{"id":7197,"date":"2022-04-04T21:09:32","date_gmt":"2022-04-04T19:09:32","guid":{"rendered":"https:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=7197"},"modified":"2026-04-10T13:10:30","modified_gmt":"2026-04-10T11:10:30","slug":"kozmicke-ziarenie-a-ako-pred-nim-kozmonautov-chranit","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=7197","title":{"rendered":"Kozmick\u00e9 \u017eiarenie a ako pred n\u00edm kozmonautov chr\u00e1ni\u0165"},"content":{"rendered":"

Prv\u00fdkr\u00e1t publikovan\u00e9 na webe ASTRIN 9. 9. 2021<\/em><\/a><\/p>\n

 <\/p>\n

Schy\u013euje sa k dlhodob\u00fdm misi\u00e1m \u010dloveka vo vesm\u00edre, ktor\u00e9 u\u017e nebud\u00fa smerova\u0165 len na vesm\u00edrne stanice na zemskej orbite, ale aj na Mesiac<\/a> a na Mars. V tejto sf\u00e9re v\u0161ak st\u00e1le existuje nieko\u013eko ve\u013ek\u00fdch nedorie\u0161en\u00fdch probl\u00e9mov. Jedn\u00fdm z nich je aj ochrana pred kozmick\u00fdm ionizuj\u00facim \u017eiaren\u00edm (r\u00e1dioaktivitou).<\/p>\n

Je zn\u00e1me, \u017ee ionizuj\u00face \u017eiarenie zvy\u0161uje pravdepodobnos\u0165 vzniku rakoviny. Vy\u0161\u0161ia d\u00e1vka tohto \u017eiarenia v krat\u0161om \u010dasovom obdob\u00ed navy\u0161e vedie k chronickej a\u017e ak\u00fatnej chorobe z o\u017eiarenia. T\u00e1 sa prejavuje infek\u010dn\u00fdmi a hemoragick\u00fdmi komplik\u00e1ciami. Pri vy\u0161\u0161\u00edch d\u00e1vkach s\u00fa ohrozen\u00e9 aj obli\u010dky a plodnos\u0165, ko\u017ea, sliznice, pri najvy\u0161\u0161\u00edch nervov\u00e1 s\u00fastava. \u010c\u00edm vy\u0161\u0161ia d\u00e1vka, t\u00fdm men\u0161ia je pravdepodobnos\u0165 \u00fapln\u00e9ho vylie\u010denia a aj v pr\u00edpade vylie\u010denia samotn\u00e9ho radia\u010dn\u00e9ho syndr\u00f3mu zost\u00e1va zv\u00fd\u0161en\u00e9 riziko onkologick\u00fdch chor\u00f4b.<\/p>\n

Obyvate\u013eov Zeme chr\u00e1nia pred ni\u010div\u00fdm \u017eiaren\u00edm z vesm\u00edru zemsk\u00e1 atmosf\u00e9ra<\/a> a magnetosf\u00e9ra. Hoci na orbite zost\u00e1vaj\u00fa astronauti<\/a> bez jedn\u00e9ho z t\u00fdchto dvoch ochrann\u00fdch \u0161t\u00edtov, st\u00e1le ich chr\u00e1ni aspo\u0148 magnetosf\u00e9ra \u2013 za predpokladu, \u017ee neobiehaj\u00fa po dr\u00e1hach s pr\u00edli\u0161 ve\u013ek\u00fdm sklonom k rovn\u00edku. V\u00fdnimku tvorilo dev\u00e4\u0165 \u013eudsk\u00fdch v\u00fdprav mimo tento druh\u00fd \u0161t\u00edt \u2013 misie programu Apollo. Tie v\u0161ak trvali pomerne kr\u00e1tko a ich pos\u00e1dky preto neboli zasiahnut\u00e9 ve\u013ekou d\u00e1vkou. Navy\u0161e ich tvorili iba mu\u017ei, ktor\u00fdch tkaniv\u00e1 zn\u00e1\u0161aj\u00fa o\u017eiarenie vo v\u0161eobecnosti lep\u0161ie ako \u017eensk\u00e9.<\/p>\n

\"\"<\/a>

Zemsk\u00e1 atmosf\u00e9ra vychy\u013euje najm\u00e4 \u010dastice slne\u010dn\u00e9ho vetra. Zdroj: NASA<\/p><\/div>\n

To sa v\u0161ak zmen\u00ed a z tohto d\u00f4vodu treba vyvin\u00fa\u0165 nov\u00e9 ochrann\u00e9 prostriedky. Ionizuj\u00face \u017eiarenie vo vesm\u00edre m\u00e1 v\u0161ak rozli\u010dn\u00fa povahu a energiu, preto je ochrana pred n\u00edm zlo\u017eit\u00e1. M\u00f4\u017ee by\u0165 \u010dasticov\u00e9 (korpuskul\u00e1rne), alebo ide o vysokoenergetick\u00e9 fot\u00f3ny \u2013 obzvl\u00e1\u0161\u0165 nebezpe\u010dn\u00e9 je v tomto pr\u00edpade tvrd\u00e9 gama \u017eiarenie. To pri zr\u00e1\u017eke s hmotou vytvor\u00ed sp\u0155\u0161ku \u010fal\u0161\u00edch \u010dast\u00edc, ktor\u00e9 m\u00f4\u017eu by\u0165 e\u0161te \u0161kodlivej\u0161ie ne\u017e p\u00f4vodn\u00fd gama fot\u00f3n. Z tohto d\u00f4vodu je na jeho odtienenie nutn\u00e9 pou\u017ei\u0165 materi\u00e1l s takou hr\u00fabkou, aby sa t\u00e1to sp\u0155\u0161ka fot\u00f3nov nielen rozvinula, ale aj pohltila. Ak by nedo\u0161lo k pohlteniu v\u0161etk\u00fdch fot\u00f3nov, elektr\u00f3nov a pozitr\u00f3nov, ktor\u00e9 z p\u00f4vodn\u00e9ho fot\u00f3nu vznikn\u00fa, potom by pre pos\u00e1dku bolo lep\u0161ie, ak by sa rad\u0161ej tieto vysokoenergetick\u00e9 gama fot\u00f3ny netienili v\u00f4bec. Najlep\u0161ie na odtienenie gama \u017eiarenia je olovo s vrstvami \u010fal\u0161\u00edch materi\u00e1lov. Tieto vrstvy pohltia \u010dastice vznikaj\u00face ako sekund\u00e1rny produkt o\u017eiarenia.<\/p>\n

\u0164a\u017ek\u00e9 prvky s\u00fa vhodn\u00e9 aj na zastavenie korpuskul\u00e1rneho \u017eiarenia, ktor\u00e9 m\u00f4\u017ee ma\u0165 podobu od jedin\u00e9ho prot\u00f3nu (jadra vod\u00edka) a\u017e po jadr\u00e1 \u010fal\u0161\u00edch prvkov. Pokia\u013e v\u0161ak tieto i\u00f3ny nes\u00fa extr\u00e9mnu energiu, m\u00f4\u017eu jadro tieniaceho materi\u00e1lu roztrie\u0161ti\u0165 a vyvola\u0165 tak nov\u00fa d\u00e1vku ionizuj\u00faceho \u017eiarenia.<\/p>\n

\"\"<\/a>

Testovanie protiradia\u010dn\u00fdch viest prebiehalo aj na Medzin\u00e1rodnej vesm\u00edrnej stanici. Testovacia vesta sa na sn\u00edmke nach\u00e1dza v module Cupola. Zdroj: NASA<\/p><\/div>\n

Ve\u013ek\u00fd probl\u00e9m predstavuj\u00fa aj neutr\u00e1lne \u010dastice \u2013 neutr\u00f3ny. Tie, ktor\u00e9 prilietaj\u00fa priamo z kozmick\u00e9ho priestoru, je vhodn\u00e9 tieni\u0165 \u013eahk\u00fdmi materi\u00e1lmi s vysok\u00fdm obsahom vod\u00edka. Pr\u00edmes b\u00f3ru a kadmia si porad\u00ed aj s t\u00fdmi neutr\u00f3nmi, ktor\u00e9 vznikli ako produkt rozbitia jadier at\u00f3mov in\u00fdm druhom kozmick\u00e9ho \u017eiarenia. Je v\u0161ak d\u00f4le\u017eit\u00e9, aby tieniace materi\u00e1ly neobsahovali izotopy, z ktor\u00fdch sa po z\u00e1sahu neutr\u00f3nom m\u00f4\u017eu sformova\u0165 nebezpe\u010dn\u00e9 r\u00e1dionuklidy.<\/p>\n

\u017diarenie nie je probl\u00e9mom len pri prelete medziplanet\u00e1rnym priestorom, ale aj na povrchu Mesiaca a Marsu. Najm\u00e4 na povrchu Mesiaca, kde je dokonca e\u0161te vy\u0161\u0161ie ne\u017e v kozme. Nielen\u017ee Mesiac nem\u00e1 magnetick\u00e9 pole ani atmosf\u00e9ru, ktor\u00e9 by pred t\u00fdmto \u017eiaren\u00edm chr\u00e1nili, ale dopadaj\u00face vysokoenergetick\u00e9 fot\u00f3ny na mesa\u010dnom povrchu vytv\u00e1raj\u00fa sp\u0155\u0161ky nov\u00fdch \u010dast\u00edc. O nie\u010do lep\u0161ia je situ\u00e1cia na Marse, ktor\u00e9ho riedka atmosf\u00e9ra zni\u017euje intenzitu kozmick\u00e9ho \u017eiarenia zhruba na polovicu. Ochrann\u00fd \u00fa\u010dinok mar\u0165anskej atmosf\u00e9ry v\u0161ak z\u00e1vis\u00ed na jej hustote, ktor\u00e1 je zase ve\u013emi ovplyvnen\u00e1 teplotou na povrchu tejto plan\u00e9ty. Pri n\u00edzkych teplot\u00e1ch v noci a po\u010das mar\u0165anskej zimy ochrann\u00fd \u00fa\u010dinok atmosf\u00e9ry kles\u00e1. Meraniu intenzity ionizuj\u00faceho \u017eiarenia na povrchu Marsu sa v s\u00fa\u010dasnosti venuj\u00fa oba funk\u010dn\u00e9 americk\u00e9 rovery \u2013 Curiosity<\/a> aj Perseverance.<\/p>\n

Vyn\u00e1\u0161a\u0165 n\u00e1klad do kozmu je st\u00e1le ve\u013emi drah\u00e9. Na odtienenie preto treba pou\u017ei\u0165 najm\u00e4 to, \u010do je k dispoz\u00edcii. S\u00fa to napr\u00edklad osobn\u00e9 z\u00e1soby astronautov, preto\u017ee obsahuj\u00fa ve\u013ea organick\u00fdch l\u00e1tok s vysok\u00fdm obsahom vod\u00edka a tie\u017e vody. Kozmick\u00e9 lode<\/a> Orion maj\u00fa pre pr\u00edpad zhor\u0161en\u00fdch radia\u010dn\u00fdch podmienok vytvoren\u00fd \u00fakryt v spodnej \u010dasti lode, kde k ochrane prispieva aj jej tepeln\u00fd \u0161t\u00edt na n\u00e1vrat do atmosf\u00e9ry. V bud\u00facnosti sa dokonca po\u010d\u00edta aj s vyu\u017eit\u00edm organick\u00e9ho odpadu astronautov na zv\u00fd\u0161enie ochrany.<\/p>\n

\"\"<\/a>

Protiradia\u010dn\u00e9 vesty vyv\u00edjan\u00e9 pre \u017eeny. Autor: HubertRoberts<\/p><\/div>\n

Izraelsk\u00e1 firma StemRad zase vyv\u00edja na ochranu pred o\u017eiaren\u00edm \u0161peci\u00e1lne vesty. S\u00fa odli\u0161n\u00e9 pre mu\u017eov a \u017eeny kv\u00f4li odli\u0161nej reakcii ich tkan\u00edv na radi\u00e1ciu. NASA v spolupr\u00e1ci s ESA zase pracuje na v\u00fdvoji Magnetosf\u00e9rick\u00e9ho dipol\u00e1rneho torusu \u2013 zariadenia na vytv\u00e1ranie magnetick\u00e9ho po\u013ea, ktor\u00e9 by odtienilo nabit\u00e9 \u010dastice podobne ako zemsk\u00e1 magnetosf\u00e9ra. M\u00e1 ma\u0165 podobu kruhovej kon\u0161trukcie okolo obytn\u00fdch modulov.<\/p>\n

Mohlo by v\u00e1s zauj\u00edma\u0165<\/h2>\n