{"id":8365,"date":"2024-02-26T16:21:12","date_gmt":"2024-02-26T15:21:12","guid":{"rendered":"https:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=8365"},"modified":"2024-02-26T16:21:12","modified_gmt":"2024-02-26T15:21:12","slug":"pohlavne-rozmnozovanie","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=8365","title":{"rendered":"Pohlavn\u00e9 rozmno\u017eovanie"},"content":{"rendered":"

Prv\u00fdkr\u00e1t publikovan\u00e9 na slovenskej Wikip\u00e9dii<\/a>. Autori<\/a> pod\u013ea mno\u017estva pridan\u00e9ho textu: Jana Plauchov\u00e1 ako Eryn Blaireov\u00e1 87 %, Vasi\u013e 2,6 %, Bronto 0,4 %, 95.105.183.119<\/span>\u00a0\u00b7 59 0,2% <\/span>(over si to<\/a>).<\/em><\/p>\n

Text je dostupn\u00fd pod Creative Commons Attribution-ShareAlike License 3.0<\/a> a GFDL<\/a>.<\/em><\/p>\n

\n
\"\"<\/a>

Spermia oplod\u0148uj\u00faca vaj\u00ed\u010dko je za\u010diatkom vzniku nov\u00e9ho jedinca s jedine\u010dnou genetickou v\u00fdbavou<\/p><\/div>\n

Pohlavn\u00e9 rozmno\u017eovanie<\/strong> (in\u00e9 n\u00e1zvy: pohlavn\u00e9 mno\u017eenie<\/strong>, sexu\u00e1lne rozmno\u017eovanie\/mno\u017eenie<\/strong>, generat\u00edvne rozmno\u017eovanie\/mno\u017eenie<\/strong>, sexu\u00e1lna reprodukcia<\/strong>, generat\u00edvna reprodukcia<\/strong>, amfig\u00f3nia<\/strong>) je rozmno\u017eovanie, pri ktorom vznik\u00e1 dc\u00e9rsky organizmus, ktor\u00fd zvy\u010dajne nesie kombin\u00e1ciu genetick\u00e9ho materi\u00e1lu dvoch in\u00fdch (rodi\u010dovsk\u00fdch) organizmov. Pri pohlavnom rozmno\u017eovan\u00ed v\u00e4\u010d\u0161inou vznik\u00e1 organizmus s novou, unik\u00e1tnou genetickou v\u00fdbavou, ktor\u00e1 nikdy nie je \u00faplne toto\u017en\u00e1 s genetickou v\u00fdbavou rodi\u010dov. Pohlavn\u00e9 rozmno\u017eovanie v\u00fdrazne ur\u00fdch\u013euje priebeh evol\u00facie.<\/p>\n

V \u0161ir\u0161om zmysle zah\u0155\u0148a term\u00edn pohlavn\u00e9 rozmno\u017eovanie ka\u017ed\u00fd typ rozmno\u017eovania, pri ktorom sa nov\u00fd jedinec vyv\u00edja z gam\u00e9t (teda nie zo somatick\u00fdch buniek) a to aj v pr\u00edpadoch, \u017ee nedo\u0161lo k oplodneniu. Okrem klasickej eugamie teda pohlavn\u00e9 rozmno\u017eovanie v tomto po\u0148at\u00ed zah\u0155\u0148a aj partenogen\u00e9zu a merospermiu.<\/p>\n

V pr\u00edpade najbe\u017enej\u0161ieho typu pohlavn\u00e9ho rozmno\u017eovania, eugamie, je nevyhnutn\u00e9 splynutie dvoch \u0161pecializovan\u00fdch buniek \u2013 gam\u00e9t. Ich splynut\u00edm vznik\u00e1 zygota, oplodnen\u00e9 vaj\u00ed\u010dko, ktor\u00e9 sa \u010falej mitoticky del\u00ed a st\u00e1va sa z neho embryo. Gam\u00e9ty zvy\u010dajne nes\u00fa polovi\u010dn\u00fa (haploidn\u00fa) sadu chromoz\u00f3mov. Splynut\u00edm dvoch gam\u00e9t vznik\u00e1 op\u00e4\u0165 \u00fapln\u00fd (diploidn\u00fd) chromoz\u00f3mov\u00fd s\u00fabor. Ke\u010f\u017ee pri be\u017enom delen\u00ed buniek je v\u00e4\u010d\u0161inou genetick\u00e1 v\u00fdbava matersk\u00fdch a dc\u00e9rskych buniek rovnak\u00e1, pohlavn\u00e9 bunky vznikaj\u00fa in\u00fdm sp\u00f4sobom ako telov\u00e9 (somatick\u00e9) bunky a to reduk\u010dn\u00fdm delen\u00edm \u2013 mei\u00f3zou. Existuj\u00fa aj pr\u00edpady, pri ktor\u00fdch pohlavn\u00e9 bunky nevznikaj\u00fa mei\u00f3zou, preto\u017ee jedinec m\u00e1 vo v\u0161etk\u00fdch somatick\u00fdch bunk\u00e1ch polovi\u010dn\u00fa sadu chromoz\u00f3mov (napr. gametofyt machu, alebo samec v\u010dely).<\/p>\n

Pri izogamii s\u00fa gam\u00e9ty rovnakej ve\u013ekosti a tvaru. Naopak pri oogamii je sami\u010dia pohlavn\u00e1 bunka vaj\u00ed\u010dko v\u00fdrazne v\u00e4\u010d\u0161ia a tvarovo odli\u0161n\u00e1 ako sam\u010dia pohlavn\u00e1 bunka spermia.<\/p>\n

Genetick\u00e9 pozadie pohlavn\u00e9ho rozmno\u017eovania<\/h2>\n

Vlastnosti ka\u017ed\u00e9ho \u017eiv\u00e9ho organizmu s\u00fa ur\u010den\u00e9 jeho deoxyribonukleovou kyselinou \u2013 DNA<\/a>. Najv\u00e4\u010d\u0161ia \u010das\u0165 DNA je u eukaryotick\u00fdch organizmov obalen\u00e1 jadrovou membr\u00e1nou. Ur\u010dit\u00e9 \u00faseky DNA sa naz\u00fdvaj\u00fa g\u00e9ny<\/a> (alebo tzv. k\u00f3duj\u00face \u00faseky). DNA v jadre eukaryotov nie je tvoren\u00e1 jedinou spojenou molekulou (tak je tomu u prokaryotov), ale je rozdelen\u00e1 do samostatn\u00fdch, r\u00f4zne dlh\u00fdch \u00fasekov. Tieto \u00faseky s\u00fa v spojen\u00ed s bielkovinami formovan\u00e9 do hmoty, ktor\u00e1 sa naz\u00fdva chromat\u00edn. V \u010dase delenia bunky sa chromat\u00edn men\u00ed na zrete\u013ene odl\u00ed\u0161ite\u013en\u00e9 \u00fatvary \u2013 chromoz\u00f3my. Term\u00edn chromoz\u00f3my sa pou\u017e\u00edva pre ozna\u010denie \u00fatvarov jadrovej DNA aj v \u010dase, ke\u010f sa bunka nedel\u00ed a jej DNA je len vo forme chromat\u00ednu. Po\u010det chromoz\u00f3mov je u r\u00f4znych organizmov r\u00f4zny. Pri delen\u00ed buniek do dc\u00e9rskych buniek prech\u00e1dzaj\u00fa cel\u00e9 chromoz\u00f3my, a teda v\u0161etky g\u00e9ny umiestnen\u00e9 na jednom a tom istom chromoz\u00f3me prech\u00e1dzaj\u00fa do potomstva spolo\u010dne. Najbe\u017enej\u0161\u00edm typom delenia bunky, mitotick\u00fdm delen\u00edm, z\u00edskavaj\u00fa dve novovzniknut\u00e9 bunky rovnak\u00fd po\u010det chromoz\u00f3mov ako matersk\u00e1 bunka.<\/p>\n

\"\"<\/a>

\u013dudsk\u00e9 (na tomto obr\u00e1zku \u017eensk\u00e9) chromoz\u00f3my po\u010das delenia sa bunky<\/p><\/div>\n

Ploidia<\/h3>\n

Pohlavn\u00e9 rozmno\u017eovanie prim\u00e1rne vzniklo preto, aby bolo organizmom umo\u017enen\u00e9 tvori\u0165 potomstvo s unik\u00e1tnou genetickou v\u00fdbavou. To je mo\u017en\u00e9 dosiahnu\u0165 bu\u010f v\u00fdmenou g\u00e9nov medzi dvoma organizmami, alebo (a to je \u010dastej\u0161\u00ed pr\u00edpad) spojen\u00edm buniek dvoch organizmov, z ktor\u00fdch ka\u017ed\u00fd nesie svoje g\u00e9ny. Po\u010det g\u00e9nov, ktor\u00e9, pokia\u013e s\u00fa v\u0161etky funk\u010dn\u00e9, pokr\u00fdvaj\u00fa v\u0161etky \u017eivotn\u00e9 funkcie organizmov, sa naz\u00fdva haploidn\u00fd po\u010det. Haploidn\u00fd po\u010det je minim\u00e1lny po\u010det g\u00e9nov, ktor\u00e9 m\u00f4\u017ee \u017eiv\u00fd organizmus vo svojich bunk\u00e1ch obsahova\u0165. V\u00e4\u010d\u0161ina eukaryotick\u00fdch organizmov je v\u0161ak diploidn\u00fdch, \u010do znamen\u00e1, \u017ee skr\u00fdvaj\u00fa vo svojich jadr\u00e1ch dve chromoz\u00f3mov\u00e9 s\u00fabory. Je mo\u017en\u00e9 ma\u0165 v jadre viac ako 2 chromoz\u00f3mov\u00e9 s\u00fabory, vtedy hovor\u00edme o polyploidii. Polyploidia je v\u0161ak v\u0161eobecne ne\u017eiaduca, hoci k nej v pr\u00edrode ob\u010das doch\u00e1dza. Ak by sa v\u0161ak spojili dve bunky s najbe\u017enej\u0161ou, diploidnou sadou chromoz\u00f3mov, vzniknut\u00fd jedinec by bol polyploidn\u00fd, tzv. tetraploidn\u00fd, \u010di\u017ee by mal a\u017e 4 s\u00fabory chromoz\u00f3mov. Preto je d\u00f4le\u017eit\u00e9, aby sp\u00e1jaj\u00face sa bunky mali len haploidn\u00fa sadu chromoz\u00f3mov a ich spojen\u00edm by vznikol diploidn\u00fd jedinec. Z tohto d\u00f4vodu vzniklo tzv. reduk\u010dn\u00e9 delenie alebo mei\u00f3za. Mei\u00f3za je zvl\u00e1\u0161tnym typom delenia, pri ktorej namiesto dvoch dc\u00e9rskych buniek vznikaj\u00fa a\u017e 4 dc\u00e9rske bunky, ale ka\u017ed\u00e1 len s haploidn\u00fdm po\u010dtom chromoz\u00f3mov. Mei\u00f3za je z\u00e1kladn\u00fdm sp\u00f4sobom vzniku pohlavn\u00fdch buniek. Len v\u00fdnimo\u010dne doch\u00e1dza k opa\u010dnej taktike \u2013 spl\u00fdvaj\u00face bunky maj\u00fa diploidn\u00e9 s\u00fabory chromoz\u00f3mov a nakr\u00e1tko vznikne tetraploidn\u00fd jedinec, z ktor\u00e9ho vznikne reduk\u010dn\u00fdm delen\u00edm haploidn\u00e9 potomstvo. Tento sp\u00f4sob pohlavn\u00e9ho mno\u017eenia bol pozorovan\u00fd napr\u00edklad u niektor\u00fdch kme\u0148ov kvasiniek Saccharomyces cerevisiae<\/em>.<\/p>\n

Mei\u00f3za<\/h3>\n

Jednobunkov\u00e9 eukaryotick\u00e9 organizmy, napr\u00edklad prvoky alebo kvasinky, maj\u00fa telo tvoren\u00e9 len jednou bunkou. T\u00e1 za ur\u010dit\u00fdch okolnost\u00ed m\u00f4\u017ee vst\u00fapi\u0165 do mei\u00f3zy za vzniku pohlavn\u00fdch buniek \u2013 gam\u00e9t. U mnohobunkov\u00fdch organizmov<\/a> v\u0161ak len v niektor\u00fdch tkaniv\u00e1ch zost\u00e1va zachovan\u00e1 schopnos\u0165 mei\u00f3zy. Po mei\u00f3ze alebo pred \u0148ou bunka e\u0161te niekedy prekon\u00e1va s\u00fabor zmien, ktor\u00e9 ju pripravuj\u00fa na \u00falohu pohlavnej bunky. Prid\u00e1vaj\u00fa sa jej napr\u00edklad organely sl\u00fa\u017eiace na pohyb.<\/p>\n

Pohlavie<\/h3>\n

Nie ka\u017ed\u00e1 haplidn\u00e1 bunka sa m\u00f4\u017ee spoji\u0165 s ka\u017edou. Mo\u017en\u00e9 je spojenie len dvoch buniek rozdielneho pohlavia. Pohlavie je vlastnos\u0165 zabra\u0148uj\u00faca spoji\u0165 sa gam\u00e9te s gam\u00e9tou, ktor\u00e1 m\u00e1 rovnak\u00fa t\u00fato vlastnos\u0165. V\u00e4\u010d\u0161inou je pohlavie dan\u00e9 geneticky, no k jeho v\u00fdvoju \u010di dokonca zmene m\u00f4\u017ee d\u00f4js\u0165 a\u017e v priebehu \u017eivota. Ak je jedinec schopn\u00fd tvori\u0165 sam\u010die aj sami\u010die pohlavn\u00e9 bunky, hovor\u00edme o obojpohlavnosti (hermafrodizme). K jednopohlavnosti, \u010di\u017ee k vzniku dvoch oddelen\u00fdch pohlav\u00ed, do\u0161lo pravdepodobne v s\u00favislosti s anizogamiou (nerovnak\u00fdmi pohlavn\u00fdmi bunkami) a pren\u00e1\u0161an\u00edm mimojadrov\u00fdch g\u00e9nov, ktor\u00e9 v drvivej v\u00e4\u010d\u0161ine pr\u00edpadov odovzd\u00e1vaj\u00fa potomstvu iba samice.<\/p>\n

Rozdiely medzi jedincami rozdielnych pohlav\u00ed m\u00f4\u017eu by\u0165 nepatrn\u00e9, iba biochemick\u00e9 (napr\u00edklad rozli\u010dn\u00e9 p\u00e1rovacie typy u kvasiniek), m\u00f4\u017eu by\u0165 v stavbe pohlavn\u00fdch buniek (anizogamia), m\u00f4\u017eu siaha\u0165 na \u00farove\u0148 rozdielnej stavby pohlavn\u00fdch org\u00e1nov medzi jedincami opa\u010dn\u00e9ho pohlavia a napokon m\u00f4\u017eu zasahova\u0165 aj tkaniv\u00e1 a org\u00e1ny, ktor\u00e9 s vlastn\u00fdm rozmno\u017eovan\u00edm priamo nes\u00favisia. U jednobunkov\u00fdch organizmov s ve\u013ekostne a tvarovo rovnak\u00fdmi (izogamn\u00fdmi) bunkami sa nehovor\u00ed o sam\u010d\u00edch a sami\u010d\u00edch pohlavn\u00fdch bunk\u00e1ch, ale o bunk\u00e1ch p\u00e1rovac\u00edch typov. Len pokia\u013e s\u00fa bunky anizogamn\u00e9, a jedinec produkuje len jeden ich druh, rozli\u0161uje sa pod\u013ea nich jeho pohlavie. Ako samica sa ozna\u010duje ten jedinec, ktor\u00fd tvor\u00ed v\u00e4\u010d\u0161ie pohlavn\u00e9 bunky a spravidla v men\u0161om po\u010dte. Samec tvor\u00ed men\u0161ie pohlavn\u00e9 bunky, ale je ich viac.<\/p>\n

Mechanizmy br\u00e1niace medzidruhov\u00e9mu kr\u00ed\u017eeniu<\/h3>\n

Okrem pohlavia, ktor\u00e9 zabra\u0148uje okam\u017eit\u00e9mu kr\u00ed\u017eeniu pohlavn\u00fdch buniek toho ist\u00e9ho jedinca, existuj\u00fa tie\u017e mechanizmy na molekul\u00e1rnej \u00farovni, ktor\u00e9 br\u00e1nia kr\u00ed\u017eeniu naopak pr\u00edli\u0161 odli\u0161n\u00fdch jedincov, \u010di\u017ee jedincov patriacich do nepr\u00edbuzn\u00fdch tax\u00f3nov. Jedn\u00fdm z najjednoduch\u0161\u00edch mechanizmov je r\u00f4zny po\u010det chromoz\u00f3mov v pohlavn\u00fdch bunk\u00e1ch, preto\u017ee diploidn\u00e9 organizmy sa navz\u00e1jom \u010dasto ve\u013emi l\u00ed\u0161ia v po\u010dte chromoz\u00f3mov (napr\u00edklad \u010dlovek m\u00e1 46 chromoz\u00f3mov a gorila 48 chromoz\u00f3mov). \u010eal\u0161ou z\u00e1branou je funk\u010dn\u00e1 odli\u0161nos\u0165 chromoz\u00f3mov r\u00f4znych druhov. Napriek tomu niektor\u00e9 v\u00fdvojovo pr\u00edbuzn\u00e9 druhy je mo\u017en\u00e9 kr\u00ed\u017ei\u0165, hoci ich gam\u00e9ty maj\u00fa odli\u0161n\u00e9 po\u010dty chromoz\u00f3mov. Napr\u00edklad ko\u0148a s 30 chromoz\u00f3mami v pohlavnej bunke je mo\u017en\u00e9 skr\u00ed\u017ei\u0165 so som\u00e1rom, ktor\u00fd m\u00e1 v gam\u00e9te 29 chromoz\u00f3mov. Ich potomok (mul alebo mulica) m\u00e1 v\u0161ak nep\u00e1rny po\u010det chromoz\u00f3mov \u2013 59 a preto nie je schopn\u00fd tvori\u0165 pohlavn\u00e9 bunky a \u010falej sa mno\u017ei\u0165. Bl\u00edzko pr\u00edbuzn\u00e9 druhy s rovnak\u00fdm po\u010dtom chromoz\u00f3mov s\u00fa v\u0161ak schopn\u00e9 plodi\u0165 plodn\u00e9 potomstvo.[3]<\/p>\n

Stretnutie pohlavn\u00fdch buniek<\/h2>\n

Jedn\u00fdm z probl\u00e9mov pohlavn\u00e9ho rozmno\u017eovania je dopravi\u0165 bunky dvoch pohlav\u00ed k sebe a dosiahnu\u0165, aby sa spojili. Bunka rozozn\u00e1 bunku in\u00e9ho pohlavia na z\u00e1klade chemotaxie, no chemotaxia funguje len na mal\u00e9 vzdialenosti. Premiestnenie buniek opa\u010dn\u00fdch pohlav\u00ed do takej bl\u00edzkosti, aby sa mohla uplatni\u0165 chemotaxia, musia preto zabezpe\u010di\u0165 jedince samotn\u00e9.<\/p>\n

Niektor\u00e9 druhy len rozpt\u00fdlia svoje pohlavn\u00e9 bunky do okolia a ich vz\u00e1jomn\u00e9 stretnutie je ponechan\u00e9 \u010disto na n\u00e1hode. Tak\u00fato strat\u00e9giu vyu\u017e\u00edvaj\u00fa napr\u00edklad vetrom opeliv\u00e9 rastliny, zo \u017eivo\u010d\u00edchov napr\u00edklad ostnatoko\u017ece (Echinodermata). Jednou z jej nev\u00fdhod je v\u0161ak nutnos\u0165 obrovskej nadprodukcie pohlavn\u00fdch buniek, preto\u017ee len m\u00e1lo z nich sa v takom ve\u013ekom priestore \u00faspe\u0161ne stretne. V\u00e4\u010d\u0161ina druhov teda vyvinula \u010fal\u0161ie mechanizmy, ako zariadi\u0165 stretnutie pohlavn\u00fdch buniek. V\u00e4\u010d\u0161inou sa v nich uplat\u0148uj\u00fa rodi\u010dovsk\u00e9 jedince, ale niekedy aj \u010fal\u0161ie jedince \u010di dokonca jedince \u010fal\u0161\u00edch druhov (napr. hmyzom opeliv\u00e9 rastliny). Za t\u00fdmto \u00fa\u010delom sa vyvinuli prim\u00e1rne a sekund\u00e1rne pohlavn\u00e9 znaky a u \u017eivo\u010d\u00edchov sexu\u00e1lne spr\u00e1vanie.<\/p>\n

Pohlavn\u00e9 rozmno\u017eovanie u jednotliv\u00fdch skup\u00edn organizmov<\/h2>\n

Prokaryoty<\/h3>\n

Prokariotick\u00e9 organizmy \u2013 organizmy bez prav\u00e9ho jadra sa delia na dve dom\u00e9ny, archaea a bakt\u00e9rie. V\u00fdvojovo star\u0161ie archey sa rozmno\u017euj\u00fa v\u00fdlu\u010dne nepohlavne. Bakt\u00e9rie u\u017e maj\u00fa mechanizmy na cielen\u00fa (nielen muta\u010dn\u00fa) zmenu svojho genetick\u00e9ho materi\u00e1lu, ale nemo\u017eno u nich hovori\u0165 o pohlavnom rozmno\u017eovan\u00ed v pravom zmysle slova. V drvivej v\u00e4\u010d\u0161ine pr\u00edpadov sa bakt\u00e9rie rozmno\u017euj\u00fa nepohlavne, jednoduch\u00fdm delen\u00edm. U mnoh\u00fdch druhov pohlavn\u00fd cyklus nebol nikdy pozorovan\u00fd. Zriedkavo m\u00f4\u017ee d\u00f4js\u0165 k prenosu genetick\u00e9ho materi\u00e1lu medzi dvoma bakteri\u00e1lnymi bunkami. Existuj\u00fa tri sp\u00f4soby tak\u00e9hoto prenosu: konjug\u00e1cia, transdukcia a transform\u00e1cia. Vo v\u0161etk\u00fdch troch pr\u00edpadoch v\u0161ak ide iba o jednosmern\u00fd prenos DNA z jednej bunky do druhej. Bunka, ktor\u00e1 genetick\u00fd materi\u00e1l odovzd\u00e1va, sa niekedy ozna\u010duje ako „sam\u010dia“ a prij\u00edmaj\u00faca bunka ako „sami\u010dia“, ale nejde o pohlavie v pravom zmysle. Ke\u010f\u017ee u prokaryotov nie je mo\u017en\u00e9 reduk\u010dn\u00e9 delenie (mei\u00f3za), gen\u00f3m akceptora sa st\u00e1va nadpriemerne ve\u013ek\u00fd a objavuje sa tendencia r\u00fdchlo ho obnovi\u0165 na p\u00f4vodn\u00fa ve\u013ekos\u0165. Len zriedkavo sa zdvojen\u00fd gen\u00f3m pren\u00e1\u0161a aj na potomstvo, ktor\u00e9 vznik\u00e1 \u010fal\u0161\u00edm delen\u00edm bunky.<\/p>\n

Eukaryoty<\/h3>\n

U eukaryotick\u00fdch organizmov vo v\u00e4\u010d\u0161ine pr\u00edpadov pozn\u00e1me pohlavn\u00e9 aj nepohlavn\u00e9 rozmno\u017eovanie. Nepohlavn\u00e9 rozmno\u017eovanie sa \u010dasto odohr\u00e1va v st\u00e1lych, nemenn\u00fdch podmienkach a pri zhor\u0161en\u00fdch podmienkach prech\u00e1dzaj\u00fa organizmy k pohlavn\u00e9mu rozmno\u017eovaniu. U stavovcov v\u0161ak u\u017e v\u00fdrazne prevl\u00e1da pohlavn\u00e9 rozmno\u017eovanie a cicavce sa takmer v\u00fdlu\u010dne rozmno\u017euj\u00fa pohlavne; len ve\u013emi zriedkavo u nich doch\u00e1dza k polyembryonii, rozdeleniu zygoty na dve alebo viac geneticky toto\u017en\u00fdch buniek, z ktor\u00fdch sa potom vyvin\u00fa jednovaje\u010dn\u00e9 dvoj\u010dat\u00e1, troj\u010dat\u00e1, at\u010f. U niektor\u00fdch organizmov mei\u00f3za predch\u00e1dza bezprostredne vzniku gam\u00e9t, u in\u00fdch, napr\u00edklad u baz\u00eddiov\u00fdch h\u00fab, mei\u00f3za nasleduje kr\u00e1tko po vzniku zygoty.<\/p>\n

Prvoky<\/h4>\n

Prvoky s\u00fa jednobunkov\u00e9 organizmy a takmer cel\u00fd \u017eivot pre\u017e\u00edvaj\u00fa bu\u010f v haploidnom, alebo v diploidnom stave. Netvoria pohlavn\u00e9 bunky v pravom zmysle slova. Ich rozmno\u017eovanie je v\u00e4\u010d\u0161inou nepohlavn\u00e9, delen\u00edm, vyskytuj\u00fa sa v\u0161ak aj tri typy pohlavn\u00e9ho rozmno\u017eovania: gametogamia, gamontogamia a autogamia. Zvl\u00e1\u0161tnym pr\u00edpadom gamontogamie je konjug\u00e1cia, roz\u0161\u00edren\u00e1 u n\u00e1levn\u00edkov (Ciliophora) a kvasiniek.<\/p>\n

Rastliny a huby<\/h4>\n
\"\"<\/a>

Kvet je \u00fatvarom sl\u00fa\u017eiacim na pohlavn\u00e9 rozmno\u017eovanie semenn\u00fdch rastl\u00edn<\/p><\/div>\n

\"\"<\/a>

V\u00fdtrusy h\u00fab<\/p><\/div>\n

Rastliny<\/a> s\u00fa vo ve\u013ekej v\u00e4\u010d\u0161ine pr\u00edpadov schopn\u00e9 pohlavn\u00e9ho rozmno\u017eovania, v\u00fdnimku tvoria cyanobakt\u00e9rie (sinice), u ktor\u00fdch bol pohlavn\u00fd cyklus dok\u00e1zan\u00fd zatia\u013e len experiment\u00e1lne. Ale vzh\u013eadom na to, \u017ee sinice sa zara\u010fuj\u00fa k prokaryotom, mo\u017eno o rastlin\u00e1ch v\u0161eobecne poveda\u0165, \u017ee sa m\u00f4\u017eu rozmno\u017eova\u0165 nepohlavne aj pohlavne. U mnoh\u00fdch ni\u017e\u0161\u00edch rastl\u00edn, machorastov, rias a h\u00fab je typick\u00e9 striedanie pohlavnej a nepohlavnej gener\u00e1cie, tzv. rodozmena. Za rodozmenu mo\u017eno pova\u017eova\u0165 aj pohlavn\u00e9 rozmno\u017eovanie cievnat\u00fdch rastl\u00edn, pri\u010dom f\u00e1za nepohlavnej gener\u00e1cie (gametofytu) je u nich silne potla\u010den\u00e1 a gametofyt, ktor\u00fd bol u machorastov tvoren\u00fd mili\u00f3nmi buniek, ich u semenn\u00fdch rastl\u00edn obsahuje iba nieko\u013eko m\u00e1lo. Len gametofyt dok\u00e1\u017ee vytv\u00e1ra\u0165 haploidn\u00e9 pohlavn\u00e9 bunky \u2013 gam\u00e9ty.<\/p>\n

Sami\u010dia pohlavn\u00e1 bunka u rastl\u00edn sa naz\u00fdva oosf\u00e9ra, sam\u010die bunky s\u00fa spermatozoidy alebo spermie. U nekvitn\u00facich rastl\u00edn je oplodnenie viazan\u00e9 na vodn\u00e9 prostredie, v ktorom spermatozoidy pripl\u00e1vaj\u00fa k vajcovej bunke a oplodnia ju. Suchozemsk\u00e9 semenn\u00e9 rastliny s\u00fa odk\u00e1zan\u00e9 na prenos sam\u010d\u00edch pohlavn\u00fdch buniek k sami\u010d\u00edm vetrom alebo \u017eivo\u010d\u00edchmi. Semenn\u00e9 rastliny maj\u00fa vaj\u00ed\u010dko mnohobunkov\u00e9 a predstavuje v podstate sami\u010d\u00ed gametofyt. Samotn\u00e1 sami\u010dia generat\u00edvna bunka oosf\u00e9ra sa vytv\u00e1ra a\u017e vn\u00fatri vaj\u00ed\u010dka. U nahosemenn\u00fdch rastl\u00edn sa pe\u013eov\u00e9 zrnko zachyt\u00e1va na vaj\u00ed\u010dku a dovn\u00fatra vnikne za pomoci tzv. polina\u010dnej kvapky. Tento jav sa naz\u00fdva opelenie. U krytosemenn\u00fdch rastl\u00edn sa za opelenie pova\u017euje prenos pe\u013eov\u00e9ho zrnka na bliznu. Po oplodnen\u00ed vznik\u00e1 zygota, z ktorej u nekvitn\u00facich rastl\u00edn vyrast\u00e1 rovno pohlavn\u00e1 gener\u00e1cie \u2013 sporofyt a u kvitn\u00facich vznik\u00e1 z\u00e1rodok \u2013 embryo, z ktor\u00e9ho za vhodn\u00fdch podmienok vyrastie nov\u00e1 rastlina.<\/p>\n

Pokia\u013e je rastlina schopn\u00e1 produkova\u0165 sami\u010die aj sam\u010die pohlavn\u00e9 bunky, naz\u00fdva sa jednodom\u00e1. Pokia\u013e ka\u017ed\u00fd jedinec produkuje len jeden typ pohlavn\u00fdch buniek, hovor\u00edme, \u017ee je dvojdom\u00fd.<\/p>\n

\u017divo\u010d\u00edchy<\/h4>\n

V\u0161etky \u017eivo\u010d\u00edchy<\/a>, od t\u00fdch najprimit\u00edvnej\u0161\u00edch a\u017e po najvyspelej\u0161ie, s\u00fa pravdepodobne schopn\u00e9 pohlavn\u00e9ho rozmno\u017eovania, aj ke\u010f nie u v\u0161etk\u00fdch bol pozorovan\u00fd cel\u00fd cyklus. Pohlavn\u00e9 bunky sa tvoria v \u0161peci\u00e1lnych \u017e\u013eaz\u00e1ch \u2013 gon\u00e1dach. Sami\u010die pohlavn\u00e9 bunky sa naz\u00fdvaj\u00fa vajcov\u00e9 bunky (vaj\u00ed\u010dka) a sam\u010die spermie. Vajcov\u00e9 bunky \u017eivo\u010d\u00edchov s\u00fa spravidla obl\u00e9 a nepohybliv\u00e9 (v\u00fdnimku tvoria napr. hubky) a v\u017edy bez bi\u010d\u00edka. Aby sa po oplodnen\u00ed vajcov\u00e1 bunka mohla deli\u0165 a\u017e do chv\u00edle, kedy bude nov\u00fd organizmus schopn\u00fd prij\u00edma\u0165 potravu, v\u00e4\u010d\u0161inou maj\u00fa vajcov\u00e9 bunky z\u00e1soby \u017e\u013atka, ktor\u00e9 s\u00fa r\u00f4zne ve\u013ek\u00e9. Spermie s\u00fa spravidla men\u0161ie ako vaj\u00ed\u010dka, s\u00fa s bi\u010d\u00edkmi alebo bez nich, a nenes\u00fa \u017e\u013atok.<\/p>\n

\"\"<\/a>

V\u00fdmena pohlavn\u00fdch buniek (spermi\u00ed) medzi obojpohlavn\u00fdmi m\u00e4kk\u00fd\u0161mi<\/p><\/div>\n

\"\"<\/a>

Rybie vaj\u00ed\u010dka (ikry)<\/p><\/div>\n

Oplodnenie pozn\u00e1me vonkaj\u0161ie a vn\u00fatorn\u00e9. Vonkaj\u0161ie m\u00f4\u017ee prebehn\u00fa\u0165 iba vo vode a je charakteristick\u00e9 pre mnoh\u00e9 vodn\u00e9 \u017eivo\u010d\u00edchy, napr\u00edklad v\u00e4\u010d\u0161inu r\u00fdb, ale aj oboj\u017eiveln\u00edkov. Ak oplodnenie nast\u00e1va vn\u00fatri tela samice (resp. obojpohlavn\u00e9ho organizmu), hovor\u00edme o vn\u00fatornom oplodnen\u00ed. Aby sa dosiahlo vn\u00fatorn\u00e9 oplodnenie, \u017eivo\u010d\u00edchy niekedy maj\u00fa vyvinut\u00e9 \u0161peci\u00e1lne org\u00e1ny, tzv. kopula\u010dn\u00e9 org\u00e1ny a oplodneniu predch\u00e1dza pohlavn\u00fd styk. Pokia\u013e jedince nemaj\u00fa kopula\u010dn\u00e9 org\u00e1ny, ale oplodnenie je vn\u00fatorn\u00e9, m\u00f4\u017eu si dva jedince medzi sebou odovzda\u0165 spermie vz\u00e1jomn\u00fdm prilo\u017een\u00edm v\u00fdvodov gon\u00e1d, kloaky, alebo samec odovzd\u00e1 samici semenn\u00fd vak (spermatofor).<\/p>\n

V\u00fdvin jedinca m\u00f4\u017ee by\u0165 priamy alebo nepriamy. Pri nepriamom v\u00fdvine vznik\u00e1 z vaj\u00ed\u010dka tvarovo aj funk\u010dne odli\u0161n\u00fd jedinec spravidla neschopn\u00fd pohlavn\u00e9ho rozmno\u017eovania \u2013 larva. Larv\u00e1lnych \u0161t\u00e1di\u00ed m\u00f4\u017ee by\u0165 aj viac. Dospelec vznik\u00e1 premenou larvy. Pri priamom v\u00fdvine sa jedinec hne\u010f po vyliahnut\u00ed alebo naroden\u00ed podob\u00e1 na dospel\u00e9ho jedinca a m\u00e1 aj v\u0161etky org\u00e1nov\u00e9 s\u00fastavy ako dospelec. Tak\u00fdto jedinec sa naz\u00fdva ml\u00e1\u010fa.<\/p>\n

Pokia\u013e s\u00fa jedince jedn\u00e9ho druhu schopn\u00e9 produkova\u0165 sam\u010die aj sami\u010die pohlavn\u00e9 bunky, naz\u00fdvaj\u00fa sa hermafroditi. V\u00e4\u010d\u0161inou ich ale jeden jedinec neprodukuje v rovnakom \u010dase, aby nedo\u0161lo k samooplodneniu. Pokia\u013e jedince produkuj\u00fa iba sam\u010die alebo iba sami\u010die pohlavn\u00e9 bunky, naz\u00fdvaj\u00fa sa gonochoristi. Ak sa samec a samica v\u00fdrazne od seba l\u00ed\u0161ia aj v in\u00fdch znakoch, ako je stavba pohlavn\u00fdch org\u00e1nov, hovor\u00edme o pohlavnom dimorfizme.<\/p>\n

\u010cas pohlavn\u00e9ho rozmno\u017eovania<\/h2>\n

Na rozdiel od nepohlavn\u00e9ho sp\u00f4sobu reprodukcie, ktor\u00e9 m\u00f4\u017ee prebieha\u0165 u\u017e od \u0161t\u00e1dia zygoty, pohlavn\u00e9 rozmno\u017eovanie je umo\u017enen\u00e9 a\u017e v tom \u0161t\u00e1diu ontogen\u00e9zy, ktor\u00e9 sa naz\u00fdva dospelos\u0165. Ani dospelos\u0165 jedinca v\u0161ak nie je z\u00e1rukou, \u017ee jeho pohlavn\u00e9 rozmno\u017eovanie je hocikedy umo\u017enen\u00e9. Niektor\u00e9 jedince sa rozmno\u017euj\u00fa len raz za \u017eivot a potom odumieraj\u00fa (jednoro\u010dn\u00e9 rastliny, \u00fahory a in\u00e9), niektor\u00e9 sa rozmno\u017euj\u00fa raz za nieko\u013eko rokov, in\u00e9 maj\u00fa jedno alebo viac pohlavn\u00fdch rozmno\u017eovan\u00ed za vegeta\u010dn\u00e9 obdobie.<\/p>\n

Vy\u0161\u0161ie rastliny a vy\u0161\u0161ie \u017eivo\u010d\u00edchy sa pohlavne rozmno\u017euj\u00fa len za priazniv\u00fdch vonkaj\u0161\u00edch podmienok (v podmienkach ekologick\u00e9ho optima). Jednobunkov\u00e9 organizmy, najm\u00e4 bakt\u00e9rie sa naopak za priazniv\u00fdch podmienok rozmno\u017euj\u00fa nepohlavne a pri zhor\u0161en\u00fdch podmienkach prech\u00e1dzaj\u00fa na pohlavn\u00fd cyklus. N\u00e1hodn\u00fdm kr\u00ed\u017een\u00edm sa sna\u017eia n\u00e1js\u0165 vhodn\u00fa kombin\u00e1ciu g\u00e9nov, ktor\u00e1 by im nepriazniv\u00e9 podmienky umo\u017enila prekona\u0165. Ke\u010f sa podmienky stabilizuj\u00fa, rozmno\u017eovanie je op\u00e4\u0165 hlavne nepohlavn\u00e9.<\/p>\n

 <\/p>\n

V\u00fdhody a nev\u00fdhody<\/h2>\n

V\u00fdhodou pohlavn\u00e9ho rozmno\u017eovania je r\u00f4znorodos\u0165 vzniknut\u00e9ho potomstva, ktor\u00e1 je d\u00f4le\u017eit\u00e1 z dvoch d\u00f4vodov. Jednak umo\u017e\u0148uje jedincom rovnak\u00e9ho druhu rozdiferencova\u0165 svoje \u017eivotn\u00e9 n\u00e1roky v r\u00f4znorodom prostred\u00ed, tak\u017ee si teoreticky nemusia to\u013eko konkurova\u0165 a m\u00f4\u017eu obsadi\u0165 \u0161ir\u0161iu ekologick\u00fa niku, jednak sp\u00f4sobuje, \u017ee jednotliv\u00ed jedinci popul\u00e1cie reaguj\u00fa na rovnak\u00e9 faktory prostredia odli\u0161ne. Je napr\u00edklad len minim\u00e1lna pravdepodobnos\u0165, \u017ee by sa na\u0161iel patog\u00e9n, vo\u010di ktor\u00e9mu bude \u0161pecificky citliv\u00e1 cel\u00e1 popul\u00e1cia, na rozdiel od popul\u00e1cie klonov, kde sa toto m\u00f4\u017ee sta\u0165 celkom \u013eahko. \u010eal\u0161ou v\u00fdhodou je diploidn\u00fd stav gen\u00f3mu. Ka\u017ed\u00fd g\u00e9n toti\u017e sk\u00f4r \u010di nesk\u00f4r postihne mut\u00e1cia, ale ak je v dispoz\u00edcii jeho druh\u00e1 funk\u010dn\u00e1 k\u00f3pia, jedinca to neohroz\u00ed. Druhy, ktor\u00e9 v\u0161ak ve\u013emi dlho nekombinuj\u00fa svoje chromoz\u00f3my s in\u00fdmi, sa \u010dasom stan\u00fa „funk\u010dne haploidn\u00e9“ \u2013 z ka\u017ed\u00e9ho g\u00e9nu bud\u00fa ma\u0165 len jednu funk\u010dn\u00fa k\u00f3piu. Vz\u00e1jomn\u00fdm kr\u00ed\u017een\u00edm by sa s\u00edce do jedn\u00e9ho jedinca mohli dosta\u0165 dve nefunk\u010dn\u00e9 k\u00f3pie a tak\u00fdto jedinec by bol z evol\u00facie vyraden\u00fd (pokia\u013e by i\u0161lo o esenci\u00e1lny \u010di d\u00f4le\u017eit\u00fd g\u00e9n), na druhej strane by sa ale obnovovali jedince s oboma g\u00e9nmi funk\u010dn\u00fdmi.<\/p>\n

Nev\u00fdhodou pohlavn\u00e9ho rozmno\u017eovania je jeho relat\u00edvna pomalos\u0165 v porovnan\u00ed s nepohlavn\u00fdm. Jedince sa m\u00f4\u017eu pohlavne rozmno\u017eova\u0165 a\u017e po dosiahnut\u00ed pohlavnej dospelosti, ktor\u00e1 nastane a\u017e za nejak\u00fa dobu od ich po\u010datia. Pohlavn\u00e9 rozmno\u017eovanie \u010dasto tie\u017e vyprodukuje men\u0161\u00ed po\u010det jedincov v porovnan\u00ed s nepohlavn\u00fdm. \u010eal\u0161\u00edmi nev\u00fdhodami s\u00fa zrie\u010fovanie vlastn\u00e9ho genetick\u00e9ho materi\u00e1lu (ale len v pr\u00edpade, \u017ee bol osved\u010den\u00fd ako dobr\u00fd), nutnos\u0165 zlo\u017eitej\u0161ieho apar\u00e1tu ako v pr\u00edpade nepohlavn\u00e9ho mno\u017eenia, ktor\u00fd nezriedka rob\u00ed jedince zranite\u013enej\u0161\u00edmi (tak ako aj sexu\u00e1lne spr\u00e1vanie). Je fakt, \u017ee \u00fa\u010dinnos\u0165 pohlavn\u00e9ho rozmno\u017eovania kles\u00e1 s men\u0161ou hustotou popul\u00e1cie, preto\u017ee sa zni\u017euje \u0161anca, aby sa stretli dva jedince opa\u010dn\u00e9ho pohlavia.<\/p>\n

Referencie<\/h2>\n