{"id":8920,"date":"2025-01-13T15:57:39","date_gmt":"2025-01-13T14:57:39","guid":{"rendered":"https:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=8920"},"modified":"2025-01-13T16:07:53","modified_gmt":"2025-01-13T15:07:53","slug":"raketoplan-columbia","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=8920","title":{"rendered":"Raketopl\u00e1n Columbia"},"content":{"rendered":"

Prv\u00fdkr\u00e1t publikovan\u00e9 na slovenskej Wikip\u00e9dii<\/a>. Autori<\/a> pod\u013ea mno\u017estva pridan\u00e9ho textu: Jana Plauchov\u00e1 ako Eryn Blaireov\u00e1 69,4 %, Andrej-airliner 22,6 %, Pescan 3,1 % %, Adrian 1,6 <\/span>% <\/span>(over si to<\/a>).<\/em><\/p>\n

Text je dostupn\u00fd pod Creative Commons Attribution-ShareAlike License 3.0<\/a> a GFDL<\/a>.<\/em><\/p>\n

\n
\"\"<\/a>

Raketopl\u00e1n Columbia pri \u0161tarte. Zdroj: NASA<\/p><\/div>\n

Columbia<\/strong> (pod\u013ea ozna\u010denia NASA pre orbit\u00e1lne dopravn\u00e9 prostriedky OV-102) bol prv\u00fd americk\u00fd raketopl\u00e1n<\/a>, ktor\u00fd v roku 1981 vzlietol do vesm\u00edru. Stala sa tie\u017e prvou kozmickou lo\u010fou<\/a>, ktor\u00e1 \u0161tartovala do kozmu viac ne\u017e jeden raz. Lietala do vesm\u00edru po\u010das viac ne\u017e dvadsa\u0165ro\u010dn\u00e9ho obdobia a absolvovala celkovo 28 letov. Zanikla v roku 2003 po\u010das misie STS-107<\/a>.<\/p>\n

Ako sk\u00fa\u0161obn\u00fd prototyp mala Columbia najmohutnej\u0161iu vn\u00fatorn\u00fa kon\u0161trukciu kr\u00eddel zo v\u0161etk\u00fdch raketopl\u00e1nov. Z hornej strany kr\u00eddel mala na ich predn\u00fdch stran\u00e1ch ako jedin\u00e1 do\u0161ti\u010dky tepelnej ochrany typu HRSI (\u010dierne), preto\u017ee sa e\u0161te nevedelo, \u017ee teploty na t\u00fdchto miestach pri prist\u00e1van\u00ed bud\u00fa pomerne n\u00edzke a nesk\u00f4r skon\u0161truovan\u00e9 orbitery<\/a> maj\u00fa preto na t\u00fdchto miestach iba do\u0161ti\u010dky LRSI (biele). Pri prv\u00fdch dvoch letoch bola jej hlavn\u00e1 palivov\u00e1 n\u00e1dr\u017e ET natret\u00e1 bielym protipo\u017eiarnym n\u00e1terom, pri \u010fal\u0161\u00edch letoch sa kv\u00f4li zv\u00fd\u0161eniu nosnosti prestal tento n\u00e1ter pou\u017e\u00edva\u0165. Prechodov\u00e1 komora Columbie pre v\u00fdstup astronautov do otvoren\u00e9ho priestoru bola pri jej ran\u00fdch misi\u00e1ch montovan\u00e1 na obytnej palube a nie a\u017e za \u0148ou, ako to bolo u ostatn\u00fdch raketopl\u00e1nov. Columbia bola jedin\u00fdm raketopl\u00e1nom, ktor\u00fd sa nikdy nespojil s nijakou vesm\u00edrnou stanicou. Nebola na to vhodn\u00e1 kv\u00f4li svojej ve\u013ekej hmotnosti a z nej vypl\u00fdvaj\u00facej n\u00edzkej nosnosti. Napriek tomu sa ale pl\u00e1novalo, \u017ee by v bud\u00facnosti predsa len podnikla let k vtedy budovanej Medzin\u00e1rodnej vesm\u00edrnej stanici<\/a> (ISS).<\/p>\n

Hist\u00f3ria<\/h2>\n

Kon\u0161trukcia<\/h3>\n

Stavba Columbie sa za\u010dala 25. marca 1975 v Palmdale v Kalifornii. Svoj n\u00e1zov dostala pod\u013ea lode menom Columbia, ktorej velil Ameri\u010dan Robert Gray, a ktor\u00e1 ako prv\u00e1 americk\u00e1 lo\u010f obopl\u00e1vala svet. Pod\u013ea in\u00fdch zdrojov bola pomenovan\u00e1 po malej plachetnici, ktor\u00e1 sk\u00famala \u00fastie rieky Columbia. Tento ist\u00fd n\u00e1zov niesol aj velite\u013esk\u00fd modul Apolla 11.<\/p>\n

28. j\u00fana 1976 sa za\u010dala mont\u00e1\u017e kab\u00edny pre pos\u00e1dku, v janu\u00e1ri nasleduj\u00faceho roka kon\u0161trukcia vertik\u00e1lneho stabiliz\u00e1tora. V j\u00fali 1978 bolo ukon\u010den\u00e9 prip\u00e1janie dver\u00ed do n\u00e1kladov\u00e9ho priestoru ku kon\u0161trukcii orbitera. V marci 1979 bola Columbia prevezen\u00e1 z Palmdale na leteck\u00fa z\u00e1klad\u0148u Edwards. Odtia\u013e, po neo\u010dak\u00e1van\u00fdch oprav\u00e1ch tepeln\u00e9ho \u0161t\u00edtu, sa presunula na Kennedyho vesm\u00edrne stredisko.<\/p>\n

Testovanie<\/h3>\n

Po dokon\u010den\u00ed v\u00fdroby bol raketopl\u00e1n 24. marca 1979 lietadlom Shuttle Carrier Aircraft (SCA) dopraven\u00fd do Kennedyho vesm\u00edrneho strediska (KSC) na Floride, a za\u010dal by\u0165 pripravovan\u00fd na svoju prv\u00fa misiu. St\u00e1le v\u0161ak nebol v letuschopnom stave. V hang\u00e1ri OPF-1 technici Columbiu dokopletovali, napr\u00edklad nasadili motory SSME a nalepili viac ne\u017e 30 000 dla\u017ed\u00edc tepelnej ochrany. \u010cas\u0165 z nich museli opakovane nalepi\u0165 po tom, ako sa pri preprave orbitera na KSC samovo\u013ene odlepili. Rekon\u0161trukcia tepeln\u00e9ho \u0161t\u00edtu bola jedn\u00fdm z faktorov, ktor\u00fd sp\u00f4sobil odklad prv\u00e9ho \u0161tartu Columbie z p\u00f4vodne pl\u00e1novan\u00e9ho roku 1979. Raketopl\u00e1n v hang\u00e1ri OPF str\u00e1vil nepl\u00e1novane rekordne dlh\u00fa dobu 610 dn\u00ed. Na KSC sa vykonalo nieko\u013eko \u010fal\u0161\u00edch testov, napr\u00edklad testy turbo\u010derpadiel hydrauliky APU (Auxiliary Power Unit), ktor\u00e9 prebehli 3. novembra 1979.<\/p>\n

\"\"<\/a>

Columbia v z\u00e1vere\u010dn\u00fdch f\u00e1zach prist\u00e1vania svojho prv\u00e9ho letu do kozmu. Zdroj: NASA<\/p><\/div>\n

Po\u010das pred\u0161tartovn\u00fdch pr\u00edprav na rampe prebehol 20. febru\u00e1ra 1981 20-sekundov\u00fd test z\u00e1\u017eihu jej hlavn\u00fdch motorov, pri\u010dom raketopl\u00e1n zostal na mieste, nako\u013eko hlavn\u00e9 motory bez pomoci SRB nemaj\u00fa dostato\u010dn\u00fd \u0165ah na jeho zdvihnutie. Testovalo sa, o ko\u013eko sa raketopl\u00e1n pri z\u00e1\u017eihu zak\u00fdva vo vodorovnom smere. Columbia potom u\u017e nikdy tento test neabsolvovala.<\/p>\n

19. marca 1981 do\u0161lo v priebehu pozemn\u00fdch testov k nehode. Po \u00faspe\u0161nom zakon\u010den\u00ed z\u00e1vere\u010dn\u00fdch pred\u0161tartovn\u00fdch oper\u00e1ci\u00ed chcela skupina technikov skontrolova\u0165 syst\u00e9my motorov SSME (Space Shuttle Main Engines). Technici uvo\u013enili panel, v n\u00e1sledku \u010doho do\u0161lo k \u00faniku dus\u00edka. Pod\u013ea in\u00e9ho zdroja priamo vst\u00fapili do motorovej sekcie raketopl\u00e1nu v atmosf\u00e9re \u010dist\u00e9ho dus\u00edka namiesto d\u00fdchate\u013en\u00e9ho vzduchu, ktor\u00fd tam pod\u013ea ich inform\u00e1ci\u00ed mal by\u0165. V ned\u00fdchate\u013enej atmosf\u00e9re \u010dist\u00e9ho dus\u00edku stratili vedomie. Vedomie stratilo aj nieko\u013eko \u013eud\u00ed, ktor\u00ed sa im pok\u00fa\u0161ali pom\u00f4c\u0165. Privolan\u00e1 sanitka bola navy\u0161e zadr\u017ean\u00e1 bezpe\u010dnostnou kontrolou rampy. Jeden z technikov, ktor\u00fd sa nad\u00fdchal dus\u00edka, na mieste zomrel, a o dva t\u00fd\u017edne (pod\u013ea in\u00e9ho zdroja dokonca v ten ist\u00fd de\u0148) na n\u00e1sledky tejto nehody zomrel v nemocnici aj \u010fal\u0161\u00ed technik. Tret\u00ed technik utrpel vinou nedostatku kysl\u00edka v dus\u00edkovej atmosf\u00e9re \u0165a\u017ek\u00e9, do\u017eivotn\u00e9 po\u0161kodenie mozgu.<\/p>\n

Misie<\/h2>\n

Prvej misii (STS-1)<\/a> velil sk\u00fasen\u00fd John Young a pilotom bol nov\u00e1\u010dik Robert Crippen. Od\u0161tartovala s dvojd\u0148ov\u00fdm odkladom. Columbia bola na obe\u017enej dr\u00e1he od 12. apr\u00edla do 14. apr\u00edla 1981 a Zem obehla 36-kr\u00e1t. Columbia potom absolvovala e\u0161te \u010fal\u0161ie \u0161tyri lety za sebou, k\u00fdm nebol v prev\u00e1dzke \u010fal\u0161\u00ed americk\u00fd raketopl\u00e1n \u2013 Challenger. Pri misii STS-5 odviezla a\u017e \u0161tyroch \u010dlenov pos\u00e1dky, \u010do bol na t\u00fa dobu, rok 1982, rekord v po\u010dte \u010dlenov pos\u00e1dky v jedinej kozmickej lodi. Pri prv\u00fdch \u0161tyroch misi\u00e1ch, kedy pos\u00e1dku tvorili iba dvaja piloti, bola dokonca vybaven\u00e1 katapultovac\u00edmi kreslami. Nijak\u00fd in\u00fd opera\u010dn\u00fd raketopl\u00e1n nikdy nemal katapultovacie kresl\u00e1, a aj na Columbii sa prestali pou\u017e\u00edva\u0165 od prv\u00e9ho letu viac\u010dlennej pos\u00e1dky, preto\u017ee z technick\u00fdch d\u00f4vodov nie je mo\u017en\u00e9 na palubu raketopl\u00e1nu umiestni\u0165 viac ako dve katapultovacie kresl\u00e1. Aby sa katapultovacie kresl\u00e1 odstr\u00e1nili, bola po lete STS-5 Columbia nakr\u00e1tko odstaven\u00e1 z prev\u00e1dzky. Z\u00e1rove\u0148 z nej po\u010das tejto prest\u00e1vky technici odstr\u00e1nili v\u00e4\u010d\u0161inu pr\u00edstrojov na meranie, ktor\u00e9 sl\u00fa\u017eili po\u010das sk\u00fa\u0161obn\u00fdch \u0161tartov.<\/p>\n

V roku 1983 sa uskuto\u010dnila prv\u00e1 misia so \u0161iestimi astronautmi (STS-9), medzi ktor\u00fdmi bol aj prv\u00fd neameri\u010dan na palube raketopl\u00e1nu Ulf Merbold. 12. janu\u00e1ra 1986 vyniesla Columbia na obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu prv\u00e9ho americk\u00e9ho hisp\u00e1nca, ktor\u00fdm bol Franklin Chang D\u00edaz, a taktie\u017e prv\u00e9ho \u010dlena Snemovne reprezentantov, Billa Nelsona. \u010eal\u0161ie prvenstvo si Columbia prip\u00edsala 5. marca 1998, ke\u010f NASA vymenovala velite\u013eku \u010fal\u0161ej misie raketopl\u00e1nu Columbia Eileen Collinsov\u00fa, ktor\u00e1 sa tak stala prvou velite\u013ekou raketopl\u00e1nu.<\/p>\n

Po\u010das 22-ro\u010dn\u00e9ho obdobia svojich letov Columbia dvakr\u00e1t absolvovala d\u00f4kladn\u00fa \u00fadr\u017ebu, opravu a moderniz\u00e1ciu naz\u00fdvan\u00fa OMDP (Orbiter Maintenance Down Period). Prv\u00fa \u00fapravu absolvovala v rokoch 1994 \u2013 1995, druh\u00fa v rokoch 1999 \u2013 2000. Po druhej \u00faprave prekonala vy\u0161e 100 zmien a jej hmotnos\u0165 klesla pribli\u017ene o 500 kg, v\u010faka odstr\u00e1neniu nepotrebn\u00fdch k\u00e1blov a pr\u00edstrojov. Pr\u00e1zdny orbiter s motormi SSME tak v\u00e1\u017eil 80 700 kg.<\/p>\n

Columbia sa stala strojom s najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm po\u010dtom odlo\u017een\u00fdch \u0161tartov. Na odpa\u013eovacej rampe st\u00e1la a\u017e 1 208 dn\u00ed, o 200 dn\u00ed viac ne\u017e ktor\u00fdko\u013evek in\u00fd raketopl\u00e1n.<\/p>\n

\"\"<\/a>

Embl\u00e9my v\u0161etk\u00fdch misi\u00ed Columbie a fotografie jej poslednej pos\u00e1dky. Zdroj: NASA<\/p><\/div>\n

Z\u00e1nik<\/h2>\n
\"\"<\/a>

Padaj\u00face trosky raketopl\u00e1nu Columbia. Zdroj: RNLA<\/p><\/div>\n

Bli\u017e\u0161ie inform\u00e1cie v hlavnom \u010dl\u00e1nku: Hav\u00e1ria raketopl\u00e1nu Columbia<\/a><\/p>\n

Raketopl\u00e1n Columbia bol zni\u010den\u00fd pri svojej poslednej misii, STS-107. 1. febru\u00e1ra 2003 sa vracala zo svojej \u0161estn\u00e1s\u0165d\u0148ovej vedeckej misie. 16 min\u00fat pred pl\u00e1novan\u00fdm prist\u00e1t\u00edm v\u0161ak riadiace stredisko stratilo s raketopl\u00e1nom spojenie. Pod\u013ea radarov\u00fdch meran\u00ed sa Columbia rozpadla nad Texasom vo v\u00fd\u0161ke asi 63 km pri r\u00fdchlosti 5,6 km\/s. Zahynulo v\u0161etk\u00fdch sedem astronautov na palube<\/a>. Pod\u013ea neskor\u0161\u00edch vy\u0161etrovan\u00ed bolo pr\u00ed\u010dinou tejto trag\u00e9die po\u0161kodenie tepeln\u00e9ho \u0161t\u00edtu na n\u00e1be\u017enej hrane kr\u00eddla. Toto po\u0161kodenie sp\u00f4sobil pri \u0161tarte kus penovej izol\u00e1cie, ktor\u00fd odpadol z hlavnej palivovej n\u00e1dr\u017ee. Do vzniknutej \u0161trbiny vnikla \u017eerav\u00e1 plazma a zni\u010dila cel\u00fd raketopl\u00e1n.<\/p>\n

NASA urobila mno\u017estvo opatren\u00ed zn\u00e1mych pod n\u00e1zvom RTF (Return to Flight) opatrenia, ktor\u00e9 zv\u00fd\u0161ili bezpe\u010dnos\u0165 pri \u010fal\u0161\u00edch letoch zost\u00e1vaj\u00facich troch orbiterov. Na rozdiel od Challengera, ktor\u00fd sa rozpadol v roku 1986, za Columbiu NASA nenechala postavi\u0165 nijak\u00fa n\u00e1hradu.<\/p>\n

Ulo\u017eenie trosiek<\/h2>\n
\"\"<\/a>

Okenn\u00fd r\u00e1m raketopl\u00e1nu Columbia, ktor\u00fd z v\u00e4\u010d\u0161ej \u010dasti zhorel v zemskej atmosf\u00e9re v roku 2003<\/p><\/div>\n

Po nehode sa podarilo vyzbiera\u0165 a katalogizova\u0165 84 000 trosiek. Po ukon\u010den\u00ed vy\u0161etrovania nehody boli uskladnen\u00e9 v jednom z vy\u0161\u0161\u00edch poschod\u00ed haly VAB, kde sa pred nehodou \u0161tartovacia zostava Columbie kompletizovala. V roku 2011 bola vystaven\u00e1 \u010das\u0165 upomienkov\u00fdch predmetov, ktor\u00e9 Columbia na svojej palube pri poslednej misii niesla a v j\u00fani 2015 do\u0161lo v m\u00fazeu na Kennedyho vesm\u00edrnom stredisku k vystaveniu jedn\u00e9ho z n\u00e1jden\u00fdch dielov raketopl\u00e1nu. I\u0161lo o r\u00e1my okien pilotnej kab\u00edny Columbie bez skiel (aj ke\u010f \u010das\u0165 ich \u010drepov p\u00f4vodne ostala vo v\u00fdplni). V rovnakej miestnosti je vystaven\u00e1 aj troska z raketopl\u00e1nu Challenger.<\/p>\n

Zoznam misi\u00ed<\/h2>\n

\u00dapln\u00fd zoznam misi\u00ed v programe Space Shuttle absolvovan\u00fdch s orbiterom Columbia. Do svojho zni\u010denia vo febru\u00e1ri 2003 absolvovala Columbia 28 letov, celkovo obehla Zem 4 808-kr\u00e1t a preletela pritom vzdialenos\u0165 201 497 772 km.<\/p>\n