{"id":7258,"date":"2022-05-13T14:28:33","date_gmt":"2022-05-13T12:28:33","guid":{"rendered":"https:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=7258"},"modified":"2024-05-21T10:15:21","modified_gmt":"2024-05-21T08:15:21","slug":"mesiace","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=7258","title":{"rendered":"Mesiace"},"content":{"rendered":"

Prv\u00fdkr\u00e1t publikovan\u00e9 na slovenskej Wikip\u00e9dii<\/a>. Autori<\/a> pod\u013ea mno\u017estva pridan\u00e9ho textu: Jana Plauchov\u00e1 ako Eryn Blaireov\u00e1 85 %, Barby 4,1 %, Vegetator 3,4 %, Bronto 3,1 %, Teslaton 1,1 % (over si to<\/a>).<\/em><\/p>\n

Text je dostupn\u00fd pod Creative Commons Attribution-ShareAlike License 3.0<\/a> a GFDL<\/a>.<\/em><\/p>\n

\n
\"\"<\/a>

Mesiac Diona nad prstencami svojej materskej plan\u00e9ty Saturn<\/a><\/p><\/div>\n

\"\"<\/a>

Najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed mesiac Pluta<\/a>, Ch\u00e1ron, ktor\u00fd je s\u00fa\u010dasne jeden z najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch zn\u00e1mych mesiacov neobiehaj\u00facich okolo plan\u00e9ty<\/p><\/div>\n

Slovo mesiac<\/strong> s mal\u00fdm po\u010diato\u010dn\u00fdm p\u00edsmenom je prirodzen\u00e1 dru\u017eica (prirodzen\u00fd satelit) plan\u00e9ty<\/a>, trpasli\u010dej plan\u00e9ty alebo plan\u00e9tky. Najzn\u00e1mej\u0161ie a prv\u00e9 objaven\u00e9 mesiace s\u00fa dru\u017eice plan\u00e9t slne\u010dnej s\u00fastavy<\/a>. Existencia mesiacov mimo slne\u010dnej s\u00fastavy nie je definit\u00edvne potvrden\u00e1.<\/p>\n

V slne\u010dnej s\u00fastave je zn\u00e1mych u\u017e viac ne\u017e 670 mesiacov, z ktor\u00fdch v\u00e4\u010d\u0161ina (463) nesprev\u00e1dza plan\u00e9ty, ale men\u0161ie teles\u00e1 slne\u010dnej s\u00fastavy. Tento po\u010det v\u0161ak nie je kone\u010dn\u00fd, preto\u017ee sa neust\u00e1le objavuj\u00fa nov\u00e9 mesiace. Prv\u00e9 objaven\u00e9 mesiace, ktor\u00e9 obiehali in\u00fa plan\u00e9tu ako Zem, boli Galileove mesiace obiehaj\u00face Jupiter<\/a>. Za ich objavite\u013ea sa pova\u017euje Galileo Galilei, ktor\u00fd ich \u010falekoh\u013eadom spozoroval v roku 1610.<\/p>\n

Mesiace m\u00e1 \u0161es\u0165 z \u00f4smich zn\u00e1mych plan\u00e9t slne\u010dnej s\u00fastavy: Zem, Mars, Jupiter, Saturn<\/a>, Ur\u00e1n a Nept\u00fan. Zem m\u00e1 ako jedin\u00e1 z nich iba jeden mesiac, naz\u00fdva sa Mesiac<\/a>. Mars m\u00e1 dva mesiace, ve\u013ek\u00e9 (jovi\u00e1lne) plan\u00e9ty maj\u00fa a\u017e nieko\u013eko desiatok mesiacov. Prv\u00fd objaven\u00fd mesiac, ktor\u00fd neobiehal okolo plan\u00e9ty, bol mesia\u010dik Dactyl obiehaj\u00faci plan\u00e9tku 243 Ida. Mesiace s\u00fa r\u00f4znorod\u00e9 teles\u00e1, v\u00e4\u010d\u0161inou nepravideln\u00e9ho tvaru, bez atmosf\u00e9ry a geologicky neakt\u00edvne, existuje v\u0161ak mnoho v\u00fdnimiek. V\u017edy v\u0161ak maj\u00fa men\u0161\u00ed priemer a hmotnos\u0165 ne\u017e teleso, okolo ktor\u00e9ho obiehaj\u00fa.<\/p>\n

Mesiace v slne\u010dnej s\u00fastave<\/h2>\n

V\u0161eobecn\u00e1 charakteristika<\/h3>\n

Mesiace s\u00fa teles\u00e1 r\u00f4zneho tvaru a ve\u013ekosti, spravidla men\u0161ie ako plan\u00e9ty. Existuj\u00fa v\u0161ak aj v\u00fdnimky: najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed mesiac slne\u010dnej s\u00fastavy Jupiterov Ganymedes<\/a> a Saturnov mesiac Titan s\u00fa v\u00e4\u010d\u0161ie ako plan\u00e9ta Merk\u00far<\/a>. Najv\u00e4\u010d\u0161ie mesiace sformovala gravit\u00e1cia do tvaru bl\u00edzkeho guli. Men\u0161ie m\u00f4\u017eu ma\u0165 nepravideln\u00fd tvar a podoba\u0165 sa asteroidom. Je mo\u017en\u00e9, \u017ee mnoh\u00e9 mal\u00e9 mesiace boli skuto\u010dne plan\u00e9tkami, ktor\u00e9 pri pohybe slne\u010dnou s\u00fastavou zachytila gravit\u00e1cia nejakej plan\u00e9ty. Mnoh\u00e9 mesiace (vr\u00e1tane Mesiaca) maj\u00fa viazan\u00fa rot\u00e1ciu, to znamen\u00e1, \u017ee k svojej plan\u00e9te s\u00fa oto\u010den\u00e9 st\u00e1le tou istou stranou. Bl\u00edzko obiehaj\u00face ve\u013ek\u00e9 mesiace m\u00f4\u017eu na svojej plan\u00e9te sp\u00f4sobi\u0165 zatmenie Slnka.<\/p>\n

Aj trpasli\u010die plan\u00e9ty a asteroidy m\u00f4\u017eu ma\u0165 vlastn\u00e9 mesiace. S v\u00fdnimkou Ch\u00e1rona maj\u00fa v\u0161etky doposia\u013e presk\u00faman\u00e9 mesiace mal\u00fdch telies nepravideln\u00fd tvar.<\/p>\n

Obe\u017en\u00e1 dr\u00e1ha<\/h3>\n

V\u00e4\u010d\u0161ina mesiacov obieha po ve\u013ek\u00fdch, eliptick\u00fdch dr\u00e1hach s ve\u013ek\u00fdm sklonom k rovn\u00edku materskej plan\u00e9ty. Tento jav je charakteristick\u00fd najm\u00e4 pre men\u0161ie mesiace nepravideln\u00e9ho tvaru. V\u00e4\u010d\u0161ina z nich m\u00e1 tie\u017e retrogr\u00e1dny smer obehu (napr\u00edklad mesiac F\u00e9ba). Ostatn\u00e9, spravidla ve\u013ek\u00e9 mesiace, ak\u00fdm je napr\u00edklad aj n\u00e1\u0161 Mesiac, obiehaj\u00fa progr\u00e1dnym smerom po pribli\u017ene kruhov\u00fdch bl\u00edzkych dr\u00e1hach s mal\u00fdm sklonom k rovine rovn\u00edka.<\/p>\n

Retrogr\u00e1dny smer obehu mal\u00fdch mesiacov nazna\u010duje, \u017ee tieto mesiace nevznikli v bl\u00edzkosti plan\u00e9ty, okolo ktorej obiehaj\u00fa, ale t\u00e1to plan\u00e9ta ich nesk\u00f4r gravita\u010dne prip\u00fatala k sebe. Predt\u00fdm v\u0161ak museli strati\u0165 ve\u013ek\u00fa \u010das\u0165 svojej pohybovej energie. K tomu mohlo d\u00f4js\u0165 v poslednom \u0161t\u00e1diu formovania plan\u00e9t<\/a>, tren\u00edm v protoplanet\u00e1rnom disku. \u0160tandardn\u00e9 te\u00f3rie v\u0161ak zatia\u013e presved\u010divo nevysvetlili p\u00f4vod a spr\u00e1vanie sa t\u00fdchto mesiacov.<\/p>\n

\"\"<\/a>

Horn\u00e9 vrstvy atmosf\u00e9ry Titanu, mesiaca s najhustej\u0161ou atmosf\u00e9rou spomedzi mesiacov. V pozad\u00ed je vidite\u013en\u00e1 mal\u00e1 \u010das\u0165 osvetlenej strany Saturna<\/p><\/div>\n

Mesiace nem\u00f4\u017eu obieha\u0165 plan\u00e9tu v \u013eubovo\u013enej vzdialenosti, ale len vo vn\u00fatri takzvanej Hillovej sf\u00e9ry. Je to oblas\u0165 okolo plan\u00e9ty, v ktorej je pohyb \u010dast\u00edc viac ovl\u00e1dan\u00fd gravit\u00e1ciou plan\u00e9ty ako gravit\u00e1ciou Slnka. Polomer Hillovej sf\u00e9ry z\u00e1vis\u00ed od hmotnosti plan\u00e9ty a tie\u017e od jej vzdialenosti od Slnka.<\/p>\n

Viacer\u00e9 mesiace m\u00f4\u017eu obieha\u0165 aj po tej istej obe\u017enej dr\u00e1he, napr\u00edklad Saturnove mesiace Tetyda, Telesto a Kalypso obiehaj\u00fa po rovnakej orbite. Tak\u00e9to mesiace sa naz\u00fdvaj\u00fa koorbit\u00e1lne. Dva mesiace si svoje obe\u017en\u00e9 dr\u00e1hy m\u00f4\u017eu dokonca navz\u00e1jom vymeni\u0165 \u2013 pr\u00edkladom s\u00fa op\u00e4\u0165 Saturnove obe\u017enice, Epimeteus a J\u00e1nus.<\/p>\n

Hoci v\u00e4\u010d\u0161ina zn\u00e1mych mesiacov m\u00e1 stabiln\u00fa obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu a predpoklad\u00e1me, \u017ee na nej zotrv\u00e1vaj\u00fa po\u010das ve\u013emi dlh\u00e9ho \u010dasov\u00e9ho obdobia, v roku 2006 bol objaven\u00fd mesiac Zeme 2006 RH120, ktor\u00fd na obe\u017enej dr\u00e1he okolo nej zotrval iba rok. Potom sa odp\u00fatal a pokra\u010doval v samostatnej dr\u00e1he. Tak\u00fdchto do\u010dasn\u00fdch mesiacov by mohla ma\u0165 Zem aj \u010fal\u0161ie plan\u00e9ty ove\u013ea viac, no pre mal\u00e9 rozmery (2006 RH120 meral iba p\u00e1r metrov) sa \u0165a\u017eko h\u013eadaj\u00fa.<\/p>\n

Plan\u00e9ty s\u00fa spravidla pribli\u017ene 1000-kr\u00e1t hmotnej\u0161ie ne\u017e ich prirodzen\u00e9 satelity. Preto maj\u00fa v\u0161etky mesiace plan\u00e9t \u0165a\u017eisko vz\u00e1jomn\u00e9ho obehu so svojou plan\u00e9tou pod povrchom plan\u00e9ty. U dru\u017e\u00edc men\u0161\u00edch telies to niekedy tak nie je. V takom pr\u00edpade sa s\u00fastava telies obiehaj\u00facich spolo\u010dn\u00e9 \u0165a\u017eisko zvykne naz\u00fdva\u0165 dvojplan\u00e9tkou, trojplan\u00e9tkou, at\u010f.<\/p>\n

Atmosf\u00e9ra<\/h3>\n

Vzh\u013eadom na fakt, \u017ee s\u00fa mesiace pomerne mal\u00e9, maj\u00fa aj n\u00edzku gravit\u00e1ciu, a preto nie s\u00fa schopn\u00e9 udr\u017ea\u0165 si hust\u00fa atmosf\u00e9ru<\/a>. V\u00fdnimku tvor\u00ed op\u00e4\u0165 Titan, mesiac s najhustej\u0161ou atmosf\u00e9rou v slne\u010dnej s\u00fastave, ktor\u00e9ho atmosf\u00e9rick\u00fd tlak je a\u017e 1 600 hPa. V\u0161etky ve\u013ek\u00e9 gu\u013eat\u00e9 mesiace plynn\u00fdch obrov s\u00fa obklopen\u00e9 aspo\u0148 riedkou atmosf\u00e9rou, men\u0161ie gu\u013eat\u00e9 a nepravideln\u00e9 mesiace v\u0161ak u\u017e nemaj\u00fa merate\u013en\u00fd atmosf\u00e9rick\u00fd tlak. Mesiace so sope\u010dnou aktivitou svoju atmosf\u00e9ru neust\u00e1le dop\u013a\u0148aj\u00fa chemick\u00fdmi prvkami zo svojho vn\u00fatra, ktor\u00e9 v\u0161ak postupne unikaj\u00fa do okolit\u00e9ho priestoru.<\/p>\n

Teplota<\/h3>\n

Vzh\u013eadom na to, \u017ee mesiace maj\u00fa len plan\u00e9ty a in\u00e9 teles\u00e1 vzdialenej\u0161ie od Slnka ako je Venu\u0161a<\/a>, ich povrchov\u00e9 teploty b\u00fdvaj\u00fa spravidla ve\u013emi n\u00edzke. V\u00fdnimku tvor\u00ed len vulkanick\u00fd Jupiterov mesiac Io<\/a>. Na jeho povrchu v bl\u00edzkosti vulk\u00e1nov dosahuj\u00fa teploty 1 230 \u00b0C, \u010do s\u00fa najvy\u0161\u0161ie nameran\u00e9 teploty na povrchu pevn\u00e9ho telesa v slne\u010dnej s\u00fastave. Na in\u00fdch \u010dastiach mesiaca, \u010faleko od vulk\u00e1nov, v\u0161ak povrchov\u00e9 teploty klesaj\u00fa a\u017e na \u2212153 \u00b0C. Najvy\u0161\u0161iu priemern\u00fa povrchov\u00fa teplotu, \u221220 \u00b0C, m\u00e1 Mesiac a v\u010fa\u010d\u00ed za to svojej bl\u00edzkosti k Slnku. Je to v\u0161ak len priemern\u00e1 teplota \u2013 cez de\u0148 st\u00fapaj\u00fa teploty na jeho povrchu a\u017e na 110 \u00b0C, v noci klesaj\u00fa na hodnoty \u2212230 \u00b0C. Rozdiely medzi denn\u00fdmi a no\u010dn\u00fdmi teplotami mesiacov s\u00fa ve\u013ek\u00e9, preto\u017ee maj\u00fa zvy\u010dajne riedku atmosf\u00e9ru, alebo s\u00fa bez atmosf\u00e9ry (napr\u00edklad Mesiac) a neobsahuj\u00fa na svojich povrchoch ani kvapaln\u00fa vodu, ktorej ve\u013ek\u00e1 tepeln\u00e1 kapacita dok\u00e1\u017ee teplotn\u00e9 rozdiely vyrovn\u00e1va\u0165.<\/p>\n

\"\"<\/a>

Sope\u010dn\u00fd v\u00fdbuch na Jupiterovom<\/a> mesiaci Io<\/p><\/div>\n

Povrch<\/h3>\n

V\u00e4\u010d\u0161ina mesiacov sa sformovala ve\u013emi \u010faleko od Slnka, preto s\u00fa ich d\u00f4le\u017eitou zlo\u017ekou \u013eady. Ide nielen o vodn\u00fd \u013ead, ale aj zamrznut\u00fd oxid uho\u013enat\u00fd, oxid uhli\u010dit\u00fd, met\u00e1n, amoniak a molekul\u00e1rny dus\u00edk. Povrch in\u00fdch mesiacov, napr\u00edklad dvojice mesiacov Marsu \u010di Saturnovho mesiaca F\u00e9ba, m\u00e1 zlo\u017eenie ako uhl\u00edkat\u00e9 chondrity.<\/p>\n

Mesiace maj\u00fa ve\u013emi r\u00f4znorod\u00fd povrch. Zlo\u017eenie povrchu z\u00e1vis\u00ed od jeho minulosti a tie\u017e pr\u00edpadnej sope\u010dnej aktivity. Povrch mesiacov je tvoren\u00fd horninami alebo \u013eadom. Obsahuje ve\u013ek\u00e9 mno\u017estvo dopadov\u00fdch kr\u00e1terov. Kr\u00e1tery b\u00fdvaj\u00fa pre mesiace charakteristick\u00e9, preto\u017ee na v\u00e4\u010d\u0161ine z nich neexistuje nijak\u00e1 \u010dinnos\u0165 (er\u00f3zia, sopky\u2026) ktor\u00e1 by ich mohla zahladi\u0165. \u010ealej sa na povrchoch mesiacov nach\u00e1dzaj\u00fa pohoria, zlomy, ryhy a roviny s v\u00e4\u010d\u0161\u00edmi v\u00fd\u0161kov\u00fdmi rozdielmi, ak\u00e9 b\u00fdvaj\u00fa na plan\u00e9tach. Zdrojom energie pre geologick\u00fa aktivitu a vznik t\u00fdchto \u00fatvarov mohlo by\u0165 v minulosti bombardovanie plan\u00e9tkami, ktor\u00e9 mesiace zahrievalo. \u010eal\u0161\u00edmi zdrojmi energie pre mesiace s\u00fa r\u00e1dioakt\u00edvny rozpad, najm\u00e4 ur\u00e1nu, t\u00f3ria a drasl\u00edka, a slapov\u00e9 sily.<\/p>\n

Existuj\u00fa aj zvl\u00e1\u0161tne povrchov\u00e9 \u00fatvary, ktor\u00e9 neboli pozorovan\u00e9 na nijak\u00fdch in\u00fdch typoch telies. Mesiac Zeme m\u00e1 napr\u00edklad mesa\u010dn\u00e9 moria \u2013 tmav\u00e9 plochy tvoren\u00e9 bazaltovou l\u00e1vou. Povrch Jupiterovho mesiaca Eur\u00f3pa<\/a> je zase pokryt\u00fd hrubou vrstvou vodn\u00e9ho \u013eadu, pod ktorou sa m\u00f4\u017ee nach\u00e1dza\u0165 kvapaln\u00e1 voda. Vodn\u00fd \u013ead obsahuj\u00fa vo svojej k\u00f4re aj mesiace Ganymedes a Kallisto<\/a> a tie\u017e Saturnov mesiac Enceladus<\/a>. Na Titane boli zase zisten\u00e9 rieky, jazer\u00e1 a moria z uh\u013eovod\u00edkov. Ide doposia\u013e o jedin\u00e9 pomerne stabiln\u00e9 kvapaln\u00e9 \u00fatvary, ak\u00e9 boli kedy na povrchu mesiaca n\u00e1jden\u00e9.<\/p>\n

Sope\u010dn\u00e1 aktivita<\/h4>\n
\"\"<\/a>

Prstenec E, vonkaj\u0161\u00ed prstenec syst\u00e9mu Saturnovych prstencov<\/a>. Tvoria ho extr\u00e9mne mal\u00e9 \u010dastice s rozmermi okolo jedn\u00e9ho mikrometra. Astron\u00f3movia predpokladaj\u00fa, \u017ee \u010dastice do tohto \u0161irok\u00e9ho dif\u00fazneho prstenca dod\u00e1va mesiac Enceladus<\/a> (na sn\u00edmke), ktor\u00fd v \u0148om obieha.<\/p><\/div>\n

Z d\u00f4vodu, \u017ee mesiace s\u00fa pomerne mal\u00e9 teles\u00e1, nedok\u00e1zali si udr\u017ea\u0165 ve\u013ek\u00e9 vn\u00fatorn\u00e9 teplo od \u010dias svojho vzniku. V\u0161etka s\u00fa\u010dasn\u00e1 sope\u010dn\u00e1 a geologick\u00e1 aktivita na mesiacoch je pravdepodobne n\u00e1sledkom slapov\u00fdch s\u00edl ich matersk\u00fdch plan\u00e9t. V\u00fdnimku zrejme predstavuje len doteraz nevysvetlen\u00e1 geologick\u00e1 aktivita na mesiaci Ch\u00e1ron, ktor\u00e1 nem\u00f4\u017ee by\u0165 sp\u00f4soben\u00e1 slapov\u00fdmi silami materskej trpasli\u010dej plan\u00e9ty. Slapov\u00e9 sily vytv\u00e1raj\u00fa pod k\u00f4rou bl\u00edzko obiehaj\u00facich mesiacov trenie, v\u010faka \u010domu sa ich vn\u00fatro zahrieva. Medzi najzn\u00e1mej\u0161ie vulkanicky akt\u00edvne mesiace patr\u00ed Io. Na jeho povrchu sa nach\u00e1dza viac ne\u017e 80 akt\u00edvnych oblast\u00ed a viac ne\u017e 300 sopiek. Jeho povrch neust\u00e1le pretv\u00e1raj\u00fa sope\u010dn\u00e9 v\u00fdbuchy. \u010eal\u0161ie vulkanicky akt\u00edvne mesiace s\u00fa Saturnov Enceladus a Nept\u00fanov Triton<\/a>, tieto teles\u00e1 v\u0161ak nevyvrhuj\u00fa na svoj povrch l\u00e1vu, ale vodu. Tento jav sa naz\u00fdva kryovulkanizmus. Nie s\u00fa v\u00fdnimo\u010dn\u00e9 ani prenosy hmoty z jedn\u00e9ho mesiaca na druh\u00fd, napr\u00edklad Jupiterova Amaltea m\u00e1 na povrchu v\u00fdrazne \u010derven\u00e9 sfarbenie, \u010do sa vysvet\u013euje ako tenk\u00e1 vrstva s\u00edry, ktor\u00e1 bola vyvrhnut\u00e1 z vulkanick\u00e9ho Io. Mesiace m\u00f4\u017eu odovzd\u00e1va\u0165 svoju hmotu aj prstencom. Najv\u00fdraznej\u0161\u00edm pr\u00edkladom tohto procesu je Saturnov mesiac Enceladus, ktor\u00e9ho \u010dastice vyvrhnut\u00e9 kryovulkanickou aktivitou vytv\u00e1raj\u00fa prstenec E. \u010castice z Enceladu dopadaj\u00fa aj na jeho matersk\u00fa plan\u00e9tu. Tak\u00e9to obohacovanie atmosf\u00e9ry plan\u00e9ty vodnou parou jej mesiaca je jav, ktor\u00fd nikde inde v slne\u010dnej s\u00fastave nebol pozorovan\u00fd.<\/p>\n

N\u00e1zvy mesiacov<\/h3>\n

Pomenovania mesiacov maj\u00fa v\u00e4\u010d\u0161inou vz\u0165ah k plan\u00e9te, ktor\u00fa obiehaj\u00fa. Napr\u00edklad mesiace Jupitera, okrem Ganymeda a Amaltey, sa naz\u00fdvaj\u00fa pod\u013ea mileniek boha Dia (v r\u00edmskej mytol\u00f3gii Jupitera). Mesiace Saturna maj\u00fa zase men\u00e1 r\u00f4znych titanov a titaniek, ke\u010f\u017ee aj boh Kronos (v r\u00edmskej mytol\u00f3gii Saturn) bol jedn\u00fdm z titanov. Mesiace Nept\u00fana sa zase volaj\u00fa pod\u013ea r\u00f4znych morsk\u00fdch bo\u017estiev, preto\u017ee Nept\u00fan bol boh mora. Mesiace Marsa sa naz\u00fdvaj\u00fa pod\u013ea dvoch synov boha Area (Marsa): Foba a Deima. Najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed mesiac Pluta<\/a>, Ch\u00e1ron, dostal meno po prievozn\u00edkovi cez rieku Styx, ktor\u00e1 bola vstupom do podsvetia, ktor\u00e9mu vl\u00e1dol boh H\u00e1des (Pluto). Jeho \u010fal\u0161ie mesiace, Nix a Hydra sa naz\u00fdvaj\u00fa pod\u013ea neob\u013e\u00faben\u00fdch temn\u00fdch bo\u017estiev, medzi ktor\u00e9 patril aj s\u00e1m H\u00e1des. V\u00fdnimku v n\u00e1zvoslov\u00ed tvoria len mesiace plan\u00e9ty Ur\u00e1n, ktor\u00e9 sa nenaz\u00fdvaj\u00fa pod\u013ea post\u00e1v mytol\u00f3gie, ale pod\u013ea post\u00e1v z hier Williama Shakespeara.<\/p>\n

Vznik mesiacov<\/h3>\n
\"\"<\/a>

Saturnov mesiac Epimeteus, ktor\u00fd pravdepodobne vznikol rozpadom v\u00e4\u010d\u0161ieho telesa<\/p><\/div>\n

Mesiace s\u00fa dos\u0165 rozmanit\u00e9, a preto je pravdepodobn\u00e9, \u017ee maj\u00fa aj r\u00f4zny p\u00f4vod. Aj mesiace jednej plan\u00e9ty m\u00f4\u017eu by\u0165 r\u00f4zneho p\u00f4vodu. Te\u00f3rie o ich vzniku s\u00fa v\u0161ak st\u00e1le neist\u00e9, preto\u017ee parametre dr\u00e1h t\u00fdchto telies s\u00fa zn\u00e1me len s malou presnos\u0165ou, a preto je mo\u017en\u00e9 ich polohy vypo\u010d\u00edta\u0165 nanajv\u00fd\u0161 100 mili\u00f3nov rokov do minulosti, \u010do je len zlomok veku slne\u010dnej s\u00fastavy. U ve\u013ek\u00fdch mesiacov jovi\u00e1lnych plan\u00e9t sa predpoklad\u00e1, \u017ee sa sformovali z p\u00f4vodn\u00e9ho protoplanet\u00e1rneho disku podobn\u00fdm procesom ako plan\u00e9ty. Predpoklad\u00e1 sa, \u017ee z\u00e1rodky ve\u013ek\u00fdch plan\u00e9t boli obklopen\u00e9 samostatn\u00fdmi hmlovinami v tvare disku. Z tohto disku sa naberan\u00edm hmoty a zmr\u0161\u0165ovan\u00edm utvorili mesiace. Tento scen\u00e1r vzniku podporuje aj chemick\u00e9 zlo\u017eenie mesiacov. Jupiter sa po\u010das svojho vzniku na kr\u00e1tku dobu zahrial a\u017e na 4 000 \u00b0C, \u010do sp\u00f4sobilo odparenie vody vo vn\u00fatorn\u00fdch \u010dastiach jeho z\u00e1rodo\u010dn\u00e9ho disku. Preto najbli\u017e\u0161ie mesiace Jupitera vodu neobsahuj\u00fa a s\u00fa zlo\u017een\u00e9 len z l\u00e1tok, ktor\u00e9 sa \u0165a\u017eko vyparuj\u00fa. U ostatn\u00fdch troch ve\u013ek\u00fdch plan\u00e9t \u2013 Saturna, Ur\u00e1na a Nept\u00fana \u2013 v\u0161ak teplota ich diskov nedosahovala u\u017e tak\u00e9 vysok\u00e9 hodnoty, a preto s\u00fa aj ich najbli\u017e\u0161ie obiehaj\u00face dru\u017eice zlo\u017een\u00e9 \u010diasto\u010dne z \u013eadu.<\/p>\n

Niektor\u00e9 mesiace v\u0161ak m\u00f4\u017eu by\u0165 zachyten\u00e9 asteroidy alebo kom\u00e9ty, ktor\u00e9 vznikli ve\u013emi \u010faleko od plan\u00e9ty. Na obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu ich zachytila plan\u00e9ta svojou gravit\u00e1ciou ako hotov\u00e9 teles\u00e1 a\u017e nesk\u00f4r po ukon\u010den\u00ed formovania slne\u010dnej s\u00fastavy. Tomu zodpoved\u00e1 sklon a v\u00fdstrednos\u0165 ich dr\u00e1h. Pr\u00edkladom pravdepodobne zachyten\u00e9ho mesiaca je Nept\u00fanov Trit\u00f3n, ktor\u00fd obieha plan\u00e9tu v protismere jej rot\u00e1cie. Je tie\u017e mo\u017en\u00e9, \u017ee niektor\u00e9 mal\u00e9 mesiace s\u00fa zvy\u0161ky p\u00f4vodne v\u00e4\u010d\u0161\u00edch telies, ktor\u00e9 sa zrazili a roztrie\u0161tili.<\/p>\n

Vznik Mesiaca<\/h4>\n

P\u00f4vod Mesiaca Zeme dlho nebol zn\u00e1my. Mesiac dosahuje asi 1\/81 hmotnosti Zeme, teda tvor\u00ed ove\u013ea v\u00e4\u010d\u0161\u00ed zlomok hmotnosti svojej plan\u00e9ty ako mesiace in\u00fdch plan\u00e9t. Pod\u013ea te\u00f3rie publikovanej v roku 1984 je Mesiac d\u00f4sledkom obrovskej zr\u00e1\u017eky Zeme s telesom s rozmermi Marsu v ran\u00fdch \u0161t\u00e1di\u00e1ch jej v\u00fdvoja. Zr\u00e1\u017eka vymr\u0161tila na obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu Zeme obrovsk\u00e9 mno\u017estvo roztaven\u00fdch horn\u00edn poch\u00e1dzaj\u00facich z oboch telies. Horniny utvorili prstenec z hor\u00faceho materi\u00e1lu, z ktor\u00e9ho sa sformoval Mesiac v p\u00f4vodnej vzdialenosti asi 20 000 kilometrov od Zeme. Odvtedy sa od Zeme pomaly vz\u010fa\u013eoval a jeho vz\u010fa\u013eovanie pokra\u010duje aj v s\u00fa\u010dasnosti.<\/p>\n

Gravita\u010dn\u00e9 vplyvy<\/h3>\n
\"\"<\/a>

Drobn\u00fd Satunov mesiac Pan obieha v Enckeho medzere mesiacov Saturna a udr\u017eiava t\u00fato medzeru otvoren\u00fa<\/p><\/div>\n

Mesiace gravita\u010dne vpl\u00fdvaj\u00fa na teles\u00e1 vo svojom okol\u00ed: na in\u00e9 mesiace, prstence aj matersk\u00fa plan\u00e9tu. Vplyv mesiaca na mesiac sa prejavuje napr\u00edklad vo forme utvorenia dr\u00e1hovej rezonancie, v ktorej s\u00fa napr\u00edklad dvojice Enceladus a Diona (Saturn), Ganymedes a Eur\u00f3pa (Jupiter) a \u010fal\u0161ie. Dr\u00e1hov\u00e1 rezonancia medzi mesiacmi jednej plan\u00e9ty navz\u00e1jom je silnej\u0161ia ako medzi plan\u00e9tami slne\u010dnej s\u00fastavy, preto\u017ee s\u00fa k sebe navz\u00e1jom relat\u00edvne bli\u017e\u0161ie. Mesiace Epimeteus a J\u00e1nus si dokonca vymie\u0148aj\u00fa svoje obe\u017en\u00e9 dr\u00e1hy. \u010casto formuj\u00fa a udr\u017eiavaj\u00fa prstence a medzery v prstencoch (napr. mesiac Pan udr\u017eiava Enckeho medzeru v prstencoch Saturna<\/a>).<\/p>\n

Mesiace ve\u013emi hmotn\u00e9 v pomere k materskej plan\u00e9te (najhmotnej\u0161\u00ed v pomere k plan\u00e9te je Mesiac Zeme) maj\u00fa \u0165a\u017eisko ich vz\u00e1jomn\u00e9ho obehu s plan\u00e9tou bl\u00edzko povrchu plan\u00e9ty. T\u00fdm sp\u00f4sobuj\u00fa plan\u00e9te nezanedbate\u013en\u00e9 pohyby na ich obe\u017enej dr\u00e1he okolo hviezdy. V\u00fdrazn\u00e9 s\u00fa tie\u017e ich slapov\u00e9 \u00fa\u010dinky. \u010eal\u0161\u00edm prejavom je nut\u00e1cia osi plan\u00e9ty.<\/p>\n

U Saturnovho mesiaca Rea existuj\u00fa dokonca d\u00f4kazy o tom, \u017ee by mohla ma\u0165 okolo seba prstenec podobne ako plan\u00e9ty.<\/p>\n

Hist\u00f3ria pozorovan\u00ed<\/h3>\n

Prv\u00e9 mesiace in\u00fdch telies bolo mo\u017en\u00e9 objavi\u0165 len po objave \u010falekoh\u013eadu, preto\u017ee vo\u013en\u00fdm okom nie s\u00fa vidite\u013en\u00e9. Vzh\u013eadom na v\u0161eobecne uzn\u00e1van\u00fd geocentrick\u00fd syst\u00e9m v dob\u00e1ch pred objavom \u010falekoh\u013eadu sa nepredpokladalo, \u017ee by mohli existova\u0165 prirodzen\u00e9 obe\u017enice in\u00fdch telies. Prv\u00fd z\u00e1znam o pozorovan\u00ed in\u00fdch mesiacov ako Mesiaca urobil Galileo Galilei v roku 1610, ktor\u00fd sa poklad\u00e1 za objavite\u013ea \u0161tyroch najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch mesiacov Jupitera.<\/p>\n

P\u00e1r rokov po jeho objave urobil Johannes Kepler prv\u00fa predpove\u010f existencie neobjaven\u00fdch mesiacov. Vyslovil domnienku, \u017ee Mars m\u00e1 dva mesiace. Jeho argument v prospech tohto tvrdenia v\u0161ak bol iba \u010d\u00edseln\u00fd – ak m\u00e1 Zem jeden mesiac a Jupiter pod\u013ea vtedaj\u0161\u00edch poznatkov \u0161tyri, potom Mars nach\u00e1dzaj\u00faci sa medzi nimi by mal ma\u0165 dva. O dvoch mesiacoch Marsu sa v roku 1726 zmie\u0148uje aj Jonathan Swift vo svojej fikcii Guliverove cesty. Obe predpovede po\u010dtu mesiacov Marsu sa v\u0161ak s pravdou zhodovali iba n\u00e1hodne.<\/p>\n

Nieko\u013eko desa\u0165ro\u010d\u00ed po objave prv\u00fdch Jupiterov\u00fdch mesiacov nasledoval objav najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch Saturnov\u00fdch mesiacov, po\u010dn\u00fac Titanom (objavite\u013e Christiaan Huygens). Hoci u\u017e Galileo Galilei sa domnieval, \u017ee videl dva obrovsk\u00e9 mesiace Saturna, v skuto\u010dnosti i\u0161lo o jeho prstence neostro zobrazen\u00e9 jeho nedokonal\u00fdm \u010falekoh\u013eadom. Nasledoval objav dvoch najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch mesiacov Ur\u00e1nu, len \u0161es\u0165 rokov po objave samotn\u00e9ho Ur\u00e1nu, a to rovnak\u00fdm objavite\u013eomm, ktor\u00fd objavil aj samotn\u00fa plan\u00e9tu – Williamom Herschelom. V roku 1846 pri\u0161iel objav najv\u00e4\u010d\u0161ieho mesiaca Nept\u00fana, a a\u017e za n\u00edm objav dvoch mal\u00fdch mesiacov Marsu. Od roku 1980 sa k objavite\u013eom mesiacov prid\u00e1vaj\u00fa aj kozmick\u00e9 sondy.<\/p>\n

V\u00fdskum zbl\u00edzka<\/h3>\n
\"\"<\/a>

Mesiac Zeme bol jedin\u00fdm mesiacom a jedin\u00fdm mimozemsk\u00fdm telesom slne\u010dnej s\u00fastavy v\u00f4bec, ktor\u00fd sk\u00famali \u013eudsk\u00e9 pos\u00e1dky. Na sn\u00edmke je astronaut Eugene Cernan.<\/p><\/div>\n

Do za\u010diatkov kozmonautiky \u013eudstvo nevedelo ni\u010d o povrchoch mesiacov okrem n\u00e1\u0161ho. Jedine na povrchu Mesiaca bolo mo\u017en\u00e9 vtedaj\u0161\u00edmi \u010falekoh\u013eadmi rozpozn\u00e1va\u0165 \u0161trukt\u00fary. Ostatn\u00e9 mesiace sa v pr\u00edstrojoch javili len ako bodov\u00e9 zdroje odrazen\u00e9ho svetla a mnoh\u00e9 mal\u00e9 mesiace nebolo mo\u017en\u00e9 pozorova\u0165 v\u00f4bec. Kozmick\u00e9 sondy sa tak pri\u010dinili nielen o roz\u0161\u00edrenie poznatkov o mesiacoch objaven\u00fdch zo Zeme, ale aj o objavy mnoh\u00fdch dovtedy nezn\u00e1mych mal\u00fdch mesiacov.<\/p>\n

Prv\u00fdm cie\u013eom prieskumu nejak\u00e9ho mesiaca kozmick\u00fdmi sondami sa stal, prirodzene, Mesiac Zeme. Sonda Luna 2 ho v roku 1959 ako prv\u00e1 zasiahla a sonda Luna 3 ako prv\u00e1 poslala sn\u00edmky jeho odvr\u00e1tenej strany. Prv\u00e1 sonda, ktor\u00e1 m\u00e4kko prist\u00e1la na povrchu Mesiaca, bola Luna 9. Mesiac Zeme je tie\u017e jedin\u00fdm mesiacom sk\u00faman\u00fdm sondami z jeho obe\u017enej dr\u00e1hy a dokonca \u013eudskou pos\u00e1dkou z povrchu. Jedin\u00fdm \u010fal\u0161\u00edm mesiacom, na ktorom kedy prist\u00e1lo \u010dlovekom vyroben\u00e9 teleso, je Titan, ktor\u00fd dosiahla v roku 2005 sonda Huygens.<\/p>\n

A\u017e po prist\u00e1t\u00ed prv\u00fdch \u013eud\u00ed na Mesiaci Zeme vznikli prv\u00e9 bl\u00edzke sn\u00edmky povrchov mesiacov in\u00fdch plan\u00e9t. Stalo sa tak v roku 1971 a i\u0161lo o sn\u00edmky marsovsk\u00fdch mesiacov Fobos a Deimos, ktor\u00e9 s\u00fa najbli\u017e\u0161\u00edmi mesiacmi k Zemi okrem Mesiaca. Prieskum vykonala sonda Mariner 9.<\/p>\n

Ostatn\u00e9 mesiace okrem Mesiaca, pokia\u013e boli sk\u00faman\u00e9 sondami zbl\u00edzka, sk\u00famali pri preletoch okolo nich sondy, ktor\u00e9 obiehali alebo prelietali okolo ich matersk\u00fdch plan\u00e9t. Medzi sondy, ktor\u00e9 sa zasl\u00fa\u017eili o roz\u0161\u00edrenie na\u0161ich poznatkoch o mesiacoch, patria napr\u00edklad Voyager 1 a Voyager 2, Fobos 2, Galileo, Cassini, \u010di New Horizons. Sondy Galileo a Cassini boli po ukon\u010den\u00ed svojej \u010dinnosti naveden\u00e9 do atmosf\u00e9r plan\u00e9t, aby v bud\u00facnosti nedo\u0161lo k nechcenej zr\u00e1\u017eke t\u00fdchto sond s nejak\u00fdm mesiacom.<\/p>\n

V \u0161t\u00e1diu pr\u00edprav s\u00fa projekty kozmick\u00fdch sond, ktor\u00fdch hlavn\u00fdm objektom v\u00fdskumu bud\u00fa mesiace in\u00fdch plan\u00e9t. Patr\u00ed k nim napr\u00edklad sonda JUICE (Jupiter Icy Moons Explorer), ktor\u00e1 je v \u0161t\u00e1diu testovania a mala by od\u0161tartova\u0165 v roku 2023.<\/p>\n

Kv\u00e1zisatelity<\/h3>\n

Kv\u00e1zisatelity s\u00fa teles\u00e1, ktor\u00e9 zost\u00e1vaj\u00fa v bl\u00edzkosti centr\u00e1lneho telesa po dlh\u0161iu dobu, ale neobiehaj\u00fa okolo neho. Obiehaj\u00fa okolo Slnka<\/a> s dr\u00e1hovou rezonanciou 1 : 1 vo\u010di objektu, pre ktor\u00fd predstavuj\u00fa kv\u00e1zisatelit. Maj\u00fa rovnak\u00fa obe\u017en\u00fa dobu okolo Slnka ako objekt, pre ktor\u00fd predstavuj\u00fa kv\u00e1zisatelit, no v\u00fdstrednej\u0161iu obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu. Ich dr\u00e1hy le\u017eia mimo Hillovu sf\u00e9ru a v porovnan\u00ed s prav\u00fdmi satelitmi zotrv\u00e1vaj\u00fa v bl\u00edzkosti plan\u00e9ty omnoho krat\u0161ie. Kv\u00e1zisatelity s\u00fa zatia\u013e zn\u00e1me len u Zeme, Venu\u0161e a Nept\u00fana, pod\u013ea simul\u00e1ci\u00ed ich m\u00f4\u017eu ma\u0165 aj \u010fal\u0161ie plan\u00e9ty. Zem m\u00e1 pod\u013ea \u00fadajov z roku 2016 p\u00e4\u0165 zn\u00e1mych kv\u00e1zisatelitov, z ktor\u00fdch najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed je plan\u00e9tka 3753 Cruithne.<\/p>\n

Exomesiace<\/h2>\n

Exomesiace s\u00fa zatia\u013e hypotetick\u00e9 teles\u00e1, ktor\u00e9 by mali obieha\u0165 okolo exoplan\u00e9t \u2013 plan\u00e9t mimo slne\u010dnej s\u00fastavy. Astron\u00f3movia veria, \u017ee v\u00e4\u010d\u0161ina terestrick\u00fdch plan\u00e9t vo vesm\u00edre m\u00e1 mesiace. Na z\u00e1klade pozorovania Spitzerovho vesm\u00edrneho \u010falekoh\u013eadu do\u0161li \u010dlenovia t\u00edmu Nadye Gorlovej k z\u00e1veru, \u017ee nanajv\u00fd\u0161 5 a\u017e 10 % z nich by mohlo ma\u0165 p\u00f4vod v kol\u00edzii rovnako ako n\u00e1\u0161 Mesiac. Len pri jednej zo 400 pozorovan\u00fdch hviezd toti\u017e na\u0161li stopy prachu, ktor\u00e1 by pod\u013ea te\u00f3ri\u00ed mala tak\u00fato kol\u00edziu sprev\u00e1dza\u0165.<\/p>\n

Z posledn\u00fdch rokov je zn\u00e1mych nieko\u013eko kandid\u00e1tov na exomesiace, vo v\u0161etk\u00fdch pr\u00edpadoch v\u0161ak ch\u00fdba definit\u00edvny d\u00f4kaz. M. Benisty a kol. z University of Grenoble v\u0161ak v j\u00fali 2021 publikovali v\u00fdsledky v\u00fdskumu planet\u00e1rnej s\u00fastavy hviezdy V1032 Centauri, pod\u013ea ktorej m\u00e1 jedna z plan\u00e9t tejto hviezdy okolo seba prachov\u00fd disk s dostato\u010dn\u00fdm mno\u017estvom materi\u00e1lu na vytvorenie exomesiacov. Cel\u00e1 s\u00fastava je ve\u013emi mlad\u00e1 a plan\u00e9ty aj ich mesiace sa v nej e\u0161te len formuj\u00fa.<\/p>\n

Rekordy medzi doteraz zn\u00e1mymi mesiacmi<\/h2>\n