$\"\"$ <\/a>

Stanica Skylab po prvotn\u00fdch oprav\u00e1ch \u2013 roztvorilo sa kr\u00eddlo sol\u00e1rnych panelov a ni\u017e\u0161ie pod n\u00edm vidie\u0165 roztvoren\u00fd \u0161tvorcov\u00fd \u201eslne\u010dn\u00edk\u201c. Zdroj: NASA<\/p><\/div>\n

Skylab bola prv\u00e1 a jedin\u00e1 realizovan\u00e1 \u010disto americk\u00e1 kozmick\u00e1 stanica, ktor\u00e1 vzlietla 14. m\u00e1ja 1973.<\/p>\n

Hist\u00f3ria a v\u00fdvoj<\/h2>\n
U\u017e roky pred prv\u00fdmi misiami programu Apollo sa za\u010dalo uva\u017eova\u0165, \u010do bude nasledova\u0165 po dobyt\u00ed Mesiaca<\/a>. Objavil sa zauj\u00edmav\u00fd n\u00e1vrh pou\u017ei\u0165 na stavbu prv\u00e9ho americk\u00e9ho vesm\u00edrneho laborat\u00f3ria horn\u00fd stupe\u0148 rakety Saturn 1B alebo Saturn V. Pod\u013ea p\u00f4vodn\u00fdch predst\u00e1v malo \u00eds\u0165 o stupe\u0148, v ktorom bude po\u010das \u0161tartu palivo, po jeho vyhoren\u00ed zostane na orbite a priamo na obe\u017enej dr\u00e1he d\u00f4jde k jeho prestavbe na kozmick\u00fa stanicu. Prestavbu by zabezpe\u010dili astronauti<\/a> v skafandroch, ktor\u00ed by do tohto dut\u00e9ho valca vst\u00fapili. Proti tomu v\u0161ak za\u010dali protestova\u0165 samotn\u00ed astronauti \u2013 ve\u010f pr\u00e1ca v priestoroch, kde sa m\u00f4\u017eu vyskytova\u0165 zvy\u0161ky vod\u00edku, paliva rakety, by bola ve\u013emi nebezpe\u010dn\u00e1. Navy\u0161e by to cel\u00e9 bolo na svoju dobu mimoriadne technicky n\u00e1ro\u010dn\u00e9. \u010coraz v\u00e4\u010d\u0161iu podporu preto z\u00edskaval n\u00e1vrh, pod\u013ea ktor\u00e9ho by sa raketov\u00fd stupe\u0148 premenil na kozmick\u00fa stanicu u\u017e kompletne na Zemi a bol vypusten\u00fd ako hotov\u00e9 dielo. Ve\u013ek\u00fa podporu tento n\u00e1pad z\u00edskal, ke\u010f sa George Mueller, jeden z vrchn\u00fdch predstavite\u013eov NASA a z\u00e1stanca my\u0161lienky prestava\u0165 pr\u00e1zdny stupe\u0148 rakety na laborat\u00f3rium a\u017e na orbite, nechal v skafandri ponori\u0165 do baz\u00e9na. Tu si vysk\u00fa\u0161al simul\u00e1ciu pr\u00e1ce v stave beztia\u017ee<\/a>. Presved\u010dil sa o tom, \u017ee je ve\u013emi n\u00e1ro\u010dn\u00e1 a\u017e nezvl\u00e1dnute\u013en\u00e1.<\/p>\n
$\"Prechodov\u00e1$ <\/a>
Prechodov\u00e1 komora a spojovac\u00ed uzol Skylabu. Zdroj: NASA<\/p><\/div>\n
Fin\u00e1lny koncept stanice, ktor\u00e1 od\u0161tartuje zo Zeme plne vybaven\u00e1, bol predstaven\u00fd 18. 7. 1969, iba p\u00e1r dn\u00ed pred prist\u00e1t\u00edm prv\u00fdch \u013eud\u00ed na Mesiaci. S t\u00fdm pri\u0161lo aj rozhodnutie, \u017ee stanica polet\u00ed na rakete Saturn V. 17. febru\u00e1ra 1970 sa zverejnil aj n\u00e1zov projektu, \u201eSkylab\u201c ako skratka z \u201eLaboratory in the Sky (laborat\u00f3rium na oblohe)\u201c.<\/p>\n
Postavili sa dva exempl\u00e1re stanice, jeden hlavn\u00fd, jeden z\u00e1lo\u017en\u00fd. Prebiehala pr\u00edprava a v\u00fdcvik pos\u00e1dok, pri\u010dom nech\u00fdbal ani n\u00e1cvik tak\u00fdch proced\u00far ako trhanie zubov (na \u017eivom pacientovi). V r\u00e1mci pr\u00edprav NASA nechala v roku 1972 vy\u0161e dvoch mesiacov trojicu mu\u017eov uzavret\u00fdch v komore, kde bol rovnak\u00fd tlak ako v Skylabe \u2013 tretina zemskej atmosf\u00e9ry. Pred zadusen\u00edm astronautov chr\u00e1nila skuto\u010dnos\u0165, \u017ee atmosf\u00e9ru tvoril \u010dist\u00fd kysl\u00edk. V tejto komore simulovali nadch\u00e1dzaj\u00facu misiu a plnili rovnak\u00e9 \u00falohy ako vo vesm\u00edre. Po\u010das ich pobytu v tejto komore sa v\u00fdstavba Skylabu dokon\u010dila a laborat\u00f3rium putovalo do Kennedyho vesm\u00edrneho strediska.<\/p>\n
Opis stanice<\/h2>\n
$\"\"$ <\/a>
Nepraktick\u00e1 sprcha Skylabu pri pou\u017e\u00edvan\u00ed. Zdroj: NASA<\/p><\/div>\n
Hotov\u00fd Skylab bol a\u017e do dev\u00e4\u0165desiatych rokov najv\u00e4\u010d\u0161ou kozmickou stanicou sveta v\u00f4bec. Mal vn\u00fatorn\u00fd objem 354 m^{3<\/sup> a na d\u013a\u017eku meral 25,1 metrov. V porovnan\u00ed s mali\u010dk\u00fdmi schr\u00e1nkami dovtedaj\u0161\u00edch}kozmick\u00fdch lod\u00ed<\/a> a prv\u00fdch Sa\u013eutov bol impozantn\u00fd. Pri \u0161tarte v\u00e1\u017eil takmer 90 ton. Astronauti vn\u00fatri vyu\u017e\u00edvali priestory b\u00fdvalej n\u00e1dr\u017ee na kvapaln\u00fd vod\u00edk. Do men\u0161ej b\u00fdvalej n\u00e1dr\u017ee na kvapaln\u00fd kysl\u00edk sa ukladal odpad a nach\u00e1dzali sa tam tie\u017e n\u00e1dr\u017ee s kvapaln\u00fdm dus\u00edkom, ktor\u00fd zais\u0165oval orient\u00e1ciu stanice v priestore. \u010cas\u0165 pre pos\u00e1dku bola rozdelen\u00e1 mre\u017eou na dve \u201eposchodia\u201c, z ktor\u00fdch jedno bolo preva\u017ene obytn\u00e9 a druh\u00e9 pracovn\u00e9. Nach\u00e1dzala sa na nej dokonca aj sprcha, hoci jej pou\u017e\u00edvanie sa uk\u00e1zalo ako ve\u013emi pracn\u00e9 a zd\u013ahav\u00e9.<\/p>\n
Stanica mala ako prv\u00e9 teleso v hist\u00f3rii americkej pilotovanej kozmonautiky \u010derpa\u0165 energiu zo Slnka<\/a>. Na to jej mali sl\u00fa\u017ei\u0165 dve rozkladacie dev\u00e4\u0165metrov\u00e9 kr\u00eddla sol\u00e1rnych panelov. Skylab bol obalen\u00fd do protimeteorick\u00e9ho \u0161t\u00edtu, ktor\u00fd sa mal do funk\u010dn\u00e9ho stavu, podobne ako sol\u00e1rne panely, roztiahnu\u0165 a\u017e na orbite. Tento \u0161t\u00edt z\u00e1rove\u0148 sl\u00fa\u017eil ako ochrana pred slne\u010dn\u00fdm \u017eiaren\u00edm. Na stanicu prisadala tie\u017e prechodov\u00e1 komora a s\u00fastava \u010falekoh\u013eadov ATM, ktor\u00fdch hlavn\u00fdm objektom pozorovania malo by\u0165 Slnko. Presn\u00fa orient\u00e1ciu udr\u017eiavala s\u00fastava silov\u00fdch zotrva\u010dn\u00edkov, tak ako ove\u013ea nesk\u00f4r aj na Hubblovom vesm\u00edrnom \u010falekoh\u013eade<\/a>. Energiu pre tieto zotrva\u010dn\u00edky zabezpe\u010dovala vlastn\u00e1 s\u00fastava sol\u00e1rnych panelov usporiadan\u00e1 do kr\u00ed\u017ea. Nesmel ch\u00fdba\u0165 ani spojovac\u00ed uzol pre lode Apollo<\/a>. Skylab mal dokonca tieto uzly dva, jeden hlavn\u00fd, jeden z\u00e1lo\u017en\u00fd. R\u00e1diov\u00e9 spojenie stanice s riadiacim strediskom nebolo nepretr\u017eit\u00e9, lebo v tej dobe na to ch\u00fdbali spojovacie dru\u017eice. Astronauti mohli hovori\u0165 so svojimi nadriaden\u00fdmi len pri prelete nad Houstonom alebo nad niektorou zo sledovac\u00edch stan\u00edc. Pl\u00e1novan\u00e1 d\u013a\u017eka misie bola jeden rok.<\/p>\n
\u0160tart a po\u0161kodenie<\/h2>\n
$\"\"$ <\/a>
\u0160tart vesm\u00edrnej stanice Skylab. V prv\u00fdch sekund\u00e1ch \u0161tart prebiehal hladko, nesk\u00f4r do\u0161lo k v\u00e1\u017enym probl\u00e9mom. Zdroj: NASA<\/p><\/div>\n
16. apr\u00edla 1973 sa Skylab ulo\u017een\u00fd pod aerodynamick\u00fdm krytom na rakete Saturn V vydal z mont\u00e1\u017enej haly VAB na \u0161tartovaciu rampu 39A. Jeho raketa mala p\u00f4vodne sl\u00fa\u017ei\u0165 na let na Mesiac, ale posledn\u00e9 mesa\u010dn\u00e9 exped\u00edcie programu Apollo sa pre okres\u00e1vaj\u00faci sa rozpo\u010det zru\u0161ili. Na identickej rampe 39B u\u017e v tej dobe \u010dakala raketa Saturn 1B s kozmickou lo\u010fou Apollo pre prv\u00fa pos\u00e1dku stanice. Po nieko\u013ek\u00fdch odkladoch Skylab vzlietol 14. m\u00e1ja 1973 v \u010dase 17.30 UTC. I\u0161lo o trin\u00e1sty a posledn\u00fd \u0161tart Saturnu V. Vzlet sledovalo zhruba 25 000 div\u00e1kov.<\/p>\n
\u0160tart ale neprebehol dobre. Zhruba min\u00fatu po odp\u00fatan\u00ed sa z rampy za\u010dala telemetria vykazova\u0165 anom\u00e1lie. Ako sa nesk\u00f4r uk\u00e1zalo, \u010das\u0165 protimeteoritick\u00e9ho \u0161t\u00edtu sa pred\u010dasne vykl\u00e1pala. \u0160t\u00edt sa za\u010dal trha\u0165 a zvy\u0161oval odpor, ktor\u00fd na\u0148 atmosf\u00e9ra kl\u00e1dla. P\u00e1r sek\u00fand na to sa \u010das\u0165 \u0161t\u00edtu odtrhla a vrazila do adapt\u00e9ra samotnej rakety. Trosky \u0161t\u00edtu potom vrazili do druh\u00e9ho adapt\u00e9ra medzi prv\u00fdm a druh\u00fdm stup\u0148om rakety, kde znefunk\u010dnili n\u00e1lo\u017e, ktorou sa adapt\u00e9r odp\u00e1ja. Technici na toto v\u0161etko ale nesta\u010dili zareagova\u0165 a let \u010falej zdanlivo pokra\u010doval norm\u00e1lne, bez zn\u00e1mok toho, \u017ee stanica je v\u00e1\u017ene po\u0161koden\u00e1.<\/p>\n
158 sek\u00fand po \u0161tarte vyhorel prv\u00fd stupe\u0148 a vz\u00e1p\u00e4t\u00ed za\u010dal pracova\u0165 druh\u00fd stupe\u0148 rakety. Objavili sa \u010fal\u0161ie anom\u00e1lie, na ktor\u00e9 v\u0161ak pri\u0161li technici a\u017e nesk\u00f4r. Vypl\u00fdvali z toho, \u017ee adapt\u00e9r s po\u0161kodenou n\u00e1lo\u017eou sa neoddelil, hoci telemetria ukazovala, \u017ee \u00e1no. Raketa nezr\u00fdch\u013eovala pod\u013ea pl\u00e1nu, ale v\u010faka ve\u013ekej rezerve sa jej podarilo dosta\u0165 svoj n\u00e1klad na pl\u00e1novan\u00fa obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu. 589 sek\u00fand po \u0161tarte dohorelo aj palivo v druhom stupni. Ten sa oddelil od stanice nasledovan\u00fd adapt\u00e9rom medzi raketou a stanicou\u2026 a jedn\u00fdm odtrhnut\u00fdm kr\u00eddlom sol\u00e1rnych panelov. Toto kr\u00eddlo bolo vinou po\u0161kodenia protimeteoritick\u00e9ho \u0161t\u00edtu pootvoren\u00e9 a posledn\u00fa ranu mu zasadili spaliny motor\u010dekov. Uvo\u013enen\u00fd, zmrza\u010den\u00fd Skylab mal chv\u00ed\u013eu probl\u00e9my s orient\u00e1ciou, ktor\u00e9 ale prestali.<\/p>\n
Odhodenie aerodynamick\u00e9ho krytu a vysunutie ATM prebehlo pre zmenu bez probl\u00e9mov. Vn\u00fatri stanice v\u0161ak st\u00fapala teplota, preto\u017ee zvy\u0161ky protimeteoritick\u00e9ho \u0161t\u00edtu neposkytovali stanici dostato\u010dn\u00fa ochranu pred slne\u010dn\u00fdm \u017eiaren\u00edm. Navy\u0161e stanici sa zjavne nerozvinula jej s\u00fastava dvoch hlavn\u00fdch panelov. Technici netu\u0161ili, \u017ee o jeden panel stanica definit\u00edvne pri\u0161la a druh\u00fd sa zasekol do trosiek protimeteoritick\u00e9ho \u0161t\u00edtu, tak\u017ee sa roztvoril iba z malej \u010dasti. Hrozilo, \u017ee prehrievan\u00e1 stanica vyr\u00e1baj\u00faca pr\u00edli\u0161 mal\u00e9 mno\u017estvo elektriny nenapln\u00ed ni\u010d z o\u010dak\u00e1van\u00ed, ktor\u00e9 do nej kon\u0161trukt\u00e9ri vkladali.<\/p>\n
H\u013eadanie rie\u0161enia<\/h2>\n
\u0160tart prvej pos\u00e1dky napl\u00e1novan\u00fd na nasleduj\u00faci de\u0148 po \u0161tarte Skylabu sa odvolal. Trojica astronautov v zlo\u017een\u00ed Pete Conrad, Paul Weitz a Joe Kerwin namiesto toho letela do Houstonu. Technici balansovali so stanicou medzi dvoma polohami, pri\u010dom v jednej sa s\u00edce zni\u017eovala teplota vn\u00fatri stanice, ale spolu s \u0148ou klesalo mno\u017estvo elektrickej energie, ktor\u00fa produkovali u\u017e takmer v\u00fdlu\u010dne len sol\u00e1rne panely v sekcii ATM. Ak tieto panely pracovn\u00edci riadiaceho strediska priaznivej\u0161ie naklonili k Slnku, teplota na stanici zase za\u010dala st\u00fapa\u0165. Napokon ju technici udr\u017eiavali v kompromisnej polohe 45\u00b0 smerom k dopadaj\u00facim slne\u010dn\u00fdm l\u00fa\u010dom. Nakl\u00e1\u0148anie stanice v\u0161ak u\u017e v priebehu prv\u00fdch troch dn\u00ed letu sp\u00e1lilo takmer \u0161tvrtinu jej pohonn\u00fdch hm\u00f4t, ktor\u00e9 nebolo mo\u017en\u00e9 dop\u013a\u0148a\u0165.<\/p>\n
Z troch n\u00e1vrhov, ako vyrie\u0161i\u0165 probl\u00e9m s prehrievan\u00edm, napokon zv\u00ed\u0165azil najjednoduch\u0161\u00ed \u2013 cez mal\u00fa prechodov\u00fa komorku na vys\u00favanie pr\u00edstrojov by astronauti vysunuli proviz\u00f3rny slne\u010dn\u00edk, ktor\u00fd by cloniacu funkciu protimeteoritick\u00e9ho \u0161t\u00edtu nahradil. A \u010do sa t\u00fdka ochrany pred samotn\u00fdmi meteoroidmi, riziko zr\u00e1\u017eky s nimi bolo pova\u017eovan\u00e9 za prijate\u013en\u00e9, v tomto smere sa teda nepodnikli opatrenia \u017eiadne. Vypracoval sa tie\u017e postup, ako uvo\u013eni\u0165 druh\u00e9, zaseknut\u00e9 hlavn\u00e9 kr\u00eddlo sol\u00e1rneho panelu stanice. \u0160tart Apolla bol odlo\u017een\u00fd na 25. m\u00e1ja a aby sa tento term\u00edn stihol, na v\u00fdrobe, naloden\u00ed materi\u00e1lov a n\u00e1radia aj na n\u00e1cviku jeho in\u0161tal\u00e1cie sa pracovalo nepretr\u017eite, d\u0148om i nocou.<\/p>\n
$\"\"$ <\/a>
Skylab na sn\u00edmke prvej pos\u00e1dky. Tr\u010diaci zv\u00e4zok k\u00e1blov na \u013eavej strane je pozostatok po \u013eavom kr\u00eddle sol\u00e1rnych panelov. Prav\u00e9 kr\u00eddlo je zase nerozvinut\u00e9 kv\u00f4li protimeteoritick\u00e9mu \u0161t\u00edtu. Zdroj: NASA<\/p><\/div>\n
Prv\u00e1 pos\u00e1dka<\/h2>\n
Pri \u0161tarte prvej pos\u00e1dky a s\u00fa\u010dasne oprav\u00e1rskej misie Skylabu ch\u00fdbal len okamih na to, aby raketa dv\u00edhaj\u00faca sa z rampy zostala bez elektrickej energie. Astronauti v tej chv\u00edli netu\u0161ili, \u017ee sa tesne vyhli smrti. Vzlet navonok prebehol \u00faspe\u0161ne.
\nKe\u010f sa kozmick\u00e1 lo\u010f pribl\u00ed\u017eila ku Skylabu, pos\u00e1dka zdokumentovala jeho po\u0161kodenia. Nato sa Apollo pripojilo k stanici, no pos\u00e1dka na jej palubu nevst\u00fapila. Lo\u010f sa znova odpojila a priletela k zaseknut\u00e9mu sol\u00e1rnemu panelu. Z kab\u00edny sa vypustil vzduch, astronaut Weitz sa vynoril von z poklopu, a ne\u00faspe\u0161ne sa pok\u00fasil prestrihn\u00fa\u0165 kovov\u00fd p\u00e1sik, ktor\u00fd blokoval rozvinutie panelu. Po \u010fal\u0161\u00edch probl\u00e9moch sa Apollo hermeticky spojilo so stanicou.<\/p>\n
Na druh\u00fd de\u0148, potom, ako skontrolovali, \u010di vysok\u00e9 teploty neuvo\u013enili do atmosf\u00e9ry stanice \u0161kodliv\u00e9 plyny, vst\u00fapili Conrad, Weitz a Kerwin dovn\u00fatra. Vn\u00fatro stanice bolo prehriate na takmer 55 \u00b0C, preto si pos\u00e1dka musela d\u00e1va\u0165 prest\u00e1vky v pr\u00e1ci a chodi\u0165 sa ochladzova\u0165 do kab\u00edny Apolla. Astronautom sa podarilo rozvin\u00fa\u0165 nad stanicou \u201eslne\u010dn\u00edk\u201c. Teplota sa v\u010faka tomu pomaly zn\u00ed\u017eila na zhruba 30\u00b0C, \u010do bolo prijate\u013en\u00e9. Na piaty de\u0148 letu mohli za\u010da\u0165 prv\u00e9 vedeck\u00e9 experimenty, pravda, s oh\u013eadom na ve\u013ek\u00fd nedostatok elektrickej energie.<\/p>\n
Riadiace stredisko v\u0161ak vypracovalo nov\u00fd postup na rie\u0161enie tohto probl\u00e9mu. 7. j\u00fana sa Conrad a Kerwin vydali do otvoren\u00e9ho vesm\u00edru, kde po nieko\u013ek\u00fdch probl\u00e9moch a peripeti\u00e1ch uvo\u013enili a nechali naplno rozlo\u017ei\u0165 zost\u00e1vaj\u00faci sol\u00e1rny panel. Stanica tak dost\u00e1vala 70 % v\u0161etkej pl\u00e1novanej slne\u010dnej energie. Zvy\u0161ok misie u\u017e zabrali preva\u017ene vedeck\u00e9 experimenty. Pr\u00edstroje ATM sledovali Slnko, astronauti zase Zem a okrem in\u00e9ho aj vlastn\u00e9 tel\u00e1 po\u010das na t\u00fa dobu rekordne dlh\u00e9ho pobytu vo vesm\u00edre. Meral sa aj pr\u00edjem a v\u00fddaj vody i potravy, astronauti sa na \u0161peci\u00e1lnom zariaden\u00ed v stave beztia\u017ee v\u00e1\u017eili. Hoci misie ku Skylabu prebiehali po\u010das pokojnej f\u00e1zy slne\u010dn\u00e9ho cyklu, medzi objavy stanice patrilo aj to, \u017ee aj v pokojnej f\u00e1ze sa na Slnku odohr\u00e1vaj\u00fa zauj\u00edmav\u00e9 procesy. Prioritou bolo pozorovanie slne\u010dn\u00fdch erupci\u00ed, kv\u00f4li ktor\u00fdm pos\u00e1dky preru\u0161ovali in\u00fa pr\u00e1cu. Prv\u00fa erupciu sa podarilo zachyti\u0165 Weitzovi len t\u00fd\u017ede\u0148 pred koncom misie. Sk\u00famal sa aj zemsk\u00fd povrch a jeho pr\u00edrodn\u00e9 zdroje, stav stanice, a tie\u017e fyzik\u00e1lne a chemick\u00e9 deje v stave beztia\u017ee. V priebehu misi\u00ed sa postupne realizovalo aj dev\u00e4tn\u00e1s\u0165 experimentov navrhnut\u00fdch \u0161tudentmi stredn\u00fdch \u0161k\u00f4l.<\/p>\n
Po dvadsiatich \u00f4smich d\u0148och astronauti zakonzervovali stanicu po dobu nepr\u00edtomnosti \u010dloveka a vr\u00e1tili sa domov. Prist\u00e1li v oce\u00e1ne 22. j\u00fana.<\/p>\n
Druh\u00e1 pos\u00e1dka<\/h2>\n
$\"\"$ <\/a>
Garriott, \u010dlen pos\u00e1dky Skylab 3, po\u010das v\u00fdstupu do otvoren\u00e9ho vesm\u00edru. Zdroj: NASA<\/p><\/div>\n
U\u017e po\u010das pobytu prvej pos\u00e1dky na stanici v\u0161ak za\u010d\u00ednali robi\u0165 probl\u00e9my gyroskopy po\u0161koden\u00e9 nepl\u00e1novan\u00fdm tepeln\u00fdm nam\u00e1han\u00edm. Preto sa \u0161tart misie s \u010fal\u0161ou pos\u00e1dkou ur\u00fdchlil, aby astronauti mohli probl\u00e9my vyrie\u0161i\u0165. Jej \u010dlenov tvorili Alan Bean, Owen Garriott a Jack Lousma. Vzlietli u\u017e 28. j\u00fala namiesto predt\u00fdm pl\u00e1novan\u00e9ho 8. augusta. Po\u010das st\u00edhania Skylabu sa objavil probl\u00e9m s \u00fanikom paliva cez jeden z motorov. Apollu sa v\u0161ak podarilo \u00faspe\u0161ne so stanicou spoji\u0165. Na rozdiel od prvej pos\u00e1dky t\u00e1to pos\u00e1dka poci\u0165ovala pr\u00edznaky sympt\u00f3mu adapt\u00e1cie na beztia\u017eov\u00fd stav, ktor\u00fd sa najhor\u0161ie prejavil u Jacka Lousma. Ich stav sa za\u010dal zlep\u0161ova\u0165, no na pripojenom Apolle sa pokazila \u010fal\u0161ia skupinka motorov. Panovali obavy, \u010di sa astronauti bud\u00fa m\u00f4c\u0165 vr\u00e1ti\u0165 domov. Zva\u017eovala sa aj z\u00e1chrann\u00e1 misia a \u00fapravy interi\u00e9ru Apolla, aby sa tam namiesto \u0161tandardn\u00e9ho maxima troch \u013eud\u00ed zmestilo a\u017e p\u00e4\u0165 \u010dlenov pos\u00e1dky. Napokon v\u0161ak padlo rozhodnutie pokra\u010dova\u0165 pod\u013ea p\u00f4vodn\u00e9ho pl\u00e1nu a dokonca misiu mierne pred\u013a\u017ei\u0165.<\/p>\n
Pri v\u00fdstupe do otvoren\u00e9ho vesm\u00edru nahradila pos\u00e1dka proviz\u00f3rnu ochranu pred Slnkom trvanlivej\u0161ou plachtou. V experimentoch sa astronauti rozhodli dobehn\u00fa\u0165 to, \u010do zme\u0161kali vinou svojho zl\u00e9ho zdravotn\u00e9ho stavu na za\u010diatku misie. Pozorovali mno\u017estvo \u017eiv\u00fdch organizmov, okrem in\u00e9ho aj dve sami\u010dky pav\u00fakov, ako v stave beztia\u017ee vytv\u00e1raj\u00fa svoje siete. Po\u010das v\u00fdstupu do otvoren\u00e9ho vesm\u00edru astronauti spojazdnili aj nov\u00fa sadu gyroskopov. 25. apr\u00edla sa Apollo vr\u00e1tilo na Zem. \u017diadne probl\u00e9my s jeho motor\u010dekmi sa u\u017e nevyskytli.<\/p>\n
Tretia pos\u00e1dka<\/h2>\n
\u0160tart poslednej v\u00fdpravy ku Skylabu bol, naopak, odlo\u017een\u00fd. Zapr\u00ed\u010dinili to trhlinky v aerodynamick\u00fdch stabiliz\u00e1toroch Saturnu IB. Napokon sa od odpa\u013eovacej rampy zostava rakety s lo\u010fou odp\u00fatala 16. novembra 1973 s pos\u00e1dkou v zlo\u017een\u00ed Gerald Carr, Edward G. Gibson a William R. Pogue. Aj pri tomto pr\u00edlete k stanici sa vyskytol probl\u00e9m. Nedarilo sa dosiahnu\u0165 hermetick\u00e9 spojenie. Aby zmiernili pr\u00edznaky n\u00e1vyku na stav beztia\u017ee, mali \u010dlenovia pos\u00e1dky prv\u00fa noc str\u00e1vi\u0165 e\u0161te v kab\u00edne Apolla. Billovi Poguovi pri\u0161lo nevo\u013eno a pok\u00fasil sa to utaji\u0165, za \u010do dostal od riadiaceho strediska ostr\u00e9 pokarhanie.<\/p>\n
$\"Astronaut$ <\/a>
Astronaut Carr podopiera prstom jednej ruky astronauta Poguea v stave beztia\u017ee na Skylabe. Zdroj: NASA<\/p><\/div>\n
Pri v\u00fdstupoch do otvoren\u00e9ho vesm\u00edru prekonali \u010dlenovia pos\u00e1dky dovtedaj\u0161ie rekordy v d\u013a\u017eke pobytu mimo kozmick\u00fa lo\u010f. Rekordn\u00e1 sedemhodinov\u00e1 vych\u00e1dzka prebehla na prv\u00fd sviatok viano\u010dn\u00fd. Okrem Slnka sa zo stanice pozorovala aj pr\u00e1ve prelietaj\u00faca kom\u00e9ta Kohoutek.<\/p>\n
\u00daloh bolo ve\u013emi ve\u013ea a pos\u00e1dka za\u010d\u00ednala by\u0165 unaven\u00e1. Na stanici sa navy\u0161e vyskytli drobn\u00e9 poruchy, ktor\u00e9 bolo treba rie\u0161i\u0165, \u010d\u00edm prepracovanos\u0165 a frustr\u00e1cia pos\u00e1dky e\u0161te st\u00fapla. V\u010faka verejn\u00e9mu komunika\u010dn\u00e9mu kan\u00e1lu o ich probl\u00e9moch vedel cel\u00fd svet. Novin\u00e1ri zverejnili, \u017ee astronauti sa vzb\u00farili, preto\u017ee vynechali komunik\u00e1ciu s riadiacim strediskom. I\u0161lo v\u0161ak len o nedopatrenie, chybn\u00e9 nakonfigurovanie komunika\u010dn\u00e9ho syst\u00e9mu.<\/p>\n
Misia op\u00e4\u0165 posunula hranicu rekordnej d\u013a\u017eky pobytu vo vesm\u00edre, preto\u017ee bola, podobne ako t\u00e1 predo\u0161l\u00e1, pred\u013a\u017een\u00e1 a\u017e na 84 dn\u00ed. No 8. febru\u00e1ra pos\u00e1dka stanicu definit\u00edvne opustila a prist\u00e1la. S\u00fahrnn\u00e1 doba pobytu v\u0161etk\u00fdch troch pos\u00e1dok na palube Skylabu bola 171 dn\u00ed, 13 hod\u00edn a 14 min\u00fat.<\/p>\n
\u00davahy o z\u00e1chrane<\/h2>\n
De\u0148 na to, po nieko\u013ek\u00fdch testoch, riadiace stredisko stanicu ponorilo do ticha a tmy, stavu so zn\u00ed\u017eenou energiou, zn\u00ed\u017een\u00fdm tlakom a jednoduch\u0161\u00edm dr\u017ean\u00edm orient\u00e1cie, aby po\u010dkala na pr\u00edlet \u010fal\u0161\u00edch pos\u00e1dok. Akt\u00edvne zostali len r\u00e1diov\u00e9 prij\u00edma\u010de. Lety kozmick\u00fdch lod\u00ed Apollo s\u00edce skon\u010dili poslednou misiou Sojuz-Apollo, ale n\u00e1vrat Ameri\u010danov na Skylab sa o\u010dak\u00e1val na novej kozmickej lodi \u2013 pr\u00e1ve vyv\u00edjanom raketopl\u00e1ne<\/a>.<\/p>\n
$\"\"$ <\/a>
Modul lode Apollo<\/a> pripojen\u00fd ku Skylabu v r\u00e1mci misie Skylab 4. Zdroj: NASA<\/p><\/div>\n
Slne\u010dn\u00e1 aktivita v\u0161ak bola po\u010das rokov, v ktor\u00fdch Skylab pas\u00edvne obiehal okolo Zeme, ne\u010dakane vysok\u00e1. Zohriata atmosf\u00e9ra sa rozp\u00ednala do vesm\u00edru a zv\u00fd\u0161ila nepatrn\u00fd odpor vzduchu vo v\u00fd\u0161ke 400 km, v ktorej stanica obiehala. Tento odpor dr\u00e1hu stanice vytrvalo zni\u017eoval. V\u0161etky n\u00e1v\u0161tevn\u00e9 misie s\u00edce dr\u00e1hu stanice zv\u00fd\u0161ili, av\u0161ak len svojimi slab\u00fdmi motor\u010dekmi RCS. Skylab potreboval vynies\u0165 na v\u00fdrazne vy\u0161\u0161iu orbitu raketopl\u00e1nom. V roku 1977 sa uzavrel kontrakt na v\u00fdvoj kozmick\u00e9ho \u0165aha\u010da, ktor\u00fd raketopl\u00e1n ku stanici doprav\u00ed v n\u00e1kladovom priestore<\/a>. Len tento \u0165aha\u010d by sa pripojil k spojovaciemu uzlu a zv\u00fd\u0161il dr\u00e1hu stanice.<\/p>\n
NASA prebrala kontrolu nad orient\u00e1ciou stanice a nato\u010dila ju tak, aby sa do atmosf\u00e9ry opierala \u010do najmen\u0161ou plochou. Skylab sa v roku 1978 prebral z hibern\u00e1cie v pomerne dobrom stave i napriek tomu, \u017ee zna\u010dne prekon\u00e1val svoju \u017eivotnos\u0165. Vyn\u00e1rali sa pl\u00e1ny na doplnenie z\u00e1sob pre pos\u00e1dky aj na to, ako si poradi\u0165 so skuto\u010dnos\u0165ou, \u017ee na palube raketopl\u00e1nu a Skylabu mal panova\u0165 ve\u013emi rozdielny atmosf\u00e9rick\u00fd tlak.<\/p>\n
Z\u00e1nik stanice<\/h2>\n
Program raketopl\u00e1nov sa ale dost\u00e1val do \u010doraz v\u00e4\u010d\u0161ieho sklzu. Na konci roku 1978 bola NASA n\u00faten\u00e1 vyhl\u00e1si\u0165, \u017ee Skylab nem\u00e1 n\u00e1dej na z\u00e1chranu. U\u017e v lete roku 1978 bola vymenovan\u00e1 skupina, ktor\u00e1 mala zaisti\u0165, aby trosky Skylabu nesp\u00f4sobili \u017eiadne ujmy a \u0161kody. Agent\u00fara odhadla, \u017ee pravdepodobnos\u0165 z\u00e1sahu \u010dloveka troskou stanice je najmenej 1:152. Pod\u013ea r\u00fdchlosti poklesu Skylabu sa vypo\u010d\u00edtalo, \u017ee zanikne 11. j\u00fala 1979. Ke\u010f klesaj\u00faca stanica prekro\u010dila v\u00fd\u0161kov\u00fa hranicu 148 km, bol vydan\u00fd povel na vypnutie jej gyroskopov, aby za\u010dala rotova\u0165 a zv\u00fd\u0161ila tak svoj odpor atmosf\u00e9ry. Zhruba vo v\u00fd\u0161ke 95 km sa Skylab za\u010dal rozpada\u0165. Najprv sa od neho oddelilo zost\u00e1vaj\u00face kr\u00eddlo hlavn\u00fdch sol\u00e1rnych panelov. Najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed rozpad nastal vo v\u00fd\u0161ke okolo 60 km. Trosky navzdory predpokladom dopadli na \u00fazemie Austr\u00e1lie. Jej obyvatelia stanicu pada\u0165 videli aj po\u010duli. Najviac z nich dopadlo do bl\u00edzkosti mesta Esperance, kde je jedna z trosiek dodnes vystaven\u00e1. \u00dalomky na\u0161\u0165astie nikoho nezranili ani nesp\u00f4sobili ve\u013ek\u00e9 \u0161kody.<\/p>\n
Poznatky zo Skylabu posl\u00fa\u017eili pri \u010fal\u0161\u00edch dlhodob\u00fdch kozmick\u00fdch letoch s \u013eudskou pos\u00e1dkou a \u010derpali z nich aj Sovieti. Po z\u00e1niku stanice sa americk\u00e9 vedeck\u00e9 experimenty presunuli na paluby laborat\u00f3ri\u00ed na palube raketopl\u00e1nov, kde v\u0161ak mohli prebieha\u0165 len podstatne krat\u0161\u00ed \u010das ne\u017e na kozmickej stanici. Skylab 2 nebol dovybaven\u00fd a nikdy do vesm\u00edru neletel. USA za\u010dali pracova\u0165 na koncepte novej stanice pomenovanej Freedom, z tej sa v\u0161ak napokon po mnoh\u00fdch peripeti\u00e1ch a odkladoch vyvinula Medzin\u00e1rodn\u00e1 vesm\u00edrna stanica<\/a>.<\/p>\n
Mohlo by v\u00e1s zauj\u00edma\u0165<\/h2>\n
\n
Kozmick\u00fd let<\/a><\/li>\n
Mir<\/a><\/li>\n
30 rokov od \u0161tartu Miru<\/a><\/li>\n
Raketopl\u00e1ny od prvej predstavy k prv\u00e9mu prist\u00e1tiu<\/a><\/li>\n<\/ul>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Skylab bola prv\u00e1 a jedin\u00e1 realizovan\u00e1 \u010disto americk\u00e1 kozmick\u00e1 stanica, ktor\u00e1 vzlietla 14. m\u00e1ja 1973. Hist\u00f3ria a v\u00fdvoj U\u017e roky pred prv\u00fdmi misiami programu Apollo sa za\u010dalo uva\u017eova\u0165, \u010do bude nasledova\u0165 po dobyt\u00ed Mesiaca. Objavil sa zauj\u00edmav\u00fd n\u00e1vrh pou\u017ei\u0165 na stavbu prv\u00e9ho americk\u00e9ho vesm\u00edrneho laborat\u00f3ria horn\u00fd stupe\u0148 rakety Saturn 1B alebo Saturn V. Pod\u013ea p\u00f4vodn\u00fdch (pokračovať v čítaní…) <\/a><\/span><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"parent":6786,"menu_order":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","template":"","meta":{"footnotes":""},"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/7893"}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=7893"}],"version-history":[{"count":11,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/7893\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":8708,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/7893\/revisions\/8708"}],"up":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/6786"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=7893"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}