{"id":9273,"date":"2025-08-18T15:43:33","date_gmt":"2025-08-18T13:43:33","guid":{"rendered":"https:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=9273"},"modified":"2025-08-18T15:43:33","modified_gmt":"2025-08-18T13:43:33","slug":"sts-3-ani-do-tretice-vsetko-dobre","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=9273","title":{"rendered":"STS 3: Ani do tretice v\u0161etko dobr\u00e9"},"content":{"rendered":"

Prv\u00fdkr\u00e1t publikovan\u00e9 na webe ASTRIN 22. marca 2022<\/a> a 12. apr\u00edla 2022<\/a><\/em><\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>

Hoci pri lete STS-3 e\u0161te nebol v pl\u00e1ne v\u00fdstup do otvoren\u00e9ho vesm\u00edru, Fullerton ho pre ka\u017ed\u00fd pr\u00edpad tr\u00e9noval. Na z\u00e1bere je tento astronaut<\/a> na palube lietadla, ktor\u00fd strmhlav\u00fdm letom nadol na chv\u00ed\u013eu vytvor\u00ed takmer bezv\u00e1hov\u00fd stav. Zdroj: NASA<\/p><\/div>\n

Po predo\u0161lej misii STS-2<\/a> \u010dakal Columbiu<\/a>, doposia\u013e st\u00e1le jedin\u00fd raketopl\u00e1n<\/a> zaveden\u00fd do prev\u00e1dzky, tret\u00ed testovac\u00ed let. Misia s ozna\u010den\u00edm STS-3 pritom mala ma\u0165 e\u0161te nieko\u013eko rokov predt\u00fdm celkom in\u00fd, zauj\u00edmav\u00fd cie\u013e \u2013 zachr\u00e1ni\u0165 stanicu Skylab<\/a> pred jej zhoren\u00edm v zemskej atmosf\u00e9re. Probl\u00e9my s v\u00fdvojom raketopl\u00e1nu v\u0161ak sp\u00f4sobili, \u017ee Skylab zanikol sk\u00f4r, ne\u017e sa Columbia vydala na svoju v\u00f4bec prv\u00fa misiu<\/a>. Cie\u013e v\u00fdcviku dvoj\u010dlennej pos\u00e1dky sa teda zmenil a takisto jej zlo\u017eenie \u2013 v\u00fdmena prebehla vo funkcii druh\u00e9ho pilota. Prv\u00e9 dve misie uk\u00e1zali, \u017ee syst\u00e9m raketopl\u00e1nu je znovupou\u017eite\u013en\u00fd, tret\u00ed sa teda u\u017e za\u010dal opatrne zameriava\u0165 na vedu. Pos\u00e1dka intenz\u00edvne tr\u00e9novala ovl\u00e1danie manipula\u010dn\u00e9ho ramena RMS, ktor\u00fdm mala vyzdvihn\u00fa\u0165 pr\u00edstroj na meranie plazmy a pod\u013ea potreby n\u00edm pohybova\u0165 nad n\u00e1kladov\u00fdm priestorom raketopl\u00e1nu.<\/p>\n

Z miesta prist\u00e1tia v Kalifornii sa Columbia vr\u00e1tila na Floridu na chrbte transportn\u00e9ho lietadla Boeing 747-SCA d\u0148a 25. novembra 1981. Hne\u010f na \u010fal\u0161\u00ed de\u0148 putovala do hang\u00e1ru OPF. Po klasickom za\u010diatku \u00fadr\u017eby \u2013 vymontovan\u00ed modulov v\u0161etk\u00fdch orbit\u00e1lnych motorov \u2013 sa technici pozreli na z\u00fabok probl\u00e9mom, ktor\u00e9 skomplikovali a skr\u00e1tili predo\u0161l\u00fd let. Vymenili palivov\u00fa bat\u00e9riu, ktor\u00e1 po\u010das predo\u0161lej misie zlyhala, a tie\u017e jedno hydraulick\u00e9 \u010derpadlo. Nahradili aj chybn\u00fd k\u00e1bel na dia\u013ekovom manipul\u00e1tore. Vy\u0161etrovanie pr\u00ed\u010din probl\u00e9mov trvalo pribli\u017ene t\u00fd\u017ede\u0148. Potom raketopl\u00e1nu pridali aj \u0161tvrt\u00fa palivov\u00fa bat\u00e9riu a vykonali zmeny v palubnej elektroin\u0161tal\u00e1cii. Zmien v\u0161ak bolo menej ako po premi\u00e9rovom lete. To spolu s vynechan\u00edm komplexn\u00e9ho testu orbitera skr\u00e1tilo trvanie pred\u0161tartovn\u00fdch pr\u00edprav a ur\u00fdchlilo odovzdanie orbitera do haly VAB. Predt\u00fdm v\u0161ak raketopl\u00e1n dostal do n\u00e1kladov\u00e9ho priestoru s\u00fabor vedeck\u00fdch pr\u00edstrojov na prototype plo\u0161iny laborat\u00f3ria Spacelab.<\/p>\n

V hale VAB sa za\u010dala \u0161tartovacia zostava mobilnej vyp\u00fa\u0161\u0165acej plo\u0161iny, hlavnej n\u00e1dr\u017ee a motorov SRB d\u00e1va\u0165 dohromady sk\u00f4r, ne\u017e sa Columbia stihla vr\u00e1ti\u0165 na Floridu. Po dodan\u00ed orbitera bola 2. febru\u00e1ra zostava kone\u010dne kompletn\u00e1. N\u00e1dr\u017e VAB sa oproti predo\u0161l\u00fdm dvom misi\u00e1m l\u00ed\u0161ila farbou \u2013 u\u017e nebola biela, ale hnedooran\u017eov\u00e1, a tak\u00e1 zostala pri ka\u017edom \u010fal\u0161om lete v programe. D\u00f4vodom bolo ch\u00fdbanie bieleho protipo\u017eiarneho n\u00e1teru, \u010d\u00edm sa u\u0161etrilo 270 kg hmotnosti a 15 000 dol\u00e1rov. Po previerkach sa 16. febru\u00e1ra na p\u00e1sovom transport\u00e9ri cel\u00fd kolos v \u0161tartovacej polohe vydal na rampu 39A. Tam ho \u010dakali dve sk\u00fa\u0161obn\u00e9 odpo\u010d\u00edtavania \u2013 \u201esuch\u00e9\u201c (bez pohonn\u00fdch hm\u00f4t) a o \u0161tyri dni nesk\u00f4r \u201emokr\u00e9\u201c (s natankovan\u00fdmi pohonn\u00fdmi l\u00e1tkami). Ostr\u00e9 odpo\u010d\u00edtavanie pred \u0161tartom za\u010dalo 18. marca 1982.<\/p>\n

K\u00fdm prebiehali z\u00e1vere\u010dn\u00e9 kontroly, vedeniu letu za\u010dali robi\u0165 starosti da\u017ede v Kalifornii, ktor\u00e9 rozmo\u010dili prist\u00e1vaciu dr\u00e1hu raketopl\u00e1nu na dne vyschnut\u00e9ho jazera. Riadite\u013e NASA preto rozhodol o zmene prist\u00e1vacieho miesta, ktor\u00fdm sa malo sta\u0165 White Sands Proving Ground v Novom Mexiku. Znamenalo to obrovsk\u00e9 komplik\u00e1cie, lebo dan\u00e1 lokalita nebola na prist\u00e1tie raketopl\u00e1nu vybaven\u00e1. Preto sa do Nov\u00e9ho Mexika vydali postupne dva n\u00e1kladn\u00e9 vlaky s potrebnou v\u00fdbavou.<\/p>\n

Odpo\u010d\u00edtavanie s mal\u00fdmi probl\u00e9mami pokra\u010dovalo \u010falej. 22. marca sa na palube Columbie usadila pos\u00e1dka \u2013 velite\u013e Jack R. Lousma, 46-ro\u010dn\u00fd veter\u00e1n z programu Skylab, a druh\u00fd pilot, plukovn\u00edk USAF, C. Gordon Fullerton. Lousma je zn\u00e1my tie\u017e t\u00fdm, \u017ee bol capcomom (spojarom pos\u00e1dky) pri sl\u00e1vnej ne\u00faspe\u0161nej misii Apollo 13. Pr\u00e1ve on po\u010dul povestn\u00fa vetu \u201eHouston, mali sme probl\u00e9m\u201c.<\/p>\n

Po hladkom priebehu posledn\u00fdch min\u00fat pred vzletom sa Columbia odlepila od Zeme v \u010dase 16:00 UT. Hoci po prv\u00fdkr\u00e1t nemala na svojej n\u00e1dr\u017ei ET biely protipo\u017eiarny n\u00e1ter, aj tak bola zostava o 1 365 kg \u0165a\u017e\u0161ia ako pri predo\u0161lej misii. Inak vyzeral aj \u0161tartovac\u00ed profil \u2013 dr\u00e1ha bola menej strm\u00e1 ako pri prv\u00fdch dvoch testovac\u00edch letoch. Ani teraz sa v\u0161ak Columbia nevyhla po\u0161kodeniu dla\u017ed\u00edc tepelnej ochrany v priebehu vzletu. Probl\u00e9my postretli po odpojen\u00ed aj motory SRB. Jeden z trojice pad\u00e1kov jedn\u00e9ho motora SRB sa pri prist\u00e1van\u00ed neroztvoril, ale napodiv boli oba motory tentoraz z mora vyloven\u00e9 nepo\u0161koden\u00e9. Zhruba \u0161tyri min\u00faty po \u0161tarte pilot Fullerton nahl\u00e1sil riadiacemu stredisku pr\u00edli\u0161 vysok\u00fa hodnotu teploty v jednom z hydraulick\u00fdch \u010derpadiel. Stredisko v Houstone pos\u00e1dku ubezpe\u010dilo, \u017ee nehroz\u00ed nijak\u00e9 nebezpe\u010denstvo. Ke\u010f sa ale alarm ozval znova, piloti dostali odporu\u010denie problematick\u00e9 \u010derpadlo vypn\u00fa\u0165. Stalo sa tak v \u010dase, ke\u010f u\u017e v\u00fdpadok jedn\u00e9ho \u010derpadla z troch nemohol \u0161tart ohrozi\u0165. Po bezprobl\u00e9movom zvy\u0161ku \u0161tartu Columbia dosiahla obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu vo v\u00fd\u0161ke 242 km.<\/p>\n

\"\"<\/a>

Detektor plazmy na konci manipula\u010dn\u00e9ho ramena raketopl\u00e1nu nad otvoren\u00fdm n\u00e1kladov\u00fdm priestorom. Zdroj: NASA<\/p><\/div>\n

Pos\u00e1dka otvorila n\u00e1kladov\u00fd priestor, pri\u010dom ho najprv sk\u00fa\u0161obne uzavrela, a\u017e potom ho otvorila definit\u00edvne. N\u00e1sledne aktivovala radi\u00e1tory v jeho dver\u00e1ch a na tre\u0165om obehu si vyzliekla skafandre.<\/p>\n

Tret\u00ed let raketopl\u00e1nu do vesm\u00edru prin\u00e1\u0161al \u010fal\u0161ie probl\u00e9my. Velite\u013e raketopl\u00e1nu trpel z\u00e1va\u017en\u00fdmi prejavmi kinet\u00f3zy \u2013 zdravotn\u00fdmi probl\u00e9mami z bezv\u00e1hov\u00e9ho stavu<\/a> prejavuj\u00facimi sa predov\u0161etk\u00fdm nevo\u013enos\u0165ou. Trpel \u0148ou aj pri svojom prvom lete do vesm\u00edru. Nesk\u00f4r spom\u00ednal, \u017ee ur\u010dit\u00fdmi probl\u00e9mami s aklimatiz\u00e1ciou na vesm\u00edrne prostredie trp\u00ed ka\u017ed\u00fd astronaut. Fulleton sa tie\u017e ob\u00e1val, \u017ee by musel let pred\u010dasne skon\u010di\u0165 rovnako ako predo\u0161l\u00fd a on by mohol trpie\u0165 z\u00e1vratmi po\u010das n\u00e1ro\u010dn\u00e9ho zostupu. Na\u0161\u0165astie sa pred\u010dasn\u00fd n\u00e1vrat nekonal.<\/p>\n

Riadiace stredisko kv\u00f4li Fulletonovej nevo\u013enosti zmiernilo tempo pr\u00e1c pos\u00e1dky, ktor\u00e9 sa mali t\u00fdka\u0165 najm\u00e4 previerky tepeln\u00fdch vlastnost\u00ed raketopl\u00e1nu v rozli\u010dn\u00fdch re\u017eimoch letu, upres\u0148ovanie spr\u00e1vania sa dru\u017eicov\u00e9ho stup\u0148a pri \u0161tarte a prist\u00e1van\u00ed, \u010fal\u0161ie sk\u00fa\u0161ky manipula\u010dn\u00e9ho ramena a vedeck\u00e9 experimenty. Na druh\u00fd de\u0148 u\u017e Fulleton hl\u00e1sil, \u017ee sa c\u00edti dobre. V zariadeniach experimentov sa v\u0161ak tie\u017e vyskytlo nieko\u013eko nedostatkov. \u010co viac, po prvom odpo\u010dinku \u010dakalo pos\u00e1dku \u010fal\u0161ie nepr\u00edjemn\u00e9 prekvapenie \u2013 dla\u017edice tepelnej ochrany ch\u00fdbali aj pred oknami pilotnej kab\u00edny. Riadiace stredisko navrhlo obhliadnu\u0165 tepeln\u00fd \u0161t\u00edt kamerami na manipula\u010dnom ramene raketopl\u00e1nu, ktor\u00fdch sk\u00fa\u0161ky boli beztak s\u00fa\u010das\u0165ou letov\u00e9ho pl\u00e1nu. Tie v\u0161ak s jedinou v\u00fdnimkou v\u0161etky zlyhali, alebo sa ich ani nepodarilo aktivova\u0165. Aj t\u00e1 jedin\u00e1 kamera s obmedzen\u00fdmi mo\u017enos\u0165ami prieskumu povrchu tepeln\u00e9ho \u0161t\u00edtu v\u0161ak na\u0161la dohromady 50 ch\u00fdbaj\u00facich dla\u017ed\u00edc tepelnej ochrany. Na\u0161\u0165astie v\u0161ak iba na miestach, ktor\u00e9 neboli pri prist\u00e1t\u00ed pr\u00edli\u0161 tepelne nam\u00e1han\u00e9. \u0160\u0165astn\u00e9 prist\u00e1tie napriek t\u00fdmto po\u0161kodeniam svojou tro\u0161kou prispievalo k presved\u010deniu technikov, \u017ee kv\u00f4li po\u0161kodeniam tepeln\u00e9ho \u0161t\u00edtu po\u010das letu sa netreba znepokojova\u0165. Toto presved\u010denie sa v\u0161ak jedn\u00e9ho d\u0148a stane Columbii osudn\u00fdm<\/a>.<\/p>\n

Aspo\u0148 tepeln\u00e9 testy raketopl\u00e1nu prebiehali uspokojivo a stroj sa celkovo spr\u00e1val ve\u013emi stabilne. 25. marca dobre prebehla aj sk\u00fa\u0161ka, po\u010das ktorej pilot zachytil manipula\u010dn\u00fdm ramenom detektor plazmy, sedem hod\u00edn s n\u00edm pokusne h\u00fdbal a napokon ho usadil sp\u00e4\u0165 na l\u00f4\u017eko v n\u00e1kladovom priestore. Tento experiment jednak testoval vlastnosti samotn\u00e9ho manipul\u00e1tora a jednak umo\u017e\u0148oval mera\u0165 vplyvy raketopl\u00e1nu na okolit\u00fa riedku plazmu.<\/p>\n

Zvy\u0161ok letu na orbite trvaj\u00faceho pribli\u017ene t\u00fd\u017ede\u0148 u\u017e prebiehal bez v\u00e4\u010d\u0161\u00edch probl\u00e9mov. Prebehli e\u0161te dva testy manipula\u010dn\u00e9ho ramena raketopl\u00e1nu a dve sk\u00fa\u0161obn\u00e9 uzavretia a n\u00e1sledn\u00e9 otvorenia dver\u00ed do n\u00e1kladov\u00e9ho priestoru. Vedcov pote\u0161ilo, \u017ee spotreba elektrickej energie na palube bola ni\u017e\u0161ia, ako sa predpokladalo, \u010do d\u00e1valo mo\u017enos\u0165 do bud\u00facna vykon\u00e1va\u0165 aj energeticky n\u00e1ro\u010dnej\u0161ie experimenty. Pos\u00e1dku raketopl\u00e1nu zase vzpru\u017eilo, \u017ee pri pokusnom zapnut\u00ed de\u0148 pred pl\u00e1novan\u00fdm prist\u00e1t\u00edm sa u\u017e v\u0161etky tri hydraulick\u00e9 \u010derpadl\u00e1 spr\u00e1vali norm\u00e1lne.<\/p>\n

\"\"<\/a>

Netradi\u010dn\u00fd poh\u013ead zdola na prist\u00e1vaj\u00faci raketopl\u00e1n Columbia. Zdroj: NASA<\/p><\/div>\n

Probl\u00e9my v\u0161ak za\u010dalo robi\u0165 po\u010dasie. Nad White Sands sa pomaly vyv\u00edjala pieskov\u00e1 b\u00farka. Pr\u00edprav na prist\u00e1tie sa z\u00fa\u010dast\u0148oval aj John Young, prv\u00fd velite\u013e raketopl\u00e1nu v hist\u00f3rii, vtedy u\u017e velite\u013e t\u00edmu astronautov. Ten nasadol do upraven\u00e9ho lietadla (Gulfstreamu 2), ktor\u00e9 sl\u00fa\u017eilo na simul\u00e1ciu prist\u00e1vania raketopl\u00e1nu, aby overil mo\u017enos\u0165 bezpe\u010dn\u00e9ho prist\u00e1tia v Novom Mexiku. V\u00fdsledok ho neuspokojil, preto odporu\u010dil odlo\u017ei\u0165 prist\u00e1tie o jeden de\u0148. Raketopl\u00e1n mohol zotrva\u0165 na orbite e\u0161te \u0161tyri dni, no po\u010dasie sa nezlep\u0161ovalo, a tak NASA za\u010dala uva\u017eova\u0165, \u017ee by raketopl\u00e1n po prv\u00fd raz spustila na prist\u00e1vaciu dr\u00e1hu na Floride \u2013 bud\u00facu hlavn\u00fa prist\u00e1vaciu dr\u00e1hu raketopl\u00e1nov. Popoludn\u00ed 30. marca sa v\u0161ak po\u010dasie um\u00fadrilo. Young po s\u00e9rii cvi\u010dn\u00fdch prist\u00e1t\u00ed odporu\u010dil pos\u00e1dke prist\u00e1tie na White Sands.<\/p>\n

Prist\u00e1tie u\u017e prebiehalo bezprobl\u00e9movo, a\u017e na z\u00e1vere\u010dn\u00fa f\u00e1zu, ke\u010f kv\u00f4li velite\u013eovmu z\u00e1sahu dopadol nos raketopl\u00e1nu na Zem pr\u00edli\u0161 prudko. Nemalo to v\u0161ak \u017eiadne n\u00e1sledky. Raketopl\u00e1n v r\u00e1mci testov v\u00f4bec nebrzdil a jeho dojazd bol teda ve\u013emi dlh\u00fd \u2013 a\u017e 4 518 metrov.<\/p>\n

Napriek v\u0161etk\u00fdm \u0165a\u017ekostiam sa misia STS-3 vyhl\u00e1sila za ve\u013ek\u00fd \u00faspech. Takmer \u0161tvorn\u00e1sobne prekro\u010dila predo\u0161l\u00e9 doby trvania letu s raketopl\u00e1nom, prebehli po\u010das nej \u00faspe\u0161n\u00e9 testy s manipula\u010dn\u00fdm ramenom raketopl\u00e1nu, ktor\u00fd po prv\u00fd raz pracoval so skuto\u010dn\u00fdm n\u00e1kladom, a vyniesla prv\u00fd prototyp Spacelabu.<\/p>\n

Mohlo by v\u00e1s zauj\u00edma\u0165<\/h2>\n