tejto s\u00favislosti triplet) v molekule DNA<\/em> alebo mRNA, ktor\u00e9 ur\u010duj\u00fa zaradenie konkr\u00e9tnej aminokyseliny do polypeptidov\u00e9ho re\u0165azca. Ur\u010dit\u00fd kod\u00f3n k\u00f3duje len jednu aminokyselinu, av\u0161ak ur\u010dit\u00e1 aminokyselina m\u00f4\u017ee by\u0165 k\u00f3dovan\u00e1 viacer\u00fdmi, r\u00f4znymi kod\u00f3nmi, napr\u00edklad argin\u00edn, ser\u00edn a leuc\u00edn s\u00fa k\u00f3dovan\u00e9 ka\u017ed\u00e1 a\u017e \u0161esticou r\u00f4znych kod\u00f3nov. Kod\u00f3ny k\u00f3duj\u00face t\u00fa ist\u00fa aminokyselinu sa naz\u00fdvaj\u00fa synonymn\u00e9; mut\u00e1cia<\/em>, ktor\u00e1 zmen\u00ed kod\u00f3n na in\u00fd synonymn\u00fd kod\u00f3n, sa naz\u00fdva tich\u00e1 mut\u00e1cia.<\/p>\n
Kod\u00f3ny sa v DNA vyskytuj\u00fa na tzv. pozit\u00edvnom z dvoch komplement\u00e1rnych re\u0165azcov g\u00e9nu, a na mRNA. Sekvencia mRNA sa v\u0161ak odli\u0161uje od pozit\u00edvneho re\u0165azca g\u00e9nu t\u00fdm, \u017ee namiesto tym\u00ednu sa v nej nach\u00e1dza b\u00e1za uracil. Funkcia kod\u00f3nu spo\u010d\u00edva v tom, \u017ee v procese transl\u00e1cie sa na\u0148 pripoj\u00ed antikod\u00f3n, \u010do je sekvencia troch komplement\u00e1rnych b\u00e1z v molekule tRNA. Po tomto sp\u00e1rovan\u00ed tRNA, ktor\u00e1 dan\u00fd antikod\u00f3n nesie, pripoj\u00ed svoju aminokyselinu k tvoriacemu sa peptidov\u00e9mu re\u0165azcu.<\/p>\n
V\u00e4\u010d\u0161ina kod\u00f3nov je \u010d\u00edtan\u00e1 v r\u00f4znych organizmoch od bakt\u00e9ri\u00ed a\u017e po \u010dloveka rovnako. Hovor\u00edme preto o tzv. univerz\u00e1lnom genetickom k\u00f3de. Existuj\u00fa v\u0161ak aj takzvan\u00e9 minoritn\u00e9 kod\u00f3ny, ktor\u00e9 sa vyskytuj\u00fa zriedkavo a s\u00fa \u0161pecifick\u00e9 pre niektor\u00e9 skupiny organizmov alebo pre niektor\u00e9 bunkov\u00e9 organely.<\/p>\n

\u0160peci\u00e1lny typ kod\u00f3nu:<\/h3>\n
\u2022 Inicia\u010dn\u00fd (AUG)<\/strong> – ozna\u010duje za\u010diatok pre synt\u00e9zu bielkov\u00edn pri transl\u00e1cii a k\u00f3duje bielkovinu metion\u00edn
\n\u2022 Termina\u010dn\u00fd (UGA, UAA, UAG)<\/strong> – ozna\u010duje koniec synt\u00e9zy bielkov\u00edn pri transl\u00e1cii a nek\u00f3duje \u017eiadnu bielkovinu. UAG v\u0161ak m\u00f4\u017ee by\u0165 niekedy \u010d\u00edtan\u00fd ako kod\u00f3n pre selenocyste\u00edn.<\/p>\n
\n
Mitochondri\u00e1lna DNA<\/h2>\n
Mitochondri\u00e1lna DNA<\/em> alebo mitochondriov\u00e1 DNA (skratka mtDNA) je genetick\u00e1 inform\u00e1cia, ktor\u00e1 sa nach\u00e1dza v mitochondri\u00e1ch. Podie\u013ea sa na mimojadrovej dedi\u010dnosti. Z celkov\u00e9ho mno\u017estva DNA v eukaryotickej bunke pripad\u00e1 na mitochondri\u00e1lnu DNA obvykle 1 % – 0,5 %.<\/p>\n
Mitochondri\u00e1lna DNA je tvoren\u00e1 2 a\u017e 6 molekulami DNA, ktor\u00e9 s\u00fa obvykle dvojre\u0165azcov\u00e9 a uzavret\u00e9 do kruhu, podobne ako chromoz\u00f3my prokaryotov. Na z\u00e1klade toho sa usudzuje, \u017ee mitochondrie boli kedysi samostatn\u00fdmi prokaryotick\u00fdmi organizmami, ktor\u00e9 sa stali endosymbiontami eukaryotick\u00fdch buniek. Gen\u00f3m mitochondri\u00ed prech\u00e1dzal evol\u00faciou, po\u010das ktorej sa z neho niektor\u00e9 g\u00e9ny<\/em> stratili \u010di premiestnili do jadra. Molekulov\u00e1 hmotnos\u0165 mtDNA sa pohybuje r\u00e1dovo v 10 000 000 Da.<\/p>\n
\u013dudsk\u00e1 mtDNA sa sklad\u00e1 z 16 569 deoxyribonukleotidov a obsahuje 37 g\u00e9nov. Medzi nimi (tak ako medzi g\u00e9nmi mtDNA in\u00fdch organizmov) s\u00fa aj d\u00f4le\u017eit\u00e9 g\u00e9ny k\u00f3duj\u00face podjednotky d\u00fdchac\u00edch enz\u00fdmov: citochr\u00f3my a oxid\u00e1zy. Mitochondri\u00e1lna DNA je teda nevyhnutn\u00e1 pre \u017eivot v\u00e4\u010d\u0161iny eukaryotick\u00fdch buniek. Pre \u00faspe\u0161n\u00fa synt\u00e9zu bielkov\u00edn k\u00f3dovan\u00fdch v mtDNA zase mus\u00ed by\u0165 do mitochondrie transportovan\u00fdch mno\u017estvo produktov jadrov\u00fdch g\u00e9nov.<\/p>\n
K\u00f3d mtDNA sa v mnohom odli\u0161uje od jadrovej DNA. Jej g\u00e9ny s\u00fa na rozdiel od jadrovej usporiadan\u00e9 ve\u013emi \u00fasporne a d\u00f4le\u017eit\u00fd je v nich ka\u017ed\u00fd b\u00e1zov\u00fd p\u00e1r. Posledn\u00fd nukleotid jedn\u00e9ho g\u00e9nu m\u00f4\u017ee dokonca v niektor\u00fdch pr\u00edpadoch by\u0165 z\u00e1rove\u0148 prv\u00fdm nukleotidom \u010fal\u0161ieho g\u00e9nu. \u010eal\u0161ou zvl\u00e1\u0161tnos\u0165ou je sekvencia UGA, ktor\u00e1 v jadrovej RNA znamen\u00e1 koniec synt\u00e9zy peptidov\u00e9ho re\u0165azca (stop kod\u00f3n), ale v mitochondrii t\u00e1to sekvencia k\u00f3duje aminokyselinu tryptof\u00e1n. Transkripciu mitochondri\u00e1lnych g\u00e9nov zabezpe\u010duje zvl\u00e1\u0161tna mitochondriov\u00e1 RNA-polymer\u00e1za<\/em>.<\/p>\n
Mitochondri\u00e1lna DNA sa na rozdiel od jadrovej, v ktorej sa polovica zded\u00ed po otcovi a polovice po matke, ded\u00ed vo v\u00e4\u010d\u0161ine pr\u00edpadov iba po matke. Tak\u00e1to dedi\u010dnos\u0165 sa naz\u00fdva mater\u00e1lna.<\/p>\n
\n
Mut\u00e1cia<\/h2>\n
Mut\u00e1cia je zmena genotypu jedinca. M\u00f4\u017ee prebehn\u00fa\u0165 spont\u00e1nne, tj. bez vonkaj\u0161ej pr\u00ed\u010diny, alebo pod vplyvom p\u00f4sobenia prostredia (indukovan\u00e1 mut\u00e1cia). Pokia\u013e sa t\u00e1to zmena nevr\u00e1ti do p\u00f4vodn\u00e9ho stavu (procesom reverzie alebo repar\u00e1cie mut\u00e1ci\u00ed), pren\u00e1\u0161a sa na v\u0161etky bunky (resp. bunkov\u00e9 organely, pokia\u013e zmena nastala v mimojadrovej DNA), ktor\u00e9 vznikn\u00fa delen\u00edm p\u00f4vodnej zmutovanej bunky.<\/p>\n
Mut\u00e1cie sa rozli\u0161uj\u00fa z viacer\u00fdch h\u013ead\u00edsk. Pod\u013ea rozsahu jadrov\u00fdch \u0161trukt\u00far, ktor\u00e9 postihuj\u00fa, ich mo\u017eno rozdeli\u0165 na gen\u00f3mov\u00e9, chromoz\u00f3mov\u00e9 a g\u00e9nov\u00e9. Mut\u00e1cia m\u00f4\u017ee postihn\u00fa\u0165 telov\u00fa bunku (somatick\u00fa), alebo pohlavn\u00fa (gam\u00e9tu). V druhom pr\u00edpade sa mut\u00e1cia st\u00e1va dedi\u010dnou a pren\u00e1\u0161a sa na \u010fal\u0161ie gener\u00e1cie organizmov. Dedi\u010dn\u00e9 mut\u00e1cie s\u00fa jedn\u00fdm z hlavn\u00fdch procesov dedi\u010dnej premenlivosti a d\u00f4le\u017eit\u00fdm faktorom evol\u00facie. Na druhej strane, somatick\u00e9 mut\u00e1cie postihuj\u00fa len dan\u00fd organizmus a to v o to v\u00e4\u010d\u0161om rozsahu, v o \u010do skor\u0161ej f\u00e1ze jeho v\u00fdvinu mut\u00e1cia nastala. Somatick\u00e9 mut\u00e1cie m\u00f4\u017eu by\u0165 napr\u00edklad podkladom rakovinov\u00fdch ochoren\u00ed, alebo m\u00f4\u017eu zmeni\u0165 vzh\u013ead (fenotyp) jedinca.<\/p>\n
Pokia\u013e maj\u00fa zmutovan\u00e9 jedince odli\u0161n\u00fd v\u00fdzor ako nezmutovan\u00e9, hovor\u00edme o morflologick\u00fdch mut\u00e1ci\u00e1ch. Ak mut\u00e1cia nie je zl\u00fa\u010dite\u013en\u00e1 so \u017eivotom (jedinec odumrie u\u017e v \u0161t\u00e1diu zygoty alebo v skorej embryon\u00e1lnej f\u00e1ze) \u010di sp\u00f4sob\u00ed \u00famrtie organizmu, naz\u00fdva sa let\u00e1lna mut\u00e1cia. R\u00f4zne ve\u013ek\u00e9 mut\u00e1cie maj\u00fa r\u00f4zny postih na skupiny organizmov. U cicavcov je napr\u00edklad zn\u00e1sobenie chromoz\u00f3movej sady (polyploidia) nezl\u00fa\u010dite\u013en\u00e1 so \u017eivotom, ale mnoh\u00e9 kult\u00farne rastliny<\/a> maj\u00fa svoje chromoz\u00f3mov\u00e9 sady v polyploidnom stave. V niektor\u00fdch pr\u00edpadoch sa v\u0161ak naopak mut\u00e1cia nemus\u00ed na fenotype v\u00f4bec prejavi\u0165 a nem\u00e1 ani vplyv na pre\u017e\u00edvanie jedincov.<\/p>\n
\n
Primer<\/h2>\n
Primer (\u010d\u00edtaj prajmer) alebo nov\u0161ie prim\u00e9r je \u00fasek ribonukleovej kyseliny (RNA), ktor\u00fd zohr\u00e1va d\u00f4le\u017eit\u00fa \u00falohu v procese replik\u00e1cie DNA<\/em>. Je to kr\u00e1tky re\u0165azec pozost\u00e1vaj\u00faci len z nieko\u013ek\u00fdch ribonukleotidov – oligonukleotid, na ktor\u00e9ho 3′-OH skupinu dok\u00e1\u017eu replika\u010dn\u00e9 enz\u00fdmy zo skupiny DNA-polymer\u00e1z prid\u00e1va\u0165 deoxyribonukleotidy a zah\u00e1ji\u0165 t\u00fdm tvorbu nov\u00e9ho dc\u00e9rskeho re\u0165azca DNA. DNA-polymer\u00e1zy toti\u017e dok\u00e1\u017eu prid\u00e1va\u0165 deoxyribonukeotidy len k u\u017e existuj\u00facemu re\u0165azcu nukleovej kyseliny. Preto je primer d\u00f4le\u017eit\u00fd na za\u010diatku procesu vlastnej replik\u00e1cie DNA.<\/p>\n
Primer vznik\u00e1 p\u00f4soben\u00edm enz\u00fdmu prim\u00e1zy (RNA-prim\u00e1zy). U eukaryotov m\u00e1 prim\u00e1zov\u00fa aktivitu (je schopn\u00e1 tvori\u0165 primery) DNA polymer\u00e1za \u03b1. Na matrici DNA, ktor\u00e1 m\u00e1 smer 3′-5′ posta\u010d\u00ed na replik\u00e1ciu cel\u00e9ho vl\u00e1kna len jeden primer \u010d\u00edm vznik\u00e1 tzv. ved\u00faci re\u0165azec (leading strand). Av\u0161ak na vl\u00e1kne so smerom 3′-5′ sa nov\u00fd re\u0165azec DNA syntetizuje v podobe kr\u00e1tkych (1000-2000 b\u00e1z) \u00fasekov, tzv. Okazakiho fragmentov, z ktor\u00fdch synt\u00e9za ka\u017ed\u00e9ho za\u010d\u00edna tvorbou nov\u00e9ho primeru. Pri replik\u00e1cii tohto tzv . zoast\u00e1vaj\u00faceho re\u0165azca (lagging strand) sa teda mus\u00ed vytvori\u0165 mno\u017estvo primerov. Po pripojen\u00ed nieko\u013ek\u00fdch deoxyribonukleotidov u\u017e primer nem\u00e1 nijak\u00fa funkciu a tak sa z oboch re\u0165azcov odstr\u00e1ni p\u00f4soben\u00edm enz\u00fdmu ribonukle\u00e1zy H.<\/p>\n
V \u0161ir\u0161om zmysle je primer ak\u00fdko\u013evek vo\u013en\u00fd 3′-OH koniec nukleovej kyseliny (teda aj DNA), na ktor\u00fd sa m\u00f4\u017eu naviaza\u0165 DNA polymer\u00e1zy.<\/p>\n
\n
Restrik\u010dn\u00e1 endonukle\u00e1za<\/h2>\n
$\"\"$ <\/a>
EcoRI, jedna z najzn\u00e1mej\u0161\u00edch restrik\u010dn\u00fdch endonukle\u00e1z poch\u00e1dzaj\u00faca z bakt\u00e9rie Escherichia coli, pri \u0161tiepen\u00ed DNA. Zdroj obr\u00e1zku<\/a><\/p><\/div>\n
Restrik\u010dn\u00e1 endonukle\u00e1za (in\u00e9 ozna\u010denia: restrik\u010dn\u00e1 nukle\u00e1za, restrik\u010dn\u00fd enz\u00fdm, restrikt\u00e1za) je enz\u00fdm, ktor\u00fd \u0161tiepi DNA<\/em> v miestach rozpoznan\u00fdch v\u010faka kr\u00e1tkemu \u00faseku jej sekvencie.\u00a0 Ka\u017ed\u00fd druh restrik\u010dnej endonukle\u00e1zy m\u00e1 svoju \u0161pecifick\u00fa rozpozn\u00e1vaciu sekvenciu, ktor\u00e1 sa l\u00ed\u0161i od in\u00fdch druhov restrikt\u00e1z.<\/p>\n
Sekvencia rozpozn\u00e1van\u00e1 restrik\u010dn\u00fdmi endonukle\u00e1zami m\u00e1 d\u013a\u017eku obvykle 4-8 b\u00e1zov\u00fdch p\u00e1rov. Niektor\u00e9 restrikt\u00e1zy roz\u0161tiepia v miestach le\u017eiacich presne oproti sebe, in\u00e9 roz\u0161tiepia druh\u00e9 vl\u00e1kno na poz\u00edcii posunutej o nieko\u013eko nukleotidov vo\u010di prv\u00e9mu, tak\u017ee na konci takto roz\u0161tiepen\u00e9ho dvojvl\u00e1kna vznikne kr\u00e1tky jednovl\u00e1knov\u00fd \u00fasek. Restrik\u010dn\u00e9 endonukle\u00e1zy s\u00fa ve\u013emi pou\u017e\u00edvan\u00e9 v biologick\u00fdch v\u00fdskumoch a pri technik\u00e1ch vyu\u017e\u00edvaj\u00facich rekombinantn\u00e9 DNA<\/em>. V\u00e4\u010d\u0161ina restrikt\u00e1z pou\u017e\u00edvan\u00fdch na tento \u00fa\u010del bola izolovan\u00e1 z bakt\u00e9ri\u00ed.<\/p>\n
\n
RNA-polymer\u00e1za<\/h2>\n
$\"\"$ <\/a>
RNA-polymer\u00e1za po\u010das predl\u017eovania re\u0165azca RNA. RNA-polymer\u00e1za na kr\u00e1tkom \u00faseku \u0161tiepi vod\u00edkov\u00e9 v\u00e4zby medzi b\u00e1zami DNA, aby oddelila od seba jej vl\u00e1kna a mohla pou\u017ei\u0165 jedno z nich ako matricu pre synt\u00e9zu RNA. Zdroj obr\u00e1zku<\/a><\/p><\/div>\n
(Spoluautor hesla\u00a0 Saskardin)<\/p>\n
RNA-polymer\u00e1za je enz\u00fdm, ktor\u00fd katalyzuje vznik fosfodiesterovej v\u00e4zby medzi ribonukleotidmi a t\u00fdm vytv\u00e1ra ribonukleov\u00fa kyselinu (RNA). Je to hlavn\u00fd enz\u00fdm podie\u013eaj\u00faci sa na procese transkripcie (prepisu) genetickej inform\u00e1cie. Produktom jej \u010dinnosti je re\u0165azec RNA ozna\u010dovan\u00fd ako prim\u00e1rny transkript.<\/p>\n
RNA-polymer\u00e1zy s\u00fa podobn\u00e9 DNA-polymer\u00e1zam v tom, \u017ee vy\u017eaduj\u00fa vl\u00e1kno DNA<\/em> (vz\u00e1cne RNA) ako matricu, na ktor\u00e9 prip\u00e1jaj\u00fa nukleotidy na z\u00e1klade princ\u00edpu komplementarity. Tie\u017e dok\u00e1\u017eu syntetizova\u0165 re\u0165azec RNA len v smere 5′-3′. Na rozdiel od DNA-polymer\u00e1z ale RNA polymer\u00e1za nekontroluje pred pripojen\u00edm \u010fal\u0161ieho nukleotidu spr\u00e1vnos\u0165 zapojenia predch\u00e1dzaj\u00faceho nukleotidu. V\u00fdhodou tejto jej vlastnosti je, \u017ee nepotrebuje primer<\/em>. Nev\u00fdhodou je, \u017ee tak\u00fdto prepis g\u00e9nu je menej presn\u00fd, ne\u017e by bolo komplement\u00e1rne vl\u00e1kno DNA.<\/p>\n
U bakt\u00e9ri\u00ed a arche\u00ed je zn\u00e1mych len po jednom type RNA-polymer\u00e1zy. Eukaryoty maj\u00fa tri r\u00f4zne RNA-polymer\u00e1zy ozna\u010den\u00e9 r\u00edmskymi \u010d\u00edslicami ako I, II a III.<\/p>\n
\n
Telomer\u00e1za<\/h2>\n
Telomer\u00e1za je enz\u00fdm, ktor\u00fd sl\u00fa\u017ei na replik\u00e1ciu telom\u00e9r, koncov eukaryotick\u00fdch chromoz\u00f3mov. Replika\u010dn\u00fd mechanizmus, ktor\u00fd zreplikuje takmer cel\u00fd chromoz\u00f3m, toti\u017e nie je schopn\u00fd zreplikova\u0165 jeho koniec. Probl\u00e9m nast\u00e1va v tzv. „oneskoruj\u00facom sa vl\u00e1kne“ (lagging strand), pre ktor\u00e9 sa na konci chromoz\u00f3mu u\u017e nem\u00f4\u017ee vytvori\u0165 primer<\/em>. Na \u00fa\u010dely jeho doreplikovania preto existuje osobitn\u00fd enz\u00fdm telomer\u00e1za, ktor\u00fd m\u00e1 vlastnosti reverznej transkript\u00e1zy. To znamen\u00e1, \u017ee vytv\u00e1ra DNA<\/em> pod\u013ea matrice vo forme RNA. T\u00e1to RNA matrica je \u0161trukt\u00farnou s\u00fa\u010das\u0165ou samotnej telomer\u00e1zy.<\/p>\n
Bez telomer\u00e1zy by sa konce eukaryotick\u00fdch chromoz\u00f3mov pri ka\u017edej replik\u00e1cii DNA skracovali. Po ur\u010ditom po\u010dte delen\u00ed, ktor\u00fd naz\u00fdvame Hayflickov limit, sa preto bunky bez aktivity telomer\u00e1zy u\u017e nem\u00f4\u017eu \u010falej deli\u0165. Telomer\u00e1za preto pracuje v bunk\u00e1ch, ktor\u00e9 potrebuj\u00fa v\u00e4\u010d\u0161\u00ed po\u010det delen\u00ed ne\u017e dovo\u013euje Hayflickov limit, \u010do s\u00fa napr\u00edklad embryon\u00e1lne bunky.<\/p>\n
Umel\u00e1 stimul\u00e1cia tvorby telomer\u00e1zy by mohla by\u0165 jedn\u00fdm z faktorov, ktor\u00e9 by pomohli oddiali\u0165 starnutie organizmu. Na druhej strane, a\u017e 90 % n\u00e1dorov sa vyzna\u010duje telomer\u00e1zovou aktivitou, v\u010faka \u010domu maj\u00fa n\u00e1dorov\u00e9 bunky prakticky neobmedzen\u00fd po\u010det delen\u00ed. Inhib\u00edcia telomer\u00e1zy by preto naopak mohla pom\u00f4c\u0165 pri lie\u010dbe rakoviny.<\/p>\n
Niektor\u00e9 organizmy m\u00f4\u017eu ma\u0165 viac bunkov\u00fdch delen\u00ed, ako dovo\u013euje aj v nepr\u00edtomnosti telomer\u00e1zy. Tak\u00e9to organizmy vyu\u017e\u00edvaj\u00fa alternat\u00edvne rie\u0161enia replik\u00e1cie koncov chromoz\u00f3mov. Kvasinky Schizosaccharomyces pombe napr\u00edklad svoje chormoz\u00f3my cirkularizuj\u00fa, \u010d\u00edm sa st\u00e1vaj\u00fa podobn\u00fdmi bakteri\u00e1lnym chromoz\u00f3mom, ktor\u00e9 telomer\u00e1zu nepotrebuj\u00fa.<\/p>\n
\u010cas\u0165 telomer\u00e1zy je u \u013eud\u00ed k\u00f3dovan\u00e1 g\u00e9nom s ozna\u010den\u00edm TEP1. Nach\u00e1dza sa na chromoz\u00f3me 14. G\u00e9n sa exprimuje v niektor\u00fdch tkaniv\u00e1ch vyv\u00edjaj\u00faceho sa embrya, v neskor\u0161om v\u00fdvoji v zdrav\u00fdch tkaniv\u00e1ch tvorba enz\u00fdmu celkom ustane.<\/p>\n
\n
Zdroje<\/h1>\n
\n
ROSYPAL, Stanislav. \u00davod do molekul\u00e1rn\u00ed biologie. tretie. vyd. Brno : [s.n.], 1998. (\u010desky)<\/li>\n
Nukleov\u00e9 kyseliny [online]. Biopedia.sk, [cit. 2011-01-13]. Dostupn\u00e9 online.<\/li>\n
http:\/\/is.muni.cz\/th\/151360\/prif_b\/bc_MB.txt<\/li>\n
DNA deoxyribonukleov\u00e1 kyselina [online]. Encyklop\u00e9dia V\u0161ev\u011bd, [cit. 2011-01-13]. Dostupn\u00e9 online. (\u010desky)<\/li>\n
ALBERTS, Bruce; BRAY, Dennis; JOHNSON, Alexander, Julian Lewis, Martin Raff, Keith Roberts, Peter Walter Z\u00e1klady bun\u011b\u010dn\u00e9 biologie. Redakcia Miranda Brownov\u00e1, Eleanor Lawrenceov\u00e1, Valerie Nealov\u00e1, Anne Vinnicombeov\u00e1; preklad Arno\u0161t Kotyk, Bohumil Bouzek, Pavel Hoz\u00e1k; ilustr\u00e1cie Nigel Orme. 2.. vyd. \u00dast\u00ed nad Labem : Espero Publishing, \u00a9 1998. ISBN 80-902906-2-0. (\u010desky)<\/li>\n
Nukleov\u00e9 kyseliny a proteosynt\u00e9za [online]. [Cit. 2011-02-09]. Dostupn\u00e9 online.<\/li>\n
THOMPSON, James S.; THOMPSONOV\u00c1, Margaret W.. Klinick\u00e1 genetika. Preklad Viliam Izakovi\u010d. \u0161tvrt\u00e9. vyd. Martin : Osveta, 1988. 440 s.<\/li>\n
MI\u0160\u00daROV\u00c1, Eva; SOL\u00c1R, Peter. Molekulov\u00e1 biol\u00f3gia. [s.l.] : Univerzita Pavla Jozefa \u015aaf\u00e1rika v Ko\u0161iciach, 2007. ISBN 978-80-7097-671-5.<\/li>\n<\/ul>\n
\n
Mohlo by v\u00e1s zauj\u00edma\u0165<\/h2>\n
\n
DNA<\/a><\/li>\n
Retrotransl\u00e1cia<\/a><\/li>\n<\/ul>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Slovn\u00edk genetick\u00fdch hesiel, ktor\u00e9 som spracovala pre Wikip\u00e9diu. M\u00f4\u017eu by\u0165 u\u017eito\u010dn\u00e9 tak z\u00e1ujemcom o pr\u00edrodn\u00e9 vedy, ako aj \u010ditate\u013eom kni\u017enej s\u00e9rie Nula kelvinov. Vybrala som tak\u00e9 pojmy, ktor\u00e9 s\u00fa aspo\u0148 okrajovo spomenut\u00e9 v deji jednej \u010di druhej z kn\u00edh. Uvedomujem si v\u0161ak, \u017ee neposkytuj\u00fa komplexn\u00e9 z\u00e1klady v t\u00e9me expresie g\u00e9nov, ba ani v\u0161etk\u00fdch pojmov spom\u00ednan\u00fdch (pokračovať v čítaní…) <\/a><\/span><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"parent":677,"menu_order":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","template":"","meta":{"footnotes":""},"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/7029"}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=7029"}],"version-history":[{"count":15,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/7029\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":7078,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/7029\/revisions\/7078"}],"up":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/677"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=7029"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}