{"id":7334,"date":"2022-06-17T23:00:42","date_gmt":"2022-06-17T21:00:42","guid":{"rendered":"https:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=7334"},"modified":"2024-10-10T14:06:46","modified_gmt":"2024-10-10T12:06:46","slug":"nove-superrakety-sls-spotrebuju-dedicstvo-po-raketoplanoch","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=7334","title":{"rendered":"Nov\u00e9 superrakety SLS spotrebuj\u00fa dedi\u010dstvo po raketopl\u00e1noch"},"content":{"rendered":"

Prv\u00fdkr\u00e1t publikovan\u00e9 na webe ASTRIN 15. 11 2021<\/a> a 23. 4. 2022<\/a><\/em><\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>

Motory SRB pripravovan\u00e9 na misiu Artemis I v hale Vehicle Assembly Building, kde sa kedysi kompletizovali aj \u0161tartovacie zostavy raketopl\u00e1nov. Zdroj:commons.wikimedia.org<\/p><\/div>\n

Odkedy v roku 2011 skon\u010dil program Space Shuttle<\/a>, NASA nemala nov\u00fd nosi\u010d ani kozmick\u00fa lo\u010f<\/a> pre misie s \u013eudskou pos\u00e1dkou. Pre svojich astronautov najprv kupovala miesta v rusk\u00fdch Sojuzoch, nesk\u00f4r u americkej s\u00fakromnej firmy SpaceX a jej kozmickej lode Crew Dragon. Nov\u00e1 raketa SLS (Space Launch System), ktor\u00e1 m\u00e1 vr\u00e1ti\u0165 Ameri\u010danov na Mesiac<\/a>, je v\u0161ak u\u017e vyvinut\u00e1 a dokonca mala \u0161tartova\u0165 u\u017e tento rok. No hoci ide o klasick\u00fa raketu na jedno pou\u017eitie, nielen\u017ee od\u0161tartuje z miesta, kde st\u00e1la pred desa\u0165ro\u010d\u00edm rampa pre raketopl\u00e1ny (39B), ale jej prv\u00e9 exempl\u00e1re bud\u00fa nies\u0165 nieko\u013eko ich komponentov.<\/p>\n

Ide jednak o vod\u00edkovo-kysl\u00edkov\u00e9 motory SSME, z ktor\u00fdch ka\u017ed\u00fd m\u00e1 vydr\u017ea\u0165 55 z\u00e1\u017eihov. Po\u010das 135 letov raketopl\u00e1nov sl\u00fa\u017eili spo\u013eahlivo, nikdy sa na nich nevyskytla v\u00e1\u017enej\u0161ia porucha. Boli to hlavn\u00e9, \u0161tartovacie motory raketopl\u00e1nu, v ktor\u00fdch sa spa\u013eovalo palivo z externej n\u00e1dr\u017ee ET. Spa\u013eovanie prebiehalo v motoroch ulo\u017een\u00fdch priamo na kozmickej lodi \u2013 raketopl\u00e1ne, \u010do pod\u010diarkuje aj jeho n\u00e1zov (kombin\u00e1cia rakety a lietadla). V\u010faka motorom SSME bol raketopl\u00e1n prvou kozmickou lo\u010fou, ktor\u00e1 sa nenechala raketou len pas\u00edvne nies\u0165, ale sa na \u0161tarte podie\u013eala. V\u010faka tomu zachra\u0148ovala pre \u010fal\u0161ie pou\u017eitia najkomplikovanej\u0161\u00ed komponent svojej nosnej rakety. SSME maj\u00fa obrovsk\u00fd v\u00fdkon a \u0165ah 232 ton na jeden motor.<\/p>\n

Po ukon\u010den\u00ed programu raketopl\u00e1nov ich vymontovali z orbiterov a uskladnili. Dru\u017eicov\u00e9 stupne raketopl\u00e1nov<\/a>, ktor\u00e9 s\u00fa vystaven\u00e9 v m\u00faze\u00e1ch, tak nes\u00fa iba ich makety. SSME na\u0161li nov\u00e9 vyu\u017eitie v raket\u00e1ch SLS, kde s\u00fa ozna\u010den\u00e9 ako RS-25 (skratka SSME toti\u017e vypovedala o ich pou\u017eit\u00ed v raketopl\u00e1noch, ke\u010f\u017ee zna\u010dila Space Shuttle Main Engines). Ke\u010f\u017ee raketa SLS potrebuje e\u0161te v\u00e4\u010d\u0161\u00ed v\u00fdkon, pri ka\u017edom \u0161tarte bud\u00fa sl\u00fa\u017ei\u0165 nielen tri, ale hne\u010f \u0161tyri RS-25. Po minut\u00ed sa exempl\u00e1rov z raketopl\u00e1nov bud\u00fa nahraden\u00e9 vylep\u0161en\u00fdmi verziami RS-25E.<\/p>\n

\"\"<\/a>

Technici vn\u00fatri kysl\u00edkovej n\u00e1dr\u017ee SLS. Zdroj:commons.wikimedia.org<\/p><\/div>\n

Vyu\u017eitie na\u0161li aj viacn\u00e1sobne pou\u017eite\u013en\u00e9 motory programu raketopl\u00e1nov \u2013 SRB. Tieto motory na pevn\u00e9 palivo sa vo dvojiciach pripev\u0148ovali k n\u00e1dr\u017ei ET a sl\u00fa\u017eili na prv\u00fd, pribli\u017ene dvojmin\u00fatov\u00fd impulz po \u0161tarte. Potom prist\u00e1vali na pad\u00e1koch v oce\u00e1ne, odkia\u013e boli vytiahnut\u00e9 lo\u010fami a pripraven\u00e9 na \u010fal\u0161ie pou\u017eitie. Pri rakete SLS bud\u00fa op\u00e4\u0165 vo dvojiciach pom\u00e1ha\u0165 odp\u00fata\u0165 sa stroju od rampy, no opakovane sa u\u017e pou\u017e\u00edva\u0165 nebud\u00fa. P\u00f4vodne kv\u00f4li zv\u00fd\u0161eniu nosnosti z nich toti\u017e boli odstr\u00e1nen\u00e9 pad\u00e1ky. Motory SRB tak po ka\u017edom lete skon\u010dia na dne Atlantiku. Ke\u010f sa z\u00e1soby star\u00fdch SRB min\u00fa, za\u010dn\u00fa rakety SLS pou\u017e\u00edva\u0165 nov\u00e9 vylep\u0161en\u00e9 sady motorov vyvinut\u00e9 \u0161peci\u00e1lne pre ne. O za\u010diatku ich pou\u017e\u00edvania sa po\u010d\u00edta najnesk\u00f4r od deviateho letu a zv\u00fd\u0161ia nosnos\u0165 celej rakety.<\/p>\n

Raketa SLS m\u00e1 v\u00fd\u0161ku 98 metrov. Jej centr\u00e1lny stupe\u0148 je vysok\u00fd necel\u00fdch 65 metrov a m\u00e1 priemer 8,4 metra. Na\u0148 sa pri prv\u00fdch dvoch letoch bude nap\u00e1ja\u0165 horn\u00fd stupe\u0148 iCPS, ktor\u00fd u\u017e lieta na raket\u00e1ch Delta. Na svojom vrchole bude v spojen\u00ed cez adapt\u00e9r OSA nies\u0165 kozmick\u00fa lo\u010f Orion a nad \u0148ou z\u00e1chrann\u00fa ve\u017ei\u010dku. Ve\u013ekos\u0165ou aj z\u00e1kladn\u00fdm usporiadan\u00edm \u0161tartovacia zostava pripom\u00edna komplexy s raketou Saturn V, ktor\u00e1 pred polstoro\u010d\u00edm vyn\u00e1\u0161ala prv\u00fdch \u013eud\u00ed na Mesiac.<\/p>\n

\"\"<\/a>

Raketa SLS vn\u00fatri mont\u00e1\u017enej haly VAB. Zdroj: NASA\/Kim Shiflett<\/p><\/div>\n

Prv\u00e1 misia tejto novej rakety nesie ozna\u010denie Artemis I a pr\u00edpravy na jej \u0161tart u\u017e intenz\u00edvne prebiehaj\u00fa. Cie\u013eom tejto misie je vynies\u0165 na obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu okolo Mesiaca kozmick\u00fa lo\u010f Orion bez pos\u00e1dky. T\u00e1 m\u00e1 overi\u0165 techniku, nazbiera\u0165 u\u017eito\u010dn\u00e9 inform\u00e1cie pre lety s astronautmi, a nieko\u013eko t\u00fd\u017ed\u0148ov po \u0161tarte prist\u00e1\u0165 do Pacifiku. V samotnom adapt\u00e9ri bude nies\u0165 e\u0161te 13 mal\u00fdch dru\u017e\u00edc \u2013 CubeSatov. Tie sa bud\u00fa cestou k Mesiacu postupne uvo\u013e\u0148ova\u0165 na samostatn\u00e9 misie, ktor\u00fdch cie\u013eom je jednak veda a jednak demon\u0161tr\u00e1cia technol\u00f3gi\u00ed.<\/p>\n

Fan\u00fa\u0161ikovia kozmonautiky si nenechali 17. marca 2022 ujs\u0165 priamy prenos z prevozu gigantickej rakety SLS v \u0161tartovacej konfigur\u00e1cii na rampu 39B Kennedyho vesm\u00edrneho strediska na Floride (presnej\u0161ie na miesto, kde kedysi st\u00e1la rampa 39B pre \u0161tart raketopl\u00e1nov, no jej obslu\u017en\u00e1 ve\u017ea bola zb\u00faran\u00e1). Odtia\u013e sa po testoch vr\u00e1tila nasp\u00e4\u0165 do haly VAB. Cesta tejto rakety na rampu, jej napojenie na obslu\u017en\u00fa ve\u017eu rampy a sk\u00fa\u0161obn\u00e9 odpo\u010d\u00edtavanie s\u00fa pre tento kolos nato\u013eko nov\u00e9, \u017ee bolo nutn\u00e9 raketu vr\u00e1ti\u0165 do haly VAB a pred ostr\u00fdm odpo\u010d\u00edtavan\u00edm znova prekontrolova\u0165, odstr\u00e1ni\u0165 nadbyto\u010dn\u00e9 senzory pridan\u00e9 za \u00fa\u010delom testovania, nabi\u0165 jej akumul\u00e1tory, a a\u017e potom ju vysla\u0165 op\u00e4\u0165 na rampu.<\/p>\n

Raketov\u00e1 mont\u00e1\u017ena hala VAB (Vehicle Assembly Building), z ktorej SLS vyrazila na svoju prv\u00fa p\u00fa\u0165 na rampu, je od svojho dokon\u010denia v roku 1966 st\u00e1le najv\u00e4\u010d\u0161ou raketovou mont\u00e1\u017enou halou na svete. Bola navrhnut\u00e1 tak, aby sa z nej aj tie najv\u00e4\u010d\u0161ie rakety dali vyviez\u0165 v palebnom postaven\u00ed, \u010di\u017ee vzt\u00fd\u010den\u00e9. Odpadaj\u00fa tak probl\u00e9my, ktor\u00e9 nast\u00e1vaj\u00fa pri vzty\u010dovan\u00ed rakety a\u017e na rampe. V\u0161etko si v\u0161ak vyber\u00e1 svoju da\u0148 \u2013 VAB mus\u00ed ma\u0165 s\u00fastavne v prev\u00e1dzke 125 ventil\u00e1torov, ktor\u00e9 neust\u00e1le vymie\u0148aj\u00fa jej vzduch, inak by sa jeho vlhkos\u0165 skondenzovala do oblakov. Aj ke\u010f na svete existuj\u00fa aj ove\u013ea vy\u0161\u0161ie budovy ako 160-metrov\u00e1 VAB, nijak\u00e1 in\u00e1 z nich nie je bez horizont\u00e1lneho \u010dlenenia. VAB je tak jedinou stavbou sveta, v ktorej by sa dok\u00e1zali tvori\u0165 oblaky.<\/p>\n

\"\"<\/a>

Obrovsk\u00e9 dvere haly VAB sa roztv\u00e1raj\u00fa, aby uvo\u013enili cestu rakete SLS na mobilnej vyp\u00fa\u0161\u0165acej plo\u0161ine. Zdroj: NASA\/Aubrey Gemignani<\/p><\/div>\n

Raketa SLS bez tekut\u00fdch pohonn\u00fdch l\u00e1tok, ktor\u00e9 sa do nej natankuj\u00fa a\u017e na rampe, v\u00e1\u017ei takmer 1 600 ton. Podobne ako ostatn\u00e9 vertik\u00e1lne vyv\u00e1\u017ean\u00e9 rakety, mus\u00ed cestova\u0165 aj so svojou mobilnou vyp\u00fa\u0161\u0165acou plo\u0161inou. Na rozdiel od svojich predchodcov, Saturnu V \u010di raketopl\u00e1nov, si raketa SLS z VAB nesie rovno aj svoju obslu\u017en\u00fa ve\u017eu. T\u00fdmto komplexom pomaly pohybuje p\u00e1sov\u00fd transport\u00e9r crawler. Prv\u00fd v\u00fdvoz za\u010dal 17. marca 2022 a bol dokon\u010den\u00fd 18 marca po 10 hodin\u00e1ch a 28 min\u00fatach. Po\u010das cesty transport\u00e9r so zostavou prudko zabrzdil, aby sa sledovala dynamick\u00e1 odozva rakety.<\/p>\n

Na rampe za\u010dala simul\u00e1cia pred\u0161tartovn\u00fdch \u010dinnost\u00ed. Jej s\u00fa\u010das\u0165ou malo by\u0165 aj sk\u00fa\u0161obn\u00e9 odpo\u010d\u00edtavanie vr\u00e1tanie plnenia rakety pohonn\u00fdmi hmotami. To sa v\u0161ak v plnom rozsahu neuskuto\u010dnilo, hoci prebehli tri pokusy. Pri prvom z nich sa objavila porucha ventilu. Padlo rozhodnutie, \u017ee vadn\u00fd ventil sa vymen\u00ed a\u017e po n\u00e1vrate rakety do VAB. Pri druhom pokuse 14. apr\u00edla sa mal natankova\u0165 aspo\u0148 centr\u00e1lny stupe\u0148 a v hornom stupni, ktor\u00fd vinou chybn\u00e9ho ventilu nem\u00f4\u017ee by\u0165 plne natankovan\u00fd, sa malo iba chladi\u0165 palivov\u00e9 potrubie. No vod\u00edkov\u00e1 n\u00e1dr\u017e sa nenaplnila e\u0161te ani z polovice a kysl\u00edkov\u00e1 ani z desatiny, ke\u010f do\u0161lo k \u00faniku paliva. 17. apr\u00edla teda NASA rozhodla, \u017ee \u010fal\u0161ie pokusy prebehn\u00fa a\u017e po oprave rakety vo VAB. Po\u010diatkom apr\u00edla zastihla raketu na kozmodr\u00f3me b\u00farka a jej bleskozvody zasiahli \u0161tyri blesky. Neovplyvnili v\u0161ak \u017eiadne syst\u00e9my.<\/p>\n

K\u00fdm bola raketa na rampe, nez\u00e1visle od nej sa v Utahu otestoval aj motor z\u00e1chrann\u00e9ho syst\u00e9mu zostavy. Podobne ako v dob\u00e1ch Apolla<\/a> bude aj pre novodob\u00fdch mesa\u010dn\u00fdch astronautov k dispoz\u00edcii z\u00e1chrann\u00e1 ve\u017ei\u010dka, ktor\u00e1 je schopn\u00e1 v pr\u00edpade hav\u00e1rie nosnej rakety odnies\u0165 lo\u010f Orion do bezpe\u010dia.<\/p>\n

\"\"<\/a>

Najv\u00e4\u010d\u0161ia raketa od \u010dias Apolla op\u00fa\u0161\u0165a halu VAB. Zdroj: NASA\/Kim Shiflett<\/p><\/div>\n

\u201eOstr\u00fd\u201c v\u00fdvoz SLS prebehol 6. j\u00fana a 19. j\u00fana by sa mal zopakova\u0165 ne\u00faspe\u0161n\u00fd test so sk\u00fa\u0161obn\u00fdm odpo\u010d\u00edtavan\u00edm. So \u0161tartom sa aktu\u00e1lne po\u010d\u00edta nie sk\u00f4r ako v auguste 2022. Limituj\u00faca pre \u0161tartovacie okno je, prirodzene, poloha Mesiaca vo\u010di miestu \u0161tartu, ale aj po\u017eiadavka, aby prist\u00e1tie kozmickej lode do Tich\u00e9ho oce\u00e1nu prebehlo za denn\u00e9ho svetla. Po \u0161tarte \u010dak\u00e1 kozmick\u00fa lo\u010f Orion bez pos\u00e1dky misia Artemis I<\/a>, oblet Mesiaca a n\u00e1vrat na Zem. Pri tejto misii bude okrem in\u00e9ho testova\u0165 aj nov\u00e9 ochrann\u00e9 prostriedky proti radi\u00e1cii<\/a>, ktor\u00e9 s\u00fa nevyhnutn\u00e9 pred pl\u00e1novan\u00fdmi dlhodobej\u0161\u00edmi \u013eudsk\u00fdmi letmi na Mesiac. Pri misii Artemis II p\u00f4jde znova o oblet Mesiaca, no u\u017e s pos\u00e1dkou \u2013 teda o ak\u00fasi obdobu misie Apollo 8. Artemis II m\u00e1 v kozmickej lodi Orion dosta\u0165 na obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu okolo Mesiaca a\u017e \u0161tvor\u010dlenn\u00fa pos\u00e1dku (misie programu Apollo boli len troj\u010dlenn\u00e9). Bud\u00fa ju tvori\u0165 traja Ameri\u010dania a jeden Kana\u010fan. Artemis III bude zase novodob\u00fdm Apollom 11 \u2013 jej pos\u00e1dka u\u017e pristane na mesa\u010dnom povrchu.<\/p>\n

V s\u00favislosti s bl\u00ed\u017eiacim sa n\u00e1vratom na Mesiac sa tie\u017e otv\u00e1raj\u00fa posledn\u00e9 zape\u010daten\u00e9 vzorky privezen\u00e9 v r\u00e1mci programu Apollo. Tieto vzorky boli zape\u010daten\u00e9 pribli\u017ene p\u00e4\u0165desiat rokov, aby sa k ich v\u00fdskumu prikro\u010dilo, a\u017e ke\u010f bud\u00fa k dispoz\u00edcii pokro\u010dilej\u0161ie vedeck\u00e9 met\u00f3dy a n\u00e1stroje.<\/p>\n

\"\"<\/a>

V\u00fdchod slnka 23. marca 2022 a raketa SLS na \u0161tartovacom komplexe 39B. Zdroj: NASA\/Ben Smegelsky<\/p><\/div>\n

Mohlo by v\u00e1s zauj\u00edma\u0165<\/h2>\n