$\"\"$ <\/a>

Horn\u00e9 vrstvy zemskej atmosf\u00e9ry, cez ktor\u00e9 presvit\u00e1 Mesiac.<\/p><\/div>\n

$\"\"$ <\/a>

Zem a jej Mesiac. Fotografiu urobila sonda Galileo v decembri 1992. Na oboch teles\u00e1ch je zrete\u013ene vidite\u013en\u00fd termin\u00e1tor, rozhranie medzi ich osvetlenou a neosvetlenou stranou. Vidite\u013en\u00e1 jasnomodr\u00e1, oce\u00e1nmi pokryt\u00e1 \u010das\u0165 Zeme je prudk\u00fdm kontrastom oproti such\u00e9mu povrchu Mesiaca. Zdroj: NASA<\/p><\/div>\n

Mesiac<\/strong> je jedin\u00fdm dlhodob\u00fdm prirodzen\u00fdm satelitom<\/a> Zeme a na\u0161e najbli\u017e\u0161ie vesm\u00edrne teleso.<\/p>\n

Mesiac je pribli\u017ene gu\u013eat\u00fd a tvoren\u00fd horninami, pri\u010dom obe vlastnosti s\u00fa u in\u00fdch mesiacov v Slne\u010dnej s\u00fastave<\/a> pomerne vz\u00e1cne. Priemern\u00e1 vzdialenos\u0165 medzi Mesiacom a Zemou je 384 403 km, mierne sa v\u0161ak men\u00ed v d\u00f4sledku jeho eliptickej dr\u00e1hy. Priemer Mesiaca je 3 476 kilometrov, \u010do predstavuje asi \u0161tvrtinu priemeru Zeme. V\u010faka relat\u00edvne ve\u013ek\u00e9mu rozmeru (je piatym najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm spomedzi stoviek zn\u00e1mych mesiacov Slne\u010dnej s\u00fastavy) a bl\u00edzkosti k Zemi je okrem Slnka<\/a> jedin\u00fdm vesm\u00edrnym telesom, ktor\u00e9 mo\u017eno vidie\u0165 vo\u013en\u00fdm okom ako kot\u00fa\u010dik a dokonca rozozn\u00e1va\u0165 najv\u00e4\u010d\u0161ie \u00fatvary na jeho povrchu. Aj vo\u013en\u00fdm okom s\u00fa na Mesiaci badate\u013en\u00e9 tmav\u0161ie \u0161kvrny, ktor\u00e9 sa naz\u00fdvaj\u00fa moria (Mare<\/em>). V skuto\u010dnosti v\u0161ak ide o ve\u013ek\u00e9 plochy stuhnutej l\u00e1vy z d\u00e1vnych geologick\u00fdch procesov. Kvapaln\u00e1 voda a v podstate ani atmosf\u00e9ra<\/a> sa na Mesiaci nenach\u00e1dzaj\u00fa, \u010do je zase medzi in\u00fdmi mesiacmi be\u017en\u00fd rys. Podobne be\u017en\u00fdm rysom je to, \u017ee povrch Mesiaca pokr\u00fdva mno\u017estvo impaktn\u00fdch kr\u00e1terov.<\/p>\n

Pri obehu Mesiaca okolo Zeme sa striedaj\u00fa mesa\u010dn\u00e9 f\u00e1zy. V jednotliv\u00fdch f\u00e1zach vid\u00edme r\u00f4zne ve\u013ek\u00fa \u010das\u0165 jeho Slnkom osvetlenej strany. Najmen\u0161iu \u010das\u0165 tejto osvetlenej strany vid\u00edme v nove (0 %) a najv\u00e4\u010d\u0161iu v splne (100 %). Medzi f\u00e1zou Mesiaca a \u010das\u0165ou d\u0148a (noci), v ktorej pozorujeme Mesiac na pozemskej oblohe, existuje s\u00favislos\u0165. F\u00e1zy sa vystriedaj\u00fa pribli\u017ene za 29,5 d\u0148a a tento \u010dasov\u00fd interval sa stal z\u00e1kladom pre kalend\u00e1rny mesiac. Doba obehu Mesiaca okolo Zeme je o \u010dosi krat\u0161ia, zhruba 27,5 d\u0148a, a za rovnak\u00fa dobu sa Mesiac tie\u017e oto\u010d\u00ed okolo svojej osi. Preto pozorovatelia zo Zeme vidia st\u00e1le t\u00fa ist\u00fa pologu\u013eu Mesiaca, takzvan\u00fa privr\u00e1ten\u00fa stranu.<\/p>\n

Mesiac je k\u013e\u00fa\u010dov\u00fdm elementom pri zatmeniach. Ak Mesiac zakryje z n\u00e1\u0161ho poh\u013eadu Slnko, hovor\u00edme o zatmen\u00ed Slnka. Ak Mesiac vojde do zemsk\u00e9ho tie\u0148a, nast\u00e1va zatmenie Mesiaca.<\/p>\n

Slapov\u00e9 javy sp\u00f4soben\u00e9 Mesiacom deformuj\u00fa tvar vodn\u00e9ho obalu Zeme, \u010d\u00edm sp\u00f4sobuj\u00fa pr\u00edliv a odliv. Pr\u00edliv a odliv vyvolan\u00fd Mesiacom je silnej\u0161\u00ed ako pr\u00edliv a odliv vyvolan\u00fd Slnkom.<\/p>\n

Ako na\u0161e najbli\u017e\u0161ie vesm\u00edrne teleso bol Mesiac odjak\u017eiva prirodzen\u00fdm prv\u00fdm cie\u013eom v\u00fdskumu prostredn\u00edctvom kozmonautiky. Bol prv\u00fdm telesom, ku ktor\u00e9mu sa \u013eudstvo pok\u00fasilo vysla\u0165 kozmick\u00fa sondu (Pioneer 0), prv\u00fdm telesom, okolo ktor\u00e9ho kozmick\u00e1 sonda \u00faspe\u0161ne preletela (Luna 1), dopadla na\u0148 (Luna 2), m\u00e4kko na \u0148om prist\u00e1la (Luna 9) a vr\u00e1tila sa z neho so vzorkami (Luna 16). Je to tie\u017e jedin\u00e9 vesm\u00edrne teleso nav\u0161t\u00edven\u00e9 \u013eudsk\u00fdmi pos\u00e1dkami. Z\u00e1sluhou nepilotovan\u00e9ho aj pilotovan\u00e9ho v\u00fdskumu, ako aj pozemsk\u00fdch pozorovan\u00ed, je Mesiac hne\u010f po Zemi najpresk\u00famanej\u0161\u00edm objektom slne\u010dnej s\u00fastavy.<\/p>\n

Viazan\u00e1 rot\u00e1cia<\/h2>\n
Mesiac m\u00e1 viazan\u00fa rot\u00e1ciu. Viazan\u00e1 rot\u00e1cia alebo synchronizovan\u00e1 rot\u00e1cia je tak\u00e1 rot\u00e1cia kozmick\u00e9ho telesa, kedy sa d\u013a\u017eka trvania jedn\u00e9ho obehu rovn\u00e1 d\u013a\u017eke jednej rot\u00e1cie okolo osi. Teleso preto ot\u00e1\u010da st\u00e1le t\u00fa ist\u00fa pologu\u013eu k telesu, okolo ktor\u00e9ho obieha.<\/p>\n
Vznik viazanej rot\u00e1cie sp\u00f4sobuj\u00fa slapov\u00e9 sily centr\u00e1lneho telesa. Tie neust\u00e1le sp\u00f4sobuj\u00fa spoma\u013eovanie rot\u00e1cie obiehaj\u00faceho telesa, a\u017e napokon po ve\u013emi dlhom \u010dase ostane teleso oto\u010den\u00e9 k matersk\u00e9mu telesu st\u00e1le tou istou stranou. V Slne\u010dnej s\u00fastave m\u00e1 viazan\u00fa rot\u00e1ciu v\u00e4\u010d\u0161ina mesiacov plan\u00e9t. Plan\u00e9ty<\/a> zatia\u013e nemaj\u00fa vo\u010di Slnku viazan\u00fa rot\u00e1ciu (aj ke\u010f vedci dlho predpokladali viazan\u00fa rot\u00e1ciu u Merk\u00fara<\/a>).<\/p>\n
Strana, ktor\u00e1 je st\u00e1le oto\u010den\u00e1 k centr\u00e1lnemu telesu, sa naz\u00fdva privr\u00e1ten\u00e1 strana<\/strong>. Jej opakom je odvr\u00e1ten\u00e1 strana<\/strong>. Z Mesiaca preto m\u00f4\u017eeme vidie\u0165 v\u017edy maxim\u00e1lne polovicu. V\u010faka tomu, \u017ee Mesiac obieha po elipse a nie po kru\u017enici, je v\u0161ak mo\u017en\u00e9 niekedy vidie\u0165 aj nepatrn\u00fa \u010das\u0165 z odvr\u00e1tenej strany. Tento jav sa naz\u00fdva libr\u00e1cia<\/strong>. A\u017e do preletu sondy Luna 3, ktor\u00e1 ako prv\u00e1 odfotografovala odvr\u00e1ten\u00fa stranu, sme v\u0161ak o jej vzh\u013eade nemali jasn\u00e9 predstavy. Prv\u00e9 prist\u00e1tie kozmickej sondy na nej prebehlo a\u017e nieko\u013eko desa\u0165ro\u010d\u00ed po prvom prist\u00e1t\u00ed na privr\u00e1tenej strane Mesiaca.<\/p>\n
Odvr\u00e1ten\u00e1 strana Mesiaca sa niekedy chybne pova\u017euje za tmav\u00fa (Slnkom neosvetlen\u00fa) stranu Mesiaca. V skuto\u010dnosti v\u0161ak na \u0148u Slnko striedavo svieti a nesvieti rovnako ako na privr\u00e1ten\u00fa stranu Mesiaca.<\/p>\n
Privr\u00e1ten\u00e1 strana Mesiaca<\/h3>\n
Privr\u00e1ten\u00e1 strana Mesiaca je hemisf\u00e9ra (pologu\u013ea) Mesiaca trvalo oto\u010den\u00e1 smerom k Zemi. Je \u013eudstvu zn\u00e1ma od nepam\u00e4ti, na rozdiel od odvr\u00e1tenej strany. A\u017e do d\u00f4b kozmonautiky prakticky v\u0161etky poznatky \u013eudstva o Mesiaci poch\u00e1dzali z poznania jeho privr\u00e1tenej strany. Pri poh\u013eade zo Zeme prech\u00e1dza f\u00e1zami. Cel\u00fa privr\u00e1ten\u00fa stranu mo\u017eno vidie\u0165 po\u010das splnu.<\/p>\n
V\u0161etky prist\u00e1tia kozmick\u00fdch sond na Mesiaci pred rokom 2019 prebehli na privr\u00e1tenej strane Mesiaca. Na tejto strane tie\u017e prebehli v\u0161etky prist\u00e1tia na Mesiaci s \u013eudskou pos\u00e1dkou. Je to dan\u00e9 t\u00fdm, \u017ee s privr\u00e1tenou stranou Mesiaca sa zo Zeme ove\u013ea \u013eah\u0161ie komunikuje ako s odvr\u00e1tenou stranou, ktor\u00e1 nem\u00e1 Zem v doh\u013eade a mus\u00ed pou\u017e\u00edva\u0165 retransla\u010dn\u00fa dru\u017eicu.<\/p>\n
$\"\"$ <\/a>
Zem nad mesa\u010dn\u00fdm povrchom pri poh\u013eade z Apolla 8. V\u00fdchod Zeme je mo\u017en\u00e9 pozorova\u0165 len pri obiehan\u00ed okolo Mesiaca, preto\u017ee pri st\u00e1t\u00ed na povrchu jeho privr\u00e1tenej strany Zem nehybne vis\u00ed na jednom mieste oblohy. Iba Slnko sa pohybuje (aj ke\u010f ve\u013emi pomaly). To je d\u00f4sledok viazanej rot\u00e1cie Mesiaca.<\/p><\/div>\n
Pozorovate\u013e na privr\u00e1tenej strane Mesiaca by videl kot\u00fa\u010dik Zeme nehybne visiaci st\u00e1le na rovnakom meste oblohy. Z jeho poh\u013eadu by prech\u00e1dzala f\u00e1zami, ktor\u00e9 by boli opa\u010dn\u00e9 ne\u017e f\u00e1za Mesiaca v danom momente (po\u010das mesa\u010dn\u00e9ho novu by vn\u00edmal Zem v splne a naopak). Ostatn\u00e9 nebesk\u00e9 teles\u00e1 by sa z jeho poh\u013eadu pomaly pohybovali.<\/p>\n
Na privr\u00e1tenej strane Mesiaca sa nach\u00e1dzaj\u00fa ve\u013emi rozsiahle tmav\u00e9 \u00fatvary naz\u00fdvan\u00e9 mesa\u010dn\u00e9 moria, v skuto\u010dnosti rozsiahle plochy stuhnutej \u010dadi\u010dovej l\u00e1vy. Je ich tu ove\u013ea viac ako na odvr\u00e1tenej strane, pokr\u00fdvaj\u00fa zhruba tretinu privr\u00e1tenej strany. Sp\u00f4sobila to skuto\u010dnos\u0165, \u017ee na privr\u00e1tenej strane Mesiaca je ten\u0161ia k\u00f4ra ako na odvr\u00e1tenej strane a v \u010dase akt\u00edvneho vulkanizmu na Mesiaci si magma ove\u013ea \u013eah\u0161ie prerazila cestu na mesa\u010dn\u00fd povrch. V d\u00f4sledku toho je v\u0161ak na privr\u00e1tenej strane Mesiaca menej impaktn\u00fdch kr\u00e1terov ako na odvr\u00e1tenej strane, preto\u017ee l\u00e1va mno\u017estvo star\u00fdch kr\u00e1terov aj in\u00fdch geologick\u00fdch \u00fatvarov zaplavila. V niektor\u00fdch pr\u00edpadoch sa v\u0161ak d\u00e1 pozna\u0165, \u017ee dne\u0161n\u00e9 more je v skuto\u010dnosti l\u00e1vou zaplavenou obrovskou impaktnou panvou. Pr\u00edkladom je More nepokojov (Mare Crisium<\/em>) alebo More da\u017e\u010fov (Mare Imbrium<\/em>), jedna z najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch impaktn\u00fdch panv\u00ed v slne\u010dnej s\u00fastave. Vo v\u0161etk\u00fdch moriach mo\u017eno pozorova\u0165 men\u0161ie mno\u017estvo mlad\u0161\u00edch kr\u00e1terov z impaktov, ktor\u00e9 prebehli po stuhnut\u00ed l\u00e1vy. Najv\u00fdraznej\u0161ie kr\u00e1tery privr\u00e1tenej strane s\u00fa ve\u013ek\u00e9 l\u00fa\u010dovit\u00e9 kr\u00e1tery pomenovan\u00e9 Tycho a Kopernik (Copernicus<\/em>) po v\u00fdznamn\u00fdch astron\u00f3moch. Oba kr\u00e1tery maj\u00fa priemer okolo 90 km a s\u00fa relat\u00edvne mlad\u00e9. Ich l\u00fa\u010de poch\u00e1dzaj\u00fa z materi\u00e1lu vyvrhnut\u00e9ho pri dopade. Najdlh\u0161\u00ed l\u00fa\u010d vych\u00e1dza z kr\u00e1tera Tycho. M\u00e1 d\u013a\u017eku a\u017e 3 000 km, \u010d\u00edm prech\u00e1dza takmer cez cel\u00fa privr\u00e1ten\u00fa stranu Mesiaca.<\/p>\n
V\u00fdrazn\u00e9 s\u00fa aj porovnate\u013ene ve\u013ek\u00e9 l\u00e1vou zaplaven\u00e9 kr\u00e1tery, ako napr\u00edklad Plato alebo Grimaldi. Na privr\u00e1tenej strane Mesiaca sa nach\u00e1dzaj\u00fa aj v\u00e4\u010d\u0161ie kr\u00e1tery, napr\u00edklad Clavius s priemerom 233 km. S\u00fa v\u0161ak menej v\u00fdrazn\u00e9, rozru\u0161en\u00e9 men\u0161\u00edmi kr\u00e1termi od telies, ktor\u00e9 dopadli po vzniku star\u0161ieho kr\u00e1tera. Na juhov\u00fdchodnom okraji privr\u00e1tenej strany, na rozhran\u00ed s odvr\u00e1tenou stranou, sa nach\u00e1dza najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed kr\u00e1ter tejto mesa\u010dnej pologule \u2013 Bailly. M\u00e1 priemer 295 km. N\u00e1padn\u00fd je aj 40-kilometrov\u00fd, ve\u013emi svetl\u00fd kr\u00e1ter Aristarchos. V jeho okol\u00ed mo\u017eno \u010falekoh\u013eadom pozorova\u0165 tie\u017e prepadnut\u00fd l\u00e1vov\u00fd tunel, br\u00e1zdu menom Schr\u00f6terova br\u00e1zda.<\/p>\n
Vedeck\u00fd v\u00fdskum privr\u00e1tenej strany sa za\u010dal za\u010diatkom 17. storo\u010dia, ke\u010f Galileo Galilei ako prv\u00fd namieril na Mesiac \u010falekoh\u013ead. Objavil t\u00fdm mesa\u010dn\u00e9 kr\u00e1tery. Nasleduj\u00faceho tri a pol storo\u010dia astron\u00f3movia sledovali Mesiac \u010doraz v\u00e4\u010d\u0161\u00edmi \u010falekoh\u013eadmi. Do\u0161lo k tvorbe \u010doraz podrobnej\u0161\u00edch mesa\u010dn\u00fdch m\u00e1p a n\u00e1zvosloviu mesa\u010dn\u00fdch \u00fatvarov.<\/p>\n
Odvr\u00e1ten\u00e1 strana Mesiaca<\/h3>\n
Nerovn\u00fd povrch odvr\u00e1tenej strany je posiaty mno\u017estvom kr\u00e1terov, ale je chudobn\u00fd na mesa\u010dn\u00e9 moria, ktor\u00e9 tvoria len 2,6 % jej povrchu. Nach\u00e1dzaj\u00fa sa tu len tri moria a to More t\u00fa\u017eby (Mare Ingenii<\/em>), Moskovsk\u00e9 more (Mare Moscoviense<\/em>) a na rozhran\u00ed s privr\u00e1tenou stranou V\u00fdchodn\u00e9 more (Mare Orientale<\/em>). To sa vysvet\u013euje skuto\u010dnos\u0165ou, \u017ee k\u00f4ra na odvr\u00e1tenej strane Mesiaca je hrub\u0161ia ako na privr\u00e1tenej. Na v\u00e4\u010d\u0161ine plochy dosahuje hr\u00fabku najmenej 35 km, miestami a\u017e 60 km, k\u00fdm na privr\u00e1tenej strane Mesiaca sa hr\u00fabka k\u00f4ry pohybuje pribli\u017ene medzi 25 a\u017e 40 km. Pod\u013ea jednej z hypot\u00e9z je to preto, lebo k\u00f4ra odvr\u00e1tenej strany sa sformovala r\u00fdchlej\u0161ie ako k\u00f4ra privr\u00e1tenej strany. Povrch privr\u00e1tenej strany toti\u017e udr\u017eiavalo dlh\u0161ie roztaven\u00fd teplo zo Zeme, ktor\u00e1 sa v tom \u010dase nach\u00e1dzala omnoho bli\u017e\u0161ie k Mesiacu ako je teraz (Mesiac sa od Zeme postupne vz\u010fa\u013euje). Na tejto odvr\u00e1tenej strane sa nach\u00e1dza najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed zn\u00e1my kr\u00e1ter v slne\u010dnej s\u00fastave: South Pole-Aitken.<\/p>\n
F\u00e1zy Mesiaca<\/h2>\n
F\u00e1zy Mesiaca s\u00fa striedan\u00edm d\u0148a a noci na privr\u00e1tenej strane Mesiaca. Z\u00e1visia od vz\u00e1jomnej polohy Mesiaca a Slnka. Rozozn\u00e1vame \u0161tyri z\u00e1kladn\u00e9 f\u00e1zy:<\/p>\n
1. Nov<\/h3>\n
$\"\"$ <\/a>
Mesiac tesne po nove. Zdroj: NASA Goddard Space Flight Center<\/p><\/div>\n
Po\u010das novu panuje na celej prvir\u00e1tenej strane Mesiaca noc. Slnko svieti na jeho odvr\u00e1ten\u00fa stranu. Mesiac sa navy\u0161e nach\u00e1dza po\u010das novu iba na dennej oblohe. Preto je pre obyvate\u013eov Zeme v tejto f\u00e1ze nevidite\u013en\u00fd.<\/p>\n
V\u010faka svojej poz\u00edcii (m\u00e1 rovnak\u00fa ekliptik\u00e1lnu d\u013a\u017eku ako Slnko) vych\u00e1dza Mesiac v nove spolu so Slnkom, \u010di\u017ee r\u00e1no. Kulminuje spolu so Slnkom, \u010di\u017ee okolo 12:00 v zimnom \u010dase a okolo 13:00 v letnom \u010dase. Zapad\u00e1 spolu so Slnkom ve\u010der. Najvy\u0161\u0161ie je vo f\u00e1ze novu Mesiac v lete, najni\u017e\u0161ie v zime.<\/p>\n
Po\u010das novu a splnu nast\u00e1va silnej\u0161\u00ed pr\u00edliv, ktor\u00fd naz\u00fdvame sko\u010dn\u00fd pr\u00edliv.<\/p>\n
Pri poh\u013eade z Mesiaca po\u010das mesa\u010dn\u00e9ho novu m\u00e1 plan\u00e9ta Zem f\u00e1zu spln.<\/p>\n
Novom za\u010d\u00edna vy\u0161e dva t\u00fd\u017edne trvaj\u00face obdobie tzv. dorastania Mesiaca. Po nove sa Mesiac pos\u00fava smerom na v\u00fdchod a pribli\u017ene o nieko\u013eko desiatok hod\u00edn za\u010dne by\u0165 vidite\u013en\u00fd ako \u00fazky kos\u00e1\u010dik. Sedem dn\u00ed aj nieko\u013eko hod\u00edn po nove nast\u00e1va prv\u00e1 \u0161tvr\u0165.<\/p>\n
2. Prv\u00e1 \u0161tvr\u0165<\/h3>\n
$\"\"$ <\/a>
Mesiac v prvej \u0161tvrti. Zdroj: Daniel Hershman<\/p><\/div>\n
Prvej \u0161tvrti predch\u00e1dza f\u00e1za kos\u00e1\u010dika. Pri prvej \u0161tvrti je osvetlen\u00e1 z\u00e1padn\u00e1 pologu\u013ea Mesiaca, ktor\u00e1 sa rozprestiera z polovice na privr\u00e1tenej a z polovice na odvr\u00e1tenej strane Mesiaca. Z poh\u013eadu pozorovate\u013ea zo Zeme je preto osvetlen\u00e1 polovica mesa\u010dn\u00e9ho disku, \u010di\u017ee vidie\u0165 \u0161tvrtinu cel\u00e9ho mesa\u010dn\u00e9ho povrchu. Pri poh\u013eade zhruba od obratn\u00edka Raka a severnej\u0161ie je osvetlen\u00e1 prav\u00e1 strana Mesiaca. T\u00e1 m\u00e1 tvar p\u00edsmena D. Preto\u017ee prv\u00e1 \u0161tvr\u0165 nast\u00e1va po\u010das tzv. dorastania (zhruba dvojt\u00fd\u017ed\u0148ov\u00e9ho obdobia od novu po spln), Mesiac v tvare p\u00edsmena D sa pou\u017e\u00edva ako pom\u00f4cka na jeho odl\u00ed\u0161enie od poslednej \u0161tvrte.<\/p>\n
Mesiac v prvej \u0161tvrti sa nach\u00e1dza 90\u00b0 v\u00fdchodne od Slnka. Vych\u00e1dza, ke\u010f Slnko kulminuje (v zimnom \u010dase okolo 12:00, v letnom \u010dase okolo 13:00). Mesiac kulminuje, ke\u010f Slnko zapad\u00e1. Mesiac zapad\u00e1 v okamihu pravej polnoci (v zimnom \u010dase okolo 24:00, v letnom \u010dase okolo 1:00). Najvy\u0161\u0161ie je po\u010das prvej \u0161tvrte na oblohe kulminuj\u00faci Mesiac v jarnom obdob\u00ed, najni\u017e\u0161ie v jesennom obdob\u00ed.<\/p>\n
Ke\u010f je Mesiac v prvej alebo poslednej \u0161tvrti, nedoch\u00e1dza k zatmeniam. Pri Mesiaci v prvej aj poslednej \u0161tvrti nast\u00e1va tzv. hluch\u00fd pr\u00edliv. Je to slab\u0161\u00ed pr\u00edliv ako sko\u010dn\u00fd pr\u00edliv, preto\u017ee pri \u0148om slapov\u00fdm sil\u00e1m Mesiaca nepom\u00e1haj\u00fa slapov\u00e9 sily Slnka.<\/p>\n
Pri poh\u013eade z mesa\u010dn\u00e9ho povrchu je po\u010das prvej \u0161tvrte Zem vo f\u00e1ze posledn\u00e1 \u0161tvr\u0165.<\/p>\n
Po prvej \u0161tvrti nast\u00e1va obdobie dorastaj\u00faceho ne\u00fapln\u00e9ho Mesiaca. Sedem dn\u00ed aj nieko\u013eko hod\u00edn po prvej \u0161tvrti nast\u00e1va spln.<\/p>\n
3. Spln<\/h3>\n
$\"\"$ <\/a>
Mesiac v splne. Autor: Enceladus<\/p><\/div>\n
Vo f\u00e1ze splnu panuje de\u0148 na celej privr\u00e1tenej strane Mesiaca. Nast\u00e1va 14,8 d\u0148a po nove. Napriek tomu nie je spln najvhodnej\u0161ou f\u00e1zou na pozorovanie reli\u00e9fu Mesiaca, preto\u017ee \u00fatvary na Mesiaci pre pozemsk\u00e9ho pozorovate\u013ea nevrhaj\u00fa tiene.<\/p>\n
Kv\u00f4li tomu, \u017ee je Mesiac oproti Slnku, sa v splne nikdy nenach\u00e1dza na oblohe spolu so Slnkom. Vych\u00e1dza v okamihu z\u00e1padu Slnka, na oblohe kulminuje o pravej polnoci (v zimnom \u010dase okolo 24:00, v letnom \u010dase okolo 1:00) a zapad\u00e1 r\u00e1no, s v\u00fdchodom Slnka. Po\u010das splnu vidia Mesiac v\u0161etci pozorovatelia na Zemi, ktor\u00ed maj\u00fa moment\u00e1lne noc, a je to jedin\u00e1 f\u00e1za, v ktorej je Mesiac vidite\u013en\u00fd po cel\u00fa noc. Ke\u010f\u017ee v lete je na oblohe Slnko vysoko, Mesiac v splne le\u017eiaci presne oproti Slnku je na oblohe n\u00edzko. V zime je to naopak – Slnko sa na oblohe nach\u00e1dza n\u00edzko, ale Mesiac v splne vysoko. Po\u010das splnu nast\u00e1va sko\u010dn\u00fd pr\u00edliv.<\/p>\n
Ak sa Mesiac v splne nach\u00e1dza bl\u00edzko perigea svojej obe\u017enej dr\u00e1hy, na oblohe sa jav\u00ed by\u0165 o nie\u010do v\u00e4\u010d\u0161\u00ed. Vtedy mu hovor\u00edme supermesiac<\/em><\/strong>.<\/p>\n
Pri poh\u013eade z mesa\u010dn\u00e9ho povrchu za splnu je plan\u00e9ta Zem vo f\u00e1ze novu.<\/p>\n
Splnom kon\u010d\u00ed dvojt\u00fd\u017ed\u0148ov\u00e9 obdobie dorastania Mesiaca a od tejto f\u00e1zy v\u00eddame z osvetlenej strany Mesiaca najbli\u017e\u0161ie dva t\u00fd\u017edne \u010doraz menej – Mesiac tzv. ub\u00fada.<\/p>\n
4. Posledn\u00e1 \u0161tvr\u0165<\/h3>\n $\"\"$ <\/a>
Mesiac v poslednej \u0161tvrti. Autor: Serge Meunier<\/p><\/div>\n
Posledn\u00e1 \u0161tvr\u0165 alebo tretia \u0161tvr\u0165 nast\u00e1va sedem dn\u00ed aj p\u00e1r hod\u00edn po splne. Pri poslednej \u0161tvrti je osvetlen\u00e1 v\u00fdchodn\u00e1 pologu\u013ea Mesiaca, ktor\u00e1 sa rozprestiera z polovice na privr\u00e1tenej a z polovice na odvr\u00e1tenej strane Mesiaca. Z poh\u013eadu pozorovate\u013ea zo Zeme je preto osvetlen\u00e1 polovica mesa\u010dn\u00e9ho disku, \u010di\u017ee vidie\u0165 \u0161tvrtinu cel\u00e9ho mesa\u010dn\u00e9ho povrchu. Pri poh\u013eade zhruba od obratn\u00edka Raka a severnej\u0161ie je osvetlen\u00e1 \u013eav\u00e1 strana Mesiaca. Jej okraj m\u00e1 tvar p\u00edsmena C. Preto\u017ee posledn\u00e1 \u0161tvr\u0165 nast\u00e1va po\u010das obdobia \u013eudovo naz\u00fdvan\u00e9ho c\u00favanie (z noci na noc sa zmen\u0161uje vidite\u013en\u00e1 plocha Mesiaca), Mesiac v tvare p\u00edsmena C sa pou\u017e\u00edva ako pom\u00f4cka na jeho odl\u00ed\u0161enie od prvej \u0161tvrte.<\/p>\n
Mesiac v poslednej \u0161tvrti sa nach\u00e1dza 90\u00b0 z\u00e1padne od Slnka. Vych\u00e1dza v okamihu pravej polnoci (v zimnom \u010dase okolo 24:00, v letnom \u010dase okolo 1:00). Kulminuje, ke\u010f Slnko vych\u00e1dza a zapad\u00e1 v prav\u00e9 poludnie (v zimnom \u010dase okolo 12:00, v letnom \u010dase okolo 13:00). Najvy\u0161\u0161ie je po\u010das poslednej \u0161tvrte na oblohe kulminuj\u00faci Mesiac v jesennom obdob\u00ed, najni\u017e\u0161ie v jarnom obdob\u00ed.<\/p>\n
Pri poh\u013eade z mesa\u010dn\u00e9ho povrchu je po\u010das poslednej \u0161tvrte Zem vo f\u00e1ze prv\u00e1 \u0161tvr\u0165.<\/p>\n
Poslednej \u0161tvrti predch\u00e1dza ub\u00fadaj\u00faci ne\u00fapln\u00fd Mesiac. Po poslednej \u0161tvrti je Mesiac vo f\u00e1ze kos\u00e1\u010dika. Sedem dn\u00ed aj nieko\u013eko hod\u00edn po prvej \u0161tvrti nast\u00e1va nov.<\/p>\n
Pou\u017eitie pom\u00f4cok \u201eDorast\u00e1\u201c a \u201eC\u00fava\u201c<\/h3>\n
Prv\u00e1 a posledn\u00e1 \u0161tvr\u0165 Mesiaca vyzeraj\u00fa podobne, a preto sa od seba odli\u0161uj\u00fa \u0165a\u017e\u0161ie ako spln a nov. Pre \u013eud\u00ed, ktor\u00ed nepoznaj\u00fa z\u00e1vislos\u0165 medzi prvou a poslednou \u0161tvr\u0165ou a obdob\u00edm ich pozorovate\u013enosti, vznikla pom\u00f4cka pou\u017e\u00edvaj\u00faca tvar okraja mesa\u010dn\u00e9ho disku a jeho podobnos\u0165 s p\u00edsmenami abecedy. Ak m\u00e1 okraj mesa\u010dn\u00e9ho disku tvar p\u00edsmena \u201eD\u201c, Mesiac je v prvej \u0161tvrti, preto\u017ee \u201eDorast\u00e1\u201c. Ak m\u00e1 okraj mesa\u010dn\u00e9ho disku tvar p\u00edsmena \u201eC\u201c, Mesiac je v poslednej \u0161tvrti, preto\u017ee tzv. \u201eC\u00fava\u201c. C\u00favanie je v\u0161ak len nepresn\u00e9 vyjadrenie pre zmenu tvaru osvetlenej \u010dasti mesa\u010dn\u00e9ho disku. Mesiac v skuto\u010dnosti na svojej obe\u017enej dr\u00e1he nec\u00fava.<\/p>\n
Pom\u00f4cky \u201eDorast\u00e1\u201c a \u201eC\u00fava\u201c mo\u017eno bezpe\u010dne pou\u017e\u00edva\u0165 len v zemepisn\u00fdch \u0161\u00edrkach zhruba od 28,5\u00b0 severnej\u0161ie (kam patr\u00ed aj Slovensko). Medzi rovnobe\u017ekami 28,5\u00b0 severnej zemepisnej \u0161\u00edrky a\u017e 28,5\u00b0 ju\u017enej zemepisnej \u0161\u00edrky sa niekedy tvar Mesiaca m\u00f4\u017ee javi\u0165 obr\u00e1tene a to vtedy, ak sa Mesiac nach\u00e1dza severne od prv\u00e9ho vertik\u00e1lu<\/a>. Ak sa Mesiac nach\u00e1dza ju\u017ene od prv\u00e9ho vertik\u00e1lu, pom\u00f4cky platia. Ju\u017enej\u0161ie ako 28,5\u00b0 zemepisnej \u0161\u00edrky sa v\u0161ak Mesiac v\u017edy nach\u00e1dza severne od prv\u00e9ho vertik\u00e1lu a Mesiac tvar p\u00edsmena D nadob\u00fada v poslednej \u0161tvrti a tvar p\u00edsmena C v prvej \u0161tvrti.<\/p>\n
$\"\"$
Anim\u00e1cia, na ktorej vid\u00edme s\u00fa\u010dasne striedanie f\u00e1z Mesiaca aj mesa\u010dn\u00fa libr\u00e1ciu. Autor: Tomruen<\/p><\/div>\n
Popolav\u00fd svit<\/h2>\n
Ke\u010f sa kr\u00e1tko po nove Mesiac op\u00e4\u0165 zjav\u00ed na oblohe ako tenk\u00fd kos\u00e1\u010dik vidite\u013en\u00fd na z\u00e1pade, pri prehlbovan\u00ed sa s\u00famraku mo\u017eno vidie\u0165 cel\u00fd mesa\u010dn\u00fd kot\u00fa\u010d. Kos\u00e1\u010dik obr\u00e1ten\u00fd oblou stranou k miestu, kde pod obzorom zmizlo slnko, je iba jeho najjasnej\u0161ou \u010das\u0165ou. Vid\u00edme v\u0161ak aj druh\u00fa stranu mesa\u010dn\u00e9ho kot\u00fa\u010da ako matn\u00fd, tienist\u00fd obrys.<\/p>\n
$\"\"$ <\/a>
Popolav\u00fd svit Mesiaca vo f\u00e1ze kos\u00e1\u010dika. Autor: Frank Siegert frank@wizards.de All rights reserved<\/p><\/div>\n
Tento jav sa naz\u00fdva popolav\u00fd svit. \u013dudia jeho p\u00f4vod dlho nevedeli vysvetli\u0165 \u2013 panovali te\u00f3rie, \u017ee Mesiac je \u010diasto\u010dne priesvitn\u00fd pre slne\u010dn\u00e9 l\u00fa\u010de, alebo \u017ee svetlo rozpty\u013euje jeho hypotetick\u00e1 atmosf\u00e9ra. V skuto\u010dnosti tento jav vznik\u00e1 tak, \u017ee slne\u010dn\u00e9 svetlo sa odraz\u00ed od Zeme a dopadne na Mesiac, odkia\u013e sa odraz\u00ed sp\u00e4\u0165 k o\u010diam pozorovate\u013eov na Zemi. Zjednodu\u0161ene povedan\u00e9, Mesiac je na tej strane \u201eosvet\u013eovan\u00fd\u201c Zemou. Ak by sme st\u00e1li na \u010dasti Mesiaca o\u017eiarenej popolav\u00fdm svitom, nevideli by sme s\u00edce Slnko, ale videli by sme ve\u013emi jasn\u00fa, modrobielu \u017eiariacu Zem v opa\u010dnej f\u00e1ze, ako m\u00e1 Mesiac \u2013 \u010di\u017ee pri tenkom kos\u00e1\u010diku by bola takmer \u00fapln\u00fdm kruhom. Intenzita popolav\u00e9ho svitu z\u00e1vid\u00ed aj od stup\u0148a zne\u010distenia zemskej atmosf\u00e9ry a tie\u017e od toho, ak\u00e1 ve\u013ek\u00e1 \u010das\u0165 pozemskej pevniny je nato\u010den\u00e1 k Mesiacu. Pevnina toti\u017e odr\u00e1\u017ea viac slne\u010dn\u00e9ho svetla ako oce\u00e1ny.<\/p>\n
Zatmenie Mesiaca<\/h2>\n
K zatmeniu Mesiaca doch\u00e1dza vtedy, ke\u010f je Mesiac v splne a z\u00e1rove\u0148 je v bl\u00edzkosti ekliptiky. Slnko, Zem a Mesiac sa tak ocitaj\u00fa (takmer) na jednej priamke a Mesiac vst\u00fapi do zemsk\u00e9ho tie\u0148a. Napriek tomu je v\u0161ak aj po\u010das \u00fapln\u00e9ho zatmenia vidite\u013en\u00fd v\u010faka lomu svetla v zemskej atmosf\u00e9re. Rozpt\u00fdlen\u00e9 svetlo dod\u00e1va Mesiacu \u010derven\u00fa a\u017e tmavo\u010derven\u00fa farbu. Zatmenie Mesiaca mo\u017eno pozorova\u0165 z ove\u013ea v\u00e4\u010d\u0161ieho \u00fazemia Zeme ako zatmenie Slnka, preto\u017ee tie\u0148 Zeme, do ktor\u00e9ho Mesiac vstupuje, m\u00e1 ove\u013ea v\u00e4\u010d\u0161iu \u0161\u00edrku ne\u017e tie\u0148, ktor\u00fd Mesiac vrh\u00e1 na Zem. Je to dan\u00e9 v\u00e4\u010d\u0161\u00edmi rozmermi Zeme ne\u017e s\u00fa rozmery Mesiaca.<\/p>\n
$\"\"$ <\/a>
Priebeh zatmenia Mesiaca 26. j\u00fala 2006 z Kalifornie. Ke\u010f\u017ee slne\u010dn\u00e9 svetlo sa v zemskej atmosf\u00e9re l\u00e1me, aj v najv\u00e4\u010d\u0161ej f\u00e1ze zatmenia je Mesiac osvetlen\u00fd \u010dervenkast\u00fdm svetlom z okrajov zemsk\u00e9ho limbu. Jeho jas je v\u0161ak omnoho ni\u017e\u0161\u00ed ako po\u010das oby\u010dajn\u00e9ho splnu. Zdroj: Mactographer<\/p><\/div>\n
Typy zatmen\u00ed<\/h3>\n
\n
polotie\u0148ov\u00e9<\/strong> – Mesiac vst\u00fapi len do polotie\u0148a Zeme. Pokles jasnosti sa ned\u00e1 vo\u013en\u00fdm okom pozorova\u0165.<\/li>\n
\u010diasto\u010dn\u00e9<\/strong> – Mesiac s\u010dasti vst\u00fapi do \u00fapln\u00e9ho tie\u0148a Zeme a \u010das\u0165 ost\u00e1va v polotieni. Tento jav predch\u00e1dza a nasleduje po \u00faplnom zatmen\u00ed<\/li>\n
\u00fapln\u00e9<\/strong> – Mesiac \u00faplne vst\u00fapi do tie\u0148a Zeme<\/li>\n<\/ul>\n
Mesa\u010dn\u00e9 moria<\/h2>\n
Mesa\u010dn\u00e9 more, latinsky mare<\/em>, je tmav\u00e1 rovinat\u00e1 oblas\u0165 na povrchu Mesiaca. Mesa\u010dn\u00e9 moria tvor\u00ed stuhnut\u00e1 \u010dadi\u010dov\u00e1 l\u00e1va, podobnos\u0165 s pozemsk\u00fdmi morami vykazuj\u00fa len pri poh\u013eade vo\u013en\u00fdm okom zo Zeme. Mesa\u010dn\u00e9 moria neobsahuj\u00fa vodu. Vznikli pribli\u017ene pred 3,9 a\u017e 3,2 miliardami rokov, ke\u010f dn\u00e1 obrovsk\u00fdch paniev na Mesiaci zaplnila tekut\u00e1 l\u00e1va, ktor\u00e1 \u010dasom stuhla.<\/p>\n
Mesa\u010dn\u00e9 moria maj\u00fa z chemick\u00e9ho h\u013eadiska n\u00edzky obsah hlin\u00edka, ale vy\u0161\u0161\u00ed obsah oxidu \u017eeleza a tit\u00e1nu ako okolit\u00fd ter\u00e9n. S\u00fa mlad\u0161ie ako mesa\u010dn\u00e9 pevniny.<\/p>\n
Rozlo\u017eenie a stavba mor\u00ed<\/h3>\n
Moria s\u00fa jedin\u00fdm povrchov\u00fdm \u00fatvarom na Mesiaci, ktor\u00fd je bez probl\u00e9mov pozorovate\u013en\u00fd vo\u013en\u00fdm okom zo Zeme. Ich rozlo\u017eenie vytv\u00e1ra typick\u00fa „tv\u00e1r Mesiaca“. Moria s\u00fa lemovan\u00e9 svetlej\u0161\u00edmi oblas\u0165ami \u2013 star\u0161\u00edmi mesa\u010dn\u00fdmi pevninami. Moria zaberaj\u00fa celkove 16 % mesa\u010dn\u00e9ho povrchu. Na privr\u00e1tenej strane sa vyskytuj\u00fa preva\u017ene na severnej mesa\u010dnej pologuli.<\/p>\n
Moria nes\u00fa \u010fal\u0161ie stopy minulej sope\u010dnej \u010dinnosti: meandrovit\u00e9 br\u00e1zdy, mal\u00e9 sope\u010dn\u00e9 d\u00f3my, ku\u017eele a kaldery. Nako\u013eko s\u00fa moria z geologick\u00e9ho h\u013eadiska pomerne mlad\u00e9, nach\u00e1dza sa v nich len mal\u00e9 mno\u017estvo impaktn\u00fdch kr\u00e1terov. Tmav\u00e9 moria odr\u00e1\u017eaj\u00fa len 4 % dopadaj\u00faceho slne\u010dn\u00e9ho svetla, k\u00fdm mesa\u010dn\u00e9 pevniny a\u017e 11 %. Men\u0161ie \u00fatvary na povrchu Mesiaca boli pomenovan\u00e9 jazer\u00e1 (lacus<\/em>), mo\u010diare (palus<\/em>), z\u00e1livy (sinus<\/em>). Najv\u00e4\u010d\u0161ie mesa\u010dn\u00e9 more sa naz\u00fdva naz\u00fdva oce\u00e1n (oceanus<\/em>).<\/p>\n
Kryptomoria<\/h3>\n
Zhruba 10 % mesa\u010dn\u00e9ho povrchu zaberaj\u00fa ploch\u00e9 oblasti podobn\u00e9 mesa\u010dn\u00fdm moriam, ale svetlej\u0161ie. Tieto tzv. kryptomoria boli kedysi typick\u00fdmi mesa\u010dn\u00fdmi morami, ktor\u00e9 nesk\u00f4r prekryl materi\u00e1l mesa\u010dnej pevniny vyvrhnut\u00fd z povrchu pri n\u00e1raze v\u00e4\u010d\u0161ieho asteroidu. Vzorky z tohto materi\u00e1lu doniesla na Zem pos\u00e1dka misie Apollo 16. I\u0161lo o horniny rozdrven\u00e9 a vz\u00e1p\u00e4t\u00ed stmelen\u00e9 impaktom, tzv. polymiktn\u00e9 brekcie. Najv\u00e4\u010d\u0161ie mesa\u010dn\u00e9 kryptomore je ve\u013ek\u00e1 impaktn\u00e1 panva Schiller-Schickard<\/em> s rozlohou 132 000 km\u00b2.<\/p>\n
$\"\"$ <\/a>
Poh\u013ead na privr\u00e1ten\u00fa stranu Mesiaca. Tmav\u00e9 \u0161kvrny s\u00fa mesa\u010dn\u00e9 moria, ktor\u00e9 na privr\u00e1tenej strane pokr\u00fdvaj\u00fa skoro tretinu povrchu. Autor: OldakQuill<\/a><\/p><\/div>\n
$\"\"$ <\/a>
Odvr\u00e1ten\u00e1 strana Mesiaca na mozaike sn\u00edmok sondy Lunar Reconnaissance Orbiter. Zdroj: NASA\/GSFC\/Arizona State University<\/p><\/div>\n
Opis mesa\u010dn\u00fdch mor\u00ed<\/h3>\n
More da\u017e\u010fov (Mare Imbrium<\/em>)<\/h4>\n
More da\u017e\u010fov je roz\u013eahl\u00e9 more nach\u00e1dzaj\u00face sa v severoz\u00e1padnej \u010dasti privr\u00e1tenej strany Mesiaca. Hne\u010f po Oce\u00e1ne b\u00farok je to druh\u00e9 najv\u00e4\u010d\u0161ie more. M\u00e1 priemer 1 100 km a zaber\u00e1 plochu 890 000 km\u00b2. Toto more vzniklo pravdepodobne potom, ako l\u00e1va zaplnila obrovsk\u00fd impaktn\u00fd kr\u00e1ter. Tento kr\u00e1ter patr\u00ed k najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm v slne\u010dnej s\u00fastave. Ide o mlad\u00e9, dobre zachovan\u00e9 more, ktor\u00e9 obsahuje m\u00e1lo kr\u00e1terov: menovite s\u00fa to napr\u00edklad Helicon<\/em> alebo le Verrier<\/em>. V severoz\u00e1padnej \u010dasti mora sa nach\u00e1dza ve\u013ek\u00fd z\u00e1liv \u2013 Z\u00e1liv d\u00fah (Sinus Iridum<\/em>). Z\u00e1liv obklopuje pohorie Jura<\/em>, z ktor\u00e9ho do mora vystupuj\u00fa dva v\u00fdbe\u017eky (mysy): Promontorium Heraclides<\/em> a Promontorium Laplace<\/em>.<\/p>\n
More kr\u00edz\/More nepokojov (Mare Crisium<\/em>)<\/h4>\n
Toto more, ktor\u00e9ho vek sa odhaduje na asi 3,9 miliardy rokov, je takisto impaktn\u00fd kr\u00e1ter zaplaven\u00fd l\u00e1vou. L\u00e1va, ktor\u00e1 ho zaplavila, mala mimoriadne n\u00edzku viskozitu (\u013eah\u0161ie tiekla) a z tohoto d\u00f4vodu je povrch mora mimoriadne zarovnan\u00fd. V\u00fd\u0161kov\u00e9 rozdiely nepresahuj\u00fa 90 metrov. More Kr\u00edz sa nach\u00e1dza v severov\u00fdchodnej \u010dasti privr\u00e1tenej strany Mesiaca a d\u00edvame sa na\u0148 dos\u0165 zboku. M\u00e1 ov\u00e1lny tvar s rozmermi 450-kr\u00e1t 563 kilometrov. Je oddelen\u00e9 od syst\u00e9mu vz\u00e1jomne prepojen\u00fdch mor\u00ed a nach\u00e1dza sa izolovane, \u00faplne obklopen\u00e9 mesa\u010dnou pevninou. Le\u017eia v \u0148om dva v\u00fdzna\u010dn\u00e9 kr\u00e1tery: Picard<\/em> a Peirce<\/em>. V roku 1976 doniesla sonda Luna 24 z tohoto mora vzorku 170 gramov horniny.<\/p>\n
More pokoja (Mare Tranquillitatis<\/em>)<\/h4>\n
More pokoja le\u017e\u00ed na severnej pologuli v bl\u00edzkosti mesa\u010dn\u00e9ho rovn\u00edka. Zo severoz\u00e1padnej strany je prepojen\u00e9 s Morom jasu (Mare Serenitatis<\/em>). Panva, v ktorej sa More pokoja vytvorilo, je ve\u013emi star\u00e1, vznikla pred viac ne\u017e 3,9 miliardami rokov. L\u00e1vou bola t\u00e1to panva prekryt\u00e1 asi pred 3,6 miliardami rokov. More pokoja sa presl\u00e1vilo ako miesto prv\u00e9ho prist\u00e1tia Ameri\u010danov na Mesiaci \u2013 v roku 1969 na jeho povrch vyst\u00fapili Neil Armstrong a Buzz Aldrin pri misii Apollo 11. Okrem Apolla 11 sa toto more stalo aj miestom prist\u00e1tia sond Surveyor 5 a Ranger 8.<\/p>\n
Oce\u00e1n b\u00farok (Oceanus Procellarum<\/em>)<\/h4>\n $\"\"$ <\/a>
Centr\u00e1lny vrcholec kr\u00e1teru Tycho, jedn\u00e9ho z najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch mesa\u010dn\u00fdch kr\u00e1terov. Vych\u00e1dzaj\u00face slnko sp\u00f4sobilo, \u017ee kopec \u010dnej\u00faci sa do v\u00fd\u0161ky dva kilometre nad okolit\u00fd povrch vrh\u00e1 dlh\u00fd tie\u0148. Sn\u00edmku vytvorila sonda Lunar Reconnaissance Orbiter. Zdroj: NASA \/ GSFC \/ Arizona State Univ. \/ Lunar Reconnaissance Orbiter<\/p><\/div>\n
Oce\u00e1n b\u00farok s priemerom pribli\u017ene 2 568 km je jednozna\u010dne najv\u00e4\u010d\u0161ie mesa\u010dn\u00e9 more. Z pozemsk\u00e9ho h\u013eadiska v\u0161ak nejde o nijak\u00fd oce\u00e1n. Jeho rozloha je men\u0161ia ako rozloha Stredozemn\u00e9ho mora. Oce\u00e1n b\u00farok nie je a\u017e tak dobre zachovan\u00fd ako More da\u017e\u010fov.<\/p>\n
V\u00fdchodn\u00e9 more (Mare Orientale<\/em>)<\/h4>\n
V\u00fdchodn\u00e9 more je v skuto\u010dnosti panva, ktor\u00e1 vznikla pred 3 miliardami rokov n\u00e1razom nejak\u00e9ho vesm\u00edrneho telesa do Mesiaca. Okolo panvy sa vytvorili s\u00fastredn\u00e9 kruhov\u00e9 valy s priemerom a\u017e 965 km. P\u00f4vod t\u00fdchto prstencov nie je celkom zn\u00e1my. Toto more m\u00e1 polovi\u010dn\u00fa ve\u013ekos\u0165 v porovnan\u00ed s Morom da\u017e\u010fov a le\u017e\u00ed vo v\u00fdchodnej \u010dasti Mesiaca na rozhran\u00ed privr\u00e1tenej a odvr\u00e1tenej strany. Zo Zeme je zrete\u013ene vidite\u013en\u00e9 pohorie Rookovo pohorie (Montes Rook<\/em>), \u010do je najvzdialenej\u0161\u00ed v\u00fdchodn\u00fd \u00fasek troch zrete\u013en\u00fdch prstencov. Vonkaj\u0161ie kruhov\u00e9 p\u00e1smo m\u00e1 meno Montes Cordillera<\/em>. Jedna te\u00f3ria vzniku prstencovit\u00fdch pohor\u00ed hovor\u00ed, \u017ee seizmick\u00e9 vlny vyvolan\u00e9 mohutn\u00fdm dopadom asteroidu premenili okolit\u00e9 horniny na prach s vlastnos\u0165ami kvapaliny. Vlny typu cunami, \u0161\u00edriace sa prachov\u00fdm materi\u00e1lom v\u0161ak cestou zmrzli a utvorili prstence.<\/p>\n
Ju\u017en\u00e9 more (Mare australe<\/em>)<\/h3>\n
T\u00e1to tmav\u00e1 oblas\u0165 le\u017e\u00ed na okraji privr\u00e1tenej strany Mesiaca, z v\u00e4\u010d\u0161ej \u010dasti sa nach\u00e1dza na odvr\u00e1tenej strane. M\u00e1 priemer 603 km. Ozna\u010denie Ju\u017en\u00e9 more sa pou\u017e\u00edva tie\u017e pre tmav\u00fa oblas\u0165 okolo ju\u017en\u00e9ho p\u00f3lu Marsu.<\/p>\n
Smythovo more (Mare Smythii<\/em>)<\/h3>\n
More s priemerom 373 km na nach\u00e1dzaj\u00face sa rovn\u00edku Mesiaca pri jeho z\u00e1padnom okraji. Taktie\u017e presahuje z ve\u013ekej \u010dasti na odvr\u00e1ten\u00fa stranu Mesiaca.<\/p>\n
$\"Umeleck\u00e1$ <\/a>
Umeleck\u00e1 predstava o zr\u00e1\u017eke protozeme s telesom o ve\u013ekosti Marsu. N\u00e1sledkom tejto kol\u00edzie mal vznikn\u00fa\u0165 n\u00e1\u0161 Mesiac<\/p><\/div>\n
Vznik Mesiaca<\/h2>\n
Te\u00f3ria ve\u013ek\u00e9ho impaktu je te\u00f3ria vzniku Mesiaca zr\u00e1\u017ekou protozeme s telesom pribli\u017ene o ve\u013ekosti Marsu. Materi\u00e1l z oboch telies vymr\u0161ten\u00fd pri zr\u00e1\u017eke sa dostal na obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu Zeme, kde sa z neho akr\u00e9ciou utvoril Mesiac. T\u00e1to te\u00f3ria sa sna\u017e\u00ed vysvetli\u0165 niektor\u00e9 zvl\u00e1\u0161tnosti jedinej prirodzenej dru\u017eice Zeme, napr\u00edklad jej nadpriemern\u00fa ve\u013ekos\u0165 vzh\u013eadom k materskej plan\u00e9te, alebo ve\u013emi mal\u00e9 kovov\u00e9 jadro.<\/p>\n
T\u00e1to te\u00f3ria vznikla potom, \u010do astronauti z programu Apollo doniesli vzorky mesa\u010dn\u00fdch horn\u00edn na Zem. Po ich anal\u00fdze sa vedci dozvedeli, \u017ee horniny mesa\u010dn\u00e9ho povrchu maj\u00fa podobn\u00e9 zlo\u017eenie ako najvrchnej\u0161ie vrstvy Zeme, ale jadr\u00e1 oboch telies s\u00fa z in\u00e9ho materi\u00e1lu. Vedci dodnes modeluj\u00fa scen\u00e1r zr\u00e1\u017eky, ktorej n\u00e1sledkom sa mal sformova\u0165 Mesiac, pri\u010dom najnov\u0161\u00ed scen\u00e1r vypracoval Robin Canup z Juhoz\u00e1padn\u00e9ho v\u00fdskumn\u00e9ho in\u0161tit\u00fatu v Boulderi (Colorado). Caump vypo\u010d\u00edtal, \u017ee kol\u00edzna r\u00fdchlos\u0165 obidvoch telies, tj. protozeme a protoplan\u00e9ty s rozmermi Marsu musela by\u0165 pribli\u017ene 36 000 km\/h a uhol zr\u00e1\u017eky bol 45\u00b0.<\/p>\n
Priebeh kol\u00edzie<\/h3>\n
Protozem je pojem pre ve\u013ek\u00e9 teleso, ktor\u00e9 sa po\u010das vzniku slne\u010dnej s\u00fastavy<\/a> vytvorilo v protoplanet\u00e1rnom disku. Na\u0161a planet\u00e1rna s\u00fastava sa sformovala pred 4,57 miliardami rokov. V tom \u010dase protozem pokr\u00fdval glob\u00e1lny oce\u00e1n magmy a jej hrub\u00e1 atmosf\u00e9ra bola tvoren\u00e1 najm\u00e4 oxidom uhli\u010dit\u00fdm, \u010d\u00edm vznikal siln\u00fd sklen\u00edkov\u00fd efekt. V slne\u010dnej s\u00fastave pr\u00e1ve prebiehalo intenz\u00edvne bombardovanie. Terestrick\u00e9 teleso s rozmermi Marsu do nej vrazilo o 40 a\u017e 50 mili\u00f3nov rokov po jej vzniku. Po zr\u00e1\u017eke sa vyparili k\u00f4ra a pl\u00e1\u0161\u0165 Zeme a tie\u017e t\u00e1 \u010das\u0165 atmosf\u00e9ry, ktor\u00e1 bola nad zasiahnutou pologu\u013eou. Druh\u00e1 \u010das\u0165 atmosf\u00e9ry nad odvr\u00e1tenou stranou sa zmie\u0161ala s plynmi, ktor\u00e9 vznikli po dopade a postupne obalila aj druh\u00fa stranu. Z materi\u00e1lu vymr\u0161ten\u00e9ho na obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu Zeme sa sformoval prstenec, z ktor\u00e9ho vznikol Mesiac. Od tej doby prebieha jeho postupn\u00e9 vz\u010fa\u013eovanie.<\/p>\n
N\u00e1sledky kol\u00edzie<\/h3>\n
Okrem samotn\u00e9ho sformovania Mesiaca mala kol\u00edzia e\u0161te nieko\u013eko n\u00e1sledkov. Rot\u00e1cia Zeme sa po nej pravdepodobne spomalila. Pod\u013ea Campov\u00fdch v\u00fdpo\u010dtov dokonca Zem nemohla rotova\u0165 rovnak\u00fdm smerom ako rotuje dnes (progr\u00e1dnym), preto\u017ee zr\u00e1\u017ekou vyvolan\u00e9 efekty tak nemohli vznikn\u00fa\u0165. To by znamenalo, \u017ee impakt smer rot\u00e1cie Zeme dokonca obr\u00e1til. Impakt tie\u017e spustil plat\u0148ov\u00fa tektoniku, bez ktorej by \u017eivot na Zemi v podobe, v akej ho pozn\u00e1me dnes, nebol mo\u017en\u00fd.<\/p>\n
Kozmonautick\u00fd prieskum Mesiaca<\/h2>\n
P\u00e4\u0165desiate roky<\/h3>\n
$\"\"$ <\/a>
Sonda Pioneer 1 pred \u0161tartom s raketou Thor-Able. Zdroj: NASA<\/p><\/div>\n
Mesiac, na\u0161e najbli\u017e\u0161ie vesm\u00edrne teleso, je v kozmonautike<\/a> zn\u00e1me predov\u0161etk\u00fdm ako cie\u013e kozmick\u00fdch pretekov medzi Spojen\u00fdmi \u0161t\u00e1tmi a Sovietskym zv\u00e4zom. Tieto dve mocnosti boli cel\u00e9 desa\u0165ro\u010dia jedin\u00e9, ktor\u00e9 boli schopn\u00e9 stava\u0165 \u00faspe\u0161n\u00e9 kozmick\u00e9 sondy a posiela\u0165 do vesm\u00edru \u013eud\u00ed.<\/p>\n
Prv\u00fd pokus o vyslanie kozmickej sondy, prv\u00e1 snaha dosiahnu\u0165 druh\u00fa \u00fanikov\u00fa r\u00fdchlos\u0165 a zbl\u00edzka sk\u00fama\u0165 in\u00e9 vesm\u00edre teleso ako je Zem, dostala ozna\u010denie Pioneer 0<\/strong><\/a>. Pioneer 0 bola so svojou nosnou raketou vypusten\u00e1 z kozmodr\u00f3mu Mys Canaveral, rampy LC17A, d\u0148a 17. augusta 1958. Raketa Thor-Able so svoj\u00edm n\u00e1kladom dosiahla v\u00fd\u0161ku asi 16 km, ke\u010f vtom explodoval prv\u00fd stupe\u0148 rakety a sonda dopadla do mora.<\/p>\n
Prv\u00e9 sovietske mesa\u010dn\u00e9 sondy mali za cie\u013e len dopadn\u00fa\u0165 na Mesiac a dopravi\u0165 tam embl\u00e9my Sovietskeho zv\u00e4zu. Po\u010das preletu k Mesiacu mali sk\u00fama\u0165 vlastnosti medziplanet\u00e1rneho priestoru medzi t\u00fdmito dvoma telesami a zisti\u0165, \u010di Mesiac m\u00e1 magnetick\u00e9 pole. Celkovo \u0161tyrom prv\u00fdm sond\u00e1m skon\u0161truovan\u00fdm pre t\u00fato f\u00e1zu ch\u00fdbali kamery. U\u017e \u00favodn\u00fd n\u00e1vrh tohto programu zostaven\u00fd Koro\u013eovom a Keldy\u0161om v\u0161ak po\u010d\u00edtal aj s vyspelej\u0161\u00edmi sondami, ktor\u00e9 mali sn\u00edmkova\u0165 odvr\u00e1ten\u00fa stranu Mesiaca. Prv\u00e1 sovietska mesa\u010dn\u00e1 sonda<\/a> vypusten\u00e1 23. 9. 1958 po 93 sekund\u00e1ch letu havarovala vinou pozd\u013a\u017enych rezonanci\u00ed bo\u010dn\u00fdch raketov\u00fdch stup\u0148ov.<\/p>\n
Vinou nedostatku sk\u00fasenost\u00ed a nespo\u013eahlivosti prv\u00fdch nosn\u00fdch rakiet ve\u013ea kozmick\u00fdch sond skon\u010dilo v po\u010diatkoch kozmonautiky hav\u00e1riou v priebehu \u0161tartu. Ich n\u00e1klady ani nedostali pr\u00edle\u017eitos\u0165 uk\u00e1za\u0165, \u010di s\u00fa skon\u0161truovan\u00e9 spr\u00e1vne a \u010di dok\u00e1\u017eu splni\u0165 svoje \u00falohy. Prv\u00fdm telesom, ktor\u00e9mu sa to aspo\u0148 \u010diasto\u010dne podarilo, bol tret\u00ed pokus o dosiahnutie Mesiaca \u2013 americk\u00e1 sonda Pioneer 1<\/strong><\/a>. Hoci ju Spojen\u00e9 \u0161t\u00e1ty aj Sovietsky zv\u00e4z jednozna\u010dne ozna\u010duj\u00fa ako ne\u00faspe\u0161n\u00fa, predsa sa len dostala \u010falej ako prv\u00e9 dve kozmick\u00e9 sondy. Prekro\u010dila hranicu vesm\u00edru, stala sa ofici\u00e1lne kozmick\u00fdm telesom a doletela a\u017e do tretiny vzdialenosti k Mesiacu, k\u00fdm na \u0148u do\u013eahla chyba jej rakety a ona sa zr\u00fatila nasp\u00e4\u0165 na Zem.<\/p>\n
Druh\u00fa sovietsku sondu<\/a> postihol rovnak\u00fd osud ako prv\u00fa. Jej nosn\u00e1 raketa, rovnak\u00e9ho typu ako v predo\u0161lom pr\u00edpade, po \u0161tarte letela len o p\u00e1r sek\u00fand dlh\u0161ie ako pri prvom pokuse, k\u00fdm sa z rovnak\u00fdch pr\u00ed\u010din rozpadla.<\/p>\n
Spojen\u00e9 \u0161t\u00e1ty 8. novembra 1958 vypustili \u010fal\u0161iu takmer identick\u00fa sondu programu Pioneer, Pioneer 2<\/strong><\/a>. Po vzlete na vrchole nosnej rakety Thor-Able prv\u00e9 dva stupne pracovali uspokojivo a dosiahli kozmick\u00fd priestor. Tret\u00ed stupe\u0148 rakety, ktor\u00fd mal sondu navies\u0165 na fin\u00e1lnu dr\u00e1hu k Mesiacu, sa v\u0161ak neza\u017eihol. Sonda tak bola, podobne ako Pioneer 1, ods\u00faden\u00e1 na p\u00e1d do zemskej atmosf\u00e9ry. Najvy\u0161\u0161\u00ed bod jej dr\u00e1hy le\u017eal\u00a0 iba 1550 km od Zeme.<\/p>\n
5. decembra 1958 sk\u00fasili \u0161\u0165astie znova Sovieti. Ich kozmick\u00e1 sonda, podobn\u00e1 svojim predchodkyniam, vyst\u00fapala na \u0161pici nosnej rakety Luna 8K72 do v\u00e4\u010d\u0161ej v\u00fd\u0161ky ako ony. Ani jej v\u0161ak nebolo s\u00faden\u00e9 dosiahnu\u0165 vesm\u00edr. Po 245 sekund\u00e1ch letu sa v d\u00f4sledku zadrenia \u010derpadla peroxidu vod\u00edka motory rakety vypli a t\u00e1 sa so svoj\u00edm n\u00e1kladom zr\u00fatila nasp\u00e4\u0165 na Zem.<\/p>\n
$\"\"$ <\/a>
Kontrola sondy Pioneer 3. Zdroj: NASA<\/p><\/div>\n
Po ne\u00faspechoch \u00favodnej s\u00e9rie sond Pioneer NASA ambici\u00f3zne ciele svojich automatov zmiernila. \u010eal\u0161ia dvojica sond, Pioneer 3 a 4, mala okolo Mesiaca iba preletie\u0165 a sk\u00fama\u0165 ho jedin\u00fdm vedeck\u00fdm pr\u00edstrojom. Ten mal mera\u0165 kozmick\u00fa radi\u00e1ciu. Pioneer 3<\/strong><\/a> vzlietla s nosi\u010dom Juno 2 na Mikul\u00e1\u0161a roku 1958. Prv\u00fd stupe\u0148 rakety v\u0161ak pred\u010dasne spotreboval svoje pohonn\u00e9 hmoty. Navy\u0161e nabral odch\u00fdlku v smere. \u010cakal ho teda podobn\u00fd osud ako Pioneer 1.<\/p>\n
2. janu\u00e1ra 1959 pri\u0161iel na rad Sovietsky zv\u00e4z. Raketa Luna 8K72 udelila sonde a\u017e o 100 m\/s vy\u0161\u0161iu r\u00fdchlos\u0165 ne\u017e bolo pl\u00e1novan\u00e9. Luna 1<\/strong><\/a> sa v\u0161ak aj napriek tomu stala prv\u00fdm telesom, ktor\u00e9 prekonalo druh\u00fa \u00fanikov\u00fa r\u00fdchlos\u0165 a ktor\u00e9mu nebolo s\u00faden\u00e9 sa niekedy vr\u00e1ti\u0165 na Zem. Jej posledn\u00fd raketov\u00fd stupe\u0148 bol na tom rovnako. Piateho janu\u00e1ra sonda preletela vo vzdialenosti 5995 km nad mesa\u010dn\u00fdm povrchom. Vinou vy\u0161\u0161ej r\u00fdchlosti sa pl\u00e1novan\u00fd z\u00e1sah Mesiaca nepodaril. Luna 1 bola toti\u017e na \u201emieste stretnutia\u201c s Mesiacom asi o dve hodiny sk\u00f4r ne\u017e Mesiac samotn\u00fd. Napriek tomu v\u0161ak (aj pod vplyvom propagandy) b\u00fdva ozna\u010den\u00e1 ako \u00faspe\u0161n\u00e1 mesa\u010dn\u00e1 sonda. Nielen\u017ee priniesla nov\u00e9 poznatky o radia\u010dn\u00fdch p\u00e1soch Zeme, slne\u010dnom vetre a prostred\u00ed v tak\u00fdch ve\u013ek\u00fdch vzdialenostiach od na\u0161ej plan\u00e9ty, ale tie\u017e zistila, \u017ee Mesiac nem\u00e1 magnetick\u00e9 pole.<\/p>\n
O dva mesiace nesk\u00f4r sa podobn\u00e1 misia podarila aj Ameri\u010danom. 3. marca 1959 raketa Juno 2 vyniesla do vesm\u00edru sondu Pioneer 4<\/strong><\/a>, ktor\u00e1 sa stala prv\u00fdm americk\u00fdm telesom a druh\u00fdm \u010dlovekom vyroben\u00fdm telesom v\u00f4bec, ktor\u00e9 prekonalo druh\u00fa \u00fanikov\u00fa r\u00fdchlos\u0165. Po iba jednodennom lete preletel Pioneer 4 okolo Mesiaca, av\u0161ak vo vzdialenosti bezm\u00e1la desa\u0165kr\u00e1t v\u00e4\u010d\u0161ej, ne\u017e preletela Luna 1.<\/p>\n
12. septembra 1959 sa v \u010dase 06:39:42 UT vzniesla k oblohe sonda Luna 2<\/strong><\/a>. Dovtedy neve\u013emi spo\u013eahliv\u00e1 raketa Luna 8K72 po prv\u00fd raz naviedla svoj n\u00e1klad na spr\u00e1vnu dr\u00e1hu. D\u0148a 13. septembra 1959 v \u010dase 21:02:24 UT, dopadla Luna 2 ako prv\u00fd \u010dlovekom vyroben\u00fd objekt na povrch Mesiaca. Hoci Luna 2 bola po \u0161iestich ne\u00faspe\u0161n\u00fdch pokusoch prv\u00e1 bezpochyby \u00faspe\u0161n\u00e1 sonda vyslan\u00e1 na Mesiac, priniesla aj d\u00f4le\u017eit\u00e9 \u00fadaje o radia\u010dn\u00fdch p\u00e1soch Zeme.<\/p>\n
$\"\"$ <\/a>
Sn\u00edmka odvr\u00e1tenej strany Mesiaca zo sondy Luna 3. Je mo\u017en\u00e9 na nej rozpozna\u0165 mesa\u010dn\u00e9 moria. Autor: OKB-1<\/p><\/div>\n
Len pribli\u017ene o tri t\u00fd\u017edne nesk\u00f4r \u010dakala na \u0161tart pripraven\u00e1 \u010fal\u0161ia sonda programu Luna<\/a>. T\u00e1to sa v\u00fdrazne l\u00ed\u0161ila od svojich predchodcov, ktor\u00e9 boli vlastne sk\u00f4r demon\u0161tr\u00e1tormi technol\u00f3gi\u00ed (a tie\u017e politick\u00fdmi n\u00e1strojmi). Mala prinies\u0165 ako prv\u00fd pr\u00edstroj v hist\u00f3rii sn\u00edmky odvr\u00e1tenej strany Mesiaca. Stalo sa tak 6. okt\u00f3bra vo vzdialenosti ud\u00e1vanej nejednozna\u010dne medzi 6 200 km a 7 940 km (pribli\u017ene dvojn\u00e1sobok priemeru Mesiaca). Sn\u00edmkovanie sa za\u010dalo 7. okt\u00f3bra vo vzdialenosti 63 500 km od Mesiaca. Celkove 29 z\u00e1berov od Luny 3<\/strong> pokrylo 70 % odvr\u00e1tenej strany Mesiaca.<\/p>\n
26. novembra 1959 vzlietla druh\u00e1 z rady vylep\u0161en\u00fdch sond Pioneer<\/strong><\/a> z Mysu Canaveral na vrchole rakety Thor-Able. Po 45 sekund\u00e1ch letu sa v\u0161ak odtrhol aerodynamick\u00fd kryt. Siln\u00e9 aerodynamick\u00e9 nam\u00e1hanie odtrhlo po 104 sekund\u00e1ch letu od rakety sondu. T\u00e1to katastrofa pozastavila mesa\u010dn\u00fd program Pioneer takmer na cel\u00fd rok. Po\u010das tohto obdobia sa ne\u00faspe\u0161ne pok\u00fa\u0161al dosiahnu\u0165 Mesiac aj Sovietsky zv\u00e4z. To ale na z\u00e1pade nikto nevedel. Dokonca ani v\u00fdzvedn\u00e9 slu\u017eby nezistili, \u017ee Sovietsky zv\u00e4z chce pokra\u010dova\u0165 v sn\u00edmkovan\u00ed odvr\u00e1tenej strany Mesiaca a za t\u00fdmto \u00fa\u010delom sa pok\u00fasilo v roku 1960 vypusti\u0165 dve \u010fal\u0161ie kozmick\u00e9 sondy<\/a>. Ich cie\u013eom malo by\u0165 nasn\u00edmanie najm\u00e4 t\u00fdch oblast\u00ed odvr\u00e1tenej strany, ktor\u00e9 sa nepodarilo zachyti\u0165 Lune 3. U prvej z t\u00fdchto sond v\u0161ak motor tretieho stup\u0148a rakety nedosiahol potrebn\u00fd \u0165ah a navy\u0161e sa pred\u010dasne vypojil. Sonda preto nevyvinula dostato\u010dn\u00fa r\u00fdchlos\u0165 na let k Mesiacu a dosiahla len vzdialenos\u0165 zhruba 200 000 km od Zeme. Raketa s druhou sondou vybuchla prakticky hne\u010f po \u0161tarte.<\/p>\n
\u0160es\u0165desiate roky<\/h3>\n
Rok 1960 bol oh\u013eadom v\u00fdskumu Mesiaca pre obe mocnosti zl\u00fd. Ani jedna v \u0148om nemala \u00faspe\u0161n\u00fa sondu. Ameri\u010dania sa pok\u00fasili vypusti\u0165 sondy<\/a> 25. septembra a 15. decembra. V oboch pr\u00edpadoch nosn\u00e9 rakety Atlas-Able zlyhali. Strata posledn\u00fdch dvoch sond, ka\u017edej v hodnote 9 a\u017e 10 mili\u00f3nov dol\u00e1rov, ukon\u010dila pokusy dosiahnu\u0165 Mesiac v r\u00e1mci programu Pioneer.<\/p>\n
$\"\"$ <\/a>
\u0160tart sondy Ranger 1 na vrchole rakety Atlas Agena B zo \u0161tartovacej rampy 12. Zdroj: NASA<\/p><\/div>\n
V roku 1961 sa o dosiahnutie Mesiaca ani jedna zo svetov\u00fdch mocnost\u00ed nepok\u00fasila. Vznikol v\u0161ak nov\u00fd americk\u00fd projekt kozmick\u00fdch sond zameran\u00fdch v\u00fdlu\u010dne na v\u00fdskum Mesiaca \u2013 program Ranger. Prv\u00e1 misia so \u0161tartom 23. augusta 1961 mala iba overi\u0165 funkciu nov\u00e9ho typu nosnej rakety Atlas Agena B. Nepodaril sa v\u0161ak druh\u00fd z\u00e1\u017eih stup\u0148a Agena. Sonda tak s\u00edce skon\u010dila na obe\u017enej dr\u00e1he okolo Zeme, ale ve\u013emi n\u00edzkej a nestabilnej. Ranger 1<\/strong><\/a> o nieko\u013eko dn\u00ed zhorel nad Mexick\u00fdm z\u00e1livom. Napriek zjavn\u00e9mu vedeck\u00e9mu ne\u00faspechu misie v\u0161ak boli splnen\u00e9 aspo\u0148 niektor\u00e9 technologick\u00e9 ciele. Po krachu Rangera 1 zostal v z\u00e1lohe e\u0161te jeden letov\u00fd exempl\u00e1r, Ranger 2<\/strong><\/a>. T\u00e1to sonda v\u0161ak po \u0161tarte tie\u017e zostala uv\u00e4znen\u00e1 na e\u0161te ni\u017e\u0161ej obe\u017enej dr\u00e1he, ne\u017e ak\u00fa mal Ranger 1. Prv\u00e9 dva lety programu uk\u00e1zali aspo\u0148 to, \u017ee z\u00e1kladn\u00e1 kon\u0161trukcia sond je vyhovuj\u00faca.<\/p>\n
Raketa Atlas s Rangerom 3<\/strong><\/a> sa odp\u00fatala od rampy 26. janu\u00e1ra 1962. Ke\u010f Atlas vypol svoje motory, zostava sa nach\u00e1dzala na vy\u0161\u0161ej parkovacej dr\u00e1he, ako bolo \u017eiad\u00face. Technici sa mohli len bezmocne prizera\u0165, ako druh\u00fd stupe\u0148, Agena, nav\u00e1dza po automatickom z\u00e1\u017eihu sondu na nespr\u00e1vnu dr\u00e1hu. 28. janu\u00e1ra do\u0161lo k najv\u00e4\u010d\u0161iemu pribl\u00ed\u017eeniu k Mesiacu a Ranger 3 sa na\u010falej vz\u010fa\u013eoval po obe\u017enej dr\u00e1he okolo Slnka namiesto toho, aby do neho pod\u013ea pl\u00e1nu narazil.<\/p>\n
23. apr\u00edla 1962 v \u010dase 15:50 do\u0161lo k \u0161tartu Rangera 4<\/strong><\/a>. Po prv\u00fd raz v priebehu pokusov o dosiahnutie Mesiaca pracovala raketa ve\u013emi dobre a sonda, naopak, ve\u013emi zle. V\u0161etky pokusy o obnovenie pracovn\u00e9ho stavu sondy boli ne\u00faspe\u0161n\u00e9. 26. apr\u00edla sonda narazila na odvr\u00e1ten\u00fa stranu Mesiaca. Tento neriaden\u00fd z\u00e1sah Mesiaca, ktor\u00fd nepriniesol \u017eiadne vedeck\u00e9 \u00fadaje, v\u0161ak nebol pre z\u00fa\u010dastnen\u00fdch prakticky \u017eiadnou \u00fatechou a jeho v\u00fdznam rozhodne nebolo mo\u017en\u00e9 porovn\u00e1va\u0165 s v\u00fdznamom sondy Luna 2.<\/p>\n
8. okt\u00f3bra 1962 vzlietol Ranger 5<\/strong><\/a>. Necel\u00fa hodinu aj \u0161tvr\u0165 po \u0161tarte na palube sondy prudko st\u00fapla teplota a nap\u00e1janie z jej sol\u00e1rnych panelov sa stratilo. Po\u0161koden\u00e9mu Rangeru 5, ktor\u00e9ho probl\u00e9my pravdepodobne zapr\u00ed\u010dinil skrat, zost\u00e1vala energia u\u017e iba na p\u00e1r hod\u00edn. 21. okt\u00f3bra minul m\u0155tvy Ranger 5 Mesiac len vo vzdialenosti 720 km od povrchu.<\/p>\n
$\"\"$ <\/a>
Sonda Ranger 6 v Laborat\u00f3riu pr\u00fadov\u00e9ho pohonu. Zdroj: NASA Glenn Research Center (NASA-GRC)<\/p><\/div>\n
Mesiac sa znova pok\u00fasili dosiahnu\u0165 Sovieti. Prv\u00e9 dva pokusy o m\u00e4kk\u00e9 prist\u00e1tie Sovietskeho zv\u00e4zu na Mesiaci<\/a> sa k Mesiacu ani nepribl\u00ed\u017eili. Havarovali vinou ich nosn\u00fdch rakiet. Tret\u00ed lander s\u00edce takisto nesplnil svoj cie\u013e, ale aspo\u0148 sa k nemu pribl\u00ed\u017eil nato\u013eko, \u017ee si vysl\u00fa\u017eil ozna\u010denie Luna 4<\/strong><\/a>. D\u0148a 2. apr\u00edla 1963 bola vynesen\u00e1 raketou Molnija-L (Voschod). Po\u010das letu v\u0161ak neprebehla nijak\u00e1 korekcia jej dr\u00e1hy, a tak Mesiac minula vo vzdialenosti 8 500 km od jeho povrchu.<\/p>\n
Za\u010diatkom roka 1964 pri\u0161iel rad na u\u017e \u0161iestu sondu programu Ranger. 30. janu\u00e1ra 1964 v \u010dase 15:49:00 UT sa raketa Atlas Agena B odp\u00fatala aj so svoj\u00edm n\u00e1kladom z rampy. Ranger 6<\/strong><\/a> do Mesiaca narazil 2. febru\u00e1ra v \u010dase 09:24 UT bez toho, aby predt\u00fdm odoslal nejak\u00e9 fotografie.<\/p>\n
Na jar 1964 sa v zhruba mesa\u010dnom odstupe pok\u00fasili dosiahnu\u0165 Mesiac \u010fal\u0161ie dve prist\u00e1vacie sovietske sondy. Ani jedna z nich v\u0161ak nedosiahla ani len obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu okolo Zeme. Ich rakety typu Molnija v oboch pr\u00edpadoch po nieko\u013ek\u00fdch min\u00fatach letu havarovali.<\/p>\n
28. j\u00fala 1964 \u0161tartoval Ranger 7<\/strong><\/a>. 31. j\u00fala nadi\u0161iel o\u010dak\u00e1van\u00fd de\u0148 dopadu a sn\u00edmkovania. Prv\u00e1 sn\u00edmka pri\u0161la v \u010dase 13:08:45 z v\u00fd\u0161ky 2210 km. Ranger 7 preniesol na Zem 4308 obr\u00e1zkov Mesiaca, na t\u00fa dobu v\u00fdbornej kvality. Spojen\u00e9 \u0161t\u00e1ty po mno\u017estve ne\u00faspe\u0161n\u00fdch pokusov kone\u010dne dosiahli v\u00fdznamn\u00fd \u00faspech pri v\u00fdskume Mesiaca.<\/p>\n
USA pokra\u010dovali v programe Ranger. Jeho posledn\u00e9 dve sondy, Ranger 8<\/strong> a Ranger 9<\/strong>, boli rovnako ako Ranger 7, \u00faspe\u0161n\u00e9 a odoslali e\u0161te viac sn\u00edmok mesa\u010dn\u00e9ho povrchu. Ich \u0161tarty boli prekladan\u00e9 \u0161tartami ne\u00faspe\u0161n\u00fdch sovietskych prist\u00e1vac\u00edch sond. Medzi nimi sa vyskytla jedna \u00faspe\u0161n\u00e1 preletov\u00e1 sonda Zond 3<\/strong>. V roku 1965 minula Mesiac vo vzdialenosti 9220 km a zhotovila nejak\u00e9 sn\u00edmky odvr\u00e1tenej strany Mesiaca. Pridala tie\u017e spektr\u00e1 jeho povrchu.<\/p>\n
$\"\"$ <\/a>
Model sondy Luna 9, prv\u00e9ho telesa, ktor\u00e9 m\u00e4kko prist\u00e1lo na mesa\u010dnom povrchu. Autor: Pline<\/p><\/div>\n
Prelomom v prist\u00e1van\u00ed na Mesiaci sa stala sonda Luna 9<\/strong>. 31. janu\u00e1ra 1966 od\u0161tartovala z kozmodr\u00f3mu Bajkonur s raketou Molnija-M. Dosiahla parkovaciu dr\u00e1hu, z ktorej potom pokra\u010dovala k Mesiacu. \u00daspe\u0161ne prebehla korekcia jej dr\u00e1hy aj zapojenie brzdiaceho raketov\u00e9ho syst\u00e9mu tri dni po \u0161tarte vo v\u00fd\u0161ke iba 75 km nad povrchom Mesiaca. Tesne pred dopadom na povrch motor dohorel a oddelilo sa od neho gu\u013eat\u00e9 puzdro s pr\u00edstrojmi chr\u00e1nen\u00e9 naf\u00faknut\u00fdm obalom. 3. febru\u00e1ra 1966 v \u010dase 18:45:30 UT uskuto\u010dnila Luna 9 prv\u00e9 m\u00e4kk\u00e9 prist\u00e1tie na povrchu in\u00e9ho telesa ne\u017e Zem. Stalo sa tak na z\u00e1padnom okraji Oce\u00e1nu b\u00farok, v bl\u00edzkosti kr\u00e1tera Cavalerius<\/em>. D\u00f4le\u017eit\u00fdm poznatkom bolo u\u017e to, \u017ee povrch Mesiaca je dos\u0165 pevn\u00fd na to, aby puzdro udr\u017eal \u2013 \u010do pred t\u00fdmto testom v\u00f4bec nebolo ist\u00e9. Zhotovila a na Zem odoslala panoramatick\u00e9 sn\u00edmky svojho okolia.<\/p>\n
N\u00e1sledne Sovieti vypustili \u010fal\u0161ie tri sondy s nov\u00fdm cie\u013eom \u2013 obieha\u0165 okolo Mesiaca. \u00daspe\u0161n\u00e1 bola len druh\u00e1 z nich, Luna 10<\/strong>. Po viac ako ro\u010dnej odmlke sa k vyp\u00fa\u0161\u0165aniu sond na Mesiac vr\u00e1tili aj Ameri\u010dania s nov\u00fdm programom Surveyor. Hne\u010f prv\u00e1 sonda, Surveyor 1<\/strong>, v j\u00fani 1966 m\u00e4kko prist\u00e1la na mesa\u010dnom povrchu. V druhej polovici roka nasledovali dva americk\u00e9 orbitery, z ktor\u00fdch druh\u00fd, Lunar Orbiter 1<\/strong>, bol \u00faspe\u0161n\u00fd. Zakr\u00e1tko sa k nemu pridal druh\u00fd \u00faspe\u0161n\u00fd sovietsky orbiter, Luna 11<\/strong>. V prist\u00e1van\u00ed na mesa\u010dnom povrchu dosahovali USA striedav\u00fd \u00faspech, ale pri dosahovan\u00ed mesa\u010dnej orbity u\u017e \u00faspechy v\u00fdrazne preva\u017eovali nad ne\u00faspechmi. Aj Sovietsky zv\u00e4z vyslal do konca roku 1966 \u010fal\u0161ie tri \u00faspe\u0161n\u00e9 prist\u00e1vacie moduly.<\/p>\n
Spojen\u00e9 \u0161t\u00e1ty s nepilotovan\u00fdmi telesami u\u017e vy\u0161\u0161ie amb\u00edcie ako m\u00e4kk\u00e9 prist\u00e1tia pri Mesiaci nemali. V\u0161etky sily sa zamerali na vyslanie mu\u017eov na jeho povrch. O to ist\u00e9 sa v utajen\u00ed s\u00edce pok\u00fa\u0161al aj Sovietsky zv\u00e4z, no pokra\u010doval aj program Luna, ktor\u00fd mal by\u0165 zapojen\u00fd do prist\u00e1vania sovietskych kozmonautov na Mesiaci.<\/p>\n
$\"\"$ <\/a>
Lun\u00e1rny modul Apolla 11 na mesa\u010dnom povrchu<\/p><\/div>\n
Program Apollo dostal v roku 1969 prv\u00fdch \u013eud\u00ed na povrch Mesiaca. Boli to Neil Armstrong a Edwin „Buzz“ Aldrin v prist\u00e1vacom module kozmickej lode Apollo<\/strong><\/a> 11<\/strong>. Po nich nav\u0161t\u00edvilo Mesiac e\u0161te p\u00e4\u0165 \u010fal\u0161\u00edch pos\u00e1dok, v\u0161etko americk\u00fdch a mu\u017esk\u00fdch. Jedna misia, Apollo 13<\/strong>, pre obrovsk\u00e9 probl\u00e9my na Mesiaci neprist\u00e1la, len ho obletela a vr\u00e1tila sa na Zem.<\/p>\n
Sedemdesiate roky<\/h3>\nZa\u010diatkom sedemdesiatych rokov program Apollo vrcholil. Poslednou pilotovanou misiou bolo Apollo 17<\/strong> na sklonku roku 1972. Zatia\u013e posledn\u00fdm \u010dlovekom na povrchu Mesiaca sa stal jej velite\u013e Eugene Cernan, astronaut<\/a> so slovensk\u00fdmi kore\u0148mi.<\/p>\n
Program Luna priniesol e\u0161te dve prekvapenia \u2013 prv\u00e9 rovery, Lunochody (2), na povrchu in\u00e9ho vesm\u00edrneho telesa, a prv\u00e9 nepilotovan\u00e9 n\u00e1vraty so vzorkami (2). Luna 16<\/strong> \u0161tartovala 12. 9. 1970 a vykonala prv\u00fd n\u00e1vrat z Mesiaca so vzorkou. Luna 17<\/strong> \u0161tartovala 10. 11. 1970 a priniesla na mesa\u010dn\u00fd povrch prv\u00fd rover, Lunochod<\/strong>. Pre\u0161iel 10 km a urobil 20 000 sn\u00edmok. Luna 21<\/strong> \u0161tartuj\u00faca 8. 1. 1973 priniesla rover Lunochod 2<\/strong>, ktor\u00fd najazdil 37 km a spravil 80 000 sn\u00edmok mesa\u010dn\u00e9ho povrchu. Luna 24<\/strong>, ktor\u00e1 od\u0161tartovala 9. 8. 1976, priniesla na Zem 170 g horniny. Bola to posledn\u00e1 sonda programu Luna v 20. storo\u010d\u00ed a tie\u017e posledn\u00e9 teleso, ktor\u00e9 v 20. storo\u010d\u00ed prinieslo z Mesiaca vzorky.<\/p>\n
Program Luna podobne ako americk\u00fd program Apollo mali v pl\u00e1ne viac misi\u00ed, ne\u017e sa nakoniec uskuto\u010dnilo. Oba v\u0161ak pred\u010dasne ukon\u010dili rozpo\u010dtov\u00e9 d\u00f4vody.\u00a0 Po vyvrcholen\u00ed kozmick\u00fdch pretekov v sedemdesiatych rokoch obe mocnosti Mesiac opustili. Na\u010das sa tak stal opusten\u00fdm a nesk\u00faman\u00fdm. A to i napriek tomu, \u017ee o \u0148om z\u010faleka nevieme v\u0161etko, \u017ee na \u0148om e\u0161te zostali nedobyt\u00e9 m\u00e9ty.<\/p>\n
Dev\u00e4\u0165desiate roky<\/h3>\n
V dev\u00e4\u0165desiatych rokoch sa Spojen\u00e9 \u0161t\u00e1ty za\u010dali k Mesiacu vraca\u0165 a to najprv orbit\u00e1lnou sondou Clementine<\/strong>. No nebola sama. E\u0161te pred \u0148ou v\u00f4bec prv\u00fa vlastn\u00fa kozmick\u00fa sondu k Mesiacu vyslalo aj Japonsko. Volala sa Hiten<\/strong> a po dlhom nav\u00e1dzan\u00ed na mesa\u010dn\u00fa orbitu obiehala Mesiac od roku 1993, k\u00fdm Clementine od roku 1994.<\/p>\n
Tretie tis\u00edcro\u010die<\/h3>\n
Po \u010fal\u0161ej americkej mesa\u010dnej sonde, Lunar Procpector<\/strong>, sa v tre\u0165om tis\u00edcro\u010d\u00ed pripojila k v\u00fdskumu Mesiaca aj ESA. Jej sonda SMART-1<\/strong> bola z\u00e1rove\u0148 prvou kozmickou sondou s i\u00f3nov\u00fdm pohonom.<\/p>\n
$\"\"$ <\/a>
\u010c\u00ednsky rover Yutu-2 na odvr\u00e1tenej strane Mesiaca. Zdroj: CSNA\/Siyu Zhang\/Kevin M. Gill<\/p><\/div>\n
V roku 2007 sa k Mesiacu vydala flotila a\u017e troch japonsk\u00fdch mesa\u010dn\u00fdch sond, z ktor\u00fdch hlavnou bola mapovacia sonda Kaguya<\/strong>. Doslova v tesnom slede, len o mesiac nesk\u00f4r, nasledoval \u0161tart prvej sondy \u010d\u00ednskeho ve\u013emi \u00faspe\u0161n\u00e9ho mesa\u010dn\u00e9ho programu Chang\u2019e. V decembri 2013 sa podarilo m\u00e4kko prist\u00e1\u0165 na mesa\u010dnom povrchu so sondou Chang\u2019e 3<\/strong>, ktor\u00e1 okrem prv\u00e9ho prist\u00e1tia \u010c\u00edny na mesa\u010dnom povrchu na\u0148 vysadila aj prv\u00fd vlastn\u00fd rover Yutu<\/strong>. Jej nasledovn\u00edk Chang\u2019e 4<\/strong> v roku 2019 ako prv\u00fd stroj v hist\u00f3rii \u00faspe\u0161ne dosadol na odvr\u00e1tenej strane Mesiaca. Nasleduj\u00faca Chang\u2019e 5<\/strong><\/a>, presnej\u0161ie jej n\u00e1vratov\u00e9 puzdro, 16. decembra 2020 doviezlo asi 1,7 kg vzoriek. Boli to prv\u00e9 vzorky z Mesiaca po 37 rokoch a hne\u010f s desa\u0165kr\u00e1t v\u00e4\u010d\u0161ou hmotnos\u0165ou ako posledn\u00e9 vzorky privezen\u00e9 sovietskou sondou Luna 24. Potom sa \u010c\u00edna o to ist\u00e9 pok\u00fasila na odvr\u00e1tenej strane Mesiaca, o \u010do sa nikto nikdy predt\u00fdm nepok\u00fa\u0161al, a uspela<\/a>.\u00a0 Odber vzoriek \u010d\u00ednskymi sondami a ich doprava na Zem je zlo\u017eitej\u0161ia a komplexnej\u0161ia ako odber a doprava vzoriek v sedemdesiatych rokoch Sovietskym zv\u00e4zom.<\/p>\n
Od roku 2008 sa k prieskumu Mesiaca pridala aj India orbit\u00e1lnou sondou \u010candraj\u00e1n-1<\/strong>. Hne\u010f druh\u00e1 sonda, \u010candraj\u00e1n-2<\/strong>, mala na Mesiaci prist\u00e1\u0165 a prinies\u0165 na\u0148 rover, no havarovala. \u00daspech v\u0161ak dosiahla s nasleduj\u00facou, takmer identickou sondou \u010candraj\u00e1n-3<\/strong><\/a> v roku 2023. T\u00e1 prist\u00e1la v n\u00e1ro\u010dnej lokalite okolia ju\u017en\u00e9ho mesa\u010dn\u00e9ho p\u00f3lu, ktor\u00e9 je atrakt\u00edvna aj pre \u010fal\u0161ie krajiny.<\/p>\n
$\"\"$ <\/a>
Kozmick\u00e1 lo\u010f Orion po pribl\u00ed\u017een\u00ed sa k Mesiacu. Zdroj: NASA\/JSC<\/p><\/div>\n
K Mesiacu sa za\u010dal nasp\u00e4\u0165 obzera\u0165 aj \u010dlovek. Americk\u00e1 sonda Lunar Reconnaissance Orbiter<\/strong> \u0161tartuj\u00faca v roku 2009 mala okrem in\u00e9ho n\u00e1js\u0165 vhodn\u00e9 miesta na n\u00e1vrat \u013eud\u00ed na Mesiac a po prv\u00fd raz z obe\u017enej dr\u00e1hy okolo Mesiaca zaznamenala aj nedotknut\u00e9 stopy po prv\u00fdch mesa\u010dn\u00fdch n\u00e1v\u0161tevn\u00edkoch. Hoci prv\u00fd program, Constellation, ktor\u00fd mal Ameri\u010danov na Mesiac vr\u00e1ti\u0165, vtedaj\u0161\u00ed prezident zru\u0161il, jeho nasledovn\u00edk, program Artemis<\/strong>, sa dostal v n\u00e1vrate \u013eud\u00ed na Mesiac tak \u010faleko, ako doposia\u013e \u017eiadny program od \u010dias Apolla a tajn\u00e9ho sovietskeho mesa\u010dn\u00e9ho programu. Nov\u00e1 raketa SLS vyniesla v roku 2022 na oblet Mesiaca zatia\u013e e\u0161te bezpilotn\u00fa vesm\u00edrnu lo\u010f Orion<\/strong>. T\u00e1 u\u017e nie je len dielom USA, ale aj ESA. Let dopadol \u00faspe\u0161ne. \u010eal\u0161\u00ed let, ktor\u00fd NASA, ESA a Kanada spolo\u010dne chystaj\u00fa s lo\u010fou Orion, u\u017e bude ma\u0165 \u0161tvor\u010dlenn\u00fa pos\u00e1dku. T\u00e1 sa e\u0161te povrchu Mesiaca nedotkne, ale oblet\u00ed ho prv\u00fd raz po najmenej 52-ro\u010dnej pauze, po\u010das ktorej \u013eudsk\u00e1 bytos\u0165 n\u00e1\u0161ho s\u00faputnika zbl\u00edzka nevidela.<\/p>\n
Medzit\u00fdm Mesiac oblietaj\u00fa aj na\u0148 cielene dopadaj\u00fa \u010fal\u0161ie \u00faspe\u0161n\u00e9 sondy Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1tov, \u010c\u00edny od roku 2022 aj Ju\u017enej K\u00f3rey. V janu\u00e1ri 2024 sa k \u0161t\u00e1tom schopn\u00fdm m\u00e4kko prist\u00e1\u0165 na mesa\u010dnom povrchu pridalo aj Japonsko so sondou SLIM<\/strong> a dvojicou mal\u00fdch robotov. Rusko sa pok\u00fasilo nadviaza\u0165 na program Luna, no jeho zatia\u013e jedin\u00e1 mesa\u010dn\u00e1 sonda, Luna 25<\/strong><\/a>, sa namiesto hladk\u00e9ho prist\u00e1tia zr\u00fatila na mesa\u010dn\u00fd povrch.<\/p>\n
Zvl\u00e1\u0161\u0165 zauj\u00edmav\u00e1 je e\u0161te mali\u010dk\u00e1 americk\u00e1 sonda CAPSTONE<\/strong> obiehaj\u00faca Mesiac po neoby\u010dajnej, pol\u00e1rnej dr\u00e1he. Je toti\u017e predvojom neuverite\u013en\u00e9ho spolo\u010dn\u00e9ho projektu \u2013 medzin\u00e1rodnej vesm\u00edrnej stanice Gateway<\/strong>, prvej kozmickej stanice obiehaj\u00facej in\u00e9 teleso ne\u017e Zem. Lety na Mesiac novej gener\u00e1cie ju vyu\u017eij\u00fa ako prestupn\u00e9 plavidlo a tie\u017e ako ak\u00fasi testovaciu kozmick\u00fa lo\u010f pre dosiahnutie \u010fal\u0161ej m\u00e9ty. Jeden z d\u00f4vodov pre n\u00e1vrat \u010dloveka na Mesiac je toti\u017e zrejm\u00fd \u2013 v\u010faka tr\u00e9ningu na \u0148om sa umo\u017enia lety na Mars…<\/p>\n
Zdroje<\/h2>\n\n
KOZMOS (3\/2008): B\u00farliv\u00e9 dospievanie Zeme<\/li>\n
GABZDYL, Pavel. Skryt\u00e1 m\u011bs\u00ed\u010dn\u00ed mo\u0159e. Astropis, 2023, ro\u010d. XXX, \u010d\u00eds. 132, s. 26-28. ISSN 1211-0485<\/li>\n
KLEZCEK, Josip. Velk\u00e1 encyklopedie vesm\u00edru. Redakcia Jitka Zyk\u00e1nov\u00e1. prv\u00e9. vyd. Praha : Academia, \u00a9 2002. (2480.) ISBN 80-200-0906-X. S. 392. (\u010desky)<\/li>\n
Datab\u00e1ze kosmick\u00fdch sond pro pr\u016fzkum t\u011bles Slune\u010dn\u00ed soustavy (kosmo.cz)<\/a><\/li>\n
Kosmonautix.cz \u2013 novinky ze sv\u011bta kosmonautiky<\/a><\/li>\n
\u0160KORP\u00cdK, V\u00edt\u011bzslav. Top 5 objev\u016f mis\u00ed Apollo.\u00a0Kosmonautix.cz<\/i>\u00a0(Jihlava: Du\u0161an Majer), 2024-07-05.\u00a0Dostupn\u00e9 online<\/a>\u00a0[cit. 2024-07-08]<\/li>\n
\u010cEMAN, R\u00f3bert; PITTICH, Eduard.\u00a0Vesm\u00edr 1: Slne\u010dn\u00e1 s\u00fastava<\/i>. Bratislava\u00a0: Slovensk\u00e1 Grafia, 2002.\u00a0ISBN\u00a080-8067-071-4<\/span>.<\/cite><\/li>\n<\/ul>\n
Mohlo by v\u00e1s zauj\u00edma\u0165<\/h2>\n
\n
Zauj\u00edmavosti o Zemi a Mesiaci<\/a><\/li>\n
3D ru\u010dne ma\u013eovan\u00e9 modely kozmick\u00fdch telies<\/a><\/li>\n
Zauj\u00edmavosti o kozmick\u00fdch sond\u00e1ch<\/a><\/li>\n
Viete, \u017ee \u2026Mesiac nie je plan\u00e9ta?<\/a><\/li>\n
Jupiterov mesiac Ganymedes<\/a><\/li>\n
Jupiterov mesiac Io<\/a><\/li>\n
Jupiterov mesiac Eur\u00f3pa<\/a><\/li>\n
Jupiterov mesiac Kallisto<\/a><\/li>\n
Saturnov mesiac Enceladus<\/a><\/li>\n
Saturnov mesiac Titan<\/a><\/li>\n
Nept\u00fanov mesiac\u00a0 Triton<\/a><\/li>\n<\/ul>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Prv\u00fdkr\u00e1t publikovan\u00e9 na slovenskej Wikip\u00e9dii v \u010dl\u00e1nkoch Mesiac, Viazan\u00e1 rot\u00e1cia, Nov, Prv\u00e1 \u0161tvr\u0165, Spln, Posledn\u00e1 \u0161tvr\u0165, Te\u00f3ria ve\u013ek\u00e9ho impaktu, Odvr\u00e1ten\u00e1 strana Mesiaca a Mesa\u010dn\u00e9 more, a na serveri Astrin. Zo zmienen\u00fdch \u010dl\u00e1nkov s\u00fa na zostavenie tohto \u010dl\u00e1nku vybran\u00e9 len tie pas\u00e1\u017ee, ktor\u00e9 s\u00fa na vy\u0161e 90 % moje. Text je dostupn\u00fd pod Creative Commons Attribution-ShareAlike (pokračovať v čítaní…) <\/a><\/span><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"parent":128,"menu_order":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"","meta":{"footnotes":""},"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/8512"}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=8512"}],"version-history":[{"count":52,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/8512\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":9350,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/8512\/revisions\/9350"}],"up":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/128"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=8512"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}