{"id":7161,"date":"2022-03-02T23:43:45","date_gmt":"2022-03-02T22:43:45","guid":{"rendered":"https:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=7161"},"modified":"2022-03-02T23:43:45","modified_gmt":"2022-03-02T22:43:45","slug":"len-to-pekne-rozdel","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=7161","title":{"rendered":"Len to pekne rozde\u013e"},"content":{"rendered":"
\"\"<\/a>

Obr\u00e1zok od Dmitry Abramov<\/a> z Pixabay<\/a><\/p><\/div>\n

Pr\u00edru\u010dky tvoriv\u00e9ho p\u00edsania sa zaoberaj\u00fa takmer v\u00fdlu\u010dne obsahom textu. Na vn\u00edman\u00ed obsahu m\u00e1 v\u0161ak ve\u013ek\u00fd podiel aj jeho roz\u010dlenenie. Znie to \u010dudne, ale je to tak \u2013 tie ist\u00e9 slov\u00e1 maj\u00fa in\u00fa v\u00e1hu na z\u00e1klade toho, ako to opticky vyzer\u00e1 pred nimi \u010di za nimi. A zd\u00e1 sa, \u017ee mnoho za\u010d\u00ednaj\u00facich autorov o tom nem\u00e1 ani tu\u0161enia. Pre\u010do by inak do s\u00fa\u0165a\u017e\u00ed posielali \u010di na internete zverej\u0148ovali aj texty bez ak\u00e9hoko\u013evek \u010dlenenia?<\/p>\n

Odseky<\/h3>\n

Na ne\u010dlenen\u00fdch textoch najviac bol\u00ed to, \u017ee nemaj\u00fa odseky. Odsek alebo odstavec, \u010do je nespisovn\u00e1 forma toho ist\u00e9ho, je pritom takou z\u00e1kladnou jednotkou \u010dlenenia, \u017ee naozaj netu\u0161\u00edm, ako autori mohli tento fakt pri \u010d\u00edtan\u00ed prehliada\u0165 \u010di podce\u0148ova\u0165. Ale asi by som nemala h\u00e1dza\u0165 kame\u0148mi \u2013 mne sa zase po\u010das prv\u00fdch dvadsiatich troch rokov \u017eivota podarilo ignorova\u0165 to, \u017ee odsek neohrani\u010duje len zvy\u0161ok pr\u00e1zdneho riadku za n\u00edm, ale aj odsadenie prv\u00e9ho slova pred odsekom. Preto, autori, nepou\u017e\u00edvajte len entery, ale aj odsadenie. Vo Worde nie je automaticky prednastaven\u00e9, preto si ho treba pre text ako celok ru\u010dne vyklika\u0165 \u2013 aspo\u0148 predt\u00fdm, ako posuniete v\u00e1\u0161 text niekomu druh\u00e9mu. Tabel\u00e1torom ani medzern\u00edkom sa to robi\u0165 nem\u00e1.<\/p>\n

Odseky b\u00fdvaj\u00fa r\u00f4zne dlh\u00e9, no spravidla krat\u0161ie ako strana, na ktorej text prezentujete. Pre \u010d\u00edtavos\u0165 textu plat\u00ed, \u017ee \u010d\u00edm s\u00fa odseky krat\u0161ie, t\u00fdm sa \u010d\u00edta lep\u0161ie. Ak pr\u00edbeh na odseky ne\u010dlen\u00edte, m\u00f4\u017eete v \u0148om p\u00edsa\u0165 aj o kone\u010dnom odhalen\u00ed zmyslu \u017eivota, aj tak nebude pre \u010ditate\u013eov p\u00fatav\u00fd. Samozrejme, ako ka\u017ed\u00e9 pravidlo, aj pravidlo o \u010dlenen\u00ed na odseky treba pou\u017e\u00edva\u0165 s citom. V\u00f4bec neznamen\u00e1, \u017ee stla\u010di\u0165 enter za ka\u017ed\u00fdm slovom v\u00e1m zaru\u010d\u00ed v\u0161etky o\u010di prikovan\u00e9 k obrazovke alebo k papieru. Odseky musia by\u0165 rozdelen\u00e9 s oh\u013eadom na ich obsah.<\/p>\n

A \u010do je teda obsahom spr\u00e1vne roz\u010dlen\u00e9ho odseku? To, \u017ee, ve\u013emi pribli\u017ene povedan\u00e9, pojedn\u00e1va o jednej my\u0161lienke. O jednej t\u00e9me, jednom uhle poh\u013eadu, jednej osobe, jednej \u010dinnosti. Samozrejme, dianie sa v r\u00e1mci odseku m\u00f4\u017ee vyv\u00edja\u0165. Postava m\u00f4\u017ee postupne prech\u00e1dza\u0165 z jednej \u010dinnosti na druh\u00fa, m\u00f4\u017ee rozm\u00fd\u0161\u013ea\u0165 a postupne meni\u0165 uhol poh\u013eadu, no medzi v\u0161etk\u00fdm v odseku mus\u00ed by\u0165 \u00fazka s\u00favislos\u0165. O \u010dosi u\u017e\u0161ia, ne\u017e medzi t\u00fdmto odsekom a \u010fal\u0161\u00edmi (lebo d\u00e1 rozum, \u017ee v jednom pr\u00edbehu v\u0161etko so v\u0161etk\u00fdm aspo\u0148 trochu s\u00favis\u00ed). \u010clenenie textu do odseky je do ve\u013ekej miery aj o spisovate\u013eskom cite. \u010co e\u0161te patr\u00ed k odseku a \u010do u\u017e da\u0165 do nov\u00e9ho. Vn\u00fatorn\u00e1 s\u00favislos\u0165 textu v odseku je prvorad\u00e1 \u2013 a\u017e potom nastupuje pravidlo o tom, \u017ee krat\u0161\u00ed je lep\u0161\u00ed.<\/p>\n

Pr\u00e1zdny zvy\u0161ok riadku na konci odseku, po\u0165a\u017emo odsadenie na za\u010diatku odseku (ak to vyjde tak, \u017ee koniec odseku n\u00e1hodou siaha a\u017e po koniec riadku), d\u00e1va \u010ditate\u013eovi na okamih mo\u017enos\u0165 vyd\u00fdchnu\u0165. Spracova\u0165 v duchu t\u00e9mu odseku, k\u00fdm prejdeme v nasleduj\u00facom odseku na \u010fal\u0161iu t\u00e9mu. V\u010faka tejto pauze na rozm\u00fd\u0161\u013eanie plat\u00ed zvl\u00e1\u0161tna vec \u2013 posledn\u00e1 veta, \u010di sk\u00f4r posledn\u00e9 slov\u00e1 v odseku s\u00fa \u00fadernej\u0161ie ne\u017e by boli zanoren\u00e9 v jeho strede. A teraz ukon\u010d\u00edm tento odsek, aby som v\u00e1m dala priestor na vstrebanie.<\/p>\n

E\u0161te \u00fadernej\u0161ie sa st\u00e1vaj\u00fa vety, ktor\u00e9 tvoria samostatn\u00fd odsek. Ni\u010d pred nimi, ni\u010d za nimi. Ako \u00fader gongu namiesto symf\u00f3nie hudobn\u00fdch n\u00e1strojov. No op\u00e4\u0165, ka\u017ed\u00fd trik funguje len dovtedy, k\u00fdm sa nepou\u017e\u00edva pr\u00edli\u0161 \u010dasto, k\u00fdm nezov\u0161ednie. Jednovetov\u00e9 odseky maj\u00fa najv\u00e4\u010d\u0161iu \u00fa\u010dinnos\u0165 vtedy, ke\u010f s\u00fa ojedinel\u00fdmi javmi v be\u017enej mase hrub\u0161\u00edch odsekov.<\/p>\n

Odseky s\u00fa viac-menej povinn\u00e9, teda pokia\u013e na ich nepou\u017e\u00edvanie nem\u00e1te bizarn\u00fd umeleck\u00fd z\u00e1mer \u2013 no pokia\u013e ste za\u010d\u00ednaj\u00faci autor, ve\u013emi opatrne s bizarn\u00fdmi umeleck\u00fdmi z\u00e1mermi. Ka\u017edop\u00e1dne, v\u00e4\u010d\u0161ia forma \u010dlenenia je u\u017e dan\u00e1 vo\u013enej\u0161ie.<\/p>\n

Sc\u00e9ny<\/h3>\n

Modern\u00e9 rom\u00e1ny maj\u00fa \u010dasto v\u00e4\u010d\u0161iu jednotku ako odsek \u2013 sc\u00e9nu. Pre sc\u00e9nu je op\u00e4\u0165 charakteristick\u00e1 jednota prostredia, jednota post\u00e1v v nej vystupuj\u00facich a \u010dinnost\u00ed, ktor\u00fdm sa postavy venuj\u00fa. O sc\u00e9ne v\u0161ak bude osobitn\u00fd pr\u00edspevok. Stru\u010dne zhrnut\u00e9 si ju mo\u017eno predstavi\u0165 ako odsek vo v\u00e4\u010d\u0161om \u2013 \u010do platilo o odseku, plat\u00ed viac-menej aj o sc\u00e9ne. Jednota my\u0161lienky sc\u00e9ny je v\u0161ak oproti odseku bran\u00e1 vo\u013enej\u0161ie, \u00fa\u010dinok posledn\u00fdch slov v sc\u00e9ne je zase mocnej\u0161\u00ed.<\/p>\n

Kapitoly<\/h3>\n

Ke\u010f sa povie \u010dlenenie rom\u00e1nu, asi najv\u00e4\u010d\u0161iemu po\u010dtu \u013eud\u00ed sa vybavuj\u00fa kapitoly. Hoci aj poviedky m\u00f4\u017eu by\u0165 \u010dlenen\u00e9 do kapitol, za\u010d\u00ednaj\u00faci autori to vyu\u017e\u00edvaj\u00fa viac, ne\u017e je zdrav\u00e9. Kapitoly s\u00fa v mnoh\u00fdch rom\u00e1noch stoto\u017enen\u00e9 so sc\u00e9nami, najm\u00e4 ak s\u00fa kapitoly krat\u0161ie (alebo sc\u00e9ny dlh\u0161ie). Dnes je modern\u00e9 pou\u017ei\u0165 zmenu kapitoly na zmenu rozpr\u00e1va\u010dsk\u00e9ho uhla z jednej postavy na druh\u00fa, \u010do zna\u010d\u00ed, \u017ee ka\u017ed\u00fa kapitolu na strieda\u010dku sledujeme o\u010dami rozli\u010dn\u00fdch post\u00e1v.<\/p>\n

Kapitoly spravidla za\u010d\u00ednaj\u00fa na novej str\u00e1nke knihy. M\u00f4\u017eu ma\u0165 bu\u010f men\u00e1, alebo iba poradov\u00e9 \u010d\u00edsla. V z\u00e1vislosti od rom\u00e1nu vyu\u017e\u00edvam obe mo\u017enosti. Ak sa mi men\u00e1 kapitol, aspo\u0148 v\u00e4\u010d\u0161iny, spont\u00e1nne pon\u00fakaj\u00fa, d\u00e1m ich tam, a pre zvy\u0161n\u00e9 men\u00e1 pracne vymysl\u00edm. Ak sa nepon\u00fakaj\u00fa, nevad\u00ed, \u010d\u00edsla s\u00fa tie\u017e dobr\u00e9. Mysl\u00edm, \u017ee to, \u010di kapitoly m\u00e1te alebo nem\u00e1te pomenovan\u00e9, neovplyv\u0148uje v\u00fdsledn\u00fd dojem z knihy skoro v\u00f4bec. S v\u00fdnimkou pr\u00edpadov, ke\u010f kapitoly pou\u017e\u00edvate na striedanie rozpr\u00e1vania post\u00e1v \u2013 vtedy sa pre preh\u013eadnos\u0165 zvykne ako n\u00e1zov kapitoly da\u0165 (krstn\u00e9) meno pr\u00edslu\u0161nej postavy.<\/p>\n

A dokonca nie je k\u013e\u00fa\u010dov\u00e9 ani to, \u010di tam kapitoly v\u00f4bec m\u00e1te! Mne osobne do mojich diel v\u0161ade kapitoly nepasuj\u00fa. Rom\u00e1ny Druh\u00e1 plan\u00e9ta<\/a> a Ve\u010dnos\u0165 omylov<\/a> sa zaobi\u0161li \u00faplne bez nich. S\u00fa \u010dlenen\u00e9 len na sc\u00e9ny a na \u010dasti. Ich medzistupe\u0148 \u2013 kapitoly \u2013 s\u00fa vynechan\u00e9. Viete, ono roz\u010dleni\u0165 text do kapitol nie je a\u017e tak\u00e1 brnka\u010dka, aspo\u0148 nie pre m\u0148a. Na rozdiel od \u010dast\u00ed a sc\u00e9n, ktor\u00e9 ukon\u010dujem spont\u00e1nne, snahu o \u010dlenenie na kapitoly po\u010das p\u00edsania prvopisu<\/a> r\u00fdchlo vzd\u00e1m. Text rozdel\u00edm na kapitoly a\u017e potom, ako je u\u017e dop\u00edsan\u00fd, pri\u010dom zvol\u00edm nejak\u00fd pekn\u00fd, okr\u00fahly \u010di inak symbolick\u00fd po\u010det.<\/p>\n

Kapitoly by v r\u00e1mci mo\u017enost\u00ed mali by\u0165 ukon\u010den\u00e9 p\u00fatavo, aby \u010ditate\u013ea navnadili na \u010fal\u0161iu kapitolu. Pr\u00e1ve koniec kapitoly toti\u017e b\u00fdva \u010dasto miestom, v ktorom \u010ditatelia \u010d\u00edtanie preru\u0161ia a id\u00fa sa venova\u0165 inej \u010dinnosti. Ak im nechcete dovoli\u0165 pusti\u0165 va\u0161u knihu z r\u00fak, dobrou taktikou je umiestni\u0165 to naj\u0161okuj\u00facej\u0161ie z celej kapitoly na jej koniec.<\/p>\n

\u010casti\/diely<\/h3>\n

Najv\u00e4\u010d\u0161ie celky v r\u00e1mci jednej knihy. B\u00fdva ich m\u00e1lo, v\u00e4\u010d\u0161inou sa daj\u00fa spo\u010d\u00edta\u0165 na prstoch jednej ruky, a preto ich n\u00e1zvy m\u00f4\u017eu by\u0165 vytla\u010den\u00e9 ako ojedinel\u00e9 slov\u00e1 na inak \u00faplne pr\u00e1zdnej strane (kde sa zn\u00e1sobuje efekt izolovanej vety op\u00edsan\u00fd v stati o odsekoch). Koniec ka\u017edej \u010dasti je prezentovan\u00fd v\u00fdrazn\u00fdm zlomom obracaj\u00facim cel\u00fd dej aj o 180\u00b0. B\u00fdva to rap\u00eddna zmena miesta, skok o ve\u013ek\u00e9 \u010dasov\u00e9 obdobie, smr\u0165 postavy, \u0161okuj\u00face nov\u00e9 odhalenie prevracaj\u00face v\u0161etko predo\u0161l\u00e9 naruby a podobne. Ak v priebehu deja ni\u010d tak\u00e9to nem\u00e1te, alebo, naopak, m\u00e1te tam toho ve\u013ea, \u010dasti nepotrebujete.<\/p>\n

Prol\u00f3g\/epil\u00f3g<\/h3>\n

Prol\u00f3gy a epil\u00f3gy mo\u017eno ozna\u010di\u0165 za krat\u0161ie, \u00fadernej\u0161ie kapitoly patriace na za\u010diatok (prol\u00f3g) a na koniec (epil\u00f3g) knihy. Spravidla ich tvor\u00ed jedna sc\u00e9na, ktor\u00e1 sa \u010dasom, miestom i osobami (najm\u00e4 v pr\u00edpade prol\u00f3gu) odli\u0161uje od prvej kapitoly. Prol\u00f3g mal namota\u0165, navnadi\u0165, epil\u00f3g zase spravi\u0165 koniec e\u0161te \u00fadernej\u0161\u00edm, by\u0165 pr\u00edslove\u010dnou bodkou za cel\u00fdm pr\u00edbehom. Kedysi boli medzi za\u010d\u00ednaj\u00facimi autormi ve\u013emi popul\u00e1rne \u2013 teda aspo\u0148 prol\u00f3g, k epil\u00f3gu sa obvykle nedostali. Pou\u017e\u00edvaj\u00fa sa najm\u00e4 v dlh\u0161\u00edch knih\u00e1ch, s\u00fa pozn\u00e1vac\u00edm znamen\u00edm v\u00fdpravn\u00fdch epick\u00fdch hrub\u00fdch rom\u00e1nov. Ak ich n\u00e1dejn\u00fd \u010ditate\u013e na\u0161iel na liter\u00e1rnom serveri, vedel, \u017ee sa m\u00f4\u017ee pripravi\u0165 na najhor\u0161ie \u2013 na ve\u013emi dlh\u00fd a vo v\u00e4\u010d\u0161ine pr\u00edpadov nedokon\u010den\u00fd liter\u00e1rny pokus. Prol\u00f3g a epil\u00f3g v\u0161ak nie s\u00fa nutn\u00e9 ani v dlh\u00fdch knih\u00e1ch. Ich zavedenie z\u00e1vis\u00ed na preferenci\u00e1ch konkr\u00e9tneho autora.<\/p>\n

Mohlo by v\u00e1s zauj\u00edma\u0165<\/h2>\n