$\"Embl\u00e9m$ <\/a>

Embl\u00e9m poslednej misie Columbie, STS-107<\/p><\/div>\n

$\"Sedem$ <\/a>

Sedem astronautov pri n\u00e1stupe do raketopl\u00e1nu Columbia pred posledn\u00fdm letom<\/p><\/div>\n

$\"Fotografia$ <\/a>

Fotografia raketopl\u00e1nu Columbia na obe\u017enej dr\u00e1he uroben\u00e1 28. janu\u00e1ra pozorovacou stanicou Amos. Na sn\u00edmke sa nena\u0161lo nijak\u00e9 po\u0161kodenie raketopl\u00e1nu, rozl\u00ed\u0161enie fotografie je v\u0161ak ve\u013emi n\u00edzke<\/p><\/div>\n

Hav\u00e1ria raketopl\u00e1nu Columbia<\/strong> bola hav\u00e1ria, ktor\u00e1 nastala 1. febru\u00e1ra 2003 v z\u00e1vere vedeckej misie STS-107<\/a>. Bola u\u017e druhou hav\u00e1riou americk\u00e9ho raketopl\u00e1nu. Stroj sa rozpadol pri vstupe do atmosf\u00e9ry<\/a> a zahynulo v\u0161etk\u00fdch sedem \u010dlenov pos\u00e1dky.<\/p>\n

Spolu s hav\u00e1riou Challengeru<\/a> sa zara\u010fuje medzi najtragickej\u0161ie udalosti pilotovanej kozmonautiky. Na rozdiel od trag\u00e9die raketopl\u00e1nu Challenger nastala katastrofa Columbie<\/a> nie pri \u0161tarte, ale pri jej prist\u00e1van\u00ed, v okamihu, ke\u010f u\u017e do bezpe\u010dn\u00e9ho prist\u00e1tia ost\u00e1valo iba 16 min\u00fat. Sled udalost\u00ed smeruj\u00facich k hav\u00e1rii sa v\u0161ak za\u010dal odohr\u00e1va\u0165 u\u017e pri \u0161tarte, ke\u010f sa v \u010dase 15:40:21 UT odtrhla \u010das\u0165 tepelnej izol\u00e1cie n\u00e1dr\u017ee ET a zasiahla \u013eav\u00e9 kr\u00eddlo raketopl\u00e1nu na jeho n\u00e1be\u017enej hrane. Na zasiahnutom mieste vznikla trhlina v tepelnej izol\u00e1cii samotn\u00e9ho orbitera<\/a>, ktorou pri prist\u00e1van\u00ed za\u010dala pr\u00fadi\u0165 do vn\u00fatra stroja plazma s teplotou presahuj\u00facou 1 000 \u00b0C vznikaj\u00faca tren\u00edm riedkych vrstiev vzduchu o povrch raketopl\u00e1nu. Plazma p\u00f4sobila postupn\u00fa de\u0161trukciu stroja a viedla k jeho z\u00e1niku. Columbia sa rozpadla vo v\u00fd\u0161ke 63 kilometrov nad \u0161t\u00e1tom Texas pri r\u00fdchlosti 5,5 km\/s.<\/p>\n

Hav\u00e1ria znamenala pribli\u017ene 907-d\u0148ov\u00e9 pozastavenie letov v\u0161etk\u00fdch raketopl\u00e1nov<\/a>. Lety sa obnovili a\u017e potom, ako sa realizovali opatrenia na zv\u00fd\u0161enie bezpe\u010dnosti letov raketopl\u00e1nov. Raketopl\u00e1ny aj pozemsk\u00e9 zariadenia a person\u00e1l pre\u0161li cel\u00fdm radom \u00faprav, testov a zdokonalen\u00ed, aby sa zabr\u00e1nilo opakovaniu podobnej katastrofy v bud\u00facnosti.<\/p>\n

Pos\u00e1dka<\/h2>\n
Pos\u00e1dka raketopl\u00e1nu Columbia<\/a> bola vymenovan\u00e1 u\u017e v roku 2000. \u010clenovia pos\u00e1dky boli:<\/p>\n
\n
Richard D. Husband (velite\u013e)<\/li>\n
William C. McCool (pilot)<\/li>\n
David M. Brown (prv\u00fd letov\u00fd \u0161pecialista)<\/li>\n
Kalpana Chawlaov\u00e1 (druh\u00fd letov\u00fd \u0161pecialista; p\u00f4vodom z Indie)<\/li>\n
Michael P. Anderson (tret\u00ed letov\u00fd \u0161pecialista)<\/li>\n
Laurel B. Clarkov\u00e1 (\u0161tvrt\u00fd letov\u00fd \u0161pecialista)<\/li>\n
Ilan Ramon (palubn\u00fd \u0161pecialista; Izrael)<\/li>\n<\/ul>\n
Ilan Ramon bol v\u00f4bec prv\u00fd izraelsk\u00fd astronaut<\/a> vo vesm\u00edre. Aj z tohto d\u00f4vodu sa spo\u010diatku predpokladalo, \u017ee hav\u00e1ria bola teroristick\u00fd \u00fatok \u2013 t\u00e1to mo\u017enos\u0165 v\u0161ak bola pomerne r\u00fdchlo vyl\u00fa\u010den\u00e1.<\/p>\n
Prist\u00e1vanie<\/h2>\n
Priebeh misie a\u017e do za\u010diatku prist\u00e1vania\u00a0\u2013\u00a0pozri STS-107<\/a>.<\/b><\/p>\n
Za\u010diatok prist\u00e1vania<\/h3>\n
Prist\u00e1tie raketopl\u00e1nu Columbia pri vedeckej misii STS-107 zameranej na v\u00fdskum mikrogravit\u00e1cie bolo napl\u00e1novan\u00e9 na 1. febru\u00e1r 2003. 31. janu\u00e1ra\u00a0boli ukon\u010den\u00e9 pokusy a\u00a0za\u010dalo upratovanie na palube dru\u017eicov\u00e9ho stup\u0148a raketopl\u00e1nu aj v\u00a0laborat\u00f3riu Spacehab. 1. febru\u00e1ra 2003 okolo 6:40 UT ukon\u010dila odpo\u010dinok \u010derven\u00e1 zmena, ktor\u00fa tvorili Chawlaov\u00e1, Husband, Clarkov\u00e1 a\u00a0Ramon. Pos\u00e1dka sa toti\u017e kv\u00f4li efekt\u00edvnej\u0161iemu vyu\u017eitiu \u010dasu delila na dve zmeny: Modr\u00fa a \u010derven\u00fa.<\/p>\n
Obidve zmeny okolo 08:49 UT za\u010dali pr\u00edpravy na prist\u00e1vac\u00ed man\u00e9ver. Prebehli posledn\u00e9 kontroly: \u010derpadiel APU (A<\/b>uxiliary P<\/b>ower U<\/b>nit, doslova pomocn\u00e1 energetick\u00e1 jednotka), funkcie elev\u00f3nov a\u00a0kormidla, sk\u00fa\u0161obn\u00fd z\u00e1\u017eih RCS motorov (R<\/b>eaction C<\/b>ontrol S<\/b>ystem, doslova reakt\u00edvny kontroln\u00fd syst\u00e9m\u00a0\u2013\u00a0s\u00fabor stabiliza\u010dn\u00fdch a\u00a0man\u00e9vrovac\u00edch motorov raketopl\u00e1nu). O 13:10:39 UT bolo spusten\u00e9 prv\u00e9 z\u00a0troch \u010derpadiel hydrauliky.<\/p>\n
O 14:03 SE\u010c za\u010dala pos\u00e1dka, ktor\u00e1 neodhalila \u017eiadne probl\u00e9my, prist\u00e1vac\u00ed man\u00e9ver. S\u00a0dosadnut\u00edm stroja na prist\u00e1vaciu dr\u00e1hu Kennedyho kozmick\u00e9ho strediska sa po\u010d\u00edtalo o 15:16 SE\u010c. Raketopl\u00e1n bol oto\u010den\u00fd motormi dopredu a\u00a0o 14:15:30 vykonal stop\u00e4\u0165desiatosemsekundov\u00fd z\u00e1\u017eih motorov OMS (O<\/b>rbital M<\/b>aneuvering S<\/b>ystem, doslova syst\u00e9m na man\u00e9vrovanie na obe\u017enej dr\u00e1he\u00a0\u2013\u00a0dvojica motorov v\u00a0zadnej \u010dasti raketopl\u00e1nu). Potom piloti oto\u010dili Columbiu sp\u00e4\u0165 do p\u00f4vodnej polohy, \u010di\u017ee \u201enosom\u201c dopredu. Z\u00a0blokov FRCS (F<\/b>oward R<\/b>eaction C<\/b>ontrol S<\/b>ystem, doslova predn\u00fd reakt\u00edvny kontroln\u00fd syst\u00e9m\u00a0\u2013\u00a0skupina motorov RCS umiestnen\u00fdch v\u00a0prednej \u010dasti raketopl\u00e1nu) boli vypusten\u00e9 zvy\u0161ky pohonn\u00fdch hm\u00f4t, boli spusten\u00e9 \u010fal\u0161ie dve hydraulick\u00e9 \u010derpadl\u00e1 a\u00a0motory SSME (S<\/b>pace S<\/b>huttle M<\/b>ain E<\/b>ngines\u00a0\u2013\u00a0hlavn\u00e9 motory raketopl\u00e1nu) sa pripravili na vstup do atmosf\u00e9ry. Raketopl\u00e1n vst\u00fapil do vrchn\u00fdch vrstiev zemskej atmosf\u00e9ry, kde ho za\u010dala postupne obklopova\u0165 \u017eerav\u00e1 plazma. T\u00e1to plazma s\u00a0teplotou presahuj\u00facou 1\u00a0000\u00a0\u00b0C\u00a0vznik\u00e1 tren\u00edm riedkych vrstiev vzduchu o\u00a0povrch raketopl\u00e1nu. Raketopl\u00e1n (presnej\u0161ie orbiter) je v\u0161ak proti nej chr\u00e1nen\u00fd vrstvou izola\u010dn\u00fdch do\u0161ti\u010diek. Za ofici\u00e1lny \u010das vstupu do atmosf\u00e9ry sa pova\u017euje \u010das 14:44 SE\u010c. Zatia\u013e v\u0161etko prebiehalo pod\u013ea pl\u00e1nu.<\/p>\n
Hav\u00e1ria<\/h3>\n
O 14:49 Columbia vykonala pravoto\u010div\u00fa ot\u00e1\u010dku\u00a0\u2013\u00a0man\u00e9ver na zn\u00ed\u017eenie r\u00fdchlosti. V \u010dase 14:49 nieko\u013eko sn\u00edma\u010dov zaregistrovalo slab\u00fd n\u00e1rast teploty. O 14:52 zaregistrovali mierny n\u00e1rast teploty aj sn\u00edma\u010de v hydraulickom syst\u00e9me b\u0155zd \u013eav\u00e9ho podvozku. V\u00a0nasleduj\u00facich chv\u00ed\u013each do\u0161lo k\u00a0strate \u00fadajov zo sn\u00edma\u010dov. Teplota r\u00e1stla v\u00a0celom kr\u00eddle a\u00a0v celej podvozkovej \u0161achte. Tieto \u00fadaje zaregistrovalo riadiace stredisko v\u00a0texaskom Houstone, kde po\u010das cel\u00e9ho zostupu desiatky technikov sledovali jednotliv\u00e9 syst\u00e9my raketopl\u00e1nu. Technik Jeff Kling s\u00a0volac\u00edm znakom MMACS (M<\/b>aitenance, M<\/b>echanical, A<\/b>rm and C<\/b>rew S<\/b>ystems) informoval o\u00a0strate teplotn\u00fdch \u00fadajov riadite\u013ea letovej zmeny LeRoya Caina. Prebehla kr\u00e1tka komunik\u00e1cia na t\u00e9mu straten\u00fdch \u00fadajov. Technici neboli ve\u013emi znepokojen\u00ed, preto\u017ee k\u00a0zlyhaniam sn\u00edma\u010dov doch\u00e1dzalo aj pri predch\u00e1dzaj\u00facich prist\u00e1tiach. Potom do\u0161lo k\u00a0strate \u00fadajov o\u00a0tlaku aj v\u00a0pneumatik\u00e1ch \u013eav\u00e9ho podvozku. T\u00e1to skuto\u010dnos\u0165 u\u017e mohla znamena\u0165 v\u00e1\u017eny probl\u00e9m, st\u00e1le v\u0161ak mohlo \u00eds\u0165 len o\u00a0poruchu komunik\u00e1cie. Riadiace stredisko si to v\u0161ak chcelo overi\u0165: \u201eColumbia, tu je Houston,\u201c povedal capcom riadiaceho strediska Charles Hobaugh, \u201epozer\u00e1me sa tu na hodnoty tlaku v\u00a0pneumatik\u00e1ch a\u00a0posledn\u00e9 sme nedostali.\u201c<\/p>\n
„Rozumiem…“ stihol poveda\u0165 velite\u013e Rick Husband a\u00a0vyslovil e\u0161te za\u010diatok \u010fal\u0161ieho slova. Ak\u00e9ho, to sa u\u017e nikto nikdy nedozvedel, preto\u017ee v\u00a0tej chv\u00edli bolo s\u00a0raketopl\u00e1nom preru\u0161en\u00e9 v\u0161etko spojenie. O\u00a0nieko\u013eko sek\u00fand sa stroj pod\u013ea radarov\u00fdch hl\u00e1sen\u00ed rozpadol. Tesne pred rozpadom do\u0161lo k\u00a0odtrhnutiu \u013eav\u00e9ho kr\u00eddla. V\u00a0okamihu rozpadu sa Columbia nach\u00e1dzala vo v\u00fd\u0161ke 62 kilometrov a\u00a0pohybovala sa r\u00fdchlos\u0165ou 5,5\u00a0km\/s. V\u00a0trase raketopl\u00e1nu na\u010falej leteli u\u017e len \u017eerav\u00e9 trosky, ktor\u00e9 sa rozpt\u00fdlili a\u00a0dopadli na \u00fazemie troch americk\u00fdch \u0161t\u00e1tov, najviac v\u0161ak na Texas. Trosky dopadali do eliptickej oblasti s\u00a0rozmermi pribli\u017ene 500\u00d7100\u00a0km. Riadiace stredisko sa st\u00e1le pok\u00fa\u0161alo obnovi\u0165 spojenie. Hobaugh \u0161tyrikr\u00e1t zopakoval: „Columbia, Houston, kontrola spojenia na UHF.“ Napokon o 15:12:55\u00a0UT dal riadite\u013e letu LeRoy Cain pr\u00edkaz na uzamknutie riadiaceho strediska, \u010do je opatrenie nevyhnutn\u00e9 pre zachovanie \u00fadajov a\u00a0nesk\u00f4r vy\u0161etrovanie pr\u00ed\u010din nehody raketopl\u00e1nu. Stalo sa tak necel\u00e9 tri min\u00faty pred \u010dasom pl\u00e1novan\u00e9ho dosadnutia Columbie na prist\u00e1vaciu dr\u00e1hu. Pracovn\u00edci NASA za\u010dali pomaly odv\u00e1dza\u0165 pr\u00edbuzn\u00fdch a\u00a0zn\u00e1mych pos\u00e1dky z\u00a0n\u00e1v\u0161tevn\u00edckej gal\u00e9rie hlavnej s\u00e1ly riadiaceho strediska. V\u00a0tom \u010dase sedel otec Ilana Ramona, Elizer Wolfermann v\u00a0telev\u00edznom \u0161t\u00fadiu. Priamy prenos preru\u0161ila spr\u00e1va izraelsk\u00e9ho report\u00e9ra z\u00a0Kennedyho vesm\u00edrneho strediska o\u00a0preru\u0161en\u00ed spojenia s\u00a0Columbiou. Elizera Wolfermanna oh\u013eaduplne odviedli do ved\u013eaj\u0161ej miestnosti. Nesk\u00f4r o\u00a0tomto okamihu hovoril: „E\u0161te som veril. Tej n\u00e1deje som sa dr\u017eal v\u0161etk\u00fdmi silami. Ilan predsa ve\u013emi \u010dasto lietal bez spojenia so Zemou.“ Okam\u017eite sa rozbehli z\u00e1chrann\u00e9 akcie. Nikto zo sedem\u010dlennej pos\u00e1dky v\u0161ak nepre\u017eil. O 17:00: Kennedyho vesm\u00edrne stredisko spustilo vlajky na pol \u017erde. O 20:05 prezident George W. Bush ozn\u00e1mil, \u017ee Columbia je straten\u00e1 a\u00a0nikto nepre\u017eil.<\/p>\n
$\"Kvety$ <\/a>
Kvety a pam\u00e4tn\u00e9 predmety pri vstupe do Johnsonovho vesm\u00edrneho strediska na pamiatku obetiam hav\u00e1rie Columbie<\/p><\/div>\n
V USA zavl\u00e1dol sm\u00fatok. Tis\u00edce \u013eud\u00ed nosili kvety k miestam, kde sa na\u0161li trosky. Napriek tomu si v\u0161ak rodiny a priatelia zosnul\u00fdch astronautov \u017eelali, aby lety do vesm\u00edru pokra\u010dovali. \u201eChceme, aby vesm\u00edrne misie pokra\u010dovali. Nechceme, aby t\u00edto \u013eudia zomreli zbyto\u010dne.\u201c povedala matka astronauta Davida Browna. Pod\u013ea jej slov by si pokra\u010dovanie letov \u017eelal aj jej syn: Ke\u010f sa ho raz brat Dough p\u00fdtal: \u201eDavid, a \u010do ke\u010f zomrie\u0161?\u201c David odpovedal: \u201eProgram napriek tomu mus\u00ed be\u017ea\u0165 \u010falej\u201c. Audrey McCoolov\u00e1, matka pilota Williama C. McCoola uviedla: \u201eChceme, aby kozmick\u00e9 misie neprestali. Sedem \u017eivotov by nemalo vyhasn\u00fa\u0165 nadarmo.\u201c Brat Ilana Ramona pred novin\u00e1rmi povedal: \u201ePre Ilana to bolo splnenie sna. Chcel som, aby vedel, \u017ee som na neho py\u0161n\u00fd. \u00c1no, py\u0161n\u00fd je to spr\u00e1vne slovo.\u201c V Iraku v\u0161ak hav\u00e1riu pova\u017eovali za d\u00f4vod na rados\u0165: \u201eAllah chcel uk\u00e1za\u0165, \u017ee jeho moc je v\u00e4\u010d\u0161ia ne\u017e moc Ameri\u010danov. Plet\u00fa sa do z\u00e1le\u017eitost\u00ed na\u0161ej krajiny, ale Allah n\u00e1s mst\u00ed.\u201c \u2013 Abdal D\u017eabbar Kuraj\u0161\u00ed, zamestnanec vl\u00e1dy Iraku.<\/p>\n
Osud trosiek<\/h3>\n
NASA vydala varovanie, aby sa ob\u010dania nedot\u00fdkali n\u00e1jden\u00fdch trosiek. Mohli by by\u0165 toti\u017e toxick\u00e9, hlavne kv\u00f4li mo\u017en\u00e9mu obsahu paliva\u00a0\u2013\u00a0hydraz\u00ednu, ktor\u00fd je prudko jedovat\u00fd. Nieko\u013eko \u013eud\u00ed muselo vyh\u013eada\u0165 lek\u00e1rske o\u0161etrenie, preva\u017ene z\u00a0prevent\u00edvnych d\u00f4vodov. Niektor\u00ed Ameri\u010dania za\u010dali trosky zbiera\u0165, \u010di si ich u\u017e chceli necha\u0165 ako suven\u00edry, alebo ich preda\u0165. Na internete\u00a0sa objavila ponuka \u00falomkov, pri\u010dom auk\u010dn\u00e1 cena niektor\u00fdch z\u00a0nich sa vy\u0161plhala na viac ne\u017e 30 000 dol\u00e1rov. Spolo\u010dnos\u0165 eBay v\u0161ak za\u010dala tak\u00e9to ponuky z\u00a0internetu r\u00fdchlo s\u0165ahova\u0165. Americk\u00fd \u0161t\u00e1tny z\u00e1stupca pre ju\u017en\u00fd Texas Michael Shelby vyhl\u00e1sil, \u017ee „ktoko\u013evek sa dotkne trosiek, bude \u010deli\u0165 tvrd\u00e9mu trestu. Trosky s\u00fa toti\u017e e\u0161te st\u00e1le feder\u00e1lnym majetkom.“ Miestami v\u0161ak nastal opa\u010dn\u00fd probl\u00e9m: ob\u010dania nosili na pol\u00edciu predmety, ktor\u00e9 pova\u017eovali za trosky, pri\u010dom troskami v\u00f4bec neboli.<\/p>\n
Mno\u017estvo trosiek dopadlo napr\u00edklad do mesta Nacogdoches. Jeho n\u00e1mestie sa stalo symbolom n\u00e1rodnej trag\u00e9die, \u013eudia na\u0148 ukladali kvetiny alebo nech\u00e1vali l\u00edsto\u010dky s\u00a0vyznan\u00edm \u013e\u00fatosti a\u00a0bolesti. S\u00a0niektor\u00fdmi troskami sa za\u010dali hra\u0165 mal\u00e9 deti, ale nikto nepri\u0161iel k zraneniu. Trosky boli zhroma\u017e\u010fovan\u00e9 vo vypr\u00e1zdnenom hang\u00e1ri v\u00a0Kennedyho vesm\u00edrnom stredisku. 18. febru\u00e1ra\u00a0sa tam zhroma\u017edilo u\u017e 4 000 \u00falomkov. 4. marca bolo na tla\u010dovej konferencii vy\u0161etrovacej komisie CAIB ozn\u00e1men\u00e9, \u017ee zatia\u013e sa na\u0161lo 22 563 kusov trosiek, ktor\u00e9 dokopy tvoria 13,7\u00a0% hmotnosti Columbie. 26. marca u\u017e hmotnos\u0165 zhroma\u017eden\u00fdch trosiek predstavovala 25\u00a0% hmotnosti raketopl\u00e1nu. Technici predpokladali, \u017ee na Zem mohlo dopadn\u00fa\u0165 35\u00a0% a\u017e 50\u00a0% p\u00f4vodnej hmotnosti orbitera.<\/p>\n
$\"Jedna$ <\/a>
Jedna z do\u0161ti\u010diek tepelnej ochrany Columbie, ktor\u00fa sa podarilo n\u00e1js\u0165<\/p><\/div>\n
H\u013eadanie trosiek sa za\u010dalo okolo 14:25 UT. Najprv boli dve st\u00edha\u010dky F-15 Louisiana Air National Guard z New Orleans odklonen\u00e9 od be\u017en\u00e9ho letu, aby sa podie\u013eali na h\u013eadan\u00ed trosiek. Nesk\u00f4r boli do p\u00e1trania nasaden\u00e9 \u010fal\u0161ie lietadl\u00e1, napr\u00edklad let\u00fa\u0148 elektronick\u00e9ho prieskumu typu E-3 AWACS vyslan\u00fd zo z\u00e1kladne vojensk\u00e9ho letectva Tinker a a dve st\u00edha\u010dky F-16 zo z\u00e1kladne n\u00e1morn\u00fdch z\u00e1loh Carswell. Tieto tri stroje vyslala Severoamerick\u00e1 protivzdu\u0161n\u00e1 obrana (NORAD). V prvej f\u00e1ze bolo do z\u00e1chrann\u00fdch oper\u00e1ci\u00ed nasaden\u00fdch nieko\u013eko desiatok tis\u00edc hasi\u010dov, policajtov a vojakov. Nesk\u00f4r sa ich po\u010det ust\u00e1lil na 2 500 os\u00f4b. Celkove sa h\u013eadania trosiek postupne z\u00fa\u010dastnilo 25 000 \u013eud\u00ed z 270 organiz\u00e1ci\u00ed.<\/p>\n
Koordin\u00e1ciu a zais\u0165ovanie zberu trosiek mal na starosti astronaut James Donald Wetherbee. Trosky sa zhroma\u017e\u010fovali na Barksdale AFB. Hlavn\u00fa koordin\u00e1ciu a zais\u0165ovanie trosiek riadil Feder\u00e1lny \u00farad pre mimoriadne udalosti FEMA. Dru\u017eica Ikaros okolo 18:00 UT urobila sn\u00edmky oblasti Texasu s celkovou plochou asi 2000 kilometrov \u0161tvorcov\u00fdch, a dala ich zdarma NASA, aby bolo u\u013eah\u010den\u00e9 h\u013eadanie trosiek. \u010eal\u0161ie sn\u00edmky touto istou dru\u017eicou boli zhotoven\u00e9 4. febru\u00e1ra.<\/p>\n
7. febru\u00e1ra\u00a0bola n\u00e1jden\u00e1 troska, ktor\u00e1 bola o\u00a0tri dni nesk\u00f4r identifikovan\u00e1 ako \u010das\u0165 hrany \u013eav\u00e9ho, problematick\u00e9ho kr\u00eddla. V\u00a0polovici febru\u00e1ra na\u0161li jeden z\u00a0piatich palubn\u00fdch riadiacich po\u010d\u00edta\u010dov, ale ke\u010f\u017ee v\u00a0priebehu hav\u00e1rie z\u00a0neho vypadla bat\u00e9ria, pam\u00e4\u0165 bola \u00faplne vymazan\u00e1. 28. febru\u00e1ra\u00a0bol zverejnen\u00fd videoz\u00e1znam, ktor\u00fd urobila pos\u00e1dka po\u010das prist\u00e1vania na pilotnej palube. Z\u00e1znam poch\u00e1dzal z \u010diasto\u010dne zni\u010denej videokazety n\u00e1jdenej medzi troskami. Kon\u010d\u00ed sa v\u0161ak 4 min\u00faty pred prv\u00fdmi n\u00e1znakmi probl\u00e9mov a\u00a0preto nebol ve\u013emi d\u00f4le\u017eit\u00fd pre vy\u0161etrovanie. Zistilo sa z\u00a0neho prakticky len to, \u017ee pos\u00e1dka netu\u0161ila nijak\u00e9 probl\u00e9my. D\u00f4le\u017eit\u00fdm n\u00e1lezom pre vy\u0161etrovanie bolo n\u00e1jdenie d\u00e1tov\u00e9ho z\u00e1znamn\u00edka OEX (O<\/strong>rbiter Ex<\/strong>periment Support System), 19. marca. Tento d\u00e1tov\u00fd z\u00e1znamn\u00edk je podobn\u00fd \u010diernej skrinke v\u00a0lietadl\u00e1ch, na rozdiel od \u010diernej skrinky v\u0161ak nie je prisp\u00f4soben\u00fd na pre\u017eitie hav\u00e1rie. Z\u00e1znamn\u00edk, ktor\u00fd bol aktivovan\u00fd na za\u010diatku prist\u00e1vacieho man\u00e9vru v \u010dase 13:34 UT nahr\u00e1val \u00fadaje o teplote, aerodynamickom tlaku, vibr\u00e1ci\u00e1ch a \u010fal\u0161\u00edch fyzik\u00e1lnych parametrov a\u017e do okamihu 10 sek\u00fand pred rozpadom trupu stroja. Zo v\u0161etk\u00fdch raketopl\u00e1nov ho mala iba Columbia ako sk\u00fa\u0161obn\u00fd prototyp. Po otvoren\u00ed z\u00e1znamn\u00edka sa v\u0161ak zistilo, \u017ee p\u00e1ska je pretrhnut\u00e1 a\u00a0preto z\u00a0nej mno\u017estvo \u00fadajov nemo\u017eno z\u00edska\u0165.<\/p>\n
Medzi troskami sa na\u0161li aj pozostatky \u010dlenov pos\u00e1dky. Prv\u00e9 pozostatky obet\u00ed trag\u00e9die boli objaven\u00e9 v Hemphille\u00a0na v\u00fdchode Texasu. Kv\u00f4li ve\u013ek\u00e9mu po\u0161kodeniu sa v\u0161ak nedali identifikova\u0165. Ako prv\u00e9 sa podarilo identifikova\u0165 pozostatky Ilana Ramona. Na\u0161li sa v\u00a0noci z 5. na 6. febru\u00e1ra spolu s\u00a0troskami v\u00e4\u010d\u0161ej \u010dasti spodn\u00e9ho dielu obytnej paluby raketopl\u00e1nu. V\u00a0rovnakej oblasti bola n\u00e1jden\u00e1 aj \u0161pica raketopl\u00e1nu a \u010das\u0165 riadiaceho panelu. 12. febru\u00e1ra NASA ozn\u00e1mila, \u017ee sa podarilo identifikova\u0165 v\u0161etk\u00fdch \u010dlenov pos\u00e1dky. Zhroma\u017e\u010fovan\u00edm pozostatkov \u010dlenov pos\u00e1dky bol poveren\u00fd astronaut Jerry Lynn Ross.<\/p>\n
Siedmi astronauti v\u0161ak v\u00a0kone\u010dnom d\u00f4sledku neboli jedin\u00fdmi obe\u0165ami hav\u00e1rie. 27. marca sa vo v\u00fdchodnom Texase do lesa zr\u00fatila helikopt\u00e9ra Bell 407 patriaca U. S. Forest Service, h\u013eadaj\u00faca trosky raketopl\u00e1nu. Dve osoby zahynuli (pilot Jules F. Mier a \u0161pecialista Charles Krenek) a \u010fal\u0161ie tri boli zranen\u00e9.<\/p>\n
Celkov\u00fd po\u010det n\u00e1jden\u00fdch trosiek bol vy\u0161e 84\u00a0000, \u010do predstavuje zhruba 38\u00a0% hmotnosti Columbie bez pohonn\u00fdch hm\u00f4t.<\/p>\n
Vy\u0161etrovanie<\/h2>\nVy\u0161etrovacia komisia<\/h3>\n
Bli\u017e\u0161ie inform\u00e1cie v hlavnom \u010dl\u00e1nku: Columbia Accident Investigation Board<\/a><\/i><\/p>\n
$\"Dvojica$ <\/a>
Dvojica z\u00e1berov uroben\u00fdch pozemn\u00fdmi kamerami po\u010das \u0161tartu. Na z\u00e1beroch bol n\u00e1jden\u00fd nezvy\u010dajne ve\u013ek\u00fd \u00falomok penovej izol\u00e1cie n\u00e1dr\u017ee ET, ktor\u00fd narazil do kr\u00eddla orbitera.<\/p><\/div>\n
Na druh\u00fd de\u0148 po katastrofe bola zostaven\u00e1 vy\u0161etrovacia komisia CAIB (Columbia Accident Investigation Board), zn\u00e1ma tie\u017e ako Gehramova komisia. Na jej \u010dele st\u00e1l admir\u00e1l n\u00e1morn\u00edctva Harold Gehram. Jej \u010dlenovia boli S. Turcotte (veliaci d\u00f4stojn\u00edk U. S. Naval Safety Center), gen. mjr. J. L. Barry (riadite\u013e odboru pl\u00e1novania a programov, Headquarters Air Force Materiel Command), gen. mjr. K. W. Hess (ved\u00faci odboru bezpe\u010dnosti USAF), dr. J. M. Hallock (ved\u00faci odboru bezpe\u010dnosti leteckej dopravy pri Ministerstve dopravy), S. B. Wallace (riadite\u013e odboru vy\u0161etrovania leteck\u00fdch neh\u00f4d Federal Aviation Administration), brig. gen. D. Deal (velitel 21. kozmick\u00e9ho kr\u00eddla), S. Hubbard (riadite\u013e Ames Research Center), B. O’Connor (b\u00fdval\u00fd astronaut), T. M. Bradley, hlavn\u00fd in\u017einier NASA. Nesk\u00f4r bola ako \u010fal\u0161\u00ed \u010dlen komisie menovan\u00e1 Sheila E. Windallov\u00e1, zaoberaj\u00faca sa problematikou letu v extr\u00e9mnych v\u00fd\u0161kach. 5. marca sa na \u017eiados\u0165 predsedu CAIB komisia roz\u0161\u00edrila o \u010fal\u0161\u00edch troch \u010dlenov. Boli to dr. Douglas Osheroff, laure\u00e1t Nobelovej ceny za fyziku v roku 1996 a profesor na Stanford University, dr. Sally Rideov\u00e1, b\u00fdval\u00e1 astronautka a riadite\u013eka California Space Institute a dr. John Logsdon, riadite\u013e Space Policy Institute. Prv\u00e9 verejn\u00e9 zasadanie komisie sa uskuto\u010dnilo 6. marca.<\/p>\n
Po\u010das prv\u00e9ho t\u00fd\u017ed\u0148a rozdelil Gehman \u010dlenov CAIB do \u0161tyroch pracovn\u00fdch skup\u00edn, ktor\u00e9 poveril \u0161pecifick\u00fdmi \u00falohami. Gehram tie\u017e vytvoril vlastn\u00fa nez\u00e1visl\u00fa expertn\u00fa technick\u00fa skupinu, ktor\u00e1 sk\u00famala \u00fadaje kozmickej agent\u00fary NASA, preto\u017ee nemohol \u00faplne d\u00f4verova\u0165 internej pracovnej skupine MIT (Mishap Investigation Team) komisie, ktor\u00fa zostavil riadite\u013e NASA Sean O\u2019Keefe.<\/p>\n
Vy\u0161etrovacia komisia sa s\u00fastredila na dva k\u013e\u00fa\u010dov\u00e9 zdroje inform\u00e1ci\u00ed: \u00dadaje v po\u010d\u00edta\u010doch riadiaceho strediska a sk\u00famanie zhroma\u017eden\u00fdch trosiek. Komisia \u0161tudovala tie\u017e z\u00e1znam r\u00e1dioloka\u010dn\u00fdch sledovan\u00ed, z\u00e1znamy telemetrie a z\u00e1znamy hovorov s pos\u00e1dkou. V\u010faka detailn\u00e9mu \u0161t\u00fadiu r\u00e1dioloka\u010dn\u00fdch sledovan\u00ed napr\u00edklad komisia zistila, \u017ee 17. janu\u00e1ra sa od raketopl\u00e1nu oddelil objekt s rozmermi pribli\u017ene 0,3-kr\u00e1t 0,3 metra. Jeho mo\u017en\u00fd vplyv na hav\u00e1riu sa v\u0161ak nepodarilo dok\u00e1za\u0165, mohlo \u00eds\u0165 napr\u00edklad len o kus \u013eadu z odpadovej vody vypustenej z raketopl\u00e1nu.<\/p>\n
Te\u00f3rie o pr\u00ed\u010dine hav\u00e1rie<\/h3>\n
Medzi hlavn\u00e9 mo\u017en\u00e9 pr\u00ed\u010diny hav\u00e1rie patrili:<\/p>\n
\n
teroristick\u00fd \u00fatok<\/li>\n
chybn\u00fd uhol zostupu<\/li>\n
po\u0161kodenie tepelnej ochrany (vo vesm\u00edre alebo v priebehu \u0161tartu \u010di prist\u00e1vania)<\/li>\n
zr\u00fatenie kon\u0161trukcie sp\u00f4soben\u00e9 \u00fanavou materi\u00e1lu<\/li>\n
otvorenie podvozkovej \u0161achty a n\u00e1sledn\u00e9 vniknutie plazmy dovn\u00fatra stroja<\/li>\n
zlyhanie po\u010d\u00edta\u010da<\/li>\n
v\u00fdbuch v motorovej sekcii.<\/li>\n<\/ul>\n
Teroristick\u00fd \u00fatok bol hne\u010f na za\u010diatku vyl\u00fa\u010den\u00fd ako technicky neuskuto\u010dnite\u013en\u00fd. Chybn\u00fd uhol zostupu \u010di nespr\u00e1vny man\u00e9ver sa dal tie\u017e takmer okam\u017eite vyl\u00fa\u010di\u0165, preto\u017ee a\u017e do okamihu straty spojenia letela Columbia po presne stanovenej dr\u00e1he a stanovenou r\u00fdchlos\u0165ou. \u010eal\u0161ie te\u00f3rie hovorili, \u017ee pr\u00ed\u010dinou mohla by\u0165 aj expl\u00f3zia pneumat\u00edk podvozku, \u010di samovo\u013en\u00e9 otvorenie alebo odpadnutie dver\u00ed podvozku.<\/p>\n
U\u017e v ran\u00fdch \u0161t\u00e1di\u00e1ch vy\u0161etrovania v\u0161etko nasved\u010dovalo tomu, \u017ee raketopl\u00e1n mal pri vstupe do atmosf\u00e9ry po\u0161koden\u00fa tepeln\u00fa ochranu \u013eav\u00e9ho kr\u00eddla. Technici NASA, ktor\u00ed podrobne sk\u00famali v\u0161etky \u00fadaje z\u00edskan\u00e9 v priebehu zostupu raketopl\u00e1nu po prv\u00fdkr\u00e1t upozornili na to, \u017ee p\u00e1tranie na trosk\u00e1ch by sa malo z\u00fa\u017ei\u0165 na h\u013eadanie miesta po\u0161kodenia na n\u00e1be\u017enej hrane kr\u00eddla. V\u010faka \u010fal\u0161\u00edm \u00fadajom sa expertom podarilo presne lokalizova\u0165 miesto po\u0161kodenia \u2013 bol n\u00edm pravdepodobne panel RCC \u010d. 8.<\/p>\n
Pr\u00ed\u010diny po\u0161kodenia mohli by\u0165 r\u00f4zne. N\u00e1raz k\u00faska izola\u010dnej peny alebo kusu \u013eadu NASA spo\u010diatku odmietala. Hoci pri \u0161tarte v \u010dase T+81 sek\u00fand sledovacie kamery zaznamenali \u00falomok izola\u010dnej peny odde\u013euj\u00faci sa od n\u00e1dr\u017ee ET a nar\u00e1\u017eaj\u00faci do kr\u00eddla, ale pod\u013ea vtedaj\u0161ieho n\u00e1zoru odborn\u00edkov t\u00e1to udalos\u0165 nemala ma\u0165 na bezpe\u010dnos\u0165 letu v\u00e4\u010d\u0161\u00ed vplyv. \u201eProste ned\u00e1va zmysel, \u017ee by t\u00e1to udalos\u0165 bola hlavnou pr\u00ed\u010dinou,\u201c povedal na tla\u010dovej konferencii nieko\u013eko dn\u00ed po trag\u00e9dii riadite\u013e programu raketopl\u00e1nov Ron Dittermore. \u00davahy o vodou nasiaknutom a z\u013eadovatenom kuse peny sa uk\u00e1zali by\u0165 neopodstatnen\u00e9 \u2013 izola\u010dn\u00e1 pena je toti\u017e nenasiakav\u00e1. Samotn\u00e1 izola\u010dn\u00e1 pena pod\u013ea n\u00e1zoru odborn\u00edkov jednoducho nemohla sp\u00f4sobi\u0165 dostato\u010dne ve\u013ek\u00e9 po\u0161kodenie na to, aby sa kon\u010dilo de\u0161trukciou cel\u00e9ho raketopl\u00e1nu. Navy\u0161e u\u017e pri predch\u00e1dzaj\u00facich letoch doch\u00e1dzalo k po\u0161kodeniu tepeln\u00e9ho \u0161t\u00edtu izola\u010dnou penou alebo \u013eadom. I\u0161lo o lety STS-7, STS-32, STS-50, STS-112 a najv\u00e4\u010d\u0161ie po\u0161kodenie bolo zaznamenan\u00e9 pri lete STS-87. Pri lete STS-87 mali do\u0161ti\u010dky celkove 380 po\u0161koden\u00ed, niektor\u00e9 kusy boli po\u0161koden\u00e9 a\u017e z troch \u0161tvrt\u00edn a napriek tomu sa raketopl\u00e1nu podarilo bezpe\u010dne prist\u00e1\u0165. Z tohto d\u00f4vodu sa dlho uva\u017eovalo aj o tom, \u017ee po\u0161koden\u00fd nebol panel RCC, ale do\u0161ti\u010dky HRSI za n\u00edm. Medzi \u010fal\u0161ie te\u00f3rie patrilo po\u0161kodenie tepeln\u00e9ho \u0161t\u00edtu a\u017e vo vesm\u00edre. Po\u0161kodenie mohol sp\u00f4sobi\u0165 kus \u013eadu vypusten\u00fd ako odpadov\u00e1 voda, alebo mikrometeoroid.<\/p>\n
$\"Diera$ <\/a>
Diera v paneli RCC na modeli n\u00e1be\u017enej hrany kr\u00eddla, ktor\u00e1 vznikla po\u010das testovania v Southwest Research Institute<\/p><\/div>\n
Vo v\u00fdskumnom stredisku Southwest Research Institute, San Antonio sa realizovali pokusy s vystre\u013eovan\u00edm vzorku penovej izol\u00e1cie ET na panel RCC. Ve\u013ek\u00e9 plynov\u00e9 delo poh\u00e1\u0148an\u00e9 stla\u010den\u00fdm dus\u00edkom vystre\u013eovalo oproti modelu n\u00e1be\u017enej hrany kusy izola\u010dnej peny. Pokusy dok\u00e1zali, \u017ee najpravdepodobnej\u0161ou pr\u00ed\u010dinou hav\u00e1rie bol skuto\u010dne n\u00e1raz izola\u010dnej peny. Za najpresved\u010divej\u0161\u00ed d\u00f4kaz sa pova\u017eoval pokus uskuto\u010dnen\u00fd 7. j\u00fala. Kus izola\u010dnej peny vystrelen\u00fd proti panelom na n\u00e1be\u017enej hrane kr\u00eddla r\u00fdchlos\u0165ou 236 m\/s pod uhlom 22\u00b0 vytvoril v paneli dieru s priemerom pribli\u017ene 0,4 metra. Potvrdil to aj S. Hubbard, \u010dlen vy\u0161etrovacej komisie CAIB.<\/p>\n
Rekon\u0161trukcia z\u00e1niku raketopl\u00e1nu<\/h3>\n
Prv\u00fd detailn\u00fd scen\u00e1r hav\u00e1rie, ktor\u00ed vypracovali pracovn\u00edci NASA zverejnila CAIB 6. m\u00e1ja. Definit\u00edvny scen\u00e1r udalost\u00ed bol komisiou zverejnen\u00fd 8. j\u00fala 2003. Vy\u0161etrovacia komisia sa s\u00fastredila na dva k\u013e\u00fa\u010dov\u00e9 zdroje inform\u00e1ci\u00ed: \u00dadaje v po\u010d\u00edta\u010doch riadiaceho strediska a sk\u00famanie zhroma\u017eden\u00fdch trosiek. Kr\u00e1tko po hav\u00e1rii bolo riadiace stredisko v Houstone uzavret\u00e9 a v\u0161etky \u00fadaje v po\u010d\u00edta\u010doch zachr\u00e1nen\u00e9. Z t\u00fdchto \u00fadajov a tie\u017e z v\u00fdpoved\u00ed o\u010dit\u00fdch svedkov, fotografick\u00e9ho a filmov\u00e9ho materi\u00e1lu boli zrekon\u0161truovan\u00e9 posledn\u00e9 okamihy Columbie:<\/p>\n
14:50:53<\/b>\u00a0\u2013\u00a0za\u010d\u00edna obdobie maxim\u00e1lneho aerodynamick\u00e9ho ohrevu<\/p>\n
14:51<\/b>\u00a0\u2013\u00a0raketopl\u00e1n preletel nad pobre\u017e\u00edm Kalifornie. O\u010dit\u00ed svedkovia pozorovali, \u017ee za strojom ost\u00e1vaj\u00fa drobn\u00e9 roz\u017eeraven\u00e9 \u00falomky\u00a0\u2013\u00a0pravdepodobne odtrh\u00e1vaj\u00face sa do\u0161ti\u010dky tepelnej ochrany. Prv\u00e1 anom\u00e1lia bola spozorovan\u00e1 u\u017e o 14:48:39. Vtedy sn\u00edma\u010d vn\u00fatri \u013eav\u00e9ho kr\u00eddla za panelom RCC detegoval ne\u010dakane vysok\u00e9 mechanick\u00e9 nam\u00e1hanie kr\u00eddla.<\/p>\n
14:52:17<\/b>\u00a0\u2013\u00a0mierny n\u00e1rast teploty zaregistrovali sn\u00edma\u010de v\u00a0hydraulickom syst\u00e9me b\u0155zd v \u013eavom podvozku. Columbia sa nach\u00e1dzala vo v\u00fd\u0161ke 71 040 metrov a\u00a0letela r\u00fdchlos\u0165ou Ma = 23,58<\/p>\n
13:52:25 a\u017e 13:52:31 UT<\/b>\u00a0\u2013\u00a0ne\u010dakan\u00e9 preru\u0161enie spojenia, podobn\u00e9 preru\u0161enia v\u0161ak b\u00fdvaj\u00fa sp\u00f4soben\u00e9 obtekaj\u00facou plazmou aj pri norm\u00e1lnom priebehu prist\u00e1vania.<\/p>\n
14:52:41<\/b>\u00a0\u2013\u00a0zvy\u0161uje sa r\u00fdchlos\u0165 n\u00e1rastu teploty v\u00a0hydraulickom syst\u00e9me b\u0155zd v \u013eavom podvozku<\/p>\n
14:52:49<\/b>\u00a0\u2013\u00a0\u00faplne prestal pracova\u0165 tepeln\u00fd sn\u00edma\u010d v\u00a0strede spodnej strany \u013eav\u00e9ho vn\u00fatorn\u00e9ho elev\u00f3nu po tom, ako nameralo maxim\u00e1lnu teplotu 232\u00a0\u00b0C. Raketopl\u00e1n bol vo v\u00fd\u0161ke 70\u00a0085\u00a0m a\u00a0mal r\u00fdchlos\u0165 Ma = 23,25<\/p>\n
14:52:56<\/b>\u00a0\u2013\u00a0ne\u010dakan\u00fd pokles teploty na \u013eavom vn\u00fatornom elev\u00f3ne<\/p>\n
14:53:09<\/b>\u00a0\u2013\u00a0prudko rastie teplota na \u013eavom module OMS<\/p>\n
14:53:10<\/b>\u00a0\u2013\u00a0n\u00e1rast teploty ud\u00e1vaj\u00fa dva sn\u00edma\u010de podvozku, s\u00fa straten\u00e9 v\u0161etky \u00fadaje zo sn\u00edma\u010da teploty hydrauliky \u013eav\u00e9ho vonkaj\u0161ieho elev\u00f3nu. O\u00a0sekundu nesk\u00f4r prest\u00e1va dod\u00e1va\u0165 inform\u00e1cie aj tepeln\u00fd sn\u00edma\u010d v\u00a0spodnej vetve hydraulick\u00e9ho syst\u00e9mu.<\/p>\n
14:53:26<\/b>\u00a0\u2013\u00a0raketopl\u00e1n prelietava nad kalifornsk\u00fdm mestom Gualara severne od San Francisca vo v\u00fd\u0161ke 69 480 metrov r\u00fdchlos\u0165ou Ma = 23. Kr\u00e1tko predt\u00fdm za\u010dalo pl\u00e1novan\u00e9 riadenie uhla n\u00e1behu.<\/p>\n
14:53:30\u00a0\u2013\u00a014:53:33<\/b>\u00a0\u2013\u00a0V\u00fdpadok telemetrie, ktor\u00fd v\u0161ak m\u00f4\u017ee znamena\u0165 len be\u017en\u00fd v\u00fdpadok p\u00f4soben\u00edm plazmy. Po obnoven\u00ed spojenia u\u017e sn\u00edma\u010d nevysielal sp\u00e4tnej vetve hydraulick\u00e9ho syst\u00e9mu. Raketopl\u00e1n je v\u00a0pravoto\u010divej zat\u00e1\u010dke a\u00a0pohybuje sa r\u00fdchlos\u0165ou 7,06\u00a0km\/s.<\/p>\n
14:53:34<\/b>\u00a0\u2013\u00a0za\u010dala klesa\u0165 teplota v\u00a0sp\u00e4tnej vetve hydraulick\u00e9ho syst\u00e9mu ovl\u00e1dania \u013eav\u00e9ho vn\u00fatorn\u00e9ho elev\u00f3nu. O\u00a0dve sekundy nesk\u00f4r tento sn\u00edma\u010d prestal vysiela\u0165.<\/p>\n
14:53:44<\/b>\u00a0\u2013\u00a0na amat\u00e9rskom videoz\u00e1zname je zaznamenan\u00fd prv\u00fd \u00falomok odde\u013euj\u00faci sa od raketopl\u00e1nu<\/p>\n
14:53:46<\/b>\u00a0\u2013\u00a0n\u00e1rast teploty v\u00a0hydraulickom brzdovom okruhu \u013eav\u00e9ho podvozku. Stroj bol v\u00fd\u0161ke 69 060 metrov a\u00a0pohyboval sa r\u00fdchlos\u0165ou Ma = 22,86.<\/p>\n
14:53:54\u00a0\u2013\u00a014:53:58, 14:54:00<\/b>\u00a0\u2013\u00a0\u010fal\u0161ie z\u00e1znamy o \u00falomkoch tepeln\u00e9ho \u0161t\u00edtu odde\u013euj\u00facich sa od raketopl\u00e1nu<\/p>\n
14:54:10<\/b>\u00a0\u2013\u00a0za\u010dala r\u00e1s\u0165 aj teplota hydraulick\u00e9ho brzdov\u00e9ho okruhu \u013eav\u00e9ho podvozku<\/p>\n
$\"Hang\u00e1r$ <\/a>
Hang\u00e1r v Kennedyho vesm\u00edrnom stredisku, v ktorom sa zhroma\u017e\u010fovali trosky. Na podlahe hang\u00e1ru s\u00fa modrou farbou nakreslen\u00e9 obrysy raketopl\u00e1nu a \u0161pecialisti sa pok\u00fa\u0161aj\u00fa umiestni\u0165 trosky na ich p\u00f4vodn\u00e9 miesta<\/p><\/div>\n
14:54:22<\/strong> \u2013 na \u013eavej strane strednej \u010dasti trupu nad kr\u00eddlom za\u010d\u00edna teplota narasta\u0165 r\u00fdchlos\u0165ou 4,2 \u00b0C za min\u00fatu. Norm\u00e1l je 0,5 \u00b0C za min\u00fatu. Columbia je vo v\u00fd\u0161ke 68 270 m a m\u00e1 r\u00fdchlos\u0165 Ma = 22,52.<\/p>\n
14:54:24<\/strong> \u2013 rastie teplota syst\u00e9mu hydrauliky \u013eav\u00e9ho hlavn\u00e9ho podvozku a to r\u00fdchlos\u0165ou 7\u00b0C za min\u00fatu<\/p>\n
14:54:26<\/strong> \u2013 pod\u013ea pl\u00e1nu doch\u00e1dza k prepnutiu komunika\u010dn\u00fdch ant\u00e9n.<\/p>\n
14:54:34<\/strong> \u2013 n\u00e1hle a kr\u00e1tkodob\u00e9 zjasnenie raketopl\u00e1nu. Pravdepodobne do\u0161lo k vzplanutiu niektor\u00e9ho kon\u0161truk\u010dn\u00e9ho prvku na \u013eavom kr\u00eddle raketopl\u00e1nu. Columbia je vo v\u00fd\u0161ke 68 070 m a let\u00ed r\u00fdchlos\u0165ou Ma = 22,43. Nast\u00e1va \u013eahk\u00e1 odch\u00fdlka od priameho smeru letu. Autopilot d\u00e1va pokyn k dvom z\u00e1\u017eihom stabiliza\u010dn\u00fdch motorov OMS, aby t\u00fato odch\u00fdlku napravil.<\/p>\n
14:54<\/strong> \u2013 sn\u00edma\u010de sleduj\u00face teplotu medzi hlin\u00edkov\u00fdm trupom raketopl\u00e1nu a vrstvou do\u0161ti\u010diek jeho tepelnej ochrany zaznamen\u00e1vaj\u00fa o tridsa\u0165 stup\u0148ov vy\u0161\u0161iu teplotu oproti norm\u00e1lu. V tomto okamihu tepeln\u00fd \u0161t\u00edt stroja u\u017e nie je celistv\u00fd. Okrem plazmy k de\u0161trukcii prispieva horenie samotn\u00e9ho raketopl\u00e1nu<\/p>\n
14:55:04 \u2013 14:55:30<\/strong> \u2013 Odlet \u010fal\u0161\u00edch \u0161tyroch \u00falomkov, st\u00fapa teplota sp\u00e4tn\u00e9ho ventilu brzdov\u00e9ho hydraulick\u00e9ho syst\u00e9mu<\/p>\n
14:55:23<\/strong> \u2013 \u010fal\u0161\u00ed sn\u00edma\u010d teploty hydrauliky (tentoraz sp\u00e4tn\u00fd ventil hydrauliky prednej brzdovej \u010de\u013euste \u013eav\u00e9ho kolesa hlavn\u00e9ho podvozku) registruje n\u00e1rast teploty r\u00fdchlos\u0165ou 5 \u00b0C za min\u00fatu. Raketopl\u00e1n m\u00e1 v\u00fd\u0161ku 66 850 metrov a r\u00fdchlos\u0165 Ma = 21,69<\/p>\n
14:55:33 a\u017e 14:55:35 UT<\/strong> \u2013 v\u00fdpadok telemetrie, vz\u00e1p\u00e4t\u00ed je spozorovan\u00fd \u010fal\u0161\u00ed \u00falomok<\/p>\n
14:55:41<\/strong> \u2013 \u010fal\u0161\u00ed n\u00e1rast teploty na \u013eavej strane trupu nad kr\u00eddlom z 0 \u00b0C\/min na 1.4 \u00b0C\/min.<\/p>\n
14:55:49<\/strong> \u2013 raketopl\u00e1n vylietava zo zemsk\u00e9ho tie\u0148a<\/p>\n
14:56:16 14:56:20<\/strong> \u2013 rastie teplota v celej podvozkovej \u0161achte. Sn\u00edma\u010d v strede hornej hrany \u013eav\u00e9ho kr\u00eddla prestal vysiela\u0165<\/p>\n
14:56:22<\/strong> \u2013 zvy\u0161uje sa r\u00fdchlos\u0165 rastu teploty hydrauliky \u013eav\u00e9ho brzdn\u00e9ho okruhu<\/p>\n
14:56:24<\/strong> \u2013 strata inform\u00e1ci\u00ed zo stredu spodnej strany \u013eav\u00e9ho kr\u00eddla<\/p>\n
14:56:53<\/strong> \u2013 \u010fal\u0161ie zv\u00fd\u0161enie r\u00fdchlosti rastu teploty v hydraulike vys\u00favania \u013eav\u00e9ho podvozku z 0,9 na 7,5 \u00b0C za min\u00fatu. Raketopl\u00e1n let\u00ed vo v\u00fd\u0161ke 65 650 metrov r\u00fdchlos\u0165ou Ma = 20,80.<\/p>\n
14:57<\/strong> \u2013 v d\u00f4sledku aerodynamick\u00fdch s\u00edl sa raketopl\u00e1n za\u010d\u00edna pomaly ot\u00e1\u010da\u0165 do\u013eava. Autopilot zatia\u013e t\u00fato odch\u00fdlku bez probl\u00e9mov kompenzuje<\/p>\n
14:57:06<\/strong> \u2013 raketopl\u00e1n v \u013eavoto\u010divej zat\u00e1\u010dke<\/p>\n
14:57:19<\/strong> \u2013 tlakov\u00fd sn\u00edma\u010d vo vonkaj\u0161ej pneumatike \u013eav\u00e9ho podvozku vykazuje anom\u00e1lie<\/p>\n
14:57:28<\/strong> \u2013 zlyhal teplotn\u00fd sn\u00edma\u010d v strede spodn\u00e9ho povrchu \u013eav\u00e9ho kr\u00eddla. Raketopl\u00e1n je vo v\u00fd\u0161ke 65 055 metrov a pohybuje sa r\u00fdchlos\u0165ou Ma = 20,31<\/p>\n
14:57:35<\/strong> \u2013 raketopl\u00e1n sa v\u010faka zv\u00fd\u0161en\u00e9mu aerodynamick\u00e9mu nam\u00e1haniu op\u00e4\u0165 st\u00e1\u010da do\u013eava, st\u00e1\u010danie zatia\u013e kompenzuj\u00fa elev\u00f3ny<\/p>\n
14:57:43<\/strong> \u2013 zlyhal tepeln\u00fd sn\u00edma\u010d v strede horn\u00e9ho povrchu \u013eav\u00e9ho kr\u00eddla<\/p>\n
14:57:54<\/strong> \u2013 za\u010d\u00edna r\u00e1s\u0165 teplota sp\u00e4tn\u00e9ho ventilu hydrauliky zadnej brzdovej \u010de\u013euste \u013eav\u00e9ho kolesa \u013eav\u00e9ho podvozku. Columbia je teraz vo v\u00fd\u0161ke 63 090 m a pohybuje sa r\u00fdchlos\u0165ou Ma = 19,55.<\/p>\n
14:58:03<\/strong> (+-30 sek\u00fand) \u2013 \u010fal\u0161ia kompenz\u00e1cia narastaj\u00facej aerodynamickej nestability<\/p>\n
14:58:16<\/strong> \u2013 zv\u00fd\u0161ila sa r\u00fdchlos\u0165 n\u00e1rastu teploty hydrauliky brzdov\u00e9ho okruhu D z 0,5 na 6,5 \u00b0C za min\u00fatu<\/p>\n
14:58:32<\/strong> \u2013 za\u010d\u00edna postupn\u00fd pokles tlaku v oboch pneumatik\u00e1ch \u013eav\u00e9ho podvozku, za\u010d\u00edna klesa\u0165 teplota \u013eav\u00e9ho kolesa \u013eav\u00e9ho podvozku<\/p>\n
14:58:38 a\u017e 14:58:40<\/strong> \u2013 prest\u00e1vaj\u00fa pracova\u0165 sn\u00edma\u010de pneumat\u00edk \u013eav\u00e9ho podvozku<\/p>\n
$\"Z\u00e1ber$ <\/a>
Z\u00e1ber z videa, ktor\u00fd urobila pos\u00e1dka po\u010das prist\u00e1vania. Video zachyt\u00e1va pilotn\u00fa palubu (kokpit) raketopl\u00e1nu.<\/p><\/div>\n
14:58:39<\/strong> \u2013 monitor v pilotnej kab\u00edne raketopl\u00e1nu zobrazuje inform\u00e1cie o odch\u00fdlkach v tlakov\u00fdch sn\u00edma\u010doch v \u013eavom podvozku. V tomto okamihu sa asi pos\u00e1dka prv\u00fdkr\u00e1t dozvedela, \u017ee nie\u010do nie je v poriadku. Predch\u00e1dzaj\u00face probl\u00e9my toti\u017e po\u010d\u00edta\u010de nehl\u00e1sili a chvenie a vibr\u00e1cie, ktor\u00e9 boli sp\u00f4soben\u00e9 postupnou de\u0161trukciou kr\u00eddla sa takmer nel\u00ed\u0161ili od chvenia a vibr\u00e1ci\u00ed sprev\u00e1dzaj\u00facich ka\u017ed\u00e9 prist\u00e1vanie.<\/p>\n
14:58:40<\/strong> \u2013 n\u00e1hle prestal pracova\u0165 sn\u00edma\u010d merania tlaku pravej pneumatiky \u013eav\u00e9ho podvozku. Raketopl\u00e1n m\u00e1 v\u00fd\u0161ku 62 210 metrov a r\u00fdchlos\u0165 Ma = 19,13<\/p>\n
14:58:41<\/strong> \u2013 zaregistrovan\u00fd prudk\u00fd n\u00e1rast tlaku o 24 kPa a vz\u00e1p\u00e4t\u00ed pokles v pravej pneumatike \u013eav\u00e9ho podvozku. Je mo\u017en\u00e9, \u017ee do\u0161lo k prasknutiu pneumatiky<\/p>\n
14:58:48\u00a0\u2013\u00a014:58:54<\/b>\u00a0\u2013\u00a0Tlak v\u00a0pravej pneumatike \u013eav\u00e9ho podvozku za\u010d\u00edna klesa\u0165 a\u00a0prest\u00e1vaj\u00fa pracova\u0165 \u010fal\u0161ie sn\u00edma\u010de teploty a\u00a0tlaku v\u00a0obidvoch pneumatik\u00e1ch \u013eav\u00e9ho podvozku<\/p>\n
14:59:00<\/b>\u00a0\u2013\u00a0dokon\u010denie sn\u00edmku Columbie \u010falekoh\u013eadom Starfire Optical Range, Kirtland AFB.<\/p>\n
14:59:06<\/b>\u00a0\u2013\u00a0jeden z\u00a0troch sp\u00edna\u010dov indikuje vysunutie \u013eav\u00e9ho podvozku. S\u00a0najv\u00e4\u010d\u0161ou pravdepodobnos\u0165ou i\u0161lo o\u00a0po\u0161kodenie sp\u00edna\u010da a\u00a0nie o\u00a0skuto\u010dn\u00e9 vysunutie podvozku. Raketopl\u00e1n let\u00ed vo v\u00fd\u0161ke 61 300 metrov r\u00fdchlos\u0165ou Ma = 18,76<\/p>\n
14:59:28<\/b>\u00a0\u2013\u00a0bolo nadviazan\u00e9 posledn\u00e9 hlasov\u00e9 spojenie s\u00a0raketopl\u00e1nom<\/p>\n
14:59:31<\/b>\u00a0\u2013\u00a0z\u00e1\u017eih dvoch man\u00e9vrovac\u00edch motorov RCS na pravej strane raketopl\u00e1nu a\u00a0n\u00e1sledne vych\u00fdlenie oboch elev\u00f3nov, to v\u0161etko s\u00a0cie\u013eom kompenzova\u0165 narastaj\u00faci aerodynamick\u00fd odpor v\u00a0oblasti \u013eav\u00e9ho kr\u00eddla. Raketopl\u00e1n m\u00e1 v\u00fd\u0161ku 60 230 metrov a\u00a0r\u00fdchlos\u0165 Ma = 18,16. Riadiaci syst\u00e9m raketopl\u00e1nu za\u010d\u00edna dost\u00e1va\u0165 zm\u00e4ten\u00e9 \u00fadaje<\/p>\n
14:59:32<\/b>\u00a0\u2013\u00a0prijat\u00fd posledn\u00fd \u00fapln\u00fd blok telemetrick\u00fdch \u00fadajov, ktor\u00e9 uv\u00e1dzaj\u00fa najvy\u0161\u0161iu nameran\u00fa teplotu v\u00a0brzdovom okruhu \u013eav\u00e9ho podvozku a\u00a0to 77,9\u00a0\u00b0C. Preru\u0161enie d\u00e1tov\u00e9ho spojenia nastalo na s\u00faradniciach 32.9\u00b0 s.\u0161., 99.0\u00b0 Vz\u00e1p\u00e4t\u00ed do\u0161lo na palube Columbie k\u00a0elektronick\u00e9mu skratu.<\/p>\n
14:59:33<\/b> \u2013 chybn\u00e9 hl\u00e1senie z\u00a0hydraulick\u00e9ho syst\u00e9mu, popla\u0161n\u00e1 signaliz\u00e1cia prim\u00e1rneho riadiaceho syst\u00e9mu a\u00a0v\u0161eobecn\u00fd poplach<\/p>\n
14:59:36 a\u017e 14:59:37<\/b>\u00a0\u2013\u00a0pokus autopilota o\u00a0kompenz\u00e1ciu narastaj\u00faceho aerodynamick\u00e9ho odporu<\/p>\n
14:59:31<\/b>\u00a0\u2013\u00a0posledn\u00e9 spr\u00e1vy o\u00a0vych\u00fdlen\u00ed elev\u00f3nov, pod\u013ea ktor\u00fdch bol prav\u00fd elev\u00f3n vyklopen\u00fd 1,15\u00b0 nad rovinu kr\u00eddla a \u013eav\u00fd a\u017e 8,11\u00b0<\/p>\n
14:59:46,347<\/b>\u00a0\u2013\u00a0za\u010d\u00edna 25 sek\u00fand, po\u010das ktor\u00fdch neboli z\u00a0raketopl\u00e1nu prijat\u00e9 v\u00f4bec \u017eiadne \u00fadaje<\/p>\n
Rozpad raketopl\u00e1nu<\/h3>\n
Hoci od 14:59:46,347 bolo trval\u00e9 telemetrick\u00e9 spojenie Columbie s riadiacim strediskom preru\u0161en\u00e9, na z\u00e1klade z\u00e1znamu videokamier, d\u00e1tov\u00e9ho z\u00e1znamn\u00edka OEX a \u010fal\u0161\u00edch anal\u00fdz sa podarilo zrekon\u0161truova\u0165 udalosti prebiehaj\u00face v tejto dobe. Samotn\u00e9 preru\u0161enie spojenia v\u0161ak v riadiacom stredisku nevyvolalo rozruch, preto\u017ee po\u010das tejto f\u00e1zy letu nast\u00e1vaj\u00fa aj pri be\u017enom priebehu prist\u00e1vania kr\u00e1tke preru\u0161enia spojenia, kedy komunika\u010dn\u00e1 ant\u00e9na umiestnen\u00e1 na zadnej \u010dasto raketopl\u00e1nu nemieri presne na spojovaciu dru\u017eicu.<\/p>\n
$\"Sn\u00edmka$ <\/a>
Sn\u00edmka prist\u00e1vaj\u00faceho raketopl\u00e1nu Columbia (zospodu) uroben\u00fd zo z\u00e1kladne Kirtland AFB. \u013dav\u00e9 kr\u00eddlo vykazuje jasn\u00e9 stopy po\u0161kodenia a za n\u00edm sa tiahne plame\u0148.<\/p><\/div>\n
V \u010dase 14:59:33 nastalo spustenie hlavn\u00e9ho poplachu. O 4 sekundy nesk\u00f4r nastal okamih pova\u017eovan\u00fd za najskor\u0161\u00ed mo\u017en\u00fd okamih straty kontroly nad raketopl\u00e1nom. Stroj za\u010dal prudko rotova\u0165, \u010do spustilo na palube rota\u010dn\u00fd alarm (ROLL REF alarm). V \u010dase 14:59:52 pravdepodobne do\u0161lo k po\u0161kodeniu \u013eav\u00e9ho modulu OMS a \u00faniku jeho pohonn\u00fdch hm\u00f4t. V \u010dase medzi 15:00:01 a\u017e 15:00:03 nastala n\u00e1hodn\u00e1 alebo \u00famyseln\u00e1 aktiv\u00e1cia jedn\u00e9ho z dvoch ru\u010dn\u00fdch ovl\u00e1da\u010dov orient\u00e1cie raketopl\u00e1nu. O 15:00:03 pri\u0161lo kr\u00e1tke obnovenie telemetrie, ktor\u00e9 je v\u0161ak ne\u00fapln\u00e9. Pod\u013ea neho boli hlavn\u00e9 syst\u00e9my (po\u010d\u00edta\u010de, palivov\u00e9 \u010dl\u00e1nky, \u010derpadla APU,…) funk\u010dn\u00e9 a trup bol zrejme nedotknut\u00fd. Palivov\u00e9 bat\u00e9rie, naviga\u010dn\u00fd syst\u00e9m, autopilot a po\u010d\u00edta\u010de doteraz pracovali. V hydraulickom syst\u00e9me bol v\u0161ak nulov\u00fd tlak a kr\u00eddlo bolo \u0165a\u017eko po\u0161koden\u00e9 alebo \u00faplne zni\u010den\u00e9, \u013eav\u00fd modul OMS tie\u017e pravdepodobne podliehal de\u0161trukcii.<\/p>\n
V \u010dase 15:00:05 sa pilot Columbie (McCool) pok\u00fasil re\u0161tartova\u0165 \u010derpadl\u00e1 APU 2 a 3. V \u010dase 15:00:11 sa vo videoz\u00e1zname na\u0161la zmena farby stopy raketopl\u00e1nu, \u010do pravdepodobne s\u00faviselo s preboren\u00edm n\u00e1dr\u017ee motoru OMS. O sedem sek\u00fand nesk\u00f4r (15:00:18) sa predn\u00e1 \u010das\u0165 raketopl\u00e1nu vr\u00e1tane kab\u00edny pre pos\u00e1dku oddelila od strednej \u010dasti. Nako\u013eko bat\u00e9rie predstavuj\u00face jedin\u00fd zdroj elektrickej energie sa nach\u00e1dzali v strednej \u010dasti, predn\u00e1 \u010das\u0165 zostala bez pr\u00edsunu elektrickej energie. T\u00e1to udalos\u0165 znamenala tie\u017e n\u00e1hlu zmenu aerodynamick\u00fdch charakterist\u00edk kab\u00edny. Predpoklad\u00e1 sa, \u017ee pre\u0165a\u017eenie p\u00f4sobiace na pos\u00e1dku n\u00e1hle kleslo z 3,5 G na 1 G. Pod\u013ea areodynamick\u00fdch modelov a anal\u00fdz z\u00e1znamov z vide\u00ed bola rot\u00e1cia prednej \u010dasti spo\u010diatku pomerne mal\u00e1, ale jej r\u00fdchlos\u0165 sa po\u010das p\u00e1du prudko zvy\u0161ovala. O 15:00:25 bolo po prv\u00fdkr\u00e1t mo\u017en\u00e9 zo Zeme vizu\u00e1lne pozorova\u0165, \u017ee raketopl\u00e1n sa rozpadol na viacero \u010dast\u00ed.<\/p>\n
Kab\u00edna pos\u00e1dky<\/h3>\n
Pod\u013ea spr\u00e1vy Columbia Crew Survival Investigation Report, ktor\u00e1 bola zverejnen\u00e1 30. decembra 2008 zostal raketopl\u00e1n celistv\u00fd a\u017e do 15:00:18 a do tohto okamihu bola teda pos\u00e1dka s najv\u00e4\u010d\u0161ou pravdepodobnos\u0165ou na\u017eive. \u010ci bola pos\u00e1dka od okamihu de\u0161trukcie stroja a\u017e po okamih de\u0161trukcie kab\u00edny pri vedom\u00ed alebo nie, zost\u00e1valo a\u017e do vydania spr\u00e1vy len v \u0161t\u00e1diu dohadov. Stratu vedomia a n\u00e1sledn\u00fa predpokladan\u00fa z\u00e1stavu d\u00fdchania astronautov sp\u00f4sobila a\u017e n\u00e1hla strata hermetickosti kab\u00edny pre pos\u00e1dku v \u010dase 15:00:18. Skafandre, ktor\u00e9 mali astronauti na sebe, ich pred takouto obrovskou zmenou tlaku nedok\u00e1zali ochr\u00e1ni\u0165. Predn\u00e1 \u010das\u0165 Columbie sa vz\u00e1p\u00e4t\u00ed (v \u010dase 15:00:53) rozpadla d\u00f4sledkom aerodynamick\u00fdch s\u00edl, pre\u0165a\u017eenia a tepeln\u00e9ho nam\u00e1hania.<\/p>\n
Sm\u00fato\u010dn\u00fd obrad za \u00fa\u010dasti rodinn\u00fdch pr\u00edslu\u0161n\u00edkov, z\u00e1stupcov vedenia NASA a pozvan\u00fdch hosti sa konal 2. febru\u00e1ra v Houstone. Ako prv\u00fd bol pochovan\u00fd Ilan Ramon. Jeho telesn\u00e9 pozostatky boli 10. febru\u00e1ra 2003 prevezen\u00e9 do Tel Avivu, vlastn\u00fd sm\u00fato\u010dn\u00fd obrat sa konal o de\u0148 nesk\u00f4r. Velite\u013e Rick Husband bol pochovan\u00fd v rodnom meste Amarillo, William McCool v meste Annapolis a pozostatky Kalpany Chawlaovej boli prevezen\u00e9 do jej rodnej Indie. Ostatn\u00ed traja \u010dlenovia pos\u00e1dky, David Brown, Michael Anderson a Laurel Clarkov\u00e1 s\u00fa pochovan\u00ed na Arlingtonskom n\u00e1rodnom cintor\u00edne (Washington (D.C.)).<\/p>\n
Z\u00e1ver vy\u0161etrovacej komisie<\/h3>\n
Prv\u00fd diel pln\u00e9ho znenia spr\u00e1vy vy\u0161etrovacej komisie zverejnila komisia 26. septembra 2003. CAIB dospela k z\u00e1veru, \u017ee pr\u00ed\u010dinou ne\u0161\u0165astia bola po\u0161koden\u00e1 tepeln\u00e1 izol\u00e1cia na n\u00e1be\u017enej hrane \u013eav\u00e9ho kr\u00eddla. K tomuto po\u0161kodeniu do\u0161lo e\u0161te pri \u0161tarte. Sp\u00f4sobil ho ve\u013ek\u00fd kus penovej izol\u00e1cie, ktor\u00fd odpadol z n\u00e1dr\u017ee ET (External Tank, doslova extern\u00e1 n\u00e1dr\u017e \u2013 hlavn\u00e1 palivov\u00e1 n\u00e1dr\u017e, ktor\u00e1 sa od orbitera po \u0161tarte odde\u013euje). Po spresnen\u00ed mali jeho rozmery by\u0165 pribli\u017ene 600 x 380 kr\u00e1t 75 mm. Spolu s n\u00edm sa uvo\u013enili \u010fal\u0161ie dva men\u0161ie \u00falomky. Ve\u013ek\u00fd kus izol\u00e1cie dopadol na n\u00e1be\u017en\u00fa hranu kr\u00eddla r\u00fdchlos\u0165ou 185 a\u017e 255 m\/s, kde po\u0161kodil panely RCC (Reinforced Carbon-Carbon, doslova vystu\u017een\u00fd uhl\u00edk-uhl\u00edk \u2013 materi\u00e1l tvoriaci tepelne najviac nam\u00e1han\u00fa tepeln\u00fa ochranu raketopl\u00e1nu). Miesto dopadu bolo naozaj ne\u0161\u0165astn\u00e9 \u2013 keby tento kus dopadol na in\u00e9 miesto, pravdepodobne by sa aj napriek po\u0161kodeniu podarilo Columbii bezpe\u010dne prist\u00e1\u0165. Na n\u00e1be\u017enej hrane kr\u00eddla je v\u0161ak teplota plazmy najvy\u0161\u0161ia a celistvos\u0165 panelov RCC je pre bezpe\u010dn\u00e9 prist\u00e1tie nevyhnutn\u00e1. K po\u0161kodeniu do\u0161lo medzi panelmi 5 a\u017e 9, najpravdepodobnej\u0161ie boli po\u0161koden\u00e9 panely 8 a 9. Vzniknutou trhlinou sa plazma dostala do kr\u00eddla, kde pravdepodobne najprv prep\u00e1lila rebro n\u00e1be\u017enej hrany. Plazma postupne prepa\u013eovala prep\u00e1\u017eky tvoriace vn\u00fatorn\u00fa kon\u0161trukciu kr\u00eddla a z\u00e1rove\u0148 zv\u00e4\u010d\u0161ovala trhlinu. Z\u00e1rove\u0148 aerodynamick\u00e9 sily strh\u00e1vali zo stroja \u010fal\u0161ie do\u0161ti\u010dky a \u00falomky. Tento proces pozorovalo nieko\u013eko svedkov. O 12:58:56 boli preru\u0161en\u00e9 telemetrick\u00e9 \u00fadaje o teplote a tlaku pneumat\u00edk \u013eav\u00e9ho podvozku, \u010do m\u00f4\u017ee s\u00favisie\u0165 s expl\u00f3ziou pneumat\u00edk pod vplyvom vysokej teploty. Nakoniec do\u0161lo k odtrhnutiu kr\u00eddla. Vtedy sa raketopl\u00e1n prudko oto\u010dil, v d\u00f4sledku \u010doho vypadlo spojenie (komunika\u010dn\u00e1 ant\u00e9na prestala smerova\u0165 na spojovaciu dru\u017eicu). V nasleduj\u00facich sekund\u00e1ch do\u0161lo k de\u0161trukcii cel\u00e9ho raketopl\u00e1nu.<\/p>\n
$\"Pam\u00e4tn\u00e1$ <\/a>
Pam\u00e4tn\u00e1 plaketa na Marse<\/p><\/div>\n
$\"Pomn\u00edk$ <\/a>
Pomn\u00edk Columbie na Arlingtonskom n\u00e1rodnom cintor\u00edne<\/p><\/div>\n
Vy\u0161etrovacia komisia v z\u00e1vere\u010dnej spr\u00e1ve vydala celkove 29 odpor\u00fa\u010dan\u00ed pre vy\u0161\u0161iu bezpe\u010dnos\u0165 letu. Za hlavn\u00fa pr\u00ed\u010dinu, ktor\u00e1 viedla k hav\u00e1rii pova\u017euje CAIB dlhodob\u00fd nedostatok internej komunik\u00e1cie v r\u00e1mci organiz\u00e1cie a prehliadanie zdanlivo drobn\u00fdch odch\u00fdlok od po\u017eadovan\u00fdch technick\u00fdch a bezpe\u010dnostn\u00fdch parametrov misie. 27. j\u00fana vydala CAIB predbe\u017en\u00e9 odpor\u00fa\u010danie, pod\u013ea ktor\u00e9ho m\u00e1 NASA vyvin\u00fa\u0165 pred obnoven\u00edm letov raketopl\u00e1nov k ISS prostriedky in\u0161pekcie a opravy tepelnej ochrany vr\u00e1tane panelov RCC. Pred obnoven\u00edm letov za in\u00fdm \u00fa\u010delom musia by\u0165 navy\u0161e vyvinut\u00e9 in\u0161pek\u010dn\u00e9 a oprav\u00e1rensk\u00e9 postupy \u00faplne nez\u00e1visl\u00e9 na ISS, pokr\u00fdvaj\u00face \u010do naj\u0161ir\u0161ie spektrum scen\u00e1rov po\u0161kodenia. NASA zareagovala r\u00fdchlo, u\u017e 8. septembra 2003 zverejnila prv\u00fd pl\u00e1n uskuto\u010d\u0148ovania opatren\u00ed pod\u013ea odpor\u00fa\u010dania.<\/p>\n
\u010eal\u0161ie lety boli pozastaven\u00e9 na viac ako 2 roky. Raketopl\u00e1ny aj pozemsk\u00e9 zariadenia a\u00a0person\u00e1l pre\u0161li cel\u00fdm radom \u00faprav, testov a\u00a0zdokonalen\u00ed. Predov\u0161etk\u00fdm bola obmedzen\u00e1 mo\u017enos\u0165 odpad\u00e1vania \u010dast\u00edc z\u00a0ET pri \u0161tarte, bol zdokonalen\u00fd syst\u00e9m optick\u00e9ho sn\u00edmania \u0161tartu, a\u00a0zlep\u0161ila sa schopnos\u0165 orbitera zn\u00e1\u0161a\u0165 n\u00e1razy od \u00falomkov. Program n\u00e1vratu raketopl\u00e1nov do vesm\u00edru bol nazvan\u00fd Return to Flight<\/i>. Bezpe\u010dnos\u0165 pos\u00e1dok raketopl\u00e1nu malo zlep\u0161i\u0165 aj to, \u017ee a\u017e do ukon\u010denia letov mali v\u0161etky stroje lieta\u0165 len k\u00a0ISS<\/a>, kde by astronauti mohli v\u00a0pr\u00edpade po\u0161kodenia po\u010dka\u0165 do pr\u00edletu z\u00e1chrannej exped\u00edcie. Nesk\u00f4r vedenie NASA zmenilo rozhodnutie a\u00a0povolilo jedin\u00fa v\u00fdnimku, ktorou sa stala servisn\u00e1 misia STS-125<\/a> k Hubblovmu vesm\u00edrnemu \u010falekoh\u013eadu<\/a>. Po\u010das tejto misie v\u0161ak bol na druhej \u0161tartovacej rampe pripraven\u00fd raketopl\u00e1n Endeavour, ktor\u00fd by v\u00a0pr\u00edpade z\u00e1va\u017en\u00e9ho probl\u00e9mu mohol uskuto\u010dni\u0165 z\u00e1chrann\u00fa misiu.<\/p>\n
Mo\u017enosti z\u00e1chrany pos\u00e1dky<\/h3>\n
Komisia tie\u017e zhodnotila \u0161t\u00fadiu NASA o pr\u00edpadn\u00fdch mo\u017enostiach z\u00e1chrany pos\u00e1dky Columbie v pr\u00edpade, \u017ee by sa o po\u0161koden\u00ed vedelo. Mo\u017enosti n\u00fadzovej opravy n\u00e1be\u017enej hrany vo vesm\u00edre alebo vyslanie z\u00e1chrannej misie raketopl\u00e1nu Atlantis v pr\u00edpade letu STS-107 neboli realizovate\u013en\u00e9. Pr\u00e1ve tak neboli uskuto\u010dnite\u013en\u00e9 ani varianty vyslania ruskej vesm\u00edrnej lode alebo n\u00fadzov\u00fd prechod astronautov na Medzin\u00e1rodn\u00fa vesm\u00edrnu stanicu. \u0160tart raketopl\u00e1nu alebo ruskej vesm\u00edrnej lode nebol uskuto\u010dnite\u013en\u00fd pre pr\u00edli\u0161 dlh\u00e9 trvanie pred\u0161tartovn\u00fdch pr\u00edprav, nijak\u00fa mo\u017enos\u0165 prechodu pos\u00e1dky z jednej vesm\u00edrnej lode do druhej a tie\u017e preto, \u017ee pos\u00e1dka z\u00e1chrannej lode by nemala dos\u0165 \u010dasu nacvi\u010di\u0165 si priebeh z\u00e1chrannej akcie. Spojenie sa s ISS bolo nerealizovate\u013en\u00e9 preto, lebo Columbia obiehala po dr\u00e1he s podstatne in\u00fdm sklonom a v\u00fd\u0161kou a na vyrovnanie svojej dr\u00e1hy so stanicou nemala dostatok \u010dasu ani paliva. Columbia nemala ani spojovac\u00ed tunel s ISS. Na mo\u017enos\u0165 opravy po\u0161kodenej tepelnej ochrany vo vesm\u00edre zase Columbia nebola v\u00f4bec vybaven\u00e1. In\u00fdmi slovami, pos\u00e1dku Columbie nebolo mo\u017en\u00e9 zachr\u00e1ni\u0165. Napriek r\u00f4znym \u0161pekul\u00e1ci\u00e1m, ktor\u00e9 sa objavili, ani pos\u00e1dka, ani nikto z riadiaceho strediska v\u0161ak netu\u0161il o po\u0161koden\u00ed a bl\u00ed\u017eiacej sa katastrofe.<\/p>\n
Pam\u00e4tn\u00e9 gest\u00e1<\/h2>\n
Menami \u010dlenov pos\u00e1dky Columbie pomenovalo Laborat\u00f3rium pr\u00fadov\u00e9ho pohonu sedem asteroidov, ktor\u00e9 objavila astron\u00f3mka Eleanora F. Helinov\u00e1 na observat\u00f3riu Palomar. Sedem plan\u00e9tok, 51823 Rickhusband, 51824 Mikeanderson, 51825 Davidbrown, 51826 Kalpanachawla, 51827 Laurelclark, 51828 Ilanramon a 51829 Williemccool, obieha medzi Marsom a Jupiterom a v \u010dase objavu sa nach\u00e1dzali bl\u00edzko seba. Na pamiatku pos\u00e1dky Columbie bola tie\u017e do prist\u00e1vacieho modulu robota Spirit na Marse, umiestnen\u00e1 pam\u00e4tn\u00e1 plaketa a ich menami boli pomenovan\u00e9 tie\u017e jednotliv\u00e9 vrchy mar\u0165ansk\u00e9ho pohoria Columbia Hills, v bl\u00edzkosti ktor\u00fdch rover prist\u00e1l. Na Zemi existuje 5260 metrov vysok\u00e1 hora, ktor\u00e1 bola premenovan\u00e1 na Columbia Point. Tento vrchol sa nach\u00e1dza v Denvere v Colorade. Letisko v meste Amarillo (rodnom meste Ricka Husbanda) s p\u00f4vodn\u00fdm n\u00e1zvom Amarillo International Airport bolo premenovan\u00e9 na Rick Husband Amarillo International Airport. Po astronautovi Michaelovi Andersonovi bol pomenovan\u00fd park v Cantone v \u0161t\u00e1te Missisippi, po Kalpane Chawlaovej ulica v predmest\u00ed New Yorku, v ktorej je ve\u013ea indick\u00fdch obchodov. Prv\u00e1 indick\u00e1 meteorologick\u00e1 dru\u017eica vypusten\u00e1 v roku 2002 bola pomenovan\u00e1 Kalpana I.<\/p>\n
Pozri aj<\/h2>\n
\n
STS-107<\/a><\/li>\n
Space Shuttle<\/a><\/li>\n
Dru\u017eicov\u00fd stupe\u0148 raketopl\u00e1nu<\/a><\/li>\n
Space Shuttle External Tank<\/a><\/li>\n
Kozmick\u00e9 hav\u00e1rie<\/a><\/li>\n<\/ul>\n
Zdroje<\/h2>\n
\n
Podrobn\u00fd priebeh vy\u0161etrovania<\/a> str\u00e1nky Anton\u00edna V\u00edtka (po \u010desky)<\/li>\n
V\u00fdber spr\u00e1v z \u010deskej tla\u010de o hav\u00e1rii Columbie<\/a> (po \u010desky)<\/li>\n
S\u00fahrn vy\u0161etrovania katastrofy v Malej encyklop\u00e9dii kozmonautiky<\/a> (po \u010desky)<\/li>\n
Anton\u00edn V\u00edtek, Karel Pacner: Hav\u00e1ria Columbie. Exkluz\u00edvni seri\u00e1l o dob\u00fdvan\u00ed kozmu<\/a> (po \u010desky)<\/li>\n
Tom\u00e1\u0161 P\u0159ibyl: Den, kdy se nevr\u00e1tila Columbia (JUNIOR, 2003)<\/li>\n
Pavel Toufar: Krut\u00fd vesm\u00edr (Akcent, 2003)<\/li>\n
Columbia Crew Survival Investigation Report<\/li>\n<\/ul>\n
Mohlo by v\u00e1s zauj\u00edma\u0165<\/h2>\n
\n
Columbia STS-107 \u2013 tragick\u00e1 jednosmern\u00e1 letenka 1\/2<\/a><\/li>\n
Columbia STS-107 \u2013 tragick\u00e1 jednosmern\u00e1 letenka 2\/2<\/a><\/li>\n
Posledn\u00fd v\u00fdchod Slnka na svete<\/a><\/li>\n
Z\u00f3na Padaj\u00facich hviezd<\/a><\/li>\n
Ve\u010dnos\u0165 a ja<\/a><\/li>\n
Hist\u00f3ria vzniku Ve\u010dnosti omylov<\/a><\/li>\n<\/ul>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Prv\u00fdkr\u00e1t publikovan\u00e9 na slovenskej Wikip\u00e9dii. Autor: Jana Plauchov\u00e1 ako Eryn Blaireov\u00e1.\u00a0Spoluautori: Adrian (\u0161tylistika), Sisua (gramatika, \u0161tylistika), Horst (oprava preklepu), Stibium (\u0161tylistika), Otm (\u0161tylistika), IP 194.72.165.193 (oprava slova), IP 147.251.208.254 (oprava slova), Bubamara (oprava slova), Vegetator (\u0161tylistika), Chiak (oprava z\u00e1pisu), IP 92.52.42.81 (oprava \u00fadaju), \u05e4\u05d0\u05e8\u05d5\u05e7 (obr\u00e1zky), Wizzard (oprava preklepu), Rotlink (\u00faprava referencie) Text je dostupn\u00fd pod (pokračovať v čítaní…) <\/a><\/span><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"parent":677,"menu_order":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","template":"","meta":{"footnotes":""},"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/756"}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=756"}],"version-history":[{"count":9,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/756\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":8962,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/756\/revisions\/8962"}],"up":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/677"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=756"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}