{"id":9200,"date":"2025-07-10T11:27:36","date_gmt":"2025-07-10T09:27:36","guid":{"rendered":"https:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=9200"},"modified":"2025-07-10T11:27:36","modified_gmt":"2025-07-10T09:27:36","slug":"obyvatelstvo-bielej-planety","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=9200","title":{"rendered":"Obyvate\u013estvo Bielej plan\u00e9ty"},"content":{"rendered":"

Pozor, \u010dl\u00e1nok prezr\u00e1dza d\u00f4le\u017eit\u00e9 inform\u00e1cie z Pr\u00edbehu Padaj\u00facich Hviezd<\/a>!<\/h3>\n
\"\"

\u00dato\u010disko na\u0161li v hor\u00e1ch. Zdroj: Image by Souvick Ghosh<\/a> from Pixabay<\/a><\/p><\/div>\n

Evol\u00facia<\/h2>\n

Tak, ako sa v priebehu dej\u00edn Bielej plan\u00e9ty<\/a> na povrch premiestnilo v rozli\u010dn\u00fdch \u0161t\u00e1di\u00e1ch v\u00fdvoja mno\u017estvo pozemsk\u00fdch organizmov, ktor\u00e9 sa potom vydali odli\u0161nou evolu\u010dnou cestou, tak sa to stalo aj v pr\u00edpade predkov obyvate\u013eov Bielej plan\u00e9ty. Sem-tam sa n\u00e1hodne prim\u00e1ty a predchodcovia dne\u0161n\u00e9ho \u010dloveka pres\u00favali od nepam\u00e4ti, ale \u0165a\u017ek\u00e9 podmienky, ktor\u00fdm boli po prenose vystaven\u00ed, ako aj primal\u00e9 skupinky prenesen\u00fdch jedincov (\u010dasto len jeden-dvaja naraz) sp\u00f4sobili, \u017ee sa pra\u010dlovek na Bielej plan\u00e9te nikdy neuchytil.<\/p>\n

V\u0161etko sa v\u0161ak zmenilo asi 160 000 rokov pred na\u0161\u00edm letopo\u010dtom. Vtedy do\u0161lo k hromadn\u00e9mu prenosu tlupy vy\u0161e sto pra\u013eud\u00ed do relat\u00edvne malej v\u00fd\u0161ky. \u010clenovia tlupy sa pred prenosom dr\u017eali bl\u00edzko pri sebe a z\u00e1rove\u0148 bl\u00edzko oh\u0148a, \u010do vytvorilo vhodn\u00e9 podmienky na prenos. Po prenose a n\u00e1slednom p\u00e1de, prirodzene, do\u0161lo k ur\u010dit\u00fdm poraneniam, ktor\u00e9 nieko\u013ek\u00fdch prenesen\u00fdch po \u010dase usmrtili. Ostatn\u00ed sa v\u010faka ve\u013ekej satur\u00e1cii kysl\u00edkom r\u00fdchlo vylie\u010dili, ba v prv\u00fdch hodin\u00e1ch sa c\u00edtili silnej\u0161\u00ed. Ove\u013ea v\u00e4\u010d\u0161\u00ed probl\u00e9m pre pre\u017eiv\u0161\u00edch predstavovali \u010fal\u0161ie \u00fatoky pr\u00edrody: infekcie, po\u0161kodenie p\u013e\u00fac odli\u0161n\u00fdm zlo\u017een\u00edm atmosf\u00e9ry a tlakom, sm\u00e4d a hlad. Tieto probl\u00e9my postupne zdecimovali p\u00f4vodn\u00fd po\u010det pre\u017eiv\u0161\u00edch na menej ne\u017e polovicu. Neby\u0165 oh\u0148a, ktor\u00fd udr\u017eiavali od prenosu (preto\u017ee sa s nimi presunula i pahreba) a ktor\u00fd ich chr\u00e1nil pred zimou a povzbudzoval na duchu, zrejme by to nezvl\u00e1dli. Ohe\u0148 e\u0161te sami zaklada\u0165 nevedeli.<\/p>\n

V ich prospech hralo nieko\u013eko okolnost\u00ed. Presun v relat\u00edvnej bl\u00edzkosti h\u00f4r, do ktor\u00fdch zamierili. Na Sidare, v horskom p\u00e1sme, ktor\u00e9 os\u00eddlili, sa nenach\u00e1dzali \u017eiadne ve\u013ek\u00e9 dravce, \u017eiadne prim\u00e1ty a iba ve\u013emi m\u00e1lo cicavcov (hlodavce a predkovia kopytn\u00edkov). Mikroorganizmy teda neboli adaptovan\u00e9 na podobn\u00fdch hostite\u013eov a aj bez lie\u010dby a v celkove zlom zdravotnom stave u v\u00e4\u010d\u0161iny nakazen\u00fdch pr\u00edznaky ust\u00fapili. Paradoxne, hor\u0161ie na tom boli \u013eudia prenesen\u00ed omnoho nesk\u00f4r, ke\u010f na nich za\u00fato\u010dili choroboplodn\u00e9 z\u00e1rodky u\u017e \u0161pecializovan\u00e9 na \u010dloveka.<\/p>\n

\u0160\u0165astnou n\u00e1hodou sa pre\u017eiv\u0161\u00ed pra\u013eudia dostali k jedn\u00e9mu z nemnoh\u00fdch prame\u0148ov, ale \u010do jes\u0165? Po\u0161koden\u00e9 p\u013e\u00faca s\u00edce zabili len najslab\u0161\u00edch z nich, no ostatn\u00fdch robili pr\u00edli\u0161 slab\u00fdmi na lov. Ak sa nie\u010do predsa len ulovi\u0165 podarilo, alebo sa dostali k \u010derstvej zdochline, odli\u0161n\u00e1 bioch\u00e9mia, ale najm\u00e4 ve\u013emi r\u00fdchle rozkladn\u00e9 procesy (kv\u00f4li prebytku kysl\u00edka) otr\u00e1vili m\u00e4so. Po \u010fal\u0161\u00edch strat\u00e1ch na \u017eivotoch napokon dospeli k tomu, \u017ee musia zosta\u0165 pri rastlinnej strave. Len\u017ee aj po jej konzum\u00e1cii padlo ve\u013ea jedincov, k\u00fdm na\u0161li \u010dosi ako-tak po\u017e\u00edvate\u013en\u00e9. Modr\u00e9 rastliny s najodli\u0161nej\u0161ou bioch\u00e9miou in\u0161tinkt\u00edvne za stravu nepova\u017eovali, \u010do bolo ich \u0161\u0165astie. Ani zelen\u00e9 rastliny v\u0161ak automaticky nevyhovovali krit\u00e9ri\u00e1m na ve\u010deru \u2013 predkovia niektor\u00fdch z nich sa premiestnili u\u017e pred mili\u00f3nmi, ba miliardami rokov a odli\u0161n\u00fd v\u00fdvoj vytvoril mnoh\u00e9 nezn\u00e1me plodiny.<\/p>\n

Relat\u00edvne \u0161\u0165astie, ktor\u00e1 t\u00e1to skupinka pra\u013eud\u00ed na rozdiel od v\u0161etk\u00fdch predo\u0161l\u00fdch mala, v\u0161ak sp\u00f4sobilo, \u017ee k \u010fal\u0161ej reprodukcii napokon prist\u00fapilo asi \u0161tyridsa\u0165 z nich. E\u0161te po mnoho gener\u00e1ci\u00ed len \u017eivorili a dlho tvorili jedin\u00fa, zomknut\u00fa tlupu. Ukr\u00fdvali sa v jaskyniach, v\u00e4\u010d\u0161inou vysoko polo\u017een\u00fdch, kde bol \u0161kodliv\u00fd \u00fa\u010dinok vysok\u00e9ho parci\u00e1lneho tlaku kysl\u00edka na ich alveoly najni\u017e\u0161\u00ed. \u017divili sa len ako neve\u013emi \u00faspe\u0161n\u00ed zbera\u010di. Do\u017e\u00edvali sa m\u00e1lo, dokonca aj na pomery pra\u013eud\u00ed. Boli relat\u00edvne slab\u00ed \u2013 e\u0161te\u017ee na Sidare ne\u017eili \u017eiadne ve\u013ek\u00e9 \u0161elmy. \u00da\u010dinky prebytku kysl\u00edka sa podpisovali aj na in\u00fdch org\u00e1noch. Tkaniv\u00e1 r\u00fdchlo starli a objavovali sa \u010dast\u00e9 n\u00e1dorov\u00e9 ochorenia. Pre celkov\u00fd nedostatok \u017eeleza v k\u00f4re plan\u00e9ty trpeli chronickou an\u00e9miou. A naostatok ich pomaly tr\u00e1vili oxidy dus\u00edka.<\/p>\n

\"\"

Ostali na rastlinnej strave. Zdroj: Image by Jessica Kwok<\/a> from Pixabay<\/a><\/p><\/div>\n

Len\u017ee prisp\u00f4sobovali sa. Aj ke\u010f je 160 000 rokov dos\u0165 m\u00e1lo na evolu\u010dn\u00e9 zmeny, pomohla im skuto\u010dnos\u0165, \u017ee v strave, ktor\u00e1 ich (navonok) neotr\u00e1vila, sa nach\u00e1dzalo ve\u013ea mutag\u00e9nov<\/a>. Tie s\u00edce na jednej strane e\u0161te zv\u00fd\u0161ili v\u00fdskyt rakoviny, na druhej ale pomohli r\u00fdchlej\u0161ie sa aklimatizova\u0165 pre\u017eiv\u0161\u00edm. Z v\u00fdvojovej cesty k Homo sapiens sapines<\/em>, na ktorej pred prenosom kr\u00e1\u010dali, sa odch\u00fdlili k vzniku in\u00e9ho poddruhu, Homo sapiens stellaris<\/em>. Pr\u00edrodn\u00fd v\u00fdber umo\u017enil pre\u017ei\u0165 t\u00fdm, ktor\u00ed lep\u0161ie tr\u00e1vili miestnu stravu a bola pre nich menej toxick\u00e1. Za desa\u0165tis\u00edcro\u010dia sa adaptovali aj na jedenie niektor\u00fdch plod\u00edn, ktor\u00e9 by s\u00fa\u010dasn\u00e9mu \u010dloveku sp\u00f4sobovali otravy. Za cenu mnoh\u00fdch obet\u00ed si dokonca do jed\u00e1lni\u010dka napokon zaradili aj p\u00e1r chu\u0165oviek zroden\u00fdch modr\u00fdmi rastlinami, napr\u00edklad builamy. Zistili v\u0161ak, \u017ee v\u0161etky plody modr\u00fdch rastl\u00edn a v\u00e4\u010d\u0161inu plodov zelen\u00fdch rastl\u00edn musia vari\u0165, \u010d\u00edm sa rozlo\u017eili aspo\u0148 termolabiln\u00e9 jedy. Varenie z\u00e1rove\u0148 potraviny vysterilizovalo, \u010do bolo dobr\u00e9 opatrenie proti ich r\u00fdchlemu rozkladu.<\/p>\n

Rovnako v\u00fdznamn\u00e1 bola adapt\u00e1cia ich kardiovaskul\u00e1rneho syst\u00e9mu. Zmenila sa bunkov\u00e1 \u0161trukt\u00fara povrchu alveol, tak\u017ee ich kysl\u00edk u\u017e nepo\u0161kodzoval, naopak, zlep\u0161ila sa jeho priechodnos\u0165 do krvi. T\u00e1 s\u00edce st\u00e1le obsahovala m\u00e1lo hemoglob\u00ednu, ale kompenzoval to vysok\u00fd pr\u00edsun kysl\u00edka \u2013 obsadil v\u00e4\u010d\u0161ie percento hemoglob\u00ednov\u00fdch molek\u00fal ako v bunk\u00e1ch Pozem\u0161\u0165anov. Gener\u00e1ciu po gener\u00e1cii sa \u013eu\u010fom prinavracala ich p\u00f4vodn\u00e1 sila. Krv s mal\u00fdm mno\u017estvom hemoglob\u00ednu v\u0161ak sp\u00f4sobila zdanliv\u00fa chorobn\u00fa bledos\u0165 ich poko\u017eky. T\u00fa e\u0161te umocnila strata pigmentu, ke\u010f\u017ee na povrch plan\u00e9ty nedopadalo prakticky \u017eiadne UV \u017eiarenie. Ku\u010deravos\u0165 je n\u00e1hodn\u00fdm znakom z g\u00e9nov ich nepo\u010detn\u00fdch predkov, k\u00fdm svetl\u00e9 vlasy, reces\u00edvny znak, pozostatok pr\u00edbuzensk\u00e9ho kr\u00ed\u017eenia. N\u00edzka v\u00fd\u0161ka zase d\u00f4sledok nepatrne silnej\u0161ej gravit\u00e1cie plan\u00e9ty a nevystavovaniu sa rastov\u00fdm horm\u00f3nom.<\/p>\n

Po adaptovan\u00ed sa na plan\u00e9tu do\u0161lo v posledn\u00fdch tis\u00edcro\u010diach k prudk\u00e9mu vzrastu po\u010dtu obyvate\u013eov. Nemnoh\u00e9, ledva pre\u017e\u00edvaj\u00face kol\u00f3nie, sa relat\u00edvne r\u00fdchlo rozrastali.<\/p>\n

N\u00e1bo\u017eenstvo<\/h2>\n

Obyvate\u013estvo Bielej plan\u00e9ty uctieva viacer\u00fdch bohov. Nad nimi v\u0161etk\u00fdmi stoj\u00ed boh, ktor\u00e9ho meno sa preklad\u00e1 ako Najvy\u0161\u0161\u00ed. Men\u00e1 in\u00fdch bohov v\u00fdznam nemaj\u00fa. S v\u00fdnimkou Najvy\u0161\u0161ieho, ktor\u00fd kra\u013euje nad v\u0161etk\u00fdm, je ka\u017ed\u00fd z bohov, d\u00e1 sa poveda\u0165, \u0161pecializovan\u00fd. Za negat\u00edvnych bohov sa pova\u017euj\u00fa Kalan-sei, ktor\u00fd panuje nad kalen-ghodi, a Mern, ktor\u00fd je vl\u00e1dcom tmy, ale aj \u0161ialenstva. Jeho sestra, panensk\u00e1 O\u00e9n, je zase bohy\u0148ou svetla. Jej tri deti s\u00fa zosobnen\u00e9 troma plan\u00e9tami, ktor\u00e9 z Bielej plan\u00e9ty vidie\u0165 vo\u013en\u00fdm okom: Vn\u00fatorn\u00e1 plan\u00e9ta dostala meno Svetelnica a dve vonkaj\u0161ie Mutu a Timuran. Pozit\u00edvny je, prirodzene, aj boh \u00farody a potravy Le\u00e1n, a bohy\u0148a vlahy Li\u00e9. Menej ob\u013e\u00faben\u00ed s\u00fa bohovia Sabik \u2013 stoto\u017enenie rann\u00e9ho vetra \u2013 a bohy\u0148a Na\u00e9tan, stoto\u017enenie ve\u010dern\u00e9ho vetra.<\/p>\n

Polyteizmus na Bielej plan\u00e9te m\u00e1 nieko\u013eko \u0161pecifick\u00fdch znakov, ktor\u00e9 nepozorova\u0165 v \u017eiadnej pozemskej kult\u00fare. Bohovia m\u00f4\u017eu medzi sebou bojova\u0165 a zab\u00edja\u0165 sa, \u013eudia maj\u00fa tak\u00e9to konanie zak\u00e1zan\u00e9. Bohovia s\u00fa tie\u017e dos\u0165 siln\u00ed na to, aby uniesli vlastn\u00e9 men\u00e1, \u013eudia nie. Z\u00e1kaz d\u00e1va\u0165 si vlastn\u00e9 men\u00e1 sa zrejme vyvinul ako zvyk z obdobia prv\u00fdch, mnoh\u00fdch gener\u00e1ci\u00ed na plan\u00e9te, ke\u010f pra\u013eudia e\u0161te men\u00e1 nem\u00e1vali a pre svoj n\u00edzky po\u010det a skuto\u010dnos\u0165, \u017ee mali jeden druh\u00e9ho skoro v\u017edy na doh\u013ead, si ich ani nezaviedli.<\/p>\n

Z be\u017en\u00e9ho \u013eudu zvan\u00e9ho v miestnom jazyku munni<\/em> sa vyseparovali k\u0148azi \u2013 kharesovia. T\u00ed zabrali v podstate funkcie n\u00e1\u010deln\u00edkov. Ke\u010f\u017ee funkcie vodcu sa nemohli z\u00edskava\u0165 silou, dostal ich in\u00fd typ autority \u2013 n\u00e1bo\u017eensk\u00e1. Ich \u017eiakmi a v praxi poskokmi boli tzv. edori. Kharesovia si dobre uvedomovali v\u00fdhody svojho postavenia a preto sa sna\u017eili spravi\u0165 edorov aj zo svojich synov. Kharesovia vyu\u017e\u00edvali n\u00e1bo\u017eenstvo ako sp\u00f4sob odpratania nepohodln\u00fdch os\u00f4b (alternat\u00edvou, tie\u017e u kharesov \u010dasto pou\u017e\u00edvanou, bola ich tajn\u00e1 vra\u017eda).<\/p>\n

Kharesovia si uvedomili nebezpe\u010denstvo spont\u00e1nnych prenosov na Zem. Tie sa uskuto\u010d\u0148ovali raz za nieko\u013eko pozemsk\u00fdch desa\u0165ro\u010d\u00ed z okolia planiny na rozhran\u00ed h\u00f4r a kalen-ghodi, kde le\u017eal, o \u010dom nevedeli, magnetick\u00fd p\u00f3l plan\u00e9ty. \u013dudia, ako najv\u00e4\u010d\u0161ie cicavce Sidaru a teda najv\u00e4\u010d\u0161ie zdroje tepla (navy\u0161e zakladaj\u00face ohne) fluktu\u00e1cie pri\u0165ahovali. Pozemn\u00fdmi prenosov\u00fdmi fluktu\u00e1ciami mohol zmizn\u00fa\u0165 hocikto, bl\u00edzki kharesov, aj kharesovia samotn\u00ed.<\/p>\n

\"\"

Ohe\u0148 bol ich skazou aj z\u00e1chranou. Zdroj: Image by MIGUEL ANGEL CASTELAN<\/a> from Pixabay<\/a><\/p><\/div>\n

Spo\u010diatku boli proti nim bezmocn\u00ed. Nieko\u013eko tis\u00edcro\u010d\u00ed pred za\u010diatkom deja knihy sa v\u0161ak priamo na magnetick\u00fd p\u00f3l preniesla obrovsk\u00e1 masa l\u00e1vy pr\u00e1ve vybuchuj\u00facej pozemskej sopky. Malo to svedkov, ktor\u00ed z toho vytvorili legendu o bo\u017eskom zmie\u0161an\u00ed oh\u0148a s vodou. Nikdy predt\u00fdm toti\u017e l\u00e1vu nevideli, Sidar je, na rozdiel od in\u00fdch \u201ekontinentov\u201c plan\u00e9ty, vulkanicky neakt\u00edvny. L\u00e1va zatuhla do polohy hory p\u00f4sobiacej neprirodzene jednak svojou \u010diernou farbou a jednak v\u00e4\u010d\u0161ou v\u00fd\u0161kou ne\u017e pahorky v jej okol\u00ed. Pomenovali ju Oh\u0148ovou horou.<\/p>\n

Aby riziko spont\u00e1nnych prenosov na Zem zahnali, spojili kharesovia u\u017eito\u010dn\u00e9 s u\u017eito\u010dn\u00fdm a vymysleli obrady obetovania \u013eud\u00ed Najvy\u0161\u0161iemu. V r\u00e1mci nich ka\u017ed\u00fdch 42 \u201eobdob\u00ed\u201c (36 pozemsk\u00fdch rokov) priv\u00e1dzali 42 \u013eud\u00ed na vrchol Oh\u0148ovej hory. Toto miesto si zvolili preto, lebo videli, \u017ee je v epicentre v\u0161etk\u00fdch lokal\u00edt, v ktor\u00fdch sa zjavovali veci zo Zeme, a z\u00e1rove\u0148 to bolo miesto, kde sa zo Zeme jednorazovo preniesol najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed objem hmoty. Vatrou rozlo\u017eenou okolo obetovan\u00fdch si zabezpe\u010dili, aby bolo mesto obradu najteplej\u0161ie, kharesovia z bl\u00edzkeho okolia zase s n\u00e1bo\u017eensk\u00fdm vysvetlen\u00edm zakazovali \u013eu\u010fom v tomto obdob\u00ed kl\u00e1s\u0165 ohne, zhroma\u017e\u010fova\u0165 sa a zahrieva\u0165, aj vz\u00e1jomne, aby si prenosov\u00e9 fluktu\u00e1cie nevybrali in\u00fd cie\u013e. \u013du\u010fom hovorili, \u017ee sa prenesen\u00e9 obete dostan\u00fa do obdoby raja, \u010domu v\u0161ak \u00faplne neverili ani munni, ani kharesovia. Tu\u0161ili, \u017ee obetovan\u00ed \u013eudia sa vracaj\u00fa na miesto p\u00f4vodu \u013eudstva, ale z\u00e1rove\u0148 vedeli, \u017ee s ich \u0161ancami na pre\u017eitie to nie je ve\u013emi ru\u017eov\u00e9. Dobr\u00fdm pr\u00edkladom boli bytosti a predmety, ktor\u00e9 sa pren\u00e1\u0161ali zo Zeme na plan\u00e9tu a ktor\u00e9 len m\u00e1lokedy zostali v jednom kuse. Kharesovia v\u0161etky n\u00e1lezy z n\u00e1\u0161ho sveta pr\u00edsne cenzurovali, pokia\u013e sa len dalo.<\/p>\n

V z\u00e1vislosti od prenosov\u00fdch fluktu\u00e1ci\u00ed a teploty vrcholu Oh\u0148ovej hory rozohriatej po\u017eiarom sa opakovane st\u00e1valo, \u017ee sa premiestnila nielen vatra a tel\u00e1 obetovan\u00fdch, ale zmizol cel\u00fd vrchol Oh\u0148ovej hory so v\u0161etk\u00fdm, \u010do sa na \u0148om nach\u00e1dzalo. Tak pri\u0161iel k svojmu charakteristick\u00e9mu tvaru. Ke\u010f k tomu do\u0161lo, kharesovia osadili na novovzniknut\u00e9 najvy\u0161\u0161ie miesto Oh\u0148ovej hory nov\u00e9 koly pre priviazanie obet\u00ed.<\/p>\n

Z kalen-ghodi mali plan\u00e9\u0165ania odjak\u017eiva strach. Bol postaven\u00fd na racion\u00e1lnych z\u00e1kladoch \u2013 ani ich tel\u00e1 adaptovan\u00e9 na plan\u00e9tu nezniesli \u00fa\u010dinky siln\u00e9ho vetra, ktor\u00fd v t\u00fdchto pustatin\u00e1ch vanie. Vysok\u00fd tlak vzduchu a zv\u00fd\u0161en\u00e1 koncentr\u00e1cia oxidov dus\u00edka navy\u0161e robila aj pre miestnych obyvate\u013eov ovzdu\u0161ie plan\u00e9ty pri dlhodobom d\u00fdchan\u00ed toxick\u00fdm. V kalen-ghodi kles\u00e1 v noci teplota na ove\u013ea ni\u017e\u0161iu hodnotu ne\u017e v oblastiach, ktor\u00e9 ob\u00fdvaj\u00fa, \u010do ich popularite medzi obyvate\u013estvom tie\u017e neprospelo. A napokon, obyvatelia vedia o bytostiach, ktor\u00e9 s\u00fa najvy\u0161\u0161ie tabu \u2013 organizovanom vetre, jedinom p\u00f4vodnom planet\u00e1rnom \u017eivote. Tie dod\u00e1vaj\u00fa kalen-ghodi mystick\u00fd a hr\u00f4zostra\u0161n\u00fd r\u00e1z.<\/p>\n

 <\/p>\n

Chyst\u00e1 sa pokra\u010dovanie \u010dl\u00e1nku<\/p>\n

Mohlo by v\u00e1s zauj\u00edma\u0165<\/h2>\n