$\"\"$ <\/a>

\u0160tartovac\u00ed komplex zlo\u017een\u00fd z\u00a0raketopl\u00e1nu Columbia, n\u00e1dr\u017ee ET a\u00a0motorov SRB umiestnen\u00fd na mobilnej vyp\u00fa\u0161\u0165acej plo\u0161ine sa vyd\u00e1va na svoju posledn\u00fa cestu na rampu 39-A. Zdroj: NASA<\/p><\/div>\n

Prv\u00e9ho febru\u00e1ra 2023 si pripom\u00edname okr\u00fahle v\u00fdro\u010die hav\u00e1rie raketopl\u00e1nu Columbia<\/a>. Poslednej (a d\u00fafajme, \u017ee to tak \u010do najdlh\u0161ie zostane) kozmickej misie, v priebehu ktorej zahynula pos\u00e1dka. Po\u010dtom obet\u00ed, sedem, sa vyrovnala dovtedy najzn\u00e1mej\u0161ej a najv\u00e4\u010d\u0161ej katastrofe v priebehu vesm\u00edrneho letu \u2013 hav\u00e1rii raketopl\u00e1nu Challenger<\/a>.<\/p>\n

Na rozdiel od hav\u00e1rie Challengera sa raketopl\u00e1n Columbia rozpadol nie pri \u0161tarte, ale v priebehu prist\u00e1vacieho man\u00e9vru. Ka\u017ed\u00e1 kozmick\u00e1 lo\u010f \u010del\u00ed pri n\u00e1vrate na Zem stretu so zemskou atmosf\u00e9rou, pri\u010dom obrovsk\u00e1 r\u00fdchlos\u0165 prist\u00e1vaj\u00faceho telesa vyvol\u00e1va po n\u00e1raze \u010diasto\u010diek plynov smrtiace teplo. Preto s\u00fa v\u0161etky kozmick\u00e9 lode vybaven\u00e9 tepeln\u00fdm \u0161t\u00edtom, ktor\u00fd ich pred n\u00edm chr\u00e1ni. V pr\u00edpade Columbie zlyhal. Raketopl\u00e1n zni\u010dila hor\u00fa\u010dava v kombin\u00e1cii s aerodynamick\u00fdmi silami. Z v\u00fd\u0161ky 63 kilometrov, v ktorej k rozpadu do\u0161lo, na Zem zamierili u\u017e iba trosky. Pos\u00e1dka nemala \u017eiadnu \u0161ancu na pre\u017eitie.<\/p>\n

Raketopl\u00e1n \u2013 prelomov\u00e1 lo\u010f<\/h2>\n
Hav\u00e1ria Columbie bola zni\u010duj\u00faca pre cel\u00fd program raketopl\u00e1nov<\/a>, ktor\u00e9ho korene siahaj\u00fa u\u017e do sedemdesiatych rokov dvadsiateho storo\u010dia. Ten predstavil \u00faplne nov\u00fd koncept kozmickej lode<\/a>. Namiesto malej kab\u00edny posadenej na vrchole rakety bol raketopl\u00e1n mohutnou kozmickou lo\u010fou, ktor\u00e1 \u010das\u0165 svojej nosnej rakety viezla so sebou. Ku zvy\u0161ku vlastnej nosnej rakety \u2013 ve\u013ekej n\u00e1dr\u017ei na vod\u00edk a kysl\u00edk zn\u00e1mej ako ET, External Tank \u2013 bol pripojen\u00fd zboku. Po stran\u00e1ch ET sa nach\u00e1dzali e\u0161te dva pomocn\u00e9 raketov\u00e9 stupne pre prv\u00e9 f\u00e1zy \u0161tartu, SRB \u2013 Solid Rocket Boosters. \u010cas\u0165 zostavy ur\u010den\u00e1 na pobyt na obe\u017enej dr\u00e1he sa ozna\u010duje ako dru\u017eicov\u00fd stupe\u0148 raketopl\u00e1nu<\/a>, orbiter, \u010di jednoducho vlastn\u00fd raketopl\u00e1n. Svojimi rozmermi \u2013 d\u013a\u017eka 37,24 m, maxim\u00e1lna v\u00fd\u0161ka 17,25 m a maxim\u00e1lna \u0161\u00edrka 23,79 m \u2013 nemal v \u017eiadnej predo\u0161lej ani s\u00fa\u010dasnej kozmickej lodi konkurenciu. Bol dokonca dlh\u0161\u00ed, ne\u017e v\u0161etky dovtedaj\u0161ie typy americk\u00fdch a sovietskych kozmick\u00fdch lod\u00ed pre \u013eudsk\u00fa pos\u00e1dku (Mercury<\/a>, Gemini, Apollo<\/a>, Vostok, Voschod, Sojuz) naskladan\u00e9 za sebou.<\/p>\n
Pos\u00e1dka tak mala k dispoz\u00edcii v porovnan\u00ed s tla\u010denicou v prv\u00fdch kozmick\u00fdch lodiach nev\u00eddan\u00fd priestor. Napriek rozmerom sa v\u0161ak astronauti mohli be\u017ene pohybova\u0165 \u201elen\u201c v 71,5 metroch kubick\u00fdch hermetizovan\u00e9ho priestoru. Ten sa nach\u00e1dzal v prednej \u010dasti stroja, v kab\u00edne pre pos\u00e1dku, ktor\u00e1 bola do neho vkladan\u00e1 ako samostatn\u00fd kon\u0161truk\u010dn\u00fd diel. So star\u00fdmi n\u00e1vratov\u00fdmi modulmi americk\u00fdch kozmick\u00fdch lod\u00ed mala spolo\u010dn\u00fd ku\u017ee\u013eov\u00fd tvar, bol v\u0161ak polo\u017een\u00fd zrezanou \u0161picou vpred, k nosu raketopl\u00e1nu. Tvar orbitera ako celku bol predt\u00fdm takisto nev\u00eddan\u00fd \u2013 obsahoval kr\u00eddla a smerov\u00e9 kormidlo, v\u010faka \u010domu ho laici na fotografii \u010dasto ozna\u010dovali za lietadlo. Predstavoval prv\u00fa kozmick\u00fa lo\u010f schopn\u00fa man\u00e9vrova\u0165 v atmosf\u00e9re a prist\u00e1\u0165 ako lietadlo \u2013 z toho poch\u00e1dza koncov\u00e1 \u010das\u0165 jeho n\u00e1zvu, \u201epl\u00e1n\u201c, ako lietadlo. \u201eRaketo\u201c na za\u010diatku zase ozna\u010duje jeho kolm\u00fd, rakete podobn\u00fd \u0161tart. N\u00e1zov v jeho domovine, Space Shuttle, v\u0161ak nar\u00e1\u017ea na nie\u010do celkom in\u00e9. Slovo \u201eshuttle\u201c, na ktor\u00e9 sa be\u017ene skracoval, mo\u017eno prelo\u017ei\u0165 ako \u201e\u010dlnok\u201c, ale je to aj ozna\u010denie pre kyvadlov\u00fa dopravu. Odkazuje na amb\u00edciu z po\u010diatkov projektu raketopl\u00e1nov zavies\u0165 prostredn\u00edctvom t\u00fdchto strojov r\u00fdchlu, \u010dast\u00fa a be\u017en\u00fa dopravu medzi Zemou a vesm\u00edrom. Realita v\u0161ak bola in\u00e1.<\/p>\n
$\"\"$ <\/a>
Detailn\u00fd poh\u013ead na predn\u00fa a\u00a0\u010das\u0165 strednej \u010dasti raketopl\u00e1nu. Vidie\u0165 vstupn\u00fd prielez s\u00a0kruhov\u00fdm okienkom v\u00a0strede, predn\u00fd blok motorov RCS, okienka pilotnej kab\u00edny, otvoren\u00fd n\u00e1kladov\u00fd priestor a\u00a0v\u00a0\u0148om spojovac\u00ed uzol s\u00a0kozmickou stanicou. Zdroj: Arch\u00edv autorky<\/p><\/div>\n
Vr\u00e1\u0165me sa k popisu dru\u017eicov\u00e9ho stup\u0148a. Na nose raketopl\u00e1nu sa nach\u00e1dzal blok stabiliza\u010dn\u00fdch a orienta\u010dn\u00fdch motor\u010dekov ozna\u010dovan\u00fdch nielen v raketopl\u00e1ne, ale aj v\u0161eobecne v kozmonautike ako RCS (Reaction Control System). Spodok prednej \u010dasti niesol podvozkov\u00fa \u0161achtu s podvozkom. Vrchn\u00e1 \u010das\u0165 zase celkovo desa\u0165 okienok z taven\u00e9ho kreme\u0148a odol\u00e1vaj\u00facich teplot\u00e1m a\u017e 480 \u00b0C, \u010do malo svoj \u00fa\u010del najm\u00e4 pri brzden\u00ed stroja o atmosf\u00e9ru. S takouto tepelnou odolnos\u0165ou by ich teoreticky bolo mo\u017en\u00e9 vzia\u0165 aj na Venu\u0161u<\/a>. Z vn\u00fatornej strany bola ich tepeln\u00e1 odolnos\u0165 o p\u00e1r desiatok stup\u0148ov men\u0161ia. Pod t\u00fdmito okienkami sa nach\u00e1dzali im zodpovedaj\u00face okienka v kab\u00edne pre pos\u00e1dku. Ak by sme sa cez ne pozreli, uvideli by sme pilotn\u00fa palubu, centrum riadenia cel\u00e9ho stroja. Ako v klasick\u00fdch lietadl\u00e1ch, aj na nej sa nach\u00e1dzali sedadl\u00e1 velite\u013ea a pilota. V \u010dase \u0161tartu a prist\u00e1vania sa za pilotom a za priestorom medzi velite\u013eom a pilotom nach\u00e1dzali \u010fal\u0161ie dve kresl\u00e1 pre \u010fal\u0161\u00edch dvoch \u010dlenov pos\u00e1dky. V\u00fdnimkou boli len prv\u00e9 \u0161tyri lety, v ktor\u00fdch leteli iba dvoj\u010dlenn\u00e9 pos\u00e1dky. Po \u0161tarte sa obe kresl\u00e1 v zadnom rade demontovali, aby sa v tomto neve\u013ekom priestore vytvorilo viac miesta.<\/p>\n
Za sedadlom velite\u013ea sa nach\u00e1dzal otvor s rebr\u00edkom, ktor\u00fdm sa preliezalo na stredn\u00fa, obytn\u00fa palubu raketopl\u00e1nu. Tu by sme na\u0161li vstupn\u00fd a v\u00fdstupn\u00fd prielez do raketopl\u00e1nu spolu s v\u00fdbavou na n\u00fadzov\u00e9 opustenie stroja (vr\u00e1tane pyrotechniky, ktor\u00e1 odstre\u013eovala n\u00fadzov\u00fd prielez), \u00falo\u017en\u00e9 priestory v podobe 42 boxov, kuchynku, WC, um\u00fdvadlo a spacie k\u00f3je pre pos\u00e1dku. Tie boli \u0161tyri, lebo viac ako \u0161tvor\u010dlenn\u00e9 pos\u00e1dky nesp\u00e1vali a nepracovali naraz, ale na zmeny. Ostatne, bola tie\u017e mo\u017enos\u0165 nepou\u017ei\u0165 na sp\u00e1nok spaciu k\u00f3ju, ale pripn\u00fa\u0165 si spac\u00e1k such\u00fdm zipsom o stenu a dopria\u0165 si sp\u00e1nok v bezv\u00e1hovom stave takto, \u010do astronauti \u010dasto vyu\u017e\u00edvali. Po\u010das \u0161tartu a prist\u00e1vania sa tu nach\u00e1dzali \u010fal\u0161ie tri demontovate\u013en\u00e9 kresl\u00e1 pre pos\u00e1dku, nie v jednej priamke \u2013 dve bli\u017e\u0161ie k zadnej stene, jedno pred nimi. Sedem\u010dlenn\u00e1 pos\u00e1dka bola \u0161tandardn\u00fdm maximom po\u010dtu \u010dlenov pos\u00e1dky, len pri misii Challenger STS-61-A letela v\u00fdnimo\u010dne osem\u010dlenn\u00e1 pos\u00e1dka. Traja \u010di \u0161tyria astronauti sediaci po\u010das \u0161tartu a prist\u00e1vania na obytnej palube mali tak trochu smolu, \u017ee na rozdiel od ich \u0161tyroch kolegov hore s perfektn\u00fdm rozh\u013eadom ni\u010d nevideli. Jedin\u00e9 okienko obytnej paluby bolo mal\u00e9 kruhov\u00e9 osaden\u00e9 vo vstupnom prieleze. Preto sa astronauti nez\u00fa\u010dast\u0148uj\u00faci sa k\u013e\u00fa\u010dov\u00fdch man\u00e9vrov medzi sebou niekedy dohodli, \u017ee si po\u010das \u0161tartu a prist\u00e1vania vymenia miesta na svojich palub\u00e1ch, aby ka\u017ed\u00fd videl aspo\u0148 jednu z t\u00fdchto d\u00f4le\u017eit\u00fdch f\u00e1z letu.<\/p>\n
$\"\"$ <\/a>
\u010clenovia pos\u00e1dky raketopl\u00e1nu Columbia pri poslednej misii v\u00a0spac\u00edch k\u00f3jach. Z\u013eava doprava s\u00fa to Laurel B. Clarkov\u00e1, Rick D. Husband, and Kalpana Chawlov\u00e1. Zdroj: NASA<\/p><\/div>\n
Pod obytnou palubou sa nach\u00e1dzala e\u0161te technick\u00e1 paluba, do ktorej pos\u00e1dka be\u017ene nevstupovala. Nach\u00e1dzali sa tu syst\u00e9my podpory \u017eivota ECLSS (Environmental Control and Life Support System). Raketopl\u00e1n bol prvou americkou kozmickou lo\u010fou, na ktorej palube sa udr\u017eiaval tlak podobn\u00fd pozemsk\u00e9mu a ktor\u00e9ho d\u00fdchacia zmes bola tvoren\u00e1 zo \u0161tyroch p\u00e4t\u00edn dus\u00edkom a z jednej p\u00e4tiny kysl\u00edkom podobne ako na Zemi. Dovtedy sa pou\u017e\u00edval \u010dist\u00fd kysl\u00edk pri ove\u013ea ni\u017e\u0161om tlaku.<\/p>\n
Obytn\u00e1 paluba mala tie\u017e prielez ved\u00faci do strednej \u010dasti raketopl\u00e1nu. T\u00e1 nebola hermetizovan\u00e1, prielez sa za letu teda mohol otvori\u0165 len v pr\u00edpadoch, ke\u010f viedol do prechodovej komory (pokia\u013e nebola in\u0161talovan\u00e1 u\u017e zvn\u00fatra obytnej paluby) alebo do pretlakov\u00e9ho kozmick\u00e9ho laborat\u00f3ria.<\/p>\n
<\/p>\n
N\u00e1kladov\u00fd priestor<\/h3>\n
Stredn\u00e1 \u010das\u0165 alebo n\u00e1kladov\u00fd priestor bol najdlh\u0161ou \u010das\u0165ou raketopl\u00e1nu. Uzatv\u00e1ral sa dvojicou pozd\u013a\u017enych dver\u00ed a po\u010das kozmick\u00e9ho letu musel by\u0165 otvoren\u00fd, aby spr\u00e1vne pracoval chladiaci syst\u00e9m pou\u017e\u00edvan\u00fd na orbite. Vo dver\u00e1ch n\u00e1kladov\u00e9ho priestoru boli toti\u017e v\u00fdparn\u00edky tepla. Stabilnou s\u00fa\u010das\u0165ou n\u00e1kladov\u00e9ho priestoru b\u00fdvali tri palivov\u00e9 bat\u00e9rie s v\u00fdkonom 3 \u00d7 7 kW (v maxime 3 \u00d7 12 kW), \u0161tyri n\u00e1dr\u017ee s kysl\u00edkom a \u0161tyri n\u00e1dr\u017ee s vod\u00edkom potrebn\u00fdm pre ich prev\u00e1dzku. Bat\u00e9rie okrem elektriny dod\u00e1vali aj \u010fal\u0161ie nevyhnutn\u00e9 produkty pre pos\u00e1dku \u2013 kysl\u00edk a vodu. Ich kapacita v\u0161ak v\u00fdrazne limitovala dobu pobytu na obe\u017enej dr\u00e1he a v pr\u00edpade v\u00fdpadku \u010do i len jedinej z nich bol let pred\u010dasne ukon\u010den\u00fd. Ak raketopl\u00e1n potreboval zotrva\u0165 na orbite \u010do najdlh\u0161ie, \u010do bude n\u00e1\u0161 pr\u00edpad posledn\u00e9ho letu Columbie, pom\u00e1hala bat\u00e9ri\u00e1m e\u0161te plo\u0161ina EDO (Extended Duration Orbiter), ktor\u00e1 z\u00e1sobovala energetick\u00e9 \u010dl\u00e1nky. Aj s \u0148ou by to v\u0161ak stroj dotiahol len na zhruba tri t\u00fd\u017edne teoretick\u00e9ho maxima pri minim\u00e1lnej spotrebe. Nach\u00e1dzali sa tu aj dve dus\u00edkov\u00e9 n\u00e1dr\u017ee pre dop\u013a\u0148anie atmosf\u00e9ry na palube raketopl\u00e1nu.<\/p>\n
Toto v\u0161etko bolo s v\u00fdnimkou EDO umiestnen\u00e9 v podpalub\u00ed n\u00e1kladov\u00e9ho priestoru. Pri otvoren\u00ed dvier raketopl\u00e1nu by pozorovate\u013eovi z kozmickej stanice ako prv\u00fd udrel do o\u010d\u00ed n\u00e1klad stroja. Ten b\u00fdval pestr\u00fd a r\u00f4znorod\u00fd, z\u00e1visl\u00fd od potrieb a cie\u013eov tej-ktorej misie. Raketopl\u00e1n bol a v doh\u013eadnej dobe aj zostane jedinou pilotovanou kozmickou lo\u010fou schopnou vyn\u00e1\u0161a\u0165 a vyp\u00fa\u0161\u0165a\u0165 na orbitu umel\u00e9 dru\u017eice a sondy. Bol dokonca schopn\u00fd ich aj zachyti\u0165 a opravova\u0165 \u010di dopravi\u0165 na Zem \u2013 a to aj v pr\u00edpade, \u017ee z raketopl\u00e1nu ne\u0161tartovali, no mali obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu s vhodn\u00fdm sklonom a v\u00fd\u0161kou na tak\u00e9to stretnutie. Na \u00fa\u010del manipul\u00e1cie s n\u00e1kladom sa pozd\u013a\u017e dver\u00ed n\u00e1kladov\u00e9ho priestoru nach\u00e1dzalo manipula\u010dn\u00e9 rameno zn\u00e1me tie\u017e ako Kanadsk\u00e1 ruka (Canadarm). Po hav\u00e1rii Columbie toto rameno z\u00edskalo tie\u017e \u00falohu nies\u0165 predl\u017eovaciu ty\u010d s kamerami a pr\u00edstrojmi na rev\u00edziu stroja, aby sa podobn\u00e9 ne\u0161\u0165astie viac nezopakovalo. Astronauti ho ovl\u00e1dali zo zadnej \u010dasti pilotnej kab\u00edny. Manipula\u010dn\u00e9 rameno, tak ako aj prechodov\u00e1 komora, neboli nevyhnutnou a nedelite\u013enou s\u00fa\u010das\u0165ou raketopl\u00e1nu. Drviv\u00e1 v\u00e4\u010d\u0161ina misi\u00ed ich ale obsahovala.<\/p>\n
$\"\"$ <\/a>
Kozmick\u00e9 laborat\u00f3rium Spacehab pripraven\u00e9 na vlo\u017eenie do n\u00e1kladov\u00e9ho priestoru raketopl\u00e1nu pred misiou STS-107. Zdroj: NASA<\/p><\/div>\n
N\u00e1kladom raketopl\u00e1nu mohli by\u0165 napr\u00edklad tie\u017e moduly pre kozmick\u00e9 stanice. Mno\u017en\u00e9 \u010d\u00edslo je z\u00e1merom; okrem zn\u00e1mych vyn\u00e1\u0161an\u00ed modulov pre ISS vyniesol jeden modul aj na Mir<\/a>. Mohli sa tu nach\u00e1dza\u0165 aj napevno pripevnen\u00e9 plo\u0161iny s\u00a0pr\u00edstrojmi na prieskum okolit\u00e9ho vesm\u00edru. N\u00e1s v\u0161ak bud\u00fa najviac zauj\u00edma\u0165 pretlakov\u00e9 laborat\u00f3ri\u00e1, ktor\u00e9 poskytli \u010fal\u0161\u00ed priestor na pr\u00e1cu \u2013 Spacelab a Spacehab. Zauj\u00edmav\u00e9 je, \u017ee prv\u00fd typ skon\u0161truovala Eur\u00f3pska kozmick\u00e1 agent\u00fara (ESA). Mali tvar valcov nale\u017eato ulo\u017een\u00fdch v\u00a0n\u00e1kladovom priestore raketopl\u00e1nu. Neboli to kozmick\u00e9 stanice, z\u00a0n\u00e1kladov\u00e9ho priestoru sa nedali vo vesm\u00edre vylo\u017ei\u0165 a\u00a0energeticky zost\u00e1vali od raketopl\u00e1nu \u00faplne z\u00e1visl\u00e9. Oba typy laborat\u00f3ri\u00ed mohli pri jednej misii by\u0165 zlo\u017een\u00e9 z\u00a0maxim\u00e1lne dvoch pretlakov\u00fdch modulov. Mali aj extern\u00e9 plo\u0161iny. Spacelab bol star\u0161\u00ed, pou\u017e\u00edvan\u00fd medzi rokmi 1982 a\u017e 2001. Od roku 1993 ho postupne za\u010dal nahr\u00e1dza\u0165 nov\u0161\u00ed, americk\u00fd Spacehab, ktor\u00fd bol o\u00a0\u010dosi men\u0161\u00ed. Vizu\u00e1lne sa na prv\u00fd poh\u013ead odli\u0161oval tie\u017e rovnou strechou, na ktorej bolo v\u010faka tomu mo\u017en\u00e9 umiestni\u0165 \u010fal\u0161ie pr\u00edstroje, a\u00a0tie\u017e rovn\u00fdm pr\u00edstupov\u00fdm tunelom (Spacelab ho mal zahnut\u00fd). Po\u010det hermetizovan\u00fdch modulov sa l\u00ed\u0161il v\u00a0z\u00e1vislosti od cie\u013eov misie. Je zauj\u00edmav\u00e9, \u017ee oba havarovan\u00e9 raketopl\u00e1ny na svojich palub\u00e1ch niesli jeden z\u00a0t\u00fdchto dvoch typov laborat\u00f3ri\u00ed \u2013 Challenger Spacelab, Columbia Spacehab.<\/p>\n
Zadn\u00e1 \u010das\u0165, kr\u00eddla a\u00a0tepeln\u00e1 ochrana<\/h3>\n
Raketopl\u00e1n ukon\u010dovala zadn\u00e1 sekcia, ktorej najdominantnej\u0161\u00edmi prvkami boli smerov\u00e9 kormidlo a\u00a0motory. Z\u00a0motorov svojou ve\u013ekos\u0165ou najviac up\u00fatali d\u00fdzy troch \u0161tartovac\u00edch motorov RS-25, po\u010das programu raketopl\u00e1nov ozna\u010dovan\u00fdch ako SSME (Space Shuttle Main Engines). I\u0161lo o\u00a0hlavn\u00e9 \u0161tartovacie motory, ktor\u00e9 po\u010das svojej zhruba 510-sekundovej \u010dinnosti pri \u0161tarte vyniesli raketopl\u00e1n na z\u00e1kladn\u00fa suborbit\u00e1lnu dr\u00e1hu. V\u00fdkon trojice motorov SSME bol 37 mili\u00f3nov konsk\u00fdch s\u00edl a\u00a0po nevyhnutnej \u00fadr\u017ebe boli pou\u017eite\u013en\u00e9 teoreticky dokonca viackr\u00e1t ne\u017e zvy\u0161ok orbitera. Motory mali obrovsk\u00fd pomer v\u00fdkonu k\u00a0svojej ve\u013ekosti. Osved\u010dili sa nato\u013eko, \u017ee exempl\u00e1re z\u00a0programu raketopl\u00e1nov pou\u017e\u00edvaj\u00fa aj n\u00e1stupcovia raketopl\u00e1nov \u2013 rakety SLS<\/a>. Palivo, kvapaln\u00fd vod\u00edk, a\u00a0okysli\u010dovadlo, kvapaln\u00fd kysl\u00edk, \u010derpali z\u00a0n\u00e1dr\u017ee ET. Po jej odpojen\u00ed sa, pochopite\u013ene, st\u00e1vali po zvy\u0161ok misie nepou\u017eite\u013en\u00fdmi. Napriek tomu sa v\u00a0sci-fi filmoch o\u00a0raketopl\u00e1noch \u010dasto mo\u017eno stretn\u00fa\u0165 s\u00a0film\u00e1rskou chybou, v\u00a0ktorej sa tieto motory zap\u00e1lia bez pripojenej n\u00e1dr\u017ee ET.<\/p>\n
$\"\"$ <\/a>
Detailn\u00fd poh\u013ead na \u010das\u0165 zadn\u00e9ho bloku motorov RCS a\u00a0jeden z\u00a0motorov OME. Zdroj: Arch\u00edv autorky<\/p><\/div>\n
V\u00a0skuto\u010dnosti v\u0161ak na navedenie na orbitu, zostup z\u00a0nej, tak ako aj man\u00e9vrovanie na orbite sl\u00fa\u017ei dvojica menej impozantn\u00fdch motorov OME. N\u00e1dr\u017ee na palivo a\u00a0okysli\u010dovadlo t\u00fdchto motorov \u2013 oxid dusi\u010dn\u00fd a\u00a0monometylhydraz\u00edn \u2013 sa nach\u00e1dzali v\u00a0dobre vidite\u013en\u00fdch vyst\u00fapen\u00fdch \u00fatvaroch po oboch stran\u00e1ch smerov\u00e9ho kormidla. Tieto vyst\u00fapen\u00e9 \u00fatvary, zn\u00e1me ako OMS, niesli ka\u017ed\u00fd aj po \u010fal\u0161om bloku motor\u010dekov RCS. Ka\u017ed\u00fd z\u00a0t\u00fdchto blokov s\u00a0dvan\u00e1stimi motor\u010dekmi vystupoval za modul OMS. Celkov\u00fd po\u010det raketov\u00fdch motorov v raketopl\u00e1ne bol 49.<\/p>\n
Pod motorovou sekciou sa nach\u00e1dzal trupov\u00fd elev\u00f3n \u2013 v\u00fdkyvn\u00e1 plocha na man\u00e9vrovanie v\u00a0 atmosf\u00e9re<\/a>. \u010eal\u0161ie elev\u00f3ny boli, podobne ako v\u00a0lietadle, umiestnen\u00e9 na zadnej strane kr\u00eddiel a\u00a0vykl\u00e1pa\u0165 sa dali aj dve kr\u00eddla smerov\u00e9ho kormidla vych\u00e1dzaj\u00faceho zo zadnej \u010dasti stroja. Ak boli naraz roztvoren\u00e9, fungovali ako aerodynamick\u00e1 brzda. Ak sa obe vyklopili do rovnakej strany, sl\u00fa\u017eili na zmenu smeru letu. Tieto prvky, ako aj naklonenie motorov SSME, sa ovl\u00e1dali hydraulicky. Za t\u00fdmto \u00fa\u010delom boli na zadnej \u010dasti orbitera umiestnen\u00e9 tri turbo\u010derpadl\u00e1 APU (Auxiliary Power Units). Tieto \u010derpadl\u00e1 pre svoju \u010dinnos\u0165 spa\u013eovali, tak ako niektor\u00e9 motory, hydraz\u00edn. Spaliny odv\u00e1dzal v\u00fdfuk ved\u013ea smerov\u00e9ho kormidla.<\/p>\n
Kr\u00eddla boli vystu\u017een\u00e9 pozd\u013a\u017enymi a prie\u010dnymi nosn\u00edkmi. V\u00a0najhrub\u0161ej \u010dasti dosahovali hr\u00fabku a\u017e 1,52 metra. Pribli\u017ene na \u00farovni ich ohybov sa nach\u00e1dzali podvozkov\u00e9 \u0161achty prekryt\u00e9 jednokr\u00eddlov\u00fdmi dverami (predn\u00e1 podvozkov\u00e1 \u0161achta mala dvojkr\u00eddlov\u00e9 dvere). Podvozky boli v\u00a0\u0161acht\u00e1ch zaisten\u00e9 z\u00e1mkami a\u00a0po ich odomknut\u00ed sa vyklopili vlastnou hmotnos\u0165ou. Na rozdiel od lietadla nebolo v\u00a0raketopl\u00e1ne po\u010das letu u\u017e raz vysunut\u00fd podvozok mo\u017en\u00e9 zatiahnu\u0165 nasp\u00e4\u0165 \u2013 ale ke\u010f\u017ee orbiter ne\u0161tartoval ako lietadlo, nebolo to ani potrebn\u00e9. Vzh\u013eadom na to, \u017ee raketopl\u00e1n prist\u00e1val dvakr\u00e1t r\u00fdchlej\u0161ie ako dopravn\u00e9 lietadlo, bola \u017eivotnos\u0165 pneumat\u00edk podvozku dramaticky ni\u017e\u0161ia ako \u017eivotnos\u0165 cel\u00e9ho zdroja. Technici ich vymie\u0148ali u\u017e po piatich prist\u00e1tiach.<\/p>\n
K\u013e\u00fa\u010dov\u00fa \u00falohu v\u00a0hav\u00e1rii raketopl\u00e1nu Columbia zohrala jej tepeln\u00e1 ochrana. Medzi doposia\u013e nev\u00eddan\u00fdmi vecami v\u00a0kozmonautike bol aj tepeln\u00fd \u0161t\u00edt raketopl\u00e1nu. Predo\u0161l\u00e9 kozmick\u00e9 lode a\u00a0n\u00e1vratov\u00e9 kapsuly dru\u017e\u00edc a\u00a0sond pou\u017e\u00edvali takzvan\u00e9 ablat\u00edvne \u0161t\u00edty. Po\u010das preletu atmosf\u00e9rou sa postupnou abl\u00e1ciou (obdobou vyparovania) ich \u0161t\u00edt str\u00e1cal. Pre znovupou\u017eite\u013en\u00fa kozmick\u00fa lo\u010f to bolo nemyslite\u013en\u00e9 rie\u0161enie. Preto sa pre raketopl\u00e1n vyna\u0161iel tepeln\u00fd \u0161t\u00edt pohlcuj\u00faci \u017eiarenie bez toho, aby doch\u00e1dzalo k\u00a0v\u00fdznamn\u00fdm strat\u00e1m materi\u00e1lu v\u00a0\u0148om. Pod\u013ea o\u010dak\u00e1vanej teploty na r\u00f4znych miestach orbitera sa pou\u017e\u00edvali \u0161tyri r\u00f4zne odoln\u00e9 materi\u00e1ly. Ani \u010dasti tepeln\u00e9ho \u0161t\u00edtu z\u00a0jednotn\u00e9ho materi\u00e1lu neboli spojit\u00e9, ale rozdelen\u00e9 na drobn\u00e9 diely, v\u00e4\u010d\u0161inou tvaru dla\u017ed\u00edc, aby ich v\u00a0pr\u00edpade po\u0161kodenia bolo mo\u017en\u00e9 \u013eahko vymie\u0148a\u0165. Jednotliv\u00fdch dielov tepeln\u00e9ho \u0161t\u00edtu na jednom stroji by sme napo\u010d\u00edtali vy\u0161e tridsa\u0165 tis\u00edc. Mnoh\u00e9 boli \u0161peci\u00e1lne tvarovan\u00e9, aby priliehali na zakriven\u00e9 plochy. Nebolo teda mo\u017en\u00e9 nies\u0165 si na palube zop\u00e1r tepeln\u00fdch dla\u017ed\u00edc pre pr\u00edpad opravy, obzvl\u00e1\u0161\u0165 ak uv\u00e1\u017eime, \u017ee tepelne najviac nam\u00e1han\u00e9 \u010dasti stroja, n\u00e1be\u017en\u00e9 hrany kr\u00eddiel a\u00a0nos, chr\u00e1nili diely z\u00a0relat\u00edvne \u0165a\u017ek\u00e9ho materi\u00e1lu RCC (Reinforced Carbon-Carbon \u2013 vystu\u017een\u00fd uhl\u00edk-uhl\u00edk). Navy\u0161e oprava tepeln\u00e9ho \u0161t\u00edtu na v\u00e4\u010d\u0161ine stroja, ktor\u00e9ho povrch bol hladk\u00fd a\u00a0nepon\u00fakal \u017eiadnu mo\u017enos\u0165, ako by sa o\u0148 mohli astronauti zachyti\u0165, by bola nato\u013eko problematick\u00e1, \u017ee pred hav\u00e1riou Columbie na \u0148u neexistovali \u017eiadne postupy.<\/p>\n
$\"\"$ <\/a>
Detailn\u00fd poh\u013ead na tri druhy tepelnej ochrany raketopl\u00e1nu pre rozli\u010dn\u00fa maxim\u00e1lnu teplotu. Sivo sfarben\u00e9 s\u00fa panely RCC, tu konkr\u00e9tne na ohybe kr\u00eddla, ktor\u00e9 pokr\u00fdvaj\u00fa teplotne najviac nam\u00e1han\u00e9 miesta. Hne\u010f za nimi nasleduj\u00fa \u010dierne do\u0161ti\u010dky HRSI. Zdroj: Arch\u00edv autorky<\/p><\/div>\n
Toto prelomov\u00e9 rie\u0161enie sa v niektor\u00fdch oh\u013eadoch neuk\u00e1zalo by\u0165 pr\u00e1ve naj\u0161\u0165astnej\u0161\u00edm. Prax uk\u00e1zala, \u017ee v\u00a0priebehu \u0161tartu stroj m\u00f4\u017ee niektor\u00e9 dla\u017edice strati\u0165 alebo si ich v\u00fdrazne po\u0161kodi\u0165. T\u00e1to skuto\u010dnos\u0165 zo za\u010diatku programu raketopl\u00e1nov vyvol\u00e1vala zna\u010dn\u00e9 znepokojenie. Zaka\u017ed\u00fdm v\u0161ak i\u0161lo len o\u00a0dla\u017edice na teplotne menej nam\u00e1han\u00fdch miestach a\u00a0orbiter aj s\u00a0po\u0161kodeniami bezpe\u010dne prist\u00e1l. Obavy z\u00a0toho, \u017ee raz d\u00f4jde ku katastrofe, sa s\u00edce \u00faplne nestratili, no s\u00a0ka\u017ed\u00fdm \u010fal\u0161\u00edm bezpe\u010dn\u00fdm prist\u00e1t\u00edm raketopl\u00e1nu s\u00a0po\u0161koden\u00fdm tepeln\u00fdm \u0161t\u00edtom klesali.<\/p>\n
Columbia samotn\u00e1 bola prv\u00fdm dokon\u010den\u00fdm dru\u017eicov\u00fdm stup\u0148om tohto programu a\u00a0mala p\u00f4vodne troch mlad\u0161\u00edch s\u00farodencov. Po zni\u010den\u00ed jedn\u00e9ho z\u00a0nich, Challengera, jeho miesto nahradil novopostaven\u00fd Endeavour. Hoci orbitery vyzerali na prv\u00fd poh\u013ead ve\u013emi podobne, akoby sa\u00a0l\u00ed\u0161ili iba menami, neboli toto\u017en\u00e9. Ako prototyp mala Columbia najmohutnej\u0161iu vn\u00fatorn\u00fa kon\u0161trukciu pre pr\u00edpad, \u017ee by nam\u00e1hanie stroja po\u010das letu bolo vy\u0161\u0161ie, ne\u017e ukazovali simul\u00e1cie. U\u017e na prv\u00fd poh\u013ead sa Columbia odli\u0161ovala od ostatn\u00fdch troch strojov \u010diernymi horn\u00fdmi \u010das\u0165ami kr\u00eddiel na\u00a0mieste, v\u00a0ktorom vystupovali z\u00a0trupu (ostatn\u00e9 dru\u017eicov\u00e9 stupne raketopl\u00e1nu ich mali biele). Mala tie\u017e intenz\u00edvnej\u0161iu tepeln\u00fa ochranu. Vo svetle t\u00fdchto inform\u00e1ci\u00ed je trochu paradoxom, \u017ee to bola zo v\u0161etk\u00fdch orbiterov pr\u00e1ve ona, ktor\u00fa zni\u010dilo teplo a\u00a0aerodynamick\u00e9 nam\u00e1hanie. Po\u0161kodenie, ktor\u00e9mu v\u00a0priebehu poslednej misie \u010delila, by v\u0161ak spo\u013eahlivo zni\u010dilo ka\u017ed\u00fd stroj flotily.<\/p>\n
\u0160tartovacia zostava<\/h3>\n
Pri \u0161tarte bol orbiter pripojen\u00fd k\u00a0n\u00e1dr\u017ei ET, ktor\u00e1 obsahovala v\u0161etko palivo a\u00a0okysli\u010dovadlo pre motory SSME. To predstavovalo a\u017e 1,4 mili\u00f3nov litrov kvapaln\u00e9ho vod\u00edka v\u00a0spodnej \u010dasti n\u00e1dr\u017ee a\u00a0vy\u0161e pol mili\u00f3na litrov kvapaln\u00e9ho kysl\u00edka v\u00a0hornej \u010dasti. N\u00e1dr\u017e bola spojen\u00e1 s\u00a0orbiterom v\u00a0hornej a\u00a0dolnej \u010dasti, pri\u010dom horn\u00fd spoj bol len mechanick\u00fd, k\u00fdm spodn\u00fdm sa do dru\u017eicov\u00e9ho stup\u0148a priv\u00e1dzalo palivo a\u00a0okysli\u010dovadlo. Hlavne vod\u00edkov\u00fd spoj pri tankovan\u00ed ob\u010das vykazoval drobn\u00e9 netesnosti, \u010do je probl\u00e9m, ktor\u00fd pretrval aj u\u00a0rakiet SLS v\u00a0s\u00fa\u010dasnosti. T\u00e1to koncepcia \u2013 \u0161tartovacie motory s\u00fa ved\u013ea palivovej n\u00e1dr\u017ee, nie pod \u0148ou \u2013 je doteraz v\u00a0raketovom priemysle ojedinel\u00e1. V\u010faka n\u00e1dr\u017ei ET sa raketopl\u00e1n svojho \u010dasu zara\u010foval medzi najv\u00e4\u010d\u0161ie akt\u00edvne pou\u017e\u00edvan\u00e9 raketov\u00e9 nosi\u010de na svete. S\u00a0d\u013a\u017ekou 46,8\u00a0metra bola ET najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm kon\u0161truk\u010dn\u00fdm prvkom raketopl\u00e1nu, no pou\u017ei\u0165 sa dala len pri jedinej misii. Od orbitera sa odde\u013eovala v\u00a0pr\u00edli\u0161 ve\u013ekej v\u00fd\u0161ke a\u00a0pr\u00edli\u0161 ve\u013ekej r\u00fdchlosti na to, aby existoval zmyslupln\u00fd sp\u00f4sob, ako ju zachr\u00e1ni\u0165. Pri ka\u017edom lete zhorela v\u00a0atmosf\u00e9re, a\u00a0ak z\u00a0nej nie\u010do zostalo, spadlo to do oce\u00e1nu. ET v\u0161ak bola nielen najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm, ale aj najlacnej\u0161\u00edm prvkom v\u00a0zostave raketopl\u00e1nu.<\/p>\n
$\"\"$ <\/a>
Detailn\u00fd poh\u013ead na korkov\u00fa tepeln\u00fa izol\u00e1ciu na povrchu n\u00e1dr\u017ee ET. Zdroj: Kennedy Space Center (KSC) \u2013 NASA<\/p><\/div>\n
D\u00f4le\u017eit\u00fa \u00falohu pri\u00a0hav\u00e1rii Columbie zohr\u00e1vala nielen tepeln\u00e1 izol\u00e1cia orbitera, ale aj tepeln\u00e1 izol\u00e1cia n\u00e1dr\u017ee. T\u00e1 mala \u00faplne in\u00fd charakter ako tepeln\u00e1 izol\u00e1cia na orbiteri, ostatne, bola iba jednorazov\u00e1 a\u00a0odol\u00e1vala omnoho ni\u017e\u0161\u00edm teplot\u00e1m (na najviac nam\u00e1hanom mieste len 540\u00b0C oproti 1\u00a0750\u00b0C pri prist\u00e1van\u00ed raketopl\u00e1nu). Izol\u00e1cia bola z\u00a0peny.\u00a0Okrem zahrievania po\u010das \u0161tartu tie\u017e chr\u00e1nila pohonn\u00e9 l\u00e1tky pred zahrievan\u00edm okolitou teplotou u\u017e po\u010das pred\u0161tartovn\u00fdch pr\u00edprav. Kvapaln\u00fd kysl\u00edk sa toti\u017e mus\u00ed udr\u017eova\u0165 pri teplote -147,2\u00b0C, kvapaln\u00fd vod\u00edk a\u017e pri -251\u00b0C.<\/p>\n
Probl\u00e9mom tejto \u013eahkej izol\u00e1cie bola jej krehkos\u0165. V\u00a0minulosti ju u\u017e pred \u0161tartom po\u0161kodzovali vplyvy po\u010dasia a\u00a0vt\u00e1ky. Najtvrd\u0161ou sk\u00fa\u0161kou prech\u00e1dzala pr\u00e1ve po\u010das \u0161tartu, ke\u010f z\u00a0nej vplyvom aerodynamick\u00e9ho nam\u00e1hania \u010dasto odpad\u00e1vali r\u00f4zne ve\u013ek\u00e9 \u00falomky. Tie neboli pred katastrofou Columbie pova\u017eovan\u00e9 za nebezpe\u010dn\u00e9, \u010do ostatne pod\u010diarkovalo aj prinajmen\u0161om \u0161es\u0165 misi\u00ed, pri ktor\u00fdch tak\u00e1to pena pri \u0161tarte zasiahla orbiter a\u00a0on bezpe\u010dne prist\u00e1l. Navy\u0161e by bolo ve\u013emi problematick\u00e9 opad\u00e1vaniu izol\u00e1cie zamedzi\u0165. To sa ostatne uk\u00e1zalo aj po skaze Columbie, ke\u010f NASA na rie\u0161en\u00ed tohto probl\u00e9mu intenz\u00edvne pracovala \u2013 a\u00a0v\u00fdsledkom bolo, \u017ee pri \u0161tarte vylep\u0161enej zostavy s \u201eneopad\u00e1vaj\u00facou\u201c izol\u00e1ciu z\u00a0nej odpadol najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed zaznamenan\u00fd kus v\u00a0hist\u00f3rii programu.<\/p>\n
O\u00a0posledn\u00fdch dvoch dieloch \u0161tartovacej zostavy, motoroch SRB, len stru\u010dne, preto\u017ee pri tejto hav\u00e1rii nezohrali \u017eiadnu rolu. Boli v\u0161ak, naopak, k\u013e\u00fa\u010dov\u00fdm \u010dinite\u013eom katastrofy raketopl\u00e1nu Challenger. Motory boli na tuh\u00e9 pohonn\u00e9 hmoty, pracovali pribli\u017ene po\u010das prv\u00fdch dvoch min\u00fat \u0161tartu,\u00a0potom sa oddelili a\u00a0prist\u00e1vali v\u00a0mori. Mo\u017eno ich ozna\u010di\u0165 za prv\u00e9 znovupou\u017eite\u013en\u00e9 rakety pri pilotovan\u00fdch letoch, aj ke\u010f sp\u00f4sob ich op\u00e4tovn\u00e9ho dostania do \u00fadr\u017eb\u00e1rskych h\u00e1l bol trochu \u0165a\u017ekop\u00e1dny (vy\u0165ahovali ich lode namiesto toho, aby elegantne prist\u00e1li na morsk\u00fdch plo\u0161in\u00e1ch \u010di dokonca na kozmodr\u00f3me ako stupne rakety Falcon). S\u00a0d\u013a\u017ekou 45,46\u00a0m merali takmer to\u013eko ako n\u00e1dr\u017e ET, boli v\u0161ak na nej umiestnen\u00e9 ni\u017e\u0161ie (ich d\u00fdzy nest\u00e1li zarovno s\u00a0dnom ET ani s\u00a0motormi SSME, ale a\u017e pod nimi) a\u00a0preto opticky vyzerali men\u0161ie. \u0160tart raketopl\u00e1nu za\u010d\u00ednal okamihom ich z\u00e1\u017eihu.<\/p>\n
Od Skylabu po katastrofu<\/h2>\n
Aby sme pochopili (meniaci sa) v\u00fdznam vedeck\u00fdch misi\u00ed raketopl\u00e1nov, mus\u00edme sa pozrie\u0165 na posledn\u00e9 tri desa\u0165ro\u010dia americkej pilotovanej kozmonautiky. USA na rozdiel od Sovietov nemali vlastn\u00fa s\u00e9riu kozmick\u00fdch stan\u00edc. Jedinou v\u00fdlu\u010dne americkou kozmickou stanicou tak zost\u00e1va Skylab<\/a> so \u0161tartom v\u00a0roku 1973, aj ten v\u0161ak vznikol sk\u00f4r ako z\u00a0n\u00fadze cnos\u0165, z\u00a0nepou\u017eit\u00fdch komponentov a\u00a0kozmick\u00fdch lod\u00ed pre zru\u0161en\u00e9 lety k\u00a0Mesiacu. Bol postaven\u00fd s\u00edce aj exempl\u00e1r stanice Skylab 2, nikdy v\u0161ak neletel. A\u00a0aj zo samotn\u00e9ho Skylabu sa napokon vy\u0165a\u017eilo ove\u013ea menej, ako sa o\u010dak\u00e1valo. Tri misie kozmick\u00fdmi lo\u010fami Apollo, v\u010faka ktor\u00e9mu nav\u0161t\u00edvilo stanicu postupne dev\u00e4\u0165 americk\u00fdch mu\u017eov, mali by\u0165 len za\u010diatok. Nesk\u00f4r mali obsluhu tejto stanice prebra\u0165 americk\u00e9 raketopl\u00e1ny. Pre technologick\u00e9 a\u00a0finan\u010dn\u00e9 probl\u00e9my sa v\u0161ak \u0161tart prv\u00e9ho raketopl\u00e1nu neust\u00e1le ods\u00faval<\/a>. Skylab napokon zhorel v\u00a0atmosf\u00e9re v\u00a0roku 1979, 3 roky predt\u00fdm, ako od\u0161tartovala misia raketopl\u00e1nu STS-3, ktor\u00e1 ho mala zachr\u00e1ni\u0165 vynesen\u00edm na vy\u0161\u0161iu obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu.<\/p>\n
N\u00e1sledne za\u010dali Ameri\u010dania uva\u017eova\u0165 o\u00a0vlastnej kozmickej stanici, ktor\u00e1 v\u0161ak dlho zost\u00e1vala len v\u00a0\u0161t\u00e1diu neust\u00e1le sa meniacich konceptov. Po rozpade Sovietskeho zv\u00e4zu za\u010dali USA tie\u017e spolupracova\u0165 s\u00a0Rusmi na stanici Mir a\u00a0nech\u00e1vali na jej palube po jednom americkom \u010dlenovi dlhodobej pos\u00e1dky ako v\u00fdmenu za z\u00e1sobovanie a\u00a0vyn\u00e1\u0161anie po jednom ruskom \u010dlenovi pos\u00e1dky americk\u00fdmi raketopl\u00e1nmi. Dominantn\u00e1 \u010das\u0165 vedy na pilotovan\u00fdch teles\u00e1ch sa v\u0161ak uskuto\u010d\u0148ovala v\u00a0laborat\u00f3ri\u00e1ch raketopl\u00e1nov. Tie absolvovali v\u00a0osemdesiatych a\u00a0dev\u00e4\u0165desiatych rokoch 20. storo\u010dia mno\u017estvo \u00faspe\u0161n\u00fdch misi\u00ed. Jedin\u00fdm z\u00e1va\u017en\u00fdm ne\u00faspechom bol let so Spacelabom STS-83 v\u00a0roku 1997. Vtedy zlyhala jedna z\u00a0troch bat\u00e9ri\u00ed raketopl\u00e1nu a\u00a0ten preto pri prvej pr\u00edle\u017eitosti prist\u00e1l. Ujmu v\u0161ak neutrpela ani pos\u00e1dka, ani veda \u2013 misia sa zopakovala pod ozna\u010den\u00edm STS-94 s\u00a0rovnakou pos\u00e1dkou, raketopl\u00e1nom (zhodou okolnost\u00ed i\u0161lo tie\u017e o\u00a0Columbiu) aj vybaven\u00edm.<\/p>\n
Z\u00a0pl\u00e1novanej americkej vedeckej stanice sa napokon stala medzin\u00e1rodn\u00e1 zn\u00e1ma dnes ako ISS<\/a>. Jej v\u00fdvoj a\u00a0\u0161tarty, ktor\u00e9 sa rozbehli koncom 20. storo\u010dia, sa v\u0161ak op\u00e4\u0165 dost\u00e1vali do zna\u010dn\u00fdch sklzov. NASA nemohla str\u00e1ca\u0165 \u010fal\u0161\u00ed \u010das ani peniaze, a\u00a0tak okresala v\u0161etky navrhovan\u00e9 misie s\u00a0in\u00fdm cie\u013eom ako budovanie stanice. Ostatne, ke\u010f sa ISS roz\u0161\u00edri, veda sa bude vykon\u00e1va\u0165 tam, vr\u00e1tane dlhodob\u00fdch experimentov, ktor\u00e9 neboli na palube raketopl\u00e1nu mo\u017en\u00e9. Aj jeden \u010dlen pos\u00e1dky tragickej misie na tla\u010dovej konferencii priamo po\u010das misie uviedol, \u017ee pokusy prebiehaj\u00face na palube Columbie s\u00fa len testom novovyvinut\u00fdch pokusov. K\u00a0dokonalosti v\u0161ak bud\u00fa dotiahnut\u00e9 a\u017e na palube ISS.<\/p>\n
<\/p>\n
Pokra\u010dovanie<\/a><\/p>\n
Mohlo by v\u00e1s zauj\u00edma\u0165<\/h2>\n
\n
STS-107<\/a><\/li>\n
Zauj\u00edmavosti o raketopl\u00e1noch<\/a><\/li>\n
Z\u00f3na Padaj\u00facich hviezd<\/a><\/li>\n<\/ul>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Mil\u00ed \u010ditatelia, pri pr\u00edle\u017eitosti 20. v\u00fdro\u010dia trag\u00e9die raketopl\u00e1nu Columbia som pre \u010dasopis Kozmos sp\u00edsala dlh\u00fd \u010dl\u00e1nok na t\u00fato t\u00e9mu. Kv\u00f4li rozsahu v\u0161ak v Kozmose vych\u00e1dza v skr\u00e1tenej podobe. Rozsiahlej\u0161iu, p\u00f4vodn\u00fa verziu \u010dl\u00e1nku, ktor\u00e1 po \u010dastiach vych\u00e1dza aj na serveri Astrin, vklad\u00e1m rozdelen\u00fd na dve \u010dasti aj sem. Hoci som o tejto t\u00e9me nap\u00edsala in\u00e9 rozsiahle (pokračovať v čítaní…) <\/a><\/span><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"parent":6786,"menu_order":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","template":"","meta":{"footnotes":""},"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/7708"}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=7708"}],"version-history":[{"count":8,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/7708\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":8726,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/7708\/revisions\/8726"}],"up":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/6786"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=7708"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}