$\"Z\u013eava$ <\/a>
Z\u013eava doprava: Michael Smith, Francis Scobee, Ronald McNair, Ellison Onizuka, Christa McAuliffeov\u00e1, Gregory Jarvis a Judith Resnikov\u00e1<\/p><\/div>\n
STS-51-L<\/strong> bola posledn\u00e1 misia raketopl\u00e1nu Challenger. Ako prv\u00e1 zo v\u0161etk\u00fdch misi\u00ed raketopl\u00e1nu skon\u010dila trag\u00e9diou. Cie\u013eom letu bolo vypustenie komunika\u010dnej dru\u017eice TDRS-2 a astronomick\u00e9 pozorovania a experimenty. Raketopl\u00e1n 73 sek\u00fand po \u0161tarte explodoval a nikto zo sedem\u010dlennej pos\u00e1dky nepre\u017eil. Dovtedy nikdy nezahynulo a\u017e 7 os\u00f4b pri vesm\u00edrnom lete. T\u00e1to udalos\u0165 mala ve\u013ek\u00fd dopad na \u010fal\u0161\u00ed v\u00fdvoj programu raketopl\u00e1nov<\/a> a pozastavila lety t\u00fdchto strojov na viac ako dva roky.<\/p>\n
Ciele misie<\/h2>\n
Hlavn\u00fdm cie\u013eom misie bolo vypustenie komunika\u010dnej dru\u017eice TDRS-B, ku ktor\u00e9mu malo d\u00f4js\u0165 pribli\u017ene 6 hod\u00edn po \u0161tarte. Dru\u017eica TDRS-B mala by\u0165 druh\u00e1 zo skupiny dru\u017e\u00edc, ktor\u00e9 zais\u0165ovali lep\u0161ie spojenie n\u00edzko letiacich dru\u017e\u00edc a teda aj raketopl\u00e1nov so Zemou. Aby sa TDRS-B po vypusten\u00ed z raketopl\u00e1nu dostala na dostato\u010dne vysok\u00fa, geostacion\u00e1rnu dr\u00e1hu, bola pripojen\u00e1 na raketov\u00fd stupe\u0148 IUS (Inertial Upper Stage).<\/p>\n
Komunika\u010dn\u00e1 dru\u017eica ale nemala by\u0165 jedin\u00fdm n\u00e1kladom vypusten\u00fdm do vesm\u00edru. V n\u00e1kladovom priestore sa nach\u00e1dzala taktie\u017e astronomick\u00e1 dru\u017eica Spartan\/Halley, ktor\u00fa mal raketopl\u00e1n na druh\u00fd de\u0148 letu vypusti\u0165 a po\u010das piateho d\u0148a letu zachyti\u0165 a ulo\u017ei\u0165 sp\u00e4\u0165 do n\u00e1kladov\u00e9ho priestoru. Okrem toho mala pos\u00e1dka pozorova\u0165 a fotografova\u0165 Halleyovu kom\u00e9tu a vykona\u0165 mikrogravita\u010dn\u00e9 experimenty v z\u00e1padoeur\u00f3pskom laborat\u00f3riu Spacelab. V n\u00e1plni letu boli aj experimenty, ktor\u00e9 pripravili \u0161tudenti vysok\u00fdch \u0161k\u00f4l a univerz\u00edt z cel\u00fdch Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1tov. N\u00e1vrat na Zem sa predpokladal na za\u010diatku siedmeho d\u0148a letu, 6 dn\u00ed a 34 min\u00fat po \u0161tarte.<\/p>\n
V r\u00e1mci programu U\u010dite\u013e vesm\u00edru, ktor\u00fd vyhl\u00e1sil prezident Ronald Reagan 27. augusta 1984, sa na palubu raketopl\u00e1nu dostala aj u\u010dite\u013eka Christa McAuliffeov\u00e1. Mala svojich \u017eiakov vyu\u010dova\u0165 priamo z obe\u017enej dr\u00e1hy prostredn\u00edctvom telev\u00edznych prenosov. Ozna\u010dovali ju ako \u201eprv\u00fd cestuj\u00faci do vesm\u00edru\u201c, a jej pr\u00edtomnos\u0165 na palube budila mimoriadnu pozornos\u0165. Vybrali ju z viac ne\u017e 11 000 z\u00e1ujemcov. Nesk\u00f4r sa okruh z\u00fa\u017eil na 114 z\u00e1ujemcov, z ktor\u00fdch riadite\u013estvo NASA zvolilo 10 finalistov, 6 \u017eien a 4 mu\u017eov. 22. j\u00fala 1985 ozn\u00e1milo riadite\u013estvo NASA vo Washingtone, \u017ee do vesm\u00edru polet\u00ed Christa McAuliffeov\u00e1, a jej n\u00e1hradn\u00ed\u010dkou mala by\u0165 Barbara Morganov\u00e1. Funkcia Christy McAuliffeovej ako \u010dlena pos\u00e1dky dostala nov\u00e9 ozna\u010denie \u2013 \u00fa\u010dastn\u00edk kozmick\u00e9ho letu<\/a> (SFP \u2013 Space Flight Participant).<\/p>\n
Pos\u00e1dka<\/a><\/h2>\n
\n
Francis R. „Dick“ Scobee<\/strong> (velite\u013e) \u2013 naroden\u00fd 19. m\u00e1ja 1939 v meste Cle Elum v \u0161t\u00e1te Washington. Do arm\u00e1dy vst\u00fapil v roku 1965 a dosiahol hodnos\u0165 majora. Absolvoval leteck\u00fa \u0161kolu v\u00fdskumn\u00fdch pilotov (Edwards AFB). Astronautom sa stal v roku 1978 a v roku 1984 absolvoval svoj prv\u00fd let do vesm\u00edru \u2013 STS-41-C.<\/li>\n
Michael J. Smith<\/strong> (pilot) \u2013 narodil sa 30. apr\u00edla 1945 v Beauforte, Severn\u00e1 Karol\u00edna. Sl\u00fa\u017eil ako sk\u00fa\u0161obn\u00fd pilot a pilot \u00fato\u010dn\u00fdch lietadiel A-6 Intruder. Astronautom sa stal v roku 1981. Misia STS-51-L mala by\u0165 jeho prv\u00fdm letom do vesm\u00edru.<\/li>\n
Ellison S. Onizuka<\/strong> (prv\u00fd letov\u00fd \u0161pecialista) \u2013 naroden\u00fd 24. j\u00fana 1946 v Kealakekua na Havaji. Vy\u0161tudoval leteck\u00e9 in\u017einierstvo na univerzite v Colorade, nesk\u00f4r sa na leteckej z\u00e1kladni McClellan AFB podie\u013eal na bezpe\u010dnostn\u00fdch sk\u00fa\u0161kach viacer\u00fdch typov lietadiel. Do t\u00edmu astronautov pri\u0161iel v roku 1978 a ako letov\u00fd \u0161pecialista sa z\u00fa\u010dastnil misie STS-51-C.<\/li>\n
Judith A. Resnikov\u00e1<\/strong> (druh\u00fd letov\u00fd \u0161pecialista) \u2013 narodila sa 5. apr\u00edla 1949 v meste Akron v \u0161t\u00e1te Ohio. Do t\u00edmu astronautov vst\u00fapila v roku 1978, svoj prv\u00fd let absolvovala v roku 1984 na palube raketopl\u00e1nu Discovery pri misii STS-41-D. Stala sa tak druhou Ameri\u010dankou vo vesm\u00edre (po Sally Rideovej) a celkove \u0161tvrtou \u017eenou vo vesm\u00edre.<\/li>\n
Ronald E. McNair<\/strong> (tret\u00ed letov\u00fd \u0161pecialista) \u2013 naroden\u00fd 21. okt\u00f3bra 1950 v Lake City (Ju\u017en\u00e1 Karol\u00edna). Do NASA pri\u0161iel v roku 1978 a svoj prv\u00fd let absolvoval pri misii STS-41-B vo funkcii letov\u00e9ho \u0161pecialistu v roku 1984.<\/li>\n
Christa S. McAuliffeov\u00e1<\/strong> (prv\u00fd palubn\u00fd \u0161pecialista) \u2013 naroden\u00e1 2. septembra 1948 v Bostone v \u0161t\u00e1te Massachusetts. Nebola profesion\u00e1lnou astronautkou \u2013 do tejto misie ju vybrali v r\u00e1mci programu U\u010dite\u013e vesm\u00edru v roku 1985.<\/li>\n
Gregory B. Jarvis<\/strong> (druh\u00fd palubn\u00fd \u0161pecialista) \u2013 narodil sa 24. augusta 1944 v Detroite (\u0161t\u00e1t Michigan). Bol zamestnan\u00fd vo firme Hughes Aircraft Co., kde pracoval na v\u00fdvoji niektor\u00fdch dru\u017e\u00edc. Do misie ho vybrali v roku 1984.<\/li>\n<\/ul>\n
$\"Christa$ <\/a>
Christa McAuliffeov\u00e1 po\u010das sk\u00fa\u0161ky stavu beztia\u017ee v r\u00e1mci pr\u00edprav na let STS-51-L<\/p><\/div>\n
Pr\u00edpravy na \u0161tart<\/h2>\n
Pr\u00edprava raketopl\u00e1nu Challenger na misiu za\u010dala, ako oby\u010dajne, v hang\u00e1ri OPF na Floride. Na Floridu sa dru\u017eicov\u00fd stupe\u0148 raketopl\u00e1nu<\/a> dostal prostredn\u00edctvom transportn\u00e9ho lietadla Boeing 747SCA z Kalifornie, kde uskuto\u010dnil svoje posledn\u00e9 prist\u00e1tie. V hang\u00e1ri do n\u00e1kladov\u00e9ho priestoru raketopl\u00e1nu vlo\u017eili laborat\u00f3rium Spacelab-D1 a \u0161peci\u00e1lnu z\u00e1chytn\u00fa kon\u0161trukciu na dru\u017eicu TDRS-B. Na orbiteri boli vymenen\u00e9 jeho hlavn\u00e9 vzletov\u00e9 motory SSME (Space Shuttle Main Engines) aj man\u00e9vrovacie motor\u010deky RCS (Reactive Control System). 16. decembra 1985 bol Challenger premiestnen\u00fd do mont\u00e1\u017enej haly VAB. Tam k orbiteru pripojili hlavn\u00fa palivov\u00fa n\u00e1dr\u017e ET a pomocn\u00e9 motory SRB. Z haly putovala \u0161tartovacia zostava na rampu 39-B. Za\u010diatkom janu\u00e1ra do n\u00e1kladov\u00e9ho priestoru vlo\u017eili dru\u017eice TDRS-B a Spartan\/Halley. Prv\u00fd d\u00e1tum \u0161tartu bol stanoven\u00fd na 22. janu\u00e1ra 1986.<\/p>\n
Probl\u00e9my pred \u0161tartom<\/h3>\n
$\"\u013dad$ <\/a>
\u013dad na rampe 39-B v de\u0148 \u0161tartu<\/p><\/div>\n
K prv\u00e9mu odkladu \u0161tartu do\u0161lo z toho d\u00f4vodu, \u017ee predch\u00e1dzaj\u00faca misia STS-61-C mala \u010dasov\u00fd sklz. \u0160tart Challengeru bol prelo\u017een\u00fd na 25. janu\u00e1ra. V ten de\u0148 sa v\u0161ak nemohlo \u0161tartova\u0165 pre zl\u00e9 po\u010dasie v mieste n\u00fadzov\u00e9ho prist\u00e1tia. \u010eal\u0161\u00ed pokus o \u0161tart prebehol 27. janu\u00e1ra, ale op\u00e4\u0165 do\u0161lo k odvolaniu \u0161tartu, tentoraz pre technick\u00fa poruchu. \u0160tart bol prelo\u017een\u00fd o jeden de\u0148 na 28. janu\u00e1ra. Aj v tento de\u0148 do\u0161lo k odkladu, ale iba dvojhodinov\u00e9mu. Pr\u00ed\u010dinou bolo zlyhanie po\u010d\u00edta\u010da.<\/p>\n
V ten de\u0148 panovalo na myse Canaveral ve\u013emi chladn\u00e9 po\u010dasie. Teploty boli ve\u013emi n\u00edzke, r\u00e1no namerali \u22124 \u00b0C, v noci a\u017e \u221217 \u00b0C. V tak\u00fdchto podmienkach sa motory nikdy ani sk\u00fa\u0161ali. Teplotu vo vn\u00fatri motorov SRB odhadovali na \u221214 \u00b0C. Na rampe sa tvorila n\u00e1mraza a po\u010detn\u00e9 cenc\u00fale. Niektor\u00e9 z nich boli dlh\u00e9 a\u017e pol metra a musel ich odstr\u00e1ni\u0165 \u0161peci\u00e1lny t\u00edm. Kontrola pred \u0161tartom neuk\u00e1zala nijak\u00e9 v\u00e1\u017ene z\u00e1vady. Niektor\u00ed pracovn\u00edci firmy Thiokol upozor\u0148ovali na to, \u017ee pokles teploty m\u00f4\u017ee ovplyvni\u0165 pru\u017enos\u0165 a spo\u013eahlivos\u0165 tefl\u00f3nov\u00e9ho tesnenia motorov SRB, ktor\u00e9 malo zabr\u00e1ni\u0165 vytla\u010deniu tmelu zo spoja motora tlakom sp\u00e1len\u00fdch plynov. Tmel sa nach\u00e1dzal na spoji dvoch \u010dast\u00ed ka\u017ed\u00e9ho motora SRB, preto\u017ee motory s\u00fa na Kennedyho vesm\u00edrne stredisko dopravovan\u00e9 po \u010dastiach a a\u017e v mont\u00e1\u017enej hale sa sp\u00e1jaj\u00fa. Niektor\u00ed in\u017einieri proti \u0161tartu dokonca protestovali a upozor\u0148ovali, \u017ee mr\u00e1z mohol toto tesnenie po\u0161kodi\u0165. Z tohto d\u00f4vodu sa pred \u0161tartom odohrala dvojhodinov\u00e1 tla\u010dov\u00e1 konferencia. Tlak term\u00ednov bol v\u0161ak pr\u00edli\u0161 siln\u00fd. Kv\u00f4li odkladom predch\u00e1dzaj\u00facej misie sa posunul aj pevn\u00fd term\u00edn \u0161tartu Challengera, ktor\u00fd bol s\u00e1m napokon nieko\u013ekokr\u00e1t zmenen\u00fd. \u010eal\u0161\u00ed raketopl\u00e1n, Columbia, musel bezpodmiene\u010dne \u0161tartova\u0165 u\u017e 6. marca, tak\u017ee v tomto natesnanom programe boli \u010fal\u0161ie odklady ve\u013emi ne\u017eiaduce. Riadite\u013e NASA Jesse Moore prehl\u00e1sil, \u017ee predstavitelia NASA aj ich dod\u00e1vatelia pova\u017euj\u00fa podmienky za prijate\u013en\u00e9. Nikto z vedenia firmy Morton Thiokol navy\u0161e nemohol predlo\u017ei\u0165 vedeniu NASA dos\u0165 presved\u010div\u00fd argument o tom, \u017ee \u0161tart treba bezpodmiene\u010dne odlo\u017ei\u0165.<\/p>\n
Napriek mimoriadne mraziv\u00e9mu po\u010dasiu teda raketopl\u00e1n Challenger od\u0161tartoval na svoju posledn\u00fa cestu 28. janu\u00e1ra 1986 o 11:38 miestneho \u010dasu. Na pilotnej palube sedel v\u013eavo vo velite\u013eskom kresle Francis Scobee, vpravo od neho pilot Michael Smith. Za n\u00edm v druhom rade sedel Ellison Onizuka, v\u013eavo od neho (medzi pilotmi v druhom rade) bola Judith Resnikov\u00e1. Na obytnej palube sedeli \u010fal\u0161\u00ed traja astronauti: Uprostred Georgy Jarvis, po jeho pravej ruke Christa McAuliffeov\u00e1 a v\u013eavo Ronald McNair.<\/p>\n
$\"\u0160tart$ <\/a>
\u0160tart raketopl\u00e1nu Challenger STS-51-L. Zrete\u013ene je vidie\u0165 obl\u00e1\u010dik spal\u00edn z netesnosti spojov motora SRB.<\/p><\/div>\n
$\"Let$ <\/a>
Let raketopl\u00e1nu Challenger a unikaj\u00face spaliny z motoru SRB<\/p><\/div>\n
$\"De\u0161trukcia$ <\/a>
De\u0161trukcia Challengera: aerodynamick\u00e9 sily roztrhali n\u00e1dr\u017e ET.<\/p><\/div>\n
Priebeh letu a hav\u00e1ria<\/h2>\n
Ako sa nesk\u00f4r uk\u00e1zalo, u\u017e kr\u00e1tko po \u0161tarte zaznamenali sledovacie kamery nie\u010do, \u010do nebolo celkom v poriadku. I\u0161lo o mal\u00fd obl\u00e1\u010dik \u010dierneho dymu (pozri obr\u00e1zok) z netesnosti, ktor\u00fd sa objavil v \u010dase +0,445 sek\u00fand. Nach\u00e1dzal sa zhruba v oblasti spodn\u00e9ho spoja prav\u00e9ho motora SRB s n\u00e1dr\u017eou ET. Pod\u013ea po\u010d\u00edta\u010dov\u00fdch simul\u00e1ci\u00ed v tomto mieste do\u0161lo k najv\u00e4\u010d\u0161iemu pr\u00fadeniu vzduchu a t\u00fdm p\u00e1dom aj k najv\u00e4\u010d\u0161iemu poklesu teploty na povrchu raketopl\u00e1nu. Netesnos\u0165 sp\u00f4sobila strata pru\u017enosti gumov\u00fdch kr\u00fa\u017ekov medzi jednotliv\u00fdmi segmentmi motora. Do takto vzniknutej \u0161trbiny vnikli spaliny a za\u010dali prepa\u013eova\u0165 jednak gumov\u00e9 tesnenie a jednak vonkaj\u0161\u00ed kryt motoru. Tento dym sledovali kamery a\u017e do 12. sekundy letu, kedy sa \u0161k\u00e1ra p\u00f4soben\u00edm aerodynamick\u00fdch s\u00edl sama na chv\u00ed\u013eu utesnila.<\/p>\n
V \u010dase T-0 sa Challenger vzniesol k oblohe z odpa\u013eovacej rampy 39-B. T\u00fdmto \u0161tartom sa za\u010dala v porad\u00ed 25. misia americk\u00e9ho raketopl\u00e1nu a 10. let dru\u017eicov\u00e9ho stup\u0148a Challenger. V okamihu \u0161tartu Resnikov\u00e1 nad\u0161ene zakri\u010dala: „Skvel\u00e9!“ Vz\u00e1p\u00e4t\u00ed sa pridal aj velite\u013e Scobee: „Ideme na to!“ Nikto na palube a ani v riadiacom stredisku nemal ani najmen\u0161ie podozrenie, \u017ee by mohli ma\u0165 v\u00e1\u017ene probl\u00e9my.<\/p>\n
Priebeh za\u010diatku \u0161tartu:<\/p>\n
T + 6,5 sek\u00fand:<\/strong> Zv\u00fd\u0161enie \u0165ahu motorov zo 100 % na 104 %
\nT + 7 sek\u00fand:<\/strong> Za\u010diatok rot\u00e1cie raketopl\u00e1nu. Pri tomto man\u00e9vri sa raketopl\u00e1n obracia orbiterom smerom k oce\u00e1nu. Za\u010diatok tohto man\u00e9vru ozn\u00e1mil Scobee v \u010dase T + 7 sek\u00fand riadiacemu stredisku slovami: \u201eHouston, Challenger za\u010d\u00edna rotova\u0165.\u201c
\nT + 14 sek\u00fand:<\/strong> Resnikov\u00e1 ohl\u00e1sila skratkou L. V. L. H. ukon\u010denie man\u00e9vru. Potom pridala: \u201eJe to par\u00e1da!\u201c
\nT + 16 sek\u00fand:<\/strong> Scobee: \u201eV\u0161etko v poriadku!\u201c
\nT + 19 sek\u00fand:<\/strong> Smith (Scobeemu): \u201ePozri, ako dnes v\u00edrime vzduch!\u201c
\nT + 20 sek\u00fand:<\/strong> Scobee (Smithovi): \u201e\u00c1no\u2026\u201c
\nT + 20 sek\u00fand:<\/strong> Pl\u00e1novan\u00e9 zn\u00ed\u017eenie \u0165ahu motorov na 94 % v\u00fdkonu.
\nT + 22 sek\u00fand:<\/strong> Scobee (Smithovi): \u201eJe trochu \u0165a\u017ek\u00e9 d\u00edva\u0165 sa z tohoto okna.\u201c
\nT + 28 sek\u00fand:<\/strong> Scobee (riadiacemu stredisku): \u201eV\u00fd\u0161ka desa\u0165 tis\u00edc st\u00f4p, Mach nula p\u00e4\u0165.\u201c Znamenalo to, \u017ee Challenger letel vo v\u00fd\u0161ke asi 3,5 kilometra a letel r\u00fdchlos\u0165ou pol Machu.
\nT + 35 sek\u00fand:<\/strong> Scobee (riadiacemu stredisku): \u201eNula dev\u00e4\u0165.\u201c
\nT + 36 sek\u00fand:<\/strong> Pl\u00e1novan\u00e9 zn\u00ed\u017eenie \u0165ahu motorov SSME na 65 % v\u00fdkonu.
\nT + 40 sek\u00fand:<\/strong> R\u00fdchlos\u0165 jeden Mach (raketopl\u00e1n prekro\u010dil r\u00fdchlos\u0165 zvuku). V tomto okamihu zaznamenal hlavn\u00fd po\u010d\u00edta\u010d raketopl\u00e1nu siln\u00e9 bo\u010dn\u00e9 n\u00e1razy vetra \u2013 je mo\u017en\u00e9, \u017ee pr\u00e1ve tieto umo\u017enili op\u00e4tovn\u00e9 unikanie spal\u00edn z tesnenia motorov SRB.
\nT + 40 sek\u00fand:<\/strong> Scobee (riadiacemu stredisku): \u201eM\u00e1me Mach jedna.\u201c Vz\u00e1p\u00e4t\u00ed vyslovil \u010fal\u0161ie hl\u00e1senie: \u201ePrelietame cez dev\u00e4tn\u00e1s\u0165 tis\u00edc.\u201c Raketopl\u00e1n prekonal v\u00fd\u0161ku 19 000 st\u00f4p, \u010do zodpoved\u00e1 v\u00fd\u0161ke asi 5,8 kilometra.
\nT + 43 sek\u00fand:<\/strong> Scobee (riadiacemu stredisku): \u201eO. K. Zni\u017eujeme \u0165ah motorov.\u201c
\nT + 50 sek\u00fand:<\/strong> \u0164ah SSME za\u010d\u00edna pl\u00e1novane op\u00e4\u0165 narasta\u0165.
\nT + 52 sek\u00fand:<\/strong> Op\u00e4tovn\u00e9 zv\u00fd\u0161enie \u0165ahu SSME na 100 %. Challenger letel r\u00fdchlos\u0165ou 414 m\/s vo v\u00fd\u0161ke asi 8 km a vo vzdialenosti 5,5 km od miesta \u0161tartu. Letov\u00e1 telemetria nevykazovala \u017eiadne odch\u00fdlky.
\nT + 57 sek\u00fand:<\/strong> Scobee: \u201eZvy\u0161ujeme \u0165ah.\u201c
\nT + 58 sek\u00fand:<\/strong> Smith: \u201eZv\u00fd\u0161en\u00fd.\u201c
\nT + 58,8 sekundy:<\/strong> Na z\u00e1znamoch kamier sa op\u00e4\u0165 objavuje dym.
\nT + 59 sek\u00fand:<\/strong> Dym sa men\u00ed na plame\u0148. Tento plame\u0148 v okamihu nar\u00e1stol na d\u013a\u017eku pribli\u017ene 2,5 metra, pri\u010dom teplota spal\u00edn dosiahla 3200 \u00b0C.
\nT + 60 sek\u00fand:<\/strong> Smith: \u201eIdeme \u010falej.\u201c Z\u00e1rove\u0148 neidentifikovate\u013en\u00fd hlas nad\u0161ene vykr\u00edkol: \u201eHur\u00e1\u00e1\u2026\u201c
\nT + 60 sek\u00fand:<\/strong> Sledovacie pr\u00edstroje zaznamen\u00e1vaj\u00fa odch\u00fdlku od predpokladan\u00e9ho tlaku v po\u0161kodenom motore SRB.
\nT+ 60,497 sek\u00fand:<\/strong> Tvar plame\u0148a sa n\u00e1hle zmen\u00ed, pravdepodobne v d\u00f4sledku toho, \u017ee dosiahol a\u017e na povrch hlavnej palivovej n\u00e1dr\u017ee.
\nT + 62 sek\u00fand:<\/strong> Smith: \u201eIdeme cez tridsa\u0165p\u00e4\u0165tis\u00edc, jeden a pol.\u201c V\u00fd\u0161ka 35 000 st\u00f4p (10,7 km), r\u00fdchlos\u0165 Mach 1,5.
\nT + 62,5 sek\u00fand:<\/strong> Autopilot prv\u00fdkr\u00e1t vych\u00fdlen\u00edm d\u00fdz motorov SSME korigoval odch\u00fdlku od stanovenej dr\u00e1hy. Odch\u00fdlka bola sp\u00f4soben\u00e1 poklesom tlaku v motore SRB. Challenger letel r\u00fdchlos\u0165ou zhruba 500 m\/s.
\nT + 65 sek\u00fand:<\/strong> Plame\u0148 po\u0161kodil hlavn\u00fa palivov\u00fa n\u00e1dr\u017e ET, unikaj\u00faci vod\u00edk za\u010dal pomaly horie\u0165.
\nT + 65 sek\u00fand:<\/strong> Scobee: \u201eM\u00e1me 486.\u201c Be\u017en\u00e1 spr\u00e1va o sledovan\u00ed r\u00fdchlosti vetra.
\nT + 67 sek\u00fand:<\/strong> Smith (riadiacemu stredisku): \u201e\u00c1no, m\u00e1m to tie\u017e.\u201c
\nT + 67 sek\u00fand: V<\/strong> n\u00e1dr\u017ei ET prestal narasta\u0165 tlak.<\/p>\n
V t\u00fdchto chv\u00ed\u013each e\u0161te nikto netu\u0161il bl\u00ed\u017eiacu sa katastrofu. Plame\u0148 unikaj\u00faceho vod\u00edka v\u0161ak pomaly prepa\u013eoval spodn\u00fd spoj medzi hlavnou n\u00e1dr\u017eou a pomocn\u00fdm motorom. Posledn\u00e9 okamihy letu vyzerali takto:<\/p>\n
T + 71 sek\u00fand:<\/strong> Tlak v spa\u013eovacej komore prav\u00e9ho motoru SRB bol u\u017e o 4 % ni\u017e\u0161\u00ed oproti norm\u00e1lu.
\nT + 72,141 s:<\/strong> V\u0161etko nasved\u010duje tomu, \u017ee plame\u0148 prep\u00e1lil spodn\u00fd z\u00e1ves prav\u00e9ho motora SRB. Prasklo tie\u017e potrubie kvapaln\u00e9ho kysl\u00edka n\u00e1dr\u017ee ET priv\u00e1dzaj\u00face kysl\u00edk do motorov SSME. Challenger za\u010dal by\u0165 \u0165ahan\u00fd so zr\u00fdchlen\u00edm 0,227 G doprava. Jeho v\u00fd\u0161ka bola 14 kilometrov a r\u00fdchlos\u0165 550 metrov za sekundu.
\nT + 72,201 s:<\/strong> Gyroskopy motoru SRB zaregistrovali ne\u010dakan\u00fd pohyb. Motor, vo\u013ene visiaci na hornom spoji, sa za\u010dal nakl\u00e1\u0148a\u0165 spodnou \u010das\u0165ou smerom k prav\u00e9mu kr\u00eddlu raketopl\u00e1nu a jeho \u0161pi\u010dka sa pribl\u00ed\u017eila k n\u00e1dr\u017ei ET.
\nT + 72,564 s:<\/strong> Citliv\u00fd autopilot raketopl\u00e1nu sa sna\u017eil ne\u010dakan\u00e9 p\u00f4sobenie s\u00edl napravi\u0165 vych\u00fdlen\u00edm d\u00fdz SSME na maximum. Z\u00e1rove\u0148 klesal tlak na vstupe pohonn\u00fdch hm\u00f4t a v m\u00e1rnej snahe zastavi\u0165 jeho \u010fal\u0161\u00ed pokles sa otvorili ventily z\u00e1lo\u017en\u00e9ho tlakovania.
\nT + 72,661 s:<\/strong> Autopilot u\u017e \u010falej nedok\u00e1zal korigova\u0165 p\u00f4sobenie s\u00edl. Challenger za\u010dal so zr\u00fdchlen\u00edm 0,254 G uh\u00fdba\u0165 do\u013eava.
\nT + 73,137 s:<\/strong> \u0160pica motoru SRB sa zaborila do n\u00e1dr\u017ee ET, ktor\u00fa okam\u017eite roztrhla. Z n\u00e1dr\u017ee za\u010dal unika\u0165 kvapaln\u00fd vod\u00edk a kysl\u00edk. Priehradka medzi kysl\u00edkovou a vod\u00edkovou \u010das\u0165ou n\u00e1dr\u017ee ET sa preborila.
\nT + 73,162 s:<\/strong> Oblak rozpr\u00e1\u0161en\u00e9ho kysl\u00edka a vod\u00edka zahalil cel\u00fd raketopl\u00e1n. Aerodynamick\u00e9 sily za\u010dali trha\u0165 po\u0161koden\u00fa n\u00e1dr\u017e ET.
\nT + 73,191 s:<\/strong> Vznietil sa vod\u00edk unikaj\u00faci medzi raketopl\u00e1nom a n\u00e1dr\u017eou ET.
\nT + 73,304 s:<\/strong> Explodovala cel\u00e1 hlavn\u00e1 palivov\u00e1 n\u00e1dr\u017e obsahuj\u00faca 82 ton (pod\u013ea in\u00e9ho zdroja 85 ton) vod\u00edka. Expl\u00f3zia zodpovedala sile v\u00fdbuchu 160 a\u017e 200 ton\u00e1m TNT. Orbiter v\u0161ak na\u010falej letel vyu\u017e\u00edvaj\u00fac posledn\u00e9 zvy\u0161ky paliva v potrub\u00ed a vysielal telemetrick\u00e9 \u00fadaje.
\nT + 73,534 s:<\/strong> Autopilot vypol prv\u00fd motor SSME pre nedostatok paliva.
\nT + 73,631 s:<\/strong> Tlakov\u00e1 vlna z expl\u00f3zie n\u00e1dr\u017ee zasiahla orbiter. Boli prijat\u00e9 posledn\u00e9 telemetrick\u00e9 \u00fadaje z raketopl\u00e1nu. V nasleduj\u00facich okamihoch postupne vybuchli v\u0161etky n\u00e1dr\u017ee na palube Challengeru a tie\u017e dru\u017eica TDRS-B so svoj\u00edm ur\u00fdch\u013eovac\u00edm stup\u0148om IUS.<\/p>\n
Asi 3 sekundy pred de\u0161trukciou hl\u00e1sil velite\u013e Scobee: \u201eV\u0161etko v poriadku, ideme na pln\u00fd plyn!\u201c Posledn\u00fdm zvukov\u00fdm spojen\u00edm s kab\u00ednou bol v \u010dase T + 73 sek\u00fand v\u00fdkrik pilota Smitha. Telemetria na v\u0161etk\u00fdch 518 obrazovk\u00e1ch v Mission Control Center sa zastavila a na monitoroch sa zjavilo p\u00edsmeno „S“ znamenaj\u00face statick\u00fd, nemenn\u00fd stav. Vydesen\u00ed o\u010dit\u00ed svedkovia videli, ako sa raketopl\u00e1n premenil na ohniv\u00fa gu\u013eu, od ktorej sa postupne odde\u013eovali \u00falomky zanech\u00e1vaj\u00face za sebou pr\u00fady spal\u00edn.<\/p>\n
Ofici\u00e1lny hl\u00e1sate\u013e Steve Nesbitt komentoval: \u201eLetov\u00ed kontrol\u00f3ri ve\u013emi starostlivo sleduj\u00fa situ\u00e1ciu.\u201c O chv\u00ed\u013eu nesk\u00f4r: \u201eZrejme do\u0161lo k v\u00e1\u017enej poruche\u2026\u201c Napokon tich\u00fdm hlasom dodal: \u201eNem\u00e1me \u017eiadne spojenie.\u201c (V origin\u00e1li: \u201eNo downlink.\u201c)<\/p>\n
Motory SRB v\u0161ak hav\u00e1riu pre\u017eili, a hoci po\u0161koden\u00e9, na\u010falej pokra\u010dovali v lete. \u013dav\u00fd motor potom n\u00e1hle zmenil smer a zamieril k pobre\u017eiu Floridy. Z d\u00f4vodu nebezpe\u010denstva, \u017ee dopadne do ob\u00fdvan\u00fdch oblast\u00ed, bezpe\u010dnostn\u00fd d\u00f4stojn\u00edk vydal povel na jeho autode\u0161trukciu. Nako\u013eko v\u0161ak prij\u00edma\u010de de\u0161truk\u010dn\u00fdch sign\u00e1lov na oboch SRB pracuj\u00fa na rovnakej frekvencii, do\u0161lo v \u010dase T + 110 sek\u00fand k zni\u010deniu oboch motorov. T\u00e1to udalos\u0165 nesk\u00f4r skomplikovala vy\u0161etrovanie pr\u00ed\u010din hav\u00e1rie.<\/p>\n
$\"Situ\u00e1cia$ <\/a>
Situ\u00e1cia v riadiacom stredisku kr\u00e1tko po de\u0161trukcii Challengera \u2013 na obr\u00e1zku in\u017einier Jay Greene.<\/p><\/div>\n
Medzi davmi div\u00e1kov a v riadiacom stredisku nastal zm\u00e4tok. S de\u0161trukciou raketopl\u00e1nu nikto nepo\u010d\u00edtal a neboli vypracovan\u00e9 nijak\u00e9 n\u00fadzov\u00e9 scen\u00e1re pre tak\u00fdto pr\u00edpad. Technici pred obrazovkami v riadiacom stredisku d\u00fafali, \u017ee sa Challenger vynor\u00ed z oblaku dymu a pok\u00fasi sa o n\u00fadzov\u00e9 prist\u00e1tie. Ale od Challengera neprich\u00e1dzali nijak\u00e9 telemetrick\u00e9 \u00fadaje a na kan\u00e1li zvukov\u00e9ho spojenia panovalo ticho. Napriek tomu sa k miestam dopadu trosiek vydali z\u00e1chrann\u00e9 oddiely na helikopt\u00e9rach. V priebehu nieko\u013ek\u00fdch min\u00fat dali velitelia okolit\u00fdch vojensk\u00fdch z\u00e1kladn\u00ed svoje lietadl\u00e1 plne k dispoz\u00edcii. Pripraven\u00e9 na vypl\u00e1vanie boli aj niektor\u00e9 lode pobre\u017enej str\u00e1\u017ee a tie\u017e lode Liberty a Freedom, ktor\u00e9 p\u00f4vodne mali vylovi\u0165 motory SRB z mora po ich norm\u00e1lnom vyhoren\u00ed. V\u0161etky z\u00e1chrann\u00e9 pr\u00e1ce v\u0161ak museli po\u010dka\u0165, k\u00fdm dopadn\u00fa v\u0161etky trosky \u2013 niektor\u00e9 boli vymr\u0161ten\u00e9 a\u017e do stratosf\u00e9ry a ich p\u00e1d na zem trval a\u017e 56 min\u00fat. R\u00e1diostanice nepretr\u017eite monitorovali miesto predpokladan\u00e9ho dopadu trosiek, aby zaregistrovali pr\u00edpadn\u00e9 n\u00fadzov\u00e9 volanie. Snaha mno\u017estva \u013eud\u00ed o z\u00e1chranu pos\u00e1dky bola m\u00e1rna. Na r\u00fdchlo zvolanej tla\u010dovej konferencii Jeese Moore vyhl\u00e1sil: „Pod\u013ea predbe\u017en\u00fdch spr\u00e1v, ktor\u00e9 m\u00e1me od z\u00e1chrann\u00fdch oddielov vyslan\u00fdch do miesta predpokladan\u00e9ho dopadu raketopl\u00e1nu Challenger, nie s\u00fa \u017eiadne n\u00e1znaky toho, \u017ee by niekto z pos\u00e1dky pre\u017eil.“<\/p>\n
H\u013eadanie trosiek<\/h2>\n
Celkove 28 lod\u00ed a 13 lietadiel presk\u00famalo v priebehu prv\u00fdch 8 dn\u00ed po katastrofe vy\u0161e 200 000 km\u00b2 morskej hladiny a vylovili vy\u0161e 12 ton \u00falomkov raketopl\u00e1nu. Okrem in\u00e9ho napr\u00edklad \u010dasti smerov\u00e9ho kormidla, motorovej sekcie a dver\u00ed do n\u00e1kladov\u00e9ho priestoru. Kab\u00ednu pre pos\u00e1dku, ktor\u00e1 pravdepodobne po de\u0161trukcii orbitera zostala v celku, sa v\u0161ak zatia\u013e nepodarilo n\u00e1js\u0165. Niektor\u00e9 trosky boli vyplaven\u00e9 na pobre\u017eie, kde ich zbierali dobrovo\u013en\u00edci. Spo\u010diatku sa p\u00e1tralo v okol\u00ed Cape Canaveral v \u00faseku od mesta Cocoa Beach na juhu a\u017e po Daytona Beach na severe. Postupne sa p\u00e1tranie pos\u00favalo \u010doraz viac na sever, kv\u00f4li morsk\u00fdm pr\u00fadom. A\u017e po t\u00fd\u017edni sa do p\u00e1trania zapojilo \u0161es\u0165 ponoriek typu Scorpio, Sprint a Recon 4. Trosky sa zhroma\u017e\u010fovali v niektor\u00fdch pr\u00e1zdnych hang\u00e1roch mont\u00e1\u017enych h\u00e1l priamo na Cape Canaveral. 19. febru\u00e1ra NASA ozn\u00e1mila, \u017ee jedna z lod\u00ed objavila v sedemn\u00e1s\u0165metrovej h\u013abke trosky prav\u00e9ho motoru SRB. Ten bol u\u017e od za\u010diatku ozna\u010den\u00fd ako pravdepodobn\u00fd hlavn\u00fd vinn\u00edk nehody.<\/p>\n
$\"Kus$ <\/a>
Kus \u013eav\u00e9ho motora SRB, ktor\u00fd sa podarilo vylovi\u0165<\/p><\/div>\n
Prvou stopou po telesn\u00fdch pozostatkoch pos\u00e1dky bol vyplaven\u00fd kus modrej pono\u017eky so stopami \u013eudsk\u00e9ho tkaniva. Kab\u00edna pre pos\u00e1dku v\u0161ak bola n\u00e1jden\u00e1 a\u017e po viac ne\u017e mesiaci, 7. marca. Le\u017eala na dne oce\u00e1nu v tridsa\u0165metrovej h\u013abke. Okam\u017eite bola vyzdvihnut\u00e1 na palubu z\u00e1chrann\u00e9ho plavidla. Vo vraku kab\u00edny sa na\u0161li telesn\u00e9 pozostatky \u010dlenov pos\u00e1dky. T\u00e1to oblas\u0165 bola naposledy presk\u00faman\u00e1 12. apr\u00edla. Dvojtonov\u00e1 \u010das\u0165 prav\u00e9ho motora SRB, ktor\u00e1 definit\u00edvne potvrdila te\u00f3riu prehorenia spoja medzi segmentmi, bola z Atlantick\u00e9ho oce\u00e1na vytiahnut\u00e1 13. apr\u00edla. P\u00e1tranie po trosk\u00e1ch skon\u010dilo zhruba po troch mesiacoch. Za ten \u010das sa podarilo n\u00e1js\u0165 45 % kon\u0161trukcie orbitera, takmer tretinu hlavnej palivovej n\u00e1dr\u017ee, a 50 % trosiek motorov SRB.<\/p>\n
Vy\u0161etrovanie<\/h2>\n
U\u017e nieko\u013eko min\u00fat po hav\u00e1rii sa objavili prv\u00e9 \u0161pekul\u00e1cie a dohady o tom, \u010do mohlo by\u0165 pr\u00ed\u010dinou v\u00fdbuchu. Medzi prv\u00e9 hypot\u00e9zy patrili atent\u00e1t, sabot\u00e1\u017e alebo teroristick\u00fd \u00fatok. \u010eal\u0161ie dohady hovorili o aktiv\u00e1cii autode\u0161truk\u010dn\u00e9ho syst\u00e9mu hlavnej n\u00e1dr\u017ee (autode\u0161truk\u010dn\u00fd syst\u00e9m SRB motorov nemohol by\u0165 pr\u00ed\u010dinou, nako\u013eko bol aktivovan\u00fd a\u017e bezpe\u010dnostn\u00fdm d\u00f4stojn\u00edkom). T\u00e1to te\u00f3ria bola zamietnut\u00e1 po tom, ako sa podarilo vylovi\u0165 z mora nepo\u0161koden\u00fd autode\u0161truk\u010dn\u00fd syst\u00e9m n\u00e1dr\u017ee ET.<\/p>\n
Vy\u0161etrovacie komisie<\/h3>\n
NASA ustanovila kr\u00e1tko po hav\u00e1rii vy\u0161etrovaciu komisiu, ktor\u00e1 v\u0161ak bola rozpusten\u00e1 kr\u00e1tko po tom, ako prezident Ronald Reagan 3. febru\u00e1ra vymenoval nez\u00e1visl\u00fa komisiu, ktorej sa za\u010dalo hovori\u0165 prezidentsk\u00e1, alebo aj Rogersova komisia. T\u00e1to komisia mala pln\u00fa pr\u00e1vomoc vyu\u017ei\u0165 v\u0161etky prostriedky na zistenie pr\u00ed\u010din hav\u00e1rie. Vy\u0161etrovacia komisia ofici\u00e1lne zah\u00e1jila pr\u00e1cu 6. 2. 1986.<\/p>\n
\u010clenmi prezidentskej komisie boli:<\/p>\n
\n
William Rogers (b\u00fdval\u00fd \u0161t\u00e1tny sekret\u00e1r) \u2013 predseda vy\u0161etrovacej komisie<\/li>\n
Charles Yeager (prv\u00fd \u010dlovek, ktor\u00fd letel nadzvukovou r\u00fdchlos\u0165ou)<\/li>\n
Neil Armstrong (prv\u00fd \u010dlovek na Mesiaci)<\/li>\n
Sally Rideov\u00e1 (prv\u00e1 americk\u00e1 astronautka)<\/li>\n
Albert Wheelon (prezident firmy Hughes Aircraft Company)<\/li>\n
Robert Rummel (letecko-kozmick\u00fd in\u017einier)<\/li>\n
Arthur Walker (fyzik na Stanfordskej univerzite)<\/li>\n
Richard Feynman (nosite\u013e Nobelovej ceny za fyziku za roku 1965)<\/li>\n
Eugene Covert (profesor z Massachusettsk\u00e9ho technologick\u00e9ho in\u0161tit\u00fatu)<\/li>\n
Robert Horz (vydavate\u013e letecko-kozmonautick\u00e9ho \u010dasopisu Aviation Week and Space Technology)<\/li>\n
David Acheson (viceprezident spolo\u010dnosti Commucation Satelite Corp.)<\/li>\n
Donald Kutyna (major z letectva, mal na starosti vojensk\u00e9 lety raketopl\u00e1nu)<\/li>\n
Joseph Sutter (viceprezident spolo\u010dnosti Boeing)<\/li>\n<\/ul>\n
U\u017e tri dni po hav\u00e1rii bolo zn\u00e1me, \u017ee nieko\u013eko sek\u00fand po \u0161tarte sa na motore SRB objavil \u010dierny obl\u00e1\u010dik dymu. \u010eal\u0161ie vy\u0161etrovanie sa opieralo o po\u010d\u00edta\u010dov\u00e9 \u00fadaje, filmov\u00e9 z\u00e1bery a \u00falomky zni\u010den\u00e9ho raketopl\u00e1nu. Prezidentsk\u00e1 komisia tie\u017e zistila, \u017ee v priebehu dopravy raketopl\u00e1nu na kozmodr\u00f3m do\u0161lo k miernemu po\u0161kodeniu kritick\u00e9ho segmentu prav\u00e9ho motoru SRB. Ten bol mierne zdeformovan\u00fd a od presne kruhov\u00e9ho tvaru ukazoval odch\u00fdlku a\u017e 15 milimetrov. Jeho tvar bol upraven\u00fd hydraulick\u00fdm lisom bez ak\u00e9hoko\u013evek \u010fal\u0161ieho preverovania. Nepodarilo sa dok\u00e1za\u0165 podiel tohto z\u00e1sahu na nehode, ale pod\u013ea v\u0161etk\u00e9ho tu mohlo d\u00f4js\u0165 k prvotn\u00e9mu po\u0161kodeniu, ktor\u00e9 potom dov\u0155\u0161ilo mimoriadne chladn\u00e9 po\u010dasie a nespo\u013eahlivos\u0165 dvoch tesniacich kr\u00fa\u017ekov. Vy\u0161etrovacia komisia dodala prezidentovi USA z\u00e1vere\u010dn\u00fa spr\u00e1vu 9. j\u00fana 1986.<\/p>\n
Kab\u00edna pos\u00e1dky po v\u00fdbuchu<\/h2>\n
$\"Expl\u00f3zia$ <\/a>
Expl\u00f3zia raketopl\u00e1nu Challenger STS-51-L: nad oblakom dymu m\u00f4\u017eeme vidie\u0165 kondenza\u010dn\u00fa stopu za motorom SRB<\/p><\/div>\n
Zdemolovanie kab\u00edny po dopade zakrylo pr\u00edpadn\u00e9 po\u0161kodenie kab\u00edny pri vlastnej expl\u00f3zii, ale jej steny pravdepodobne v\u00fdbuch n\u00e1dr\u017ee ET vydr\u017eali. Najzranite\u013enej\u0161\u00edm miestom kab\u00edny boli okn\u00e1, ktor\u00e9 by v\u0161ak dok\u00e1zala prerazi\u0165 len priama kol\u00edzia s jednou z trosiek stroja. Ale hoci samotn\u00e1 kab\u00edna pre pos\u00e1dku zrejme prekonala expl\u00f3ziu orbitera, pravdepodobne bola poru\u0161en\u00e1 jej hermetickos\u0165. Bezprostredne po oddelen\u00ed kab\u00edny od orbitera dosiahlo vertik\u00e1lne pre\u0165a\u017eenie<\/a> v nej hodnotu asi 12 a\u017e 20 g, ale u\u017e po dvoch sekund\u00e1ch kleslo na 4 a\u017e 2 g, \u010do je pre \u013eudsk\u00fd organizmus znesite\u013en\u00e9. \u010clenovia pos\u00e1dky, ktor\u00ed boli v tomto okamihu na\u017eive a pravdepodobne aj pri vedom\u00ed, museli pou\u017ei\u0165 kysl\u00edkov\u00e9 masky. Pos\u00e1dku zabil zrejme a\u017e dopad kab\u00edny na morsk\u00fa hladinu o dve min\u00faty a \u0161tyridsa\u0165 p\u00e4\u0165 sek\u00fand po expl\u00f3zii r\u00fdchlos\u0165ou 330 km\/h. Hladiny sa dotkla najprv \u013eav\u00fdm predn\u00fdm rohom \u0161pi\u010dky. Kab\u00edna bola pri dopade vystaven\u00e1 obrovsk\u00e9mu pre\u0165a\u017eeniu dosahuj\u00facemu pod\u013ea odhadov a\u017e 200 g. Za tak\u00fdch podmienok sa vodn\u00e1 hladina chov\u00e1 ako pevn\u00fd bet\u00f3n. Napriek tomu sa v\u00e4\u010d\u0161ia \u010das\u0165 jej kon\u0161trukcie zachovala v celku.<\/p>\n
\u010clenov pos\u00e1dky nechr\u00e1nili nijak\u00e9 skafandre, z tohto d\u00f4vodu ofici\u00e1lne stanovisko NASA znelo: „Pos\u00e1dka pravdepodobne, nie v\u0161ak celkom iste, stratila vedomie v priebehu nieko\u013ek\u00fdch sek\u00fand po rozpade raketopl\u00e1nu a to v d\u00f4sledku zmeny atmosf\u00e9rick\u00e9ho tlaku vo vn\u00fatri \u0165a\u017eko po\u0161kodenej kab\u00edny.“ Prv\u00fd d\u00f4kaz, ktor\u00fd ve\u013emi spochybnil toto tvrdenie, sa objavil po sk\u00faman\u00ed trosiek kab\u00edny. Na dne oce\u00e1nu sa na\u0161li 4 d\u00fdchacie pr\u00edstroje PEAP (Personal Egress Air Pack), pri\u010dom 3 z nich boli pou\u017eit\u00e9. Pri dvoch z nich odborn\u00edci dokonca zistili mno\u017estvo spotrebovan\u00e9ho vzduchu, ktor\u00e9 bolo 75 % a\u017e 90 % celkov\u00fdch z\u00e1sob. Toto mno\u017estvo zodpovedalo asi 4 a\u017e 5 min\u00fatam pokojn\u00e9ho d\u00fdchania, ale ke\u010f\u017ee kab\u00edna tak dlho ani nepadala, je sk\u00f4r pravdepodobnej\u0161ie, \u017ee astronauti v d\u00f4sledku strachu d\u00fdchali r\u00fdchlo a prudko a teda museli by\u0165 pri vedom\u00ed. Mno\u017estvo vzduchu spotrebovan\u00e9 z pr\u00edstrojov zodpovedalo mno\u017estvu vzduchu vyd\u00fdchan\u00e9mu za krajne vyp\u00e4t\u00fdch podmienok v priebehu 2 a pol min\u00faty. Mo\u017enos\u0165, \u017ee by sa pr\u00edstroje spustili samovo\u013ene, je vyl\u00fa\u010den\u00e1. Taktie\u017e b\u00fdval\u00fd astronaut a lek\u00e1r Joseph Kerwin skon\u0161tatoval: „Som presved\u010den\u00fd, \u017ee prinajmen\u0161om velite\u013eovi Scobeemu a pilotovi Smithovi bolo jasn\u00e9, v akej bezn\u00e1dejnej situ\u00e1cii sa nach\u00e1dzaj\u00fa.“ Rodina Michaela Smitha po\u017eadovala od NASA od\u0161kodn\u00e9 vo v\u00fd\u0161ke 15 mili\u00f3nov dol\u00e1rov, vedenie NASA sa v\u0161ak napokon s pozostal\u00fdmi dohodlo mimos\u00fadnou cestou.<\/p>\n
Na druhej strane, syst\u00e9m PEAP nebol skon\u0161truovan\u00fd pre pr\u00edpad straty tlaku v kab\u00edne a v kab\u00edne sa nach\u00e1dzal len pre pr\u00edpad, \u017ee by pos\u00e1dka e\u0161te pred \u0161tartom musela ur\u00fdchlene opusti\u0165 raketopl\u00e1n cez spaliny jedovat\u00fdch plynov. V pr\u00edpade dekompresie kab\u00edny by nemal zabr\u00e1ni\u0165 strate vedomia astronautov a ich zaduseniu. V pr\u00edpade exploz\u00edvnej dekompresie, ktor\u00e1 by nastala napr\u00edklad prerazen\u00edm okien, by pos\u00e1dka stratila vedomie u\u017e v priebehu 6 \u2013 15 sek\u00fand.<\/p>\n
Predch\u00e1dzaj\u00face probl\u00e9my s tesniacimi kr\u00fa\u017ekami<\/h2>\n
Misia STS-51-L v\u0161ak nebola prv\u00e1 misia, pri ktorej sa uk\u00e1zala nespo\u013eahlivos\u0165 motorov SRB. U\u017e pri misii Discovery STS-51-C do\u0161lo k v\u00e1\u017enemu po\u0161kodeniu dvoch tesnen\u00ed medzi segmentmi. \u010eal\u0161ia v\u00e1\u017ena porucha nastala pri lete Challenger STS-51-B. Vtedy sa poru\u0161ilo prv\u00e9 tesnenie a z po\u0161koden\u00e9ho miesta za\u010dali \u0161\u013eaha\u0165 plamene, na\u0161\u0165astie, v\u0161etky smerom od raketopl\u00e1nu, a preto nedo\u0161lo k \u010fal\u0161iemu po\u0161kodeniu. Aj na z\u00e1klade t\u00fdchto faktov sa e\u0161te d\u00e1vno pred katastrofou Challengera objavili prv\u00e9 varovania. „Dospeli sme k z\u00e1veru, \u017ee pokia\u013e prv\u00e9 tesnenie nespln\u00ed svoju funkciu, m\u00f4\u017ee zlyha\u0165 aj druh\u00e9 tesnenie,“ nap\u00edsal v roku 1985 jeden z odborn\u00edkov na motory SRB, Irwing Davids, ved\u00facemu letov\u00fdch oper\u00e1ci\u00ed Moorovi. Firma Morton Thiokol napokon pod tlakom znepokojiv\u00fdch anal\u00fdz navrhla NASA, \u017ee zah\u00e1ji v\u00fdrobu nov\u00e9ho typu tesnenia. Kv\u00f4li zdr\u017eaniam a v\u00e1haniu zo strany NASA v\u0161ak prv\u00e9 sk\u00fa\u0161ky novej varianty motoru mali za\u010da\u0165 a\u017e v roku 1986 a do prev\u00e1dzky mali by\u0165 nasaden\u00e9 najsk\u00f4r v roku 1987. Medzit\u00fdm v\u0161ak neboli vykonan\u00e9 \u017eiadne zvl\u00e1\u0161tne bezpe\u010dnostn\u00e9 opatrenia pre zv\u00fd\u0161enie spo\u013eahlivosti tesnenia.<\/p>\n
N\u00e1sledky trag\u00e9die<\/h2>\n
$\"Pam\u00e4tn\u00edk$ <\/a>
Pam\u00e4tn\u00edk obetiam hav\u00e1rie.<\/p><\/div>\n
Hav\u00e1ria raketopl\u00e1nu Challenger otriasla cel\u00fdm svetom. Raketopl\u00e1n bol dovtedy pod\u013ea mnoh\u00fdch novin\u00e1rov symbolom americk\u00e9ho sna a dokonalosti. Presne rok po hav\u00e1rii sa na Floride na symbolick\u00fdch 73 sek\u00fand zastavila v\u0161etka prev\u00e1dzka a pred v\u0161etk\u00fdmi verejn\u00fdmi budovami boli vzt\u00fd\u010den\u00e9 \u010dierne vlajky.<\/p>\n
NASA okam\u017eite zastavila lety v\u0161etk\u00fdch raketopl\u00e1nov na dva a pol roka. Podobn\u00e9 pozastavenie letov, tie\u017e na dva pol roka, nastalo po hav\u00e1rii raketopl\u00e1nu Columbia. 6. marca vymenoval prezident Reagan na miesto gener\u00e1lneho riadite\u013ea NASA dr. Jamesa C.Fletchera, ktor\u00fd u\u017e riadil v tejto funkcii NASA v rokoch 1971 a\u017e 1977. 2. apr\u00edla bol na vlastn\u00fa \u017eiados\u0165 prepusten\u00fd ved\u00faci \u0161tartovac\u00edch pr\u00edprav raketopl\u00e1nov S. Reinartz, pravdepodobne z d\u00f4vodu hav\u00e1rie raketopl\u00e1nu Challenger. Pred vy\u0161etrovacou komisiou priznal, \u017ee vedel o odmietavom stanovisku technikov firmy Morton Thiocol ku \u0161tartu za n\u00edzkych tepl\u00f4t, ale neinformoval o tom nadriaden\u00e9 zlo\u017eky NASA.<\/p>\n
Syst\u00e9m kozmick\u00e9ho raketopl\u00e1nu prekonal vy\u0161e 400 zmien, \u010fal\u0161\u00edch 105 zmien sa t\u00fdkalo \u0161tartovac\u00edch komplexov a boli spr\u00edsnen\u00e9 bezpe\u010dnostn\u00e9 opatrenia na pr\u00edpravu a prev\u00e1dzku raketopl\u00e1nov. Pomocn\u00e9 motory SRB, ktor\u00e9 nehodu sp\u00f4sobili, pre\u0161li 155-timi zmenami. Najv\u00fdraznej\u0161ou z nich bolo to, \u017ee medzi segmentmi motoru sa namiesto dvoch tesniacich kr\u00fa\u017ekov za\u010dali pou\u017e\u00edva\u0165 tri, a v\u010faka zmene izol\u00e1cie steny spa\u013eovacej komory u\u017e medzi segmentmi nebola \u017eiadna \u0161trbina. Objavili sa aj n\u00e1vrhy na \u00faplne nov\u00fa kon\u0161trukciu motorov, \u010di dokonca na \u00faplne nov\u00e9 pomocn\u00e9 motory, ale z finan\u010dn\u00fdch d\u00f4vodov boli tieto n\u00e1vrhy zamietnut\u00e9 a ostalo sa pri motoroch SRB. Arm\u00e1da po hav\u00e1rii v\u00fdrazne obmedzila vyu\u017e\u00edvanie raketopl\u00e1nu na vojensk\u00e9 \u00fa\u010dely a zv\u00fd\u0161il sa jej z\u00e1ujem o klasick\u00e9 raketov\u00e9 nosi\u010de. Raketopl\u00e1ny prestali vyp\u00fa\u0161\u0165a\u0165 aj komer\u010dn\u00e9 dru\u017eice, ktor\u00fdch \u0161tarty prevzali s\u00fakromn\u00e9 firmy s klasick\u00fdmi raketami. Okrem toho raketopl\u00e1ny prestali vyn\u00e1\u0161a\u0165 tie\u017e raketov\u00e9 stupne Centaur a dru\u017eice a sondy, ktor\u00e9 boli vypusten\u00e9 z raketopl\u00e1nu, museli by\u0165 ur\u00fdchlen\u00e9 menej v\u00fdkonn\u00fdmi raketov\u00fdmi stup\u0148ami. Jeden z najv\u00e1\u017enej\u0161\u00edch postihov si odniesla sonda Galileo, ktor\u00e1 v d\u00f4sledku menej v\u00fdkonn\u00e9ho raketov\u00e9ho stup\u0148a po svojom vypusten\u00ed musela zamieri\u0165 k svojej cie\u013eovej plan\u00e9te, Jupiteru<\/a>, po ove\u013ea zd\u013ahavej\u0161ej a nebezpe\u010dnej\u0161ej dr\u00e1he. Na tejto dr\u00e1he do\u0161lo k po\u0161kodeniu jej hlavnej ant\u00e9ny. Odlo\u017een\u00fd bol tie\u017e \u0161tart Hubblovho vesm\u00edrneho \u010falekoh\u013eadu<\/a>.<\/p>\n
Do\u0161lo k tie\u017e \u010fal\u0161\u00edm opatreniam, ktor\u00e9 sa nehody priamo net\u00fdkali: I\u0161lo napr\u00edklad o pou\u017e\u00edvanie \u013eahk\u00fdch oran\u017eov\u00fdch skafandrov pre pos\u00e1dku po\u010das \u0161tartu, alebo n\u00e1vrat k p\u00f4vodn\u00e9mu zna\u010deniu letov raketopl\u00e1nov jednoduch\u00fdm \u010d\u00edslom, ktor\u00e9 ozna\u010duje poradie, v akom s\u00fa misie schv\u00e1len\u00e9. Raketopl\u00e1ny z\u00edskali bo\u010dn\u00fd n\u00fadzov\u00fd v\u00fdchod, astronauti boli vybaven\u00ed pad\u00e1kmi, a bola vyvinut\u00e1 nov\u00e1 z\u00e1chrann\u00e1 pom\u00f4cka \u2013 teleskopick\u00e1 ty\u010d. 15. augusta 1986 bola schv\u00e1len\u00e1 stavba n\u00e1hrady za zni\u010den\u00fd Challenger \u2013 nov\u00fd orbiter Endeavour. Prv\u00fdm americk\u00fdm pilotovan\u00fdm letom, ktor\u00fd nasledoval po trag\u00e9dii, bol let raketopl\u00e1nu Discovery STS-26, ktor\u00fd od\u0161tartoval 29. septembra 1988.<\/p>\n
Pam\u00e4tn\u00e9 gest\u00e1<\/h3>\n
2. apr\u00edla 1986 ozn\u00e1mili NASA a Astronauts Memorial Foundation pl\u00e1n na postavenie pam\u00e4tn\u00edka v priestore KSC na Cape Canaveral, ktor\u00fd bude pripom\u00edna\u0165 v\u0161etk\u00fdch astronautov, \u010do zahynuli pri v\u00fdcviku a kozmick\u00fdch letoch. Okrem pos\u00e1dky Challengera to boli Guss Grissom, Edward White, Roger Chafee, Charles Bassett, Elliott See, Theodore Freeman, Clifton Williams a Edward Givens. NASA poskytla pozemok, AMF financovala n\u00e1vrh, stavbu a v bud\u00facnosti \u00fadr\u017ebu.<\/p>\n
Menom Ellisona Onizuky bola pomenovan\u00e1 leteck\u00e1 z\u00e1klad\u0148a v Kalifornii, Onizuka AFB. Do washingtonsk\u00e9ho Kapitolu bol umiestnen\u00fd skupinov\u00fd portr\u00e9t pos\u00e1dky Challengera. V USA mnoho \u0161k\u00f4l dostalo pomenovanie po Christe McAuliffeovej. Univerzita v z\u00e1padnej Virg\u00ednii zase ude\u013euje \u0161tipendium Ronalda McNaira. Po velite\u013eovi Scobeem bolo pomenovan\u00e9 planet\u00e1rium V San Pedre v Texase. Menami v\u0161etk\u00fdch \u010dlenov pos\u00e1dky pomenovali aj 7 plan\u00e9tok a to plan\u00e9tky 3350 Scobee, 3351 Smith, 3352 McAuliffe, 3353 Jarvis, 3354 McNair, 3355 Onizuka a 3356 Resnik.<\/p>\n
Zdroje<\/h2>\n
\n
\u00a0STS-51-L v \u010dasopise L+K<\/li>\n
Spr\u00e1vy z tla\u010de o katastrofe Challengera<\/li>\n
Tom\u00e1\u0161 P\u0159ibyl: Den, kdy se nevr\u00e1tila Columbia (JUNIOR, 2003)<\/li>\n
Pavel Toufar: Krut\u00fd vesm\u00edr (Akcent, 2003)<\/li>\n
Mark Traa: \u010clov\u011bk a vesm\u00edr<\/li>\n
Karel Pacner, Anton\u00edn V\u00edtek: P\u016flstolet\u00ed kosmonautiky (Epocha 2008)<\/li>\n<\/ol>\n
Mohlo by v\u00e1s zauj\u00edma\u0165<\/h2>\n
\n
Hav\u00e1ria raketopl\u00e1nu Columbia<\/a><\/li>\n
Rom\u00e1n Ve\u010dnos\u0165 omylov (in\u0161pirovan\u00fd hav\u00e1riou Challengera)<\/a><\/li>\n
Raketopl\u00e1ny od prvej predstavy k prv\u00e9mu prist\u00e1tiu<\/a><\/li>\n<\/ul>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Prv\u00fdkr\u00e1t publikovan\u00e9 na slovenskej Wikip\u00e9dii. Autor: Jana Plauchov\u00e1 ako Eryn Blaireov\u00e1. Spoluautori: Adrian (preklepy), Maros (preklepy), Sisua (gramatika, preklepy), AtonX (formul\u00e1cia), Hefo (preklep), Kresadlo (preklep), IP 84.47.12.172 (preklep), IP 88.212.16.213 (preklep), Pelex (drobn\u00e9 spresnenie), Vegetator (gramatika, preklepy), Andrej-airliner (\u0161tylistika), IP 95.105.149.206 (preklep), IP 213.81.217.215 (preklep) Text je dostupn\u00fd pod Creative Commons Attribution-ShareAlike License 3.0 a (pokračovať v čítaní…) <\/a><\/span><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"parent":677,"menu_order":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","template":"","meta":{"footnotes":""},"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/852"}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=852"}],"version-history":[{"count":14,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/852\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":7419,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/852\/revisions\/7419"}],"up":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/677"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=852"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}