$\"\"$ <\/a>

Spolo\u010dn\u00e1 fotografia \u010dlenov pos\u00e1dky raketopl\u00e1nu Columbia. Zhora v\u00a0smere hodinov\u00fdch ru\u010di\u010diek: Letov\u00e1 \u0161pecialistka Kalpana Chawlov\u00e1, velite\u013e Rick Husband, letov\u00ed \u0161pecialisti Laurel Clarkov\u00e1 a David Brown, pilot Willie McCool, palubn\u00fd \u0161pecialista Ilan Ramon a\u00a0velite\u013e u\u017eito\u010dn\u00e9ho za\u0165a\u017eenia Michael Anderson. Zdroj: NASA<\/p><\/div>\n

Pre vedeck\u00e9 misie bolo typick\u00e9, \u017ee lietali s\u00a0pln\u00fdm alebo takmer pln\u00fdm po\u010dtom \u010dlenov pos\u00e1dky. Inak to nebolo ani v\u00a0pr\u00edpade Columbie \u2013 v\u00a0roku 2000 ich na t\u00fato misiu vymenovali sedem. Existuje nieko\u013eko zauj\u00edmav\u00fdch, i\u00a0ke\u010f pre katastrofu nepodstatn\u00fdch podobnost\u00ed tejto pos\u00e1dky s\u00a0tragicky zahynutou pos\u00e1dkou Challengera<\/a>. V\u00a0oboch pos\u00e1dkach bolo po p\u00e4\u0165 mu\u017eov a\u00a0dve \u017eeny; v\u00a0oboch mali v\u0161etci \u010dlenovia pos\u00e1dky len jednu alebo \u017eiadnu predo\u0161l\u00fa letov\u00fa sk\u00fasenos\u0165; v\u00a0oboch bol jeden mu\u017e \u010diernej farby pleti a\u00a0jeden \u010dlen pos\u00e1dky budiaci mimoriadnu pozornos\u0165 m\u00e9di\u00ed. V\u00a0Challengeri to bola u\u010dite\u013eka Christa McAuliffeov\u00e1, prv\u00e1 civilistka na palube tohto stroja. U\u00a0Columbie to bol Ilan Ramon, prv\u00fd astronaut zo \u0161t\u00e1tu Izrael. Na palubu sa dostal ako \u0161pecialista pre obsluhu izraelsk\u00e9ho experimentu MEIDEX. Tento experiment, ktor\u00e9ho cie\u013eom bolo sledovanie prachu nad oblas\u0165ou Stredozemn\u00e9ho mora z\u00a0vesm\u00edru, si tie\u017e vy\u017eiadal, aby mal sklon dr\u00e1hy raketopl\u00e1nu k\u00a0rovn\u00edku pri misii STS-107 hodnotu 39\u00b0. A\u00a0tak\u00fdto sklon dr\u00e1hy zase znemo\u017e\u0148oval Columbii, aby sa v\u00a0pr\u00edpade odhalenia rizika pri prist\u00e1van\u00ed zachr\u00e1nila na vtedy budovanej stanici ISS. V\u00a0tom by jej okrem sklonu dr\u00e1hy v\u0161ak br\u00e1nilo aj mno\u017estvo \u010fal\u0161\u00edch prek\u00e1\u017eok.<\/p>\n

Ilan Ramon bol \u0161tyridsa\u0165osemro\u010dn\u00fd plukovn\u00edk izraelsk\u00e9ho letectva. Jeho matka a babi\u010dka pre\u017eili Osvien\u010dim a\u00a0z\u00a0tohto d\u00f4vodu si vzal do vesm\u00edru spomienkov\u00e9 predmety na \u013eud\u00ed, ktor\u00ed zahynuli po\u010das holokaustu. Medzi nimi aj kresbu Mesa\u010dn\u00e1 krajina od Petra Ginza, nadan\u00e9ho chlapca, ktor\u00fd zahynul v\u00a0nacistickom koncentra\u010dnom t\u00e1bore. Zauj\u00edmavos\u0165ou je, \u017ee Ramon nebol prv\u00fd \u010dlovek \u017eidovsk\u00e9ho n\u00e1bo\u017eensk\u00e9ho vyznania vo vesm\u00edre. Prvou \u017eidovkou sa stala Judith Resnikov\u00e1, ktor\u00e1 ale takisto zahynula pri rozpade raketopl\u00e1nu a to raketopl\u00e1nu Challenger.<\/p>\n

Ramon nebol jedin\u00fd \u010dlovek na palube Columbie naroden\u00fd mimo USA. Druh\u00fdm tak\u00fdmto \u010dlenom pos\u00e1dky bola astronautka Kalpana Chawlov\u00e1 poch\u00e1dzaj\u00faca z\u00a0Indie. Z\u00edskala americk\u00e9 \u0161t\u00e1tne ob\u010dianstvo, ale India sa k\u00a0nej hrdo hl\u00e1sila. Stala sa prvou v\u00a0Indii narodenou \u017eenou vo vesm\u00edre, a\u00a0to u\u017e v\u00a0roku 1997, ke\u010f absolvovala svoj prv\u00fd let raketopl\u00e1nom.<\/p>\n

Velite\u013eom misie STS-107 sa stal Rick D. Husband, \u0161tyridsa\u0165p\u00e4\u0165ro\u010dn\u00fd plukovn\u00edk vojensk\u00e9ho letectva. Do pilotn\u00e9ho kresla si sadol \u0161tyridsa\u0165jedenro\u010dn\u00fd William C. McCool, n\u00e1morn\u00fd velite\u013e, pre ktor\u00e9ho i\u0161lo o\u00a0prv\u00fd let. U\u017eito\u010dn\u00e9mu za\u0165a\u017eeniu (Spacehabu) velil Afroameri\u010dan Michael P. Anderson, \u0161tyridsa\u0165triro\u010dn\u00fd podplukovn\u00edk. \u010eal\u0161\u00edmi letov\u00fdmi \u0161pecialistami boli \u0161tyridsa\u0165\u0161es\u0165ro\u010dn\u00fd pilot a\u00a0lek\u00e1r, b\u00fdval\u00fd cirkusov\u00fd akrobat David M. Brown a \u0161tyridsa\u0165jedenro\u010dn\u00e1 lek\u00e1rka s praxou na ponork\u00e1ch Laurel B. Clarkov\u00e1. V\u0161etci \u010dlenovia pos\u00e1dky s\u00a0v\u00fdnimkou Davida Browna boli \u017eenat\u00ed\/vydat\u00e9, aj Brown mal v\u00e1\u017enu zn\u00e1mos\u0165. Piati z\u00a0nich mali deti, Ramon \u0161tyri, McCool tri, Husband a\u00a0Anderson po dve, Clarkov\u00e1 jedno.<\/p>\n

Pos\u00e1dka bola vymenovan\u00e1 u\u017e v\u00a0roku 2000, pri\u010dom men\u00e1 pilotov sa zverejnili nesk\u00f4r ako men\u00e1 ostatn\u00fdch. V\u00a0tej dobe sa \u0161tart predpokladal v\u00a0j\u00fali 2001, nesk\u00f4r bol kv\u00f4li z\u00e1chrane Hubblovho \u010falekoh\u013eadu prelo\u017een\u00fd o\u00a0rok a\u00a0potom kv\u00f4li obave z\u00a0poruchy motorov a\u00a0nutnosti da\u0165 prednos\u0165 budovaniu ISS o\u00a0\u010fal\u0161ieho pol roka. Pos\u00e1dka zatia\u013e absolvovala tr\u00e9ning v\u00a0celkovej dobe trvania 4 811 hod\u00edn a v 16 odli\u0161n\u00fdch simul\u00e1toroch. Nacvi\u010dovali, ako v\u017edy, nielen predpokladan\u00fd priebeh letu, ale aj n\u00fadzov\u00e9 a\u00a0z\u00e1chrann\u00e9 postupy. Do katastrofy Challengera v\u0161etky z\u00e1chrann\u00e9 postupy po\u010d\u00edtali len so z\u00e1chranou cel\u00e9ho orbitera; a\u017e po Challengeri NASA pripustila, \u017ee treba da\u0165 astronautom mo\u017enos\u0165 \u00faniku aj vtedy, ak by to raketopl\u00e1n nezvl\u00e1dol. Vtedy boli zaveden\u00e9 skafandre, pad\u00e1ky a\u00a0nafukovacie \u010dlny pre ka\u017ed\u00e9ho \u010dlena pos\u00e1dky. N\u00fadzov\u00e9 opustenie stroja \u010di n\u00fadzov\u00e9 prist\u00e1tie v\u0161ak boli mo\u017en\u00e9 len v\u00a0niektor\u00fdch \u0161pecifick\u00fdch f\u00e1zach misie, medzi ktor\u00e9 nepatr\u00ed f\u00e1za letu, v\u00a0ktorej sa Columbia napokon rozpadla. Ostatne, o\u00a0re\u00e1lnosti z\u00e1chrany nacvi\u010den\u00fdmi postupmi aj vo f\u00e1zach letu, kedy bola z\u00e1chrana teoreticky mo\u017en\u00e1, panovali v\u00e1\u017ene pochyby. Po\u010das celej hist\u00f3rie programu raketopl\u00e1nov v\u0161ak nenastala fat\u00e1lna porucha, ktor\u00e1 by si vy\u017eiadala z\u00e1chranu pos\u00e1dky pr\u00e1ve v\u00a0t\u00fdchto f\u00e1zach letu (aj Challenger explodoval v\u00a0primalej v\u00fd\u0161ke na to, aby sa mohol uplatni\u0165 prv\u00fd z\u00a0mo\u017en\u00fdch n\u00fadzov\u00fdch postupov), tak\u017ee ich funk\u010dnos\u0165 vlastne nikdy nebola v\u00a0praxi vysk\u00fa\u0161an\u00e1.<\/p>\n

Priebeh misie<\/h3>\n
Vr\u00e1\u0165me sa ale k\u00a0orbiteru Columbia, ktor\u00fd sa v\u00a0hang\u00e1ri OPF pripravoval na svoj 28. let do vesm\u00edru a\u00a0iba druh\u00fd od svojej gener\u00e1lnej prestavby. Po odstrojen\u00ed po predo\u0161lej misii, kontrol\u00e1ch a\u00a0\u00fadr\u017ebe, bola do jeho n\u00e1kladov\u00e9ho priestoru vlo\u017een\u00e1 najprv pr\u00edstrojov\u00e1 paleta EDO (25. apr\u00edla 2002). 6. j\u00fana ju nasledovali Spacehab a\u00a0FREESTAR, \u010do bola extern\u00e1 pr\u00edstrojov\u00e1 plo\u0161ina. 18. novembra 2002 sa Columbia presunula do mont\u00e1\u017enej haly VAB, kde bola o dva dni nesk\u00f4r pripojen\u00e1 k\u00a0predt\u00fdm poskladanej zostave hlavnej palivovej n\u00e1dr\u017ee ET a pomocn\u00fdch motorov SRB. 9. decembra 2002 sa za\u010dala premiest\u0148ova\u0165 na odpa\u013eovaciu rampu 39-A. Odpo\u010d\u00edtavanie bolo zah\u00e1jen\u00e9 13. janu\u00e1ra 2003, ako v\u017edy, v stave T-43 hod\u00edn. Re\u00e1lne v\u0161ak zost\u00e1valo do \u0161tartu e\u0161te viac \u010dasu \u2013 odpo\u010d\u00edtavanie sa nieko\u013ekokr\u00e1t z\u00e1merne preru\u0161uje.<\/p>\n
$\"\"$ <\/a>
Posledn\u00fd \u0161tart raketopl\u00e1nu Columbia zachyten\u00fd z\u00a0obslu\u017enej ve\u017ee. Dobre vidie\u0165 jeden z\u00a0motorov SRB a\u00a0\u010das\u0165 povrchu n\u00e1dr\u017ee ET. Zakr\u00fa\u017ekovan\u00e9 je miesto, na\u00a0ktorom o\u00a0zhruba osemdesiat sek\u00fand nesk\u00f4r do\u0161lo k\u00a0oddeleniu tepelnej izol\u00e1cie a\u00a0jej n\u00e1sledn\u00e9mu n\u00e1razu do kr\u00eddla. Zdroj: NASA<\/p><\/div>\n
V\u00a0de\u0148 \u0161tartu, 16. janu\u00e1ra, kr\u00e1tko po druhej hodine r\u00e1no miestneho \u010dasu, za\u010dal pozemn\u00fd person\u00e1l plni\u0165 n\u00e1dr\u017e ET pohonn\u00fdmi hmotami. Pos\u00e1dka za\u010dala do orbitera nastupova\u0165 r\u00e1no o 7:30 miestneho \u010dasu. Prv\u00fd nast\u00fapil velite\u013e Rick Husband, posledn\u00e1 (v \u010dase 13:45) Kalpana Chawlov\u00e1. Vstupn\u00fd prielez bol uzavret\u00fd o 14:17.<\/p>\n
\u0160tart za\u010dal z\u00e1\u017eihom motorov SRB o 15:39:00 UT. Na prv\u00fd poh\u013ead prebehol \u00faspe\u0161ne, bez ak\u00fdchko\u013evek probl\u00e9mov. 2 min\u00faty a 7 sek\u00fand po \u0161tarte sa od n\u00e1dr\u017ee ET oddelili pomocn\u00e9 motory SRB a prist\u00e1li v Atlantickom oce\u00e1ne. O 15:47:30 UT boli vypnut\u00e9 hlavn\u00e9 motory SSME a\u00a0nasledovalo odhodenie n\u00e1dr\u017ee ET. Raketopl\u00e1n sa ocitol na balistickej dr\u00e1he, z\u00a0ktorej v \u010dase 16:23 UT pre\u0161iel na opera\u010dn\u00fa obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu dvojmin\u00fatov\u00fdm z\u00e1\u017eihom motorov OMS. Columbia sa tak dostala na obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu vo v\u00fd\u0161ke 273\u00a0\u2013\u00a0290\u00a0km a jeden obeh okolo Zeme jej trval 90,14 min\u00fat. T\u00e1to dr\u00e1ha v\u00a0priebehu letu tren\u00edm o\u00a0nariedko rozpt\u00fdlen\u00e9 \u010dastice zemskej atmosf\u00e9ry klesla pribli\u017ene o\u00a010 km. Pos\u00e1dka sa pustila do pr\u00e1ce na rutinn\u00fdch (otv\u00e1ranie dver\u00ed do n\u00e1kladov\u00e9ho priestoru…) aj pre misiu \u0161pecifick\u00fdch aktivit\u00e1ch (o\u017eivovanie Spacehabu…).<\/p>\n
Nikto netu\u0161il, \u017ee v druhej min\u00fate letu dostal stroj smrte\u013en\u00fd z\u00e1sah. Ten bol sp\u00f4soben\u00fd n\u00e1razom odtrhnutej \u010dasti penovej izol\u00e1cie z\u00a0n\u00e1dr\u017ee ET do \u013eav\u00e9ho kr\u00eddla. N\u00e1sledkom toho sa \u00falomok rozpadol. Technici ho odhalili a\u017e na druh\u00fd de\u0148 letu rozborom z\u00e1znamov z\u00a0kamier, ktor\u00e9 Columbiu po\u010das \u0161tartu sledovali. Kv\u00f4li ve\u013ekej v\u00fd\u0161ke, v\u00a0ktorej sa Columbia vtedy nach\u00e1dzala, a\u00a0nevhodn\u00e9mu uhlu z\u00e1beru, bol z\u00e1znam z\u00a0kamery ve\u013emi nekvalitn\u00fd. Na z\u00e1klade neho odhadli hmotnos\u0165 \u00falomku na 1,2 kg, d\u013a\u017eku 0,5 metra a\u00a0kol\u00edznu r\u00fdchlos\u0165 na 190\u00a0m\/s. Predpokladali, \u017ee \u00falomok asi zasiahol dla\u017edice z vysokopor\u00e9zneho oxidu kremi\u010dit\u00e9ho z kremennej vaty s \u010diernou glaz\u00farou. Tie chr\u00e1nia \u010dasti raketopl\u00e1nu, ktor\u00e9 s\u00fa pri zostupe s\u00edce ve\u013emi tepelne nam\u00e1han\u00e9, ale nie s\u00fa najnam\u00e1hanej\u0161ie zo v\u0161etk\u00fdch. Toto odhalenie nikoho z\u00a0t\u00fdch, ktor\u00ed o\u00a0tom vedeli, nijako zvl\u00e1\u0161\u0165 neznepokojilo. Bez rozruchu prebiehali jeho \u010fal\u0161ie anal\u00fdzy. NASA nimi poverila pracovn\u00fa skupinu DAT (Debris Assessment Team). T\u00e1 po\u017eadovala\u00a0nasn\u00edmanie Columbie \u0161pion\u00e1\u017enymi dru\u017eicami. Po\u017eiadavka v\u0161ak nepre\u0161la. T\u00edm sa musel uspokoji\u0165 s\u00a0ove\u013ea menej podrobn\u00fdmi sn\u00edmkami pozemskej stanice AMOS zhotoven\u00fdmi 28. janu\u00e1ra. Tieto fotografie, posledn\u00e9 sn\u00edmky orbitera Columbia ako celku, v\u0161ak mali n\u00edzke rozl\u00ed\u0161enie a\u00a0zobrazovali iba horn\u00fa \u010das\u0165 raketopl\u00e1nu. Pocit falo\u0161n\u00e9ho bezpe\u010dia dodali technikom aj anal\u00fdzy programu Crater, ktor\u00fd v\u0161ak nesl\u00fa\u017eil na zis\u0165ovanie po\u0161kodenia na paneloch RCC. V\u0161eobecne sa usudzovalo, \u017ee ak aj boli \u00falomkom penovej izol\u00e1cie zasiahnut\u00e9 panely RCC, s\u00fa dostato\u010dne odoln\u00e9 na to, aby sa nepo\u0161kodili.<\/p>\n
Ni\u010d netu\u0161iaca pos\u00e1dka na obe\u017enej dr\u00e1he zatia\u013e usilovne a\u00a0v\u010faka dvom zmen\u00e1m aj nepretr\u017eite pracovala. Sk\u00famala \u00fa\u010dinky stavu mikrogravit\u00e1cie na tkanivov\u00fdch kult\u00farach, mikroorganizmoch, rastlin\u00e1ch aj drobn\u00fdch \u017eivo\u010d\u00edchoch od \u010dervov dlh\u00fdch iba milimeter, cez \u010dl\u00e1nkono\u017ece, ryby a\u017e po krysy. Astronauti robili pozorovania aj sami na sebe. \u010eal\u0161ie experimenty boli fyzik\u00e1lne aj materi\u00e1lne, pozorovala sa tie\u017e Zem, jej atmosf\u00e9ra a\u00a0merala slne\u010dn\u00e1 kon\u0161tanta. Pokusy pripravovali nielen krajiny, ktor\u00e9 boli rodiskami \u010dlenov jej pos\u00e1dky, ale aj mno\u017estvo \u010fal\u0161\u00edch \u0161t\u00e1tov vr\u00e1tane \u010dlensk\u00fdch kraj\u00edn ESA.<\/p>\n
$\"\"$ <\/a>
Dvojica z\u00e1berov zo z\u00e1znamu pozemnej kamery po\u010das \u0161tartu. V kr\u00fa\u017eku vidie\u0165 nezvy\u010dajne ve\u013ek\u00fd \u00falomok penovej izol\u00e1cie n\u00e1dr\u017ee ET, ktor\u00fd narazil do kr\u00eddla orbitera a\u00a0n\u00e1sledne sa roztrie\u0161til. Zdroj: NASA, upraven\u00e9<\/p><\/div>\n
Samotn\u00fd dru\u017eicov\u00fd stupe\u0148 raketopl\u00e1nu pracoval vo vesm\u00edre prakticky bezchybne. Vyskytol sa len men\u0161\u00ed probl\u00e9m s\u00a0klimatiz\u00e1ciou Spacehabu. Z\u00e1kladn\u00e1 n\u00e1pl\u0148 experimentov bola dokon\u010den\u00e1 s\u00a0dvojd\u0148ov\u00fdm predstihom. Z\u00a0vedeck\u00e9ho h\u013eadiska sa misia pova\u017eovala za mimoriadne \u00faspe\u0161n\u00fa. Len niektor\u00e9 pokusy bolo nutn\u00e9 vyhodnoti\u0165 \u010di dokon\u010di\u0165 a\u017e na Zemi, pr\u00edpadne v\u00a0z\u00e1vere\u010dn\u00fdch f\u00e1zach letu, ktor\u00fdch sa Columbia nedo\u010dkala. Patril sem napr\u00edklad vplyv bo\u010dn\u00e9ho vetra na dynamiku prist\u00e1vacieho man\u00e9vru. Po prist\u00e1t\u00ed sa pl\u00e1novali aj podrobn\u00e9 lek\u00e1rske vy\u0161etrenia ako \u0161estn\u00e1s\u0165d\u0148ov\u00fd pobyt vo vesm\u00edre p\u00f4sobil na tel\u00e1 McCoola, Clarkovej, Andersona, Browna a Ramona. T\u00fato \u0161tvoricu mal vynies\u0165 lek\u00e1rsky t\u00edm zo stroja na nosidl\u00e1ch. Zvy\u0161n\u00ed traja \u010dlenovia pos\u00e1dky smeli po prist\u00e1t\u00ed opusti\u0165 stroj po vlastn\u00fdch.<\/p>\n
Za\u010diatok konca<\/h3>\n
Previerky pred prist\u00e1t\u00edm nedali pos\u00e1dke ani riadiacemu stredisku \u017eiadny d\u00f4vod na znepokojenie. Kr\u00eddla s\u00fa pre let v\u00e1kuom nepotrebn\u00e9, dokonca ani diera v jednom z nich nemala \u017eiadny \u00fa\u010dinok na priebeh misie. 1. febru\u00e1ra kr\u00e1tko po trin\u00e1stej hodine svetov\u00e9ho \u010dasu astronauti v\u00a0skafandroch prip\u00fatan\u00ed na svojich miestach za\u010dali zostupova\u0165 z\u00a0orbity. Ten, ako v\u017edy, za\u010dal oto\u010den\u00edm motorovej sekcie do smeru letu a\u00a0pokra\u010doval z\u00e1\u017eihom oboch motorov OME. Motory po\u010das 158 sekundovej \u010dinnosti zn\u00ed\u017eili perigeum dr\u00e1hy tak, \u017ee sa vnorilo do zemskej atmosf\u00e9ry. T\u00e1 sa mala postara\u0165 o\u00a0dobrzdenie. Raketopl\u00e1n sa vz\u00e1p\u00e4t\u00ed oto\u010dil nosom sp\u00e4\u0165 do smeru letu a\u00a0na stret so vzduchov\u00fdm obalom Zeme sa pripravil zdvihnut\u00edm nosa do v\u00fd\u0161ky asi 40\u00b0 k\u00a0horizontu. Prelietaval pr\u00e1ve nad no\u010dnou stranou na\u0161ej plan\u00e9ty.<\/p>\n
V\u00a0\u0161t\u00e1toch Kalifornia, Nevada, Utah, Arizona, Nov\u00e9 Mexiko, Texas a\u00a0Florida sa na prelet raketopl\u00e1nu pripravovali netrpezliv\u00ed div\u00e1ci. I\u0161lo o\u00a0jednu zo zriedkav\u00fdch pr\u00edle\u017eitost\u00ed, ke\u010f mohli pozorova\u0165 zostup orbitera zemskou atmosf\u00e9rou. Pri v\u00fdstavbe ISS toti\u017e raketopl\u00e1n nalietaval na svoju prist\u00e1vaciu dr\u00e1hu na Floride spravidla ponad Mexiko. Mnoh\u00ed pozorovatelia boli vybaven\u00ed kamerami, \u010do sa pri vy\u0161etrovan\u00ed uk\u00e1zalo by\u0165 \u0161\u0165ast\u00edm v\u00a0ne\u0161\u0165ast\u00ed.<\/p>\n
$\"\"$ <\/a>
Z\u00e1ber z videa, ktor\u00e9 v ran\u00fdch f\u00e1zach prist\u00e1vania urobila astronautka Clarkov\u00e1. Ide o poh\u013ead na pilotov Columbie. Cez okienka vidie\u0165 oran\u017eov\u00fa plazmu. Zdroj: NASA<\/p><\/div>\n
Raketopl\u00e1n vnik\u00e1 do \u010doraz hustej\u0161\u00edch vrstiev atmosf\u00e9ry. Okolo neho sa, podobne ako okolo meteorov, sformuje \u017eiariaci oblak plazmy. Na pilotnej palube raketopl\u00e1nu si astronautka Clarkov\u00e1 zostup nahr\u00e1va na kameru. Rob\u00ed to aj kv\u00f4li trom kolegom sediacim o\u00a0palubu ni\u017e\u0161ie, ktor\u00ed ni\u010d nevidia. Tento z\u00e1znam sa podarilo n\u00e1js\u0165, no posledn\u00e9 okamihy pos\u00e1dky nezachyt\u00e1va. Vy\u010d\u00edta\u0165 z\u00a0neho mo\u017eno len to, \u017ee astronauti nemali \u017eiadne tu\u0161enie o\u00a0tom, \u017ee prebieha posledn\u00e1 hodina ich \u017eivota. V\u00a0tejto f\u00e1ze letu stroj riadi autopilot. Velite\u013e je v\u00a0hlasovom spojen\u00ed s\u00a0riadiacim strediskom. Raketopl\u00e1n z\u00e1rove\u0148 vysiela mno\u017estvo \u00fadajov zo 4000 senzorov na svojom povrchu aj vn\u00fatri, takzvan\u00fa telemetriu, do strediska riadenia letov v\u00a0Houstone. In\u00e9 d\u00e1ta uschov\u00e1va na magnetof\u00f3nov\u00fd z\u00e1znamn\u00edk OEX, ktor\u00fd \u2013 op\u00e4\u0165 \u0161\u0165astie v\u00a0ne\u0161\u0165ast\u00ed \u2013 m\u00e1 iba najstar\u0161\u00ed stroj flotily, Columbia. Roz\u017eeraven\u00e1 plazma komunik\u00e1ciu komplikuje. Preto ju Columbia vysiela cez ant\u00e9nu v\u00a0zadnej \u010dasti, relat\u00edvnom z\u00e1vetr\u00ed, cez spojovaciu geostacion\u00e1rnu dru\u017eicu. Napriek tomu je spojenie v\u00a0tejto f\u00e1ze letu v\u017edy preru\u0161ovan\u00e9. Takisto je be\u017en\u00e9, \u017ee niektor\u00e9 senzory sa po\u010das tejto ohnivej f\u00e1zy prist\u00e1vania odml\u010dia. Raketopl\u00e1n je tie\u017e zaka\u017ed\u00fdm vystaven\u00fd hluku a\u00a0otrasom. Nikto si preto neuvedom\u00ed, \u017ee stroj sa postupne rozpad\u00e1. No ak by aj pos\u00e1dka, div\u00e1ci \u010di pozemsk\u00fd t\u00edm rozpoznali nebezpe\u010denstvo, v\u00a0tejto etape letu sa s\u00a0n\u00edm u\u017e ni\u010d ned\u00e1 urobi\u0165. N\u00e1vrat na obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu bol od z\u00e1\u017eihu OME nemo\u017en\u00fd a\u00a0ak by aj bol mo\u017en\u00fd, ni\u010d by sa t\u00fdm nerie\u0161ilo \u2013 Columbia u\u017e mala z\u00e1soby len na tri dni, \u010do je pre presun na hocijak\u00fd in\u00fd vesm\u00edrny dopravn\u00fd prostriedok absol\u00fatne nedosta\u010duj\u00face.<\/p>\n
Cel\u00e1 de\u0161trukcia prebehla za necel\u00fdch p\u00e4tn\u00e1s\u0165 min\u00fat. V\u00a0\u010dase 13:51 UT sa raketopl\u00e1n doposia\u013e prelietavaj\u00faci ponad Tich\u00fd oce\u00e1n dostane nad pobre\u017eie Kalifornie. O\u010dit\u00ed svedkovia za n\u00edm vidia drobn\u00e9, roz\u017eeraven\u00e9 \u00falomky. Plazma strh\u00e1va z\u00a0naru\u0161en\u00e9ho povrchu kr\u00eddla do\u0161ti\u010dky tepelnej ochrany. O\u00a0nie\u010do vy\u0161e dve min\u00faty sa \u017eiariv\u00e9 \u00falomky za\u010dn\u00fa objavova\u0165 aj na amat\u00e9rskych videoz\u00e1znamoch.<\/p>\n
Hlin\u00edkov\u00e1 kon\u0161trukcia kr\u00eddla raketopl\u00e1nu sa rozt\u00e1pa a hor\u00ed. Telemetria ukazuje zvy\u0161uj\u00facu sa \u010di inak abnorm\u00e1lnu teplotu na r\u00f4znych miestach \u013eav\u00e9ho kr\u00eddla. Napokon senzory vypad\u00e1vaj\u00fa, ako plazma vnikaj\u00faca do kr\u00eddla prepa\u013euje ich k\u00e1ble. O\u00a013:54 sa za\u010dne o\u00a0tomto probl\u00e9me v\u00a0riadiacom stredisku diskutova\u0165. Ve\u013ea sa v\u0161ak toho poveda\u0165 nestihne \u2013 stroju zost\u00e1va posledn\u00fdch \u0161es\u0165 min\u00fat. V\u00a0\u010dase 13:55:49 Columbia nalieta nad denn\u00fa stranu Zeme.<\/p>\n
S\u00a0rozpad\u00e1vaj\u00facim sa kr\u00eddlom kozmick\u00e1 lo\u010f str\u00e1ca svoj aerodynamick\u00fd tvar. D\u00f4sledkom toho sa o\u00a013:57 odchy\u013euje od \u017eelan\u00e9ho kurzu do\u013eava. Autopilot sa sna\u017e\u00ed raketopl\u00e1n v\u00a0kurze udr\u017ea\u0165, najprv za pou\u017eitia hydraulicky ovl\u00e1dan\u00fdch prvkov. Ani to v\u0161ak nesk\u00f4r nesta\u010d\u00ed \u2013 mus\u00ed sa uch\u00fdli\u0165 aj k\u00a0z\u00e1\u017eihu zadn\u00fdch motor\u010dekov RCS.<\/p>\n
Posledn\u00e9 okamihy<\/h3>\n
V\u00a0\u010dase 13:58 s\u00fa u\u017e probl\u00e9my v\u00a0\u013eavom kr\u00eddle tak\u00e9 v\u00e1\u017ene, \u017ee po\u010d\u00edta\u010de o\u00a0tom informuj\u00fa nielen riadiace stredisko, ale aj pos\u00e1dku. Vypadli senzory v\u00a0pneumatik\u00e1ch \u013eav\u00e9ho podvozku, ktor\u00e9 praskli. U\u017e to samo osebe predstavovalo ve\u013ek\u00fd probl\u00e9m. Columbia mala vysok\u00fa prist\u00e1vaciu hmotnos\u0165, 105\u00a0591 kg, ke\u010f\u017ee na rozdiel od vyn\u00e1\u0161ac\u00edch misi\u00ed nenechala zna\u010dn\u00fa \u010das\u0165 svojho n\u00e1kladu vo vesm\u00edre. Prist\u00e1va\u0165 na brucho by bolo nebezpe\u010dn\u00e9. Riadiace stredisko v\u0161ak st\u00e1le d\u00fafa, \u017ee ide len o\u00a0pobl\u00e1znenie senzorov, dnes vo v\u00e4\u010d\u0161om rozsahu ako oby\u010dajne. Preto nadv\u00e4zuje spojenie s\u00a0velite\u013eom raketopl\u00e1nu, aby sa uistilo, \u010di mu jeho monitory ukazuj\u00fa to ist\u00e9. Velite\u013e Rick Husband potvrd\u00ed pr\u00edjem, ni\u010d viac nestihne. V\u00a0tom okamihu sa raketopl\u00e1nu zrejme odtrhne \u0165a\u017eko po\u0161koden\u00e9 \u013eav\u00e9 kr\u00eddlo a\u00a0stroj sa dostane do prudkej, nekontrolovanej rot\u00e1cie. Pod\u013ea neskor\u0161\u00edch simul\u00e1ci\u00ed ho aerodynamick\u00e9 sily zrejme oto\u010dili najprv nosom nahor. Divoko rotuj\u00faci zvy\u0161ok Columbie pravdepodobne zost\u00e1va pohromade e\u0161te asi pol min\u00faty. Nesk\u00f4r vy\u0161etrovanie uk\u00e1\u017ee, \u017ee sa v\u00a0tejto dobe aktivoval jeden z\u00a0dvoch prep\u00edna\u010dov na ru\u010dn\u00e9 ovl\u00e1danie raketopl\u00e1nu. Pok\u00fasili sa piloti prebra\u0165 kontrolu nad neovl\u00e1date\u013en\u00fdm strojom? Je to mo\u017en\u00e9, no rovnako sa mohlo sta\u0165 aj to, \u017ee o\u00a0sp\u00edna\u010d iba n\u00e1hodne zavadili, ako sa im to u\u017e raz v\u00a0priebehu tohto prist\u00e1vania stalo. Tak \u010di onak, ru\u010dn\u00e9 riadenie u\u017e nie je mo\u017en\u00e9. Hydraulick\u00fd syst\u00e9m je v\u00a0tej dobe nefunk\u010dn\u00fd, modul OMS sa pr\u00e1ve rozpad\u00e1, jeho n\u00e1dr\u017ee exploduj\u00fa. Stroj bez kr\u00eddla nem\u00e1 ani aerodynamick\u00e9, ani raketov\u00e9 ovl\u00e1dacie prvky. V\u00a0pilotnej kab\u00edne hu\u010d\u00ed mno\u017estvo poplachov.<\/p>\n
$\"\"$ <\/a>
Padaj\u00face trosky raketopl\u00e1nu Columbia. Zdroj: RNLAF<\/p><\/div>\n
Po 14:00:03, ke\u010f ant\u00e9na v\u00a0zadnej \u010dasti Columbie posledn\u00fd raz, n\u00e1hodne, na okamih namieri na spojovaciu dru\u017eicu, sa stroj rozpad\u00e1. Kab\u00edna pre pos\u00e1dku ako samostatn\u00fd kon\u0161truk\u010dn\u00fd diel e\u0161te chv\u00ed\u013eu zotrv\u00e1va v\u00a0celku, po oddelen\u00ed od bat\u00e9ri\u00ed v\u00a0n\u00e1kladovom priestore v\u0161ak zost\u00e1va bez elektrickej energie. V\u00a0okamihu rozpadu stroja pre\u0165a\u017eenie<\/a> v\u00a0nej nadob\u00fada vysok\u00e9 hodnoty, no ako ukazuj\u00fa predo\u0161l\u00e9 sk\u00fasenosti s\u00a0kritick\u00fdmi situ\u00e1ciami, toto pre\u0165a\u017eenie mo\u017eno pre\u017ei\u0165. Navy\u0161e jeho hodnota r\u00fdchlo poklesne. Pribli\u017ene o\u00a016 sek\u00fand, mo\u017eno nesk\u00f4r, pos\u00e1dka umiera na preborenie kab\u00edny. Jej skafandre ju nedok\u00e1\u017eu ochr\u00e1ni\u0165 ani pred n\u00edzkym okolit\u00fdm tlakom (s\u00fa vo v\u00fd\u0161ke asi 63 km), ani pred roz\u017eeravenou plazmou. O\u00a0tri a\u00a0pol min\u00faty dopadaj\u00fa na zemsk\u00fd povrch prv\u00e9, naj\u0165a\u017e\u0161ie trosky. Najviac ich dopadne na \u00fazemie Texasu. Nadpolovi\u010dn\u00e1 v\u00e4\u010d\u0161ina hmotnosti Columbie v\u0161ak zhor\u00ed v\u00a0atmosf\u00e9re.<\/p>\n
Riadiace stredisko u\u017e za\u010d\u00edna ch\u00e1pa\u0165, \u017ee pri\u0161lo o\u00a0stroj. Preru\u0161enie spojenia, hlasov\u00e9ho aj telemetrick\u00e9ho, je jedna vec, ktor\u00e1 e\u0161te nemus\u00ed by\u0165 fat\u00e1lna. Ale to, \u017ee ani radary kozmodr\u00f3mu nezachyt\u00e1vaj\u00fa prilietavaj\u00faci raketopl\u00e1n, sa u\u017e ned\u00e1 inak vysvetli\u0165. V\u00a0\u010dase 14:12:55 d\u00e1va letov\u00fd riadite\u013e, Leroy Cain, pr\u00edkaz na uzamknutie dver\u00ed. Je to s\u00fa\u010das\u0165 postupu pre pr\u00edpad hav\u00e1rie vypracovan\u00e9ho po katastrofe Challengera.<\/p>\n
Na Floride \u010dakaj\u00fa ni\u010d netu\u0161iaci div\u00e1ci vr\u00e1tane rodinn\u00fdch pr\u00edslu\u0161n\u00edkov pos\u00e1dok na z\u00e1vere\u010dn\u00e9 dosadnutie raketopl\u00e1nu na prist\u00e1vaciu dr\u00e1hu. Ve\u013ek\u00e9 hodiny odpo\u010d\u00edtavaj\u00fa min\u00faty a\u00a0sekundy zost\u00e1vaj\u00face do prist\u00e1tia Columbie. Nie\u010do ale nie je v\u00a0poriadku. Hodiny sa bl\u00ed\u017eia k\u00a0nule, ale raketopl\u00e1n nie je na doh\u013ead. Napokon odpo\u010d\u00edtavanie ukazuje nulu a\u00a0\u010das za\u010d\u00edna znova st\u00fapa\u0165. Div\u00e1ci s\u00fa zm\u00e4ten\u00ed a\u00a0\u010doraz viac znepokojen\u00ed. V\u00a0Houstone, kde v\u00a0gal\u00e9rii riadiaceho strediska sedia \u010fal\u0161\u00ed pr\u00edbuzn\u00ed a\u00a0zn\u00e1mi pos\u00e1dky, ich u\u017e pracovn\u00edci NASA odv\u00e1dzaj\u00fa a\u00a0pripravuj\u00fa na najhor\u0161ie.<\/p>\n
H\u013eadanie pr\u00ed\u010diny<\/h3>\n
$\"\"$ <\/a>
Trosky Columbie umiest\u0148ovan\u00e9 po n\u00e1leze na ich miesta v siluete raketopl\u00e1nu. Medzi troskami je zrete\u013en\u00e1 asymetria \u2013 \u013eav\u00e9 kr\u00eddlo, ktor\u00e9 sa v d\u00f4sledku po\u0161kodenia rozpadlo ove\u013ea sk\u00f4r ako prav\u00e9, obsahuje omnoho menej zachovan\u00fdch trosiek. Zdroj: NASA<\/p><\/div>\n
U\u017e na druh\u00fd de\u0148 po nehode bola zostaven\u00e1 vy\u0161etrovacia komisia Columbia Accident Investigation Board<\/a>. Te\u00f3ri\u00ed, pre\u010do k\u00a0ne\u0161\u0165astiu do\u0161lo, spo\u010diatku existovalo mno\u017estvo. Z d\u00f4vodu pr\u00edtomnosti Ilana Ramona na palube sa zva\u017eoval aj teroristick\u00fd \u00fatok, zamestnanec vl\u00e1dy Iraku hovoril o Allahovej pomste. NASA to v\u0161ak zamietla s od\u00f4vodnen\u00edm, \u017ee teroristi by to technicky nezvl\u00e1dli. Strata \u00fadajov v podvozku zase viedla k hypot\u00e9ze, \u017ee sa po\u010das prist\u00e1vania pred\u010dasne otvorila podvozkov\u00e1 \u0161achta. Plazma \u0148ou vnikla dovn\u00fatra a zaplavila kr\u00eddlo. Aj t\u00e1to te\u00f3ria v\u0161ak r\u00fdchlo padla \u2013 u\u017e prv\u00e9 rozbory telemetrie poukazuj\u00fa na to, \u017ee probl\u00e9my sa za\u010dali na povrchu kr\u00eddla. Columbia musela vst\u00fapi\u0165 do atmosf\u00e9ry s po\u0161kodenou tepelnou ochranou.<\/p>\n
Pozornos\u0165 vy\u0161etrovate\u013eov sa s\u00fastredila na odpadnut\u00fd ve\u013ek\u00fd kus penovej izol\u00e1cie, ktor\u00fd po\u010das \u0161tartu zasiahol kr\u00eddlo. V\u00e4\u010d\u0161ina odborn\u00edkov to v\u0161ak odmietala a trvala na z\u00e1vere, ktor\u00fd nadobudla e\u0161te pred nehodou \u2013 t\u00e1to udalos\u0165 sama osebe nemohla vyvola\u0165 zni\u010duj\u00face po\u0161kodenie. To u\u017e sk\u00f4r sa mohlo sta\u0165, \u017ee orbiter zasiahol in\u00fd, e\u0161te v\u00e4\u010d\u0161\u00ed \u00falomok v \u010dase, ke\u010f sa dostal mimo dosah sledovac\u00edch kamier. Do \u00favahy prich\u00e1dzalo aj to, \u017ee k po\u0161kodeniu mohlo d\u00f4js\u0165 na obe\u017enej dr\u00e1he. Meteoroidy, kus \u013eadu vypusten\u00fd ako odpadov\u00e1 voda, ani mal\u00fd kus kozmick\u00e9ho odpadu sa nedaj\u00fa nikdy vyl\u00fa\u010di\u0165. Ich n\u00e1raz by v\u0161ak pos\u00e1dka Columbie pravdepodobne registrovala \u2013 iba\u017ee by prebehol po\u010das nejak\u00e9ho motorick\u00e9ho man\u00e9vru. To je ale zase ve\u013emi nepravdepodobn\u00e9.<\/p>\n
Term\u00edn uzavretia vy\u0161etrovania sa odkladal. Namiesto 1. apr\u00edla predlo\u017eila vy\u0161etrovacia komisia prv\u00fa \u010das\u0165 z\u00e1vere\u010dnej spr\u00e1vy a\u017e 26. septembra 2003. Vy\u0161etrovanie pokra\u010dovalo, a\u017e k\u00fdm \u010fal\u0161ie anal\u00fdzy z\u00e1berov kamier, telemetrie vr\u00e1tane \u00fadajov zo z\u00e1znamn\u00edka OEX, a najm\u00e4 experimenty vo v\u00fdskumnom stredisku Southwest Research Institute uk\u00e1zali, \u017ee zdanlivo nemo\u017en\u00e9 sa skuto\u010dne stalo. Ve\u013ek\u00e9 plynov\u00e9 delo poh\u00e1\u0148an\u00e9 stla\u010den\u00fdm dus\u00edkom vystre\u013eovalo oproti panelom RCC na modeli n\u00e1be\u017enej hrany kusy izola\u010dnej peny. A niektor\u00e9 z nich dok\u00e1zali vytvori\u0165 na paneli RCC skuto\u010dne ve\u013ek\u00e9 diery, a\u017e s priemerom pribli\u017ene 40 centimetrov. Na vniknutie plazmy do kr\u00eddla to bohato sta\u010dilo. Plazma potom trhlinu na\u010falej roz\u0161irovala.<\/p>\n
$\"\"$ <\/a>
Definit\u00edvny d\u00f4kaz, \u017ee hav\u00e1riu Columbie sp\u00f4sobil n\u00e1raz penovej izol\u00e1cie \u2013 diera, ktor\u00e1 zostala v paneli RCC na n\u00e1be\u017enej hrane raketopl\u00e1nu Atlantis po ostre\u013eovan\u00ed \u00falomkami tejto izol\u00e1cie. Zdroj: Rick Stiles<\/p><\/div>\n
Navy\u0161e sa uk\u00e1zalo, \u017ee panel zasiahnut\u00fd penovou izol\u00e1ciou bol na najkritickej\u0161om mieste \u2013 i\u0161lo o panel s \u010d\u00edslom 6, 7 alebo 8. Za t\u00fdmito panelmi je najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed vo\u013en\u00fd priestor vo vn\u00fatornej kon\u0161trukcii kr\u00eddla, v ktorom sa plazma mohla pohybova\u0165. Tieto priestory s\u00fa hne\u010f ved\u013ea podvozkovej \u0161achty, v ktorej do\u0161lo d\u00f4sledkom tepla k prasknutiam pneumat\u00edk podvozku.<\/p>\n
N\u00e1sledky<\/h3>\n
Hoci NASA bola na \u010fal\u0161iu hav\u00e1riu raketopl\u00e1nu pripraven\u00e1 lep\u0161ie ako na hav\u00e1riu Challengera, lety ostatn\u00fdch strojov pozastavila na rovnako dlh\u00fd \u010das. Vlastne v kone\u010dnom d\u00f4sledku na e\u0161te dlh\u0161\u00ed, preto\u017ee ke\u010f po zlep\u0161en\u00ed bezpe\u010dnosti vzlietol v roku 2005 Discovery na \u201etestovaciu\u201c misiu STS-114<\/a>, uk\u00e1zalo sa, \u017ee nebezpe\u010denstvo nie je \u00faplne za\u017eehnan\u00e9 a lety sa zase preru\u0161ili. Napokon sa s\u00edce podarilo zavies\u0165 \u00fa\u010dinn\u00e9 opatrenia \u2013 aspo\u0148 z h\u013eadiska toho, \u017ee \u017eiadny raketopl\u00e1n u\u017e nikdy nehavaroval \u2013 ale u\u017e aj tak finan\u010dne n\u00e1ro\u010dn\u00e9 misie sa e\u0161te viac predra\u017eili. Pozastaven\u00edm letov navy\u0161e raketopl\u00e1ny \u010doraz viac zastar\u00e1vali a narastali ich fixn\u00e9 n\u00e1klady, ktor\u00e9 sa museli spl\u00e1ca\u0165 aj v pr\u00edpade, \u017ee nelietaj\u00fa. Aj z t\u00fdchto d\u00f4vodov sa o stavbe \u010fal\u0161ieho raketopl\u00e1nu ako n\u00e1hrady za Columbiu u\u017e neuva\u017eovalo, naopak, program<\/a> sa mal \u010d\u00edm sk\u00f4r uzavrie\u0165. Raketopl\u00e1ny sa s\u00edce museli znova uvies\u0165 do prev\u00e1dzky na dobudovanie hlavn\u00fdch \u010dast\u00ed ISS \u2013 bola na to dimenzovan\u00e1 \u2013 no u\u017e sa nesmeli pou\u017ei\u0165 na lety k \u017eiadnemu in\u00e9mu cie\u013eu. Okrem in\u00e9ho aj z d\u00f4vodu bezpe\u010dnosti \u2013 ak by sa ich tepeln\u00fd \u0161t\u00edt neopravite\u013ene po\u0161kodil, pos\u00e1dka raketopl\u00e1nu mohla zosta\u0165 v lep\u0161ie z\u00e1sobenej ISS, k\u00fdm sa postupne in\u00fdmi kozmick\u00fdmi lo\u010fami<\/a> nedostane na Zem. V\u00fdnimku dostala iba posledn\u00e1 servisn\u00e1 misia k Hubblovmu \u010falekoh\u013eadu. Ukon\u010den\u00edm programu v roku 2011 v\u0161ak svet pri\u0161iel nielen o\u00a0neprimerane n\u00e1kladn\u00e9 a\u00a0potenci\u00e1lne nebezpe\u010dn\u00e9, ale aj o jedine\u010dn\u00e9 stroje, ktor\u00fdch funkcie \u017eiadna s\u00fa\u010dasn\u00e1 kozmick\u00e1 lo\u010f nedok\u00e1\u017ee v plnom rozsahu nahradi\u0165.<\/p>\n
Od katastrofy Columbie, poslednej smrte\u013enej nehody v priebehu kozmick\u00e9ho letu, uplynulo u\u017e dvadsa\u0165 rokov. Tak\u00e1to dlh\u00e1 pauza medzi tragick\u00fdmi nehodami v pilotovanej kozmonautike e\u0161te nebola. Sk\u00fasenosti s kozmick\u00fdmi letmi st\u00fapaj\u00fa, politick\u00e9 d\u00f4vody pre ur\u00fdchlenie letov na \u00fakor ich bezpe\u010dnosti sa na\u0161\u0165astie vytr\u00e1caj\u00fa. Na druhej strane v\u0161ak \u013eudstvo v\u00a0bl\u00edzkej bud\u00facnosti \u010dakaj\u00fa misie nebezpe\u010dn\u00e9 u\u017e len svojou vzdialenos\u0165ou od Zeme. Preto zost\u00e1va len d\u00fafa\u0165, \u017ee sa v\u00a0bl\u00edzkej dobe ni\u010d podobn\u00e9 nezopakuje a \u017ee \u017eiadna kozmick\u00e1 agent\u00fara sa ned\u00e1 ukol\u00edsa\u0165 pocitom falo\u0161n\u00e9ho bezpe\u010dia vypl\u00fdvaj\u00faceho z toho, \u017ee u\u017e d\u00e1vno sa ni\u010d stra\u0161n\u00e9 neudialo.<\/p>\n
Mohlo by v\u00e1s zauj\u00edma\u0165<\/h2>\n
\n
Hav\u00e1ria raketopl\u00e1nu Columbia<\/a><\/li>\n
Zauj\u00edmavosti o raketopl\u00e1noch<\/a><\/li>\n
Z\u00f3na Padaj\u00facich hviezd<\/a><\/li>\n
Posledn\u00fd v\u00fdchod slnka na svete<\/a><\/li>\n<\/ul>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Predch\u00e1dzaj\u00faca \u010das\u0165 \u010dl\u00e1nku Z\u00a0kedysi popul\u00e1rnych vedeck\u00fdch misi\u00ed tak zostala v\u00a021. storo\u010d\u00ed len jedna jedin\u00e1 \u2013 na\u0161a misia STS-107. Za ozna\u010den\u00edm STS, ktor\u00e9 zna\u010d\u00ed Space Transport System, sa nach\u00e1dza poradov\u00e9 \u010d\u00edslo, v\u00a0akom bola schv\u00e1len\u00e1. Vzh\u013eadom na prioritu v\u00a0budovan\u00ed stanice v\u0161ak Columbia neletela ako stosiedma, ale a\u017e ako stotrin\u00e1sta v\u00a0porad\u00ed. Let navy\u0161e zdr\u017eali \u010fal\u0161ie okolnosti. Orbiter Columbia (pokračovať v čítaní…) <\/a><\/span><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"parent":6786,"menu_order":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","template":"","meta":{"footnotes":""},"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/7739"}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=7739"}],"version-history":[{"count":4,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/7739\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":7745,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/7739\/revisions\/7745"}],"up":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/6786"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=7739"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}