{"id":8867,"date":"2024-12-04T13:49:28","date_gmt":"2024-12-04T12:49:28","guid":{"rendered":"https:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=8867"},"modified":"2025-10-01T12:47:31","modified_gmt":"2025-10-01T10:47:31","slug":"suhvezdia-strucne","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=8867","title":{"rendered":"S\u00fahvezdia stru\u010dne"},"content":{"rendered":"
\"\"<\/a>

S\u00fahvezdie Pegas<\/p><\/div>\n

Hoci je na\u0161a Galaxia<\/a> zoskupen\u00edm pribli\u017ene 400 mili\u00e1rd hviezd<\/a>, vo\u013en\u00fdm okom vid\u00edme za be\u017en\u00fdch podmienok len okolo 2 000 hviezd r\u00f4znej jasnosti.<\/p>\n

Skupinky hviezd u\u017e na\u0161im predkom pripom\u00ednali r\u00f4zne obrazce. Preto im d\u00e1vali men\u00e1, \u010d\u00edm vznikali prv\u00e9 s\u00fahvezdia. V\u00e4\u010d\u0161ina dne\u0161n\u00fdch s\u00fahvezd\u00ed severnej oblohy m\u00e1 n\u00e1zvy poch\u00e1dzaj\u00face z gr\u00e9ckej mytol\u00f3gie.<\/p>\n

V s\u00fa\u010dasnosti je obloha rozdelen\u00e1 na 88 s\u00fahvezd\u00ed s presne vymedzen\u00fdmi hranicami. Vo v\u00e4\u010d\u0161ine s\u00fahvezd\u00ed sa nach\u00e1dza v\u00fdrazn\u00fd obrazec, ktor\u00fd sa v hviezdnych map\u00e1ch nazna\u010duje “spojnicami“, \u010diarami, ktor\u00e9 sp\u00e1jaj\u00fa jednotliv\u00e9 jasn\u00e9 hviezdy. Spojnice sl\u00fa\u017eia na \u013eah\u0161iu orient\u00e1ciu pozorovate\u013ea na oblohe. Jedinou hviezdou, ktor\u00e1 nie je \u010das\u0165ou nijak\u00e9ho s\u00fahvezdia, je Slnko<\/a>, preto\u017ee pri svojom zdanlivom pohybe po oblohe sa striedavo premieta do jedn\u00e9ho z trin\u00e1stich r\u00f4znych s\u00fahvezd\u00ed<\/a>, ktor\u00e9 naz\u00fdvame zvieratn\u00edkov\u00e9 s\u00fahvezdia.<\/p>\n

Najjasnej\u0161ie hviezdy s\u00fahvezd\u00ed s\u00fa ozna\u010dovan\u00e9 gr\u00e9ckymi p\u00edsmenami. U pribli\u017ene 100 hviezd sa st\u00e1le be\u017ene pou\u017e\u00edvaj\u00fa ich vlastn\u00e9 men\u00e1, ktor\u00e9 maj\u00fa v\u00e4\u010d\u0161inou starogr\u00e9cky alebo staroarabsk\u00fd p\u00f4vod.<\/p>\n

To, ak\u00fa \u010das\u0165 oblohy pr\u00e1ve vid\u00edme, z\u00e1vis\u00ed od na\u0161ej zemepisnej \u0161\u00edrky, d\u00e1tumu a \u010dasu. Predstavme si teraz niektor\u00e9 v\u00fdznamn\u00e9 s\u00fahvezdia a objekty pozorovate\u013en\u00e9 zo Slovenska.<\/p>\n

L\u00fdra<\/h2>\n

Mal\u00e9, ale pravideln\u00e9, pekn\u00e9 a v\u00fdrazn\u00e9 s\u00fahvezdie letnej oblohy. Prirovn\u00e1va sa k z\u00e1palkovej \u0161katu\u013eke, z ktorej tr\u010d\u00ed jeho najjasnej\u0161ia hviezda Vega ako hlavi\u010dka z\u00e1palky. V skuto\u010dnosti s\u00fahvezdie predstavuje hudobn\u00fd n\u00e1stroj. \u017diarivobiela mlad\u00e1 Vega je najjasnej\u0161ia hviezda na letnej oblohe. V L\u00fdre sa nach\u00e1dza aj zn\u00e1ma planet\u00e1rna hmlovina M 57 s menom Prstenec, pozostatok odumretej hviezdy podobnej Slnku.<\/p>\n

\"\"<\/a>

Dvojhviezda Albireo<\/p><\/div>\n

Labu\u0165<\/h2>\n

N\u00e1dhern\u00e9 s\u00fahvezdie letnej oblohy, ktor\u00e9 skuto\u010dne pripom\u00edna letiacu labu\u0165 pozd\u013a\u017e Mlie\u010dnej cesty. Predstavuje ob\u013e\u00faben\u00fa podobu gr\u00e9ckeho boha Dia. Najjasnej\u0161ou hviezdou Labute je hviezda na jej chvoste s menom Deneb. Je to gigantick\u00e1 nadobria a ve\u013emi vzdialen\u00e1 hviezda. Hlava Labute, hviezda menom Albireo, je zase n\u00e1dhern\u00e1 dvojhviezda.<\/p>\n

Chcem vedie\u0165 viac o Labuti<\/a><\/p>\n

Pegas<\/h2>\n

Najv\u00fdraznej\u0161ie s\u00fahvezdie jesennej oblohy. Predstavuje predn\u00fa polovicu tela okr\u00eddlen\u00e9ho ko\u0148a, ktor\u00fa v\u0161ak zo severnej pologule vid\u00edme obr\u00e1ten\u00fa dole hlavou. Mo\u017eno ho pozna\u0165 pod\u013ea tzv. Pegasovho \u0161tvorca zlo\u017een\u00e9ho zo strednej jasn\u00fdch hviezd Algenib, Markab, Sirrah a Scheat. Pred \u0148uf\u00e1kom Pegasa, hviezdou Enif, sa nach\u00e1dza kr\u00e1sna gu\u013eov\u00e1 hviezdokopa M 15.<\/p>\n

Lev<\/h2>\n

Najv\u00fdraznej\u0161ie s\u00fahvezdie jarnej oblohy. Skuto\u010dne pripom\u00edna siluetu le\u017eiaceho leva. Predstavuje jednu z pr\u00ed\u0161er, ktor\u00fa zabil sl\u00e1vny hrdina Herkules. V mieste srdca Leva le\u017e\u00ed jeho najjasnej\u0161ia hviezda s menom Regulus, \u010do znamen\u00e1 \u201eMal\u00fd kr\u00e1\u013e\u201c. Na b\u00e1ze chvoste Leva zase tr\u00f3ni hviezda Denebola, pri\u010dom jej n\u00e1zov v\u00fdsti\u017ene zna\u010d\u00ed \u201echvost leva\u201c.<\/p>\n

B\u00fdk<\/h2>\n

V\u00fdrazn\u00e9 zimn\u00e9 s\u00fahvezdie skuto\u010dne pripom\u00ednaj\u00face predn\u00fa polovicu b\u00fdka s ve\u013ek\u00fdmi rohami. Predstavuje jednu z pod\u00f4b boha Dia. Jeho oko tvor\u00ed oran\u017eov\u00e1 umieraj\u00faca hviezda Aldebaran. Zdanlivo okolo nej s\u00fa roztr\u00fasen\u00e9 hviezdy najjasnej\u0161ej hviezdokopy oblohy \u2013 Hy\u00e1dy. E\u0161te kraj\u0161ia je v\u0161ak vzdialenej\u0161ia a mlad\u0161ia hviezdokopa Plej\u00e1dy nach\u00e1dzaj\u00faca sa tie\u017e v B\u00fdkovi.<\/p>\n

Kasiopeja<\/h2>\n

Nikdy nezapadaj\u00face s\u00fahvezdie predstavuj\u00face namyslen\u00fa kr\u00e1\u013eovn\u00fa. Viac v\u0161ak pripom\u00edna \u0161irok\u00e9 p\u00edsmeno W. Tento obrazec tvor\u00ed p\u00e4\u0165 jej najjasnej\u0161\u00edch hviezd: Caph, Schedar, Cih, Rukbat a Segin. Kasiopeja le\u017e\u00ed na Mlie\u010dnej ceste, preto obsahuje ve\u013ea hmlov\u00edn a otvoren\u00fdch hviezdok\u00f4p. Najvy\u0161\u0161ie ju na oblohe v\u00eddame na jese\u0148.<\/p>\n

Ori\u00f3n<\/h2>\n

Najkraj\u0161ie s\u00fahvezdie zimnej oblohy. V\u0161etky jeho hviezdy s\u00fa mimoriadne jasn\u00e9 nielen pri poh\u013eade zo Zeme, ale aj z ve\u013ek\u00e9ho okruhu na\u0161ej Galaxie. Spozn\u00e1me ho pod\u013ea Ori\u00f3novho p\u00e1sa, troch jasn\u00fdch hviezd akoby bl\u00edzko seba, ktor\u00e9 predstavuj\u00fa opasok \u0161t\u00edhleho lovca. Najjasnej\u0161ou hviezdou je \u010derven\u00fd nadobor Betelgeuze. V mieste Ori\u00f3novho me\u010da mo\u017eno vidie\u0165 jeho najzn\u00e1mej\u0161\u00ed objekt \u2013 Ve\u013ek\u00fa hmlovinu v Ori\u00f3ne, rodisko nov\u00fdch hviezd.<\/p>\n

Ve\u013ek\u00fd pes<\/h2>\n

Jeden z dvoch psov lovca Ori\u00f3na, ktor\u00fd ho sprev\u00e1dza nielen v gr\u00e9ckej b\u00e1ji, ale aj na oblohe. Obsahuje najjasnej\u0161iu hviezdu no\u010dn\u00e9ho neba \u2013 \u017eiarivobiely S\u00edrius. Ten je aj jednou z na\u0161ich najbli\u017e\u0161\u00edch hviezd, svetlo z neho k n\u00e1m let\u00ed \u201elen\u201c nie\u010do vy\u0161e \u00f4smich rokov. V skuto\u010dnosti s\u00fa ostatn\u00e9 hviezdy, ktor\u00e9 tvoria obr\u00e1zok psa, ove\u013ea jasnej\u0161ie ako S\u00edrius, ale s\u00fa od n\u00e1s aj omnoho \u010falej.<\/p>\n

Mohlo by v\u00e1s zauj\u00edma\u0165<\/h2>\n