$\"\"$ <\/a>
Z\u013eava doprava – v oran\u017eovom: Chawlov\u00e1, Lindsey, Kregel, Kadenyuk; v bielom: Scott, Doi<\/p><\/div>\n
STS-87<\/strong> bola 24. misia raketopl\u00e1nu<\/a> Columbia. Celkovo i\u0161lo o 87. misiu raketopl\u00e1nu do vesm\u00edru. Cie\u013eom letu boli experimenty v automatickom laborat\u00f3riu USMP-4, vypustenie dru\u017eice Spartan schopnej auton\u00f3mneho letu a jej op\u00e4tovn\u00e9 zachytenie raketopl\u00e1nom, n\u00e1cvik pr\u00e1c a technol\u00f3gi\u00ed s\u00favisiacich s pripravovanou Medzin\u00e1rodnou vesm\u00edrnou stanicou (ISS)<\/a>. I\u0161lo o prv\u00fd let astronauta<\/a> naroden\u00e9ho v Indii do vesm\u00edru, po\u010das neho prebehol prv\u00fd v\u00fdstup Japonca do otvoren\u00e9ho vesm\u00edru a prv\u00fd v\u00fdstup do otvoren\u00e9ho vesm\u00edru z raketopl\u00e1nu Columbia v\u00f4bec.<\/p>\n
Pos\u00e1dka<\/h2>\n
\n
Kevin R. Kregel (3) velite\u013e<\/li>\n
Steven W. Lindsey (1) pilot<\/li>\n
USA Winston E. Scott (2) letov\u00fd \u0161pecialista<\/li>\n
Kalpana Chawlov\u00e1<\/a> (1) letov\u00e1 \u0161pecialistka<\/li>\n
Japonsko Takao Doi (1) letov\u00fd \u0161pecialista<\/li>\n
Leonid Kade\u0148uk (1) \u0161pecialista na u\u017eito\u010dn\u00e9 za\u0165a\u017eenie<\/li>\n<\/ul>\n
V z\u00e1tvork\u00e1ch je uveden\u00fd celkov\u00fd po\u010det letov do vesm\u00edru vr\u00e1tane tejto misie.<\/p>\n
Pr\u00edpravy na \u0161tart<\/h2>\n
Orbiter Columbia po svojej predo\u0161lej, tie\u017e vedeckej misii, absolvoval odstrojenie a kontroly v budove 2 hang\u00e1ru OPF. N\u00e1sledne boli stroju vymenen\u00e9 motory SSME. V hale VAB zatia\u013e prebiehalo zostavovanie \u010fal\u0161\u00edch hlavn\u00fdch komponentov – motorov SRB a ich pripojenie k n\u00e1dr\u017ei ET. 24. okt\u00f3bra 1997 sa k tejto zostave pripojila aj Columbia. O \u0161tyri dni nesk\u00f4r sa zostava presunula na rampu. Komisia FRR stanovila d\u00e1tum \u0161tartu na 19. novembra 1997. Sk\u00fa\u0161obn\u00e9 odpo\u010d\u00edtavanie za \u00fa\u010dasti pos\u00e1dky prebehlo bez probl\u00e9mov. Po\u010das ostr\u00e9ho odpo\u010d\u00edtavania sa objavila netesnos\u0165 na potrub\u00ed pre pr\u00edvod vod\u00edka do palivov\u00fdch \u010dl\u00e1nkov. To sa v\u0161ak podarilo opravi\u0165 po\u010das pl\u00e1novan\u00e9ho preru\u0161enia odpo\u010d\u00edtavania a d\u00e1tum \u0161tartu sa neposunul. Po n\u00e1stupe pos\u00e1dky do raketopl\u00e1nu 19. novembra a uzavret\u00ed vstupn\u00e9ho prielezu sa uk\u00e1zalo, \u017ee prielez dobre netesn\u00ed. Aj t\u00fato poruchu sa v\u0161ak podarilo technikom odstr\u00e1ni\u0165 bez toho, aby bolo nutn\u00e9 odlo\u017ei\u0165 \u0161tart. Columbia tak vzlietla pod\u013ea pl\u00e1nu 19. novembra 1997 v \u010dase 19:46:00 UT.<\/p>\n
Priebeh letu<\/h2>\n
Vzlet prebehol norm\u00e1lne. Po \u0161iestich min\u00fatach od \u0161tartu raketopl\u00e1n po prv\u00fd raz urobil man\u00e9ver, v ktorom sa oto\u010dil pozd\u013a\u017e najdlh\u0161ej osi. Orbiter, ktor\u00fd predt\u00fdm smeroval k Zemi, tak po tomto man\u00e9vri smeroval do vesm\u00edru. To umo\u017enilo raketopl\u00e1nu nadviaza\u0165 v posledn\u00fdch min\u00fatach pr\u00e1ce motorov SSME spojenie s riadiacim strediskom v Houstone prostredn\u00edctvom dru\u017eice TDRS. Tento man\u00e9ver sa stal \u0161tandardn\u00fdm.<\/p>\n
Desa\u0165 sek\u00fand po vypojen\u00ed motorov, st\u00e1le na suborbit\u00e1lnej dr\u00e1he, odhodila Columbia u\u017e nepotrebn\u00fa n\u00e1dr\u017e ET. Zotrva\u010dnos\u0165ou vyst\u00fapala a\u017e do apogea, kde man\u00e9vrom motorov OMS zmenila svoju dr\u00e1hu na obe\u017en\u00fa s v\u00fd\u0161kou 283 \u2013 287 km. Pribli\u017ene \u0161tyri hodiny po \u0161tarte za\u010dala pos\u00e1dka o\u017eivova\u0165 laborat\u00f3rium USMP.<\/p>\n
$\"\"$ <\/a>
Kalpana Chawlov\u00e1 kontroluje manipul\u00e1tor RMS na pilotnej (hornej) palube raketopl\u00e1nu<\/p><\/div>\n
Hne\u010f 20. novembra mala pos\u00e1dka vypusti\u0165 dru\u017eicu Spartan. Riadiace stredisko v\u0161ak dalo pokyn k odkladu na nasleduj\u00faci de\u0148. D\u00f4vod sa neukr\u00fdval na palube raketopl\u00e1nu, ale na palube slne\u010dn\u00e9ho observat\u00f3ria SOHO, ktor\u00e9 pre\u0161lo do bezpe\u010dnostn\u00e9ho m\u00f3du. Hlavnou \u00falohou Spartanu toti\u017e malo by\u0165 pozorovanie Slnka<\/a> s\u00fabe\u017ene s t\u00fdmto observat\u00f3riom. Na z\u00e1klade t\u00fdchto pozorovan\u00ed toti\u017e mali by\u0165 znovu skalibrovan\u00e9 pr\u00edstroje SOHO, ktor\u00e9 v kozme lietalo u\u017e dva roky. Astronautka indick\u00e9ho p\u00f4vodu Kalpana Chawlov\u00e1 v\u0161ak aspo\u0148 v\u0161estranne preverila robotick\u00e9 rameno RMS, ktor\u00fdm mala mal\u00fa dru\u017eicu Spartan vypusti\u0165. Spolu so zvy\u0161kom pos\u00e1dky tie\u017e \u00faspe\u0161ne pracovali na pl\u00e1novan\u00fdch vedeck\u00fdch experimentoch. Observat\u00f3rium SOHO sa medzi\u010dasom podarilo spojazdni\u0165 a otestova\u0165.<\/p>\n
21. november bol venovan\u00fd vyp\u00fa\u0161\u0165aniu Spartana. Chawlov\u00e1 ovl\u00e1daj\u00faca robotick\u00fa ruku vyzdvihla mal\u00e9 observat\u00f3rium z n\u00e1kladov\u00e9ho priestoru raketopl\u00e1nu a po skon\u010den\u00ed previerok ho v \u010dase 21:05 UT odpojila od raketopl\u00e1nu. Dru\u017eice typu Spartan maj\u00fa n\u00e1sledne urobi\u0165 nieko\u013eko ot\u00e1\u010dok vo vesm\u00edre, aby predviedli, \u017ee ich stabiliza\u010dn\u00fd syst\u00e9m funguje spr\u00e1vne. Tentoraz to v\u0161ak Spartan nevykonal. Po uplynut\u00ed predp\u00edsan\u00fdch troch min\u00fat sa ho teda Chawlov\u00e1 pok\u00fasila zachyti\u0165 a ulo\u017ei\u0165 nasp\u00e4\u0165 do n\u00e1kladov\u00e9ho priestoru. Minula v\u0161ak z\u00e1chytn\u00fa kotvi\u010dku a namiesto uchopenia dru\u017eice do nej ramenom RMS narazila. Dru\u017eica za\u010dala nekontrolovane rotova\u0165. Chawlov\u00e1 priznala, \u017ee v prvom momente jej napadlo, \u017ee Spartan kone\u010dne rob\u00ed o\u010dak\u00e1van\u00fd man\u00e9ver na demon\u0161tr\u00e1ciu funkcie stabiliza\u010dn\u00e9ho syst\u00e9mu. Dru\u017eica v\u0161ak zost\u00e1va neakt\u00edvna a kv\u00f4li nekontrolovanej rot\u00e1cii u\u017e nebolo mo\u017en\u00e9 znovu sa pok\u00fasi\u0165 ju zachyti\u0165. Piloti udr\u017eiavali vzdialenos\u0165 medzi raketopl\u00e1nom a dru\u017eicou na 25 metrov, k\u00fdm v riadiacom stredisku sa rozbehla diskusia o \u010fal\u0161om postupe. O hodinu nesk\u00f4r riadiace stredisko odporu\u010dilo \u010fal\u0161ie pokusy o zachytenie observat\u00f3ria vzda\u0165.<\/p>\n
Nasleduj\u00faceho d\u0148a vydalo riadiace stredisko rozhodnutie, \u017ee satelit v hodnote 10 mili\u00f3nov USD zachytia astronauti Scott a Doi. Malo sa tak udia\u0165 v r\u00e1mci v\u00fdstupu do otvoren\u00e9ho vesm\u00edru, ktor\u00fd bol s\u00edce pl\u00e1novan\u00fd, ale jeho programom mal by\u0165 n\u00e1cvik mont\u00e1\u017enych pr\u00e1c na budovanie vtedy e\u0161te len pl\u00e1novanej Medzin\u00e1rodnej vesm\u00edrnej stanice (ISS). Tento n\u00e1cvik mal pritom prebehn\u00fa\u0165 u\u017e pri jednom z predo\u0161l\u00fdch letov, ale vtedy sa neuskuto\u010dnil vinou technick\u00fdch probl\u00e9mov. Na zachytenie nestabilnej dru\u017eice nebola t\u00e1to dvojica astronautov tr\u00e9novan\u00e1. V ten ist\u00fd de\u0148 ve\u010der bol na palube raketopl\u00e1nu zn\u00ed\u017een\u00fd atmosf\u00e9rick\u00fd tlak ako s\u00fa\u010das\u0165 pr\u00edpravy na v\u00fdstup do otvoren\u00e9ho vesm\u00edru, aby astronauti neutrpeli kes\u00f3nov\u00fa chorobu. Medzit\u00fdm \u00faspe\u0161ne pokra\u010dovali experimenty na palube.<\/p>\n
Nasleduj\u00faceho d\u0148a za\u010dali intenz\u00edvne pr\u00edpravy na v\u00fdstup Scotta a Doiho. Piloti z\u00e1rove\u0148 za\u010dali s\u00e9riou man\u00e9vrov pribli\u017eova\u0165 Columbiu k Spartanu, ktor\u00fd sa vzdialil a\u017e na 74 km. U\u017e nasleduj\u00faceho d\u0148a kr\u00e1tko po polnoci dvojica otvorila vstupn\u00fd prielez a pres\u00favala sa na svoje miesta na priehradkovom nosn\u00edku. Tam si obaja prip\u00fatali nohy a \u010dakali, k\u00fdm bude dru\u017eica v spr\u00e1vnej poz\u00edcii. Zhruba o dve hodiny po za\u010diatku v\u00fdstupu dvojica dru\u017eicu zachytila. Jej ulo\u017eenie do n\u00e1kladov\u00e9ho priestoru sa uk\u00e1zalo by\u0165 oproti predpokladom n\u00e1ro\u010dnej\u0161ie, preto im pomohla Chawlov\u00e1 manipula\u010dn\u00fdm ramenom. Aspo\u0148 zvy\u0161ok \u010dasu v\u00fdstupu venovala pos\u00e1dka n\u00e1cviku proced\u00far pre bud\u00facu ISS.<\/p>\n
$\"\"$ <\/a>
Kamera AERCam Sprint pri samostatnom lete nad raketopl\u00e1nom<\/p><\/div>\n
Po n\u00e1vrate astronautov na palube pokra\u010dovali vedeck\u00e9 pokusy. Pos\u00e1dka tie\u017e osl\u00e1vila americk\u00fd De\u0148 v\u010fakyvzdania. Chawlov\u00e1 ako vegetari\u00e1nka mala vlastn\u00fd jed\u00e1lni\u010dek a nedala si preto tradi\u010dn\u00e9 m\u00e4so z moriaka.<\/p>\n
Vedenie letu uva\u017eovalo, \u017ee Spartana vypust\u00ed aspo\u0148 na skr\u00e1ten\u00e9 pozorovania. Jeho ne\u010dakan\u00e9 zachyt\u00e1vanie v\u0161ak minulo prive\u013ea pohonn\u00fdch hm\u00f4t v motoroch OMS, ktor\u00e9 by po op\u00e4tovnom vypusten\u00ed Spartana neposta\u010dovali na jeho op\u00e4tovn\u00fa zachytenie. Bol v\u0161ak schv\u00e1len\u00fd druh\u00fd v\u00fdstup do otvoren\u00e9ho vesm\u00edru, aby Scott a Doi aspo\u0148 dokon\u010dili tr\u00e9ning pre ISS. 3. decembra 1997 sa teda tento v\u00fdstup uskuto\u010dnil. Po\u010das neho vypustili \u010fal\u0161iu auton\u00f3mnu dru\u017eicu, ove\u013ea men\u0161iu ako Spartan – AERCam Sprint. Toto gu\u013eat\u00e9 teleso s priemerom 355 mm a hmotnos\u0165ou 16 kg bolo vybaven\u00e9 man\u00e9vrovac\u00edm syst\u00e9mom dus\u00edkov\u00fdmi tryskami a dvoma telev\u00edznymi kamerami. Malo sl\u00fa\u017ei\u0165 na in\u0161pekciu vonkaj\u0161\u00edch \u010dast\u00ed stanice. Po\u010das tejto sk\u00fa\u0161ky, ktor\u00e1 prebehla bez probl\u00e9mov, ho ovl\u00e1dal astronaut Steve Lindsey.<\/p>\n
4. decembra nastalo ukon\u010dovanie experimentov a pr\u00edpravy na prist\u00e1tie. Prist\u00e1tie prebehlo hladko, rovnako ako \u0161tart, v prvom term\u00edne, ktor\u00fdm bol 5. december. Stroj sa dotkol prist\u00e1vacej dr\u00e1hy Kennedyho vesm\u00edrneho strediska v \u010dase 12:20:04 UT a zastavil sa v \u010dase 12:21:01 UT.<\/p>\n
Pr\u00ed\u010dina zlyhania Spartanu<\/h2>\n
Vy\u0161etrovacia komisia zistila, \u017ee za pr\u00ed\u010dinou zlyhania dru\u017eice Spartan st\u00e1la Chawlovej osobn\u00e1 chyba. Po\u010das pr\u00edprav na jeho vypustenie vynechala jeden krok a preto dru\u017eica ostala vypnut\u00e1. Dru\u017eica mala n\u00e1ro\u010dn\u00e9 u\u017e\u00edvate\u013esk\u00e9 rozhranie a pred bud\u00facimi misiami na nej prebehli zmeny softv\u00e9ru, hardv\u00e9ru a v\u00fdcviku na pr\u00e1ce s n\u00edm. Pribudlo varovanie, ak by pos\u00e1dka pri jej sp\u00fa\u0161\u0165an\u00ed vynechala nejak\u00fd krok. Chawlov\u00e1 svoju chybu pri Spartane uznala, \u010do jej pravdepodobne zachr\u00e1nilo kari\u00e9ru astronautky, hoci niektor\u00e9 indick\u00e9 organiz\u00e1cie tvrdili, \u017ee to nebola jej chyba. Napriek tomu existovali dohady, \u017ee u\u017e nedostane mo\u017enos\u0165 pozrie\u0165 sa do vesm\u00edru. Tieto sa ale nesplnili, ke\u010f bola Chawlov\u00e1 menovan\u00e1 \u010dlenkou pos\u00e1dky STS-107<\/a>.<\/p>\n
Zdroje<\/h2>\n
\n
V\u00cdTEK, Anton\u00edn. ST\u00c1VKUJ\u00cdC\u00cd DRU\u017dICE [online]. 1997-12-19, [cit. 2021-09-21]. Dostupn\u00e9 online<\/a>. (\u010desky)<\/li>\n
CHIEN, Philip. Columbia final voyage. [s.l.] : Praxis Publishing, 2006. ISBN 0-387-27149-X. Kapitola 5. (anglicky)<\/li>\n<\/ul>\n
Mohlo by v\u00e1s zauj\u00edma\u0165<\/h2>\n
\n
Program Space Shuttle<\/a><\/li>\n
STS-109<\/a><\/li>\n
STS-114<\/a><\/li>\n
STS-118<\/a><\/li>\n
STS-120<\/a><\/li>\n
STS-122<\/a><\/li>\n
STS-125<\/a><\/li>\n
Zauj\u00edmavosti o raketopl\u00e1noch<\/a><\/li>\n
Kozmick\u00fd let<\/a><\/li>\n<\/ul>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Prv\u00fdkr\u00e1t publikovan\u00e9 na slovenskej Wikip\u00e9dii. Autori pod\u013ea mno\u017estva pridan\u00e9ho textu: Jana Plauchov\u00e1 ako Eryn Blaireov\u00e1 80,1 %, Adrian 16,2 %\u00a0(over si to). Text je dostupn\u00fd pod Creative Commons Attribution-ShareAlike License 3.0 a GFDL. STS-87 bola 24. misia raketopl\u00e1nu Columbia. Celkovo i\u0161lo o 87. misiu raketopl\u00e1nu do vesm\u00edru. Cie\u013eom letu boli experimenty v automatickom laborat\u00f3riu USMP-4, (pokračovať v čítaní…) <\/a><\/span><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"parent":677,"menu_order":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","template":"","meta":{"footnotes":""},"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/8814"}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=8814"}],"version-history":[{"count":4,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/8814\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":8822,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/8814\/revisions\/8822"}],"up":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/677"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=8814"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}

Pos\u00e1dka<\/h2>\n\nKevin R. Kregel (3) velite\u013e<\/li>\nSteven W. Lindsey (1) pilot<\/li>\nUSA Winston E. Scott (2) letov\u00fd \u0161pecialista<\/li>\n