{"id":7526,"date":"2022-10-21T22:30:23","date_gmt":"2022-10-21T20:30:23","guid":{"rendered":"https:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=7526"},"modified":"2022-10-27T14:21:43","modified_gmt":"2022-10-27T12:21:43","slug":"planety-slnecnej-sustavy-strucne","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=7526","title":{"rendered":"Plan\u00e9ty slne\u010dnej s\u00fastavy stru\u010dne"},"content":{"rendered":"

Okolo Slnka<\/a> aj okolo mnoh\u00fdch in\u00fdch hviezd<\/a> kr\u00fa\u017eia plan\u00e9ty. S\u00fa to gu\u013eat\u00e9 teles\u00e1 men\u0161ie ne\u017e hviezdy. Plan\u00e9ty sam\u00e9 nesvietia, iba odr\u00e1\u017eaj\u00fa svetlo. Okolo plan\u00e9t m\u00f4\u017eu obieha\u0165 aj \u010fal\u0161ie pr\u00edrodn\u00e9 teles\u00e1. Naz\u00fdvame ich mesiace<\/a>, pod\u013ea Mesiaca Zeme, ktor\u00fd bol zn\u00e1my ako prv\u00fd.<\/p>\n

V\u0161etky obiehaj\u00face teles\u00e1 spolu so Slnkom naz\u00fdvame slne\u010dnou s\u00fastavou<\/a>. Patr\u00ed do nej osem plan\u00e9t: Merk\u00far, Venu\u0161a, Zem, Mars, Jupiter, Saturn, Ur\u00e1n a Nept\u00fan. \u0160tyri v\u00e4\u010d\u0161ie plan\u00e9ty s\u00fa z plynu, \u0161tyri men\u0161ie maj\u00fa pevn\u00fd povrch. V\u0161etky zn\u00e1me mesiace plan\u00e9t s\u00fa pevn\u00e9, ale len m\u00e1lo ich m\u00e1 gu\u013eat\u00fd tvar.<\/p>\n

Chcem vedie\u0165 viac o plan\u00e9tach<\/a><\/p>\n

\"\"<\/a>Merk\u00far<\/h3>\n

Najbli\u017e\u0161ia plan\u00e9ta k Slnku a z\u00e1rove\u0148 aj najmen\u0161ia zo v\u0161etk\u00fdch plan\u00e9t v slne\u010dnej s\u00fastave. Vyzer\u00e1 trochu ako zv\u00e4\u010d\u0161en\u00fd Mesiac \u2013 \u017eiadna atmosf\u00e9ra<\/a> ani te\u010d\u00faca voda, len trochu \u013eadu. V\u0161ade sam\u00e1 pust\u00e1 skala a kr\u00e1tery. No na rozdiel od Mesiaca nem\u00e1 po sebe ve\u013ek\u00e9 tmav\u00e9 f\u013eaky stuhnutej l\u00e1vy. Vn\u00fatri Merk\u00faru z nezn\u00e1mych pr\u00ed\u010din s\u00eddli a\u017e pr\u00edli\u0161 ve\u013ek\u00e9 jadro. Ke\u010f\u017ee je bl\u00edzko pri Slnku, panuje na \u0148om pekeln\u00e1 hor\u00fa\u010dava a\u017e do 440\u00b0C, ale len na tej strane, kde m\u00e1 t\u00e1to plan\u00e9ta de\u0148.<\/p>\n

Chcem vedie\u0165 viac o Merk\u00fare<\/a><\/p>\n

\"\"<\/a>Venu\u0161a<\/h3>\n

Druh\u00e1 plan\u00e9ta v porad\u00ed od Slnka. Plan\u00e9ta najbli\u017e\u0161ia k Zemi a aj najpodobnej\u0161ia Zemi, \u010do sa ve\u013ekosti, gravit\u00e1cie a geol\u00f3gie<\/a> t\u00fdka. Nie v\u0161ak oh\u013eadom atmosf\u00e9ry \u2013 t\u00fa m\u00e1 omnoho hustej\u0161iu. Tvor\u00ed ju takmer sam\u00fd ned\u00fdchate\u013en\u00fd oxid uhli\u010dit\u00fd vyvol\u00e1vaj\u00faci siln\u00fd sklen\u00edkov\u00fd efekt. Preto je Venu\u0161a ve\u013emi \u017eerav\u00e1. M\u00e1 vy\u0161e 460\u00b0C, \u010do je viac ako na Merk\u00fare. Preto na nej nem\u00f4\u017ee by\u0165 voda ani ni\u010d \u017eiv\u00e9. Ke\u010f Venu\u0161u vidie\u0165 na oblohe, \u010do sa st\u00e1va niekedy r\u00e1no, inokedy ve\u010der, je v\u017edy najjasnej\u0161ou svietiacou bodkou zo v\u0161etk\u00fdch.<\/p>\n

Chcem vedie\u0165 viac o Venu\u0161i<\/a><\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

Zem<\/h3>\n

Tretia plan\u00e9ta od Slnka v\u00fdnimo\u010dn\u00e1 mnoh\u00fdmi vecami. Je to jednak najv\u00e4\u010d\u0161ia a najhustej\u0161ia pevn\u00e1 plan\u00e9ta na\u0161ej slne\u010dnej s\u00fastavy, ako jedin\u00e1 m\u00e1 vodu vo v\u0161etk\u00fdch troch skupenstv\u00e1ch a ve\u013ea kysl\u00edka, ako prv\u00e1 plan\u00e9ta od Slnka m\u00e1 mesiac… a napokon, iba na nej existuje \u017eivot. Dve tretiny jej povrchu pokr\u00fdvaj\u00fa moria a oce\u00e1ny a jednu tretinu pevnina rozdelen\u00e1 na kontinenty. Jej jedin\u00fd mesiac sa vol\u00e1 Mesiac.<\/p>\n

\"\"<\/a>Mars<\/h3>\n

\u0160tvrt\u00e1 plan\u00e9ta od Slnka, zvan\u00e1 aj \u010derven\u00e1 plan\u00e9ta. To \u010derven\u00e9 na jej povrchu je hrdzav\u00fd prach \u2013 v\u0161etok kysl\u00edk v atmosf\u00e9re Marsu zreagoval s in\u00fdmi l\u00e1tkami, najm\u00e4 so \u017eelezom. V riedkej mar\u0165anskej atmosf\u00e9re preto zostal iba oxid uhli\u010dit\u00fd rovnako ako na Venu\u0161i. Je ho tam v\u0161ak prim\u00e1lo na to, aby dok\u00e1zal plan\u00e9tu sklen\u00edkov\u00fdm efektom zohria\u0165. Teplota na Marse takmer nikdy nevyst\u00fapi nad nulu, be\u017ene tam b\u00fdva aj menej ako -100\u00b0C. M\u00e1 dva mal\u00e9 mesia\u010diky Fobos a Deimos.<\/p>\n

\"\"<\/a>Jupiter<\/h3>\n

Piata, najv\u00e4\u010d\u0161ia zo v\u0161etk\u00fdch plan\u00e9t na\u0161ej slne\u010dnej s\u00fastavy a uk\u00e1\u017ekov\u00fd exempl\u00e1r plynnej plan\u00e9ty. Tvor\u00ed ho, podobne ako Slnko, hlavne vod\u00edk a h\u00e9lium. K t\u00fdmto bezfarebn\u00fdm plynom sa prid\u00e1vaj\u00fa aj \u010fal\u0161ie prvky a zl\u00fa\u010deniny, ktor\u00fdm v\u010fa\u010d\u00edme za oran\u017eovo-biely p\u00e1sikovan\u00fd v\u00fdzor plan\u00e9ty. Nem\u00e1 \u017eiadny pevn\u00fd povrch. Jupiter m\u00e1 desiatky mesiacov, nikto nevie presne, ko\u013eko, lebo st\u00e1le sa objavuj\u00fa nov\u00e9 mesiace.<\/p>\n

Chcem vedie\u0165 viac o Jupiteri<\/a><\/p>\n

\"\"<\/a>Saturn<\/h3>\n

\u0160iesta plan\u00e9ta, o \u010dosi men\u0161\u00ed plynn\u00fd obor ako Jupiter. Aj on m\u00e1 mraky usporiadan\u00e9 do p\u00e1sov, ale vidie\u0165 ich slab\u0161ie ne\u017e na Jupiteri. \u010co v\u0161ak na \u0148om vidie\u0165 lep\u0161ie ako na Jupiteri s\u00fa jeho prstence \u2013 s\u00fastava mili\u00e1rd \u010dast\u00edc, akoby mal\u00fdch mesia\u010dikov obiehaj\u00facich plan\u00e9tu tak, \u017ee z dia\u013eky spolu vyzeraj\u00fa ako pevn\u00e1 obru\u010d. Okrem nich m\u00e1 Saturn aj desiatky riadnych, ve\u013ek\u00fdch mesiacov, z ktor\u00fdch najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed je Titan.<\/p>\n

Chcem vedie\u0165 viac o Saturne<\/a><\/p>\n

\"\"<\/a>Ur\u00e1n<\/h3>\n

Siedma plan\u00e9ta, omnoho men\u0161ia ne\u017e Saturn, ale st\u00e1le ove\u013ea v\u00e4\u010d\u0161ia ako Zem. V jeho chladnej, plynnej, bledomodrej atmosf\u00e9re toho ve\u013ea nevidie\u0165. Aj prstence m\u00e1 slab\u0161ie ako Saturn, no v\u00fdraznej\u0161ie ako Jupiter. \u010cudesnos\u0165ou Ur\u00e1nu je, \u017ee je zvalen\u00fd na bok \u2013 zd\u00e1 sa, akoby okolo Slnka neobiehal, ale kot\u00fa\u013eal sa. M\u00e1 ve\u013ea mesiacov.<\/p>\n

\"\"<\/a>Nept\u00fan<\/h3>\n

\u00d4sma a posledn\u00e1 plan\u00e9ta od Slnka, ale nie najchladnej\u0161ia, preto\u017ee si tak ako aj Jupiter a Saturn tvor\u00ed vlastn\u00e9 teplo. Je s\u00edce modr\u00fd ako Zem, ale t\u00fa modr\u00fa farbu mu ned\u00e1va voda, ale met\u00e1n. Vidno na \u0148om biele oblaky, v\u010faka ktor\u00fdm vieme, \u017ee na Nept\u00fane duj\u00fa najsilnej\u0161ie v\u00edchrice. Jeho prstence s\u00fa slab\u00e9. M\u00e1 v\u00e4\u010d\u0161inou mal\u00e9 a nepravideln\u00e9 mesiace, jedin\u00fa v\u00fdnimku tvor\u00ed ve\u013ek\u00fd gu\u013eat\u00fd Trit\u00f3n<\/a>.<\/p>\n

Mohlo by v\u00e1s zauj\u00edma\u0165<\/h2>\n