$\"\"$ <\/a>

Medzin\u00e1rodn\u00e1 vesm\u00edrna stanica, najv\u00e4\u010d\u0161ie \u010dlovekom vyroben\u00e9 kozmick\u00e9 teleso. Obieha vo v\u00fd\u0161ke pribli\u017ene 400 km nad povrchom Zeme a pohybuje sa v\u00fdlu\u010dne zotrva\u010dnos\u0165ou, ktor\u00fa jej jednotliv\u00fdm komponentom udelili motory nosn\u00fdch rakiet a raketopl\u00e1nov.<\/p><\/div>\n

$\"\"$ <\/a>

Steve Robinson na stani\u010dnom manipula\u010dnom ramene<\/p><\/div>\n

$\"\"$ <\/a>

Jeden z jedine\u010dn\u00fdch z\u00e1berov raketopl\u00e1nu (v tomto pr\u00edpade Endeavouru) pripojen\u00e9ho k ISS, ktor\u00fd vznikol z paluby kozmickej lode Sojuz TMA-20<\/p><\/div>\n

$\"\"$ <\/a>

Padaj\u00face trosky raketopl\u00e1nu Columbia<\/a>. Zdroj: RNLAF<\/p><\/div>\n

$\"\"$ <\/a>

Model ISS v \u017eiarskom planet\u00e1riu, ktor\u00fd som vlastnoru\u010dne natierala<\/a>\u00a0(dnes u\u017e ho tam nen\u00e1jdete).<\/p><\/div>\n

Medzin\u00e1rodn\u00e1 vesm\u00edrna stanica<\/strong> naz\u00fdvan\u00e1 aj ISS<\/strong> (skratka z anglick\u00e9ho n\u00e1zvu International Space Station) je najv\u00e4\u010d\u0161ou vesm\u00edrnou stanicou, ktor\u00fa dlhodobo ob\u00fdva \u013eudsk\u00e1 pos\u00e1dka. Predstavuje najv\u00e4\u010d\u0161ie teleso, ak\u00e9 kedy \u013eudia v kozme vybudovali. M\u00e1 rozmery futbalov\u00e9ho ihriska a hmotnos\u0165 425 ton. Tento kolos ka\u017ed\u00fd de\u0148 nieko\u013ekokr\u00e1t prelet\u00ed nad na\u0161imi hlavami. Deje sa tak od roku 1998 a bude sa tak dia\u0165 minim\u00e1lne do roku 2028. Stanica je spolo\u010dn\u00fdm projektom piatich kozmick\u00fdch agent\u00far: Americkej, ruskej, japonskej, kanadskej a eur\u00f3pskej.<\/p>\n

Pri svojich rozmeroch a v\u00e1he by nemohla od\u0161tartova\u0165 zo Zeme jedinou raketou. Preto bola poskladan\u00e1 z mno\u017estva samostatn\u00fdch dielov \u2013 modulov. Tieto diely \u0161tartovali s vlastn\u00fdmi nosn\u00fdmi raketami, alebo ich priniesol americk\u00fd raketopl\u00e1n<\/a>. Len moduly obsahuj\u00fa d\u00fdchate\u013en\u00fa atmosf\u00e9ru, ktor\u00e1 je zlo\u017een\u00edm i tlakom podobn\u00e1 pozemskej. Elektrick\u00fa energiu stanici dod\u00e1vaj\u00fa sol\u00e1rne panely, ktor\u00e9 s\u00fa jej dominantou. V zemskom tieni prech\u00e1dza na akumul\u00e1torov\u00e9 bat\u00e9rie. \u010eal\u0161\u00edm v\u00fdrazn\u00fdm kon\u0161truk\u010dn\u00fdm prvkom s\u00fa vy\u017earova\u010de prebyto\u010dn\u00e9ho tepla \u2013 radi\u00e1tory.<\/p>\n

Medzin\u00e1rodn\u00e1 vesm\u00edrna stanica obieha pribli\u017ene 410 km nad Zemou. Kv\u00f4li treniu o zvy\u0161ky zemskej atmosf\u00e9ry<\/a>, ktor\u00e9 s\u00fa pr\u00edtomn\u00e9 aj v t\u00fdchto v\u00fd\u0161kach, ka\u017ed\u00fd mesiac poklesne zhruba o dva kilometre. Preto ju musia kozmick\u00e9 lode<\/a> pravidelne dv\u00edha\u0165 na vy\u0161\u0161iu dr\u00e1hu. Jeden oblet Zeme jej trv\u00e1 len nie\u010do vy\u0161e jeden a pol hodiny. Za jedin\u00fa sekundu prelet\u00ed takmer osem kilometrov a to bez ak\u00e9hoko\u013evek pohonu, \u010distou zotrva\u010dnos\u0165ou.<\/p>\n

Stanica je moment\u00e1lne ob\u00fdvan\u00e1 sedem\u010dlennou pos\u00e1dkou. T\u00e1 sa strieda po troch \u2013 \u0161tyroch \u010dlenoch kozmick\u00fdmi lo\u010fami Sojuz, Crew Dragon a chyst\u00e1 sa k nim prida\u0165 aj novovyvinut\u00e1 lo\u010f Starliner. Doposia\u013e stanica hostila u\u017e viac ako 70 exped\u00edci\u00ed. Z\u00e1soby na ISS priv\u00e1\u017eaj\u00fa okrem pilotovan\u00fdch aj nepilotovan\u00e9 kozmick\u00e9 lode Progress, Cygnus a Dragon. Stanica m\u00e1 pohybliv\u00fa robotick\u00fa ruku naz\u00fdvan\u00fa Canadarm2. T\u00e1 sl\u00fa\u017ei napr\u00edklad na zachyt\u00e1vanie prilietaj\u00facich nepilotovan\u00fdch kozmick\u00fdch lod\u00ed. Ke\u010f nedosta\u010duje robotick\u00e1 ruka, m\u00f4\u017eu kv\u00f4li oprav\u00e1m, \u00fadr\u017ebe a experimentom \u010dlenovia pos\u00e1dky aj sami vyst\u00fapi\u0165 v skafandroch do otvoren\u00e9ho vesm\u00edru.<\/p>\n

Kozmick\u00e9 stanice sl\u00fa\u017eia ako vedeck\u00e9 laborat\u00f3ri\u00e1 aj observat\u00f3ri\u00e1, kozmick\u00e9 dielne, \u0161tartovacie miesta mal\u00fdch satelitov \u010di na v\u00fduku vedy. Pos\u00e1dka na ISS vykon\u00e1va mno\u017estvo experimentov, ktor\u00e9 s\u00fa zameran\u00e9 najm\u00e4 na v\u00fdskum stavu beztia\u017ee<\/a> a kozmick\u00e9ho prostredia. Astronauti<\/a> pri mnoh\u00fdch z nich sami sl\u00fa\u017eia z\u00e1rove\u0148 aj ako pokusn\u00e9 objekty. Anal\u00fdza vzoriek ich krvi \u010di senzory na ich tel\u00e1ch pom\u00e1haj\u00fa zisti\u0165, ako sa \u013eudsk\u00e9 telo vyrovn\u00e1va s t\u00fdmto pre\u0148 neprirodzen\u00fdm stavom. To sl\u00fa\u017ei okrem in\u00e9ho aj ako pr\u00edprava na dlhodob\u00e9 kozmick\u00e9 lety do vzdialenej\u0161ieho vesm\u00edru. Niektor\u00e9 experimenty prebiehaj\u00fa z vonkaj\u0161ej \u010dasti stanice na materi\u00e1loch vystaven\u00fdch p\u00f4sobeniu kozmick\u00e9ho prostredia.<\/p>\n

Kr\u00e1tkodobo sa na palube ISS zdr\u017eiavaj\u00fa aj kozmick\u00ed turisti.<\/p>\n

Hist\u00f3ria<\/h2>\n
Po prv\u00fdkr\u00e1t vyhl\u00e1sil pl\u00e1n v\u00fdstavby vesm\u00edrnej stanice u\u017e prezident Reagan v roku 1984. P\u00f4vodne malo \u00eds\u0165 len o americk\u00fa stanicu, po Skylabe<\/a> iba druh\u00fa americk\u00fa kozmick\u00fa stanicu v\u00f4bec. NASA vtedy s\u013eubovala, \u017ee prv\u00fd modul bude m\u00f4c\u0165 vypusti\u0165 u\u017e v roku 1992. \u017dia\u013e, tieto pl\u00e1ny sa uk\u00e1zali by\u0165 nere\u00e1lne. Rozpo\u010det na v\u00fdstavbu stanice sa zvy\u0161oval. V roku 1991 sa k NASA pridali prv\u00ed traja zahrani\u010dn\u00ed partneri: Kanada, Japonsko a ESA. V roku 1993 sa pripojila aj rusk\u00e1 kozmick\u00e1 agent\u00fara Roskozmos, ktor\u00e1 p\u00f4vodne pl\u00e1novala tie\u017e postavi\u0165 vlastn\u00fa modulov\u00fa stanicu, Mir 2. Oba projekty sa spojili.<\/p>\n
Po nieko\u013ekon\u00e1sobnom odlo\u017een\u00ed \u0161tartu sa v roku 1998 kone\u010dne dostal do vesm\u00edru prv\u00fd modul Zarja<\/em>, \u010do znamen\u00e1 \u201ezore\u201c. Tento rusk\u00fd modul vyniesla do vesm\u00edru raketa Proton, ale cel\u00fd ho financovala americk\u00e1 firma Boeing. V tom istom roku raketopl\u00e1n Endeavour pripojil k Zarji<\/em> americk\u00fd modul pomenovan\u00fd Unity<\/em>. Nasledoval \u010fal\u0161\u00ed \u0161tart rakety Proton, tentokr\u00e1t s \u010disto rusk\u00fdm modulom Zvezda<\/em>.<\/p>\n
31. okt\u00f3bra 2000 od\u0161tartovala na palube vesm\u00edrnej lode Sojuz prv\u00e1 st\u00e1la pos\u00e1dka ISS \u2013 3 osoby. Nasledovalo prid\u00e1vanie \u010fal\u0161\u00edch modulov: Destiny, Quest, Pirs, Harmony, Columbus, Dextre, Kib\u00f3, Poisk, Tranquility, Cupola, Rassvet <\/em>a Leonardo<\/em>. \u010eal\u0161\u00edch osem pl\u00e1novan\u00fdch modulov v\u0161ak bolo zru\u0161en\u00fdch. Rusk\u00e9 moduly \u0161tartovali s rusk\u00fdmi raketami, ostatn\u00e9 postupne priv\u00e1\u017eali raketopl\u00e1ny Atlantis, Discovery a Endeavour.<\/p>\n
Modul Columbus<\/em> postavila Eur\u00f3pska vesm\u00edrna agent\u00fara ESA, ide o prv\u00fd eur\u00f3psky modul vo vesm\u00edre. Na stanicu ho doniesol raketopl\u00e1n Atlantis pri misii STS-122. \u0160tart prebehol 7. febru\u00e1ra 2008, takmer dva mesiace nesk\u00f4r oproti pl\u00e1nu. D\u00f4vodom zdr\u017eania boli poruchy senzorov meraj\u00face hladinu paliva v hlavnej palivovej n\u00e1dr\u017ei (ET).<\/p>\n
Po\u010das v\u00fdstavby stanici prib\u00fadali aj takzvan\u00e9 priehradkov\u00e9 kon\u0161trukcie, ktor\u00e9 nes\u00fa sol\u00e1rne panely, extern\u00e9 platformy a \u010fal\u0161ie vybavenie. \u010casti stanice sa ned\u00e1vali v\u017edy do fin\u00e1lnej poz\u00edcie, ale po\u010das budovania sa ISS postupne prestavovala.<\/p>\n
V\u00fdstavbu aj z\u00e1sobovanie stanice naru\u0161ila v roku 2003 hav\u00e1ria raketopl\u00e1nu Columbia<\/a>. Columbia s\u00edce neletela k ISS, ale po jej tragickej nehode boli v\u0161etky lety raketopl\u00e1nov na dva a pol roka pozastaven\u00e9. Zastavila sa t\u00fdm aj v\u00fdstavba ISS a je to jeden z d\u00f4vodov, pre\u010do bola dokon\u010den\u00e1 s oneskoren\u00edm.<\/p>\n
Pozrite podrobnej\u0161ie vybran\u00e9 etapy v\u00fdstavby stanice v \u010dl\u00e1nkoch:<\/h4>\n
\n
STS-114<\/a><\/li>\n
STS-118<\/a><\/li>\n
STS-120<\/a><\/li>\n
STS-122<\/a><\/li>\n<\/ul>\n
Po skon\u010den\u00ed programu raketopl\u00e1nov v roku 2011 pos\u00e1dku stanice nieko\u013eko rokov vymie\u0148ali len star\u00e9 rusk\u00e9 kozmick\u00e9 lode Sojuz, k\u00fdm firma SpaceX nevyvinula a neotestovala vlastn\u00fa americk\u00fa kozmick\u00fa lo\u010f.<\/p>\n
Po nieko\u013ekoro\u010dnej prest\u00e1vke bola v roku 2021 Medzin\u00e1rodn\u00e1 vesm\u00edrna stanica op\u00e4\u0165 roz\u0161\u00edren\u00e1 o ve\u013ek\u00fd modul. Ide o rusk\u00fd laborat\u00f3rny modul Nauka<\/em>. Po \u0161tarte a dokonca aj po pripojen\u00ed k stanici v\u0161ak technikom pripravil nap\u00ednav\u00e9 chv\u00edle. \u0160tart modulu Nauka<\/em> sa ve\u013emi dlho odkladal. Na vine boli komplik\u00e1cie, zvraty, finan\u010dn\u00e9 probl\u00e9my a neust\u00e1le sa vyn\u00e1raj\u00face nov\u00e9 technick\u00e9 probl\u00e9my. Napokon sa v\u0161ak vedci do\u010dkali. Nauka<\/em> bola pripevnen\u00e1 pod aerodynamick\u00fd kryt na vrchole rakety Proton-M, ktor\u00fd sa v\u010faka svojmu n\u00e1kladu po prv\u00fdkr\u00e1t v\u00f4bec skladal z troch stup\u0148ov. D\u0148a 21. j\u00fala 2021 tento komplex od\u0161tartoval z kozmodr\u00f3mu Bajkonur. Spojenie bolo napl\u00e1novan\u00e9 na 29. j\u00fala.<\/p>\n
\u0160tart Nauky<\/em> prebehol bez probl\u00e9mov. Modul v\u0161ak za\u010dal ma\u0165 probl\u00e9my so svoj\u00edm pohonn\u00fdm a orienta\u010dn\u00fdm syst\u00e9mom a tie\u017e s komunik\u00e1ciou. Bola to hra o \u010das \u2013 Nauka<\/em> lietala podstatne ni\u017e\u0161ie ako ISS a postupn\u00fdm tren\u00edm o horn\u00e9 vrstvy atmosf\u00e9ry na svojej dr\u00e1he na\u010falej klesala.<\/p>\n
Aj ke\u010f technici napokon v\u0161etko vyrie\u0161ili, \u010das\u0165 pohonn\u00fdch l\u00e1tok sa kontaminovala dus\u00edkom. Z tohto d\u00f4vodu mala Nauka<\/em> na pripojenie iba jeden pokus. To prebehlo \u00faspe\u0161ne v plne automatickom re\u017eime. Pre ka\u017ed\u00fd pr\u00edpad v\u0161ak bol pripraven\u00fd kozmonaut Oleg Novick\u00fd, aby mohol do procesu prip\u00e1jania zasiahnu\u0165.<\/p>\n
Aby sa pre Nauku<\/em> uvo\u013enil spojovac\u00ed uzol na module Zvezda<\/em>, od stanice sa nav\u017edy oddelil mal\u00fd modul Pirs<\/em>, ktor\u00fd potom spolu so z\u00e1sobovacou lo\u010fou Progess zhorel v zemskej atmosf\u00e9re. Ostatne, Pirs<\/em> bol u\u017e d\u00e1vno za svojou pl\u00e1novanou dobou \u017eivotnosti. S jeho odpojen\u00edm sa v\u0161ak \u010dakalo a\u017e do chv\u00edle, k\u00fdm sa probl\u00e9my po \u0161tarte Nauky<\/em> nevyrie\u0161ili.<\/p>\n
Zakr\u00e1tko po \u00faspe\u0161nom pripojen\u00ed v\u0161ak Nauka<\/em> sp\u00f4sobila na stanici dramatick\u00fa situ\u00e1ciu \u2013 neo\u010dak\u00e1vane zapla svoje motory, \u010d\u00edm stanicu vych\u00fdlila zo \u017eelanej poz\u00edcie. Na jej vyrovnanie sa zapli motory na inom ruskom module, Zvezda<\/em>, ktor\u00e9mu o nieko\u013eko min\u00fat za\u010dal svojimi motor\u010dekmi pom\u00e1ha\u0165 aj aktu\u00e1lne pripojen\u00fd z\u00e1sobovac\u00ed Progress MS-17. Po chv\u00edli v\u0161ak Nauka<\/em> vy\u010derpala z\u00e1soby svojho paliva, \u010d\u00edm prestala vzdorova\u0165. V priebehu hodiny sa ISS vr\u00e1tila do \u017eelanej orient\u00e1cie. Sedem\u010dlenn\u00e1 pos\u00e1dka sa neocitla v ohrozen\u00ed. Dokonca zmenu orient\u00e1cie ani nepoc\u00edtila, zistili ju iba palubn\u00e9 senzory. Na stanici v\u0161ak bol vyhl\u00e1sen\u00fd stav n\u00fadze. V r\u00e1mci bezpe\u010dnostn\u00fdch opatren\u00ed pos\u00e1dka napr\u00edklad zmenila orient\u00e1ciu sol\u00e1rnych panelov stanice, aby ju nepo\u0161kodili spaliny z modulov \u201es\u00faperiacich\u201c o kontrolu nad stanicou.<\/p>\n
Kv\u00f4li probl\u00e9mom s Naukou<\/em> sa tie\u017e odlo\u017eil \u0161tart bezpilotnej kozmickej lode Starliner, ktor\u00e1 sa v r\u00e1mci svojich testov mala spoji\u0165 s ISS. Prv\u00fd testovac\u00ed, bezpilotn\u00fd let Starlineru prebehol u\u017e v decembri 2019. Vinou nieko\u013ek\u00fdch softv\u00e9rov\u00fdch ch\u00fdb, kv\u00f4li ktor\u00fdm kozmick\u00e1 lo\u010f spotrebovala omnoho viac pohonn\u00fdch l\u00e1tok, v\u0161ak misia nesplnila svoje ciele. Nedok\u00e1zala doletie\u0165 k ISS a jej let musel skon\u010di\u0165 pred\u010dasn\u00fdm prist\u00e1t\u00edm. Po uzavret\u00ed vy\u0161etrovania preto padlo rozhodnutie t\u00fato misiu zopakova\u0165.<\/p>\n
20. m\u00e1ja 2022 \u0161tartoval Starliner na svoj repar\u00e1t. Tentokr\u00e1t u\u017e fungoval takmer bez probl\u00e9mov a automaticky sa spojil s ISS. Pos\u00e1dka stanice do neho vst\u00fapila a vylo\u017eila n\u00e1klad. Po \u010fal\u0161\u00edch piatich d\u0148och sa bez pos\u00e1dky vr\u00e1til na Zem.<\/p>\n
Po dvoch nepilotovan\u00fdch letoch a mno\u017estve odkladov vzlietol k ISS Starliner 5. j\u00fana 2024 po prv\u00fdkr\u00e1t s pos\u00e1dkou. Nasleduj\u00faceho d\u0148a po \u0161tarte pri\u0161la inform\u00e1cia o \u00faniku h\u00e9lia z pohonn\u00e9ho syst\u00e9mu Starlineru. Dva z troch \u00fanikov sa podarilo stabilizova\u0165. Pre probl\u00e9my s funkciou motor\u010dekov zostala pos\u00e1dka Starlinera, Sunita Williamsov\u00e1\u00a0a\u00a0Barry Wilmore na palube ISS a\u017e do roku 2025, hoci pod\u013ea p\u00f4vodn\u00fdch pl\u00e1nov mali str\u00e1vi\u0165 na stanici iba p\u00e1r dn\u00ed a potom prist\u00e1\u0165.<\/p>\n
Po ruskej inv\u00e1zii na Ukrajinu ukon\u010dili Spojen\u00e9 \u0161t\u00e1ty a ESA spolupr\u00e1cu na viacer\u00fdch spolo\u010dn\u00fdch projektom s Ruskom. Spolupr\u00e1ca na ISS v\u0161ak zostala. Aj ke\u010f sa objavili \u00favahy o rozdelen\u00ed stanice na americko-eur\u00f3psko-kanadsko-japonsk\u00fa a rusk\u00fa \u010das\u0165, tento scen\u00e1r je ve\u013emi nepravdepodobn\u00fd. Stanica bola toti\u017e projektovan\u00e1 ako jeden celok a jednotliv\u00e9 \u010dasti nem\u00f4\u017eu pracova\u0165 nez\u00e1visle na sebe.<\/p>\n
ISS v\u0161ak nie je jedin\u00e1 v s\u00fa\u010dasnosti funk\u010dn\u00e1 vesm\u00edrna stanica. \u010c\u00edna, ktor\u00e1 nebola partnerom pri ISS, si postavila vlastn\u00fa, men\u0161iu modul\u00e1rnu stanicu Tchien-kung.<\/p>\n
Pozorovanie<\/h2>\n
Medzin\u00e1rodn\u00e1 vesm\u00edrna stanica je dobre pozorovate\u013en\u00e1 z ktor\u00e9hoko\u013evek miesta Zeme, no nie v\u0161ade o rovnakom \u010dase. Pri prelete nad dan\u00fdm \u00fazem\u00edm vyzer\u00e1 ako ve\u013emi jasn\u00fd, neblikaj\u00faci, r\u00fdchlo sa pohybuj\u00faci bod. Vyzer\u00e1 by\u0165 ove\u013ea jasnej\u0161ia ne\u017e v\u0161etky hviezdy a jasnos\u0165ou sa pribli\u017euje k plan\u00e9te Venu\u0161i. Je to najjasnej\u0161ia umel\u00e1 dru\u017eica na oblohe. Jej jasnos\u0165 je v\u0161ak pri r\u00f4znych preletoch odli\u0161n\u00e1. Vidite\u013en\u00fd prelet trv\u00e1 do p\u00e4\u0165 min\u00fat, ale zvy\u010dajne je krat\u0161\u00ed kv\u00f4li z\u00e1padu stanice do zemsk\u00e9ho tie\u0148a. Vtedy sa zd\u00e1, \u017ee v priebehu p\u00e1r sek\u00fand stanica s\u010derven\u00e1 a vz\u00e1p\u00e4t\u00ed zmizne. Za skor\u00e9ho s\u00famraku a neskor\u00e9ho \u00fasvitu je vidite\u013en\u00e1 dr\u00e1ha jej preletu dlh\u0161ia ako za neskor\u00e9ho s\u00famraku a skor\u00e9ho \u00fasvitu. Prelety nad na\u0161\u00edm \u00fazem\u00edm, ktor\u00e9 prebehn\u00fa po\u010das hlbokej noci alebo cez de\u0148, vo\u013en\u00fdm okom nevid\u00edme.<\/p>\n
\u010casti stanice<\/h2>\n
$\"\"$
BEAM<\/p><\/div>\n
B.E.A.M (Bigelow Expandable Activity Module)<\/h3>\n
Experiment\u00e1lny nafukovac\u00ed modul firmy Bigelow Aerospace dopraven\u00fd do vesm\u00edru kozmickou lo\u010fou Dragon v apr\u00edli 2016. Po pripojen\u00ed k ISS sa, po prvom ne\u00faspe\u0161nom pokuse, postupne naf\u00fakol vzduchom na 4,5-n\u00e1sobok svojho objemu. Dva roky testoval svoje funkcie, pri\u010dom astronauti do neho vst\u00fapili raz za tri mesiace. Ke\u010f\u017ee v\u00fdsledky boli dobr\u00e9, po skon\u010den\u00ed testovacej f\u00e1zy zostal ako s\u00fa\u010das\u0165 ISS a stal sa z neho sklad.<\/p>\n
$\"\"$
Columbus<\/p><\/div>\n
Columbus<\/h3>\n
Eur\u00f3psky laborat\u00f3rny modul. Na stanicu ho doniesol raketopl\u00e1n Atlantis pri misii STS-122, ktor\u00fd \u0161tartoval vo febru\u00e1ri 2008. Modul m\u00e1 tvar valca s d\u013a\u017ekou 6,9 metra a priemerom 4,5 metra. Na jednom konci sa nach\u00e1dza prielez, ktor\u00fdm je spojen\u00fd so susedn\u00fdm modulom Harmony, na druhom s\u00eddli laborat\u00f3rna technika a po\u010d\u00edta\u010de. Ukr\u00fdva celkove 10 takzvan\u00fdch skri\u0148ov\u00fdch modulov, \u010fal\u0161ie tri skri\u0148ov\u00e9 moduly zabezpe\u010duj\u00fa syst\u00e9my podpory \u017eivota a chladenie. Obsahuje tie\u017e \u0161tyri extern\u00e9 plo\u0161iny na experimenty. Celkov\u00e1 hmotnos\u0165 Columba aj s vybaven\u00edm je 19 300 kg.<\/p>\n
$\"\"$
Cupola<\/p><\/div>\n
Cupola<\/h3>\n
Vyhliadkov\u00fd modul so siedmimi ve\u013ek\u00fdmi oknami usporiadan\u00fdmi do tvaru kvetu. Ke\u010f astronauti cvi\u010dia, aby im bez n\u00e1mahy v kozme nezakrpateli svaly, m\u00f4\u017eu sa v\u010faka tomuto modulu pozera\u0165 pod seba na n\u00e1dhern\u00fa modr\u00fa Zem, ku ktorej je Cupola v\u017edy oto\u010den\u00e1. V\u00fdh\u013ead z nej v\u0161ak pom\u00e1ha astronautom aj pri pr\u00e1ci napr\u00edklad so stani\u010dn\u00fdm manipul\u00e1torom. Okn\u00e1 s\u00fa z odolnej zmesi kreme\u0148a a borosilik\u00e1tov\u00e9ho skla. Z vonkaj\u0161ej strany maj\u00fa uzatv\u00e1rate\u013en\u00e9 clony, ktor\u00e9 ich chr\u00e1nia pred mikrometeoroidmi.<\/p>\n
$\"\"$
Destiny<\/p><\/div>\n
Destiny<\/h3>\n
Americk\u00fd laborat\u00f3rny modul predstavuj\u00faci centrum vedeck\u00fdch experimentov na ISS. Jeho d\u013a\u017eka je 8,5 metra (pod\u013ea p\u00f4vodn\u00fdch pl\u00e1nov mal by\u0165 ove\u013ea dlh\u0161\u00ed), priemer 4,3 metra a hmotnos\u0165 okolo 15 ton. Sklad\u00e1 sa z troch valcovit\u00fdch segmentov a m\u00e1 24 skr\u00ed\u0148, 13 vedeck\u00fdch, 11 syst\u00e9mov\u00fdch. Disponuje aj kruhov\u00fdm oknom s komplikovanou kon\u0161trukciou. \u0160tartoval 7. 2. 2001 na palube raketopl\u00e1nu Atlantis v r\u00e1mci misie STS-98.<\/p>\n
$\"\"$
EXPRESS<\/p><\/div>\n
EXPRESS Logistics Carrier<\/h3>\n
Platformy navrhnut\u00e9 na extern\u00e9 n\u00e1klady pripojen\u00e9 k ISS. S\u00fa \u0161tyri, nach\u00e1dzaj\u00fa sa na hlavnom priehradkovom nosn\u00edku. Nach\u00e1dzaj\u00fa sa na nich napr\u00edklad n\u00e1hradn\u00e9 diely, ako s\u00fa pumpy, n\u00e1dr\u017ee, ant\u00e9ny a bat\u00e9rie, ale tie\u017e pr\u00edstroje na v\u00fdskum vesm\u00edru a Zeme.<\/p>\n
$\"\"$
Harmony<\/p><\/div>\n
Harmony (Node 2)<\/h3>\n
Americk\u00fd modul so \u0161tyrmi nap\u00e1jac\u00edmi skri\u0148ami, troma skladovac\u00edmi skri\u0148ami, a zariaden\u00edm pre mechanick\u00e9, elektrick\u00e9 a d\u00e1tov\u00e9 pripojenie manipul\u00e1tora stanice s distribu\u010dnou rozvodnou jednotku SPDU. Sl\u00fa\u017ei aj ako obydlie pre \u0161tyroch \u010dlenov pos\u00e1dky v mal\u00fdch kajut\u00e1ch \u010di k\u00f3jach na spanie po obvode modulu. Harmony, \u0161tartuj\u00faci 23. okt\u00f3bra 2007 ako n\u00e1klad raketopl\u00e1nu Discovery pri misii STS-120, bol prv\u00fd hermetizovan\u00fd ob\u00fdvate\u013en\u00fd modul dopraven\u00fd na stanicu od j\u00fana 2001, kedy bola in\u0161talovan\u00e1 prechodov\u00e1 komora Quest. M\u00e1 d\u013a\u017eku 6,7 m a priemer 4,5 m.<\/p>\n
$\"\"$ <\/a>
Astronauti Robert Curbeam (v\u013eavo) a Christer Fuglesang (vpravo) pri \u010dasti ITS<\/p><\/div>\n
ITS<\/h3>\n
\u0160peci\u00e1lne priehradkov\u00e9 kon\u0161trukcie na ISS. Daj\u00fa sa pova\u017eova\u0165 aj za moduly, nie je v nich v\u0161ak vzduch (a\u017e na mal\u00fd pretlakov\u00fd priestor v nosn\u00edku Z1). Sl\u00fa\u017eia na nesenie hlavn\u00fdch sol\u00e1rnych panelov stanice, radi\u00e1torov, elektrick\u00fdch veden\u00ed a \u010fal\u0161\u00edch zariaden\u00ed. Aby sa astronauti mohli pozd\u013a\u017e nich pohybova\u0165, nach\u00e1dzaj\u00fa sa na nich z\u00e1bradlia. Kon\u0161trukcie po k\u00faskoch vynieslo nieko\u013eko misi\u00ed raketopl\u00e1nov medzi rokmi 2000 a\u017e 2009.<\/p>\n
$\"\"$
Kib\u00f3<\/p><\/div>\n
Kib\u00f3<\/h3>\n
Priestrann\u00fd japonsk\u00fd modul zlo\u017een\u00fd z nieko\u013ek\u00fdch \u010dast\u00ed. M\u00e1 d\u013a\u017eku 11,2 metra a \u0161\u00edrku 4,4 metra. Okrem pretlakov\u00e9ho modulu so vzduchom podobn\u00e9mu ostatn\u00fdm modulom ISS m\u00e1 aj mal\u00fd skladovac\u00ed pretlakov\u00fd modul, extern\u00e9 plo\u0161iny a mal\u00e9 robotick\u00e9 rameno, ktor\u00e9 tieto plo\u0161iny obsluhuje. Okrem laborat\u00f3rneho vybavenia sa v \u0148om d\u00e1 n\u00e1js\u0165 syst\u00e9m zabezpe\u010denia \u017eivotn\u00fdch podmienok a dve uzatv\u00e1rate\u013en\u00e9 okn\u00e1. Vynesen\u00fd bol po troch \u010dastiach v rokoch 2008 a 2009 raketopl\u00e1nmi Endeavour a Discovery pri misi\u00e1ch STS-123, STS 124 a STS-127. Napriek rozdeleniu bola jeho najv\u00e4\u010d\u0161ia, pretlakov\u00e1 \u010das\u0165, tak\u00e1 ve\u013ek\u00e1 a \u0165a\u017ek\u00e1, \u017ee raketopl\u00e1n aj modul sa museli pri \u0161tarte v m\u00e1ji 2008 vzda\u0165 \u010dast\u00ed svojej v\u00fdbavy, ktor\u00e9 boli do nich namontovan\u00e9 nesk\u00f4r.<\/p>\n
$\"\"$
Nauka<\/p><\/div>\n
Nauka<\/h3>\n
Rusk\u00fd laborat\u00f3rny modul, najmlad\u0161\u00ed modul stanice. V\u00e1\u017ei 20 ton a m\u00e1 rozmery 13 x 4,1 metra. Kon\u0161truk\u010dne je podobn\u00fd prv\u00e9mu modulu ISS \u2013 Zarji. M\u00e1 vlastn\u00e9 fotovoltaick\u00e9 panely, pohonn\u00fd syst\u00e9m, zariadenie na prevod pohonn\u00fdch l\u00e1tok a naviga\u010dn\u00fd a riadiaci syst\u00e9m nez\u00e1visl\u00fd od zvy\u0161ku stanice. Vn\u00fatri ukr\u00fdva prechodov\u00fa komoru, priestor pre v\u00fdskum, v\u00fdrobn\u00edk kysl\u00edka, toaletu a ubytovacie kapacity. Od\u0161tartoval 21. j\u00fala 2021 z kozmodr\u00f3mu Bajkonur na vrchole rakety Proton-M.<\/p>\n
$\"\"$
Pirs<\/p><\/div>\n
Pirs<\/h3>\n
Modul sl\u00fa\u017eiaci jednak na prip\u00e1janie kozmick\u00fdch lod\u00ed Sojuz a Progress, jednak ako prechodov\u00e1 komora pre v\u00fdstup rusk\u00fdch kozmonautov do otvoren\u00e9ho vesm\u00edru. Tento mal\u00fd modul vajcovit\u00e9ho tvaru s d\u013a\u017ekou 4 metre bol od stanice v j\u00fali 2021 pl\u00e1novane odpojen\u00fd a naveden\u00fd do atmosf\u00e9ry, aby urobil miesto modulu Nauka. S\u00fa\u010das\u0165ou stanice sa stal v septembri 2001, kedy ho vyniesla do vesm\u00edru raketa Sojuz-U.<\/p>\n
$\"\"$
PMA<\/p><\/div>\n
PMA<\/h3>\n
Skupina troch mal\u00fdch americk\u00fdch modulov, ktor\u00e9 sl\u00fa\u017eia ako prechodov\u00e9 tunely medzi ve\u013ek\u00fdmi modulmi na ISS alebo medzi ISS a raketopl\u00e1nmi. V\u0161etky s\u00fa napojen\u00e9 na modul Unity. Maj\u00fa tvar asymetrick\u00fdch \u0161ikm\u00fdch zrezan\u00fdch ku\u017ee\u013eov a s\u00fa dlh\u00e9 2,4 metra.<\/p>\n
$\"\"$
Poisk<\/p><\/div>\n
Poisk<\/h3>\n
Rusk\u00fd modul pribli\u017ene valcovit\u00e9ho tvaru s rozmermi 4 x 2,6 metra sl\u00fa\u017eiaci na v\u00fdstup kozmonautov do otvoren\u00e9ho vesm\u00edru. Podob\u00e1 sa modulu Pirs. Pr\u00e1zdny v\u00e1\u017ei zhruba 4 tony. Je k nemu mo\u017en\u00e9 pripoji\u0165 lode Sojuz a Progress a pracova\u0165 v \u0148om na vedeck\u00fdch a technick\u00fdch experimentoch. Na jeho povrchu sa nach\u00e1dza \u017eeriav pren\u00e1\u0161aj\u00faci zariadenie a \u010dlenov pos\u00e1dky. \u0160tartoval 10. novembra 2009 raketou Sojuz-U.<\/p>\n
$\"\"$
Pri\u010dal<\/p><\/div>\n
Pri\u010dal<\/h3>\n
Uzlov\u00fd modul v tvare gule sl\u00fa\u017eiaci na prip\u00e1janie \u010fal\u0161\u00edch modulov, lod\u00ed Sojuz alebo Progress. V\u00e1\u017ei \u0161tyri tony. Do kozmu ho vyniesla raketa Sojuz 24. novembra 2021 spolu so servisnou \u010das\u0165ou \u0161peci\u00e1lne upravenej lode Progress, ktor\u00e1 zabezpe\u010dila modulu bez vlastn\u00fdch motorov a orienta\u010dn\u00fdch syst\u00e9mov bezpe\u010dn\u00e9 pripojenie k ISS. K stanici sa Pri\u010dal pripojil s\u00edce a\u017e v z\u00e1vere jej v\u00fdstavby, ale je navrhnut\u00fd tak, aby sl\u00fa\u017eil ako kon\u0161truk\u010dn\u00fd prvok aj do teoretick\u00e9ho n\u00e1stupcu ISS.<\/p>\n
$\"\"$
Quest<\/p><\/div>\n
Quest alebo Airlock<\/h3>\n
Prechodov\u00e1 komora, cez ktor\u00fa pos\u00e1dka stanice vystupuje do otvoren\u00e9ho vesm\u00edru. Sklad\u00e1 sa z dvoch valcovit\u00fdch kom\u00f4r oddelen\u00fdch prielezom s poklopom. M\u00e1 d\u013a\u017eku 5,5 metra a maxim\u00e1lny priemer cez 4 metre. Na jej povrchu s\u00fa n\u00e1dr\u017ee s kysl\u00edkom a dus\u00edkom na dop\u013a\u0148anie atmosf\u00e9ry vn\u00fatri ISS.<\/p>\n
$\"\"$
Radi\u00e1tory<\/p><\/div>\n
Radi\u00e1tory<\/h3>\n
\u0160tyri zariadenia, ktor\u00e9 odv\u00e1dzaj\u00fa z ISS prebyto\u010dn\u00e9 teplo vytvoren\u00e9 elektronikou a avionikou k\u013abov sol\u00e1rnych panelov. Cirkuluje v nich amoniak. Ka\u017ed\u00fd radi\u00e1tor m\u00e1 dva okruhy so samostatn\u00fdmi \u010derpac\u00edmi jednotkami. Rozmery radi\u00e1torov s\u00fa 13, 67 \u00d7 3,41 m.<\/p>\n
$\"\"$
Rassvet<\/p><\/div>\n
Rassvet<\/h3>\n
Mal\u00fd rusk\u00fd modul na prip\u00e1janie lod\u00ed Sojuz a Progress, ale aj na v\u00fdskum, hlavne v oblasti biol\u00f3gie, biotechnol\u00f3gie, kvapal\u00edn alebo na materi\u00e1lov\u00e9 experimenty. M\u00e1 tvar valca s rozmermi 6,6 x 2,4 metra a hmotnos\u0165ou 4,8 ton. Obsahoval aj radi\u00e1tor, ktor\u00fd bol nesk\u00f4r presunut\u00fd na modul Nauka. \u0160tartoval s raketopl\u00e1nom Atlantis pri misii STS-32 d\u0148a 14. m\u00e1ja 2010 ako jedin\u00fd rusk\u00fd modul vynesen\u00fd raketopl\u00e1nom. Pln\u00e9 vyu\u017eitie jeho potenci\u00e1lu pri\u0161lo a\u017e po pripojen\u00ed modulu Nauka 11 rokov po \u0161tarte Rassveta.<\/p>\n
$\"\"$
Sol\u00e1rne panely<\/p><\/div>\n
Sol\u00e1rne panely<\/h3>\n
Vyr\u00e1baj\u00fa elektrick\u00fa energiu pre cel\u00fa stanicu. Spolu s nosn\u00fdmi kon\u0161trukciami maj\u00fa rozmery cca 73 x 11 m. Vyn\u00e1\u0161ali ich raketopl\u00e1ny v harmonikovo zlo\u017eenom stave, do s\u00fa\u010dasnej podoby sa roztiahli a\u017e vo vesm\u00edre. S\u00fa umiestnen\u00e9 na trojmetrov\u00fdch zariadeniach Solar Alpha Rotary Joint (SARJ), ktor\u00e9 ich ot\u00e1\u010daj\u00fa za Slnkom<\/a>.<\/p>\n
$\"\"$
Stani\u010dn\u00fd manipul\u00e1tor Canadarm2<\/p><\/div>\n
Stani\u010dn\u00fd manipul\u00e1tor (MSS), naz\u00fdvan\u00fd aj Canadarm2<\/h3>\n
Kanadsk\u00e1 robotick\u00e1 ruka, ktor\u00e1 pres\u00fava vybavenie po povrchu stanice, pom\u00e1ha astronautom pri v\u00fdstupe do otvoren\u00e9ho vesm\u00edru a obsluhuje zariadenia a experimenty na povrchu ISS. M\u00e1 d\u013a\u017eku 17 metrov a 7 k\u013abov. Toto rameno na stanicu doniesol raketopl\u00e1n Endeavour v roku 2001 pri misii STS-100.<\/p>\n
$\"\"$
Tranquility<\/p><\/div>\n
Tranquility (Node-3)<\/h3>\n
Valcovit\u00fd modul s rozmermi 6,7 m x 4,5 m sl\u00fa\u017eiaci ako uzol pre prip\u00e1janie \u010fal\u0161\u00edch modulov. Podob\u00e1 sa, nielen rozmermi, na modul Harmony. V\u00e1\u017ei 15,5 tony. \u0160tartoval spolo\u010dne s modulom Cupola na palube raketopl\u00e1nu Endeavour 8. febru\u00e1ra 2010. Astronauti v \u0148om m\u00f4\u017eu vykon\u00e1va\u0165 hygienu a odpo\u010d\u00edva\u0165. Nach\u00e1dzaj\u00fa sa v \u0148om tie\u017e syst\u00e9my podpory \u017eivota, z\u00e1chod a n\u00e1radie na cvi\u010denie. Je k nemu pripojen\u00fd nafukovac\u00ed modul B.E.A.M.<\/p>\n
$\"\"$
Unity<\/p><\/div>\n
Unity<\/h3>\n
Zvan\u00fd tie\u017e Node-1 je z\u00e1kladom americkej \u010dasti ISS. Sl\u00fa\u017ei na prip\u00e1janie \u010fal\u0161\u00edch \u010dast\u00ed stanice a prechodovej komory. Obsahuje tie\u017e \u0161tyri skrine na schr\u00e1nky s pr\u00edstrojmi a in\u00fdm vybaven\u00edm. Dosahuje rozmery 4,57 x 5,49 metra a v\u00e1\u017ei 12,5 tony. Jeho steny maj\u00fa zvn\u00fatra nezvy\u010dajn\u00fa, ru\u017eov\u00fa farbu. U\u017e pri \u0161tarte k nemu boli pripojen\u00e9 moduly PMA-1 a PMA-2. Vzlietol v roku 1998 na palube raketopl\u00e1nu Endeavour v r\u00e1mci misie STS-88.<\/p>\n
$\"\"$
Zarja<\/p><\/div>\n
Zarja<\/h3>\n
Z\u00e1kladn\u00fd, ve\u013ekokapacitn\u00fd, najstar\u0161\u00ed modul ISS. V\u00e1\u017ei vy\u0161e 21 ton a je v tvare valca 12,6 metra dlh\u00e9ho a 4,12 metra \u0161irok\u00e9ho. Bol vyroben\u00fd v Moskve, ale financovala ho firma Boeing, preto je tak rusk\u00fdm, ako aj americk\u00fdm modulom. Od\u0161tartoval 20. novembra 1998 s raketou Proton z Bajkonuru. V po\u010diatkoch budovania stanice sl\u00fa\u017eil na stabiliz\u00e1ciu a korekciu jej dr\u00e1hy, zabezpe\u010duje telekomunik\u00e1ciu a riadenie letu. Bol akoby nepilotovanou kozmickou lo\u010fou s vlastn\u00fdmi sol\u00e1rnymi panelmi. V prednej gu\u013eovej \u010dasti sa nach\u00e1dzaj\u00fa uzly na prip\u00e1janie kozmick\u00fdch lod\u00ed a \u010fal\u0161\u00edch modulov. Spo\u010diatku plnil v\u0161etky funkcie stanice, nesk\u00f4r ich prebrali jednotliv\u00e9 moduly a Zarja zostala sl\u00fa\u017ei\u0165 ako sklad.<\/p>\n
$\"\"$
Zvezda<\/p><\/div>\n
Zvezda<\/h3>\n
Prv\u00fd \u010disto rusk\u00fd modul ISS v tvare dvoch valcov spojen\u00fdch podstavami so spolo\u010dn\u00fdmi rozmermi 13,1 m x 4,22 m (priemer v\u00e4\u010d\u0161ieho z nich). Jeho predn\u00e1 \u010das\u0165 gu\u013eov\u00e9ho tvaru sl\u00fa\u017ei na pripojenie \u010fal\u0161\u00edch modulov a bola do\u010dasnou prechodovou komorou stanice. Modul m\u00e1 komunika\u010dn\u00e9 a kontroln\u00e9 po\u010d\u00edta\u010de, 14 okien, pracovn\u00fd a obytn\u00fd \u00fasek, \u201ejed\u00e1le\u0148\u201c, \u0161portov\u00e9 vybavenie, z\u00e1chod a za nimi \u00fasek na prip\u00e1janie lod\u00ed Sojuz a Progress. Je vybaven\u00fd motormi, ktor\u00fdmi vykon\u00e1va korekcie dr\u00e1hy stanice.<\/p>\n
Mohlo by v\u00e1s zauj\u00edma\u0165<\/h2>\n
\n
Mir<\/a><\/li>\n
Kozmick\u00fd let<\/a><\/li>\n
Dru\u017eicov\u00fd stupe\u0148 raketopl\u00e1nu<\/a><\/li>\n
STS-107<\/a><\/li>\n
Stanica Venera<\/a><\/li>\n<\/ul>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Medzin\u00e1rodn\u00e1 vesm\u00edrna stanica naz\u00fdvan\u00e1 aj ISS (skratka z anglick\u00e9ho n\u00e1zvu International Space Station) je najv\u00e4\u010d\u0161ou vesm\u00edrnou stanicou, ktor\u00fa dlhodobo ob\u00fdva \u013eudsk\u00e1 pos\u00e1dka. Predstavuje najv\u00e4\u010d\u0161ie teleso, ak\u00e9 kedy \u013eudia v kozme vybudovali. M\u00e1 rozmery futbalov\u00e9ho ihriska a hmotnos\u0165 425 ton. Tento kolos ka\u017ed\u00fd de\u0148 nieko\u013ekokr\u00e1t prelet\u00ed nad na\u0161imi hlavami. Deje sa tak od roku 1998 a (pokračovať v čítaní…) <\/a><\/span><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"parent":9152,"menu_order":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","template":"","meta":{"footnotes":""},"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/8697"}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=8697"}],"version-history":[{"count":12,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/8697\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":9196,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/8697\/revisions\/9196"}],"up":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/9152"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=8697"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}