{"id":8348,"date":"2024-02-07T16:20:59","date_gmt":"2024-02-07T15:20:59","guid":{"rendered":"https:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=8348"},"modified":"2024-02-08T10:05:56","modified_gmt":"2024-02-08T09:05:56","slug":"preco-neverim-v-panspermiu","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=8348","title":{"rendered":"Pre\u010do never\u00edm v panspermiu?"},"content":{"rendered":"
\"\"<\/a>

Ako by sa sem dostal \u017eivot, ak by vznikol inde?<\/p><\/div>\n

Pri prehrab\u00e1van\u00ed sa v star\u00fdch textoch som narazila na zbierku mojich argumentov proti te\u00f3rii panspermie sp\u00edsan\u00fdch niekedy okolo roku 2009. A ke\u010f\u017ee sa za t\u00fdch \u0161trn\u00e1s\u0165 rokov v mojom nanajv\u00fd\u0161 skeptickom postoji k tejto te\u00f3rii ni\u010d nezmenilo, s mal\u00fdmi \u00fapravami to publikujem dnes.<\/p>\n

Najprv si vysvetlime pojem panspermia. Je to hypot\u00e9za, pod\u013ea ktorej \u017eivot nevznikol p\u00f4vodne na Zemi, eventu\u00e1lne na inej plan\u00e9te<\/a>, na ktorej sa moment\u00e1lne vyskytuje, alebo bol na \u0148u prenesen\u00fd z miesta svojho skuto\u010dn\u00e9ho, p\u00f4vodn\u00e9ho vzniku. Ten prenos bol bu\u010f samovo\u013en\u00fd, alebo cielen\u00fd, inteligentnou civiliz\u00e1ciou. Ke\u010f\u017ee m\u00f4j postoj k existencii mimozem\u0161\u0165anov<\/a> pozn\u00e1te, pozrime sa na mo\u017enosti toho necielen\u00e9ho.<\/p>\n

Silnou str\u00e1nkou te\u00f3rie panspermie je, \u017ee vysvet\u013euje, ako sa \u017eivot mohol objavi\u0165 na Zemi napriek nepravdepodobnosti jeho vzniku na tomto mieste. Jej slabou str\u00e1nkou je… v\u0161etko ostatn\u00e9. A z\u010faleka nie len t\u00e1 logick\u00e1 a \u010dasto omie\u013ean\u00e1 skuto\u010dnos\u0165, \u017ee t\u00fdm sa probl\u00e9m vzniku \u017eivota nerie\u0161i, lebo niekde raz vznikn\u00fa\u0165 musel. Ob\u00ed\u010fme tento probl\u00e9m a predstavme si, \u017ee \u017eivot skuto\u010dne niekde vo vesm\u00edre vznikol a nebolo to na Zemi. Kde?<\/p>\n

Na kom\u00e9tach a asteroidoch asi \u0165a\u017eko, preto\u017ee ich voda nikdy nebola v kvapalnom skupenstve, ke\u010f\u017ee nemaj\u00fa atmosf\u00e9ru<\/a>, ktor\u00e1 by (v s\u00fa\u010dinnosti s vyhovuj\u00facou teplotou) vodu v kvapalnom stave dr\u017eala. Ak teda neberieme do \u00favahy krajne nepravdepodobn\u00fa mo\u017enos\u0165, \u017ee asteroidy a kom\u00e9ty m\u00f4\u017eu by\u0165 \u00falomkami ove\u013ea v\u00e4\u010d\u0161ieho telesa, ktor\u00e9 sa rozpadlo a ktor\u00e9 t\u00fa atmosf\u00e9ru u\u017e ma\u0165 mohlo. Nie, len ve\u013emi \u0165a\u017eko by sa v Slne\u010dnej s\u00fastave<\/a> na\u0161li na to nejak\u00e9 vhodnej\u0161ie podmienky, ako boli na Zemi. Aj Mars a Venu\u0161a<\/a> boli s\u00edce kr\u00e1tko vodn\u00e9 svety, ale hr\u00e1 proti nim \u010das. \u017divot sa neupl\u00e1ca dohromady za de\u0148 a ak berieme Zem ako mierku, tak akur\u00e1t v \u010dase, ke\u010f sa na nej ten \u017eivot mal za\u010da\u0165 pl\u00e1ca\u0165, obe susedn\u00e9 plan\u00e9ty za\u010dali o tekut\u00fa vodu nezvratne prich\u00e1dza\u0165.<\/p>\n

Ost\u00e1vaj\u00fa u\u017e len \u013eadov\u00e9 mesiace<\/a>. No \u0165a\u017eko si predstavi\u0165 pr\u00edrodn\u00fa silu, ktor\u00e1 by ich pod nieko\u013eko kilometrov hrubou vrstvou \u013eadu a desiatky kilometrov hrubou vrstvou vody vykutrala, nalo\u017eila na pr\u00edslu\u0161n\u00fd (ak\u00fd?) dopravn\u00fd prostriedok a poslala na Zem.<\/p>\n

Ja to vid\u00edm len na nejak\u00fa in\u00fa bl\u00edzku planet\u00e1rnu s\u00fastavu, kde by \u017eivot vznikol na plan\u00e9te podobnej Zemi. To okrem in\u00e9ho znamen\u00e1, \u017ee t\u00e1 plan\u00e9ta m\u00e1 podobn\u00fa gravit\u00e1ciu ako Zem a obieha pribli\u017ene okolo rovnako hmotnej hviezdy ako Slnko<\/a>. \u017divot, zaru\u010dene vo forme ve\u013emi jednoduch\u00fdch organizmov (\u010d\u00edm jednoduch\u0161\u00ed, t\u00fdm odolnej\u0161\u00ed), by sa mohol prenies\u0165 len na kuse horniny, \u010di presnej\u0161ie, v jej vn\u00fatri, aby ho aspo\u0148 \u010diasto\u010dne ochr\u00e1nila pred v\u0161etk\u00fdmi hr\u00f4zami cesty. A teraz mi povedzte, ako prin\u00fatite nejak\u00fa skalu, aby sa zdvihla, od\u0161tartovala z plan\u00e9ty, vyvinula tretiu \u00fanikov\u00fa r\u00fdchlos\u0165 a zamierila priamym kurzom k Zemi?<\/p>\n

\"\"<\/a>

Viem si predstavi\u0165 aj pohodlnej\u0161\u00ed dopravn\u00fd prostriedok ako tento<\/p><\/div>\n

Jedin\u00e9, \u010do mohlo horniny vymr\u0161ti\u0165 do vesm\u00edru, bol n\u00e1raz nejak\u00e9ho asteroidu do plan\u00e9ty. Muselo sa ale jedna\u0165 o mimoriadne siln\u00fd a ni\u010div\u00fd n\u00e1raz, preto\u017ee na\u0161a skala s organizmami musela by\u0165 poriadne ve\u013ek\u00e1, aby pre\u017eila prelet cez atmosf\u00e9ru svojej rodnej plan\u00e9ty a na\u0161ej plan\u00e9ty (pri ka\u017edom prelete z nej tren\u00edm riadny kus odhor\u00ed). \u0164a\u017eko si predstavi\u0165, ako by tak\u00fdto n\u00e1raz mohlo v\u00f4bec nie\u010do na tej plan\u00e9te pre\u017ei\u0165, nie to e\u0161te priamo v epicentre n\u00e1razu. Z toho, mysl\u00edm, vypl\u00fdva, \u017ee keby sme niekedy na\u0161li na Zemi meteorit s fos\u00edliami, alebo in\u00fdmi stopami mimozemsk\u00e9ho \u017eivota, neznamenalo by to, \u017ee niekde inde vo vesm\u00edre je \u017eivot. Znamenalo by to sk\u00f4r, \u017ee niekde inde vo vesm\u00edre bol \u017eivot a\u017e do okamihu, ke\u010f do tej plan\u00e9ty narazil asteroid, ktor\u00fd do vesm\u00edru vymr\u0161til toto.<\/p>\n

Okrem obrovskej teploty v epicentre n\u00e1razu by organizmy v hornine museli pre\u017ei\u0165 aj naozaj mohutn\u00e9 pre\u0165a\u017eenie<\/a>. Museli by pre\u017ei\u0165 okam\u017eit\u00e9 zr\u00fdchlenie z nuly na tretiu \u00fanikov\u00fa r\u00fdchlos\u0165. Spo\u010d\u00edta\u0165 si to neviem, ale predpoklad\u00e1m, \u017ee by to aj primit\u00edvne organizmy zmenilo na placku.<\/p>\n

E\u0161te tu ale existuje mo\u017enos\u0165, \u017ee skala neod\u0161tartovala z plan\u00e9ty hne\u010f tre\u0165ou \u00fanikovou r\u00fdchlos\u0165ou, ale iba druhou \u010di dokonca prvou. Potom je v\u0161ak ot\u00e1zne, kde a ako k tej tretej \u00fanikovej r\u00fdchlosti pri\u0161la. Napadaj\u00fa mi len dve mo\u017enosti. Prv\u00e1 je zr\u00fdchlenie preletom popri nejakom hmotnom telese. Podobn\u00fdm sp\u00f4sobom sa ur\u00fdch\u013euj\u00fa niektor\u00e9 kozmick\u00e9 sondy. Len\u017ee pripad\u00e1 mi krajne nepravdepodobn\u00e9, \u017ee by skala a to e\u0161te n\u00e1hodou aj so \u017eiv\u00fdmi organizmami, \u010di\u017ee len jedna z mnoh\u00fdch mili\u00e1rd sk\u00e1l lietaj\u00facich vesm\u00edrom, mala sama od seba tak\u00fa dr\u00e1hu, ak\u00fa dosiahnu vedci z NASA len dlh\u00fdmi v\u00fdpo\u010dtami a starostliv\u00fdmi motorick\u00fdmi man\u00e9vrami. A e\u0161te po tom v\u0161etkom skon\u010di\u0165 pr\u00e1ve na dr\u00e1he k Slne\u010dnej s\u00fastave, kde \u2013 ak\u00e1 n\u00e1hoda! \u2013 je plan\u00e9ta, kde m\u00f4\u017eu na\u0161e mikr\u00f3by prosperova\u0165.<\/p>\n

Druh\u00e1 mo\u017enos\u0165, ako z\u00edska\u0165 tretiu \u00fanikov\u00fa r\u00fdchlos\u0165, je zr\u00e1\u017eka s nejak\u00fdm meteoroidom. Je to s\u00edce mo\u017enos\u0165 o nie\u010do m\u00e1lo pravdepodobnej\u0161ia, ale podstatne zni\u017euje \u0161ancu na pre\u017eitie na\u0161ich cestovate\u013eov. Po n\u00e1raze stra\u0161n\u00e9ho asteroidu do plan\u00e9ty e\u0161te aj toto! Navy\u0161e, znova, to bola ale extr\u00e9mna n\u00e1hoda, \u017ee dan\u00e1 zr\u00e1\u017eka udelila hornine s formami \u017eivota spr\u00e1vny kurz.<\/p>\n

Ale dajme tomu, \u017ee (s\u00edce nevieme ako, ale predsa) sa na\u0161a hornina s e\u0161te \u017eiv\u00fdmi organizmami dostala do medzihviezdneho priestoru. T\u00fdmto priestorom mus\u00ed putova\u0165 pekne dlho. Ide o cestu na obrovsk\u00e9 vzdialenosti. Organizmy musia odol\u00e1va\u0165 v\u00e1kuu, extr\u00e9mnym teplot\u00e1m a siln\u00e9mu kozmick\u00e9mu \u017eiareniu<\/a>. To s\u00edce niektor\u00e9 pozemsk\u00e9 organizmy dok\u00e1\u017eu, ale st\u00e1tis\u00edce a\u017e mili\u00f3ny rokov? Na\u0161a hornina nie je \u017eiadna kozmick\u00e1 lo\u010f<\/a>, ktor\u00fa by in\u017einieri usp\u00f4sobili na \u010do najr\u00fdchlej\u0161\u00ed let, tak\u017ee sa vesm\u00edrom bude z n\u00e1\u0161ho poh\u013eadu dos\u0165 plazi\u0165. A keby sa aj neplazila a niekde by z\u00edskala z\u00e1zra\u010dn\u00e9 ur\u00fdchlenie, aby jej cesta trvala povedzme \u201elen\u201c p\u00e1r tis\u00edcro\u010d\u00ed \u010di dokonca storo\u010d\u00ed, ako potom v cieli zabrzd\u00ed? \u010eal\u0161ie pr\u00edhodn\u00e9 \u00fadery asteroidmi? N\u00e1hod za\u010d\u00edna by\u0165 neskuto\u010dne ve\u013ea a kopancov do \u00faboh\u00fdch cestovate\u013eov, \u010do aj ve\u013emi odoln\u00fdch, neznesite\u013ene mnoho.<\/p>\n

\"\"<\/a>

Jupiter je spomedzi plan\u00e9t najpravdepodobnej\u0161\u00ed lovec extrasol\u00e1rnych cestovate\u013eov<\/p><\/div>\n

Pokra\u010dujeme v pr\u00edbehu. Meteoroid so \u017eiv\u00fdmi organizmami sa pribl\u00ed\u017eil k Slne\u010dnej s\u00fastave. Ost\u00e1va pre m\u0148a absol\u00fatnou z\u00e1hadou, ako to, \u017ee cez Slne\u010dn\u00fa s\u00fastavu len tak neprefi\u010dal, ke\u010f mal predsa tretiu \u00fanikov\u00fa r\u00fdchlos\u0165. \u017de by sa mu akur\u00e1t Zem postavila do dr\u00e1hy? To sa mi zd\u00e1 by\u0165 op\u00e4\u0165 krajne nepravdepodobn\u00e9 rovnako ako mo\u017enos\u0165, \u017ee svoju r\u00fdchlos\u0165 stratil nejak\u00fdmi preletmi okolo hmotn\u00fdch telies tentoraz pre zmenu v Slne\u010dnej s\u00fastave. Plan\u00e9ty s\u00fa v porovnan\u00ed s rozmerom Slne\u010dnej s\u00fastavy tak\u00e9 mal\u00e9, ako bakt\u00e9rie v porovnan\u00ed s futbalov\u00fdm ihriskom. Mo\u017enos\u0165, \u017ee by extrasol\u00e1rny meteoroid trafil Zem, mi pripad\u00e1 asi tak\u00e1 pravdepodobn\u00e1 ako mo\u017enos\u0165, \u017ee by som trafila cie\u013e o ve\u013ekosti bakt\u00e9rie, na ktor\u00fd by som strie\u013eala z obe\u017enej dr\u00e1hy Zeme n\u00e1bojmi o ve\u013ekosti at\u00f3mov, pri\u010dom aj ja aj cie\u013e by sme boli navz\u00e1jom v dos\u0165 r\u00fdchlom pohybe. Iste, plan\u00e9ty maj\u00fa gravit\u00e1ciu, \u010d\u00edm pravdepodobnos\u0165 dopadu telies na svoj povrch zvy\u0161uj\u00fa, ale v Slne\u010dnej s\u00fastave m\u00e1me e\u0161te p\u00e4\u0165 telies podstatne hmotnej\u0161\u00edch ne\u017e Zem \u2013 preto mi pripad\u00e1 logick\u00e9, \u017ee extrasol\u00e1rne meteoroidy by mali lovi\u0165 prednostne ony.<\/p>\n

A napokon, keby sa ten asteroid aj dostal do zemskej atmosf\u00e9ry \u2013 ako by tie ne\u0161\u0165astn\u00e9 organizmy pre\u017eili zahrievanie meteoritu, abl\u00e1ciu a napokon dopad? Nezabudnite \u2013 tretia \u00fanikov\u00e1 r\u00fdchlos\u0165! To by bol kr\u00e1ter ako hrom, v ktorom by to \u0165a\u017eko nie\u010do rozchodilo. Navy\u0161e museli \u010fal\u0161ou \u0161\u0165astnou n\u00e1hodou dopadn\u00fa\u0165 akur\u00e1t do mora, kde sa mohli rozv\u00edja\u0165, a nie na pevninu. Pravdepodobnos\u0165 n\u00e1m klesla o \u010fal\u0161iu tretinu, \u010do ale prakticky ani nestoj\u00ed za zmienku pri predo\u0161l\u00fdch ultra\u0161\u0165astn\u00fdch n\u00e1hod\u00e1ch.<\/p>\n

A posledn\u00e1 ot\u00e1zka, kedy to stihli? Tie \u017eiv\u00e9 organizmy museli na svojej plan\u00e9te vznikn\u00fa\u0165 e\u0161te d\u00e1vno pred za\u010diatkom formovania sa Zeme, aby sme stihli docestova\u0165 u\u017e kr\u00e1tko po sformovan\u00ed sa Zeme. Pochybujem v\u0161ak, \u017ee v takom kr\u00e1tkom \u010dase po Ve\u013ekom tresku u\u017e boli \u0165a\u017e\u0161ie prvky nato\u013eko roz\u0161\u00edren\u00e9, aby z nich mohli vznikn\u00fa\u0165 terestrick\u00e9 plan\u00e9ty a na nich \u017eivot.<\/p>\n

Paradoxne, pravdepodobnej\u0161ie sa jav\u00ed smerovan\u00e1 panspermia, \u010di\u017ee panspermia za asistencie ve\u013emi vyspel\u00fdch mimozem\u0161\u0165anov. T\u00e1 by odstr\u00e1nila v\u0161etky probl\u00e9my nepohodln\u00e9ho cestovania asteroidom zmietan\u00fdm n\u00e1hodn\u00fdmi zr\u00e1\u017ekami. U\u017e len kde t\u00fdch mimozem\u0161\u0165anov vzia\u0165. Navy\u0161e tak\u00fdch vyspel\u00fdch tak kr\u00e1tko po Ve\u013ekom tresku\u2026<\/p>\n

Mo\u017eno v\u0161ak len nech\u00e1pavo kr\u00fatite hlavou. Ako je mo\u017en\u00e1 tak\u00e1to z\u017eierav\u00e1 skepsa, ke\u010f ja predsa samovo\u013en\u00fa panspermiu vo svojej tvorbe vyu\u017e\u00edvam? Je vysvetlen\u00edm pr\u00edtomnosti \u017eivota na Venu\u0161i i Zemi s\u00fa\u010dasne v rom\u00e1ne Druh\u00e1 plan\u00e9ta<\/a>. Panspermii v\u010fa\u010d\u00edme aj za os\u00eddlenie Bielej (sivej) plan\u00e9ty<\/a> pozemsk\u00fdmi formami \u017eivota.<\/p>\n

Len\u017ee pozor. V oboch pr\u00edpadoch odpad\u00e1 t\u00e1 najp\u00e1l\u010divej\u0161ia \u010das\u0165 cel\u00e9ho probl\u00e9mu \u2013 extrasol\u00e1rne cestovanie \u201epo vlastn\u00fdch\u201c. Venu\u0161a a Zem s\u00fa si dve najbli\u017e\u0161ie plan\u00e9ty v Slne\u010dnej s\u00fastave, preto mo\u017enos\u0165, \u017ee z jednej na druh\u00fa presko\u010dil nejak\u00fd meteoroid, nevyzer\u00e1 tak \u0161ialene (hoci \u017eiadny meteorit z Venu\u0161e na Zemi nikdy nebol n\u00e1jden\u00fd). A v pr\u00edpade Bielej plan\u00e9ty je to e\u0161te jednoduch\u0161ie \u2013 \u017eivot sa v\u00f4bec nemusel za\u0165a\u017eova\u0165 s nejakou cestou kozmick\u00fdm priestorom. Prenosy ho hodili rovno z atmosf\u00e9ry do atmosf\u00e9ry. A napokon \u2013 fikcia znesie o nejak\u00fd ten stupienok \u010di dva viac ne\u017e seri\u00f3zne uva\u017eovanie. Aj ke\u010f zase z\u010faleka neznesie v\u0161etko. \u010ci presnej\u0161ie, ja v nej neznesiem v\u0161etko<\/a>.<\/p>\n

A \u010do si mysl\u00edte o panspermii vy?<\/p>\n

Mohlo by v\u00e1s zauj\u00edma\u0165<\/h2>\n