{"id":8189,"date":"2023-11-18T07:56:25","date_gmt":"2023-11-18T06:56:25","guid":{"rendered":"https:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=8189"},"modified":"2023-11-18T07:56:25","modified_gmt":"2023-11-18T06:56:25","slug":"alan-bartlett-shepard","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=8189","title":{"rendered":"Alan Bartlett Shepard"},"content":{"rendered":"
\"\"<\/a>

Shepard v roku 1970 ako velite\u013e Apolla 14. Zdroj: NASA<\/p><\/div>\n

Alan Bartlett Shepard sa presl\u00e1vil ako prv\u00fd americk\u00fd astronaut<\/a>, i ke\u010f niekedy sa toto prvenstvo pripisuje Johnovi Glennovi. Shepard toti\u017e prekro\u010dil hranicu vesm\u00edru len na balistickej dr\u00e1he, ktor\u00e1 ho po p\u00e1r min\u00fatach letu voviedla nasp\u00e4\u0165 do zemskej atmosf\u00e9ry, k\u00fdm Glenn vykonal pln\u00e9 tri obehy Zeme. Shepard v\u0161ak ako jedin\u00fd z prv\u00e9ho oddielu americk\u00fdch astronautov vkro\u010dil aj na povrch Mesiaca. Pripome\u0148me si jeho osobnos\u0165.<\/p>\n

Narodil sa 18. novembra 1923 v meste East Derry v New Hampshire. Jeho otec, ktor\u00fd sa tie\u017e volal Alan Bartlett Shepard, bol plukovn\u00edkom a jedn\u00fdm z m\u00e1la \u013eud\u00ed, ktor\u00fdch jeho syn bral ako autoritu. Jeho matka sa volala Renza a mal jednu mlad\u0161iu sestru, Polly. V\u010faka mimoriadnemu intelektu preskakoval ro\u010dn\u00edky, na rozdiel od otca v\u0161ak mal zmysel pre (such\u00fd) humor a kanadsk\u00e9 \u017eart\u00edky.<\/p>\n

Po skon\u010den\u00ed z\u00e1kladnej \u0161koly nast\u00fapil na Pinkertonovu akad\u00e9miu v Derry. U\u017e od detstva sa zauj\u00edmal o lietadl\u00e1 a ako \u0161trn\u00e1s\u0165ro\u010dn\u00fd podnikol svoj prv\u00fd let. Ten ho nato\u013eko o\u010daril, \u017ee za\u010dal pravidelne nav\u0161tevova\u0165 20 km vzdialen\u00e9 letisko. \u010coskoro na to sa stal pomocn\u00edkom pri upratovan\u00ed lietadiel a hang\u00e1rov a za to ho leteck\u00fd in\u0161truktor Carl Park odmenil nieko\u013ek\u00fdmi lekciami lietania. Alan prejavil na lietanie prirodzen\u00fd talent.<\/p>\n

Ako sedemn\u00e1s\u0165ro\u010dn\u00fd nast\u00fapil na akad\u00e9miu americk\u00e9ho n\u00e1morn\u00edctva. Pre jeho neskrotn\u00fa povahu a odpor k \u0161t\u00fadiu mu hrozilo vyl\u00fa\u010denie, dostal v\u0161ak e\u0161te jednu \u0161ancu a \u00faspe\u0161ne absolvoval. Na konci roku 1942 spoznal tie\u017e svoju bud\u00facu man\u017eelku Louise. Z\u00fa\u010dastnil sa druhej svetovej vojny v Tichomor\u00ed. Kr\u00e1tko pred koncom vojny sa s Luise vzali. Po kapitul\u00e1cii Japonska sa stal n\u00e1morn\u00fdm pilotom. Najprv m\u00e1val pri pilot\u00e1\u017ei probl\u00e9my, najm\u00e4 pri \u0161tarte, zlep\u0161il sa v\u0161ak a \u00faspe\u0161ne zvl\u00e1dol z\u00e1vere\u010dn\u00fd test prist\u00e1vania na lietadlovej lodi. Nau\u010dil sa lieta\u0165 na nebezpe\u010dnom stroji F4U- Corsair a ako prv\u00fd \u010dlovek v hist\u00f3rii n\u00e1morn\u00edctva dostal povolenie prist\u00e1va\u0165 s n\u00edm na lietadlovej lodi v noci. V roku 1950 nast\u00fapil na \u0161t\u00fadium na \u0161kole pre testovac\u00edch pilotov Patuxent river. Po jej absolvovan\u00ed sa dostal medzi \u0161pi\u010dkov\u00fdch pilotov. V roku 1957 sa stal in\u0161truktorom na tejto \u0161kole. V tomto obdob\u00ed si man\u017eelia Shepardovci, ktor\u00ed u\u017e mali dve dc\u00e9ry, osvojili aj diev\u010datko po Louisinej m\u0155tvej sestre.<\/p>\n

\"\"<\/a>

Alan Shepard v skafandri programu Mercury. Zdroj: NASA<\/p><\/div>\n

Po za\u010diatku kozmickej \u00e9ry sa Shepard dostal medzi 110 kandid\u00e1tov na prv\u00fdch astronautov, s ktor\u00fdmi po n\u00e1ro\u010dn\u00fdch v\u00fdberov\u00fdch testoch a vy\u0161etreniach vzi\u0161iel prv\u00fd t\u00edm zvan\u00fd Mercury 7<\/a>. Svoj prv\u00fd let na palube lode<\/a> Freedom 7 vykonal 5. m\u00e1ja 1961, len dvadsa\u0165tri dn\u00ed po lete<\/a> prv\u00e9ho kozmonauta na svete \u2013 Gagarina. Ameri\u010dania ho oslavovali ako nov\u00e9ho n\u00e1rodn\u00e9ho hrdinu. Shepard mal absolvova\u0165 aj druh\u00fd let na palube Mercury, orbit\u00e1lny, ten v\u0161ak bol zru\u0161en\u00fd. Namiesto toho sa mal z\u00fa\u010dastni\u0165 misie Gemini 3, len\u017ee ani v tejto vesm\u00edrnej lodi napokon neletel, preto\u017ee sa mu n\u00e1hle zhor\u0161il zdravotn\u00fd stav. Za\u010dal trpie\u0165 M\u00e9ni\u00e9rov\u00fdm syndr\u00f3mom, stavom hromadenia tekutiny vo vn\u00fatornom uchu. Pr\u00edznakom boli z\u00e1vraty, nevo\u013enosti a hu\u010danie v u\u0161iach. Shepard viac nemohol lieta\u0165 ako astronaut a dokonca ani ako samostatn\u00fd pilot. Podobn\u00fd osud u\u017e predt\u00fdm postihol jeho dobr\u00e9ho priate\u013ea z t\u00edmu Mercury, Dekea Slaytona. Slayton mu po svojom pov\u00fd\u0161en\u00ed umo\u017enil nast\u00fapi\u0165 na jeho miesto \u0161\u00e9fa astronautov. Shepard bol ale kv\u00f4li strate mo\u017enosti lieta\u0165 dos\u0165 n\u00e1ladov\u00fd a nepr\u00edjemn\u00fd. Vo v\u0161eobecnosti bol komplikovanou osobnos\u0165ou viacer\u00fdch tv\u00e1r\u00ed a mnoh\u00ed \u013eudia, ktor\u00e9 ho poznali, ho ozna\u010dovali za arogantn\u00e9ho. M\u00e9ni\u00e9rov syndr\u00f3m sa mu zhor\u0161oval. V roku 1968 v\u0161ak podst\u00fapil experiment\u00e1lny opera\u010dn\u00fd z\u00e1krok, ktor\u00fd mu vr\u00e1til zdravie.<\/p>\n

Potom Shepard v n\u00e1deji, \u017ee sa vr\u00e1ti medzi astronautov, za\u010dal znovu tr\u00e9nova\u0165. Rok na to sa od Slaytona do\u017eadoval letu na Mesiac. Star\u00fd priate\u013e mu vyhovel a menoval Sheparda ako velite\u013ea pos\u00e1dky Apolla 13. Mana\u017e\u00e9ri NASA to v\u0161ak neschv\u00e1lili s od\u00f4vodnen\u00edm, \u017ee Shepard bol pr\u00edli\u0161 dlho mimo v\u00fdcviku, a tak bola Shepardova pos\u00e1dka prelo\u017een\u00e1 na Apollo 14, aby mali viac \u010dasu na pr\u00edpravu. Ke\u010f\u017ee Apollo 13 postihla katastrofa a nemohlo na Mesiaci prist\u00e1\u0165, odkladom mal Shepard vlastne \u0161\u0165astie.<\/p>\n

\"\"<\/a>

Shepard vytiahnut\u00fd z kab\u00edny svojej vesm\u00edrnej lode Freedom 7 po prist\u00e1t\u00ed v oce\u00e1ne. Zdroj: Soerfm<\/p><\/div>\n

\"\"<\/a>

Alan Shepard s americkou vlajkou na Mesiaci. Zdroj: NASA (Edgar D. Mitchell)<\/p><\/div>\n

V roku 1970 Alan Shepard ako piaty \u010dlovek vyst\u00fapil na povrch Mesiaca. Zauj\u00edmavos\u0165ou je, \u017ee sa stal prv\u00fdm lun\u00e1rnym golfov\u00fdm hr\u00e1\u010dom. Na povrch Mesiaca prepa\u0161oval dve golfov\u00e9 lopti\u010dky a ako improvizovan\u00fa golfov\u00fa palicu pou\u017eil rukov\u00e4\u0165 lopatky na odber vzoriek. Nesk\u00f4r vysvitlo, \u017ee pre tento okamih potajme na Zemi tr\u00e9noval golfov\u00e9 odpaly v skafandri.<\/p>\n

Po n\u00e1vrate na Zem Shepard zase nast\u00fapil na poz\u00edciu \u0161\u00e9fastronauta, k\u00fdm na Slaytona sa usmialo rovnak\u00e9 \u0161\u0165astie, jeho zdravotn\u00fd probl\u00e9m tie\u017e ust\u00fapil a pre zmenu on tr\u00e9noval na svoj let do vesm\u00edru. Z\u00e1rove\u0148 sa Shepard venoval obchodn\u00fdm z\u00e1le\u017eitostiam. V roku 1974 odi\u0161iel od NASA aj n\u00e1morn\u00edctva.<\/p>\n

Zomrel vo veku 74 rokov na leuk\u00e9miu. Jeho man\u017eelka ho nasledovala na druh\u00fd svet len o 35 dn\u00ed na to. Obaja boli spopolnen\u00ed a ich popol bol vysypan\u00fd v de\u0148 Alanov\u00fdch naroden\u00edn, v roku 1998, do mora.<\/p>\n

Mohlo by v\u00e1s zauj\u00edma\u0165<\/h2>\n