{"id":9391,"date":"2025-11-14T21:15:36","date_gmt":"2025-11-14T20:15:36","guid":{"rendered":"https:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=9391"},"modified":"2025-11-14T21:15:36","modified_gmt":"2025-11-14T20:15:36","slug":"sonda-phoenix","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=9391","title":{"rendered":"Sonda Phoenix"},"content":{"rendered":"
\"\"<\/a>

Sonda Phoenix po\u010das testovania v Denveri necel\u00fd rok pred \u0161tartom. Zdroj:
NASA\/JPL\/UA\/Lockheed Martin<\/p><\/div>\n

Phoenix je \u00faspe\u0161n\u00e1 americk\u00e1 sonda, ktor\u00e1 dok\u00e1zala to, \u010do Mars Polar Lander osem rokov pred \u0148ou nie \u2013 prist\u00e1\u0165 na pol\u00e1rnej \u010diapo\u010dke Marsu v oblasti bohatej na \u013ead. Patrila do programu Mars Scout<\/em> zameran\u00e9ho na men\u0161ie a finan\u010dne relat\u00edvne menej n\u00e1ro\u010dn\u00e9 kozmick\u00e9 sondy, ktor\u00e9 \u0161tartovali pomedzi americk\u00e9 hlavn\u00e9 v\u00fdskumn\u00e9 sondy. Phoenix vybrali spomedzi \u0161tyroch kandid\u00e1tov na realiz\u00e1ciu a k jeho schv\u00e1leniu do\u0161lo v roku 2005. Sonda ale v skuto\u010dnosti existovala u\u017e d\u00e1vnej\u0161ie a mala \u0161tartova\u0165 v roku 2001. Tento pl\u00e1n zvr\u00e1tila hav\u00e1ria Mars Polar Landera. To, \u017ee sonda \u201epovstala z popola\u201c ako m\u00fdtick\u00fd f\u00e9nix ur\u010dilo jej meno. Po vybran\u00ed zakonzerovanej sondy v roku 2005 ju v\u0161ak, prirodzene, bolo potrebn\u00e9 zmodernizova\u0165.<\/p>\n

Vzlietla po jednod\u0148ovom odklade kv\u00f4li po\u010dasiu 4. augusta 2007 na rakete Delta II 7925. Zhruba dev\u00e4\u0165 a pol min\u00faty po \u0161tarte sa motor druh\u00e9ho stup\u0148a do\u010dasne vypojil. Raketa so sondou zotrvala zhruba hodinu na parkovacej dr\u00e1he, k\u00fdm sa motor druh\u00e9ho stup\u0148a op\u00e4\u0165 zap\u00e1lil. Tento motor pred svoj\u00edm odpojen\u00edm dodal Phoenixu tie\u017e \u017eelan\u00fa rot\u00e1ciu okolo pozd\u013a\u017enej osi. Kr\u00e1tko nato sa iba na pribli\u017ene min\u00fatu zap\u00e1lil tret\u00ed stupe\u0148 a udelil sonde posledn\u00fd potrebn\u00fd impulz na let k Marsu.<\/p>\n

8. augusta prebehla prv\u00e1 a najradik\u00e1lnej\u0161ia \u00faprava dr\u00e1hy, ktor\u00e1 odviedla Phoenix zo z\u00e1merne nespr\u00e1vneho kurzu na spr\u00e1vny. Z\u00e1merne nespr\u00e1vny kurz mal kv\u00f4li posledn\u00e9mu stup\u0148u jeho rakety, ktor\u00fd sa, prirodzene, pohyboval spo\u010diatku po rovnakej dr\u00e1he ako sonda. S ve\u013ekou pravdepodobnos\u0165ou by teda v pr\u00edpade dosiahnutia spr\u00e1vneho kurzu dopadol na Mars a mohol ho kontaminova\u0165 pozemsk\u00fdm \u017eivotom.<\/p>\n

6. okt\u00f3bra sonda utrpela poruchu palubnej pam\u00e4ti kv\u00f4li z\u00e1sahu kozmick\u00e9ho \u017eiarenia<\/a>. Po prvom \u0161tvr\u0165roku z tri\u0161tvrtero\u010dnej cesty intenz\u00edvne previerky a korekcie ut\u00edchli a zvy\u0161n\u00e9ho polroka letu prebehlo bez ve\u013ek\u00fdch udalost\u00ed. V\u0161etky tri vtedy akt\u00edvne sondy na orbite okolo Marsu mali sledova\u0165 Phoenix po\u010das prist\u00e1vacieho man\u00e9vru, na \u010do ich pozemsk\u00ed technici vopred pripravili. Hlavn\u00fa \u00falohu retransla\u010dnej sondy mala Mars Odyssey, ktor\u00e1 musela kv\u00f4li tomu upravi\u0165 dr\u00e1hu, inak by sa v \u010dase prist\u00e1vanie Phoenixu nach\u00e1dzala na opa\u010dnej strane plan\u00e9ty. Miesto prist\u00e1tia bolo zvolen\u00e9 ako kompromis medzi o\u010dak\u00e1van\u00fdm vedeck\u00fdm pr\u00ednosom a \u00fanosnou hrozbou z\u00e1niku sondy. Bolo n\u00edm ploch\u00e9 \u00fadolie v pol\u00e1rnej oblasti.<\/p>\n

\"\"<\/a>

Po\u010das prist\u00e1vania sondy Phoenix sonda Mars Reconnaissance Orbiter urobila t\u00fato unik\u00e1tnu sn\u00edmku kr\u00e1tera Heimdall a podarilo sa jej zachyti\u0165 sondu Phoenix vzn\u00e1\u0161aj\u00facu sa na pad\u00e1ku. Na v\u00fdreze v\u013eavo dole je zv\u00e4\u010d\u0161en\u00e1 sonda Phoenix, ktor\u00e1 v skuto\u010dnosti prist\u00e1la pred samotn\u00fdm kr\u00e1terom. Zdroj: PD-USGOV-NASA<\/p><\/div>\n

25. m\u00e1ja 2008 sa od preletov\u00e9ho modulu oddelila prist\u00e1vacia \u010das\u0165. Puzdro vniklo do atmosf\u00e9ry a t\u00e1 ho brzdila s pre\u0165a\u017een\u00edm asi 9,2 g. E\u0161te v nadzvukovej r\u00fdchlosti sa rozprestrel nad Phoenixom pad\u00e1k a vz\u00e1p\u00e4t\u00ed sa od neho oddelil tepeln\u00fd \u0161t\u00edt. Ke\u010f do prist\u00e1tia zost\u00e1valo zhruba 140 sek\u00fand, aktivoval sa prist\u00e1vac\u00ed radar. Vo v\u00fd\u0161ke 1 km nad Marsom sonda odhodila vrchn\u00fa \u010das\u0165 puzdra spolu s pad\u00e1kom a za\u010dala z\u00e1vere\u010dn\u00e1, motorick\u00e1 f\u00e1za zostupu. 12 prist\u00e1vac\u00edch motor\u010dekov nedok\u00e1zalo meni\u0165 svoj \u0165ah, ale pod\u013ea v\u00fdpo\u010dtov palubn\u00e9ho po\u010d\u00edta\u010da sa vyp\u00ednali a zap\u00ednali. Tesne pred kontaktom s plan\u00e9tou spravil robot o\u010dak\u00e1van\u00fa piruetu. Inform\u00e1cie o \u00faspe\u0161nom dosadnut\u00ed dorazili na Zem a\u017e so \u0161tvr\u0165hodinov\u00fdm oneskoren\u00edm, z d\u00f4vodu ve\u013ekej vzdialenosti oboch plan\u00e9t od seba. Po\u010das prist\u00e1vania nafotila Phoenix sonda MRO (Mars Reconnaissance Orbiter). Bol to unik\u00e1tny, prv\u00fd z\u00e1ber sondy po\u010das prist\u00e1vacieho man\u00e9vru. MRO na mar\u0165anskom povrchu dok\u00e1zala zaznamena\u0165 nielen samotn\u00fd modul, ale aj le\u017eiaci pad\u00e1k a tepeln\u00fd \u0161t\u00edt.<\/p>\n

Phoenix po dosadnut\u00ed pribli\u017ene 20 min\u00fat \u010dakal, k\u00fdm sa neusad\u00ed prach, ktor\u00fd rozv\u00edril. A\u017e potom zah\u00e1jil rozkladanie dvoch kr\u00eddel svojich sol\u00e1rnych panelov. Prist\u00e1l v spr\u00e1vnej polohe a prv\u00e9 \u00falohy na povrchu zvl\u00e1dol dobre. Nasleduj\u00faceho d\u0148a do\u0161lo na testy robotickej ruky, ktorou disponoval. Robotick\u00e1 ruka bola schopn\u00e1 odberu vzoriek zmrznutej p\u00f4dy, ktor\u00fa potom analyzoval. MRO v\u0161ak pokyn na test robotickej ruky Phoenixu neodovzdala a tak sa testy o de\u0148 odlo\u017eili. Prist\u00e1vac\u00ed modul poslal aspo\u0148 inform\u00e1cie o po\u010das\u00ed. V mraziv\u00fdch lokalit\u00e1ch, kde dosadol, boli najvy\u0161\u0161ie denn\u00e9 teploty -30\u00b0C a najni\u017e\u0161ie no\u010dn\u00e9 -80\u00b0C, \u010do sa bl\u00ed\u017ei k rekordn\u00e9mu minimu, ak\u00e9 bolo kedy na Zemi zaznamenan\u00e9. Pritom Phoenix s\u00edce prist\u00e1l ne\u010faleko p\u00f3lu, ale v letnom obdob\u00ed. Pri\u0161li aj sn\u00edmky f\u00e1dneho, rovinat\u00e9ho povrchu plan\u00e9ty v okol\u00ed sondy.<\/p>\n

Ke\u010f\u017ee MRO v \u00falohe odovzd\u00e1vania pr\u00edkazov zlyhala, na tret\u00ed de\u0148 po prist\u00e1t\u00ed sonda zah\u00e1jila testy robotickej ruky v\u010faka pr\u00edkazom odvysielan\u00fdm cez Mars Odyssey. Zistilo sa, \u017ee sa celkom neuvo\u013enil obal, ktor\u00fd mal chr\u00e1ni\u0165 robotick\u00fa ruku pred kontamin\u00e1ciou pozemsk\u00fdmi mikr\u00f3bmi. No navzdory tomu a navzdory takmer roku, po\u010das ktor\u00e9ho bola ruka v ne\u010dinnosti, testy dopadli dobre.<\/p>\n

Na \u0161tvrt\u00fd de\u0148 sp\u00f4sobil rozruch z\u00e1ber z kamery pod modulom. Zachytil svetl\u00fa \u0161kvrnu, ktor\u00e1 by mohla by\u0165 dlho h\u013eadan\u00fdm vodn\u00fdm \u013eadom. Dostala menom Snow queen<\/em> (Snehov\u00e1 kr\u00e1\u013eovn\u00e1). Trysky z neho odf\u00fakli prachov\u00fa pokr\u00fdvku. Takisto lopatka na konci robotickej ruky t\u00fd\u017ede\u0148 po prist\u00e1t\u00ed odkryla \u010fal\u0161\u00ed potenci\u00e1lny \u013ead. Mohla to v\u0161ak by\u0165 aj so\u013e.<\/p>\n

\"\"<\/a>

Miesto prist\u00e1tia sondy Phoenix. Zdroj: Glen Fergus<\/p><\/div>\n

Po cvi\u010dnom odbere lopatka vysypala nabrat\u00fd materi\u00e1l na vopred ur\u010den\u00e9 miesto. Nasleduj\u00faceho d\u0148a prebehla pr\u00edprava na ostr\u00fd odber. Otvorili sa dvierka jednej z kom\u00f4r analyz\u00e1toru TEGA, pr\u00edstroja, ktor\u00fd mal zisti\u0165 chemick\u00e9 zlo\u017eenie sk\u00famanej vzorky. S pr\u00edstrojom bol u\u017e predt\u00fdm probl\u00e9m, mal skrat, a teraz sa zase \u013eav\u00e1 polovica dvierok dostato\u010dne neotvorila. Technici ale vyhodnotili, \u017ee otvor je napriek tomu pre pr\u00edjem vzoriek dostato\u010dn\u00fd. Prebehol e\u0161te druh\u00fd pokusn\u00fd odber a na jeden\u00e1sty marsovsk\u00fd de\u0148 od prist\u00e1tia, d\u0148a 5. j\u00fana 2008, do\u0161lo k pokusu o prv\u00fd ostr\u00fd odber. Lopatka nabrala \u010dervenkast\u00fd materi\u00e1l z h\u013abky 2 a\u017e 4 centimetre a nasleduj\u00faceho d\u0148a ho vysypala na mrie\u017eku, ktor\u00e1 chr\u00e1ni komoru pr\u00edstroja TEGA predt\u00fdm, aby tam spadli v\u00e4\u010d\u0161ie kusy kame\u0148ov. Na \u00fa\u017eas vedcov ale cez mrie\u017eku neprepadlo dovn\u00fatra komory ni\u010d. Namiesto toho \u010das\u0165 materi\u00e1lu padla na zavret\u00e9 dvierka susednej komory. Materi\u00e1l marsovskej p\u00f4dy mal ne\u010dakane vysok\u00fa s\u00fadr\u017enos\u0165 a pri\u013enavos\u0165. Vedci v nasleduj\u00facich d\u0148och robili v\u0161etko preto, aby sa pok\u00fasili materi\u00e1l cez mrie\u017eku preosia\u0165, ale napriek snahe dovn\u00fatra dostali menej ne\u017e 1 mg mar\u0165ansk\u00e9ho prachu. A\u017e 10. j\u00fana vzorka n\u00e1hle prepadla cez mrie\u017eku. Z\u00e1rove\u0148 sa \u00faspe\u0161ne podarilo dosta\u0165 vzorku aj na optick\u00fd mikroskop a presk\u00fama\u0165 ju. Mikroskop je s\u00fa\u010das\u0165ou zariadenia MECA, do ktorej patr\u00ed aj \u201emokr\u00e9\u201c chemick\u00e9 laborat\u00f3rium WCL. Robotick\u00e1 ruka spravila v\u00e4\u010d\u0161\u00ed v\u00fdkop, v ktorom op\u00e4\u0165 narazila na biely materi\u00e1l.<\/p>\n

Riadiace stredisko vyslalo na sondu povely na uzavretie komory so vzorkou a za\u010datie jej anal\u00fdzy. Po ohriat\u00ed prvej vzorky na 35 \u00b0C neboli n\u00e1jden\u00e9 nijak\u00e9 stopy po vode, hoci pr\u00edpadn\u00fd \u013ead mohol za ten \u010das, \u010do vzorka le\u017eala na mrie\u017eke analyz\u00e1toru, vysublimova\u0165 z p\u00f4dy. Navy\u0161e sa jednalo o vzorku z vrchnej vrstvy p\u00f4dy. Zahrievanie pokra\u010dovalo na 175\u00b0C. Zistilo sa, \u017ee zrnk\u00e1 p\u00f4dy uvo\u013e\u0148uj\u00fa ve\u013ek\u00e9 mno\u017estv\u00e1 oxidu uhli\u010dit\u00e9ho.<\/p>\n

20. j\u00fana odobrala robotick\u00e1 ruka sondy \u010fal\u0161iu vzorku p\u00f4dy, ktor\u00fa nesk\u00f4r nasypala do MECA, a \u010das\u0165 do analyz\u00e1toru TEGA. Na \u010fal\u0161ej komore analyz\u00e1toru TEGA sa zistilo ne\u00faplne otvorenie dvierok, \u010d\u00edm bola \u010dinnos\u0165 analyz\u00e1tora mierne obmedzen\u00e1. 25. j\u00fana poskytlo chemick\u00e9 laborat\u00f3rium WCL mno\u017estvo \u00fadajov o sk\u00famanej vzorke p\u00f4dy. Analyzovan\u00fa vzorku p\u00f4dy odborn\u00edci prirovnali k such\u00fdm horn\u00fdm vrstv\u00e1m \u00fadol\u00ed Antarkt\u00eddy. Vzorka bola z\u00e1sadit\u00e1 (pH 8 \u2013 9) a nach\u00e1dzali sa v nej soli hor\u010d\u00edka, sod\u00edka, drasl\u00edka a chl\u00f3ru. To je \u010fal\u0161\u00ed d\u00f4kaz pr\u00edtomnosti vody. V ten ist\u00fd de\u0148 dokon\u010dil ohrev vzorky aj analyz\u00e1tor TEGA a za\u010dal komplikovan\u00fd t\u00fd\u017edenn\u00fd rozbor z\u00edskan\u00fdch plynov.<\/p>\n

6. j\u00fala vsypala robotick\u00e1 ruka \u010fal\u0161iu vzorku do laborat\u00f3ria MECA. Jej rozbor odhalil pr\u00edtomnos\u0165 chloristanov\u00fdch ani\u00f3nov.<\/p>\n

\"\"<\/a>

Miesto, z ktor\u00e9ho sonda odobrala lopatkou vzorku a odhalila biely materi\u00e1l. Autor: NASA\/JPL-Caltech\/University of Arizona\/Texas A&M University<\/p><\/div>\n

30. j\u00fala sa robotickej ruke podarilo odobra\u0165 vzorku p\u00f4dy z v\u00fdkopu, v ktorom boli u\u017e pred mnoh\u00fdmi d\u0148ami pozorovan\u00e9 sublimuj\u00face biele \u0161kvrny. U\u017e z pozorovan\u00ed bolo ve\u013emi pravdepodobn\u00e9, \u017ee ide o vodn\u00fd \u013ead. Prv\u00e9 v\u00fdsledky merania skupensk\u00e9ho tepla v priebehu zahrievania na teplotu 35 \u00b0C a anal\u00fdza odparen\u00fdch molek\u00fal hmotnostn\u00fdm spektrometrom MS (Mass Spectrometer) odhalili vo vzorke pr\u00edtomnos\u0165 vody. T\u00fdm sa jednozna\u010dne dok\u00e1zala nielen pr\u00edtomnos\u0165 vody na Marse, ale aj hypot\u00e9za o pol\u00e1rnom \u013eade, ktor\u00fd sa nach\u00e1dza v pol\u00e1rnych oblastiach pod nieko\u013ekocentimetrovou vrstvou prachu.<\/p>\n

Sonda z\u00e1rove\u0148 dokon\u010dila 360\u00b0 farebn\u00fa panor\u00e1mu svojho okolia, ku ktorej zverejneniu do\u0161lo v nasleduj\u00faci de\u0148.<\/p>\n

5. augusta sa kv\u00f4li vysok\u00e9mu z\u00e1ujmu verejnosti o \u010dinnos\u0165 sondy Phoenix vedenie misie rozhodlo „otvori\u0165 okno“ do vedeck\u00e9ho v\u00fdskumu a priebe\u017ene a otvorene informova\u0165 o prebiehaj\u00facich meraniach, anal\u00fdzach a v\u00fdskumoch.<\/p>\n

31. augusta robotick\u00e1 ruka odsypala \u010das\u0165 vzorky p\u00f4dy do tzv. mokr\u00e9ho chemick\u00e9ho laborat\u00f3ria WCL (Wet Chemistry Laboratory). Vzorka poch\u00e1dzala zo zatia\u013e najhlb\u0161ieho v\u00fdkopu pomenovan\u00e9ho „Stone Soup“, s h\u013abkou 18 cm. Za\u010dala sa chemick\u00e1 anal\u00fdza vzorky.<\/p>\n

8. septembra vedenie misie rozhodlo o ur\u00fdchlenom naplnen\u00ed zatia\u013e nepou\u017eit\u00fdch kom\u00f4r vedeck\u00fdch laborat\u00f3ri\u00ed, preto\u017ee v\u00fdkon sol\u00e1rnych panelov sondy klesal. To s\u00faviselo s klesaj\u00facou v\u00fd\u0161kou slnka na oblohe Marsu. I\u0161lo hlavne o posledn\u00fa vo\u013en\u00fa komoru laborat\u00f3ria WCL a posledn\u00e9 4 vo\u013en\u00e9 komory analyz\u00e1toru TEGA. 9. septembra sonda zaznamenala prachov\u00e9 v\u00edry a kr\u00e1tkodob\u00fd prudk\u00fd pokles tlaku. Nameran\u00e1 r\u00fdchlos\u0165 vetra bola 5 m\/s. 12. septembra sonda zaplnila vzorkou p\u00f4dy posledn\u00fa vo\u013en\u00fa komoru laborat\u00f3ria WCL. 18. septembra NASA ozn\u00e1mila rozhodnutie investova\u0165 \u010fal\u0161\u00edch 6 mili\u00f3nov USD do misie Phoenix, ktor\u00e1 by t\u00fdm mala by\u0165 pred\u013a\u017een\u00e1 a\u017e do decembra 2008. Nebolo v\u0161ak ist\u00e9, \u010di sonda dovtedy vydr\u017e\u00ed pokles tepl\u00f4t a zni\u017euj\u00faci sa pr\u00edkon elektrickej energie.<\/p>\n

30. septembra zaznamenala sonda sneh padaj\u00faci z mrakov. Sneh v\u0161ak nedopadal a\u017e na povrch, ale vysublimoval vo ve\u013ek\u00fdch v\u00fd\u0161kach. Snehov\u00e9 vlo\u010dky zaregistroval laser in\u0161talovan\u00fd ako s\u00fa\u010das\u0165 kanadskej meteorologickej stanice.<\/p>\n

\"\"<\/a>

Z\u00e1ber panoramatickej stereoskopickej kamery s vysok\u00fdm rozl\u00ed\u0161en\u00edm SSI (Surface Stereoscopic Imager), na ktorom je \u010das\u0165 sol\u00e1rneho panelu sondy a robotick\u00e9 rameno pri odbere vzoriek<\/p><\/div>\n

11. a 12. okt\u00f3bra mal Phoenix silne obmedzen\u00fd pr\u00edjem elektrickej energie v d\u00f4sledku prachovej b\u00farky. T\u00fato udalos\u0165 mo\u017eno ozna\u010di\u0165 za „za\u010diatok konca“ sondy, preto\u017ee hoci prachov\u00fa b\u00farku pre\u010dkala bez ujmy, rozpt\u00fdlen\u00fd prach, ktor\u00fd zostal v atmosf\u00e9re Marsu e\u0161te dlho po b\u00farke, zni\u017eoval u\u017e aj tak n\u00edzke mno\u017estvo slne\u010dn\u00e9ho \u017eiarenia, z ktor\u00e9ho prist\u00e1vac\u00ed modul vyr\u00e1bal energiu. 29. okt\u00f3bra sa prv\u00fdkr\u00e1t odml\u010dal a nereagoval na pokusy o nadviazanie r\u00e1diov\u00e9ho spojenia. Riadiace stredisko sa vytrvalo pok\u00fa\u0161alo kontaktova\u0165 sondu, \u010do sa 30. okt\u00f3bra napokon podarilo. \u00dadaje prich\u00e1dzaj\u00face cez retransla\u010dn\u00fa dru\u017eicu prezradili, \u017ee v\u017edy, ke\u010f bolo na Marse odpoludnie alebo ve\u010der, do\u0161la Phoenixu elektrick\u00e1 energia, ale nasleduj\u00faceho r\u00e1na, hne\u010f ako za\u010dalo svieti\u0165 slnko na sol\u00e1rne panely, sonda o\u017eila. Definit\u00edvny koniec misie sa o\u010dak\u00e1val ka\u017ed\u00fd de\u0148. 2. novembra sa Phoenix odml\u010dal znova a definit\u00edvne. Napriek tomu riadiace stredisko nieko\u013eko t\u00fd\u017ed\u0148ov sledovalo situ\u00e1ciu a \u010dakalo, \u010di sa sonda e\u0161te nepreberie.<\/p>\n

10. novembra 2008 bola misia sondy Phoenix ukon\u010den\u00e1. Nieko\u013eko dn\u00ed pred t\u00fdm sa v r\u00e1mci pokusu zachyti\u0165 sign\u00e1ly zo sondy zv\u00fd\u0161ila frekvencia preletov retransla\u010dn\u00fdch dru\u017e\u00edc MRO a Mars Odyssey nad miestom prist\u00e1tia Phoenixu, ale bezv\u00fdsledne. Za definit\u00edvne ukon\u010den\u00fa vyhl\u00e1sila NASA misiu sondy Phoenix a\u017e v m\u00e1ji 2010. Hoci sonda nevysielala sign\u00e1ly u\u017e ve\u013emi dlh\u00fa dobu, riadiace stredisko sa po skon\u010den\u00ed mar\u0165anskej zimy opakovane znovu pok\u00fa\u0161alo so sondou spoji\u0165 prostredn\u00edctvom sondy Mars Odyssey. Navy\u0161e pod\u013ea sn\u00edmok, ktor\u00e9 zhotovila sonda MRO, sa zd\u00e1, \u017ee vrstva n\u00e1mrazy oxidu uhli\u010dit\u00e9ho, ktor\u00e1 sa na Phoenixe utvorila po\u010das zimy, ho drasticky po\u0161kodila. Sonda okrem d\u00f4le\u017eit\u00fdch vedeck\u00fdch \u00fadajov odoslala na Zem 25 000 sn\u00edmok. Celkov\u00e9 n\u00e1klady na jej misiu dosiahli 475 mili\u00f3nov dol\u00e1rov.<\/p>\n

Zdroje<\/h2>\n