$\"\"$ <\/a>

Americk\u00fd astronaut Bruce McCandless pou\u017e\u00edva po\u010das v\u00fdstupu do otvoren\u00e9ho vesm\u00edru man\u00e9vrovaciu jednotku pri misii STS-41-B raketopl\u00e1nu Challenger, 7. febru\u00e1r 1984<\/p><\/div>\n

Funkcie pos\u00e1dky raketopl\u00e1nu<\/h2>\n
Pos\u00e1dka americk\u00e9ho raketopl\u00e1nu,<\/a> najv\u00e4\u010d\u0161ieho kedy pou\u017e\u00edvan\u00e9ho vesm\u00edrneho dopravn\u00e9ho prostriedku, pozost\u00e1vala z 2 a\u017e 7 os\u00f4b. V jedinom pr\u00edpade, pri misii STS-61A letelo na palube raketopl\u00e1nu Challenger a\u017e 8 astronautov. \u010clenovia pos\u00e1dky plnili tieto funkcie:<\/p>\n
\n
velite\u013e letu<\/strong> alebo tie\u017e prv\u00fd pilot<\/strong> \u2013 velil celej vesm\u00edrnej lodi a sedel v\u013eavo vpredu na pilotnej palube raketopl\u00e1nu, podobne ako kapit\u00e1n v kokpite lietadla. V\u017edy riadil lo\u010f v z\u00e1vere\u010dnej \u010dasti prist\u00e1vania, vo vesm\u00edre robil man\u00e9vre a sp\u00e1janie, napr\u00edklad s Medzin\u00e1rodnou vesm\u00edrnou stanicou (ISS).<\/li>\n
pilot<\/strong> alebo druh\u00fd pilot<\/strong> \u2013 jeho sedadlo je umiestnen\u00e9 v pravej prednej \u010dasti, ved\u013ea velite\u013ea. Kontroloval v\u0161etky syst\u00e9my na palube, napr\u00edklad hlavn\u00e9 motory a hydraulick\u00fd syst\u00e9m. Ak by velite\u013e nebol schopn\u00fd plni\u0165 svoje \u00falohy, (napr\u00edklad pre nevo\u013enos\u0165), prebral jeho funkciu druh\u00fd pilot.<\/li>\n
letov\u00fd \u0161pecialista<\/strong> \u2013 profesion\u00e1lny astronaut, ktor\u00fd plnil \u00falohy ako v\u00fdstupy do otvoren\u00e9ho priestoru (pozri ni\u017e\u0161ie), ovl\u00e1danie robotick\u00e9ho ramena RMS, a robil pokusy.<\/li>\n
palubn\u00fd \u0161pecialista \u2013 neprofesion\u00e1lny astronaut alebo astronaut, ktor\u00fd nie je zamestnan\u00fd v NASA. Na palube mal \u0161peci\u00e1lnu \u00falohu, mohol to by\u0165 napr\u00edklad lek\u00e1r vykon\u00e1vaj\u00faci zdravotn\u00e9 testy \u010dlenov pos\u00e1dky.<\/li>\n<\/ul>\n
Funkcie pos\u00e1dky Sojuzu<\/h2>\n
$\"\"$ <\/a>
Jurij Gagarin<\/a>, prv\u00fd kozmonaut sveta<\/p><\/div>\n
V ruskej vesm\u00edrnej lodi Sojuz je miesto iba pre tri osoby. Pr\u00edtomnos\u0165 tretieho \u010dlena pos\u00e1dky v\u0161ak nie je nevyhnutn\u00e1, m\u00f4\u017ee to by\u0165 vedec alebo platiaci kozmick\u00fd turista.<\/p>\n
\n
velite\u013e<\/strong> \u2013 sed\u00ed na prostrednom sedadle, koordinuje dianie na palube.<\/li>\n
palubn\u00fd in\u017einier<\/strong> \u2013 sed\u00ed vpravo od velite\u013ea. Jeho \u00falohou je kontrola palubn\u00fdch syst\u00e9mov a letov\u00fdch proced\u00far.<\/li>\n<\/ul>\n
Na Medzin\u00e1rodnej vesm\u00edrnej stanici takisto existuje velite\u013e, ktor\u00fd je nadraden\u00fd dokonca aj velite\u013eom pos\u00e1dok raketopl\u00e1nu a Sojuzu po\u010das ich pripojenia ku komplexu.<\/p>\n
V\u00fdber<\/h2>\n
Kozmonauti musia by\u0165 psychicky aj fyzicky zdatn\u00ed a inteligentn\u00ed jedinci. Najpr\u00edsnej\u0161\u00edmi lek\u00e1rskymi a psychologick\u00fdmi testami v r\u00e1mci pr\u00edpravy na let do vesm\u00edru pre\u0161la prv\u00e1 gener\u00e1cia kozmonautov. Vtedy e\u0161te nikto nevedel, ako bude \u013eudsk\u00fd organizmus reagova\u0165 na zr\u00fdchlenie, bezv\u00e1hov\u00fd stav a o\u017eiarenie. Prv\u00ed astronauti museli by\u0165 vo vynikaj\u00facej fyzickej kond\u00edcii. Skupinu prv\u00fdch kandid\u00e1tov na kozmonautov v Sovietskom zv\u00e4ze vybrali spomedzi st\u00edhac\u00edch pilotov. Ich maxim\u00e1lny vek mal by\u0165 do tridsa\u0165 rokov, v\u00fd\u0161ka do 170 cm, a hmotnos\u0165 do 70 kg. Museli ma\u0165 v\u00fdborn\u00fd zdravotn\u00fd stav ktor\u00fd vylu\u010doval \u010do i len pravideln\u00e9 ang\u00edny. Kandid\u00e1ti museli napr\u00edklad vydr\u017ea\u0165 st\u00e1\u0165 20 min\u00fat vo vode s teplotou 0\u00b0C a nesmeli z toho ochorie\u0165, \u010di vydr\u017ea\u0165 nepreru\u0161ovane 72 hod\u00edn bez sp\u00e1nku. V s\u00fa\u010dasnosti s\u00fa u\u017e krit\u00e9ri\u00e1 na v\u00fdber medzi kozmonautov ove\u013ea miernej\u0161ie (pr\u00edkladom je John Glenn, americk\u00fd astronaut, ktor\u00fd letel do vesm\u00edru vo veku 76 rokov). Naopak, st\u00fapli n\u00e1roky na vzdelanie. Jurij Gagarin ani Valentina Tere\u0161kovov\u00e1 nemali v \u010dase letu vysoko\u0161kolsk\u00e9 vzdelanie, teraz je u\u017e pre profesion\u00e1lnych astronautov povinn\u00e9.<\/p>\n
Pr\u00edprava na let<\/h2>\n
$\"\"$ <\/a>
Kozmonauti Jeffrey N. Williams, Pavel V. Vinogradov a Thomas Reiter na Medzin\u00e1rodnej vesm\u00edrnej stanici<\/p><\/div>\n
V USA prebieha hlavn\u00e1 \u010das\u0165 v\u00fdcviku v Lyndon B. Johnson Space Center v Houstone. Nach\u00e1dza sa tu trena\u017e\u00e9r kokpitu raketopl\u00e1nu, virtu\u00e1lne laborat\u00f3rium a modely \u010dast\u00ed Medzin\u00e1rodnej vesm\u00edrnej stanice. V\u00fdstupy do otvoren\u00e9ho priestoru astronauti nacvi\u010duj\u00fa v 61 metrov dlhom a 12 metrov hlbokom baz\u00e9ne. \u010eal\u0161ie v\u00fdcvikov\u00e9 stredisko je napr\u00edklad na Floride, kde sa nacvi\u010dovalo hlavne n\u00fadzov\u00e9 opustenie raketopl\u00e1nu a odpa\u013eovacej rampy. Experimenty, ktor\u00e9 bud\u00fa astronauti vykon\u00e1va\u0165 na palub\u00e1ch vesm\u00edrnej lode, sa nacvi\u010duj\u00fa v primerane vybaven\u00fdch laborat\u00f3ri\u00e1ch po celom svete.<\/p>\n
V Sovietskom zv\u00e4ze bol pre kozmonautov vybudovan\u00fd cel\u00fd komplex s n\u00e1zvom Hviezdne meste\u010dko. Okrem zariaden\u00ed sl\u00fa\u017eiacich na v\u00fdcvik s\u00fa tam tie\u017e obytn\u00e9 bloky, obchody, re\u0161taur\u00e1cie a \u0161koly. Vo ve\u013ekej hale v Hviezdnom meste\u010dku sa nach\u00e1dzaj\u00fa rusk\u00e9 \u010dasti stanice ISS. Prv\u00e1 dvadsa\u0165\u010dlenn\u00e1 skupina kozmonautov sa v Hviezdnom meste\u010dku za\u010dala na svoj let pripravova\u0165 u\u017e v roku 1960.<\/p>\n
V USA aj v Rusku je v\u00fdcvik kozmonautov dvojstup\u0148ov\u00fd. Prv\u00fd, z\u00e1kladn\u00fd v\u00fdcvik, je rovnak\u00fd pre v\u0161etk\u00fdch kandid\u00e1tov. Trv\u00e1 pribli\u017ene jeden a pol roka. Kozmonaut sa v \u0148om u\u010d\u00ed, ako funguje kozmick\u00e1 lo\u010f, v ktorej bude letie\u0165 a tie\u017e v\u0161etky n\u00fadzov\u00e9 proced\u00fary. Ke\u010f je po skon\u010den\u00ed v\u00fdcviku pridelen\u00fd k pos\u00e1dke, za\u010d\u00edna sa takzvan\u00fd leteck\u00fd v\u00fdcvik. V \u0148om sa u\u010d\u00ed v\u0161etko potrebn\u00e9 na konkr\u00e9tnu misiu, napr\u00edklad zaobch\u00e1dzanie s ur\u010dit\u00fdmi pr\u00edstrojmi, tr\u00e9nuje pokusy, ktor\u00e9 bud\u00fa prebieha\u0165 po\u010das letu, a v pr\u00edpade, \u017ee sa bude z\u00fa\u010dast\u0148ova\u0165 v\u00fdstupu do otvoren\u00e9ho priestoru, mus\u00ed sa cel\u00fd v\u00fdstup nacvi\u010di\u0165 v spom\u00ednanom baz\u00e9ne. Z\u00e1rove\u0148 sa zoznamuje s ostatn\u00fdmi \u010dlenmi pos\u00e1dky.<\/p>\n
Bud\u00faci kozmonauti tie\u017e musia absolvova\u0165 tr\u00e9ning na sily p\u00f4sobiace po\u010das letu \u2013 pre\u0165a\u017eenie, ktor\u00e9 na nich bude p\u00f4sobi\u0165 pri \u0161tarte a prist\u00e1van\u00ed, a bezv\u00e1hov\u00fd stav<\/a>, ktor\u00e9mu bud\u00fa vystaven\u00ed na obe\u017enej dr\u00e1he. Pre\u0165a\u017eenie sa tr\u00e9nuje na centrif\u00fagach, bezv\u00e1hov\u00fd stav na \u0161peci\u00e1lnych lietadl\u00e1ch.<\/p>\n
Platy kozmonautov<\/h2>\n
$\"\"$ <\/a>
N\u00e1cvik oper\u00e1ci\u00ed v stave beztia\u017ee prebieha v baz\u00e9ne. Na z\u00e1bere astronautka Jessica Meirov\u00e1.<\/p><\/div>\n
Priemern\u00fd pr\u00edjem astronauta NASA sa za\u010diatkom 21. storo\u010dia pohyboval v rozp\u00e4t\u00ed od 56 000 do 87 000 dol\u00e1rov ro\u010dne. Prv\u00ed americk\u00ed astronauti dost\u00e1vali plat 8 330 \u2013 12 770 dol\u00e1rov. Astronauti ESA zar\u00e1bali 84 000 a\u017e 96 000 eur ro\u010dne, prv\u00ed traja eur\u00f3pski astronauti dost\u00e1vali dokonca plat vy\u0161\u0161\u00ed. Rusk\u00ed kozmonauti zar\u00e1bali nieko\u013eko stoviek dol\u00e1rov mesa\u010dne, ak sa v\u0161ak pripravovali v Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1toch na misiu raketopl\u00e1nom, boli platen\u00ed rovnako ako americk\u00ed astronauti. Yang Li Wei, prv\u00fd \u010c\u00ed\u0148an vo vesm\u00edre, zar\u00e1bal 1 200 dol\u00e1rov mesa\u010dne. Okrem toho m\u00f4\u017eu kozmonauti dost\u00e1va\u0165 r\u00f4zne pr\u00edplatky a bonusy.<\/p>\n
Kozmick\u00ed turisti<\/h2>\n
V 21. storo\u010d\u00ed sa uskuto\u010dnili kozmick\u00e9 lety \u013eud\u00ed, ktor\u00ed leteli ako platiaci hostia. Naz\u00fdvaj\u00fa sa vesm\u00edrni alebo kozmick\u00ed turisti. Prv\u00fdm vesm\u00edrnym turistom sa stal v roku 2001 Dennis Tito na palube kozmickej lode Sojuz TM-32.<\/p>\n
V\u00fdstup do otvoren\u00e9ho vesm\u00edru<\/h2>\n
Prv\u00fdkr\u00e1t publikovan\u00e9 na slovenskej Wikip\u00e9dii<\/a>. Autori pod\u013ea mno\u017estva pridan\u00e9ho textu: Jana Plauchov\u00e1 ako Eryn Blaireov\u00e1 78 %, Adrian 8 %, Andrej-airliner 5 %, Wizzard 2 %, Vasi\u013e 1 % (over si to<\/a>).<\/em><\/p>\n
\n
V\u00fdstup do otvoren\u00e9ho vesm\u00edru<\/strong> (skratka EVA<\/strong> z anglick\u00e9ho E<\/strong>xtra-V<\/strong>ehicular A<\/strong>ctivity) je \u010dinnos\u0165 jedn\u00e9ho alebo viacer\u00fdch kozmonautov vo vesm\u00edre mimo kozmick\u00fa lo\u010f alebo kozmick\u00fa stanicu. Tieto v\u00fdstupy zah\u0155\u0148aj\u00fa tak pr\u00e1cu na obe\u017enej dr\u00e1he, v mikrogravit\u00e1cii, ako aj pr\u00e1cu na povrchu in\u00e9ho kozmick\u00e9ho telesa (zatia\u013e len Mesiaca).<\/p>\n
Cie\u013eom v\u00fdstupov do otvoren\u00e9ho priestoru je vykon\u00e1vanie jemnej a zlo\u017eitej pr\u00e1ce, ktor\u00e1 nem\u00f4\u017ee by\u0165 zabezpe\u010den\u00e1 napr\u00edklad manipula\u010dn\u00fdm ramenom raketopl\u00e1nu. Je to napr\u00edklad oprava r\u00f4znych dru\u017e\u00edc, oprava kozmickej lode, mont\u00e1\u017e \u010dast\u00ed Medzin\u00e1rodnej vesm\u00edrnej stanice, prip\u00e1janie a odp\u00e1janie kabel\u00e1\u017ee, a in\u00e9.<\/p>\n
$\"\"$ <\/a>
Astronauti Robert Curbeam (v\u013eavo) a Christer Fuglesang (vpravo) po\u010das v\u00fdstupu do otvoren\u00e9ho vesm\u00edru z Medzin\u00e1rodnej vesm\u00edrnej stanice (ISS), 12. december 2006<\/p><\/div>\n
Po\u010das cel\u00e9ho v\u00fdstupu mus\u00ed ma\u0165 kozmonaut zabezpe\u010den\u00fa ochranu pred kozmick\u00fdm prostred\u00edm, komunik\u00e1ciu s kozmickou lo\u010fou\/stanicou a riadiacim strediskom a mo\u017enos\u0165 pohybu a n\u00e1vratu. V\u00fdstupu do otvoren\u00e9ho priestoru mus\u00ed predch\u00e1dza\u0165 dekompresia prostredia, v ktorom sa kozmonaut nach\u00e1dza. Uskuto\u010d\u0148uje sa bu\u010f dekompresia celej lode (v minulosti, v s\u00fa\u010dasnosti sa u\u017e nepraktizuje), alebo jej \u0161peci\u00e1lne prisp\u00f4sobenej \u010dasti \u2013 prechodovej komory. Pri n\u00e1vrate kozmonauta z v\u00fdstupu sa zase mus\u00ed uskuto\u010dni\u0165 kompresia, postupn\u00e9 zv\u00fd\u0161enie tlaku v prostred\u00ed na p\u00f4vodn\u00fa hodnotu.<\/p>\n
Po\u010das prv\u00fdch v\u00fdstupov do otvoren\u00e9ho priestoru bol kozmonaut v\u017edy spojen\u00fd s materskou lo\u010fou lanom s v\u00fdnimkou v\u00fdstupov na mesa\u010dn\u00fd povrch v r\u00e1mci Programu Apollo. A\u017e v roku 1984 pri misii STS-41-B sa americk\u00fd astronaut Bruce McCandless po prv\u00fdkr\u00e1t pohyboval vo vesm\u00edre mimo spojenia s lo\u010fou. Pohyb a n\u00e1vrat k lodi mu zabezpe\u010dila man\u00e9vrovacia jednotka MMU-1.<\/p>\n
Prv\u00fd v\u00fdstup do kozmick\u00e9ho priestoru uskuto\u010dnil sovietsky kozmonaut Alexej Leonov 18. marca 1965. Mimo kozmickej lode str\u00e1vil 12 min\u00fat. D\u013a\u017eka s\u00fa\u010dasn\u00fdch kozmick\u00fdch v\u00fdstupov sa pohybuje v \u010dasovom rozp\u00e4t\u00ed okolo 6 \u2013 7 hod\u00edn. Najdlh\u0161\u00ed nepreru\u0161ovan\u00fd v\u00fdstup trval 8 hod\u00edn 56 min\u00fat a absolvovala ho dvojica astronautov James Shelton Voss a Susan Jane Helmsov\u00e1 po\u010das misie STS-102. Najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed s\u00fahrnn\u00fd po\u010det hod\u00edn str\u00e1ven\u00fdch v\u00fdstupom do otvoren\u00e9ho vesm\u00edru dosiahol Anatolij Jakovlevi\u010d Soloviov, ktor\u00fd po\u010das \u0161estn\u00e1stich v\u00fdstupov str\u00e1vil v otvorenom priestore \u010das 82 hod\u00edn 22 min\u00fat. Medzi Ameri\u010danmi dr\u017e\u00ed prvenstvo astronaut Michael Eladio Lopez-Alegria, ktor\u00fd absolvoval 10 v\u00fdstupov so s\u00fahrnn\u00fdm \u010dasom 67 hod\u00edn 40 min\u00fat.<\/p>\n
Za za\u010diatok v\u00fdstupu z Medzin\u00e1rodnej vesm\u00edrnej stanice a z raketopl\u00e1nu sa pova\u017euje prepojenie skafandrov astronautov na vn\u00fatorn\u00e9 zdroje. Koniec v\u00fdstupu ohrani\u010duje za\u010diatok zvy\u0161ovania tlaku v prechodovej komore.<\/p>\n
Zvl\u00e1\u0161tnym pr\u00edpadom pr\u00e1c astronautov v skafandri je IVA<\/strong> (I<\/strong>ntrva V<\/strong>ehicular A<\/strong>ctivity), kedy astronauti s\u00edce pracuj\u00fa vo v\u00e1kuu, ale z\u00e1rove\u0148 s\u00fa vn\u00fatri kozmickej lode. Tak\u00e9to v\u00fdstupy prebiehali napr\u00edklad v po\u0161kodenom module Spektr stanice Mir<\/a>, z ktor\u00e9ho po zr\u00e1\u017eke s kozmickou lo\u010fou Progress unikol v\u0161etok vzduch.<\/p>\n
Mohlo by v\u00e1s zauj\u00edma\u0165<\/h2>\n
\n
Program Space Shuttle<\/a><\/li>\n
Zauj\u00edmavosti o vesm\u00edrnych cestovate\u013eoch<\/a><\/li>\n
Viete, \u017ee astronauti vo vesm\u00edre nelietaj\u00fa v raket\u00e1ch?<\/a><\/li>\n
Zoznam mojich najv\u00fdznamnej\u0161\u00edch post\u00e1v<\/a><\/li>\n
Uk\u00e1\u017eka z rom\u00e1nu Pr\u00edbeh Padaj\u00facich Hviezd<\/a><\/li>\n<\/ul>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Prv\u00fdkr\u00e1t publikovan\u00e9 na slovenskej Wikip\u00e9dii. Autor: Jana Plauchov\u00e1 ako Eryn Blaireov\u00e1. Spoluautori: 213.215.70.153 (defin\u00edcia pojmov), Atomique (obr\u00e1zok s popisom), Liso (oprava preklepu) Text je dostupn\u00fd pod Creative Commons Attribution-ShareAlike License 3.0 a GFDL. Kozmonaut je \u010dlen pos\u00e1dky vesm\u00edrnej lode. Term\u00edn kozmonaut sa pou\u017e\u00edva na ozna\u010denie \u010dlena pos\u00e1dky vesm\u00edrnej lode z Ruska alebo predt\u00fdm zo Sovietskeho (pokračovať v čítaní…) <\/a><\/span><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"parent":677,"menu_order":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","template":"","meta":{"footnotes":""},"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/7410"}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=7410"}],"version-history":[{"count":6,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/7410\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":8444,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/7410\/revisions\/8444"}],"up":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/677"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=7410"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}